Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 26, 2021

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/52/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5121201282
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Turza
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2021:5121201282.1

Uznesenie

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredseduJUDr.JozefaTurzuačlenovsenátu
JUDr. Jána Burika a JUDr. Ladislava Mejstríka, v právnej veci navrhovateľky: J. H., nar. XX.XX.XXXX,
bytom Y., T. ul. č. XXX/X, zastúpenej JUDr. Drahomírou Caroline Boháčikovou, právnou zástupkyňou
Krízového centra OZ ŽENA V TIESNI, P.O. BOX 70, Martin, IČO: 37 974 581, proti odporcovi: J. H.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom T. N., J. ul. XX/XXX, zastúpenému advokátkou JUDr. Kristínou Jošthovou, so

sídlom M. R. T. XX, M., o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie odporcu proti uzneseniu
Okresného súdu Žilina, č.k. 51C/11/2021-12, zo dňa 22.02.2021, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie potvrdzuje.

Navrhovateľke p r i z n á v a proti odporcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1) Napadnutým uznesením súd prvej inštancie podľa ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, ods. 2 písm.
e), h), § 326 ods. 1, § 328 ods. 1 CSP uložil odporcovi, aby písomne, telefonicky, elektronickou
komunikáciou alebo inými prostriedkami, úplne nekontaktoval navrhovateľku (I.), aby sa nepribližoval k
navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 30 metrov, s výnimkou súdnych pojednávaní a vyšetrovacích
úkonov v trestnom konaní (II.) a navrhovateľke voči odporcovi priznal nárok na náhradu trov konania

v rozsahu 100% (III.). Mal za to, že navrhovateľka osvedčila potrebu bezodkladne upraviť pomery
účastníkov konania a to pre dôvodné podozrenie z násilia - fyzického aj psychického, ktorého sa
odporca voči nej dopúšťal v prítomnosti detí. Intenzita násilia odporcu bola natoľko vážna, že sa
navrhovateľka obrátila 09.02.2021 na Krízové centrum OZ ŽENA V TIESNI so žiadosťou o pomoc a
dňa 20.02.2021 podala trestné oznámenie na odporcu pre trestný čin znásilnenia. Okresné riaditeľstvo
PZ v Žiline 10.02.2021 vykázalo odporcu zo spoločného obydlia - rodinného domu v obci Y., T. XXX/

X a k pozemku k nemu patriacemu. Počas vykázania zo strany polície bol odporcovi uložený zákaz
približovať sa k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov. Na základe návrhu navrhovateľky
bolo uznesením zo dňa 15.02.2021, č.k. 41C/12/2021-12, nariadené neodkladné opatrenie, ktorým súd
uložil odporcovi povinnosť dočasne nevstupovať do predmetného rodinného domu. Ďalej zdôraznil, že
právo navrhovateľky na ochranu života a zdravia, zachovania ľudskej dôstojnosti, ktoré sú násilníkom
ohrozované,máabsolútnupovahu,pričomjesilnejšieakoprávoodporcunaslobodupohybu.Nariadenie

neodkladného opatrenia považoval za nevyhnutné aj z toho pohľadu, že svedkami násilností mali
byť aj deti, z toho jedno maloleté. Súčasne neuložil účastníkom konania povinnosť podať žalobu vo
veci samej, nakoľko prostredníctvom účinku neodkladného opatrenia možno dosiahnuť trvalú úpravu
pomerov medzi stranami. O náhrade trov konania rozhodol podľa ust. § 155 ods. 1 CSP vzhľadom na
plný úspech navrhovateľky v konaní.

2) Proti uvedenému uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1
písm. f), h) CSP odvolanie odporca a žiadal ho zrušiť a priznať nárok na náhradu trov konania, pretožesúd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, pretože
rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Poukázal na to, že navrhovateľka svoj návrh
odôvodnila aj tým, že vzhľadom na jeho správanie sa bojí o svoj život a zdravie a že jej neustále

vypisuje, aby stiahla trestné oznámenia a žiadosť o rozvod a že sa k nej chce vrátiť. Súd pri rozhodovaní
vychádzal z tvrdení navrhovateľky, trestného oznámenia, z intervencie Krízového centra OZ ŽENA V
TIESNI, pričom navrhovateľka nepredložila žiadne správy z lekárskych ošetrení z dôvodu fyzických
napadnutí, žiadne uznesenie, ktorým by mu bolo vznesené obvinenie, ani správy zo šetrenia ÚPSVaR,
kde by boli zistené nejaké nedostatky, pričom to, že naňho podala trestné oznámenie, neznamená, že sa

nejakého trestného činu dopustil. Pokiaľ súd vychádzal z neodkladného opatrenia č.k. 41C/12/2021-12
z 15.02.2021, proti tomuto sa odvolal a o odvolaní nebolo doposiaľ rozhodnuté. V trestnom konaní
sa pritom bude vykonávať znalecké dokazovanie za účelom zistenia, či má sklony k žiarlivosti tak,
ako to bolo konštatované krízovým centrom podľa vyjadrení navrhovateľky, či je spôsobilý sa dopustiť
predmetnej trestnej činnosti a u navrhovateľky sa bude skúmať, či má sklony ku klamstvu alebo fabulácii,
alebo či netrpí nejakou duševnou poruchou alebo psychózou. Poukázal na to, že navrhovateľka je

psychiatrickým pacientom a užíva lieky, čo môže mať vplyv na vnímanie skutočnosti a jej správanie a čo
ovplyvňuje aj sexuálny život, a čo viedlo aj k rozvodu predchádzajúceho manželstva. Súd neskúmal, či
uvedené môže mať za následok nesprávne vnímanie reality ako takej, najmä v intímnej oblasti, kedy ho
obvinila zo znásilnenia, pričom k pohlavnému styku vždy dochádzalo dobrovoľne. Ďalej súd konštatoval,
že je potrebné eliminovať kontakt páchateľa domáceho násilia alebo osoby dôvodne podozrivej z

takéhoto skutku s jeho obeťou, nakoľko hrozí opakovanie konania odporcu, avšak z rozhodnutia nie
je zrejmé, na základe akých skutočností, vzhľadom na uvedené, k týmto záverom došiel. Na základe
neodkladného opatrenia bolo obmedzené aj jeho právo podieľať sa na výchove maloletého, keďže
z dôvodu zákazu ju kontaktovať nemá o maloletom žiadne informácie, nevie, aký je jeho zdravotný,
duševný stav, ani to, či má nejaké problémy. Matka pritom podala návrh na nariadenie neodkladného

opatrenia, ktorým by bol upravený jeho styk s ním, z čoho vyplýva, ak by bola obava z násilia z jeho
strany taká veľká, ako sa snaží preukázať, dožadovala by sa obmedzenia rodičovských práv. Preto mal
pocit, že si všetko vymyslela, len aby sa ho zbavila. Súčasne namietol výrok o nároku na náhradu trov
konania z toho dôvodu, že právna zástupkyňa navrhovateľky nie je zapísaná v Zozname advokátov, a
preto nemá nárok na náhradu trov právneho zastúpenia.

3) Žalobkyňa vo svojom písomnom vyjadrení žiadala rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne
správne potvrdiť. Poukázala na to, že dokumenty, ktoré slúžili na identifikáciu násilia Krízového centra
OZ ŽENA V TIESNI, sú porovnateľné s dotazníkom používaným políciou a vypracovala ich erudovaná
pracovníčka. Mala za to, že vzhľadom na svoj aktívny prístup k svojim zdravotným ťažkostiam, aj

keď je v lekárskej starostlivosti, je kompetentná vyjadriť svoj nesúhlas so sexuálnym stykom, ku
ktorému nedochádzalo vždy dobrovoľne a posledné mesiace takmer vždy z donútenia. Odporca pritom
nedisponuje lekárskymi posudkami na jej zdravotný stav, teda nie je jasné, ako došiel k záveru, aké
diagnózy jej boli diagnostikované, keď navyše od jeho odchodu zo spoločnej domácnosti lieky neberie,
len raz mesačne dochádza k psychológovi na terapie, nakoľko už nie je vďaka zákazu priblíženia a

zákazu vstupu do domu, ktoré súd odporcovi uložil, vystavená jeho psychickému ani fyzickému týraniu,
čo jej postupe pomáha dostať sa a liečiť zo zažitej traumy. Nie je pravdivé, že deti neboli svedkom násilia,
čo vie preukázať. Na lekárske ošetrenie nešla z dôvodu, lebo po každom fyzickom alebo psychickom
útoku, či nátlaku odporca skutky oľutoval a sľuboval nápravu, že sa to už nebude opakovať ona mu
uverila a dávala ďalšiu šancu, o čom má sms správy, kde svoje konanie ľutuje. Keďže v sms správach jej

písal, že nie je schopná sa o dieťa postarať a pošle jej domov sociálku alebo si príde po syna s políciou,
podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia na úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu
do právoplatného rozhodnutia súdu, ktorým bol upravený aj jeho styk s maloletým. Nepravdivé sú jeho
tvrdenia, že nemá informácie o maloletom, keďže sa denno-denne vidia cez videohovor a informácie
mu podáva jej plnoletý syn, keď navyše na základe neodkladného opatrenia je s maloletým oprávnený

sa stretávať každý nepárny víkend v sobotu a nedeľu, a každý utorok a štvrtok, čo mu umožnila napriek
tomu, že uznesenie ešte nebolo právoplatné. Odporca sám trpel psychiatrickými problémami, na čo mu
boliprepísanéajlieky,pričomodjehobývalejpriateľkyvie,žejubil,chorobnenaňužiarlil,bolmajetnícky,
z ktorého dôvodu sa s ním aj rozišla. Zdôraznila, že má strach, že po tom, keď bude mať odporca k nej
prístup, znova bude agresívny, dopustí sa voči nej fyzického násilia a všemožne ju bude kontaktovať.

Mala za to, že rozhodnutia súdu na jeho právach ho nijako neobmedzujú, ale naopak, len chránia jej
právo na ochranu života a zdravia. Čo sa týka trov konania, žiadala len zaplatenie súdneho poplatku.4) Odporca vo svojom vyjadrení k vyjadreniu navrhovateľky zotrval na skutočnostiach uvádzaných
v odvolaní a ďalej uviedol, že voči nemu, ako údajnému páchateľovi označenom navrhovateľkou,
nebolo vznesené obvinenie, a preto treba k nemu pristupovať s použitím zásady prezumpcie neviny

ako k osobe, ktorá je v trestnoprávnej rovine nevinná, pokiaľ sa nepreukáže opak. Poukázal na to,
že zákaz kontaktovať sa s matkou mu komplikuje realizáciu rodičovských práv vzhľadom k tomu,
že všetko sa dozvedá od jej staršieho syna, čo je len sprostredkovaná informácia, ktorá nemôže
nahrádzať nevyhnutnú a dôležitú komunikáciu medzi rodičmi na zabezpečenie čo najlepšieho záujmu
maloletého. Zákaz nepribližovať sa k navrhovateľke na vzdialenosť 30 metrov pritom môže v budúcnosti

skomplikovať realizáciu styku s maloletým, pretože matka síce určuje tretiu osobu na odovzdanie a
prevzatie maloletého, avšak ako sa bude realizovať styk, keď ňou určená osoba nebude môcť, t. j.
nechá dieťa pred domom samé, aby si ho mohol prevziať, dodržujúc nariadenú vzdialenosť. Neodkladné
opatrenia si odporujú, pretože neodkladné opatrenie bolo nariadené pre obavu a život žalobkyne a
maloletého a druhým neodkladným opatrením bol upravený styk maloletého s ním ako otcom.

5)Krajskýsúd,akosúdodvolací(§34CSP),preskúmalvecvrozsahuvymedzenomvpodanomodvolaní
(§ 379, § 380 ods. 1 CSP) a postupom bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 CSP odvolaním
napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.

6) Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a

v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Tento v
dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a
svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil, pričom odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s
dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto prípade nie je potrebné opakovať (§ 387 ods. 2
CSP).

7) Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia krajský súd dopĺňa, že o nariadení
neodkladného opatrenia rozhoduje súd prvej inštancie v relatívne krátkej zákonnej lehote, počas
ktorej nemá čas na vlastné dokazovanie tak, ako sa uskutočňuje pri prejednaní a rozhodovaní vo
veci samej. Tvrdenia navrhovateľky odôvodňujúce potrebu bezodkladne upraviť pomery účastníkov

a trvanie nároku, ktorému má byť poskytnutá ochrana, t. j. ochrana života a zdravia a zachovanie
ľudskej dôstojnosti navrhovateľky sú pritom osvedčené ňou predloženými listinami, a to 1. potvrdením
Okresného riaditeľstva PZ v Žiline o vykázaní odporcu zo spoločného obydlia a to predmetného
rodinného domu a priľahlého pozemku podľa § 27a ods. 1 z.č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore,
predpokladom vydania ktorého je, že bolo na základe zistených skutočností možné očakávať zo

strany odporcu útok na život, zdravie, slobodu a ľudskú dôstojnosť navrhovateľky, najmä vzhľadom
na predchádzajúce takéto útoky, ako aj 2. vykonateľným uznesením (§ 332 ods. 2 CSP) o nariadení
neodkladného opatrenia, č.k. 41C/12/2021-12, podľa ust. § 325 ods. 2 písm. e), ktorým bola odporcovi
uložená povinnosť, aby dočasne nevstupoval do predmetného rodinného domu, v ktorom býva osoba,
t. j. navrhovateľka, vo vzťahu ktorej je odporca dôvodne podozrivý z násilia. Neobstoja pritom tvrdenia

odporcu, že nemôže napĺňať svoje rodičovské práva a podieľať sa na výchove maloletého vzhľadom k
tomu, že informácie o ňom sú mu podávané starším synom navrhovateľky a navyše sa takmer denne
vidia cez videohovor, ktorú skutočnosť žalovaný nepopieral. V súčasnosti, na základe neodkladným
opatrením upraveného styku, je s maloletým v osobnom kontakte, v rámci ktorého môže realizovať
a napĺňať svoje rodičovské práva, ktoré nariadeným neodkladným opatrením nie sú preto nijak v

neprimeranej miere obmedzované. Navrhovateľka pritom vyjadrila obavu, že svoje vyhrážky naplní a
ublíži jej alebo jej otcovi, ktorý je starší a nevie sa brániť, preto neobstoja ani námietky odporcu ohľadne
toho, že neodkladné opatrenia si navzájom odporujú. Tvrdenia otca o tom, že v budúcnosti môže nastať
situácia, že tretia osoba mu nebude môcť maloletého pri prevzatí odovzdať, zostali v pozícii ničím
nepodložených domnienok, keď pre rozhodnutie súdu je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia (§ 217

ods. 1 CSP, § 329 ods. 2 CSP).

8) Vychádzajúc z uvedených skutočností, vysporiadajúc sa s podstatnými námietkami odporcu, krajský
súd uznesenie súdu prvej inštancie za účelom ochrany telesnej a duševnej integrity navrhovateľky ako
vecne správne potvrdil, vrátane jej nároku na náhradu trov konania, ktoré tak, ako vyplýva jednak z

návrhu, ako aj z vyjadrenia, predstavujú len zaplatený súdny poplatok.

9) O nároku trov odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods.
1 CSP a navrhovateľke, ako v ňom plne úspešnej, ho priznal voči odporcovi v plnom rozsahu.10) Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu Krajského súdu v Žiline v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).