Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Poprad

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Markéta Marečková

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 17Csp/26/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8720201064
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 07. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Markéta Marečková

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2020:8720201064.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad v konaní pred sudkyňou JUDr. Markétou Marečkovou v právnej veci žalobkyne

Z. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXXX/X, XXX XX A., právne zastúpená JUDr. Igor Šafranko,
advokát so sídlom ul. Sovietskych hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, IČO: 31 954 448, proti žalovanému
POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpený
JUDr. Katarína Hegedüšová, advokátka so sídlom Majerníkova 3/A, 841 05 Bratislava, IČO: 42 185 190,
o zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 600,-- eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. P r i z n á v a žalobkyni voči žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorých
rozhodne súd uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobným návrhom doručeným súdu 07.04.2020 žalobkyňa žiadala, aby súd uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 600,-- eur titulom primeraného finančného zadosťučinenie a zaviazal
žalovaného nahradiť trovy konania žalobkyni. Nárok odôvodnila tým, že v konaní vedenom na Okresnom
súde Poprad pod sp. zn. 8Csp 89/2018 o zdržanie sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy bola
žalobkyňa ako spotrebiteľka úspešná v konaní, súd rozhodol rozsudkom z 25.10.2018, ktorý nadobudol
právoplatnosť 06.12.2018. Ako spotrebiteľka v predmetnom konaní uplatňuje primerané finančné

zadosťučinenie za porušenie jej spotrebiteľských práv, ktoré má mať sankčnú a odradzujúcu funkciu.
Žalovaný dňa 11.11.2016 požiadal zamestnávateľa žalobkyne o zrážky zo mzdy žalobkyne vo výške
1.877,25 eur, na ktoré nemá právo.

2. Žalovaný so žalobným návrhom nesúhlasil. Uviedol, že priznanie primeraného finančného
zadosťučinenia prichádza do úvahy len v prípadoch, keď porušenie práva nie je možné napraviť inak.
Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného práva v prípadoch, v

ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany,
nielen jeho deklaráciu. Žalovaný upriamuje pozornosť na konkrétne okolnosti týkajúce sa právneho
vzťahu. Žalobkyňa mala možnosť zmluvu pred podpisom prečítať, žalovaný poskytol žalobkyni úver v
dobrej viere, že je jej známe zmluvné dojednanie. Za spornú považuje žalovaný aj výšku požadovaného
primeraného finančného zadosťučinenia. Finančné zadosťučinenie vo výške 600,-- eur nie je možné
za žiadnych okolností považovať za primerané a spravodlivé. Žalovaný poukázal na rozhodovaciu prax
súdov.

3. Žalobkyňa sa v replike nevyjadrila.

4. Žalovaný sa v duplike nevyjadril.5. Pojednávania vo veci sa nezúčastnila právna zástupkyňa žalovaného, žalovaný, u ktorých súd mal
riadnevykázanédoručeniepredvolanianapojednávanie,neúčasťospravedlnila,žiadalipojednávaťvich

neprítomnosti.Vzmysle§180Civilnéhosporovéhoporiadkusúdpojednávalvneprítomnostižalovaného
a právnej zástupkyne žalovaného.

6. Na pojednávaní právny zástupca žalobkyne na podanej žalobe trval. Uviedol, že žalovaný sa
prostredníctvom nezákonných zrážok zo mzdy obohatil na úkor žalobkyne o 880,65 eur. Žalovaný vyzval

žalobkyňu na úhradu sumy viac ako 4.000,-- eur. O tejto skutočnosti sa právny zástupca dozvedel od
žalobkyne tesne pred pojednávaním. K výške primeraného finančného zadosťučinenia poukázal na
doterajšiu prax súdov, keď súdy priznávajú primerané finančné zadosťučinenie od 300,-- eur do 600,--
eur.

7. Žalobkyňa na pojednávaní súhlasila s vyjadrením právneho zástupcu. Uviedla, že keď jej boli

realizované zrážky zo mzdy, bola v strese, nevedela sa ako sama brániť. Keby to neriešila právnou
cestou, zrážky by jej boli sťahované doposiaľ.

8. Súd vo veci vykonal dokazovanie prostriedkami procesného útoku: výsluchom právneho zástupcu
žalobkyne, žalobkyne, rozsudkom Okresného súdu Poprad sp. zn. 8Csp/89/2018 z 25.10.2018 a

ostatnými listinnými dôkazmi, vyjadrením právneho zástupcu žalovaného, prostriedky procesnej obrany
žalovaný nepredložil. Z prostriedkov procesného útoku súd zistil nasledovný skutkový stav:

9. V predmetnom konaní žalobkyňa uplatnila voči žalovanému nárok titulom § 3 ods. 5 zákona 250/2007
Z.z. ako osoba, ktorá na súde úspešne uplatnila porušenie práva spotrebiteľa a v tomto konaní uplatnila

nárok na primerané finančné zadosťučinenie od žalovaného vo výške 600,-- eur.

10. Z rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn. 8Csp 89/2018 z 25.10.2018, ktorý nadobudol
právoplatnosť 06.12.2018 súd zistil, že súd rozhodol o povinnosti žalovaného zdržať sa použitia dohody
o zrážkach zo mzdy a iných príjmov z 10.11.2015 k zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 704302837 z

10.11.2015 uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným na výkon práva zrážok zo mzdy žalobkyne.

11.Podľa§3ods.5zákona250/2007Z.z.oochranespotrebiteľaaozmenezákonaSlovenskejnárodnej
rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v
znení neskorších predpisov, proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany

spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa
môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil
protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú
len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských
práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy

spotrebiteľov“).Spotrebiteľ,ktorýnasúdeúspešneuplatníporušenieprávaalebopovinnostiustanovenej
týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto
za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

12. Po vykonaní dokazovania súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán a

dospel k záveru, že žaloba o zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia je v plnom rozsahu
dôvodná.

13. V konaní nebolo sporné, že žalobkyňa sa v konaní vedenom pred Okresným súdom Poprad sp.
zn. 8Csp 89/2018, v ktorom súd rozhodol rozsudkom z 25.10.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť v

deň 06.12.2018, úspešne domohla rozhodnutia o porušení práv žalobkyne ako spotrebiteľa ustanovenej
zákonom o ochrane spotrebiteľa a osobitnými právnym predpismi, preto má právo na primerané
finančné zadosťučinenie od toho, koho porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a
osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi. Žalovaný vo vyjadrení, t. j. prostriedkom
procesnej obrany, nárok rozporoval.

14. Inštitút primeraného finančného zadosťučinenia môže na účely ochrany spotrebiteľa naplniť
požiadavku účinného a odradzujúceho prostriedku ochrany. Tak právna teória, ako aj aplikačná prax
spájajú inštitút náhrady škody výlučne so znížením majetku a ušlým ziskom. Náhrada škody akoinštitút súkromného práva v podmienkach Slovenskej republiky a konštantnej judikatúry sleduje výlučne
reparačnú funkciu. Pre porovnanie sankčná funkcia náhrady škody je taká náhrada škody, ktorej cieľom
nie je kompenzovať žalobcu, ale skôr potrestať žalovaného za protiprávne konanie, ktorého sa dopustil

vo vzťahu k žalobcovi a ktorým žalobcovi spôsobil škodu a odradiť odporcu alebo akúkoľvek tretiu osobu
od opakovania takéhoto konania v budúcnosti.

15. Pri posudzovaní výšky primeraného finančného zadosťučinenia súd po vykonaní dokazovania
prostriedkami procesného útoku dospel k záveru, že priznanie finančného zadosťučinenia pre žalobkyňu

titulom porušenia práva spotrebiteľa zo strany žalovaného je v plnom rozsahu do výšky uplatnenej
sumy 600,-- eur dôvodné. V konaní žalobkyňa poukázala na skutočnosť, že titulom zrážok zo mzdy
jej bola zrazená suma 880,65 eur. Realizáciou zrážok zo mzdy boli spôsobené žalobkyni stresy, ktoré
vyplývali z nepriaznivej finančnej situácie. Až prostredníctvom rozhodnutia vo veci sp. zn. 8Csp 89/2018
žalovaný prestal prostredníctvom zamestnávateľa žalobkyne realizovať zrážky zo mzdy žalobkyne. Je
potrebné uviesť, že zákon pre vznik nároku na priznanie finančného zadosťučinenia nevyžaduje, aby

spotrebiteľovi bola privodená konkrétna ujma, postačuje reálna hrozba konkrétnej ujmy vo vzťahu k
spotrebiteľovi. U žalobkyni došlo ku konkrétnej ujme, keď jej boli realizované zrážky, pričom neskôr súd
konštatoval, že žalovaný je povinný zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy titulom uzavretej
zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Realizácia zrážok zo mzdy reálne vyvolala u žalobkyni stresové
situácie a psychické napätie. Sumu 600,-- eur ako priznanie finančného zadosťučinenia súd považuje za

primeranú sumu aj vzhľadom na rozhodovaciu prax iných súdov. Súd má za to, že primerané finančné
zadosťučinenie vo výške 600,-- eur v tejto veci spĺňa kritéria primeranosti.

16. Na margo veci treba dodať, že výšku primeraného finančného zadosťučinenia je potrebné určiť tak,
aby primerané finančné zadosťučinenie plnilo funkciu satisfakčnú, aby dostatočne odradilo dodávateľa

od nekalého konania, ktorého sa dopustil voči úspešnému spotrebiteľovi a ďalej výšku primeraného
finančného zadosťučinenia je potrebné chápať aj ako odmenu za to, že sa spotrebiteľ pustil do sporu
s ekonomicky a právne silnejším dodávateľom. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené kritéria súd mal
za to, že suma 600,-- eur vo vzťahu k výške uplatnenej pohľadávky žalovaného voči žalobcovi v
rozhodcovskom konaní, plní všetky funkcie primeraného finančného zadosťučinenia, a že bude mať

dostatočný satisfakčný charakter pre žalobcu a sankčný charakter pre žalovaného a bude odmenou pre
žalobcu, že sa pustil do sporu so žalovaným.

17. Súd poukazuje na rozhodovaciu prax Krajského súdu v Prešove, keď vo veci 20Co 192/2016 krajský
súd zaoberajúc sa uvedenou problematikou konštatoval: „Čo sa týka úspešného uplatnenia porušenia

práva alebo povinnosti ako predpokladu pre priznanie práva na primerané finančné zadosťučinenie
tento je naplnený nielen vtedy, ak si spotrebiteľ uplatní porušenie práva alebo povinnosti žalobou proti
dodávateľovi, ale aj vtedy, ak tak urobí v rámci svojej obrany proti dodávateľom uplatnenému nároku.
V konaní sa žalobkyňa proti uplatnenému nároku aktívne bránila, pričom od nej ako od priemerného
spotrebiteľa a laika v oblasti práva nemožno žiadať, aby svoju obranu v konaní aj právne odôvodnila s

poukazom na zákon o spotrebiteľských úveroch. Podľa názoru odvolacieho súdu na úspešné uplatnenie
práva postačuje aj to, keď spotrebiteľ vyjadrí nesúhlas s uplatnenou pohľadávkou.“ Súd poukazuje aj na
rozhodnutie Krajského súdu Prešov vo veci sp. zn. 3Co 53/2016 zo 04.10.2016, podľa ktorého „Podľa
názoru odvolacieho súdu odradzujúco môže pôsobiť len hrozba straty prevyšujúca nad 50 % sumy,
o ktorú chcel veriteľ spotrebiteľa protiprávne pripraviť, aby veriteľ niesol riziko straty, keďže sa chcel

bezdôvodne obohatiť na úkor spotrebiteľa“.

18. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd priznal
žalobkyni náhradu trov konania v plnom rozsahu vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa bola úspešnou
stranou sporu v plnom rozsahu. O výške trov konania súd rozhodne uznesením po právoplatnosti tohto

rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený

môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.