Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. december 2020

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 5C/26/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3819204272
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Klaudia Šišková

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2020:3819204272.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Klaudiou Šiškovou v právnej veci žalobkyne: L. Z., nar.

X.XX.XXXX, bytom R. S., U. XXX/XXX, zastúpená Advokátska kancelária JUDr. Slávik a partneri, s.r.o.,
so sídlom v Topoľčanoch, M. R. Štefánika 3, IČO: 36 861 375, proti žalovanej: E. M., nar. XX.X.XXXX,
bytom U., H. XX, o určenie neexistencie dôvodov vydedenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e , že dôvody vydedenia žalobkyne jej otcom E. E., nar. XX.X.XXXX, naposledy bytom
A. pod R., F.. J. XX/XX, ktorý zomrel dňa XX.X.XXXX, uvedené v listine o vydedení zo dňa 4.5.2009,
vyhotovenej vo forme notárskej zápisnice č. N 95/2009, Nz 14172/2009, NCRza 2051/2009, NCRls
14346/2009, notárkou JUDr. L. P., Notársky úrad v Prievidzi, Mišíka I.2717/38A, nie sú dané.

II. Súd p r i z n á v a štátu voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

III. Súd žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou, pôvodne podanou voči I. Z., nar. X.XX.XXXX, bytom T., T. XXX/XX, ako
žalovanej v 1. rade a žalovanej (ako žalovanej v 2. rade), domáhala určenia, že dôvody vydedenia
žalobkyne jej otcom E. E., nar. XX.X.XXXX, naposledy bytom A. pod R., F.. J. XX/XX, ktorý zomrel
XX.X.XXXX, uvedené v listine o vydedení zo dňa 4.5.2009, nie sú dané. Žalobu zdôvodnila tým, že

poručiteľ E. E. ako dôvod jej vydedenia uviedol, že neprejavovala o neho opravdivý záujem, ktorý ako
dcéra prejavovať mala, a neposkytla mu potrebnú pomoc v chorobe. Uviedla, že tieto dôvody vydedenia
neobstoja, nakoľko nebohý otec - poručiteľ neprejavoval záujem o ňu ani jej brata a ani si neplnil svoju
vyživovaciu povinnosť. Podľa žalobkyne mal vedomosť o tom, že ju s bratom ich matka rozdelila, ju
- žalobkyňu dala do opatery starým rodičom a poručiteľ ako otec nemal ani najmenšiu snahu tomu
zabrániť alebo inak to riešiť. Ona od prvého ročníka až do ukončenia základnej školy bývala u starých
rodičov, otec si voči nej neplnil vyživovaciu povinnosť. Ona mala záujem s otcom komunikovať, určitý

čas mu aj písala, ale on záujem o kontakt s ňou nemal. V roku 1980 otehotnela a keďže nebola
plnoletá, potrebovala k uzavretiu manželstva súhlas oboch rodičov. Tento súhlas jej obaja rodičia na
Okresnom súde v Topoľčanoch podpísali s tým, že otec bol pozvaný aj na svadbu, ale neprišiel a
žalobkyňu nekontaktoval ani po tom, čo sa mu narodila prvá vnučka, hoci o tejto skutočnosti vedel. Z
uvedených dôvodov ona v dedičskom konaní, vedenom pred tunajším súdom pod sp.zn. 18D/126/2018,
Dnot 229/2018, namietala, že dôvod vydedenia, uvedený otcom v listine o vydedení zo dňa 4.5.2009,
nezodpovedá skutočnosti a zákonné dôvody pre jej vydedenie nie sú dané. V súvislosti s tým jej bolo

rozhodnutím tunajšieho súdu uložené, aby do 30 dní podala túto žalobu.

2.Žalovanásožalobounesúhlasila.Podľajejnázorubolovkonanípreukázané,žeporučiteľsapokúšalo
rodičovskýstyksožalobkyňou,matkažalobkynebránilavstykuotcasdeťmivčase,keďnebolvovýkonetrestu, žalobkyňa ani jej matka poručiteľa nenavštevovali v ústave na výkon trestu, žalobkyňa s ním
neudržiavala kontakt. Poukázala na to, že žalobkyňa poručiteľa desaťročia nevyhľadala, nezaujímala
sa o neho, hoci mohla predpokladať, že v starobe potrebuje pomoc, nebola na jeho pohrebe a nevie

ani to, kde je poručiteľ pochovaný, žiadnym spôsobom sa nepodieľala na výdavkoch na pohreb a
pomník. Uviedla tiež, že poručiteľ žalobkyni na jej požiadanie udelil súhlas s uzatvorením manželstva,
keďže v tom čase nebola plnoletá. Žalovaná zastávala názor, že žalobkyňa v konaní neuniesla dôkazné
bremeno a nepreukázala svoje skutkové tvrdenia. Vo svojej výpovedi v konaní uviedla, že poručiteľ
bol jej nevlastný starý otec, ku ktorému počas základnej školy chodievala spolu so svojou sestrou na

prázdniny do A. pod R. a neskôr, keď študovala na strednej škole, k nemu chodievala aj s priateľom,
hoci nie tak často, bývalo to na dobu 1 týždňa. Žalovaná uviedla, že poručiteľ žil s jej starou mamou I.
Z. striedavo v T. a v A. pod R., spoločne chodievali k nim domov, niekedy poručiteľ chodieval aj sám.
Z jej výpovede vyplynulo, že vôbec nevedela o tom, že poručiteľ má dcéru, o svojej predchádzajúcej
rodine nehovoril, deti ani rodinu nikdy nespomínal. Uviedla, že poručiteľ mal problémy so srdcom, bol
aj v nemocnici a raz spadol, keď mala asi 14 rokov. Z výpovede žalovanej vyplynulo, že poručiteľ žil

s jej starou mamou od doby, keď jej matka mala asi 14 rokov, ona ich vzťah vnímala ako harmonický,
rozumeli si, navzájom si pomáhali. Po smrti starej matky poručiteľovi poskytovali starostlivosť jej rodičia.

3. Po podaní žaloby súd zistil, že I. Z. (pôvodne žalovaná v 1. rade) zomrela dňa XX.X.XXXX, t.j. ešte
pred začatím konania vo veci. Z dôvodu nedostatku procesnej subjektivity v konaní súd konanie voči nej

uznesením zo dňa 12.12.2019 č.k. 5C/26/2019-42 zastavil a v konaní pokračoval len so žalovanou.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, svedkov E. E., S. Z., P. H., I. P., C. P., F. M. a D.
M., oboznámením obsahu notárskej zápisnice spísanej JUDr. L. P. sp.zn. N 95/2009, Nz 14172/2009,
NCRza 2051/2009, NCRls 14346/2009, výzvy JUDr. T. zo dňa 1.7.2019, uznesenia tunajšieho súdu

sp.zn. 18D/126/2018, Dnot 229/2018, vyjadrenia žalovanej zo dňa 5.5.2020, oznámenia o úmrtí
poručiteľa, trestných listov poručiteľa, záverečného stanoviska žalobkyne zo dňa 30.11.2020 a žalovanej
zo dňa 18.11.2020, ako aj oboznámením obsahu ostatného spisového materiálu a zistil tento skutkový
a právny stav:

5. Poručiteľ E. E. zomrel dňa XX.X.XXXX. Dňa X.X.XXXX spísal závet a listinu o vydedení formou
notárskej zápisnice na Notárskom úrade v Prievidzi, ul. Mišíka I. 2717/38A, notárkou JUDr. L. P. pod
sp. zn. N 95/2009, Nz 14172/2009, NCRza 2051/2009, NCRls 14346/2009. Z tejto notárskej zápisnice
vyplýva, že poručiteľ v prípade svojej smrti sa rozhodol zanechať nehnuteľnosti v kat. úz. A. pod R.,
zapísané na LV č. XXXX - byt č. X na prvom poschodí, vo vchode č. XX, v dome súp. č. XX, na CKN parc.

č. XXX/XX s príslušenstvom v celosti, podiel na spoločných častiach a zariadeniach domu a na pozemku
CKNparc.č.XXX/XX-zast.pl.ovýmere365m2oveľkosti3931/93690-ín,svojejdružkeI.Z.avprípade,
že by sa jeho smrti nedožila, ustanovil za náhradného dediča žalovanú. Poručiteľ zároveň prehlásil, že
jeho neopomenuteľnými dedičmi sú E. E., nar. v roku XXXX, a L. E., nar. v roku XXXX, ktorých adresy
uviesť nevedel, nakoľko ich nevidel od roku 1967 a v tom čase žili v Českej republike. Poručiteľ svoje

deti E. E. a L. E. vydedil podľa § 469 ods. 1 písm. a) a b) Občianskeho zákona, nakoľko mu neposkytli
potrebnú pomoc v chorobe a trvalo o neho neprejavovali opravdivý záujem, ktorý by ako potomkovia
mali prejavovať. Uviedol, že svoje deti sa rozhodol vydediť z dôvodu, že sa o neho nezaujímajú, on má
vážne zdravotné problémy, v roku 1984 prekonal infarkt a v rokoch 1996 a 1998 bol operovaný na srdce.

6. Dedičské konanie po poručiteľovi je vedené pred tunajším súdom pod sp. zn. 18D/126/2018, Dnot
229/2018. Súdna komisárka JUDr. T. T. listom zo dňa 1.7.2019 žalovanú vyzvala, aby oznámila, či so
závetom a listinou o vydedení súhlasí. Žalobkyňa na túto výzvu oznámila, že so závetom a vydedením
nesúhlasí, nakoľko nie je pravda, že ako dcéra neprejavovala o poručiteľa záujem. Uviedla, že to
bolo naopak, keď vyrastala v starostlivosti starých rodičov, skutočný záujem o svoje deti neprejavoval

poručiteľ. Na základe tohto oznámenia bola žalobkyňa uznesením tunajšieho súdu zo dňa 15.8.2019
č.k. 18D/126/2018, Dnot 229/2018 odkázaná na podanie žaloby o určenie, či sú dané dôvody vydedenia
podľa závetu a listiny o vydedení poručiteľa spísaného dňa 4.5.2009 vo forme notárskej zápisnice pod
č. N 95/2009, Nz 14172/2009 a konanie o dedičstve bolo prerušené.

7. Z výpovede žalobkyne v konaní bolo zistené, že v roku 1969 ju s bratom rozdelili, ona bývala u starých
rodičov na východnom Slovensku a jej brat zostal s matkou v Handlovej. V súvislosti so vzťahom medzi
jej rodičmi ju starí rodičia chránili. Ona ako každé dieťa chcela mať mamu aj otca a niekedy v roku 1976
dostala od svojej matky informáciu, že otec (poručiteľ) je v Ilave vo väzení. Vtedy si ona s ním písala,poručiteľ jej sľuboval, že po návrate z väzenia pôjdu spolu na výlet do Červeného Kameňa. Nič z toho
sa však nestalo, otec za ňou neprišiel, keď ho prepustili z väzenia, už jej nenapísal. Ona mu ešte nejaké
listy do väznice posielala, ale vrátili sa jej späť. Informácie o otcovi mala len od svojej matky, od nej

sa dozvedela, že býva v Lehote pod Vtáčnikom, kde sa v roku 1977 aj stretli. V roku 1980 potrebovala
od otca súhlas s uzavretím manželstva v rámci súdneho konania a v tej súvislosti ho spolu s budúcim
manželom navštívila, doviezli ho aj na súd, kde jej súhlas udelil. S budúcim manželom ho pozvali aj na
svadbu, ale neprišiel. Narodenie dcéry v roku 1981 mala poručiteľovi oznámiť matka žalobkyne a táto
jej povedala, že reakcia poručiteľa bola, že s nimi už nič nechce mať, pretože má priateľku a chce začať

nový život. Žalobkyňa uviedla, že spolu s bratom a mamou potom ešte raz boli poručiteľa navštíviť v
Lehote pod Vtáčnikom, ale nenašli ho a na obecnom úrade im povedali, že hoci je tam prihlásený k
pobytu, mal by bývať niekde v Bratislave. Žalobkyňa od svojej matky vedela, že táto sa s poručiteľom
stretla ešte niekedy v roku 1998 v Prievidzi, mal mať vážnu známosť s nejakou učiteľkou, dcéru a mal
sa vyjadriť, že už o nich nechce nič počuť ako o bývalej rodine. Hoci jej to bolo ľúto, toto jeho želania
rešpektovala. Žalobkyňa tiež uviedla, že o zdravotných problémoch poručiteľa nevedela, kontakt na

neho nemala, všetky informácie o ňom mali len prostredníctvom matky, ktorá na neho do Bratislavy tiež
nemala bližší kontakt. Pokiaľ by poručiteľ o pomoc požiadal, bola by mu pomoc poskytla.

8. Z výpovede žalovanej v konaní vyplynulo, že poručiteľ žil s jej starou mamou I. asi od doby, kedy
matka žalovanej mala asi 14 rokov. Žalovaná vnímala spolužitie poručiteľa so starou mamou ako dobré,

rozumeli si, navzájom si pomáhali. Obaja žili striedavo v Bratislave a v Lehote pod Vtáčnikom, kam ona
chodievala počas základnej školy na prázdniny aj so sestrou. Neskôr počas štúdia na strednej škole
tam chodievala v lete aj sama, potom s priateľom, ale už nie tak často. Poručiteľ spolu so starou mamou
žalovanej chodievali na návštevy aj k nim. Po smrti starej mamy v čase, keď mal poručiteľ zdravotné
problémy, sa o neho starali rodičia žalovanej, ale aj žalovaná. Žalovaná uviedla, že vôbec nevedela o

tom, že poručiteľ má dcéru, svoje deti ani predchádzajúcu rodinu nikdy nespomínal.

9. V konaní boli ako svedkovia vypočutí E. E., S. Z., P. H., I. P., C. P., F. M. a D. M..

10. Svedok E. E., brat žalobkyne, uviedol, že poručiteľ ich jednoducho „hodil cez palubu“ a od nebohej

matky mal vedomosť, že jej na deti neplatil ani alimenty. Poručiteľ od nich odišiel v čase, keď mal asi 4
alebo 5 rokov. Nevedel uviesť, či sa rodičia rozviedli, vedel len, že otec (poručiteľ) ich opustil, jeho so
sestrou potom rozdelili, on žil s matkou a žalobkyňa u starých rodičov zo strany matky. Podľa svedka
poručiteľ o nich ako o deti nemal od malička záujem. Naposledy poručiteľa videl, keď sa žalobkyňa
vydávala, vtedy potrebovala od poručiteľa podpis, aby sa mohla vydať. Poručiteľ s ním vtedy vôbec

nekomunikoval. Predtým s ním v kontakte tiež nebol, vedel len, že mal bývať v A. pod Vtáčnikom a
raz tam za ním aj šiel, ale nenašiel ho a nikto mu nevedel povedať jeho adresu. Svedok uviedol, že o
poručiteľovi dostal iba informáciu, že má mať nejakú učiteľku a nejaké dieťa, ktoré vychováva, nevedel
však, či to bolo jeho vlastné dieťa. O tom, že poručiteľ má nejaké zdravotné problémy, nemal informáciu
a nebol informovaný ani o tom, že poručiteľ zomrel.

11. Svedok S. Z., manžel žalobkyne, v konaní uviedol, že poručiteľa videl v živote iba dvakrát, Raz, keď
potrebovali jeho súhlas s uzavretím manželstva, nakoľko žalobkyňa ešte nemala 18 rokov a vtedy za
ním boli v Lehote pod Vtáčnikom, rozprávali sa a poručiteľ so všetkým súhlasil. Druhýkrát ho videl na
súde v Topoľčanoch, pozvali ho aj na svadbu, ale nevyjadril sa, či príde. Uviedol, že on v súvislosti s

poručiteľom ako otcom žalobkyne vedel iba to, že s matkou žalobkyne sa rozviedli a bolo automatické,
že každý šiel svojou cestou. Svedok uviedol, že poručiteľ už žalobkyňu nekontaktoval, žalobkyňa ho
občas spomenula v tom zmysle, že by rada vedela, kde vlastne žije. Po tom, čo sa im narodila dcéra,
chceli poručiteľa pozvať na krstiny, ale svedok si už nepamätal, či sa im podarilo s ním skontaktovať. Z
výpovede svedka vyplynulo, že pokiaľ išlo o poručiteľa, žalobkyňa sa o ňom bavila so svojou matkou.

12. Svedkyňa P. H., dcéra žalobkyne, vo svojej výpovedi uviedla, že oni všetci chceli poznať aj svojho
dedka. Ona aj pred babkou, keď bola u nej na prázdninách, spomínala, že by ho chceli poznať, ale
nedalo sa na neho zistiť ani číslo, ani jeho pobyt. Neskôr, keď už boli starší, nebol na to ani čas. Z
výpovede svedkyne vyplynulo, že len z rozprávania vie, že poručiteľ od jej babky odišiel a našiel si

novú rodinu. Babka jej povedala, že by mal mať nejakú priateľku, iné jej povedať nevedela. Rovnako
z rozprávania mala vedomosť o tom, že žalobkyňa išla ku starým rodičom na východ, kde bývala, a o
svojom otcovi mala iba tie informácie, ktoré jej povedala jej mama, teda to, že poručiteľ od nich odišiel.
Svedkyňa uviedla, že ona, ale aj žalobkyňa chceli poručiteľa spoznať, ale nedalo sa s ním skontaktovaťa najmä on to nechcel, čo vedela od babky. Svedkyňa poručiteľa nikdy nevidela a podľa jej vyjadrenia o
jeho zdravotných problémoch nemal nikto z nich informáciu. Svedkyňa sa vyjadrila, že pokiaľ by niekto
z nich vedel, že poručiteľ je chorý, ona by bola prvá, ktorá mala záujem ho spoznať a určite by mu bola

pomohla. Teraz ani nevie, kde je vlastne pochovaný.

13. Svedkyňa I. P., bývalá kolegyňa poručiteľa a priateľka I. Z., v konaní uviedla, že s poručiteľom
sa zoznámila v roku 1978, keď obaja pracovali v Porobetóne. V roku 1985 prišiel poručiteľ bývať do
Bratislavy, kde sa dosť často stretávali ako rodiny, poručiteľ žil s družkou, ktorá mala dcéru. Svedkyňa

uviedla, že poručiteľ mal byt v Lehote pod Vtáčnikom, jeho družka v Bratislave - Trnávke, kde spolu
bývali, ale v lete chodievali do Lehoty pod Vtáčnikom. Z výpovede svedkyne vyplynulo, že téma
poručiteľových detí bola tabu, keď to prišlo do reči, nechcel sa o tom baviť, vošli mu do očí slzy a
hovoril, že on si svoju povinnosť splnil. Svedkyňa z toho usudzovala, že zrejme nemal umožnené s deťmi
sa stretávať a čakal, že keď budú dospelé, samé sa s ním skontaktujú. Dôvod rozvodu s manželkou
svedkyňa nepoznala, uviedla len, že na jej adresu poručiteľ nepovedal pekného slova. V súvislosti so

zdravotným stavom poručiteľa svedkyňa uviedla, že bol cukrovkár, mal aj veľké problémy so srdcom a
asi pred 15 rokmi podstúpil operáciu srdca, po ktorej mával veľké bolesti. V tom čase žil s družkou, ktorá
sa o neho starala, rovnako sa o neho starala aj jej dcéra, ktorú mal rád ako vlastnú. Informácie o tom, či
poručiteľ dal svojim deťom na vedomie, že má zdravotné problémy, či mal informácie o svojich deťoch
a či oni mali na neho kontakt, uviesť nevedela.

14. Z výpovede svedkyne C. P., sestry družky poručiteľa I. Z., bolo zistené, že poručiteľ začal žiť s jej
sestrou v čase, keď dcéra jej sestry mala asi 15 rokov. Uviedla, že ona žila na východnom Slovensku a
oni k nim chodievali na dovolenku skoro každý rok. Vo výpovedi svedkyňa uviedla, že o svojich deťoch
poručiteľ nechcel rozprávať, aké tam boli vzťahy nevedela, pretože on o tom nikdy nehovoril. Svedkyňa

si myslela, že poručiteľ s deťmi chcel byť v kontakte, ale asi mu to nebolo umožnené; kto mu v tom
bránil, nevedela uviesť. Svedkyňa mala vedomosť, že dcéra poručiteľa potrebovala od neho podpis,
keď sa chcela vydávať, lebo bola maloletá, ale ako to dopadlo, nevedela uviesť. Po dobu, čo svedkyňa
poručiteľa poznala, so svojimi deťmi nebol. V súvislosti so zdravotným stavom poručiteľa uviedla, že
bol operovaný, čistili mu cievy a mal aj cukrovku. Starostlivosť mal dostatočnú, starali sa o neho sestra

svedkyne a aj jej dcéra s manželom. O tom, či poručiteľ svoje deti žiadal o pomoc a či im dal vedieť o
svojich zdravotných problémoch, svedkyňa nevedela.

15. Svedkyňa F. M., sesternica žalobkyne, v konaní uviedla, že poručiteľ je jej nevlastný strýko. V
kontakte s ním nebývala často, občas sa prihlásil telefonicky. Ona žije v Púchove, z rodičovského domu

v Červenom Kameni sa odsťahovala ešte v roku 1976. Vedela však, že poručiteľ do Červeného Kameňa
občas prišiel navštíviť svojho brata - otca svedkyne a po jeho smrti aj jej matku a že tam chodieval aj s
priateľkou Ankou. V súvislosti s deťmi poručiteľa svedkyňa uviedla, že poručiteľ posledné roky hovoril,
že o neho nemajú záujem a nechce, aby po ňom dedili, že všetko nechá svojej priateľke a jej deťom,
ktoré mal veľmi rád. O tom, prečo sa s deťmi nekontaktoval a či im dal vedieť o svojich zdravotných

problémoch, svedkyňa nemala vedomosť, podľa nej asi nie. Z jeho rozprávania vedela, že mal cukrovku
a problémy so srdcom. Rovnako z jeho podania vedela, že matka žalovanej s manželom sa ho pýtali,
čo potrebuje, ako aj to, že sestry jeho priateľky ho pozývali k nim na východné Slovensko pri príležitosti
nejakého jubilea. Po smrti jeho priateľky ho pravidelne na sviatky pozývala matka žalovanej s manželom.

16. Svedok D. M., otec žalovanej, v konaní uviedol, že s poručiteľom sa spoznal v roku 1992 a v tom
čase už žil v domácnosti s matkou manželky svedka. V kontakte s poručiteľom bol až do jeho smrti,
mali spolu dobré vzťahy, chodievali spoločne aj na dovolenky, poručiteľ ich navštevoval a deti svedka
zasa chodievali k poručiteľovi na prázdniny. V čase, keď poručiteľ aj stará matka žalovanej boli na
dôchodku, žili tak, že zimu trávili v Bratislave a v lete chodili do Lehoty pod Vtáčnikom. Svedok uviedol,

že poručiteľ o svojich deťoch nechcel rozprávať, keď na to prišla reč, vykrúcal sa z debaty, hovoril,
že on mal záujem sa s nimi stretávať, ale mu to nebolo umožnené. Z vyjadrenia poručiteľa svedkovi
vyplynulo, že komunikoval len s bývalou manželkou, ale aký bol dôvod, že nemal možnosť stretávať sa s
deťmi, svedok nevedel, pretože poručiteľ im to nepovedal. Z výpovede svedka vyplynulo, že asi pred 15.
rokmi poručiteľ podstúpil operáciu srdca, v tom čase sa o neho starala jeho družka spolu so svedkovou

manželkou (matkou žalovanej), on ho vozil k lekárom na kontroly. Svedok uviedol, že má vedomosť o
tom, že po operácii srdca poručiteľ mal kontaktovať bývalú manželku, pretože sa chcel skontaktovať s
deťmi, nevedel však, ako to dopadlo. Z výpovede svedka vyplynulo, že starostlivosť o poručiteľa bolavždy riadne zabezpečená. Nevedel uviesť, či poručiteľ mal kontakt na svoje deti, v jeho telefóne a ani
v jeho dokladoch takýto kontakt nenašli.

17. Z trestných listov poručiteľa bolo zistené, že tento bol viackrát súdne trestaný, a to v roku 1961,
kedy mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody, v roku 1964 mu bol uložený nepodmienečný
trest odňatia slobody v trvaní 3 mesiace, ktorý bol vykonaný dňa 23.2.1965, v roku 1967, kedy mu bol
uložený podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov a uložené protialkoholické liečenie.
V súvislosti s týmto odsúdením sa na poručiteľa vzťahovala amnestia udelená v roku 1968. Poručiteľ

bol následne odsúdený v roku 1969 na nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov, ktorý
bol vykonaný 28.7.1970. V roku 1970 bol poručiteľ odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody v
trvaní 6 mesiacov a tento vykonal dňa 27.1.1971. V roku 1971 bol poručiteľovi uložený nepodmienečný
trest odňatia slobody v trvaní 3 mesiacov a tento vykonal dňa 24.11.1971. V roku 1972 bol poručiteľ opäť
odsúdený a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 3 roky. Následne v roku 1975 bol poručiteľovi
uložený podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov, ktorý bol zmenený na nepodmienečný

a vykonaný dňa 15.8.1978. V roku 1976 bol poručiteľ odsúdený k nepodmienečnému trestu odňatia
slobody v trvaní 1 roku a bol mu uložený ochranný dohľad 2 roky. Trest bol vykonaný 15.6.1977.

18. Podľa § 469a ods. 1 Občianskeho zákonníka poručiteľ môže vydediť potomka, ak
a) v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v

iných závažných prípadoch,
b) o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať,
c) bol odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka,
d) trvalo vedie neusporiadaný život.

19. Podľa § 469a ods. 3 Občianskeho zákonníka o náležitostiach listiny o vydedení a o jej zrušení platia
obdobne ustanovenia § 476 a 480; v listine však musí byť uvedený dôvod vydedenia.

20. Po zhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je podaná
dôvodne. Žalobkyňa sa domáhala určenia, že dôvody jej vydedenia, ktoré uviedol poručiteľ do listiny o

vydedení zo dňa 4.5.2009, nie sú dané. Svojou povahou ide o žalobu podľa § 137 písm. d) Civilného
sporového poriadku (CSP), teda o určenie právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. V
tomto prípade sa jedná o žalobu vyvolanú sporom o dedičské právo a jej procesná prípustnosť vyplýva
z ust. § 194 Civilného mimosporového poriadku (CMP).

21. Vydedenie je jednostranný právny úkon poručiteľa, ktorým tento prejavuje svoju vôľu, aby jeho
potomok ako neopomenuteľný dedič nedostal z niektorého zo zákonných dôvodov svoj dedičský podiel.
Pokiaľ ide o formálne a obsahové náležitosti listiny o vydedení, obdobne sa na ňu vzťahujú ust. § 476
a § 480 Občianskeho zákonníka s tým, že v nej musí byť vymedzený dôvod vydedenia. V danej veci
bola listina o vydedení spísaná formou notárskej zápisnice a ako dôvod pre vydedenie poručiteľ uviedol

jednak neposkytnutie potrebnej pomoci v chorobe s tým, že v roku 1984 prekonal infarkt a v rokoch 1996
a1998 bol operovaný na srdce a ako druhý dôvod pre vydedenie uviedol neprejavovanie opravdivého
záujmu zo strany potomkov, ktorý by ako potomkovia prejavovať mali. Listina o vydedení teda spĺňa
všetky formálne a obsahové náležitosti vyžadované zákonom.

22. O neposkytnutie potrebnej pomoci v chorobe podľa § 469a ods. 1 písm. a) Občianskeho zákonníka
ako dôvod vydedenia ide vtedy, ak sa poručiteľ ocitol v situácii, keď pre zdravotné či iné problémy
vzniknuté v dôsledku ochorenia či veku potrebuje pomoc, alebo keď poručiteľ nie je schopný bez cudzej
pomoci si sám obstarať svoje základné životné potreby. Súčasne musí ísť o situáciu, keď o uvedené
potreby poručiteľa nie je postarané ináč a potomok má reálnu možnosť poručiteľovi potrebnú pomoc

poskytnúť a neposkytnutie potrebnej pomoci poručiteľovi zo strany potomka musí odporovať dobrým
mravom.

23. V danej veci bolo v preukázané, že poručiteľ mal zdravotné problémy, z vyjadrenia svedkov P.
vyplynulo, že trpel ochorením diabetes a tiež mal problémy so srdcom, v dôsledku čoho sa asi pred

15. rokmi podrobil operácii. Túto skutočnosť, t.j. operáciu srdca a následnú reoperáciu potvrdil vo
výpovediajsvedokM..To,žeporučiteľmalproblémysosrdcom,uvádzalavkonaníajžalovaná.Poručiteľ
sám v listine o vydedení uvádzal prekonanie infarktu v roku 1984 a operácie srdca v rokoch 1996 a
1998. Zároveň z výpovedí uvedených svedkov vyplynulo, že poručiteľ v súvislosti s jeho zdravotnýmiproblémami mal zabezpečenú riadnu starostlivosť zo strany jeho družky I. Z., ako aj zo strany rodičov
žalovanej. V konaní v tejto súvislosti nebolo preukázané, že by poručiteľ žalobkyňu o poskytnutie pomoci
požiadal. Žalobkyňa uvádzala, že s poručiteľom nemala dlhodobo žiadny kontakt, nemala o ňom žiadne

informácie a nevedela ani, že má zdravotné problémy. Poručiteľ ju o pomoc nepožiadal. Rovnako aj
svedok E. E. uviedol, že o poručiteľovi nemal žiadne informácie a ani kontakt na neho. To, že žalobkyňa
nemala o poručiteľovi žiadne informácie a tento ju nekontaktoval a nežiadal o poskytnutie pomoci
vyplynulo aj z výpovedí svedkov S. Z. a P. H.. Na základe takto zistených skutočností potom nemožno
hovoriť o existencii dôvodu vydedenia podľa § 469a ods. 1 písm. a) Občianskeho zákonníka, nakoľko v

čase, keď v dôsledku zdravotných problémov nebol poručiteľ schopný obstarávať si sám svoje životné
potreby, bolo o tieto jeho potreby riadne postarané zo strany jeho družky, matky žalovanej a jej manžela.
Na pomoc žalobkyne teda nebol odkázaný a navyše, žalobkyňa o zdravotných problémoch poručiteľa
nevedela, poručiteľ ju o svojom stave neinformoval a o pomoc ju nepožiadal. Za daných okolností
žalobkyňa nemala reálnu možnosť poručiteľovi pomoc poskytnúť.

24. V súvislosti s dôvodom vydedenia podľa § 469a ods. 1 písm. b) Občianskeho zákonníka - trvalé
neprejavenie záujmu o poručiteľa zo strany žalobkyne, je potrebné skúmať opravdivosť záujmu dediča
o poručiteľa. Ak potomok trvalo neprejavuje o poručiteľa záujem preto, že poručiteľ neprejavoval záujem
o potomka, nemožno bez ďalšieho vyvodiť, že by neprejavenie tohto záujmu potomkom mohlo byť
dôvodom na jeho vydedenie. Pri posúdení dôvodov vydedenia podľa ustanovenia § 469a ods. 1 písm.

b) Občianskeho zákonníka je potrebné zisťovať, či poručiteľ mal sám záujem sa s potomkom stýkať a
udržiavať s ním bežné príbuzenské vzťahy.

25. V konaní bolo z výpovede žalobkyne zistené, že jej rodičia sa rozišli asi v roku 1969. V tom
čase mala žalobkyňa 5 rokov, v detstve ju vychovávali starí rodičia zo strany matky, žila s nimi na

východnom Slovensku. Z výpovede žalobkyne bolo zistené, že poručiteľ ju počas detstva nekontaktoval,
okrem obdobia, keď bol vo výkone trestu, kedy si podľa vyjadrenia žalobkyne písali. Z trestných listov
poručiteľa vyplýva, že tento skutočne bol opakovane vo výkone trestu odňatia slobody, najmä v období
rokov 1969 až 1978, ale aj v roku 1964 - 1965. Po prepustení z výkonu trestu už poručiteľ žalobkyňu
nekontaktoval, nevyhľadal ju, informácie o ňom občas dostávala len sprostredkovane od svojej matky.

Z výpovedí žalobkyne a svedka E. E. vyplynulo, že od matky mali obaja informáciu o tom, že poručiteľ
si voči nim neplnil ani vyživovaciu povinnosť. Vzhľadom na opakované odsúdenia poručiteľa a výkon
viacerých nepodmienečných trestov odňatia slobody je možné túto informáciu považovať za vysoko
pravdepodobnú aspoň v období výkonu trestu poručiteľa. Z výpovede žalobkyne, svedkov Z. a E.
vyplynulo, že jediný osobný kontakt s poručiteľom žalobkyňa mala v roku 1980, keď ho vyhľadala v

súvislosti s udelením súhlasu s uzavretím manželstva a následne na pojednávaní na súde v tejto veci.
Žalobkyňa poručiteľa pozvala aj na svoju svadbu, poručiteľ však neprišiel. Toto tvrdenie žalobkyne bolo
preukázané aj výpoveďou svedka Z.. Z vyjadrení žalobkyne, ako aj svedkov S. Z. a P. H. bolo zistené,
že ani v nasledujúcom období, t.j. v dospelosti žalobkyne ju poručiteľ nekontaktoval. Aj svedok E. E.
v konaní potvrdil, že poručiteľ ich ako deti opustil a ani on s ním nebol v žiadnom kontakte. V konaní

tak žalobkyňa, ako aj jej brat - svedok E. zhodne uviedli, že od matky mali informáciu, že poručiteľ má
novú rodinu, chce si budovať nový život a s nimi už nechce nič mať. Skutočnosť, že poručiteľ žalobkyňu
ani svedka E. nikdy nekontaktoval, nevyhľadal ich, žalobkyni neprišiel ani na jej svadbu, tejto informácii
aj nasvedčuje.

26. Z výpovedí svedkov P., P. a M. bolo preukázané, že poručiteľ sa o svojich deťoch nechcel rozprávať,
vykrúcal sa, táto téma bola tabu. Uvedení svedkovia mali iba informáciu, že poručiteľ sa s deťmi chcel
stretávať, ale malo mu v tom byť bránené. Svedkovia však nevedeli uviesť, kto v tom poručiteľovi
bránil, nepoznali ani dôvod. Rovnako svedkyňa M. vo výpovedi potvrdila, že nepozná dôvod, pre ktorý
sa poručiteľ s deťmi nekontaktoval. Žalovaná v konaní uviedla, že ona vôbec nevedela, že poručiteľ

má dcéru, o svojej predchádzajúcej rodine vôbec nehovoril. Správanie poručiteľa, ako bolo uvádzané
žalovanou a uvedenými svedkami, nasvedčuje tomu, že z jeho strany v minulosti nebol o deti záujem,
nakoľko odmietal o nich hovoriť pred svojimi blízkymi a priateľmi, nikomu nevysvetlil, prečo s nimi nie
je v kontakte. Súd zastáva názor, že pokiaľ by poručiteľ mal úprimný záujem o svoje deti a v kontakte
s nimi by mu bolo bezdôvodne bránené, nebol dôvod, aby okolnosti, pre ktoré nemôže, resp. nemohol

byť s deťmi, pred všetkými zatajoval. Hodnovernosť vyjadrení poručiteľa spochybňuje aj to, že poručiteľ
v listine o vydedení uvádza, že svoje deti videl naposledy v roku 1967, hoci v konaní bolo preukázané,
že naposledy s nimi bol v roku 1980, keď prebiehalo konanie o udelenie povolenia uzavrieť manželstvo
žalobkyne na Okresnom súde v Topoľčanoch.27. Ako už bolo uvedené, z výpisov z registra trestov, resp. z trestných listov poručiteľa je preukázané,
že v čase detstva žalobkyne a jej brata bol poručiteľ opakovane trestne stíhaný a odsúdený, viackrát

bol vo výkone trestu odňatia slobody a bolo mu uložené aj protialkoholické liečenie. To preukazuje, že
poručiteľ v tom čase viedol nezodpovedný spôsob života a toto sa javí ako dôvod, pre ktorý nechcel o
svojej minulosti rozprávať.

28. O neprejavenie opravdivého záujmu o poručiteľa v zmysle § 469a ods. 1 písm. b) Občianskeho

zákonníka nejde v prípade, ak nezáujem potomka bol v značnej miere vyvolaný samotným poručiteľom
(viď aj rozhodnutie NS SR sp.zn. 1Cdo 173/1996). V danej veci bolo zistené, že poručiteľ so žalobkyňou
ani jej bratom od rozchodu s matkou žalobkyne neudržiaval kontakt (okrem korešpondencie počas
výkonu trestu), nenavštívil ju, ani ju iným spôsobom nekontaktoval, nezúčastnil sa na svadbe žalobkyne,
hoci na ňu bol pozvaný. Žalobkyňa mala informáciu od svojej matky, že poručiteľ si neželá, aby ho
oni kontaktovali, nechce s nimi už nič mať, chce si budovať nový život. Žalobkyňa toto rešpektovala.

Pokiaľ by aj informácia od matky žalobkyne nebola pravdivá, nemožno žalobkyni zazlievať jej pasivitu
vo vzťahu k poručiteľovi, nakoľko v konaní nebolo preukázané, že by poručiteľ žalobkyňu akýmkoľvek
spôsobom kontaktoval, a preto z jej strany nebol dôvod pochybovať o pravdivosti tvrdenia jej matky. Za
takéhoto stavu potom nemožno pripisovať žalobkyni nezáujem o poručiteľa ako dôvod pre vydedenie
podľa § 469a ods. 1 písm. b) Občianskeho zákonníka, nakoľko neprejavovanie záujmu o poručiteľa

bolo vyvolané správaním samotného poručiteľa, v dôsledku čoho si žalobkyňa (a ani jej brat) k nemu
nemohla vytvoriť vzťah, aký by medzi otcom a dcérou mal byť vytvorený.

29. Na základe všetkých uvedených skutočností preto súd dospel k záveru, že dôvody vydedenia
žalobkyne, ktoré poručiteľ uviedol v listine o vydedení zo dňa 4.5.2009, nie sú dané, a preto žalobe

žalobkyne v celom rozsahu vyhovel.

30. V konaní vznikli štátu trovy v súvislosti s úhradou svedočného svedkyni C. P. v sume 31,60 eur.
CSP neobsahuje ustanovenia o náhrade trov konania štátu. Podľa čl. 4 základných princípov CSP
však v prípade, ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú

by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a
princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných
vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych
autorít. Súd považoval za spravodlivé, aby o tejto otázke bolo rozhodnuté spôsobom, ako to v minulosti
upravovalo ust. § 148 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého má štát voči stranám sporu

právo na náhradu trov konania, ktoré platil, podľa výsledkov konania. V danej veci bola v konaní v celom
rozsahu úspešná žalobkyňa, preto nárok na náhradu trov konania vznikol štátu voči vo veci neúspešnej
žalovanej, a to v rozsahu 100%. Podľa § 262 ods. 1 CSP súd rozhodol iba o nároku štátu na náhradu
trov konania a o výške tohto nároku bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným
uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).

31. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1
CSP. Žalobkyňa bola v konaní úspešná v plnom rozsahu, preto jej súd voči žalovanej priznal nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100%. O konkrétnej výške trov konania bude rozhodnuté samostatným
uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia v dvoch
vyhotoveniach na Okresný súd Prievidza. O odvolaní rozhoduje Krajský súd Trenčín. Odvolanie musí
obsahovať, okrem všeobecných náležitostí (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka, čo sa ním sleduje, spisovú značku konania, podpis), označenie, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie môže byť
odôvodnené len skutočnosťami uvedenými v § 365 ods. 1, 2 CSP.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia (§ 376 Civilného mimosporového poriadku).