Rozsudok ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 11. február 2020

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 16C/23/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8119210117
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Drimák

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2020:8119210117.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Michalom Drimákom, PhD. v právnej veci žalobcu: L.. P. H., X..

X.X.XXXX, L. P. XXXX/XX, XXX XX J., proti žalovanému: U. F., X.. X.X.XXXX, L. H. X. XXXX/X, XXX
XX J., právne zastúpený Mgr. Ivan Mazanec, advokát, so sídlom Metodova 3331/12, 080 01 Prešov, o
zaplatenie 7.500 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 7.500 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 %
ročne z tejto sumy od 1.6.2016 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

III. Žalovaný nemá právo na náhradu trov konania a žalobkyni nárok na náhradu trov konania
nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu 31.5.2019 sa žalobca domáhal od žalovaného úhrady sumy 7.500 Eur z
titulu pôžičky, na základe ktorej odovzdal žalovanému sumu 7.500 eur v hotovosti, čo žalovaný potvrdil
podpisom zmluvy.

2. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril

3. V predmetnej veci súd prvej inštancie vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, výsluchom
svedkov ako aj listinnými dôkazmi konštatovaním, že na č. l. 1 a nasl. sa nachádza samotná žaloba, na
č. l. 4 sa nachádza fotokópia zmluvy o pôžičke spolu s osvedčenými podpismi, na č. l. 33 sa nachádza
splnomocnenie žalovaného v prospech jeho právneho zástupcu a napokon súd oboznamuje aj dnes
krátkou cestou právnym zástupcom žalovaného predložené listiny, t.j. bankové potvrdenie o vykonanej
platbe v počte 3 ks na sumu 2.000 eur, 4.400 eur a 1.000 eur, ako aj ostatným spisovým materiálom,

pričom bol zistený tento skutkový stav:

4. Žalobkyňa a žalovaný ako zmluvné strany uzavreli dňa 16.3.2016 zmluvu o pôžičke, ktorej predmetom
bolo poskytnutie peňažnej pôžičky žalobcom ako veriteľom pre žalovaného ako dlžníka vo forme
peňažnej sumy v hodnote 7.500 Eur v hotovosti.

5. Žalovaný ako dlžník podpisom tejto zmluvy potvrdil prevzatie peňažnej sumy 7.500 Eur ako to vyplýva

z článku II. predmetnej zmluvy o pôžičke.

6. V čl. III zmluvy je zrejmé, že dlžník sa zaviazal vrátiť dlžnú sumu do 31.5.2016 na účet veriteľky.7. V prípade nevrátenia pôžičky do termínu 31.5.2016 mal dlžník zaplatiť veriteľovi dohodnutý úrok z
omeškania vo výške 0,05 % denne za každý deň omeškania počnúc dňom 1.6.2016, o čom svedčí čl.
IV zmluvy.

8. Podľa čl. V zmluvné strany zmluvné strany vyhlasujú, že zmluvu uzatvorili na základe ich slobodnej
vôle, zmluva nebola uzavretá v tiesni, za nápadne nevýhodných podmienok, zmluvu si prečítali, jej
obsahu rozumejú a na znak súhlasu zmluvu podpisujú.

9. Z bankových potvrdení VÚB BANKA, a.s. vyplýva, že z účtu osoby menom H. K. boli na účet syna
žalobkyne dňa 11.11.2019 postupne pripísané platby v sume 1.000 eur, 4.400 eur a 2.000 eur.

10. Na pojednávaní konanom 14.1.2020 žalobkyňa uviedla, že žalovaný potreboval požičať nejaké
peniaze a jej syn (O. H.), ktorý pracoval v Anglicku poslal na účet peniaze jej, následne žalobkyňa tieto
peniazepožičalažalovanému.Čižalovanýnejaképeniazenáslednevracaljejsynoviktomutosavyjadriť

nevedela, nakoľko medzi nimi boli viaceré finančné transakcie. Nespochybnila, že na synov účet prišli
peniaze spolu vo výške 7.400 eur, avšak nedá sa povedať za koho tieto peniaze prišli, či išlo peniaze od
H. K. vo vzťahu k jej synovi, s ktorým mali finančné vzťahy, resp. nejaké záležitosti, alebo išlo o platbu
žalovaného U. F. v prospech jej syna, nakoľko tam nie je uvedený účel platby. Z tohto dôvodu zotrvala
na žalobe, navrhla jej vyhovieť a nemala návrhy na doplnenie dokazovania.

11. Právny zástupca žalovaného na tomto pojednávaní uviedol, že je síce pravdou, že došlo k
uzatvorenie zmluvy o pôžičke medzi stranami sporu, avšak tieto strany sporu sa videli asi tak 2-
krát, pričom žalovaný vrátil peniaze na účet syna žalobkyne v sume 7.400 eur a sumu 100 eur
v hotovosti, pričom o platbe 100 eur v hotovosti neexistuje žiaden doklad. Zmluva o pôžičke bola

uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným. V skutočnosti išlo o zmluvný vzťah medzi synom žalobkyne
pánom H. a žalovaným prostredníctvom matky pána H., t.j. žalobkyňou. Z priebehu uzatvárania zmluvy
o pôžičke vyplynulo, že mal byť uvedený účet syna žalobkyne, čo uviedla aj samotná žalobkyňa,
avšak notár s tým ,,nesúhlasil“ preto tam bol uvedený napokon účet žalobkyne. Žalobu preto v celom
rozsahu považoval za nedôvodnú. Ak by mal súd opačný názor, považoval pôžičku poskytnutú na

súkromnoprávne účely za vzťah spotrebiteľský, pričom poukázal na to, že úrok z omeškania bol
stanovený vo výške 0,05% denne, čo ročne predstavuje úrok vo výške 18,75 % a v tejto časti za
predpokladu stotožnenia sa súdu so žalobným návrhom navrhoval žalobu v rozsahu príslušenstva
pohľadávky zamietnuť. V prípade úspechu si uplatnil náhradu trov konania, nemal návrhy na doplnenie
dokazovania.

12. Žalovaný na tomto pojednávaní vypovedal, že peniaze, ktoré boli predmetom tejto pôžičky medzi
ním a žalobkyňou boli vyplatené synovi žalobkyne na jeho účet. Stretli sa syn žalobkyne, žalovaný a pán
K., pričom syn žalobkyne navrhol, že je v poriadku ak dlh za žalovaného uhradí na jeho účet pán K..

13. Svedok O. H. (syn žalobkyne) uviedol, že žalovaný mal nejaké finančné problémy a žiadal si požičať
od neho sumu 7.500 eur, nakoľko on vtedy nebol doma, bol pracovne v zahraničí, jeho matka, v tomto
konaní žalobkyňa mu tieto peniaze požičala o čom bola spísaná aj zmluva. Doteraz tieto finančné
prostriedky nevrátil. Dá sa povedať, že mu vtedy ako kamarátovi robil ,,banku“. Potvrdil, že aj H. K. dlhé
roky, možno 15 rokov, požičiaval peniaze keď pracoval v Anglicku.

14. Svedok H. K. vypovedal, že žalovaný si požičal od žalobkyne nejaké peniaze, následne on si zobral
spotrebný úver, pričom uhradil na trikrát za žalovaného, ktorému chcel pomôcť, na účet syna žalobkyne
sumu 7.400 eur a potom 100 eur bolo uhradených v hotovosti v nejakom bare. Bola to dohoda medzi
ním, žalovaným a synom žalobkyne, že tieto peniaze uhradí svedok K. za žalovaného.

15. Na základe vyššie zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:

16. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi
vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť plniť záväzok.

17. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.18. Podľa § 658 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky, pri
nepeňažnej pôžičke možno dojednať namiesto úrokov plnenie primeraného väčšieho množstva alebo

veci lepšej akosti spravidla toho istého druhu.

19. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne, inak je neplatný.

20. Na základe vyššie zisteného skutkového stavu ako aj citovaných právnych ustanovení súd prvej
inštancie konštatuje, že v danom prípade z obsahu spisu ako aj z vykonaného dokazovania jednoznačne
vyplýva a je teda nesporným, že žalobkyňa so žalovaným uzavreli 16.3.2016 zmluvu o pôžičke na
sumu 7.500 Eur s tým, že žalovaný mal predmetnú sumu vrátiť do 31.5.2016. Nesporným je tiež fakt,
že žalovaný osobne, či už fyzicky v hotovosti alebo bankovým prevodom, žalobkyni doposiaľ žiadne
finančné prostriedky nevrátil.

21. Z výpovedí svedkov H. C. K. ako aj z predložených listinných dôkazov (bankových potvrdení)
vyplynulo, že svedok H. K. previedol prostredníctvom banky na účet svedka H. (syna žalobkyne) v troch
tranžiach celkovo sumu 7.400 eur, čo medzi stranami sporu nebolo sporným.

22. Svedok K. uvádzal, že išlo o platbu za žalovaného v prospech účtu svedka H., čo svedok H. poprel,
že by išlo o vrátenie sumy z predmetnej pôžičky (medzi žalobkyňou a žalovaným), pričom na druhej
strane svedok K. uviedol, že mal aj on sám finančné záväzky vo vzťahu k svedkovi H., čo svedok H.
potvrdil. Za daného skutkového stavu preto nie je možné ustáliť, že 3 platby spolu v sume 7.400 eur
(1.000 eur, 4.400 eur a 2.000 eur), ktoré uhradil svedok K. svedkovi H., by boli platbami za žalovaného,

zvlášť za stavu, kedy pri účele platby nie je uvedený dôvod platby (napr. vrátenie pôžičky, splatenie
pôžičky a pod.).

23. Podstatnou otázkou tohto konania je teda okrem iného hodnotenie súkromnej listiny, t. j. zmluvy o
pôžičke uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným 16.3.2016, pričom v tejto zmluve je v článku I. ods.

2 konštatované, že dlžník pred podpisom tejto zmluvy potvrdzuje prevzatie peňažnej sumy 7.500 Eur.
To, či obsah listiny, v našom prípade zmluvy o pôžičke, zodpovedá skutočnosti, teda či táto je pravdivá,
posúdi súd na základe výsledkov dokazovania, a to spravidla nepriamo. Nedokazuje sa totiž pravdivosť
listiny, ale právne významné skutočnosti, o ktorých existencii svedčí i listina. Ak by žalovaný tvrdil, že
skutočnosti uvádzané v listine nie sú pravdivé, je na ňom, aby toto tvrdenie, z ktorého vyvodzuje pre seba

nepriaznivé následky, taktiež dokázal, pričom v tejto sporovej veci žalovaný nespochybňoval samotnú
zmluvu o pôžičke.

24. Žalobkyňa tým, že predložila originál zmluvy o pôžičke medzi ňou a žalovaným s osvedčeným
podpisom dlžníka - žalovaného, vychádzajúc zo všeobecných pravidiel o dôkaznom bremene, toto

dôkaznébremenoajuniesla,nakoľkosúdkonštatuje,ževšeobecnáskúsenosťjetaká,žečojepísané,je
dané, pričom by odporovalo bežnej skúsenosti, pokiaľ by niekto podpísal písomnosť s právne záväzným
obsahom, ktorý navyše môže mať pre neho nepriaznivé následky, keby obsah takejto listiny nebol
pravdivý. Vzhľadom k tomu, že k plneniu dochádza spravidla bez svedkov, predstavovala by uloženie
dôkazného bremena strane, ktorá sa listiny dovoláva, vo väčšine prípadov nesplniteľnú úlohu (probacio

diabolica).

25. Je preto nutné konštatovať, že žaloba je dôvodná. Žalovaný mal plniť žalobkyni, na jej účet, pričom
tomu tak bezpochyby nebolo. Žalovaný neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k skutočnosti, že splnil
záväzok osobe (žalobkyni), s ktorou mal zmluvný vzťah. Napokon opäť to nebol žalovaný, ktorý by plnil

synovi žalobkyne, ale z obrany žalovaného a výpovede svedka H. K. vyvstalo, že táto tretia osoba plnila
synovi žalobkyne, teda ani nie veriteľovi zo zmluvy - žalobkyni.

26. Len na margo súd prvej inštancie poukazuje na § 531 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka, podľa
ktorého kto sa dohodne s dlžníkom, že preberá jeho dlh, nastúpi ako dlžník na jeho miesto, ak na to dá

veriteľ súhlas. Súhlas veriteľa možno dať buď pôvodnému dlžníkovi, alebo tomu, kto dlh prevzal. Zmluva
o prevzatí dlhu vyžaduje, aby sa uzavrela písomnou formou.27. Nebolo v konaní preukázané, že svedok H. K. po súhlase veriteľa (žalobkyne) nastúpil na miesto
dlžníka a rovnako tak nebola v konaní preukázaná existencia písomnej zmluvy o prevzatí dlhu. Uvedené
skutočnosti svedčia spolu s vyššie uvedeným dôvodnosti žaloby. Súd prvej inštancie preto rozhodol tak,

ako je to uvedené v I. výrokovej časti tohto rozsudku.

28. Z ustanovenia § 517 ods. 1, 2 OZ vyplýva, že dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri
plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku

úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

29. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Právny vzťah medzi stranami sporu vznikol 16.3.2016.

30. V danom prípade žalovaný sa dostal do omeškania po 31.5.2016, t. j. nasledujúci deň po splatnosti
zmluvy o pôžičke, teda od 1.6.2016. Súd preto priznal žalobkyni oproti žalovanému aj úrok z omeškania,
avšak vo výške stanovenej vykonávacím predpisom. Priznanie vyššieho úroku z omeškania by bolo v
rozpore s hmotným právom, preto žalobu v časti nezákonného úroku z omeškania výrokom II. zamietol.

31. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 Civilného sporového poriadku súd,
podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Nakoľko bol
žalovanývovecineúspešnýnemáprávonanáhradutrovkonaniaažalobkynižiadnetrovypreukázateľne
v konaní nevznikli, súd v súlade s princípom hospodárnosti rozhodol tak, ako je uvedené v II. výroku

tohto uznesenia a nárok na náhradu trov konania žalobkyni nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 363 C.s.p v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C.s.p rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty

na podanie odvolania.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí jeho vykonateľnosti dobrovoľne
splnená, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.