Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, May 26, 2021

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 11CoP/18/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6420203395
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Zlocha
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2021:6420203395.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa
Zlochu a sudcov JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. ako členov senátu, v právnej
veci navrhovateľky: P.. T. L., nar. 2. júna XXXX, trvale bytom In der X. XX/X, XXXX L., H., proti manželovi:
H. L., nar. 3. februára XXXX, trvale bytom In der X. XX/X, XXXX L., H., o rozvod manželstva a úpravu
výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva, o odvolaní

navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 23P/52/2020-28 zo dňa 8. februára
2021, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) uznesením
č.k. 23P/52/2020-28 zo dňa 8. februára 2021 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“ alebo „napadnuté

uznesenie“) odmietol podanie navrhovateľky doručené Okresnému súdu Žiar nad Hronom dňa
19.10.2020.

1.1. V odôvodnení súd prvej inštancie konštatoval, že dňa 19.10.2020 mu bol doručený návrh na rozvod
manželstva a úpravu práv a povinností k maloletým deťom. Súd mal za to, že podanie navrhovateľky
nespĺňa náležitosti uvedené v ustanovení § 127 ods. 1 a § 132 ods. 1,3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný

sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“). Keďže nesprávnosť, neúplnosť a nezrozumiteľnosť tohto podania
podľa názoru okresného súdu bránili jeho vecnému vybaveniu, vyzval navrhovateľku, aby svoje neúplné
podanie doplnila a poučil ju o možnosti odmietnutia jej podania.

1.2. Okresný súd konštatoval, že navrhovateľka podaním doručeným dňa 31.12.2020 neodstránila vady
podania, keď riadne neoznačila účastníkov konania (maloleté deti, ktoré žiada zveriť po rozvode do

svojej osobnej starostlivosti) a neuviedla, ako má druhý rodič, ktorému maloleté deti nebudú zverené do
osobnej starostlivosti, prispievať na ich výživu a neuviedla ani, ako žiada upraviť styk s maloletými deťmi.

1.3. Na základe týchto skutočností dospel súd prvej inštancie k záveru, že pre vytýkané nedostatky nie
je možné v konaní pokračovať, preto podanie navrhovateľky odmietol.

2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala navrhovateľka v zákonom stanovenej lehote odvolanie,
ktorým žiadala zrušiť uznesenie okresného súdu a pokračovať v konaní o rozvod manželstva.

2.1. Namietala, že na základe výzvy súdu sa vyjadrila k všetkým skutočnostiam a k návrhu na rozvod
manželstva priložila aj potrebné dokumenty.

3. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, vec prejednal podľa § 385 ods. 1 zákona č. 160/2015
Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“) bez nariadenia pojednávania a podľa § 389 ods.1 písm. b) C.s.p. uznesenie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie
(§ 391 ods 1 C.s.p.).

3.1. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

4. Z obsahu súdneho spisu odvolací súd zistil, že navrhovateľka sa podaním doručeným súdu prvej
inštancie dňa 19.10.2020 domáha rozvodu manželstva a úpravy práv a povinností k maloletým deťom.
Spolu s návrhom predložila súdu sobášny list a rodné listy detí pochádzajúcich manželstva, úpravy práv
a povinností ktorých sa podaný návrh týka. Uznesením č.k. 23P/52/2020-22 zo dňa 14.12.2020 súd
prvej inštancie vyzval navrhovateľku na doplnenie svojho podania tak, aby označila účastníkov konania,
pravdivo a úplne opísala rozhodujúce skutočnosti, odôvodnila návrh na rozvod a uviedla príčiny rozvratu

manželstva, uviedla petit návrhu a doložila potrebný počet rovnopisov podania. Súčasne bola poučená
o možnosti súdu odmietnuť podanie.

4.1. Dňa 31.12.2020 bolo okresnému súdu doručené doplnenie podania, v ktorom navrhovateľka
označila účastníkov konania o rozvod manželstva - seba ako navrhovateľku a manžela. Podotkla, že

dôvody podania návrhu na rozvod manželstva a príčiny rozvratu manželstva vyplývajú z príloh návrhu
o rozvod manželstva. V konkrétnostiach uviedla, že manžel bez jej vedomia užíva spoločné finančné
prostriedky na svoje účely, čím uvrhuje rodinu do finančných problémov, ďalším dôvodom rozvratu
manželstva je nevera manžela, sledovanie pornografie a následné kruté správanie sa k nej, čím trpia
aj deti. Z doplneného podania navrhovateľky vyplýva, že sa domáha rozvodu manželstva, zverenia

maloletých detí do jej osobnej starostlivosti vrátane práva zastupovať maloleté deti a spravovať ich
majetok. Žiadala, aby jej manžel na výživu maloletých detí prispieval každý mesiac, pričom styk manžela
s maloletými deťmi nežiadala upraviť, avšak z dôvodu povinnej školskej dochádzky detí by bolo vhodné,
aby mu bolo umožnené stýkať sa s deťmi cez víkendy a počas prázdnin.

5. Na základe uvedeného zastáva odvolací súd názor, že odvolanie navrhovateľky je dôvodné. Konanie
o rozvod manželstva je konaním návrhovým. Ak z manželstva pochádzajú maloleté deti, je s takýmto
konaním spojené aj konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.
Návrh na rozvod manželstva podala navrhovateľka a priložila k nemu listiny, z ktorých vyplývajú dôvody
rozvratu manželstva. Tieto následne konkretizovala aj v podaní zo dňa 28.12.2020. Spolu s návrhom

predložila súdu aj sobášny list a rodné listy maloletých detí pochádzajúcich z manželstva. Súd prvej
inštancie síce vyzval navrhovateľku na doplnenie údajov o účastníkoch konania tak, že ich označí
menom, priezviskom, adresou trvalého pobytu, dátumom narodenia alebo iným identifikačným údajom,
avšak, je možné predpokladať, že z tak koncipovanej výzvy okresného súdu nebolo navrhovateľke
celkom zrejmé, že okrem seba a manžela, ako účastníkov konania o rozvod manželstva, má vo svojom

podaní ako účastníkov spojeného konania označiť aj maloleté deti pochádzajúce z manželstva; napriek
tomu je možné z predložených rodných listov ustáliť okruh účastníkov konania o úprave pomerov
manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode, a to aj vo vzťahu k označeniu maloletých detí
dátumom ich narodenia. Čo sa týka absencie výšky požadovaného mesačného výživného na maloleté
deti, ako ďalší dôvod odmietnutia podania navrhovateľky, odvolací súd konštatuje, že konanie vo veci

určenia výživného pre maloleté deti je konaním, ktoré môže začať aj bez návrhu, z iniciatívy súdu, a
preto absencia výšky požadovaného výživného nie je takou vadou, pre ktorú by v konaní nebolo možné
pokračovať. Návrhom vo vzťahu k výške výživného súd nie je viazaný a pri určovaní výšky výživného
kladie dôraz najmä na najlepší záujem dieťaťa; v zmysle zásady materiálnej pravdy je súd zároveň
povinný postupovať v zmysle čl. 6 C.m.p., a teda na zistenie skutočného stavu veci má vykonať aj tie

dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhnú.

5.1. Dôvodom na odmietnutie podania v zmysle ustanovenia § 129 ods. 3 C.s.p. (v zmysle ktorého súd
odmietne podanie, ak sa v lehote určenej súdom nedoplní alebo neopraví a v konaní nemožno pre
tento nedostatok pokračovať) nemôžu byť vady podania vytýkané navrhovateľke súdom prvej inštancie.

Postup okresného súdu sa odvolaciemu súdu javí neprimerane formálny, pretože niektoré náležitosti
návrhu z obsahu spisu vyplývajú (zverenie maloletých detí), možno ich vyvodiť (označenie maloletých
detí), resp. ich absencia nebráni vecnému prejednaniu veci.6. Na základe uvedeného odvolací súd uznesenie okresného súdu podľa § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p.
zrušil a vec mu v zmysle § 391 ods. 1 C.s.p. vrátil na ďalšie konanie.

7. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2
druhá veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie
v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu
podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo

dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).