Uznesenie – Ostatné ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, May 12, 2021

Referenced legislation in the judgement

Judgement

---

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14Cob/27/2021
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119297019
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Bebčák
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2021:6119297019.2

Uznesenie
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Bebčáka,
členov senátu JUDr. Martiny Nemravovej a Mgr. Miroslava Šeptáka, v právnej veci žalobcu: Obec
Oravská Lesná, so sídlom 029 57 Oravská Lesná 291, IČO: 00 314 722, právne zastúpený:
JUDr.JURKOVEC ADVOKAT DK, s.r.o., so sídlom M.R.Štefánika 1822, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 36 832
103, proti žalovanému: N. Y., s miestom podnikania Lehotská 403, 029 57 Oravská Lesná, IČO: 33 755
833 (podnikateľský subjekt má pozastavenú činnosť od 1.1.2020 do 31.12.2022), právne zastúpenému:
Advokátska kancelária SLAMKA & Partners s.r.o., so sídlom Radlinského 1735/29, 026 01 Dolný Kubín,
IČO: 50 120 000, v konaní o zaplatenie 4.319,80 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Námestovo č.k. 5Cb/27/2019-98 zo dňa 8. júla 2020 v spojení s opravným
uznesením Okresného súdu Námestovo č.k. 5Cb/27/2019-155 zo dňa 4. februára 2021, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Námestovo č.k. 5Cb/27/2019-98 zo dňa 8. júla 2020 v spojení s opravným
uznesením Okresného súdu Námestovo č.k. 5Cb/27/2019-155 zo dňa 4. februára 2021 z r u š u j e a
v r a c i a vec okresnému súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením okresný súd výrokom I. uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 4.319,80 Eur spolu s úrokom z omeškania 9 % ročne zo sumy
360 Eur od 26.04.2016 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 9 % ročne zo sumy 360 Eur od 26.05.2016
do zaplatenia, s úrokom z omeškania 9 % ročne zo sumy 360 Eur od 26.06.2016 do zaplatenia, s úrokom
z omeškania 9 % ročne zo sumy 360 Eur od 26.07.2016 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 9 %
ročne zo sumy 360 Eur od 26.08.2016 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 9 % ročne zo sumy 360
Eur od 26.09.2016 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 9 % ročne zo sumy 360 Eur od 26.10.2016 do
zaplatenia, s úrokom z omeškania 9 % ročne zo sumy 360 Eur od 26.11.2016 do zaplatenia, s úrokom z
omeškania 9 % ročne zo sumy 360 Eur od 26.12.2016 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 9 % ročne
zo sumy 360 Eur od 26.01.2017 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 9 % ročne zo sumy 360 Eur od
26.02.2017 do zaplatenia a s úrokom z omeškania 9 % ročne zo sumy 359,80 Eur od 26.03.2017 do
zaplatenia v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku, výrokom II. vzájomnú žalobu žalovaného
zamietol a výrokom III. priznal žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100%. V odôvodnení okresný súd poukázal na žalobu, ktorú žalobca podal na upomínací súd a ktorou sa
domáhal zaplatenia istiny 4.319,80 Eur s príslušenstvom titulom dlžného nájomného. Žalobu odôvodnil
tým, že na základe nájomnej zmluvy zo dňa 30.12.2008 a dodatku č. 1 k tejto zmluve zo dňa 12.04.2013
a na základe druhej nájomnej zmluvy zo dňa 30.07.2009 a dodatku č. 1 k tejto zmluve zo dňa 12.04.2013
dal do prenájmu žalovanému nebytové priestory bývalej materskej škôlky súp. č. 300 o celkovej výmere
288 m2, postavenej na pozemku parc. č. 7910/2 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 586 m2,
ktoré obchodné priestory využíva žalovaný na svoju obchodnú činnosť ako živnostník. Žalovaný dlží na
nájomnom celkom 4.319,80 Eur. Žalovaný svoj záväzok dňa 8.3.2016 uznal a dlžnú sumu sa zaviazal
zaplatiť v 12 splátkach po 360,- Eur. Do podania žaloby žalovaný ani jednu dohodnutú splátku neuhradil.

2. Proti platobnému rozkazu vydanému upomínacím súdom podal žalovaný odpor, v ktorom poukázal na
to, že nárok žalobcu neuznáva, pretože si proti pohľadávke žalobcu započítal svoju splatnú pohľadávku
na sumu 10.493,40 Eur. Žalovaný listom zo dňa 21.04.2016 prostredníctvom svojho zástupcu informoval
žalobcu o skutočnosti, že od roku 2014 je spoluvlastníkom pozemkov parc. č. 7909/3 o výmere 1628 m2
a parc. č. 7910/2 o výmere 586 m2, a to v podiele 91/144. Týmto listom žalovaný žalobcu vyzval, aby mu
zaplatil sumu 10.493,40 Eur, čo predstavuje bezdôvodné obohatenie žalobcu za užívanie predmetných
parciel. Žalobca sa k listu vyjadril s tým, že nárok žalovaného nemôže uznať. Následne žalovaný listom
označeným ako Vyjadrenie k listu č. 15/04/2016 zo dňa 17.5.2016 žalobcovi oznámil, že proti jeho
pohľadávke vo výške 4.320,- Eur z titulu nezaplateného nájomného započítava svoju pohľadávku z
titulu bezdôvodného obohatenia vo výške 10.493,40 Eur a zvyšnú časť svojej pohľadávky žiadal uhradiť
na účet žalovaného. Žalobca následne listom žalovanému oznámil, že mu vypovedá zmluvu o nájme
nebytového priestoru, a to z dôvodu nezaplatenia nájomného. Na tento list reagoval žalovaný s tým,
že poukázal na vzájomné započítanie splatných pohľadávok. Napokon žalovaný listom označeným ako
Oznámenie všeobecnej hodnoty výšky nájmu za užívanie pozemkov a zaslanie jednostranného zápočtu
žalobcovi oznámil všeobecnú hodnotu výšky nájmu predmetných parciel a zároveň zaslal jednostranný
zápočet vzájomných pohľadávok. Žalovaný tak žiadal žalobu zamietnuť.

3. Okresný súd po vykonanom dokazovaní konštatoval, že medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný
sa na základe Zmluvy o prenájme nebytových priestorov a uznania záväzku zaviazal uhradiť žalobcovi
dlžné nájomné, ktoré v dohodnutých splátkach neuhradil. Podľa okresného súdu bol preto nárok žalobcu
dôvodný. Žalovaný sa bránil tým, že tento nárok žalobcu zanikol započítaním listom zo dňa 17.5.2016,
keďže žalovaný má voči žalobcovi nárok titulom bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemkov.
Tento nárok žalobca neuznal. Okresný súd uviedol, že proti nároku žalovaného uplatnenému vzájomnou
žalobou (posúdenou s odkazom na § 147 ods. 2 CSP) sa žalobca bránil tým, že nedošlo k platnému
započítaniu a tiež tým, že nárok žalovaného je čo do dôvodu sporný. Žalobca sa bránil, že pozemky
neužíva, užívajú ich občania ako skratku a chodník, pričom na pozemku, ktorý predstavuje časť parcely
č. 7910/2, je síce postavená budova so súp. č. XXX vo vlastníctve žalobcu, ale túto užíva sám žalovaný.

4. Okresný súd zistil, že žalovaný je evidovaný ako spoluvlastník pozemkov parc. č. 7909/3 a č. 7910/2
o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 91/144 k celku, na ktorý podiel pripadá výmera v rozsahu 1399,125
m2. Z listu vlastníctva je zrejmé, že parc. č. 7910/2 je pozemkom, na ktorom je postavená budova
materskej školy súp. č. XXX, teda sa jedná o nebytový priestor daný žalobcom do nájmu žalovanému.
Na pozemku parc. č. 7909/3 je postavená budova bez súpisného čísla. Zo žalovaným predloženého
znaleckého posudku č. 2/2017 a najmä z kópie katastrálnej mapy vyplýva, že pozemok parc. č. 7910/2
je zastavaný stavbou a pozemok parc. č. 7909/3 predstavuje voľné priestranstvo pred touto aj pred inou
stavbou, na ktoré je prístup z hlavnej cesty. Žalobca sa bránil tým, že žalovaný nepreukázal, že žalobca
pozemky užíva, resp. že pozemky užívajú občania ako chodník alebo skratku k budovám a nie on. S
týmto tvrdením podľa okresného súdu možno súhlasiť, pretože zo žiadneho dôkazu nevyplýva, že by
žalobca užíval pozemok parc. č. 7909/3, ktorý predstavuje priestranstvo prináležiace k budove súp. č.
XXX. Nebolo preukázané ani to, že pozemok parc. č. 7910/2, na ktorom je postavená stavba so súp.
č. XXX, užíva žalobca.

5. Podľa okresného súdu tak žalovaný nepreukázal, že má voči žalobcovi nárok spôsobilý na
započítanie, žalobca jeho nárok poprel a žalovaný, ktorého zaťažuje dôkazné bremeno, tento nárok
nepreukázal ani v lehote, na ktorú sa vzťahuje sudcovská koncentrácia. Žalovaný tak nepreukázal, že
má pohľadávku v rozsahu uplatnenom vzájomnou žalobou spôsobilú na započítanie proti pohľadávke
žalobcu. Z listín nevyplýva, že by to bol práve žalobca, kto by mal bezdôvodne užívať pozemok parc.
č. 7909/3, keďže na tomto sa nenachádza budova so súp. č. XXX, ktorú vlastní žalobca, ale sa jedná o
prináležiace priestranstvo (vstup z hlavnej cesty alebo dvor, resp. predzáhradku k budovám), resp. ako je
zrejmé zo znaleckého posudku, zabezpečuje prístup k objektu a tvorí jeho okolie a možno predpokladať
jeho viaceré využitie. Budova so súp. č. XXX sa nachádza na pozemku č. 7910/2 a táto budova je
využívaná na podnikateľské účely - nachádza sa tu lekáreň, obchod s textilom, obchod so stavebninami
a pracovným náradím. Z týchto dôkazov nevyplýva, že by žalobca bol osobou, ktorá užíva pozemok
parc. č. 7909/3, a to ani tým spôsobom, že by ho dal do nájmu iným tretím subjektom. Pokiaľ teda ide o
vzájomnú žalobu na vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemku parc. č. 7909/3, je nárok
žalovaného nedôvodný. Nedôvodný je aj nárok vo vzťahu k užívaniu pozemku parc. č. 7910/2, keďže ani
tento žalobca neužíva, a to ani spôsobom, že by ho dal do nájmu žalovanému alebo inému subjektu, t.j.
neberie z neho úžitky, čo preukazujú zmluvy o nájme nebytových priestorov. Tento pozemok totiž nie je

predmetom nájmu a predmetom nájmu je iba budova so súp. č. XXX, ktorej vlastníkom je žalobca, ktorý
túto dal do prenájmu žalovanému. Žalovaný je spoluvlastníkom pozemku pod touto budovou a sám tento
pozemok č. 7910/2 užíva spolu s nebytovými priestormi. Súd preto vzájomný návrh, ktorým žalovaný
žiadal priznať sumu 4.733,40 Eur (nad nárok uplatnený na započítanie 4.320,- Eur), ako nedôvodný
zamietol, keďže žalovaný svoj nárok nepreukázal.

6. Vo vzťahu k jednostrannému započítaciemu prejavu, ku ktorému malo dôjsť zo strany žalovaného
jeho právnym zástupcom listom zo dňa 31.3.2017, okresný súd zistil, že tento započítací prejav nebol
doručený žalobcovi, čoho dôkazom je poštová kniha - registratúrny denník obce Oravská Lesná. Vo
vzťahu k započítaciemu prejavu uskutočnenému listom žalovaného zo dňa 17.5.2016 prostredníctvom
jeho zástupcu okresný súd uviedol, že ak by išlo o započítateľnú pohľadávku, tak tento úkon spĺňal všetky
náležitosti započítania, keďže je z neho zrejmé, komu je prejav určený - adresátom je žalobca, je zrejmé,
ktorá pohľadávka žalovaného sa uplatňuje na započítanie - pohľadávka na vydanie bezdôvodného
obohatenia, a v akej výške a je tiež zrejmé, proti ktorej pohľadávke žalobcu ako veriteľa - proti
pohľadávke na zaplatenie nájomného 4.320,- Eur (resp. bez zaokrúhlenia 4.319,80 Eur), a tento
prejav zároveň uskutočnila na to splnomocnená osoba - právny zástupca žalovaného, čoho dôkazom
bolo na pojednávaní predložené splnomocnenie. Podľa tohto splnomocnenia splnomocnil žalovaný
svojho zástupcu na všetky právne úkony spojené so zastupovaním v konaní o vydanie bezdôvodného
obohatenia voči žalobcovi, medzi ktoré úkony patrí aj jednostranný právny úkon započítania. Okresný
súd sa nestotožnil s obranou žalovaného uvedenou v odpore proti platobnému rozkazu ohľadom
neuvedenia dôvodu pre neuznanie nároku žalovaného zo strany žalobcu. Žalobca listom zo dňa
5.5.2016 oznámil, že nárok žalovaného nepovažuje za oprávnený práve z dôvodu, že nemohol platne
nadobudnúť sporné pozemky, pretože tieto boli v minulosti vyvlastnené v prospech štátu a ak sa táto
skutočnosť preukáže, žalovaný by pozemky platne nenadobudol. Zároveň žalobca poukázal na to, že
tieto pozemky užíva sám žalovaný a nie žalobca.

7. Okresný súd právne posúdenie veci založil na ustanoveniach zákona č. 116/1990 Zb. v spojení
so Zmluvami o nájme nebytových priestorov, ustanoveniami Občianskeho zákonníka, ustanoveniami
Obchodného zákonníka a Nariadením vlády č. 23/2010 Z.z., na základe ktorých bol priznaný úrok z
omeškania počítaný dňom nasledujúcim po splatnosti jednotlivých splátok uznaného nároku žalobcu. O
nároku na náhradu trov konania rozhodol okresný súd podľa § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP a
priznal úspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov v rozsahu 100 %, keďže žalobca bol plne úspešný
jednak v konaní o žalobe a aj v konaní o vzájomnej žalobe žalovaného.

8. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný cestou právneho zástupcu. V
odvolaní namietol, že okresný súd sa nesprávne vyporiadal so skutočnosťou, že žalobca sa voči
žalovanému bezdôvodne obohatil a že po započítaní považoval žalovaný svoj dlh voči žalobcovi za
vyrovnaný. Žalovaný jednostranne započítal pohľadávku, ktorá mu voči žalobcovi vznikla v dôsledku
bezdôvodného obohatenia tak, že žalobca bez právneho dôvodu užíval a naďalej užíva pozemky parc.
č. 7910/2 a parc. č. 7909/3, ktoré sú vo vlastníctve žalovaného. Nemôže obstáť tvrdenie žalobcu, že
pozemky neužíva, keďže žalobca má na týchto pozemkoch postavenú stavbu, ktorá je v jeho výlučnom
vlastníctve. Žalovaný nerozumie, ako mohol okresný súd súhlasiť s tvrdením žalobcu, že žalobca
neužíva pozemok parc. č. 7910/2, keď má na ňom postavenú stavbu súp. č. XXX. Neobstojí tvrdenie, že
by nebolo preukázané, že by tento pozemok, na ktorom je predmetná stavba postavená, užíval žalobca,
keďže samotný fakt, že žalobca obmedzil vlastnícke právo žalovaného, privlastňuje si úžitkovú hodnotu
jeho veci a tiež to, že v celom rozsahu využíva na svoje podnikateľské zámery pozemky, ktoré sú vo
vlastníctve žalovaného, jednoznačne deklaruje, že žalobca sa bezdôvodne obohatil. Je potom správne a
spravodlivé, aby žalobca vydal žalovanému bezdôvodné obohatenie, a preto žalovaný nerozumie, prečo
okresný súd považoval jeho nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za nespôsobilý na započítanie.
Žalovaný predložil listinné dôkazy, ktoré jeho nárok jednoznačne odôvodňovali. Vo vzťahu k pozemku
parc. č. 7909/3 sa žalobca bránil tým, že na tomto pozemku sa nenachádza stavba, ktorú žalobca
vlastní, ale sa jedná o prináležiace priestranstvo. Podľa žalovaného, ak žalobca argumentuje tým, že
pozemok parc. č. 7909/3 neužíva, pretože sa na ňom nenachádza stavba, ale iba jej priestranstvo,
tak sám žalobca nepriamo tvrdí, že užíva iba pozemok, na ktorom je postavená stavba. Ak sám
žalobca nepriamo tvrdí, že užíva iba pozemok, na ktorom je postavená stavba, zostáva nejasné, z
akého dôvodu potom okresný súd neakceptoval zápočet žalovaného. Nemôže obstáť argumentácia
žalobcu, že neužíva pozemok žalovaného č. 7910/2, pretože sám tvrdí, že budova, ktorá je na tomto
pozemku postavená, slúži na podnikateľské účely tak, že žalobca túto budovu prenajíma. Žalobca je

ten, kto berie úžitky z podnikateľskej činnosti a teda on je ten, kto využíva pozemok žalovaného ako
vlastník a prenajímateľ budovy. Práve z tohto dôvodu musí dochádzať k bezdôvodnému obohateniu,
nakoľko žalobca bez právneho dôvodu užíva pozemok vo vlastníctve žalovaného. Žalobca ako vlastník
budovy a jej prenajímateľ je jediný pasívne vecne legitimovaný subjekt v tomto vzťahu a žalovaný má
zákonný nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na uznesenie
Najvyššieho súdu SR zo dňa 17. júna 2019 sp.zn. 8Cdo 186/2018, podľa ktorého „v prípade užívania
cudzieho pozemku bez právneho titulu umiestnením stavby na ňom je pasívne vecne legitimovaným
skutočný vlastník stavby na cudzom pozemku, kedy k jeho obohateniu dochádza už zo samotného
titulu vlastníckeho práva, ktoré zakladá jeho oprávnenie užívať stavbu. Povinnosť poskytovať náhradu
vlastníkovi pozemku, na ktorom stojí stavba, stíha vlastníka stavby bez ohľadu na to, akým spôsobom
realizuje svoje vlastnícke právo. Z rovnakých dôvodov nie je podstatné ani to či, prípadne komu prináša
užívanie stavby zisk“. Z uvedeného je zrejmé, že v spore o vydanie bezdôvodného obohatenia je pasívne
legitimovaným subjektom vlastník stavby na cudzom pozemku. Najvyšší súd SR tak vyslovil, že v prípade
užívania cudzieho pozemku umiestnením stavby na ňom nie je vecne legitimovaným ten, kto užíva
stavbu, ale bezdôvodne sa obohacuje skutočný vlastník stavby.

9. Vo vzťahu k tvrdeniam žalobcu, že neužíva pozemok parc. č. 7909/3, ktorý je taktiež vo vlastníctve
žalovaného, žalovaný uviedol, že tento pozemok tvorí jedinú možnú prístupovú cestu do budovy súp.
č. XXX vo vlastníctve žalobcu. Žalobca tak v súvislosti s výkonom vlastníckeho práva k tejto budove
využíval a stále využíva aj predmetný pozemok č. 7909/3, čím sa bezdôvodne na úkor žalovaného
obohacuje. Zo znaleckého posudku č. 2/2017 vyplýva, že tento pozemok predstavuje areál budovy vo
vlastníctve žalobcu a na tomto pozemku sa nachádza vstup do budovy, dvor, predzáhradka atď., ktoré
užíva žalobca v súvislosti s vykonávaním vlastníckeho práva k budove.

10. Žalovaný v súvislosti so vzájomnou žalobou namietal, že napadnutý rozsudok okresného súdu v
tejto časti spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Okresný súd konal o vzájomnom návrhu
žalovaného bez toho, aby mal vyriešené, či ide o vzájomný návrh podľa § 147 CSP alebo o prostriedok
procesnej obrany podľa § 152 CSP (hmotnoprávna námietka). Ak si žalovaný uplatnil menej alebo
rovnako ako to, čo žiadal žalobca v žalobe, tak takýto prejav je treba posudzovať iba ako obranu podľa
§ 152 CSP. Len v prípade, že žalovaný by si vzájomným návrhom uplatnil viac ako žiadal žalobca, bude
mať prejav žalovaného dôsledky predpokladané ust. § 147 ods. 2 CSP. Z vyjadrenia právneho zástupcu
žalovaného na pojednávaní dňa 8.7.2020 je zrejmé, že pokiaľ okresný súd posúdi započítanie ako
právny úkon neplatný, tak žalovaný vznáša hmotnoprávnu námietku, ktorou si započítava z rovnakého
titulu bezdôvodné obohatenie za dva roky predchádzajúce tomuto dňu, a to do výšky pohľadávky
uplatňovanej v tomto konaní. Žalovaný si tak uplatnil pohľadávku len do výšky, ako žiadal žalobca
žalobou, a to iba za predpokladu, že súd posúdi započítací prejav obsiahnutý v liste zo dňa 17.5.2016
ako neplatný právny úkon. Okresný súd tak v dôsledku nesprávneho postupu prejednal procesnú obranu
žalovaného podľa § 147 ods. 2 CSP, pričom neskúmal, či tento prejav má náležitosti vyžadované týmto
ustanovením a či nejde o obranu žalovaného podľa § 152 CSP. Je pritom nevyhnutné vysporiadať sa
so skutočnosťou, že žalovaný uplatnil svojím podaním menej, resp. rovnako ako to, čoho sa domáhal
žalobca, a nie viac ako to má na mysli § 147 ods. 2 CSP. Je preto nesprávny záver okresného
súdu ohľadom vzájomného návrhu, ktorým mal žalovaný žiadať zaplatiť sumu 4.733,40 Eur nad nárok
uplatnený žalobcom a ktorý nárok okresný súd ako nedôvodný zamietol. Podľa žalovaného tento záver
okresného súdu nemá oporu v zistenom skutkovom stave a ani v žiadnom z písomných či ústnych podaní
žalovaného, pretože žalovaný nežiadal priznať sumu 4.733,40 Eur. Celá obrana žalovaného bola od
počiatku založená iba na tom, že si započítaval svoju pohľadávku z titulu bezdôvodného obohatenia
a nikdy v súdnom spore nežiadal o doplatenie rozdielu medzi pohľadávkami žalobcu a žalovaného.
Žalovaný tak žiadal rozsudok okresného súdu zmeniť, žalobu žalobcu zamietnuť a priznať žalovanému
nárok na náhradu trov konania.

11. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že žalobcom uplatňovaný nárok vo výške
4.319,80 Eur nebol v konaní čo do základu a čo do výšky zo strany žalovaného spochybnený. Žalovaný
sa v konaní bránil námietkou započítania nároku žalovaného voči nároku žalobcu. Okresný súd podľa
žalobcu správne vyhodnotil obranu žalobcu v tom smere, že žalovaný nepreukázal, že uvedené pozemky
žalobca užíva, teda že by žalobca užíval pozemok č. 7909/3 ako priestranstvo prináležiace k budove súp.
č. XXX a tak isto nebolo preukázané, že ďalší pozemok parc. č. 7910/2, na ktorom je postavená stavba
súp. č. XXX, užíva žalobca, keďže práve nebytové priestory v tejto budove užíval žalovaný na základe
nájomnej zmluvy. Žalobca považuje za správny aj postup okresného súdu, keď vzájomný návrh, ktorým

žalovaný žiadal priznať sumu 4.733,40 Eur, ako nedôvodný zamietol. Žalobca tak navrhol rozsudok
okresného súdu ako vecne správny potvrdiť.

12. Žalovaný v reakcii na vyjadrenie žalobcu považoval za zavádzajúce tvrdenia žalobcu, že by si
žalovaný vzájomným návrhom uplatnil sumu 4.733,40 Eur. Žalovaný v konaní vzájomný návrh, ktorým
by žiadal priznať túto sumu, nikdy neuplatnil, čo vyplýva aj zo Zápisnice o pojednávaní zo dňa 8.7.2020.
Žalovaný uplatnil iba zákonný prostriedok procesnej obrany, ktorý okresný súd nesprávne posúdil a
vyhodnotil. Žalovaný nepodal vzájomný návrh, ale v zmysle § 152 CSP vzniesol hmotnoprávnu námietku,
s ktorou sa okresný súd nesprávne procesne vysporiadal. Nemožno súhlasiť ani s tvrdením žalobcu, že
by žalovaný nepreukázal, že predmetné pozemky žalobca užíva. Táto skutočnosť je nespochybniteľná
a vyplýva z vlastníckeho práva žalobcu k stavbe stojacej na pozemku žalovaného. Nie je potrebné
preukazovať, že žalobca užíva pozemok žalovaného, keďže na tomto pozemku má postavenú stavbu
vo svojom výlučnom vlastníctve, čo potvrdzuje rozhodnutie NS SR sp.zn. 8Cdo 186/2018. Žalovaný tak
zotrval na svojich tvrdeniach uvedených v podanom odvolaní, pričom k týmto tvrdeniam sa žalobca ani
nevyjadril, a teda žalovaný má za to, že ich nespochybňoval.

13. Na doručené vyjadrenie žalovaného žalobca písomne nereagoval.

14. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia
pojednávania podľa ust. § 379 písm. a), § 380 ods. 1 CSP a rozsudok okresného súdu zrušil podľa ust. §
389 ods. 1 písm. b) CSP a podľa ust. § 391 ods. 1 CSP vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu pomerom hlasov 3:0.

15. Krajský súd po oboznámení sa so spisovým materiálom a odôvodnením odvolaním napadnutého
rozsudku okresného súdu konštatuje, že okresný súd vo veci konal na základe žaloby, ktorou sa žalobca
voči žalovanému domáhal zaplatenia istiny 4.319,80 Eur s príslušenstvom titulom dlžného nájomného.
Proti uplatnenému nároku sa žalovaný bránil tým, že pohľadávka žalobcu zanikla jednostranným
zápočtom zo strany žalovaného, ktorý týmto právnym úkonom voči žalobcovi uplatnil svoj nárok na
vydanie bezdôvodného obohatenia. Okresný súd rozsudkom výrokom I. žalobe žalobcu v celom rozsahu
vyhovel a výrokom II. vzájomnú žalobu žalovaného zamietol. Žalovaný v podanom odvolaní vo vzťahu k
rozsudku okresného súdu namietal, že v konaní svoj nárok vzájomnou žalobou voči žalobcovi neuplatnil
a že z jeho strany sa jednalo len o hmotnoprávnu námietku v zmysle úpravy ust. § 152 CSP.

16. Vo vzťahu k tejto odvolacej námietke žalovaného považuje krajský súd za potrebné poukázať na
znenie ustanovenia § 147 ods. 1 a 2 CSP, v zmysle ktorého môže žalovaný uplatniť svoje právo proti
žalobcovi vzájomnou žalobou, pričom za vzájomnú žalobu sa považuje aj prejav žalovaného, ktorým
proti žalobcovi uplatňuje svoju pohľadávku na započítanie, ale len ak navrhuje, aby bolo prisúdené
viac, než čo uplatnil žalobca; inak súd posudzuje taký prejav len ako prostriedok procesnej obrany
žalovaného. V prejednávanom prípade sa žalovaný bránil voči uplatnenému nároku žalobcu námietkou,
že pohľadávka uplatnená žalobcom zanikla jednostranným právnym úkonom započítania uskutočneným
žalovaným. Žalovaný tak využil svoju možnosť brániť sa v prebiehajúcom konaní svojím vlastným
nárokom s tvrdením, že tento nárok započítal voči žalobcovi a tým pohľadávka uplatnená žalobcom
zanikla. V prípade uplatnenia takejto obrany zo strany žalovaného je potrebné v konaní dôsledne
rozlišovať, či sa jedná o hmotnoprávnu námietku žalovaného v zmysle ust. § 152 CSP, teda o námietku,
ktorá spôsobuje zmenu, zánik alebo oslabenie práva protistrany, alebo či sa jedná o vzájomnú žalobu.
Základným rozlišovacím kritériom pritom je, či zo strany žalovaného je jeho obrana tvrdením o vzájomnej
kompenzácii pohľadávok strán limitovaná do výšky, ktorá nepresahuje uplatnenú pohľadávku žalobcu,
alebo či žalovaný žiada, aby mu bolo prisúdené plnenie, ktoré uplatnenú pohľadávku žalobcu presahuje.
Ak žalovaný nežiada, aby mu bolo prisúdené plnenie, ktoré presahuje uplatnenú pohľadávku žalobcu,
tak je potrebné takýto prejav hodnotiť len ako prostriedok procesnej obrany žalovaného. O vzájomnú
žalobu uplatnenú žalovaným voči žalobcovi môže ísť len v prípade, ak žalovaný žiada, aby mu po úkone
započítania bolo priznané plnenie voči žalobcovi v časti, ktorá presahuje uplatnenú pohľadávku žalobcu.
O vzájomnej žalobe možno hovoriť len v prípade, ak sa žalovaný bráni tvrdením o započítaní vzájomných
pohľadávok strán s tým, že započítaním pohľadávka žalobcu voči žalovanému zanikla a žalovaný
zároveň žiada, aby súd meritórnym rozhodnutím uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému sumu
prevyšujúcu pôvodne uplatnenú pohľadávku žalobcu. Na to, aby v prípade, ak sa žalovaný bráni
započítacou námietkou, bolo možné dospieť k záveru, že sa nejedná len o kompenzačnú námietku
v zmysle úpravy ust. § 152 CSP, ale že sa jedná o vzájomnú žalobu žalovaného, by muselo byť

nepochybné, že žalovaný svojou námietkou nežiada privodiť len rozhodnutie súdu, ktorým bude žaloba
žalobcu zamietnutá z dôvodu zániku žalobcovej pohľadávky započítacím právnym úkonom, ale musí
byť z úkonov žalovaného nepochybné, že okrem zamietnutia žaloby žalobcu sa výslovne domáha
súdneho rozhodnutia, ktorým mu bude priznaný rozdiel vzájomných pohľadávok strán sporu. Ak síce
žalovaný disponuje pohľadávkou, ktorá presahuje uplatnenú pohľadávku žalobcu, avšak v súdnom
konaní túto pohľadávku uplatní len do výšky pohľadávky uplatnenej žalobcom a v dôsledku zániku tejto
pohľadávky žalobcu sa domáha výlučne zamietnutia uplatnenej žaloby a sám voči žalobcovi žiadne
plnenie presahujúce uplatnený nárok žalobcu nežiada, tak sa nejedná o vzájomnú žalobu v zmysle
úpravy § 147 ods. 2 CSP, pretože žalovaný nežiada, aby mu bolo prisúdené viac ako uplatnil žalobca, ale
naopak, uplatňuje len hmotnoprávnu námietku započítania v rozsahu, ktorý spôsobuje zánik uplatnenej
pohľadávky žalobcu.

17. V konkrétnostiach prejednávanej veci je z procesného postupu žalovaného zrejmé, že žalovaný už
v podanom odpore proti platobnému rozkazu vydanému upomínacím súdom namietal, že uplatnená
pohľadávka žalobcu zanikla jednostranným právnym úkonom započítania uskutočneným žalovaným.
Aj keď žalovaný už v podanom odpore uvádzal, že jeho pohľadávka predstavuje sumu 10.493,40
Eur, teda presahuje výšku uplatnenej pohľadávky žalobcu 4.319,80 Eur, priamo v podanom odpore
žalovaný uviedol, že na základe takto uplatnenej obrany navrhuje, aby žaloba žalobcu bola zamietnutá
ako nedôvodná. Žalovaný tak žiadal výlučne zamietnuť žalobu žalobcu z dôvodu zániku uplatnenej
pohľadávky žalobcu započítaním, avšak sám žiadny nárok presahujúci uplatnený nárok žalobcu voči
žalobcovi neuplatnil. Uvedený procesný postup a spôsob zvolenej obrany žalovaný zduplikoval aj na
pojednávaní pred okresným súdom dňa 8. júla 2020 (zápisnica založená na č.l. 95-97 spisu), kde
cestou právneho zástupcu výslovne uviedol, že „vznáša hmotnoprávnu námietku, ktorou si započítava
z rovnakého titulu bezdôvodné obohatenie za dva roky predchádzajúce tomuto dňu, a to do výšky
pohľadávky uplatňovanej v tomto konaní“. Ďalej na tom istom pojednávaní v rámci záverečného
prednesu právny zástupca žalovaného uviedol, že žalovaný voči žalobcovi započítal svoju pohľadávku,
ktorá dokonca pohľadávku žalobcu prevyšovala, ale „v prevyšujúcej časti nedošlo k podaniu vzájomnej
žaloby“, a preto okresnému súdu navrhol, aby žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol. Podľa názoru
krajského súdu tak zo žiadneho z procesných úkonov žalovaného v konaní pred súdom prvej inštancie,
resp. pred upomínacím súdom nie je možné dospieť k záveru, že by žalovaný voči žalobcovi uplatňoval
svoju pohľadávku v rozsahu, ktorý by prevyšoval uplatnenú pohľadávku žalobcu. Ak žalovaný nežiadal,
aby mu bolo prisúdené viac ako to, čo uplatnil žalobca, ktorá skutočnosť je z procesných úkonov
žalovaného jednoznačne zrejmá, tak bolo potrebné, aby okresný súd relevantné procesné úkony
žalovaného hodnotil výlučne len ako prostriedok procesnej obrany žalovaného a nie ako vzájomnú
žalobu. Ak okresný súd napriek opakovaným výslovným prejavom žalovaného, že pohľadávku, ktorú má
podľa svojho tvrdenia na započítanie, uplatňuje len do výšky pohľadávky uplatnenej žalobcom, dospel k
záveru, že žalovaný svoj nárok uplatňoval vzájomnou žalobou a o tejto žalobe výrokom II. rozhodol tak,
že vzájomnú žalobu žalovaného zamietol, zaťažil konanie vadou, ktorá mala za následok v tejto časti
nesprávne rozhodnutie súdu prvej inštancie.

18. Žalovaný ďalej v podanom odvolaní namietal závery súdu prvej inštancie vo vzťahu k nedôvodnosti
ním uplatnenej pohľadávky na započítanie voči nároku žalobcu. Z procesnej obrany žalovaného je
zrejmé, že žalovaný v konaní uplatňoval svoj nárok titulom ním tvrdenej pohľadávky na vydanie
bezdôvodného obohatenia za užívanie dvoch parciel, vo vzťahu ku ktorým žalovaný tvrdil, že tieto
parcely užíva žalobca jednak tým, že na jednej z parciel (parc. č. 7910/2) je postavená budova patriaca
žalobcovi a na druhej z parciel (parc. č. 7909/3) sa nachádza priestranstvo, ktoré je ako priľahlý pozemok
využívané v súvislosti s užívaním budovy patriacej žalobcovi. Okresný súd k užívaniu pozemku parc.
č. 7910/2 v odôvodnení rozsudku uviedol, že na tomto pozemku je síce postavená budova súp. č. XXX
patriaca žalobcovi, avšak sa jedná o nebytový priestor daný žalobcom do nájmu žalovanému, ktorý
žalobca neužíva a ktorý žalobca ani nedal do nájmu žalovanému alebo inému subjektu a neberie z neho
úžitky, pretože tento pozemok parc. č. 7910/2 nie je predmetom nájmu a predmetom nájmu je iba budova
súp. č. XXX. Vo vzťahu k uvedenému je potrebné poukázať na skutočnosť, že žalovaný sa v konaní bránil
tvrdením, že pohľadávka žalobcu zanikla započítaním jeho pohľadávky, ktorú voči žalobcovi uplatnil
titulom vydania bezdôvodného obohatenia za užívanie dvoch pozemkov spoluvlastnícky patriacich
žalovanému žalobcom bez právneho dôvodu a bez platenia odplaty za toto užívanie. V súdnej praxi je
pritom ustálené, že užívanie cudzej nehnuteľnosti - pozemku bez nájomnej zmluvy či iného titulu, ktorý
túto cudziu vec umožňuje užívať, predstavuje prípad vzniku bezdôvodného obohatenia. Majetkovým
vyjadrením takéhoto prospechu získaného užívaním cudzej veci je peňažná suma, ktorá zodpovedá

sumám vynakladaným obvykle v danom mieste a čase na užívanie veci s prihliadnutím na druh právneho
dôvodu, ktorým sa spravidla zakladá právo užívania a ktorým je najčastejšie nájomná zmluva. Výška
tohto majetkového prospechu sa tak predovšetkým porovnáva s obvyklou hladinou nájomného, ktoré by
bol nájomca povinný plniť za normálnych okolností, teda ak by vec užíval na základe platnej nájomnej
zmluvy. Vo vzťahu k riešeniu otázky pasívnej vecnej legitimácie, teda určenia subjektu, ktorý sa užívaním
nehnuteľností - pozemku bez právneho dôvodu bezdôvodne obohacuje, je potom potrebné posúdiť, kto
takéto bezdôvodné obohatenie získal, teda zodpovedať otázku, kto cudziu nehnuteľnosť (pozemok) bez
nájomnej zmluvy či titulu užíva. Vo vzťahu k vyriešeniu tejto otázky krajský súd v zhode s odvolateľom
poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 17. júna 2019 vo veci sp.zn. 8Cdo 186/2018, podľa
ktorého je pod pojmom užívanie pozemku v tomto kontexte potrebné rozumieť umiestnenie samotnej
stavby na cudzí pozemok, kedy samotné umiestnenie bráni vlastníkovi pozemku tento pozemok užívať
riadnym spôsobom. Podľa Najvyššieho súdu SR tak „k obohateniu vlastníka stavby potom dochádza
už zo samotného titulu vlastníckeho práva, ktoré zakladá jeho oprávnenie užívať stavbu. Je potom
výlučne vecou jeho rozhodnutia, či bude stavbu užívať sám, alebo ju bezplatne alebo odplatne prenechá
inému. Povinnosť poskytovať náhradu vlastníkovi pozemku, na ktorom stojí stavba, stíha vlastníka
stavby bez ohľadu na to, akým spôsobom realizuje svoje vlastnícke právo. Z rovnakých dôvodov nie
je podstatné ani to či, príp. komu prináša užívanie stavby zisk. Poskytnuté plnenie je plnením bez
právneho dôvodu a bezdôvodne sa teda obohatil ten, kto je vlastníkom stavby na cudzom pozemku,
a nie napr. jej nájomca. Je potrebné si uvedomiť, že pod užívaním cudzieho pozemku je potrebné v
tomto prípade chápať jeho zastavanie cudzou stavbou (nie užívanie samotnej stavby).“ Pozemok parc.
č. 7910/2, na ktorom je postavená budova patriaca žalobcovi, je tak v prejednávanom prípade užívaný
žalobcom, ktorý má na ňom umiestnenú svoju stavbu, a nie žalovaným, ktorý si na základe uzatvorených
zmlúv o prenájme nebytových priestorov prenajímal od žalobcu nebytové priestory nachádzajúce sa v
tejto budove. Užívaním tohto pozemku spoluvlastnícky patriaceho žalovanému sa bez právneho titulu
bezdôvodne obohatil žalobca ako vlastník stavby súp. č. XXX,. a to už z dôvodu samotného umiestnenia
stavby na pozemku, ktorý žalobcovi nepatrí. V zmysle uvedeného potom závery súdu prvej inštancie o
nedôvodnosti nároku uplatneného žalovaným na započítanie v časti vydania bezdôvodného obohatenia
za užívanie pozemku parc. č. 7910/2 nemôžu obstáť.

19. Čo sa týka pozemku parc. č. 7909/3, ktorý rovnako spoluvlastnícky patrí žalovanému a za užívanie
ktorého obdobne žalovaný uplatnil voči žalobcovi svoju pohľadávku na započítanie titulom vydania
bezdôvodného obohatenia, vo vzťahu k tomuto pozemku okresný súd rovnako vyhodnotil nárok
žalovaného ako nedôvodný. Okresný súd uviedol, že na tomto pozemku sa stavba patriaca žalobcovi
nenachádza, ale sa jedná o priestranstvo, na ktorom sa nachádza vstup z hlavnej cesty alebo dvor, resp.
predzáhradka k budovám, ako to vyplýva zo znaleckého posudku predloženého žalovaným, na základe
čoho okresný súd vo vzťahu k tomuto pozemku uzavrel, že z vykonaných dôkazov nevyplýva, že žalobca
je tou osobou, ktorá tento pozemok užíva. Vo vzťahu k tomuto záveru súdu prvej inštancie krajský súd
konštatuje jeho predčasnosť, keďže okresný súd sa nevyporiadal so skutkovými tvrdeniami žalovaného,
že tento pozemok žalobca užíva ako priľahlý pozemok, ktorý je fakticky využívaný v súvislosti s užívaním
budovy. Okresný súd síce konštatoval, že z vykonaného dokazovania vyplýva, že na pozemku č. 7909/3
sa nachádza vstup z hlavnej cesty alebo dvor resp. predzáhradka k budovám, avšak dostatočným
spôsobom nevyhodnotil tvrdenie žalovaného v tom smere, že aj tento pozemok je fakticky využívaný
v súvislosti s užívaním budovy postavenej na parc. č. 7910/2, že tento pozemok tvorí jedinú možnú
prístupovú cestu do budovy súp. č. XXX. Bude preto potrebné okresným súdom vyhodnotiť, či pozemok
parc. č. 7909/3 možno charakterizovať ako areál (či prístupovú cestu) prináležiaci k budove súp. č. XXX
postavenej na parc. č. 7910/2, či tento pozemok slúži k využívaniu dotknutej budovy, kto tento pozemok
užíva, akým spôsobom, teda či možno ustáliť užívanie tohto pozemku žalobcom v súvislosti s užívaním
budovy súp. č. XXX patriacej žalobcovi.

20. Krajský súd potom na základe uvedených zhodnotení pristúpil k zrušeniu rozsudku súdu prvej
inštancie. Bude úlohou okresného súdu opätovne sa zaoberať uplatneným nárokom žalobcu s
vyhodnotením dôvodnosti obrany uplatnenej žalovaným titulom hmotnoprávnej námietky v podobe
započítania žalovaným tvrdenej pohľadávky na vydanie bezdôvodného obohatenia do výšky uplatnenej
pohľadávky žalobcu. Okresný súd ustáli, či žalobca okrem pozemku č. 7910/2, na ktorom je postavená
budova so súp. č. XXX patriaca žalobcovi, užíva aj ďalší pozemok č. 7909/3 spoluvlastnícky patriaci
žalovanému, a to za rešpektovania povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti žalovaného vo vzťahu k
jeho procesnej obrane postavenej na tvrdení o existencii jeho pohľadávky na vydanie bezdôvodného

obohatenia voči žalobcovi. Pokiaľ v rámci nového konania nedôjde ku kvalitatívne odlišnej zmene
skutkového a právneho stavu, bude okresný súd vychádzať z uvedených záverov krajského súdu.

21. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

22. Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie
a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k
vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva
táto vada.

Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne

posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania
pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.

Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on May 31, 2022. Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.