Rozsudok ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. marec 2020

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 16C/22/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8119209754
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 03. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Drimák

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2020:8119209754.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Michalom Drimákom, PhD. v právnej veci žalobcov: 1./ P. Š., S..

XX.X.XXXX, V.Ľ. XX, XXX XX V., 2./ L. Š., S.. XX.X.XXXX, V. XX, XXX XX V., 3./ H. Š., S.. XX.XX.XXXX,
V. XX, XXX XX V., C. C. X. L. Š., 4./ Z. Š., S.. X.X.XXXX, V. XX, XXX XX V., C. C. X. L. Š., 5./ F. Š., S..
X.X.XXXX, Z. XX, XXX XX Z., 6./ X. Ď., S.. XX.X.XXXX, V. XX, XXX XX V., 7./ F. Ď., S.. XX.XX.XXXX, V.
XX, XXX XX V., 8./ O. Ď., S.. XX.X.XXXX, V. XX, XXX XX V., 9./ L. Ď., S.. X.X.XXXX, V. XX, XXX XX V.,
C. C. X. X. Ď.Y., 10./ X. R., S.. XX.XX.XXXX, Č. XXXX/XX, XXX XX Z., 11./ H. U., S.. X.X.XXXX, Z. XX/
XXX, R., 12./ Q. U., S.. XX.X.XXXX, Z. XX/XXX, R., 13./ L.M. U., S.. X.XX.XXXX, Z. XX/XXX, R., C. C. X.
H. U., 14./ F. H., S.. XX.X.XXXX, V. XX/X, R., všetci právne zastúpení JUDr. Juraj Ferenčík. PhD., s.r.o.,

advokátska kancelária, so sídlom Krivá 23, 040 01 Košice proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa,
a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 44, o náhradu
nemajetkovej ujmy takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi v 1. rade sumu 12.000 Eur, žalobcovi v 2 rade sumu 5.000
Eur, žalobcovi v 3. rade sumu 3.000 Eur, žalobcovi v 4. rade sumu 3.000 Eur, žalobcovi v 5. rade sumu
10.000 Eur, žalobcovi v 6. rade sumu 10.000, žalobcovi v 7. rade sumu 5.000 eur, žalobcovi v 8. rade
sumu 3.000 eur, žalobcovi v 9. rade sumu 3.000 eur, žalobcovi v 10. rade sumu 3.000 eur, žalobcovi v

11. rade sumu 10.000 eur, žalobcovi v 12. rade sumu 5.000 eur, žalobcovi v 13. rade sumu 3.000 eur a
žalobcovi v 14. rade sumu 10.000 eur, všetko v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

III. Žalobcovia majú voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých
bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 20.3.2019 sa žalobcovia v 1. až 14. rade domáhali voči žalovanému náhrady

nemajetkovej ujmy celkovo vo výške 270.000 Eur (z celkovej sumy žalobcovi v 1. rade sumu 30.000 eur,
žalobcovi v 2 rade sumu 30.000 Eur, žalobcovi v 3. rade sumu 10.000 Eur, žalobcovi v 4. rade sumu
10.000 Eur, žalobcovi v 5. rade sumu 30.000 Eur, žalobcovi v 6. rade sumu 30.000, žalobcovi v 7. rade
sumu 20.000 eur, žalobcovi v 8. rade sumu 10.000 eur, žalobcovi v 9. rade sumu 10.000 eur, žalobcovi
v 10. rade sumu 10.000 eur, žalobcovi v 11. rade sumu 30.000 eur, žalobcovi v 12. rade sumu 2.000
eur, žalobcovi v 13. rade sumu 10.000 eur a žalobcovi v 14. rade sumu 30.000 eur) z toho dôvodu,
že dňa 7.5.2017 v obci Lada vodič V. Š. viedol nákladné motorové vozidlo Chevrolet Cruze. EČV: W.

vyššou rýchlosťou ako 50km/h (podľa znaleckého posudku a svedkov cca 120 km/h, pričom narazil do
oproti idúceho motorového vozidla Škoda Fabia, EČV: M., ktoré v tom čase viedol žalobca v 14. rade
a vo vozidle sa viezla ako spolujazdec O. Š.Á., S.. XX.X.XXXX, ktorá na následky dopravnej nehody
zomrela. Svoju žalobu odôvodnili s poukazom na ustanovenia § 11 Občianskeho zákonníka (ďalej lenOZ), § 13 ods. 1, 2 OZ spolu s § 427 ods. 1 OZ a § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom
zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Žalobcovia
dôvodili, že smrťou obete dopravnej nehody zaznamenali žalobcovia výraznú zmenu vo svojom živote,

pričom táto zmena bola negatívna najmä v zmysle nenávratného narušenia vzájomných rodinných
väzieb tvoriacich dovtedy základ ich rodinného života, čím bola aj narušená integrita osobnosti žalobcov
a došlo k zásahu do ich osobnostných práv, konkrétne do práva na súkromie a rodinný život, zvlášť
keď išlo o nečakaný zásah do ich životov. Poukázali na to, že pri dopravnej nehode zomrela ich mama,
babka, svokra a partnerka v jednej osobe. Konštatovali, že žalobcovia v 1. - 5. rade bývali s nebohou v

spoločnej domácnosti, žalobcovia v 6. - 10. rade sa s nebohou stretávali takmer na dennej báze, keďže
bývali v rovnakej dedine a žalobcovia v 11. - 13. rade sa s nebohou vídavali najmenej raz týždenne..
Všetci žalobcovia mali s nebohou veľmi dobrý vzťah. Konštatovali, že škodou sa podľa európskeho
práva rozumie aj nemateriálna škoda, pričom poukázali najmä na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ v
prípade A., C-22/12, kde Súdny dvor zaujal stanovisko, že povinné poistenie zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla má pokrývať aj náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej

blízkym osobám obetí usmrtených pri dopravnej nehode ak jej náhradu na základe zodpovednosti
poisteného za škodu upravuje vnútroštátne právo uplatniteľné v spore vo veci samej. V nadväznosti
na uvedené skutočnosti si žalobcovia touto žalobou uplatnili nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v
peniazoch tak ako je to špecifikované vyššie.

2. Písomným podaním zo dňa 16.4.2019 doručeným súdu 23.4.2019 sa k žalobe vyjadril žalovaný,
ktorý namietal miestnu nepríslušnosť súdu. Uviedol, že žalobcovia nenavrhli vykonať žiaden dôkaz na
preukázanie svojich tvrdení o existencii silných citových väzieb. Dôvodil, že dôkazné bremeno týkajúce
sa preukázania nároku na náhradu škody je na poškodenom. Navrhol žalobu zamietnuť.

3. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadrili žalobcovia prostredníctvom právneho zástupcu písomným
podaním z 15.7.2019 v tom zmysle, že navrhli žalobe vyhovieť, pričom opätovne (okrem žaloby) navrhli
vykonať výsluch žalobcov.

4. V písomnom podaní zo dňa 6.8.2019 doručeným súdu 15.8.2019 sa k vyššie uvedenému vyjadreniu

žalobcov vyjadril žalovaný v tom zmysle, že opätovne namietal miestnu nepríslušnosť súdu. Dôvodil, že
výsluchstranyjelenpodpornýmdôkazom,pričomzákonoPZPvýslovnevyžaduje,abypoškodenýsvoje
nároky preukázal. Znovu zdôraznil nevyhnutnosť existencie veľmi úzkej citovej väzby medzi zomrelým a
pozostalými. Odškodnenie je potrebné posudzovať z hľadiska primeranosti a spravodlivosti v komparácii
s odškodnením obetí násilných trestných činov.

5. Uznesením Krajského súdu v Prešove č. k. 9 NcC 5/2019-66 zo dňa 10.9.2019 bolo rozhodnuté, že
na konanie je príslušný Okresný súd Prešov.

6. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie výsluchom všetkých žalobcov ako aj listinnými dôkazmi

konštatovaním, že na č. l. 1 a nasl. sa nachádza samotná žaloba, na č. l. 9 a nasl. je rozsudok
tunajšieho súdu č. k. 1T/123/2017-391 zo dňa 10.5.2018, na č. l. 13 a nasl. je uznesenie KS PO č.
k. 8To/20/2018-429 zo dňa 13.2.2019, na č. l. 16 sa nachádza úmrtný list poškodenej z dopravnej
nehody, na č. l. 17 a nasl. je výzva na náhradu škody titulom nemajetkovej ujmy od žalobcov smerom
k žalovanému, na č. l. 35 a nasl. je vyjadrenie žalovaného k žalobe, na č. l. 48 a nasl. je vyjadrenie

žalobcov k vyjadreniu žalovaného, na č. l. 57 a nasl. je vyjadrenie žalovaného k vyjadreniu žalobcov, na
č. l. 66 a nasl. je uznesenie KS PO č. k. 9NcC/5/2019-66 zo dňa 10.9.2019, ktorým bolo rozhodnuté,
že na konanie je príslušný tunajší súd, na č. l. 77 a nasl. je vyjadrenie žalobcov, na č. l. 80 a nasl.
je zápisnica o pojednávaní v predmetnej veci zo dňa 26.11.2019, na č. l. 88 sa nachádza výpis zo
zdravotnej karty poisťovňa Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. vo vzťahu k žalobcovi v 1.rade, na č.

l. 90 a nasl. je podrobnejší výpis z poskytnutia zdravotnej starostlivosti žalobcovi v 1.rade, v prílohovej
obálke na č. l. 86 sa nachádza lekárska správa Fakultnej nemocnice s poliklinikou J.A.Reimana Prešov
z psychiatrickej ambulancie vo vzťahu k žalobcovi v 1.rade, súd oboznámil krátkou cestou predložené
správy Fakultnej nemocnice s poliklinikou J.A.Reimana Prešov psychiatrické oddelenie vo vzťahu k
žalobcovi v 14. rade, spolu s prílohami t.j. lekárskymi správami zo dňa 18.12.2017, 5.2.2018, 27.3.2018,

18.4.2018 a 10.5.2018, súd oboznámil aj vyjadrenie žalobcu v 7.rade, na č. l. 111 a nasl. je žiadosť o
ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní zo strany zástupcu žalovanej, na č. l. 113 a nasl. je záverečná
reč zástupcu žalovanej, ako aj ďalším spisovým materiálom, pričom zistil nasledovný skutkový stav:7. Dňa 7.5.2017 v obci Lada vodič V. Š. viedol nákladné motorové vozidlo Chevrolet Cruze. EČV: W.
vyššou rýchlosťou ako 50km/h (podľa znaleckého posudku a svedkov cca 120 km/h, pričom narazil do
oproti idúceho motorového vozidla Škoda Fabia, EČV: M., ktoré v tom čase viedol žalobca v 14. rade a vo

vozidle sa viezla ako spolujazdec O. Š., S.. XX.X.XXXX, ktorá na následky dopravnej nehody zomrela.

8. Rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 1T 123/2017 z 10.5.2018 v spojení s uznesením Krajského súdu
v Prešove sp. zn. 8To 20/2018 z 13.2.2019 bol obžalovaný V. Š.O., S. XX.X.XXXX uznaný vinným z
prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, 2 písm. a) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom

ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, 2 písm. a) Trestného zákona, za čo mu bol uložený úhrnný trest
odňatia slobody v trvaní 2 roky so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia
a zároveň trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov v trvaní 6 rokov.
9. Z lekárskej správy Fakultnej nemocnice s poliklinikou J. A. Reimana Prešov vyplýva, že žalobca v 1.
rademaldiagnostikovanúreaktívnepodmienenúdepresívnuporuchustredneťažkú,zdôvoduzhoršenia
psychického stavu v súvislosti s úmrtím matky.

10. Z lekárskych správ, resp. zápisov z kontrolných vyšetrení vo vzťahu k žalobcovi v 14. rade vyplýva,
že tento podstúpil viaceré vyšetrenia na psychiatrickej ambulancii v období od 3.11.2017 do 10.5.2018
s tým, že nezvláda situáciu po strate partnerky, je plačlivý, po tabletách sa cíti lepšie. Diagnóza
bola ustálená ako reaktívne podmienený depresívny stav s úzkosťou a autoakuzáciami v spojení s

posttraumatickou stresovou poruchou.

11. Na pojednávaní konanom 26.11.2019 boli vypočutí viacerí žalobcovia.

12. Žalobca v 1. rade (syn nebohej) uviedol, že strata matky bola preňho šokom, mali veľmi dobrý vzťah,

bývali v spoločnej domácnosti, vždy mu pomohla, keď to potreboval. Žalobca v 1. rade v súvislosti s
tragickou udalosťou jednorázovo vyhľadal pomoc psychiatričky (doložil lekársku správu), nakoľko viac
popíjal, neskôr to zvládol za pomoci manželky.

13. Žalobca v 2. rade (nevesta nebohej) vypovedala, že žila so svokrou v spoločnej domácnosti 15

rokov, pričom s ňou nikdy nemala konflikt, pomáhala jej s deťmi, nikdy by nepovedala, že jej svokra bude
tak chýbať. Spolu varili, robili v záhradke, realizovali spoločné nákupy. Poznamenala, že dokonca ani
neupratali jej izbu a to súd už 2 roky od nehody.

14. Žalobca v 6. rade (dcéra nebohej) uviedla, že stratu matky pochopí len ten, čo ju prežil. Mama jej

veľmi chýba, dúfal, že tu autonehodu prežije. Často sa navštevovali, keďže bývali v tej istej dedine cca
desať domov od seba. Nebohá mama sa venoval aj jej deťom, bola v rodine veľmi obľúbená. Mala
problémy so spaním a pomáhala jej aj návšteva kostola, pričom jej jej ľúto keď sa pozrie na miesto, kde
sedávala jej matka.

15. Žalobca v 11. rade (dcéra nebohej) vypovedala, že je už sirota, keďže prišla aj o matku, z jej smrti
bola šokovaná. Často sa stretávali, keďže býva s rodinou iba 6 km od miesta bydliska nebohej. Uviedla,
že stále má ešte telefónne číslo po nebohej matke. Matka jej pomáhala so strážením chlapcov (vnukov),
učila sa s vnučkou, chodili spolu na huby a stretávali sa minimálne cez víkendy.

16. Žalobca v 12. rade (zať nebohej) uviedol, že pociťuje stratu svokry veľmi osobne, pretože mu
pomáhala prekonať aj obdobie po smrti jeho mamy. Popísal nebohú ako osobu s nadhľadom, vedela
nestranne poradiť, trávili spolu s rodinou a nebohou víkendy, vždy keď prechádzali okolo, zastavili sa,
bolo to možno aj 3-krát do týždňa, manželka jej každý večer volala, ako prežili deň. Často sa mu na
nebohú vracajú spomienky, v tej súvislosti sa mu aj snívalo.

17. Žalobca v 14. rade (druh nebohej) vypovedal, že boli spolu 22 rokov, dali ,,do poriadku“ 4 deti (2 z jej
strany a 2 z jeho strany), plánovali spoločnú budúcnosť, arogantnou jazdou vyhasol život nevinnej osoby.
Nebohá bola žena s veľkým srdcom, dokázala sa rozdať a tak ako dokázala svoju lásku rozdávať medzi
deti,zvýšiloajprepartnera.Konštatoval,žebolesťsapodľajehonázorunedázmerať,pričomvšakchodil

ku psychiatrovi, avšak tablety, ktoré mu boli predpísané, mu viac škodili ako pomohli. Uviedol, že musí s
touto stratou žiť a možno sa vyrovnáva s tým niekedy až samotárskym spôsobom života. Poznamenal,
že o týždeň po tom, čo sa stala dopravná nehoda, mali naplánovaný pobyt vo Vrbovom a chceli vidieť
ešte Lomnický štít, pričom na pobyt mali nastúpiť 15.5.2017. Uviedol, že má zlosť, zúrivosť, niekedybezmocnosť a uviedol, že radšej by bol keby sa mu nebohá vrátila živá ako nejaké finančné prostriedky.
Uviedol, že nemôže na nebohú povedať nič negatívne, pričom zdôraznil, že ako rozvedený posudzoval
prvé manželstvo a neskorší vzťah s nebohou, pričom môže zodpovedne uviesť, že okrem 3 detí z

prvého manželstva si nevedel spomenúť na pozitívne spomienky, pričom vo vzťahu k nebohej si zasa
nevedel vybaviť žiadne negatívne spomienky. Vypovedal, že plánovali aj spoločný výlet do Dubrovníka v
Chorvátsku a uvažovali, že ak dožijú 70-tky a bolo by im dopriate zdravotne, zvažovali spečatiť ich vzťah
aj formálne, t.j. uzavretím manželstva. Jeho život ako keby stratil zmysel, nemá inšpiráciu. Poznamenal,
že vinník nehody sa ani neospravedlnil.

18.Žalobcav7.rade(zaťnebohej)vpísomnompodaníz15.1.2020,ktorébolodoručenésúdu21.1.2020
uviedol, že nebohá bola jeho svokra, pričom jej smrť ho veľmi zasiahla. Často sa navštevovali a
pomáhala im so všetkým. Často si s jeho manželkou (dcérou nebohej) volali a nemali konflikty. Manželka
sa takmer nervovo zrútila a deti veľmi zosmutneli, pretože už žiadne sviatky nebudú tráviť spolu. S
manželkou sú silne veriaci, chodievajú sa za svokru modliť, chodia na cintorín. Uviedol, že je introvert a

trémista, pričom by nezvládol vystupovať na súde a nemôže kvôli ľútosti o tom ani rozprávať.

19. Na pojednávaní konanom 21.1.2020 boli vypočutí viacerí žalobcovia.

20. Žalobca v 3. rade (vnučka nebohej) vypovedala, že s babkou mali veľmi pekný vzťah, bývali v jednom

dome, verila im obedy, starala sa o nich, učila sa s nimi. Prišla na miesto dopravnej nehody, po nehode
nemohla spať, nechodila v tom čase do školy. Dočasne sa jej zhoršil prospech, babka jej veľmi chýba.

21. Žalobca v 4. rade (vnučka nebohej) uviedla, s babkou mala dobrý vzťah, vodila ju do škôlky. Na
miesto dopravnej nehody sa dostavila s rodičmi, mala potom problém so spánkom, nechutenstvom a

trochu so zhoršeným prospechom. Babka sa s ňou učila, hrali spolu rôzne hry, keďže bývali v jednom
dome.

22. Žalobca v 5. rade (syn nebohej) vypovedal, že s mamou mali perfektný vzťah, keď nebol v práci bol
s ňou vždy, keďže posledných 20 rokov žil v spoločnej domácnosti s mamou v bratovom dome. Mama

mu veľmi chýba, pomáhali si navzájom, zobralo ho to, nespal dobre.

23. Žalobca v 8. rade (vnučka nebohej) uviedla, že s babkou mala krásny vzťah, pili spolu kávu, uvarila
jej, na čo mala chuť, keď mala narodeniny, zväčša jej nebohá telefonovala ako prvá. Stretávali sa často,
preto že bývali v rovnakej obci možno desať domov od seba. Babka jej bola kamarátkou, teraz na ňu

občas dolieha smútok, ktorý predtým nepociťovala, chodí častejšie na cintorín, aby mala aspoň pocit,
že je bližšie k nebohej.

24. Žalobca v 9. rade (vnuk nebohej) vypovedal, že s babkou mal dobrý vzťah, chodila k nim na návštevy,
keďže bývala iba niekoľko domov od nich. Strážila ich cez prázdniny, vídavali sa minimálne 2-krát do

týždňa, nemá teraz možnosť sa k nej prísť a porozprávať sa. Mal v období po dopravnej nehode problém
zaspať, trochu sa mu zhoršil prospech.

25. Žalobca v 10. rade (vnučka nebohej) uviedla, že s babkou mala veľmi dobrý vzťah, pričom od 10-
tich rokov u nej trávila takmer každý víkend. Opísala ju ako energickú osobu plnú života, ktorá každému

z príbuzných dala ľudsky veľa, pričom mala moderné názory. Volali si, aj písali SMS, stretávali sa asi
raz týždenne, veľmi jej chýba. Asi mesiac po tragickej udalosti mala problém so spánkom.

26. Žalobca v 13. rade (vnučka nebohej) vypovedala, že s babou mala perfektný vzťah a hoci nebývali
v rovnakej dedine, chodievala k nim každý víkend, volala im a chodili na výlety. Ak rodičia požiadali,

babka ich vždy prišla strážiť. Po nehode mala problémy so spánkom, bola uzavretá a trochu sa jej zhoršil
prospech

27. Právny zástupca žalobcov vo svojom záverečnom prednese uviedol, že dôvodnosť tejto žaloby
preukazuje aj vykonané dokazovanie. Konštatoval, že jednak výsluchmi svedkov, ako aj listinnými

dôkazmi bol preukázaný veľký zásah do osobnostných práv žalobcov. Uviedol, že táto ujma sa žiada
byť vyjadrená aj finančnou reparáciou, ktorá môže pomôcť zmierniť následky tejto straty. Navrhol preto v
zmysledoterajšíchpísomnýchakoajverbálnychprednesochžalobevcelomrozsahuvyhovieť,vprípade
úspechu si uplatnil náhradu trov konania, nemal návrhy na doplnenie dokazovania.28. Zástupca žalovaného vo svojom záverečnom prednese opätovne konštatoval, že žalobcovia okrem
žalobcu v 1.rade a 14.rade svoj nárok preukazovali výlučne svojimi účastníckymi výpoveďami, pričom

žalobca v 7.rade podal iba písomné vyjadrenie zo dňa 15.1.2020. Konštatovala, že boli predložené iba
lekárske správy žalobcu v 1.rade, 14.rade. Poukázala aj na tú skutočnosť, že žalobca v 14.rade bol
odškodnený titulom psychickej časti sťaženia spoločenského uplatnenia v sume 19.748 eur. Uviedla, že
vnuci a vnučky neboli odkázaní na starostlivosť babky, aj keď sa im táto venovala. Uviedla, že dôvodom
priznaniafinančnéhozadosťučineniaexistenciaveľmiúzkejcitovejväzbymedzizomrelýmapozostalým,

pričom takáto citová väzba sa dá predpokladať najmä medzi manželmi a medzi rodičmi a deťmi žijúcimi
v spoločnej domácnosti. Výšku náhrady za nemajetkovej ujmy považovala za neprimeranú tak ako
bola žalovaná. Poukázala na niektoré súdne rozhodnutia Krajských súdov, pričom opätovne zdôraznila,
že žalobcami požadované odškodnenie je možné vyhodnotiť ako neprimerane vysoké. Vo vzťahu k
žalobcom v 2.rade, 7.rade, 12.rade a 14.rade navrhla žalobu zamietnuť ako nepreukázané nároky
vzhľadom na absenciu pokrvného príbuzenského vzťahu. Čo sa týka žalobcov v 8.rade, 9.rade, 10.rade,

13.rade., t.j. vnukov a vnučky, ktorí nežili s nebohou v spoločnej domácnosti rovnako nepreukázali,
žeby sa ich doterajší život v dôsledku úmrtia babky výrazným spôsobom zmenil a preto navrhla aj vo
vzťahu k týmto žalobcom žalobu zamietnuť. Čo sa týka žalobcov v 3.rade, 4.rade, ktoré žili ako vnučky
s nebohou babkou v spoločnej domácnosti, tiež konštatovala, že nebolo preukázané, aby sa ich život
podstatným spôsobom zmenil, pričom ani v tomto prípade nedošlo k závažnejšiemu alebo trvalejšiemu

vplyvunazdravotnýstavaleboškolskévýsledkyžalobkýň.Čosatýkažalobcovv6.rade,11.radeuviedla,
že je výšku uplatneného nároku potrebné posúdiť s prihliadnutím na súdne rozhodnutia vo vzťahu k
primeranosti výšky náhrady. Čo sa týka nároku žalobcov v 1.rade, 5.rade uviedla, že je potrebné posúdiť,
že ide o samostatné dospelé deti nebohej, ktoré v konaní nepreukázali hmotnú závislosť od nebohej.

29. Zistený skutkový stav súd prvej inštancie posúdil podľa nasledovných právnych ustanovení:

30. Podľa čl. 3 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok každé ustanovenie tohto zákona
jepotrebnévykladaťvsúladesÚstavouSlovenskejrepubliky,verejnýmporiadkom,princípmi,naktorých
spočíva tento zákon, s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť

pred zákonom, judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie, a to s
trvalým zreteľom na hodnoty, ktoré sú nimi chránené.

31. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) fyzická osoba má právo na ochranu svojej
osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena

a prejavov osobnej povahy.

32. Podľa § 13 ods. 1 OZ fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených
zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo
dané primerané zadosťučinenie.

33. Podľa § 13 ods. 2 OZ pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto,
že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická
osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

34. Podľa § 13 ods. 3 OZ výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej
ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

35. Podľa § 427 ods. 1 OZ fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu
vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

36. Podľa § 427 ods. 2 OZ rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového
plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

37. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení poistený má z poistenia

zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na
náhradu

a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení,b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci,

c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa
písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b)
alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté
poistné plnenie,

d) ušlého zisku.

38. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení náhradu škody uhrádza
poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti
poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.
39. Vo vzťahu k námietke pasívnej vecnej legitimácie žalovaného tu súd prvej inštancie poukazuje na

viackrát spomínané rozhodnutie Európskeho súdneho dvora v rozsudku C-22/2012 A. proti R. Q. L.
M. A., kde bolo konštatované, že povinné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla má pokrývať aj náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej blízkym osobám obetí
usmrtených pri dopravnej nehode, ak jej náhradu na základe zodpovednosti poisteného za škodu
upravuje vnútroštátne právo uplatniteľné v spore vo veci samej. Rovnako tak sa súd prvej inštancie

stotožňuje s názorom, že pasívna vecná legitimácia žalovaného je daná aj § 15 ods. 1 zákona č.
381/2001 o povinnom zmluvnom poistení.

40. Súd prvej inštancie sa stotožnil s rozhodnutím odvolacieho súdu zo dňa 31.3.2016 sp. zn.
21Co/60/2015 v tom zmysle, že pri aplikácii všetkých výkladových metód nielen jednej izolovane je

dôvodný záver, že Slovenská práva úprava obsahuje povinnosť poisťovne z povinného zmluvného
poistenia nahradiť aj nemajetkovú škodu na zdraví, pričom súd prvej inštancie má vedomosť o
argumentácii iných súdov o neexistencii pasívnej vecnej legitimácie poisťovne v konaniach o náhradu
nemajetkovej ujmy (rozsudok NS SR 3Cdo/301/2012 z 31.3.2016).

41. Na tomto mieste je však podľa názoru súdu prvej inštancie potrebné poukázať na uznesenie
Ústavného súdu Slovenskej republiky III ÚS 666/2016-36 zo dňa 11.10.2016, ktorým bola odmietnutá
sťažnosť sťažovateľa - poisťovne ako zjavne neopodstatnená. V tomto rozhodnutí Ústavného súdu SR
je konštatované, že rozsudok Súdneho dvora vo veci C-22/12 je potrebné vykladať v tom zmysle, že
pojem škoda použitý v zákone o povinnom zmluvnom poistení, je potrebné vykladať extenzívne, pričom

tento záver sa nepovažuje za arbitrárny ani inak ústavne neudržateľný. Interpretačná snaha sťažovateľa
v relácii k záverečnej časti právnej veci rozsudku Súdneho dvora vo veci C-22/12, v ktorej sa odkazuje
na vnútroštátnu právnu úpravu, je podľa názoru Ústavného súdu SR účelová a márna. Súdny dvor v
bode 58. odôvodnenia svojho rozsudku konštatuje, že české (i slovenské) vnútroštátne hmotné právo o
zodpovednosti za škodu sa vzťahuje aj na náhradu nemajetkovej ujmy a to z ohľadom na skutočnosť,

že zodpovednosť za nemajetkovú ujmu vznikla na základe dopravnej nehody a má občiansko-právnu
povahu.

42. Súd prvej inštancie vníma, že Ústavný súd SR nie je súdom všeobecným, avšak vzhľadom na nie
úplnú jednotnosť v rozhodovacej činnosti všeobecných súdov je bezpochyby jeho právny názor možné

akceptovať ako rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít v zmysle čl. 4 ods. 2 Civilného sporového
poriadku.

43. S ohľadom uvedené mal preto súd prvej inštancie za to, že náhrada nemajetkovej ujmy má
byť hradená z povinného zmluvného poistenia, ktoré mal uzatvorený vodič, ktorý spôsobil dopravnú

nehodu so žalovaným, čo v konaní nikto nerozporoval. K tejto otázke ešte záverom súd prvej inštancie
poukazuje a stotožňuje sa s právnym názorom uvedeným v uznesení KS PO sp. zn. 6Co/127/2010
zo dňa 28.10.2013, podľa ktorého: ,,za stavu, že právo umožňuje žalobkyni požadovať náhradu
nemajetkovej ujmy je dôvodný záver, že takáto náhrada nemajetkovej ujmy musí byť likvidovaná z
povinného zmluvného poistenia. Právna úprava, ktorá by tomuto odporovala bráni naplneniu podstaty

tzv. motorových smerníc Európskej únie a takáto právna úprava sa nesmie použiť.“

44. Súkromný život je široký pojem, ktorý nemožno definovať vyčerpávajúcim spôsobom. Také údaje,
ako pohlavie, meno alebo sexuálna orientácia sú významnými prvkami osobnej sféry chránenéčl. 8 Dohovoru . Na duševné zdravie
sa musí tiež prihliadať ako na dôležitú súčasť súkromného života spojenú s morálnou

integritou. Čl. 8 chráni právo na
identitu a osobný rozvoj a právo nadväzovať a rozvíjať vzťahy s inými ľudskými bytosťami
a s okolitým svetom. Zachovanie duševnej stability je v tomto kontexte neopomenuteľnou
predbežnou podmienkou na účinné využívanie práva na rešpektovanie súkromného života (Ro ESĽP,

čl. 8 Dohovoru - Bensaid v. Spojené
kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska zo 6. 2. 2001, sťažnosť č. 44599/1998).

45. Za zásah do súkromia časť súdnej praxe považuje aj privodenie smrti niektorej z blízkych osôb
(§ 116 OZ ). Spôsobenie úmrtia
člena rodiny je neoprávneným zásahom do súkromia členov rodiny. Primeraným zadosťučinením je v
tomto prípade aj náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch.

46. Právnym prostriedkom ochrany proti takémuto zásahu je návrh, ktorým sa fyzická osoba

domáha podľa ustanovení o ochrane osobnosti primeraného zadosťučinenia, ktoré môže mať i
podobu náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. V takomto prípade je daná aktívna legitimácia
tomu subjektu, ktorému svedčí existencia kvalifikovaného vzťahu s nebohým, lebo právo na
súkromie je jedným zo základných osobnostných práv fyzickej osoby tak, ako to má na mysli
aj ust. § 11 OZ (Uznesenie KS v
Košiciach z 13. 10. 2005, sp. zn. 1 Co 201/2005).

47. V rozsudku zo 17. februára 2011 sp. zn. 5 Cdo 265/2009 Najvyšší súd Slovenskej republiky uviedol,
že „ak medzi fyzickými osobami existujú sociálne, morálne, citové a kultúrne vzťahy vytvorené v rámci

ich súkromného a rodinného života, môže porušením práva na život jednej z nich dôjsť k nedovolenému
zásahudoprávanasúkromiedruhejztýchtoosôb.Takýmtoprotiprávnymzásahomtretejosobydopráva
na súkromie, resp. práva na rodinný život môže byť ďalšiemu účastníkovi vzťahu spôsobená taká ujma,
ktorá mu čiastočne alebo úplne bráni napĺňať jeho citové potreby, t.j. nemajetková ujma postihujúca
inú ako majetkovú sféru, sféru osobnostnú, ku ktorej nepochybne patrí aj citová (emocionálna) sféra.

Ak dôjde k smrti jedného z členov rodinného vzťahu, pozostalá osoba môže utrpieť citovú ujmu vo
forme šoku, smútku zo straty blízkej osoby a takisto aj spoločenstva (vzťahu) s blízkou osobou“. Na
inom mieste odôvodnenia tohto rozsudku Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatoval, že „zásah do
emocionálnej sféry fyzickej osoby, spôsobený protiprávnym konaním tretej osoby, následkom ktorého
je úmrtie blízkej osoby, zakladá právo domáhať sa ochrany osobnosti podľa ustanovení Občianskeho

zákonníka o ochrane osobnosti“.

48. Súd prvej inštancie ďalej poukazuje aj na uznesenie NS SR sp. zn. 3 Cdo 228/2012 zo dňa 26.
septembra 2013: „Podľa § 853 Občianskeho zákonníka platí, že občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú
osobitne upravené ani týmto ani iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú

vzťahy obsahom aj účelom im najbližšie. V tomto ustanovení Občianskeho zákonníka je upravená
analógia. Analógia legis (analógia zákona) sa používa ako forma aplikácie zákona vtedy, keď treba riešiť
otázku, riešenie ktorej nie je síce v zákone upravené, ale ten istý zákon upravuje riešenie podobného
prípadu. Vychádza sa pritom z predpokladu, že zákonodarca by podľa rovnakých zásad upravil aj daný
prípad. Dovolací súd sa stotožňuje s názorom, že právnym vzťahom zodpovednosti za nemajetkovú

ujmu spôsobenú na osobnostných právach fyzickej osoby (§ 11 a nasl. Občianskeho zákonníka) sú
obsahom a účelom najbližšie právne vzťahy zodpovednosti za majetkovú ujmu (škodu) spôsobenú v
majetkovej sfére poškodeného (§ 420 a nasl. Občianskeho zákonníka).“

49. V prejedávanej veci súd priznal náhradu nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch žalobcom v 1. -

14. rade (deti, nevesta, zaťovia, vnuci a druh nebohej), ktorí mali blízky vzťah k obeti dopravnej nehody.

50. Potrebné bolo po vyššie uvedených právnych záveroch zaoberať sa výškou náhrady nemajetkovej
ujmy, pričom súd prvej inštancie vychádzal z dostupnej judikatúry, z ktorej príkladmo uvádza :51. Okresný súd Bratislava IV rozsudkom z 15. júna 2011 č. k. 12 C 385/2008-194 uložil žalovanej
povinnosť zaplatiť žalobcovi do 3 dní sumu 23 000,00 € a žalobu vo zvyšku zamietol. Na odvolanie

žalovanej proti výroku uvedeného rozsudku, ktorým bolo žalobe vyhovené, Krajský súd v Bratislave
rozsudkom zo 4. júna 2012 sp. zn. 6 Co 111/2011 rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti
potvrdil. Rozhodnutia súdov vychádzali zo skutkového stavu, pri ktorom došlo dňa 30. decembra 2005
na diaľnici D1 ku kolízii medzi nákladným motorovým vozidlom s cisternovým návesom a osobným
vozidlom, pričom došlo k smrteľnému zraneniu vodiča osobného motorového vozidla (syna žalobcu),

jeho spolujazdkyne (manželky žalobcu) a k ťažkým zraneniam samotného žalobcu; syn a manželka
žalobcu svojim zraneniam podľahli. Podľa právneho názoru súdu prvého stupňa tým došlo k zásahu do
osobnostných práv žalobcu (§ 11 a nasl. Občianskeho zákonníka).

52. Okresný súd Trnava rozsudkom z 28. apríla 2010 č. k. 37 C 178/2009-73 určil, že odporca tým, že
dňa 24.5.2007 viedol svoje vozidlo a nevenoval sa plne vedeniu vozidla a náležite nesledoval situáciu

v cestnej premávke, v dôsledku čoho si nevšimol chodkyňu prechádzajúcu po prechode pre chodcov
a ľavou prednou stranou vozidla do nej narazil, následkom čoho na následky zranení z tejto dopravnej
nehody zomrela, zasiahol do osobnostných práv navrhovateľov, do ich práva na súkromie a rodinný
život. Odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľom 1/ a 2/ (rodičom zomrelej) nemajetkovú ujmu,
každému vo výške 6 000,00 € a navrhovateľom 3/ a 4/ (súrodencom zomrelej) nemajetkovú ujmu

každému vo výške 2 000,00 €. Krajský súd v Trnave na odvolanie navrhovateľov 1/ a 2/ rozsudkom zo
16. marca 2011 sp. zn. 11 Co 90/2010 zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti určenia
nemajetkovej ujmy navrhovateľov 1/ a 2/ tak, že odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 1/
sumu 15.000,00 € a navrhovateľke 2/ sumu 15.000,00 €, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Následne Najvyšší súd SR vo svojom rozsudku sp. zn. 4 Cdo 139/2011 zo dňa 30.10.2012 zamietol

dovolanie žalovaného.

53. Rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. 20 Co 183/2014 zo dňa 26.5.2015 bol potvrdený
rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 21. 2. 2014 č. k. 5C 38/2012-159 vo vyhovujúcom
výroku a vo výroku o trovách konania, pričom súd prvej inštancie zaviazal žalovaných v 1/ a 2/ rade

k povinnosti spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni v 1/ rade sumu 15.000 Eur, žalobcovi v 2/ rade
sumu 15.000 Eur a žalobcovi v 3/ rade sumu 5.000 Eur, to všetko do 15 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku, nakoľko žalobcovia uplatnené nároky odôvodnili tragickou udalosťou - úmrtím syna žalobcov
v 1/ a 2/ rade a brata žalobcu v 3/ rade v dôsledku dopravnej nehody, ku ktorej došlo dňa 21. 1. 2010.

54. Z vykonaného dokazovania bolo možné bezpochyby ustáliť, že vzťahy medzi nebohou a pozostalými
príbuznými boli vskutku ukážkové. Z výpovedí žalobcov vyplynulo, že nebohá bola nielen milovanou,
ale najmä milujúcou osobou, matkou, partnerkou, svokrou a babkou. Viacero zo žalobcov prežívalo aj

súdne pojednávanie pri obnovovaní si spomienok na nebohú veľmi emotívne, plačom.

55. Výška sumy prichádzajúca do úvahy ako kompenzácia nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch
však nemôže byť neobmedzená. Vzhľadom na uvedenú judikatúru ako aj zohľadňujúc vzťahy v rodine
mal súd prvej inštancie za to, že osobou ktorá trpí pri strate manžela (manželky) najviac je pozostalý

partner - manželský vzťah je nesporne najbližším vzťahom dvoch ľudí, je s ním spojený (spravidla) celý
zostávajúci život a je prirodzené, že práve pozostalý manžel znáša stratu svojho manžela najťažšie. V
prejednávanej veci prišiel žalobca v 14. rade práve o partnerku, bol nezavinene účastný na dopravnej
nehode (následne s autoakuzačnými sklonmi), doposiaľ 19-krát navštívil psychiatrickú ambulanciu,
ťažko niesol stratu partnerky. Ich posločná minulosť nebola len krátkodobého charakteru (viac ako

20 rokov), preto súd zaviazal žalovaného na plnenie žalobcovi v 14. rade vo výške 10.000 eur. Na
priznaní tejto sumy nič nemení ani fakt, že žalobcovi v 14. rade bolo priznané sťaženie spoločenského
uplatnenia v sume 19.748 eur, keďže ide o právne iný nárok nesúvisiaci s nárokom vyplývajúcim z
náhrady nemajetkovej ujmy.

56. Vo vzťahu k žalobcom v 1. rade súd prvej inštancie uvádza, že ide o syna nebohej, ktorý s ňou býval
v spoločnej domácnosti, denne s ňou trávil čas a navštívil (hoci jednorázovo) psychiatrickú ambulanciu.
Na tomto mieste je nutné akcentovať, že súd zohľadnil aj líniu pokrvného príbuzenstva a preto mu súd
prvej inštancie priznal náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 12.000 eur.57. Čo sa týka žalobcov v 5., 6., a 11. rade (dospelé deti po nebohej), súd prvej inštancie konštatuje, že
žalobca v 5. rade býval s mamou a bratovou rodinou (do nehody) v spoločnej domácnosti a žalobkyne

v 6. a 11. rade sa ako dcéry stretávali s matkou na dennej, resp. týždennej báze, keďže bývali v tej istej,
resp. vedľajšej obci. Súd im preto priznal oproti žalovanej nárok na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške
10.000 eur pre syna nebohej a rovnakú sumu pre každú z dcér nebohej.

58. Čo sa týka žalobcov v 7. a 12. rade (zaťovia nebohej) je nutné uviesť, že obaja deklarovali vskutku

dobrý vzťah k nebohej, vnímali ju ako blízku osobu a nič nemení na skutočnosti, že žalobca v 7. rade
sa vyjadril k vnímaniu straty len písomne, kde vysvetlil, že žiaľ a osobnostné črty mu veľmi sťažujú
vyjadrovanie sa k celej tragickej udalosti. Súd považoval so zohľadnením vo vzťahu k pomeru tzv.
priamehopríbuzenstva,akojeuvedenévyššie,zaprimeranúnáhradunemajetkovejujmyvovýške5.000
eur pre každého zo zaťov nebohej.

59. Napokon vo vzťahu k žalobcom v 3., 4., 8., 9., 10., a 13. rade (vnučky a vnuci nebohej) súd prvej
inštancie konštatuje, že z ich výpovedí vyplynulo, že mali s babkou dobrý vzťah, často sa navštevovali
(resp. žalobcovia v 3. a 4. rade bývali v spoločnej domácnosti), preto súd s ohľadom na dobré vzťahy,
stupeň príbuzenstva ako aj prežívanie po dopravnej nehode ustálil výšku náhrady nemajetkovej ujmy
na sumu 3.000 eur pre každého z v tomto odseku uvedených žalobcov.

60. Z týchto dôvodov súd vyhovel žalobe v časti ako to vyplýva z priznaných súm nemajetkovej ujmy
voči jednotlivým členom rodiny - žalobcom a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

61. Súd prvej inštancie si neosobuje právo priblížiť sa k reálnej strate a bolesti žalobcov spôsobenou

predmetnou dopravnou nehodou súc si vedomý faktu, že peňažné prostriedky v akejkoľvek výške nie
sú spôsobilé zhojiť nezvratný následok. Vzhľadom na uvedené má súd za to, že výška nemajetkovej
ujmy tak, ako bola ustálená, je súladná s doterajšou rozhodovacou praxou súdov a je primeraná, všetko
v svetle tej skutočnosti, že v prejednávanom prípade ide o situáciu, kde obeťami dopravnej nehody
bola príbuzná (matka, partnerka, svokra a babka) z jednej fungujúcej rodiny. Je nesporné, že rodina

ako celok utrpela stratu, pričom výška náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch je súdom určovaná
voľnou úvahou, vždy však s prihliadnutím na zákonné kritéria závažnosti vzniknutej ujmy a okolností, za
ktorých k neoprávnenému zásahu do osobnosti došlo. Určenie konkrétnej výšky náhrady potom musí
zohľadňovať všetky okolnosti konkrétneho prípadu a musí byť v súlade s požiadavkou spravodlivosti.
Závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy sa posudzuje najmä s obsahom na jej intenzitu, rozsah a

trvanie. V tejto súvislosti je nutné zdôrazniť, že skúmané zásahy vyvolávajú spravidla ujmu dlhotrvajúcu,
rozsiahlu a v zásade ničím nereparovateľnú.

62. K námietkam žalovanej je záverom už len potrebné dodať, že smrť nebohej príbuznej bola
nepochybne nečakaná, tragická, žalobcami nezavinená udalosť, ktorá do ich života zasiahla a

nenávratne pretrhla doterajšie väzby, čím žalobcovia stratili možnosť realizovať a ďalej rozvíjať svoj
rodinný život vo vzťahu k nebohej. Žalobcovia v tejto súvislosti podrobne popísali charakter vzťahov
existujúcich medzi nimi a nebohou. Medzi žalobcami a zosnulou bezpochyby existovali sociálne,
morálne, citové a kultúrne vzťahy vytvorené v rámci ich súkromného a rodinného života. Porušením
práva na život jedného z nich došlo k neoprávnenému zásahu do práva na súkromie druhého. V danom

prípade súd zohľadnil aj tú vskutku unikátnu skutočnosť, že žalobcovia buď s nebohou, resp. bývali v
geografickej blízkosti (v tej istej, resp. blízkej obci).

63. Na základe vyššie zisteného skutkového stavu, citovaných právnych ustanovení a uvedených
záverov súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

64. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

65. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

66. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.67. Podľa § 262 ods. 1 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

68. O trovách konania súd rozhodol v zmysle citovaných zákonných ustanovení. Vo veci mala žalobkyňa
plný úspech, preto má voči žalovaným nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých
bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 363 C.s.p v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C.s.p rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí jeho vykonateľnosti dobrovoľne
splnená, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.