Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, March 3, 2020

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13C/16/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114201117
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 03. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriel Slobodník

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2020:6114201117.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudcom JUDr. Gabrielom Slobodníkom v právnej veci

žalobkyne G. Č., Q.. XX. XX. XXXX, W. U. F., J. XXX/XX, v konaní zastúpenej zákonným zástupcom N.
Č., Q.. XX. XX. XXXX, W. U. F., J. XXX/XX, v konaní zastúpenej Advokátskou kanceláriou URBÁNI &
Partners s.r.o., so sídlom Banská Bystrica, Skuteckého 17, IČO: 36 646 181, proti žalovanej v 1/ rade J.
X.,Q..XX.XX.XXXX,U.U.U.,J.XXXX/X,vkonanízastúpenejJUDr.LuciouFabriciusovou,advokátkou,
Advokátska kancelária Banská Bystrica, J. A. Komenského 18B, a proti žalovanej v 2/ rade J. Š., Q.. XX.
XX. XXXX, U. U. U., N., N. O. XXXX/XXX, v konaní zastúpenej JUDr. Jozefom Švarcom, advokátom,
Advokátska kancelária Banská Bystrica, Horná č. 41, o zaplatenie 7 704,-- Eur z titulu náhrady škody

na zdraví, takto

r o z h o d o l :

Žalované v 1/ a 2/ rade sú p o v i n n é spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni 7 704,-- Eur, v lehote
3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobkyňa má nárok voči žalovaným na náhradu trov konania, ktoré sú povinné zaplatiť žalované v
1/ a 2/ rade v rozsahu 100 %, do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým vyšší súdny úradník
rozhodne o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa podanou žalobou zo dňa 17. 01. 2014 žiadala súd, aby vo svojom rozhodnutí zaviazal

žalované v 1/ a 2/ rade na zaplatenie sumy 7 704,-- Eur spoločne a nerozdielne z titulu náhrady škody,
ktorá jej vznikla na zdraví konaním žalovaných v 1/ a 2/ rade.

2. Žalované v 1/ a 2/ rade žiadali žalobu zamietnuť a nárok žalobkyne neuznali.

3. Žalobkyňa svoju žalobu odôvodnila na tom skutkovom základe, že dňa XX. XX. XXXX na lyžiarskom
svahuvkatastriobciS.,K.R.,počaslyžiarskehovýcvikudošlokzrážkežalobkynesožalovanýmiv1/a2/

rade tak, že tieto do nej narazili. Žalobkyňa sa na svahu nachádzala ako účastníčka lyžiarskeho výcviku
spolu so svojimi spolužiakmi. Žalobkyňa následkom konania žalovaných, ktoré nezvládli svoje konanie
a narazili do nej, spôsobili jej zranenie, pre ktoré musela byť hospitalizovaná na oddelení úrazovej
chirurgie Fakultnej nemocnice v Poprade a operovaná. Následne bola prevezená do Košíc, kde bola
hospitalizovaná vo Fakultnej nemocnici od 31. 03. 2012 do 03. 02. 2012 a následne bola premiestnená
do Detskej fakultnej nemocnice s poliklinikou v Banskej Bystrici, kde bola prepustená dňa 17. 02. 2012.
V dôsledku kolízie so žalovanými utrpela zlomeninu spánkovej kosti vpravo s vpáčením úlomkov, akútne

epidurálne krvácanie a poúrazový šok z krvácania stredného stupňa.

4. Žalobkyňa tieto svoje tvrdenia preukazovala lekárskymi správami zo dňa 31. 01. 2012, 03. 02. 2012,
07. 02. 2012, 09. 02. 2012, 11. 02. 2012, 17. 02. 2012 a 26. 03. 2012.5. Žalobkyňa si žalobou uplatnila voči žalovaným v 1/ a 2/ rade náhradu za bolesť a náhradu za sťaženie
spoločenského uplatnenia. V dôsledku zranení, ktoré žalobkyňa utrpela, mala aj po roku od kolízie

nepriaznivý zdravotný stav, pretrvávajúce bolesti hlavy a tak isto aj výpadky pamäte.

6. Tieto tvrdenia žalobkyňa preukazovala lekárskou správou zo dňa 16. 07. 2012 a 19. 02. 2013.

7. Žalobkyňa si na základe lekárskeho posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia zo

dňa 12. 08. 2013 uplatnila od žalovaných v 1/ a 2/ rade nárok za náhradu za bolesť vo výške 6 760,--
Eur, kedy táto suma predstavuje násobok bolestného ohodnotenia bolesti žalobkyne na 430 bodov tak,
ako to vyplýva z lekárskeho posudku J.. Š.W. G. Z. zo dňa 12. 08. 2013, kedy jeden bod predstavuje
sumu 15,72 Eur ako nároku pre rok 2012 a nároku na náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia vo
výške 944,-- Eur, ktorá tak isto vyplýva z bodového ohodnotenia spracovaného v lekárskom posudku J..
Š. G. Z. zo dňa 12. 08. 2013, kedy takéto bodové ohodnotenie lekár určil na 60 bodov, pričom jeden bod

predstavuje sumu 15,72 Eur, spolu teda žalobkyňa si uplatnila nárok za bolesť vo výške 6 760,-- Eur a
sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 944,-- Eur, spolu teda 7 704,-- Eur.

8. Žalobkyňa bodové ohodnotenia, náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia
preukazovala lekárskym posudkom zo dňa 12. 08. 2013.

9. Žalobkyňa navrhla prerušiť konanie až do skončenia trestného konania, ktoré bolo vedené pod Č.:
K.-XXX/X-K.-R.-XXXX, ktorého konania predmetom má byť riešená prípadná trestná zodpovednosť
osôb za úraz, ktorý sa žalobkyni stal. Súd uznesením zo dňa 26. 03. 0214 návrh žalobkyne zamietol
svojím rozhodnutím pod č.k. 13C/16/2014-44. Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Banskej Bystrici

svojím rozhodnutím pod č.k. 12Co/520/2014-56 zo dňa 25. 06. 2015 rozhodnutie prvostupňového súdu
zmenil tak, že konanie vedené na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 13C/16/2014 prerušil do
právoplatného skončenia trestného konania, ktoré bolo vedené pod Č.:K.-XXX/X-K.-R.-XXXX.

10. Súd na základe oznámenia Okresnej prokuratúry Poprad zo dňa 11. 03. 2016 zistil, že proti

žalovaným v 1/ a 2/ rade bola podaná obžaloba na Okresnom súde Poprad, pričom konanie je vedené
pod sp. zn. 6T/14/2016. Z uvedeného dôvodu potom súd prerušil konanie svojím rozhodnutím zo dňa 15.
04. 2016 až do právoplatného skončenia vedeného na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 6T/14/2016
svojím rozhodnutím pod č. k. 13C/16/2014-80.

11. Súd v konaní pokračoval potom, čo konanie vedené pred Okresným súdom Poprad sp. zn.
6T/14/2016 nadobudlo právoplatnosť dňa 12. 04. 2018 v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove
pod č.k. 4To/42/2017-725.

12. Súd z rozsudku Okresného súdu Poprad pod č. k. 6T/14/2016-668 zo dňa 06. 09. 2017 zistil, že

žalované v 1/ a 2/ rade súd uznal za vinné, že dňa 31. 01. 2017 v čase okolo 14.00 h v katastri obci
S., K. R. v lyžiarskom stredisku Snowpark Lučivná, s.r.o. na bočnom zasneženom svahu nie určenom
ako vyznačená trať na atrakciu snowtubing spustením na gumenom kolese dolu svahu tak, že si na
neho ľahli tvárou vpred, narazili do žalobkyne, ktorá v tomto čase prechádzala svahom na lyžiach, v
dôsledku čoho žalobkyňa spadla, utrpela kraniocerebrálnu traumu v dôsledku poúrazovej impresívnej

zlomeniny spánkovej kosti vpravo a následným epidurálnym krvácaním do spánkovej oblasti vpravo, čo
žalobkyňu ohrozilo na živote v dôsledku útlaku mozgu a dôležitých mozgových štruktúr, čo si následne
vyžiadalo operáciu ako život zachraňujúci výkon s dobou liečenia 4 až 6 týždňov. Uvedený úraz obmedzil
žalobkyňu na obvyklom spôsobe života spočívajúcom v odkázaní na neodkladnú odbornú pomoc a
následneodkázanúnapomocinejosobypribežnýchčinnostiachspojenýchsbežnýmživotom.Žalované

v 1/ a 2/ rade teda spáchali prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods.1 Trestného zákona, za čo im súd
uložil a to žalovanej v 1/ rade peňažný trest vo výmere 200,-- Eur a pre prípad úmyselného zmarenia
výkonu peňažného trestu uložil náhradný trest odňatia slobody vo výmere dvoch mesiacov a žalovanej
v 2/ rade peňažný trest vo výmere 100,-- Eur a pre prípad úmyselného zmarenia výkonu peňažného
trestu uložil náhradný trest odňatia slobody vo výmere jedného mesiaca. Žalobkyňu odkázal s nárokom

na náhradu škody na civilné konanie.

13. Z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia potom vyplynulo, že súd po vykonaní dokazovania mal za
nesporné, že práve žalované v 1/ a 2/ rade svojím konaním spôsobili žalobkyni následok spojený sujmou na jej zdraví a následok s prihliadnutím na vykonané dôkazy, a to najmä lekárske správy a podaný
znalecký posudok bolo potrebné charakterizovať ako ťažkú ujmu na zdraví, keď u žalobkyne došlo k
bezprostrednému ohrozeniu života. Súd ďalej konštatoval, že pokiaľ žalované svoju obranu založili

na neexistencii kaulzálneho nexu teda absencie bezprostredne príčinného vzťahu medzi konaním a
následkom s poukazom na závažné porušenie bezpečnostných prevádzkových pokynov na strane
prevádzkovateľov lyžiarskeho strediska, resp. v tom, že došlo k samovoľnému spusteniu sa kolesa,
na ktorom žalované sedeli a neočakávanému vybočeniu oproti obvyklej jazdnej dráhe, súd prisvedčil
obhajobe ohľadne porušenia bezpečnostných predpisov spojených s používaním kolies pre snowtabing,

ktorých vlastníkom bol sám prevádzkovateľ. Zároveň súd konštatoval, že takáto skutočnosť však
žalované nezbavuje zodpovednosti za svoje konanie v trestnoprávnej rovine, keď bezprostredným
priamym konaním žalovaných došlo k spôsobenému následku. Súd zároveň uviedol, že u žalovaných
sa jedná o osoby s dostatočnou rozumovou vyspelosťou zodpovedajúcou ich veku a skúsenostiam tak,
že spúšťaním sa na kolese a to dokonca spôsobom ako vykonaným dokazovaním zistené a ustálené
v skutkovej vete výroku rozsudku, teda v dvojici na jednom kolese v polohe ležmo na zľadovatenom

kopci na veci, ktorá je prakticky neovládateľná, si museli byť vedomé, že nebudú schopné koordinovať
svoj pohyb a rovnako mohli predpokladať, že pri takomto spustení môže dôjsť k vychýleniu z dráhy
s poukazom na pôsobenie viacerých fyzikálnych veličín. Žalované vzhľadom na miesto, na ktorom
sa spúšťali, si museli byť vedomé, že ide o miesto s pomerne vysokou frekvenciou pohybu iných
návštevníkovlyžiarskehoareáluasvojímkonanímmôžuohroziťichzdravieapoškodenátedažalobkyňa

nemohla svojim pohybom pred zrážkou vytvoriť nejakú náhlu či neočakávanú prekážku. Súd teda
konštatoval vzájomnú kauzalitu konania žalovaných a spôsobený následok u žalobkyne.

14. Z uznesenia Krajského súdu v Prešove pod č.k. 4To/42/17-725 zo dňa 12. 04. 2018 súd zistil,
že odvolanie žalovaných v 1/ a 2/ rade bolo zamietnuté. Z odôvodnenia uznesenia Krajského súdu v

Prešove vyplynulo, že nebolo sporné, že žalované na gumenom kolese zrazili žalobkyňu, dôsledkom
čoho žalobkyňa spadla a utrpela zranenia, ktoré ju obmedzovali v obvyklom spôsobe života aspoň tri
mesiace. Súd mal taktiež z vykonaného dokazovania za preukázané, že gumové koleso, na ktorom sa
žalované pohybovali, nemalo žiadne ovládacie prvky, nebolo ho možné nijakým spôsobom ovládať a
bezpečným spôsobom meniť jeho smer resp. zabezpečiť, aby sa pohybovalo želaným smerom. Zároveň

toto koleso nemalo žiadne brzdiace prvky a teda žalované museli vedieť, že bude problematické takéto
koleso ovládať, zabrániť jeho rozjazdu, zastaviť ho, či usmerniť pohyb želaným smerom. Súd zároveň
konštatoval, že k nehode došlo na zľadovatenom povrchu svahu a z výpovedí svedkov a vlastne aj
žalovaných vyplynulo, že obe žalované videli pod kopcom prechádzať skupinu detí s učiteľkami, preto
žalované vedeli, že pod kopcom, z ktorého sa mienia na kolese spustiť a to bez ohľadu na to, či potom

došlo k spusteniu samovoľnému alebo plánovanému, prechádzali ľudia a preto vedeli, že keď sa na
takomto kolese spustia a do ľudí prechádzajúcich pod svahom narazia, môžu im spôsobiť zranenia,
k čomu v prejednávanej veci napokon aj došlo. Žalované sa bez primeraných dôvodov spoliehali, že
takúto zrážku nespôsobia. Z odôvodnenia rozhodnutia Krajského súd u v Prešove potom ďalej vyplýva,
že žalované použili neovládateľné gumené koleso na jazdu po zľadovatenom svahu alebo kope snehu,

obe súčasne, pričom mali urobiť všetko, aby nedošlo k zraneniu iných osôb. Súd konštatoval, že v
prvom rade nemali vôbec sadať alebo ľahať obe naraz na koleso, ktoré zjavne na prvý pohľad bolo
určené pre jednu osobu. Vzhľadom k tomu, že vedeli, že to koleso je v podstate neovládateľné, nemá
žiadne ovládacie ani bezpečnostné prvky, brzdiaci mechanizmus, nemali si na tento sadať, či ľahať skôr
než priestor, na ktorom chceli jazdiť, bol dostatočne zabezpečený proti tomu, aby do ich jazdnej dráhy

nevošla iná osoba pohybujúca sa v tomto areáli. Tak isto nemali na spomínané koleso sadať či ľahať
skôr, než tento priestor, ktorý prevádzkovateľom zabezpečený nebol, nezabezpečili ony dve tak, že by
napríklad jeden spolužiak stál na jednej strane prechodu pod kopcom a druhý spolužiak na druhej strane,
aby iným osobám pohybujúcim sa zabránili prechádzať v priestore, kde ony dve mali v úmysle spustiť
sa na spomínanom gumenom kolese dole svahom. Na obranu žalovaných potom Krajský súd v Prešove

uzavrel, že pokiaľ by aj iné osoby sa mali spolupodieľať na vzniku následku, táto skutočnosť nezbavuje
žalované nijakým spôsobom zodpovednosti za to, že svojim nedbanlivým konaním spôsobili žalobkyni
ťažkú ujmu na zdraví, pretože príčinná súvislosť medzi konaním páchateľa a následkom sa neprerušuje
ani v prípade, ak ku konaniu páchateľa pristúpi ďalšia skutočnosť, ktorá spolu pôsobí pri vzniku následku
ak konanie páchateľa zostáva takou skutočnosťou, bez ktorej by k následku nebolo došlo. Teda, aj

keby prevádzateľ lyžiarskeho strediska a pedagógovia žalobkyne či žalovaných naozaj svoje povinnosti
zanedbali, k zraneniu poškodenej žalobkyne by nedošlo, pokiaľ by do nej žalované kolesom nenarazili.15. Žalovaná v 1/ rade v rámci konania predložila ako listinný dôkaz znalecký posudok č. 8/2014 znalca
Z.. H. R., znalca z odboru bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci, odvetvie strojárstvo, zo dňa 18. 09.
2014, v ktorom znalec odpovedal na otázky, ktoré zadalo Okresné riaditeľstvo PZ v Poprade, odbor

kriminálnej polície. Znalec vo svojom znaleckom posudku tak, ako to vyplýva z ich záverov potom
konštatoval, všeobecne záväzné predpisy ohľadne používania snežných klzákov neexistujú, spôsob
zabezpečenia prevádzky takýchto by mal byť uvedený v prevádzkovom poriadku strediska a musí
byť zároveň určená osoba, ktorá kontroluje dodržiavanie takéhoto ustanovenia. Jediným dokumentom,
ktorý znalec identifikoval ako bezpečnostné pokyny pre používanie snežných klzákov je dokument v

spoločnosti, ktorá sa zaoberá výrobou takýchto snežných klzákov. Znalec ďalej uviedol, že takéto koleso
vo všeobecnosti nie je možné poskytnúť a použiť mimo trať určenú na prevádzkovanie takejto atrakcie a
to z dôvodu, že ostatné osoby pohybujúce sa v takomto priestore nepredpokladajú ohrozenie od takejto
atrakcie. Postup ponechania voľného prístupu ku gumeným kolesám a ich použitie mimo trate určenej
na snowtubing nie je možný a nie je v súlade s príslušnými predpismi. Opakovane znalec odkázal
na bezpečnostné pokyny pre používanie snežných klzákov od výrobcu takýchto snežných klzákov, z

ktorého je zrejmé, že tieto je možné používať len vo vyhradenom priestore so zabezpečenými dráhami.

16. Zároveň žalovaná v 1/ rade predložila potvrdenie zo dňa 04. 09. 2018 vydané Evanjelickým
gymnáziom v Banskej Bystrici, z ktorého vyplynulo, že žalované v 1/ a 2/ rade boli dňa 31. 01.
2012 študentkami Evanjelického gymnázia, pričom sa zúčastnili akcie organizovanej Evanjelickým

gymnáziom dňa 31. 01. 2012. Tejto akcie sa zúčastnilo 15 žiakov ich školy a akcia prebehla v termíne
od 29. 01. 2012 do 01. 02. 2012.

17.Žalovanéprostredníctvomsvojhoprávnehozástupcuuviedli,žeskutkovýdej,ktorýbolpreukazovaný
v rámci trestného konania, k takémuto sa vyjadrovať nebudú. Uviedli, že namietajú pasívnu legitimáciu

s tým, že je nepochybné, že k poškodeniu zdravia u žalobkyne došlo v rámci výkonu vzdelávacieho
procesu a v tejto súvislosti je potrebné poukázať na ustanovenie § 144 ods.1 písm.e) školského zákona.
V danom prípade je potom potrebné žalobou žalobkyne si uplatniť túto voči Základnej škole v F., ktorej
žiačkou bola žalobkyňa. Z uvedeného potom ďalej vyplýva, že v danom prípade sa malo jednať o školský
úraz tak, ako to vyplýva z metodického usmernenia č. X/XXXX-N. M. D. XX. XX. XXXX, ktoré vydalo

Ministerstvo školstva SR k zavedeniu jednotného postupu škôl a školských zariadení.

18. Žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedla, že s takýmto tvrdením nesúhlasí
s tým, že v trestnom konaní bol preukázaný protiprávny úkon, vznik úrazu žalobkyne a teda škoda
a preukázaná taktiež príčinná súvislosť. Neexistuje v danej veci kauzálny nexus medzi porušením

bezpečnostných predpisov a vznikom škody na strane žalobkyne.

19. Žalobkyňa ďalej uviedla, že existuje zápis z úrazu na zimnom výlete v Lučivnej zo dňa 31. 01. 2012
ako aj záznam o organizovaní hromadnej školskej akcie. Na preukázanie takýchto tvrdení predložila
žalobkyňa záznam z úrazu na zimnom výlete v Lučivnej zo dňa 31. 01. 2012 a taktiež záznam o

organizovaní hromadnej školskej akcii zo dňa 26. 01. 2012, ktoré vydala Základná škola v F..

20. Žalobkyňa ďalej uviedla, že predmetom úpravy zákona č. 245/2008 Z. z. nie je zodpovednosť
školských zariadení za škodu, z dôvodu ktorého žalobkyňa považuje tvrdenia žalovaných k objektívnej
zodpovednosti Základnej školy v F. za nesprávne. Uvedený zákon nijakým spôsobom neupravuje

zodpovednosť školských zariadení za škodu a nie je voči všeobecnej úprave zákonom špeciálnym.
Z uvedeného ustanovenia § 144 ods.1, ktorý upravuje výlučné práva dieťaťa alebo žiaka školského
zariadenia, je zakotvené oprávnenie žiaka domáhať sa náhrady škody voči školskému zariadeniu. V
danom prípade ide o právo žiaka nie jeho povinnosť a uvedené rozhodnutie nezakladá objektívnu
zodpovednosť školy za škodu.

21. Žalobkyňa ďalej uviedla, že z výsledkov dokazovania v trestnom konaní vyplynulo, že v danom úseku
sa na gumenom kolese nikto nespúšťal, tieto kolesá neboli používané, atrakcia nebola prevádzkovaná
a trať nebola nijakým spôsobom upravená. Žalobkyňa v čase stretu mala na hlave prilbu. Žalobkyňa
naďalej tvrdila a trvala na tom, že medzi jednotlivými atribútmi pre úspešné priznanie nároku na náhradu

škody tak, ako boli definované v rámci tohto konania existuje kauzálny nexus a pri prípadnej otázke
spoluzodpovednosti vychádza z názoru, že poškodená má možnosť sa domáhať voči ktorémukoľvek
zo škodcov náhrady takejto škody bez prihliadnutia na mieru zavinenia. Žalovaná v 1/ rade uviedla, že
neporušila žiadnu právnu povinnosť, bola študentkou strednej školy a z toho dôvodu nezodpovedá zaškodu. Osobne vo svojej výpovedi na pojednávaní žalovaná v 1/ rade uviedla, že v konkrétny deň zobrali
voľne položené kolesá s tým, že videli, že aj ostatní ľudia sa na nich spúšťali spolu so žalovanou v 2/
rade tak, že išli na kopec, sadli si na okraj tohto kolesa, aj keď už presne uviesť nevedela, či si sadli alebo

ľahli a čakali, pretože videli, že dole prechádzali nejaké deti, takže sedeli na tom kolese, videli, že jedno
dieťa zaostalo, tak čakali, kedy aj toto prejde. Koleso sa však dostalo do nejakého samovoľného pohybu,
kedy sa snažili brzdiť rukami alebo lyžiarkami a pohybovali sa dolu týmto kopcom stredom tak, že ich
otočilo a smerovali kolesom priamo na žalobkyňu. Uviedla ďalej, že na dievča kričali, snažili sa vyhnúť
takémuto stretu, ale už to nebolo možné. Po náraze sa jej snažili pomôcť, pýtali sa či je v poriadku, či

ju niečo bolí. Na otázku sudcu žalovaná v 1/ rade uviedla, že na kolese sedeli aj počas jazdy s tým, že
koleso mohlo mať v priemere 1,5 metra, skladalo sa z dvoch farieb. Žalovaná v 1/ rade ďalej uviedla,
že si nepamätá, či bola poučená o nejakých bezpečnostných predpisoch a čo sa týka kĺzacích kolies,
tieto tam boli voľne uložené, nikto pri nich nestál, rôzne osoby si ich brali a spúšťali sa s tým, že ich
potom aj vrátili na toto miesto. Žalovaná v 1/ rade predložila do súdneho spisu náčrt tak, ako ho sama
vyhotovila a tento sa nachádza v súdnom spise na č.l. 230. Z uvedeného nákresu je potom zrejmé, z

akého miesta sa ony spúšťali, kam mala smerovať jazda tohto gumeného kolesa, tak isto je znázornená
zmena smeru a stret so žalobkyňou, pričom je zrejmé, že k stretu došlo práve na spojnici miest medzi
šatňou, resp. objektom, v ktorom sa deti a žalobkyňa pripravovali na svoju činnosť a miestom, na ktoré
sa mali žalobkyne a ostatní spolužiaci dostať.

22. Žalovaná v 2/ rade vo svojej výpovedi uviedla, že počas obednej prestávky, ktorú mali počas
lyžovania, videli voľne pohodené gumené kolesá, rozhodli sa na nich spustiť. Videli aj skupinu detí, ktoré
prechádzali pomedzi dva kopce, čakali kedy tieto deti prejdu, ale nejakým spôsobom ich šmyklo tak, že
sa začali spúšťať po tomto kopci, ktorý bol zľadovatený, došlo k zmene smeru a gumené koleso mierilo
rovno na dievča. Uviedla, že sa snažili brzdiť rukami alebo lyžiarkami, avšak toto sa im nedarilo. Kričali

na toto dievča, ale to ich zrejme nepočulo. Došlo k nárazu, po ktorom sa dievčaťa pýtali, čo ho niečo
bolí a či je v poriadku.

23. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením podstatných častí výpovedí svedkov z trestného
konania, ktoré bolo vedené na Okresnom súde v Poprade pod sp. zn. 6T/14/2016 tak, ako boli navrhnuté

stranami sporu a to výpoveďou J. X. z prípravného konania dňa 10. 10. 2014, výpoveďami na hlavnom
pojednávaní dňa 22. 02. 2017 poskytnuté J. R., G. U., J. W. G. J. U. a taktiež výpoveďami osôb v
procestnom postavení svedkov v rámci konania pod ORP-834/1-OVK-PP-2012 a to J. R.Ť., G. U., J. W.
G. J. U. zo dňa 22. 11. 2012, J. W.Z. zo dňa 06. 12. 2012, J. U. zo dňa 12. 12. 2012, H. X. zo dňa 10.
10. 2014 G. J. Č.Ň. M. D. XX. XX. XXXX G. XX. XX. XXXX.

24. Z uvedených výpovedí súd zistil, z výpovede J.. J. R. zo dňa 22. 11. 2012 súd zistil, že táto
pracuje ako učiteľka v Základnej škole F.. Vo svojej výpovedi uviedla, že o atrakcii spúšťania sa na
nafukovacích člnoch vedela, pretože na uvedenom lyžiarskom stredisku bola už viackrát. Vedela, že
dráha na spúšťanie na nafukovacích člnoch je úplne mimo lyžiarskych tratí a táto dráha bola označená.

Dňa 31. 01. 2012, kedy došlo k úrazu, boli deti v chatke, kde mali odloženú lyžiarsku výstroj a presúvali
sa od tejto chatky pod vlek. Vždy jedna pedagogička sa rýchlo obula, išla medzi prvými, druhá išla ku
koncu a tretia išla posledná. V tento deň išla posledná pani učiteľka U. Y. G. Č.. Pani učiteľka U. išla
asi krok pred G. Č., presúvali sa na lyžiach. Keď boli na konci presunu z kopca sa spustili dve dievčatá
a tieto nafukovacím člnom narazili do ľavej strany tela G. Č., G. vyhodilo do vzduchu, spravila salto a

spadla na zem. Dopadla na ľavú stranu. Okamžite sa okolo nej zhromaždili pedagogičky a zdravotníčka.
Dávali jej dolu prilbu, všimla si, že na pravej strane hlavy na spánku mala niečo zodraté asi od okuliarov.
Zdravotníčka ju zobrala na chatky. Napriek tomu, že G. chcela ďalej lyžovať, ju presvedčili, že to nie
je možné, následne zdravotníčka volala, že stav žiačky sa jej nezdá, že je ospalá a pre istotu zavolali
sanitku.

25. Z výpovede J.. G. U. zo dňa 22. 11. 2012 súd zistil, že táto pracuje ako učiteľka v Základnej škole
F., pričom o tom, že sa v tomto lyžiarskom stredisku prevádzkuje atrakcia na nafukovacom člne vôbec
nevedela, toto zistila až po incidente, kedy si všimla, že trať na spúšťanie je na úplne inom mieste.
Uviedla, že dňa 31. 01. 2012 sa presúvali z chatky, kde mali uskladnený lyžiarsky výstroj spolu s deťmi

na svah, táto cesta mohla merať asi 100 metrov. Deti prechádzali postupne, stavali sa do radu, ako
posledná išla pani učiteľka U. a za ňou išla ešte G. Č. a jedno dieťa. Učiteľka U. a G. Č. boli na jednej
úrovni tak, že učiteľka sa ďalej odrazila palicami, pohla sa dopredu, G. Č. zaostala a v tej chvíli do nej
narazil nafukovací čln s dvoma dievčatami do ľavej strany s tým, že učiteľke U. prešiel ešte tento čln pozadnej časti lyží. Žiačka spravila následkom nárazu salto a zostala ležať na ľavej strane tela. Na pravom
spánku sa jej vytvorila malá hrčka, mala to odreté. Asi za 1 a pol hodinu bola žiačka ospalá a z toho
dôvodu boli zavolaní záchranári.

26. Z výsluchu U.. J. W. zo dňa 06. 12. 2012 súd zistil, že k veci vypovedala ako zdravotnícky záchranár,
bola ako dozor prítomná s deťmi zo Základnej školy v F. na lyžiarskom zájazde v okrese Poprad na
lyžiarskom stredisku S.. Uviedla, že poobede išli deti na svah, všimla si, že ako sú umiestnené svahy pre
lyžiarov, kde boli stánky s občerstvením, za týmito stánkami sa nachádzal vyhradený priestor, ktorý bol

určený ľuďom, ktorí sa chceli spúšťať na nafukovacích kolesách plastových. Tento priestor bol označený
za týmito stánkami s občerstvením, nevie presne či to bolo označené značkou, ale väčšina ľudí sa tam
spúšťala na týchto nafukovačkách. Boli tam poukladané tieto nafukovacie kolesá, teda si domyslela, že
tento priestor je vyhradený priamo na spúšťanie sa na týchto kolesách. V rozhodujúci deň v chate, ktorá
sa nachádzala zhruba 50 metrov od priestoru, kde sa spúšťali ľudia na tých nafukovacích kolesách,
boli v blízkosti chaty snehové kopce, bubny, kde si všimla, že na jednom vrchu sedia dve dievčatá v

nafukovacom kolese, pomedzi tieto bubny viedla cestička, ktorá nebola označená ani oplotená. Po tejto
ceste sa presúvali deti. Medzi poslednými deťmi bola aj G. Č.. Nevedela uviesť, či dievčatá sedeli alebo
ležali na týchto nafukovacích kolesách, ale čakali. Následne len videla, že G. Č. leží na zemi, sťažovala
sa na bolesť hlavy, hneď k nej prišla, odišla s ňou do chaty, aj keď náraz priamo nevidela a táto uvádzala,
že ju bolí hlava. Mala rozšírené zreničky asi pravú s tým, že sa jej chce spať. Z uvedeného dôvodu

potom bola privolaná záchranná služba.

27. Z výsluchu J.. J. U. zo dňa 12. 12. 2012 súd zistil, že táto je učiteľkou v Základnej škole F.. Uviedla, že
v chate, ktorá bola určená na odloženie lyžiarskej výstroje detí, ktorá sa nachádzala priamo v lyžiarskom
stredisku S. na úrovni reštauračných bufetov. Boli deti na základe zručnosti rozdelené do skupiny, boli

poučení o bezpečnosti a správaní sa na lyžiarskom stredisku. Bol im vysvetlený spôsob ovládania lyží.
Nevšimla si žiaden priestor určený pre spúšťanie sa na gumových člnoch či kolesách. Neboli vôbec
oboznámení s možnosťou využiť takúto atrakciu. Uviedla, že dňa 31. 01. 2012 sa presúvali zhruba 100
metrov k lyžiarskemu vleku, poslednou žiačkou bola G. Č.. Boli tam také nafúkané kopce snehu, ktoré
mohli mať výšku 2 metre, na tomto stáli dve dievčatá, ktoré ich sledovali ako sa presúvali s deťmi. Mali

očnýkontakt,pričomsinevšimla,žebymaliprisebenejakénafukovaciekoleso,činiečopodobné.Videla
len to, ako stoja na kopčeku a pozerajú na nás. Keď bola s Adrianou na jednej úrovni, dostali sa pod tento
snehový kopec, na ktorom stáli tieto dievčatá, prekvapil ju šúchavý zvuk, keď sa pozrela do ľavej strany,
uvidela tieto dve dievčatá ako sedia na gumovom kolese, ktoré prešlo poza ňu, nemohla už nič spraviť
a narazili do G. Č. do ľavej bočnej strany, následkom čoho ju vyhodilo do vzduchu, spravila také salto

a padla na nohy. Obe dievčatá sa ospravedlňovali, Adriana mala odreninu na spánkovej časti, prejavila
vôľu ísť ďalej na lyže, avšak vzhľadom na to, že sa jej točila hlava, bola privolaná lekárska pomoc.
Uviedla, že mali neustále teda ten očný kontakt s tými dievčatami, nič im nebránilo, aby ich videli, zrejme
čakali, kým prejdu a chceli sa ďalej spustiť tým kolesom, zrejme to koleso sa stalo neovládateľným a
narazili do G. Č..

28. Z výpovede J. Č. zo dňa 30. 05. 2014 súd zistil, že bol svedkom úrazu dieťaťa, kedy sa deti na
gumenýchkolesáchspúšťalinabočnomsvahuprichatkenatakýchdvochkopáchsnehu.Jemusamému
sa to nezdalo, pretože to bola potencionálna hrozba, on to sám nevyskúšal. Uviedol, že registroval ľudí
púšťajúcich sa na gumených kolesách aj v deň úrazu, aj po úraze, dokonca aj predtým. Tieto kolesá

tam boli voľne položené, nevidel nijakú zodpovednú osobu, ktorá by sa o to starala. Uviedol, že videl ako
išla medzi tými dvomi kopami snehu smerom od chatky k vlekom skupina detí na lyžiach s nimi aj dozor
minimálne dve učiteľky. Jedno dievča, to ktoré utrpelo úraz, za nimi zaostalo, určite išla sama s tým,
že na kopci snehu boli žalované v 1/ a 2/ rade s tým, že sedeli na gumenom kolese, boli pripravené na
spustenie, tieto deti videli, čakali kým prejdu. Svah z horného kopca bol dosť strmý a bol už zľadovatený.

J. G. J. sedeli na kolese, boli lyžiarkami zapreté do snehu, avšak nečakane ich na tom kolese šmyklo,
samovoľne ich spustilo dolu kopcom. Dievčatá boli určite v polohe sed, zapreli sa lyžiarkami, kričali na
dievča, avšak to ich nepočulo. Podrazili nohy tomuto dievčaťu, toto vyletelo do vzduchu, spadlo na zem,
na akú stranu uviesť nevedel.

29. Z výpovede J. X. zo dňa 10. 10. 2014 súd zistil, že žalované v 1/ a 2/ rade sú jeho bývalé spolužiačky,
kedy uviedol, že si pamätá na lyžiarsky kurz, kde v rámci lyžiarskeho strediska bol taký kopec mierna
vyvýšenina, nebol si istý či to bol nahromadený sneh z pluhu alebo v rámci terénu, pričom z tohto
kopca sa spúšťali rôzni ľudia, deti na nafukovacích gumených kolesách, ktoré tam boli voľne poukladanépod kopcom neboli nejako uzavreté, boli voľne dostupné. Kolesá, na ktorých sa on tiež spúšťal, boli
neovládateľné, uviedol, že samotný rozjazd kolesa, v ktorom sedeli žalované v 1/ a 2/ rade si nevšimol,
zbadal ich až keď ich otočilo a nekontrolovateľne sa šmýkali dolu kopcom, kričali a dráha kolesa bola

úplne iná ako obvykle, pričom nešla rovno, ale bralo ich do boku. Videl skupinu detí s učiteľkami a toto
koleso pri spustení ich nemohlo zasiahnuť, avšak smerom k tej skupine išlo samé dievča, ktoré bolo
od skupiny dosť vzdialené. Gumené koleso žalovaných 1/ a 2/ sa k tomu dievčaťu priblížilo a tak ho aj
zrazilo. Následne spolužiačky vyskočili z toho kolesa a išli dievčaťu pomôcť, pribehli tam aj učiteľky.

30. Z výsluchu H. X. zo dňa 10. 10. 2014 súd ďalej zistil, že je spolužiakom žalovaných v 1/ a 2/ rade,
kedy videl ako sa ľudia spúšťajú na gumených kolesách či klzákoch, ten kopec sa nachádzal začiatkom
strediska v blízkosti požičovní lyží resp. chatky, on sám to tiež vyskúšal, tieto gumené kolesá boli voľne
porozhadzované po okolí. Pod tým kopcom neboli nejako uzamknuté či uzavreté, on a jeho spolužiaci
sa tam spúšťali, lebo to robili aj iní, preto nadobudli dojem, že je to dovolené. Uviedol, že pokiaľ sa
žalovaná v 1/ a 2/ rade si sadli na koleso, pod nimi medzi tými kopcami prechádzala trieda detí aj s

učiteľkami. Keď prešla tá väčšia skupina detí, tak sa spustili, zdalo sa mu, že v kolese sedeli za sebou,
spustili sa vedome, ale v tom čase prechádzalo ešte jedno dieťa, ktoré bolo osamotené, to koleso bolo
neovládateľné a došlo k nárazu. Ten kopec bol strmý, vyšúchaný, povrch hladký. Pokiaľ by sa nohami
nezaprelo, koleso by sa spustilo. Uviedol, že po samotnej zrážke spolužiačky zisťovali, čo sa dieťaťu
stalo.

31. Z výsluchu J.. J. R. z hlavného pojednávania zo dňa 22. 02. 2017 súd zistil, že táto vo svojej výpovedi
uviedla, že si všimla prevádzkovanie atrakcie snowtubing, pričom samotné kolesá sa nachádzali na
opačnej strane pri bufete v blízkosti vleku. Či tam bola nejaká dráha, to už si nepamätala, nevenovala
tomu pozornosť. Tak isto si nepamätala, že by pred úrazom niekoho registrovala, že by sa na týchto

kolesách spúšťala. Až následne po úraze žalobkyne si všimli, že dráha sa nachádza na inom mieste
ako oni prechádzali smerom na vlek. Uviedla, že zo svahu odkiaľ sa spúšťali žalované v 1/ a 2/ rade
bol dobý výhľad na miesto, kade prechádzali popod svah, nebola tam žiadna prekážka, ktorá im bránila
vo výhľade. Uviedla, že žalobkyňa mala na hlave lyžiarsku prilbu a okuliare, mala obuté lyže, v rukách
palice, mala ostatnú lyžiarsku výstroj.

32. Z výpovede J.. G. U. z hlavného pojednávania zo dňa 22. 02. 2017 súd zistil, že svedkyňa vo
svojej výpovedi uviedla, že gumené kolesá si všimla už prvý deň príchodu do lyžiarskeho areálu. Boli
umiestnené v blízkosti bufetu. Registrovala, že nejaké deti sa púšťali na týchto kolesách a na úplne
opačnej strane ako bol kopec, z ktorého sa spúšťali dve dievčatá, ktoré potom narazili do Adriany.

Uviedla, že hneď po príchode si všimla, že nejaké deti sa z tohto kopčeka v areáli púšťali, nevšimla si,
či je to však na saniach či gumených kolesách.

33. Z výpovede U.. J. W. z hlavného pojednávania zo dňa 22. 02. 2017 súd zistil, že dievčatá, ktoré
narazili do G. na kopci nevidela, ani nevidela, že by sa na týchto gumených kolesách spúšťal. Videla

toto koleso až v čase, keď došlo k nárazu. Neregistrovala, že by sa v tomto areáli niekto na takých
kolesách spúšťal.

34. Z výpovede J.. J. U. z hlavného pojednávania zo dňa 22. 02. 2017 súd zistil, že svedkyňa vo svojej
výpovedi uviedla, že prechádzali od chatky, kde sa deti prezúvali k lyžiarskemu svahu, prechádzali cez

miesto medzi dvoma nafúkanými kopcami zo snehu, ktorých výška bola asi 2 až 3 metre. V tej priehlbine
medzi kopcami došlo k zrážke, miesto od chatky bolo vzdialené možno 3 - 4 metre. K svahu bolo
potrebné pomerne dosť vyšľapať, celá skupina sa vzájomne čakala, mala 24 členov. Neregistrovala, že
by sa niekto spúšťal na týchto gumených kolesách, že by takáto atrakcia tam bola prevádzkovaná. S
dievčatami, ktoré boli účastné na úraze, prišla do kontaktu až druhý deň, kedy sa robili zápisy. Uviedla,

že nebola tam nejaká prekážka, ktorá by dievčatám bránila pri spúšťaní sa z kopca.

35. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám
na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

36. Súd na základe vykonaného dokazovania a vyššie citovaného právneho predpisu mal v konaní za
preukázané, že dňa 31. 01. 2012 došlo v katastri obce S. v okrese Poprad počas lyžiarskeho výcviku
žalobkyne k jej úrazu, ktorý spôsobili žalované v 1/ a 2/ rade tým spôsobom, že do nej narazili gumeným
kolesom a tým jej privodili ujmu na zdraví.37. Súd mal v konaní ďalej za preukázané, že žalobkyňa v dôsledku tejto kolízie utrpela zlomeninu
spánkovej kosti vpravo s vpáčením úlomkov, akútne epidurálne krvácanie a poúrazový šok z krvácania

stredného stupňa. Z uvedeného mal súd za preukázané, že táto bola hospitalizovaná na oddelení
úrazovej chirurgie vo Fakultnej nemocnici Poprad, neskôr v Detskej fakultnej nemocnici v Košiciach a
po hospitalizovaní v Detskej fakultnej nemocnici s poliklinikou v Banskej Bystrici bola táto prepustená
až dňa 17. 02. 2012. Súd mal v konaní za preukázané, že na základe lekárskeho posudku o bolestnom
a sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 12. 08. 2013 lekár J.. Y. G. Z. určil bodovú hodnotu náhrady

za bolesť v rozsahu 430 bodov vo výške jedného bodu po 15,72 Eur tak, ako vyplýva táto náhrada za
rok 2012, čo potom predstavuje sumu 6 760,-- Eur. Súd mal ďalej za preukázané nárok žalobkyne na
náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, ktoré vyplývalo z lekárskeho posudku J.. Y. G. Z. zo
dňa 12. 08. 2013, kde bodové hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia bolo v rozsahu 60 bodov.
Pri výške za jeden bod 15,72 Eur potom táto náhrada predstavuje sumu 944,-- Eur. Spolu teda nárok
žalobkyne predstavoval voči žalovaným v 1/ a 2/ rade sumu 7 704,-- Eur.

38. Zodpovednosť za škodu a nároky na náhradu škody sú svojou povahou nárokmi občianskoprávnej
povahy. Ustanovenia zodpovednosti za škodu v občianskom práve patria k tým inštitútom, ktoré sú
zásadne dotvárané jednak teóriou a tak istou vydanou judikatúrou. V tejto súvislosti súd konštatuje,
že napriek tomu, že zákon výslovne neuvádza predpoklady zodpovednosti za škodu tieto sú však

definované právnou teóriou a ich obsah je potom naplňovaný súdnou judikatúrou. V danom prípade
takýmito predpokladmi sú porušenie právnej povinnosti, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nimi.
Ďalším predpokladom je zavinenie. Súd na základe vykonaného dokazovania a vyššie citovaných
právnych predpisov mal teda za preukázané, že v danom prípade došlo k porušeniu právnej povinnosti
a to všeobecnej prevenčnej povinnosti v zmysle § 415 Občianskeho zákonníka, kedy žalované v 1/ a 2/

rade tak ako to vyplynulo z dokazovania, z výpovedí svedkov, ktoré poskytli v rámci trestného konania
a skutočnosti ohľadne skutkového deja potvrdili vo svojich výpovediach taktiež žalované o tom, že tieto
použili gumené koleso, ktoré nemalo žiadne ovládacie prvky, už z tohto dôvodu mali vedieť, že takéto
koleso bude problematické ovládať, zabrániť jeho rozjazdu, zmeniť smer, zastaviť ho, resp. usmerniť
pohyb tak, aby išlo želaným smerom. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalované v 1/ a 2/ rade

videli pod kopcom prechádzať skupinu detí s učiteľkami, mali na túto skupinu výhľad a bez ohľadu
na to, akým spôsobom či plánovaným alebo samovoľným spustením tohto kolesa dolu kopcom vedeli,
že pokiaľ sa na takomto kolese spustia a pod kopcom sa nachádzajú ľudia, môžu do nich naraziť a
spôsobiť im zranenie a bez primeraných dôvodov sa spoliehali, že takúto zrážku nespôsobia. Porušenie
všeobecnej prevenčnej povinnosti, predchádzanie škodám u žalovaných v 1/ a 2/ rade teda spočíva v

tom, že pokiaľ použili gumené koleso v úmysle spustiť sa z kopca, nemali tak urobiť obe naraz, kedy už z
výsledkov trestného konania vyplýva, že toto koleso bolo zjavne na prvý pohľad určené pre jednu osobu,
mali vedieť, že gumené koleso, ktoré nemá ovládacie ani bezpečnostné, ani brzdiace mechanizmy, nie je
možné riadiť, bezpečne zastaviť, či zmeniť smer a z toho dôvodu si naň nemali vôbec sadať a použiť ho
na spustenie dolu kopcom pokiaľ nie je miesto, v ktorom takúto činnosť chceli vykonávať zabezpečené

proti tomu, aby do ich jazdnej dráhy resp. akejkoľvek dráhy, ktorým sa toto koleso bude pohybovať,
sa pohybovali ľudia. Práve z dôvodov, že žalované v 1/ a 2/ rade mali vedieť, že jazda na takomto
neovládateľnom predmete, ktorý sa môže nepredvídateľným spôsobom aj na kopci správať, nemení na
tom nič skutočnosť, či k spusteniu došlo samovoľne alebo plánovane a či zmena smeru jazdy kolesa po
svahu bola žalovanými v 1/ a 2/ rade očakávaná resp. došlo zmenou fyzikálnych síl k zmene pohybu

takéhoto kolesa po kopci. Žalované v 1/ a 2/ rade mali jednoznačným spôsobom, pokiaľ mali v úmysle
použiť gumené koleso na spustenie sa po tomto svahu, zabezpečiť trať, ale aj okolie takým spôsobom,
že sa tam nebudú nachádzať žiadne iné osoby, ktorých by mohli ohroziť na živote či zdraví.

39. Súd teda uvádza, že na strane žalovaných v 1/ a 2/ rade došlo k porušeniu právnej povinnosti a to

všeobecnej prevenčnej povinnosti v zmysle ustanovenia § 415 Občianskeho zákonníka.

40.Súdmaltaktiežzapreukázanéškodu,ktorávzniklanastranežalobkynepočítajúcanároknanáhradu
za bolesť v rozsahu 6 760,-- Eur a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 944,-- Eur,
pričom podkladom takéhoto finančného ohodnotenia tohto nároku je lekársky posudok o bolestnom a

sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 12. 08. 2013 spracovaný J.. Y. G. Z..

41. Ďalšou podmienkou pre vznik zodpovednostného právneho vzťahu medzi subjektom porušujúcim
právnu povinnosť je okrem porušenia právnej povinnosti a vzniku škody aj príčinná súvislosť medzikonaním, resp. opomenutím a vzniknutou škodou. Predpokladom na úspešné uplatnenie nároku na
náhradu škody teda nestačí preukázať porušenie právnej povinnosti a vznik škody, ale tak isto preukázať
príčinnú súvislosť medzi konaním alebo opomenutím a následkom. Vzniknutá škoda či už v podobe

skutočnej škody, resp. ušlého zisku musí byť spôsobená bez pochybností práve porušením právnej
povinnosti. Škoda ani porušenie právnej povinnosti ešte nezakladajú zodpovednosť za škodu a tomu
korelujúce právo na jej náhradu. Príčinná súvislosť musí byť nielen tvrdená (domnelá), ale musí byť
bezpečne preukázaná, pričom povinnosť tvrdenia, bremeno tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné
bremeno, čo sa týka príčinnej súvislosti v rámci civilného procesu zaťažuje v zásade toho účastníka,

tú stranu sporu, ktorého tvrdenie má byť preukázané, teda poškodeného. Vzťah medzi príčinou a jej
následkom musí byť pritom bezpečne preukázaný a bezprostredný, pričom absencia bezprostrednosti
môže viesť k hypotetickosti a z pohľadu uplatneného nároku nespôsobilého privodiť priaznivý výsledok
pre poškodeného.

42. Teda znakom príčinnej súvislosti je jej priamosť pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina

priamo predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťahy príčiny a následku preto musia byť priame,
bezprostredné, neprerušené a nie iba sprostredkované, pričom nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale
vecná súvislosť príčiny a následku.

43. V tejto súvislosti súd konštatuje, že žalobkyňa preukázala jednoznačným spôsobom vzťah príčiny a

následku a škody tak, že je možné konštatovať, že bezprostrednou príčinou vzniku poranení žalobkyne,
od ktorých je odvodzovaná výška škody ako náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia
bol náraz gumeného kolesa, na ktorom sa pohybovali žalované v 1/ a 2/ rade súčasne do žalobkyne, v
dôsledku ktorého utrpela zranenia tak, ako tieto vyplývajú z lekárskych správ, ktoré žalobkyňa v konaní
predložila. Súd v konaní nemal za preukázanú žiadnu inú takú príčinu, ktorá by viedla k následku

u žalobkyne okrem tej, ktorý spôsobil náraz gumeného kolesa, na ktorom sedeli žalované v 1/ a
2/ rade do žalobkyne. Z tohto dôvodu preto súd považuje argument žalovaných v 1/ a 2/ rade o
nedostatku ich pasívnej vecnej legitimácie za neodôvodnený. Tvrdenia o tom, že spoluzodpovedným či
zodpovedným, resp. pasívne legitimovaným subjektom v danom spore by mal byť buď prevádzkovateľ
lyžiarskeho strediska, či Základná škola v F., ktorú navštevovala žalobkyňa, resp. učiteľky tejto Základnej

školy v F. alebo učiteľky Evanjelického gymnázia, ktoré navštevovali aj žalované v 1/ a 2/ rade, je
nedôvodné, pretože príčinná súvislosť medzi konaním žalovaných v 1/ a 2/ rade a následkom u
žalobkyne nijakým spôsobom nie je prerušená, neodpadla a to aj v prípade, že by bolo v konaní
preukázané,žeprevádzkovateľlyžiarskehostrediskazanedbalresp.porušilniektorúzosvojichprávnych
povinností. Tak isto, keby takúto právnu povinnosť zanedbali, či porušili učiteľky Základnej školy v F.,

či Evanjelického gymnázia v Banskej Bystrici. Príčinná súvislosť v jej priamosti v danom prípade teda
neexistuje, pretože bez konania žalovaných v 1/ a 2/ rade by k následku u žalobkyne nedošlo.

44.Jednoduchopovedanépokiaľbyajprevádzkovateľlyžiarskehostrediskačiniektorázpedagogického
dozoru zanedbala svoje povinnosti, toto by nespôsobilo následok u žalobkyne tak, že táto utrpela

zranenia, ktoré sú popísané v lekárskej správe zo dňa 31. 01. 2012. Len správaním žalovaných v 1/
a 2/ rade došlo k nárazu gumeného kolesa, na ktorom sa oni rozhodli spustiť po svahu, ktorý nebol
nejakým spôsobom zabezpečený proti vzniku prípadnému úrazu u tretích osôb tak, že týmto kolesom
do žalobkyne narazili a spôsobili zranenia popísané v lekárskych správach. Nie je možné teda uzavrieť,
že by za skutkového a právneho stavu označených strán sporu by bolo možné hovoriť o vyvinení

sa žalovaných v 1/ a 2/ rade, resp. nedostatku ich aktívnej, pasívnej vecnej legitimácie, pretože len
následkom ich konania došlo k následku u žalobkyne.

45. Z tohto dôvodu preto súd považoval námietky žalovaných v 1/ a 2/ rade o nedostatku pasívnej vecnej
legitimácie resp. nutnosti zohľadňovať spoluzavinenie ďalších tretích osôb za nedôvodné a na takéto

námietky neprihliadol.

46. Súd zároveň konštatuje, že pokiaľ žalované v 1/ a 2/ rade tvrdili, že nie sú pasívne vecne
legitimované aj z dôvodu ustanovenia § 144 ods.1 zák.č. 245/2008 Z.z. (školský zákon) tak súd uvádza,
že právna úprava náhrady škody v občianskom zákonníku je všeobecnou úpravou náhrady škody v

občianskoprávnych vzťahoch. Ustanovenie § 144 ods.1 zák. č. 245/2008 Z.z. zakotvuje právo dieťaťa
alebo žiaka na náhradu škody, ktorá mu vznikla pri výchove a vzdelávaní alebo v priamej súvislosti s
ním, avšak v žiadnom prípade neznamená a nie je možné ho považovať za osobitnú úpravu náhrady
škody za školský úraz. Prípad zodpovednosti školy alebo školského zariadenia za školský úraz nie jeosobitným spôsobom upravená v uvedenom zákone ani v inom právnom predpise a z toho dôvodu je
potom potrebné použiť pre dané prípady občiansky zákonník v jeho 6. časti. Súd z uvedeného potom
túto námietku žalovaných v 1/ a 2/ rade nemohol akceptovať a trvá na názore o tom, že pasívna vecná

legitimácia na strane žalovaných v 1/ a 2/ rade je daná.

47. Vzhľadom k tomu, že súd mal v konaní za preukázané všetky jednotlivé atribúty pre úspešné
priznanie nároku na náhradu škody žalobkyne, súd žalobe žalobkyne vyhovel a priznal jej nárok od
žalovaných v 1/ a 2/ rade na zaplatenie náhrady škody, ktorá jej vznikla na zdraví v rozsahu tak, ako

je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

48. Súd zároveň rozhodol o nároku na náhradu trov konania v zmysle § 255 CSP tak, že žalobkyni ako
strane v spore úspešnej priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovaným v 1/ a 2/ rade v rozsahu
100 % vo výške tak, ako o ňom rozhodne súd prvého stupňa samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Banská Bystrica, pričom lehota na odvolanie neplynie do 30.04.2020 (§ 1 písm. a/ v spojení s § 2 ods.
1 zákona č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej
nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony).
V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa
rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie
urobené v listinnej podobe je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov (dvojmo) inak súd zhotoví
kópie na trovy odvolateľa (§ 125 ods. 3 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
Civilného sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok,
môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa zákona č.
233/1995 Z. z. Exekučný poriadok v znení neskorších predpisov.