Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 16. január 2020

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 11C/52/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8713202467
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Kubusová

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2020:8713202467.18

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Kubusovou v právnej veci žalobcu: C. U., T..

XX.XX.XXXX, H. C. XXX/XX, XXX XX G. Š., proti žalovanej: Obec Spišský Štiavnik, IČO: 00 326 569,
so sídlom Hornádska 241, 059 14 Spišský Štiavnik, právne zastúpená: Advokátska kancelária Hudzík
& Partners s. r. o., so sídlom Mnoheľova 830/15, 058 01 Poprad, IČO: 47 251 654, v konaní o náhradu
škody spôsobovanej splaškami, odpadovými vodami z kanalizácie s príslušenstvom

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaná m á p r á v o na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %, o výške tejto

náhrady bude rozhodnuté súdom samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcapodaldňa22.2.2013 žalobuonáhraduškodyvovýške6300,-eursprísl.Svojnávrhodôvodnil
tým, že od roku 2003 je dom na Ulici C. XXX/XX v obci G. Š. a jeho priľahlý pozemok s hospodárskymi
objektmi neustále vytápaný splaškami, odpadovými vodami z obecnej kanalizácie. K poslednej udalosti
vytopenia nebytových priestorov domu a pozemku splaškami, odpadovými vodami z kanalizácie došlo
dňa 23.12.2012. Žalobca vo svojom návrhu uviedol, že Obec Spišský Štiavnik v liste číslo jednania
379/2010 uznala sťažnosť na spôsobovanie škôd vlastníkom verejnej kanalizácie ako opodstatnenú
a dala vypracovať odborný posudok, ktorý potvrdil, že škody na majetku žalobcu spôsobuje verejná

kanalizácia a v predmetnom liste sa vlastník verejnej kanalizácie - Obec Spišský Štiavnik zaviazal
uvedené nedostatky riešiť. Obec Spišský Štiavnik - žalovaný neustále porušuje ustanovenia § 16 ods.
1 písm. a) Zákona č. 442/2002 o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a tým súvisiacich
povinností vlastníka kanalizačnej prípojky zabezpečiť opravy a údržbu na vlastné náklady. Žalovaný
aj napriek skutočnostiam, že vedel, že dochádza ku škodám na majetku vlastníka nehnuteľnosti, tak
nekonal.
2. Žalobca v návrhu uvádza, že ide o zodpovednosť žalovaného, ktorú je potrebné posudzovať v zmysle

ustanovenia § 420a Občianskeho zákonníka. V uvedenom prípade sa jedná o objektívnu zodpovednosť,
a preto nie je potrebné preukazovať, či žalovaný porušil určitú právom uloženú povinnosť alebo nie.
Pre vznik tejto zodpovednosti stačí, že je daná príčinná súvislosť medzi prevádzkovou činnosťou a
škodou spôsobenou touto činnosťou. V uvedenom prípade sa nevyžaduje protiprávnosť konania, ide o
zodpovednosť za výsledok. V konaní bolo jednoznačne preukázané, že vlastníkom verejnej kanalizácie
je žalovaný. Uvedené škodové udalosti sa opakujú neustále od roku 2010.
3. Okresný súd Poprad rozhodol rozsudkom č. k. 11C/52/2013-229 dňa 11.1.2018 a to tak, že žalobe

vyhovel. Proti tomuto rozsudku bolo podané odvolanie zo strany žalovaného. Krajský súd v Prešove
uznesením č. k. 23Co/113/2018-259 zo dňa 29.5.2019, právoplatný dňa 12.7.2019, zrušil rozsudok a
vec vrátil súdu na ďalšie konanie.4. Súd v zmysle pokynu Krajského súdu v Prešove vyzval žalobcu uznesením zo dňa 3.9.2019,
právoplatnédňa20.9.2019,abypresneuviedolakáškoda,vakomkonkrétnomrozsahuakedyžalobcovi
vznikla v dôsledku činnosti kanalizácie t. j., aby uviedol presný dátum, prípadne presné dátumy,

kedy dochádzalo ku škodám na majetku, aby uviedol konkrétny rozsah poškodenia jeho majetku a
zároveň, aby súdu predložil dôkazy o vzniku škody, jej rozsahu a čase jej vzniku. Žalobca predložil
súdu vyjadrenie, kde opísal skutkový stav tak ako bol uvedený v žalobe a zároveň sa opieral o
škodu, ktorú vyčíslila znalkyňa z odboru, ktorú určil súd. Vyjadril sa, že odpadové a splaškové vody
z verejnej kanalizácie v obci Spišský Štiavnik vytopili nehnuteľnosť žalobcu z dôvodu, že verejné

kanalizačné potrubie a verejná kanalizačná šachta je vybudovaná v rozpore s technickými normami. Po
vytopení nehnuteľnosti dňa 23.12.2012 žalovaný následne dňa 23.1.2013 ohlásil na príslušný stavebný
úrad stavebné úpravy technicky nespôsobilej kanalizácie a zároveň žalobca predložil fotografický
materiál vytopenia zo dňa 23.12.2012. Súdu predložil listinné dôkazy, a to: List Obvodného úradu
životného prostredia Poprad zo dňa 7.2.2013 adresovaný obci Spišský Štiavnik - oznámenie k ohláseniu
stavebných úprav, Oprava uličného kanalizačného zberača v mieste napojenia kanalizačnej prípojky pre

dom č. p. XXX/XX - obec Spišský Štiavnik, technickú správu zo dňa 13.4.2012, projekt stavby č. l. 274
- 277 spisu.
5. Súd z uvedených listinných dôkazov, ktoré žalobca preukázal, doložil do spisu, nemal možnosť
vyhodnotiť výšku škody, nakoľko vypracovaný znalecký posudok sa týkal rozsahu škody asi za celé
obdobie poškodenia, resp. od vzniku stavby a údaje uvedené v znaleckom posudku, ktoré uviedla

znalkyňa pri svojom výsluchu uviedla, že vychádzali z údajov, ktoré jej poskytol žalobca. Znalkyňa
sa nevyjadrila kedy vznikla škoda, ale vychádzala len z vyjadrenia žalobcu. Súd, ak by vychádzal z
vyjadrenia, záznamu z OO PZ Hranovnica, ako aj z ohliadky miesta, kde ku škode malo dôjsť, ako
aj zo záznamu a vypočutí policajtmi OO PZ Hranovnica, ktorí dňa 23.12.2012 vykonali ohliadku, tak
nezodpovedá to údajom, ktoré uvádza vo svojej žalobe žalobca a taktiež svedok, syn žalobcu C. U.. Z

tohto dôvodu súd vyzval žalobcu, aby upresnil presnú výšku, rozsah poškodenia, dátum poškodenia, čo
žalobca neurobil, a preto súd rozhodoval v zmysle údajov, ktoré mal k dispozícii a z ktorých nie je možné
zistiť rozsah poškodenia. Súd ďalej poukazuje na stav, ktorý bol predložený jednak fotodokumentáciou a
jednak vyjadreniami OO PZ Hranovnica, ktorý vôbec nezodpovedá stavu, ktorý požaduje a ako dôvody
žaloby uvádza žalobca.

6. Svedok M. U. bol vypočutý na pojednávaní dňa 16.1.2020 a vo svojej výpovedi uviedol, že bol
prítomný, keď došlo k poškodeniu kanalizácie v roku 2012. Mali vytopené celé prízemie, t. j. garáž,
kotolňu, kúpeľňu, chodbičku, špajzu, kuchyňu, predsieň. Kotolňa bola úplne zatopená, kotle boli
zatopené, nemohli kúriť. Bol prítomný, keď prišli policajti. Otec kontaktoval správcu kanalizácie. Svedok
uviedol, že vykonali fotografiu pred čistením, bolo vytopené celé prízemie, oduli sa im parkety, podlahy,

dlažby, pokrovce, linolea, omietky začali opadávať.
7. Žalobca vo svojich vyjadreniach sa naďalej vyjadroval k tomu, že je tu technický problém a že
žalovaný sa nestará o kanalizáciu, nevykonáva opravy a že žalovaný svoju kanalizáciu v zmysle
vydaného stavebného povolenia neopravil a žalobcovi protizákonne vypovedal zmluvu o odvádzaní
a čistení odpadových vôd s tým, aby si žalobca zaslepil svoju kanalizačnú prípojku k verejnej

kanalizácii žalovanej. Žalovaný ako vlastník verejnej kanalizácie doposiaľ pre producentov odpadových
a splaškových vôd nijako nezabezpečuje stálu pohotovosť a havarijnú službu pre verejnú kanalizáciu.
8. Právny zástupca žalovaného nesúhlasil s podaným návrhom a žiadal žalobu zamietnuť a poukazuje
pritom na rozpory medzi žalobcom a ním navrhovaným svedkom, jeho synom, ktorý uviedol, že
všetky škody videla polícia a boli vo všetkých miestnostiach. Z fotokópií, ktoré sú priložené v rámci

priestupkového spisu jednoznačne vyplýva, že bolo zanesené umývadlo a vaňa, žiadne iné poškodenia
žalobca nepreukázal. Už vôbec nepreukázal, že tu nejaké poškodenia od roku 2011 až do 2.5.2013
mali byť spôsobené vplyvom kanalizácie, za ktorú má niesť zodpovednosť žalovaný. Znalkyňa pri
vypracovaní znaleckého posudku nebrala do úvahy priestupkový spis a náhradu škody vyšpecifikovala
výslovne z výsluchu žalobcu. Právny zástupca uviedol, že pre naplnenie nároku na náhradu škody

musia byť preukázané tri znaky to znamená, že nejaká škoda vznikla a že táto škoda mala vzniknúť
nefunkčnou kanalizáciou a nebolo preukázané v akom rozsahu dňa 23.12.2012 nejaká škoda vznikla.
Škody mali vznikať už v roku 2003 a nie sú naplnené základné znaky pre uznanie nároku na náhradu
škody. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Znalecký posudok, ktorý bol vypracovaný znalkyňou bol
vypracovaný bez významu a k pristúpeniu ohodnotenia možno pristúpiť až vtedy, ak žalobca ustáli

základ nároku. Zásadnou skutočnosťou je, že žalobca nevie preukázať čo bolo poškodené, rozsah
poškodenia. Ním navrhované dôkazy vyvracajú jeho argumentáciu. Žiada žalobu zamietnuť.
9. Súd nemal preukázané zo strany žalobcu, ani z inej fotodokumentácie, žeby boli zatopené ostatné
miestnosti tak ako to uvádzal aj svedok. Žalobca nepreukázal spôsobenie škody. Z fotodokumentácie,ktorá bola súčasťou ohliadky vykonanej OO PZ Hranovnica vyplýva, že voda bola v umývadle a vo vani,
nijaké iné poškodenia neboli preukázané zo strany žalobcu.
10. Z úradného záznamu polície vyplýva, že v čase 16:20 hod. prišli na miesto pracovníci spoločnosti

Veolia, ktorí po 15 minútach závadu na kanalizácii odstránili a na základe toho žalobcovi začala riadne
odtekať kanalizácia. To v konečnom dôsledku znamená, že tvrdenie žalobcu a tvrdenie svedkov, synov
je v rozpore s tým, čo zistili policajti pri ohliadke a pri predložení fotodokumentácie.
11. Podľa čl. 6 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) strany
sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možností uplatňovať prostriedky

procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci
vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán
sporu.
12. Podľa čl. 8 CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci
a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
13. Podľa § 137 CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o

a) splnení povinnosti,
b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo

d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
14. Súd v sporovom konaní nemá povinnosť ani právo upozorňovať účastníkov na nedostatočné dôkazy,
prípadne chýbajúce dôkazy a navrhovať im predloženie takých dôkazov, ktoré dostatočne podporia ich
tvrdenia. Takýto postup súdu by bol v rozpore nielen s ustanovením citovaného čl. 8 CSP, ale aj so
zásadou rovnosti účastníkov konania.

15. Podľa § 215 ods. 1,2 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu, ktorý zisťuje
procesným postupom podľa cit. zákona. V zmysle týchto ustanovení skutkovým základom súdneho
rozhodnutia je súhrn skutkových zistení, ku ktorým súd dospel v priebehu konania. K skutkovým
zisteniam súd dospieva vyhodnotením skutkových poznatkov, ktoré získava viacerými spôsobmi,
predovšetkým v sporovom konaní dokazovaním.

16. Civilný sporový proces sa, okrem iného, zásadne riadi princípom dispozičným a prejednacím,
princípom kontradiktórnosti, princípom koncentrácie a s ním spojeným princípom formálnej pravdy. V
sporovom konaní, ako v danom prípade, žalobca uplatňuje na základe existujúceho právneho vzťahu
na súde svoje práva, resp. právom chránené záujmy, vyplývajúce z hmotného práva, vo vzťahu k
žalovanému, ktorým sú tieto porušené, resp. ohrozené. Žalovaný v sporovom konaní následne v rámci

procesných ustanovení vo vzťahu k žalobcom uplatnenému nároku poskytne rozhodujúce skutočnosti
na svoju obranu, na preukázanie ktorých zároveň pripojí listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, resp.
navrhne dôkazy.
17. V ustanovení § 185 CSP je zavedený princíp formálnej pravdy, čo znamená, že súd pri rozhodovaní
vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Súd sa tak nemusí dostať k úplnému zisteniu

pravdy, vzhľadom na to, že si o spore môže urobiť svoj obraz iba v rozsahu, v akom mu ho vykreslia
strany sporu svojimi tvrdeniami a súvisiacimi dôkazmi. Dôraz sa kladie na procesnú diligenciu strán
sporu, čoho dôsledkom je obmedzenie dôkaznej iniciatívy súdu a jej presun takmer bezvýhradne na
strany sporu.
18. Pre úspech v sporovom konaní je nevyhnutné, aby strana sporu uniesla svoje dôkazné bremeno,

t.j. dokázala pred súdom pravdivosť svojich tvrdení v relevantných hmotnoprávnych skutočnostiach a to
prioritne žalobca v podanej žalobe a žalovaný v podanom vyjadrení k žalobe. Za výsledok sporového
konania je tak plne zodpovedná sama sporová strana.
19. Povinnosťou súdu je v prejednávaných prípadoch postupovať v súlade so zásadou spravodlivosti.
Pri rozhodovaní je nevyhnutnosťou rešpektovanie základných princípov CSP o spravodlivosti ochrany

porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Do
práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo účastníka konania, aby sa všeobecný
súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. IV.ÚS 252/04) a
rovnako neznamená ani to, aby účastník konania bol pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo
rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkou a právnymi názormi (sp. zn. I. ÚS 50/04). Žalobca svoj nárok

síce uplatnil, avšak vo výške, ktorú nemožno preskúmať. Bez podrobnej špecifikácie je nárok žalobcu
nepreukázaný a nepreskúmateľný.
20. V zmysle vyššie uvedeného súd vyzval uznesením žalobcu, aby vzniknuté poškodenie svojej
nehnuteľnosti špecifikoval tak, aby ho bolo možné preskúmať aj dokazovať. Súdu nestačí predložiťrozpočtovénákladynakoľkonákladynepreukazujúrozsahpoškodenia.Žalobcanepreukázalanilaickým
spôsobom,anineopísalkakýmdruhompoškodeniadošlo,aninepreukázaluvedenépoškodenia,apreto
súd nemohol vyhodnotiť aká škoda v skutočnosti vznikla, nakoľko základ nároku nebol preukázaný.

21. Súd nemal preukázané zo strany žalobcu zodpovednosť žalovaného za škodu a aj čo sa týka
výšky škody. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno, a preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol ako
nedôvodnú. Taktiež čo sa týka ušlého zisku a nemajetkovej ujmy, ktorú žalobca požadoval v žalobe
zo dňa 22.2.2013, súd nemal preukázané žiadnymi listinnými dôkazmi, ani vyjadreniami, čo žalobca
požaduje, čo tvorí ušlý zisk, ani čoho sa týka nemajetková ujma. Preto súd žalobu zamietol v celom

rozsahu tak ako ju podal žalobca dňa 22.2.2013.
22. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku
(CSP), podľa ktorého ustanovenia platí, že o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu
súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
23. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
24. V danom prípade súd vyslovil, že žalovaná má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v

plnom rozsahu, pretože bola plne úspešná.
25. V zmysle § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania voči žalovanému rozhodne súd po
právoplatnosti tohto rozhodnutia a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.