Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, September 17, 2020

Súd: Okresný súd Považská Bystrica
Spisová značka: 1T/186/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3719010411
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivo Hlucháň

ECLI: ECLI:SK:OSPB:2020:3719010411.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Považská Bystrica, samosudcom JUDr. Ivo Hlucháňom na hlavnom pojednávaní konanom

dňa 17. 09. 2020, v trestnej veci obžalovaného F. G., nar. XX. XX. XXXX v A., trvale bytom F. XXX/XX,
X. B., prechodne bytom X. F. XXX, X. B., pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2,
ods. 3 písm. b), písm. c) Tr. zák. takto

r o z h o d o l :

obžalovaný F. G., nar. XX. XX. XXXX v A., trvale bytom F. XXX/XX, X. B., t.č. prechodne bytom X. F.
XXX, X. B.,

j e v i n n ý, ž e

napriek tomu, že bol rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 3T/21/2018- 51 zo dňa 26.09.2018,
právoplatným dňa 12.10.2018, uznaný vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods.
2, ods. 3 písm. b/, c/ Tr. zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov
s podmienečný odkladom výkonu trestu odňatia slobody so skúšobnou dobou v trvaní 18 mesiacov,
hoci bol ako otec mal. dcéry E. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky E. U., povinný prispievať na
jej výživu podľa Zákona o rodine a tiež na základe rozsudku Okresného súdu Pov. Bystrica sp. zn.

11 P/195/2017-17 zo dňa 21.02.2018, právoplatného dňa 16.03.2018, sumou vo výške 50,- Eur, ktoré
výživné mal zasielať do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky dieťaťa E. U., bytom X. B., F.
XXX/XX, t.č. X. B., F.. XXX/XX, plneniu vyživovacej povinnosti sa od mesiaca marec 2018 úmyselne
vyhýbal tým, že aj keď vykonával živnosť s predmetom podnikania prípravné práce k realizácii stavby
a dokončovacie stavebné práce pri realizácii exteriérov a interiérov, vyživovaciu povinnosť si neplnil,
následne od 04.10.2018 pozastavil prevádzkovanie živnosti, po čom sa nikde riadne nezamestnal, na
úrade práce sa ako uchádzač o zamestnanie nezaevidoval, a napriek tomu, že pracoval iba brigádnicky
na rôznych miestach a tiež aj na základe dohody o vykonaní práce v spoločnostiach P.. X.. B. a A. Q.

X.. B. - F., na výživu svojho dieťaťa v X. B. a ani na inom mieste pravidelne a v plnej výške neprispieval,
čím mu za obdobie od marca 2018 do augusta 2020 vrátane vznikol dlh na výživnom v celkovej výške
1.500,- Eur,

t e d a

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov sa úmyselne vyhýbal plneniu svojej zákonnej povinnosti

vyživovať iného a to závažnejším spôsobom konania s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b) Tr. zák.,
a taký čin spáchal, hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený,

t ý m s p á c h a l

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, ods. 3 písm. b), s poukazom na ustanovenie §
138 písm. b) Tr. zák., písm. c) Tr. zák.

a za to s a o d s u d z u j ePodľa § 207 ods. 3 Tr. zák. za použitia § 38 ods. 2, 3 Tr. zák., § 36 písm. l) Tr. zák. na trest odňatia
slobody v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. sa odsúdený pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

OkresnýprokurátorvPovažskejBystricipodalnamenovanéhoobžalobupreprečinzanedbaniapovinnej
výživy podľa § 207 ods. 2, ods. 3 písm. c) Tr. zák. na tom skutkovom základe ako je uvedené v obžalobe.

Obžalovaný v rámci prípravného konania sa k spáchaniu trestnej činnosti v plnom rozsahu doznal.

Súd vykonal dokazovanie a to výsluchom obžalovaného, výsluchom svedkyne E. U., oboznámením
sa osobnými a majetkovými pomermi obžalovaného, správami na obžalovaného, pracovnými

hodnoteniami, rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 3T/21/2018-51, ako aj rozsudkom Okresného
súdu Považská Bystrica sp. zn. 11P/195/2017-17 a na základe takto vykonaného dokazovania zistil
nasledovné:

Obžalovaný sa k páchaniu trestnej činnosti v celom rozsahu doznal, uviedol, že výživné v podstate až do

dňa pojednávania neplatil, pričom dôvod prečo výživné neplatil zdôvodnil tým, že mal finančné problémy,
dokonca prišiel o byt, prespával u kamarátov a nemal stabilnú prácu. Mal sám so sebou existenčné
problémy, a celá vec ho mrzí. Na otázku prokurátorky potvrdil, že pracoval rôzne brigádnicky, napriek
tomu však výživné neplatil. Uviedol, že s dieťaťom sa pravidelne stretáva, snaží sa mu kúpiť nejaké
veci, drobnosti, oblečenie a podobne. Na Úrade práce, soc. vecí a rodiny sa neevidoval, nakoľko podľa

vlastných slov to považoval za zbytočné. Potvrdil tvrdenie matky, že výživné riadne neplatil za celé
obdobie, ktoré mu je obžalobou kladené za vinu a taktiež neplatil výživné ani po tom, čo bola podaná
obžaloba od decembra 2019 do augusta 2020 a dlh predstavuje čiastku 1.500,- Eur.

Zároveň na pojednávaní konanom dňa 04. 08. 2020 uviedol, že má sľúbené finančné prostriedky od

vedúceho a snažil by sa výživné zaplatiť. Súd mu poskytol možnosť, avšak výživné s odôvodnením, že
sa mu nepodarilo túto čiastku zadovážiť nezaplatil.

SvedkyňaE.U.uviedla,žeobžalovanýjejvýživnévpodstate,ihneďakobolourčenériadneneplatil,resp.
vôbec neplatil, dal jej len prídavky na dieťa. S dieťaťom sa stretáva, podľa jej vedomostí dieťaťu aj kúpil

nejaké veci na oblečenie, tieto veci má však otec u seba a dieťa tie veci nosí, keď je u otca. V žiadnom
prípade však takéto konanie zo strany obžalovaného nepovažuje za hradenie výživného. Potvrdila dlh
na výživnom ako bol určený. Ďalej podotkla, že podľa jej názoru sa otec správa nezodpovedne, viackrát
ho videla ona alebo jej priatelia pod vplyvom alkoholu. Takže si myslí, že finančné prostriedky, aj keď
má minie iným spôsobom. Ona je poberateľkou náhradného výživného, neplatenie výživného zo strany

otca nemalo trvalo nepriaznivé následky na dieťa.

Z rozsudku Okresného súdu v Považskej Bystrici sp. zn. 11P/195/2017-17 mal súd za preukázané, že
medzi rodičmi bola rozsudkom schválená dohoda na základe, ktorej dohody sa otec zaviazal prispievať
výživným na maloletú E. po 50,- Eur mesačne k rukám matky. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 16.

03. 2018 s tým, že vyživovacia povinnosť začala od 01. 03. 2018.

Podľa potvrdenia Úrad práce, soc. vecí a rodiny mal súd za preukázané, že obžalovaný počas kritického
obdobia kedy výživné neplatil nebol na ich úrade evidovaný.

Z firmy P. Q., X. B. mal súd za preukázané, že obžalovaný pracoval v ich firme od 15. 04. 2019 - 26. 04.
2019 za čo mu bolo vyplatené 227,34 Eur. Pracovný pomer bol len na uvedenú dobu.

Súd mal za preukázané ďalším potvrdením od firmy A., Q., X. B., že obžalovaný od 12. 08. 2019 bol
zamestnaný v uvedenej firme, nemal žiadnu pracovnú disciplínu, nakoľko do roboty ani nenastúpil, boli

s ním problémy pod vplyvom alkoholu napadol spolupracovníka.Obžalovaný podľa odpisu z registra trestov bol celkovo doposiaľ 4krát trestaný. Z rozsudku Okresného
súdu vo Zvolene sp. zn. 3T/21/2018 mal súd za preukázané, že obžalovaný má vyživovaciu povinnosť

ešte k ďalšiemu dieťaťu maloletej K. po 33,19 Eur, pričom vyživovaciu povinnosť si neplnil za čo mu bol
uložený trest odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov s podmienečným odkladom 18 mesiacov a zároveň
bola uložená povinnosť zameškané výživné v skúšobnej dobe zaplatiť. Uvedený rozsudok bol zo dňa
26. 09. 2018 a nadobudol právoplatnosť 12. 10. 2018.

V mieste bydliska bližšie hodnotený nie je. Mal priestupky za drobné ublíženie na zdraví a porušovanie
občianskeho spolunažívania.

Na základe takto vykonaného dokazovania potom súd nemal pochýb čo do zistenia skutkového
stavu a mal jednoznačne za preukázané, že vina obžalovaného bola preukázaná, jednak samotným
doznaním obžalovaného, ako aj ostatnými dôkazmi. Na základe týchto skutočností potom súd konanie

obžalovaného kvalifikoval ako naplnenie skutkovej podstaty prečinu zanedbania povinnej výživy podľa
§ 207 ods. 2, ods. 3 písm. b) závažnejším spôsobom konania s poukazom na ustanovenie § 138 písm.
b) Tr. zák. teda trestnej činnosti sa dopúšťal dlhšiu dobu a ako aj podľa písm. c) k § 207 ods. 3 Tr. zák.
teda, že trestnému činu sa dopúšťal napriek tomu, že bol v predchádzajúcich 24 mesiacoch za taký
čin odsúdený, pričom súd vychádzal zo skutočnosti, že bol odsúdený Okresným súdom Zvolen sp. zn.

3T/21/2018-51 dňa 26. 09. 2018, teda najmenej 3 mesiace v období dvoch rokov sa úmyselne vyhýbal
plnenie svojej zákonnej povinnosti vyživovať iného, pričom trestný čin spáchal závažnejším spôsobom
konania a bol v predchádzajúcich 24. mesiacov odsúdený.

Podľa § 34 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. súd pri určovaní druhu trestu a výmery prihliada na spôsob spáchania

činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností, osobu
obžalovaného a jeho pomery, ako i možnosť jeho nápravy. Súd zároveň prihliada na to, že trest má
okrem iného zabezpečiť v prvom rade ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu bráni v páchaní
trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho nápravu, k tomu, aby viedol riadny život a súčasne má trest
aj preventívny charakter v tom, že iných odradí od páchania trestných činov.

Podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru
závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Podľa§38ods.3Tr.zák.akprevažujepomerpoľahčujúcichokolností,znižujesahornáhranicazákonom

ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.

Podľa § 36 písm. l) Tr. zák. poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ sa priznal k spáchaniu trestného
činu a trestný čin úprimne oľutoval.

Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadol na spôsob spáchania trestného činu, jeho
následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, pričom u obžalovaného
zistil jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l), teda, že sa doznal k spáchaniu trestného činu a

tento oľutoval. Takže pomer poľahčujúcich okolností k priťažujúcim okolnostiam bol 1:0.

Pri ukladaní trestu súd dbá na to, aby bol trest popri zákonnosti aj spravodlivý a vzhľadom na celkovú
osobnosť obžalovaného, možnosť jeho nápravy, pohnútku, mieru zavinenia, súd dospel k záveru, s
prihliadnutím na doterajší spôsob života obžalovaného, keď ani predošlé odsúdenie na podmienečný

trest odňatia slobody ho nepoučilo a neodradilo od páchania ďalšej trestnej činnosti a preukázané
naplnenie skutkovej podstaty prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, ods. 3 písm. b), c)
Tr. zák., keď zákon za uvedený prečin ukladá trest odňatia slobody v trvaní 1 až 5 rokov, že na ochranu
spoločnostianápravuobžalovanéhojepotrebnéuložiťmunepodmienečnýtrestodňatiaslobodyvdolnej
polovici trestnej sadzby a to vo výške 12 (slovom: dvanásť) mesiacov, ktorým druhom trestu a jeho

výmerou bude splnený účel trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák..Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. ho pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu
s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu
nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.

Na základe uvedených skutočností súd rozhodol, tak ako je uvedené vo výroku.

Poučenie:

Tento rozsudok môže odvolaním napadnúť:

a) p r o k u r á t o rpre nesprávnosť, ktoréhokoľvek výroku,

b) o b ž a l o v a n ý pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v
rozsudku, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie
skutku uvedeného v obžalobe,

c) p o š k o d e n ý pre nesprávnosť výroku o náhrade škody,

d) z ú č a s t n e n á o s o b a pre nesprávnosť výroku o zhabaní vecí.

Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku, môže ho napadnúť aj preto, že

taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo, že chýba (§ 307 Tr. por.).

V neprospech obžalovaného môže rozsudok napadnúť odvolaním prokurátor; len čo do povinnosti na
náhradu škody má toto právo aj poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.

V prospech obžalovaného môže rozsudok odvolaním napadnúť okrem obžalovaného a prokurátora i
príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Prokurátor
môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného (§ 308 ods. 2 Tr. por.).

Odvolanie sa podáva na súde, proti ktorého rozsudku smeruje a to do 15 dní od oznámenia rozsudku.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1
Tr. por.).