Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Žilina

Judgement was issued by JUDr. Vladimír Kozáčik

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 14C/22/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5118207087
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Kozáčik

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2019:5118207087.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina sudcom JUDr. Vladimírom Kozáčikom, v spore žalobcu: JURABUS, s.r.o., so sídlom

Sihelné 23, IČO: 48 081 582, zastúpenému Advokátska kancelária JUDr. Stopka, JUDr. Cisarík s.r.o., so
sídlom Potočná 2835/1A, Čadca, proti žalovanému: Žilinský samosprávny kraj, Komenského 48, Žilina,
IĆO 378 08 427, o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom, takto:

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanému trovy konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 26.4.2018 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy
23.626,03 eur titulom nesprávneho úradného postupu.

2.Žalobuodôvodniltým,ževykonávalčinnosťdopravcu,pričomdňa4.6.2015bolvautobusovejdoprave
žalobcu vykonaný odborný dozor a dňa 09.06.2015 bolo vydané ŽSK, Odbor dopravy a územného
plánovania upozornenie na porušenie povinnosti alebo iných nedostatkov v činnosti dopravcu. Dňa
24.06.2015 bol opätovne vykonaný odborný dozor ŽSK, odborom dopravy a regionálneho rozvoja,
pričom dňa 6.7.2015 bolo žiadateľovi doručené Upozornenie na porušenie povinnosti alebo iných
nedostatkov v činnosti dopravcu z dôvodu, žalobca prevádzkuje na trase Čadca -Kysucké Nové Mesto

- INA pravidelnú verejnú autobusovú dopravu bez udelenej dopravnej licencie a bez schváleného
cestovného poriadku.

3. Hoci bola predložená zmluva o preprave osôb zo dňa 13.06.2015, ŽSK, odbor dopravy a regionálneho
rozvoja aj naďalej trval na tej skutočnosti, že žiadateľ vykonáva pravidelnú dopravu a nie osobitnú
pravidelnú dopravu, pričom na podklade predmetného upozornenia ŽSK, odbor dopravy a regionálneho
rozvoja zo dňa 29.06.2015 bol žalobca povinný od doručenia predmetnej výzvy odstrániť nedostatok a to

okamžitým ukončením takto vykonávanej prepravy osôb. Tejto výzve žalobca v plnom rozsahu vyhovel a
od 06.07.2015 prestal vykonávať prepravu osôb. Dňa 06.07.2015 bolo žalobcovi aj doručené oznámenie
o začatí správneho konania vo veci uloženia pokuty pre porušenie zákona č. 56/2012 Z.z. o cestnej
doprave v znení neskorších predpisov, pričom k tomuto sa žalobca prostredníctvom svojho právneho
zástupcu vyjadril dňa 09.07.2015. Dňa 29.07.2015 bolo žalobcovi doručené podanie zo ŽSK odboru
dopravy a územného plánovania zo dňa 27.07.2015, na ktoré žalobca reagoval stanoviskom zo dňa
04.08.201 5. Dňa 25.9.2015 bolo X. F. ako konateľovi spoločnosti žalobcu vznesené

obvinenie OO PZ Čadca č.s. ORP-704/OO-CA-2015. Dňa 05.10.2015 bola na X. F. podaná obžaloba
na základe ktorej bol vydaný trestný rozkaz č.k. 3T/144/2015 zo dňa 04.01.2016 voči ktorému X. F.
dňa 03.02.2016 odpor. Následne uznesením č.k. 3T/144/2015 zo dňa 19.7.2016 Okresný súd Čadca
konanie podmienečne zastavil, nakoľko bolo preukázané, že žalovaný neoprávnene cestnú dopravuprevádzkoval len v čase od 01.06.2015 do 13.06.2015. Žalovaný z uvedených dôvodov vyslovil názor,
že žalovaný prostredníctvom odboru dopravy a regionálneho rozvoja nesprávnym úradným postupom
zasiahol do práv žalobcu a vznikla mu tým škoda titulom ušlého zisku v sume 22.413 eur za obdobie od

6.7.2015 do 20.9.2016 a v trovách právneho zastúpenia 1.213,03 eur, ktorá bola vyčíslená znaleckým
posudkom Ing. Zuzany Nemcovej č. 1/2018 zo dňa 22.3.2018.

4. Žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že prvý odborný dozor v pravidelnej autobusovej doprave bol
v zmysle § 45 a § 46 zákona č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave žalovaným vykonaný u spoločnosti

žalobcu dňa 04. 06. 2015 na základe toho, že Žilinskému samosprávnemu kraju (ďalej aj len „ŽSK") bola
doručená sťažnosť dopravcu Danza Trans, s.r.o., ktorý prevádzkoval na základe udelenej dopravnej
licencie pravidelnú autobusovú dopravu na linke 502467 s trasou Turzovka - Čadca - Kysucké Nové
Mesto, INA - Žilina, AS, a ktorý mal pochybnosti, či spoločnosť žalobcu prevádzkuje autobusovú dopravu
na rovnakej trase a v podobnom čase v súlade so zákonom č. 56/2012 Z. z., pretože spoločnosť
žalobcu mu tvrdila, že dopravu bude vykonávať „každý deň na rannú, poobednú a nočnú pracovnú

zmenu závodu INA Kysuce ako zájazd, taxi". Pri odbornom dozore dňa 04. 06. 2015 bolo zistené, že
žalobca ako dopravca skutočne prepravuje cestujúcich na trase Čadca - Kysucké Nové Mesto, INA
tak, že dopravca vydáva cestujúcim dopravné karty s kreditom a zastavuje na zastávkach pravidelnej
autobusovej dopravy bez udelenej dopravnej licencie. Žalobca tieto zistenia nerozporoval, ale tvrdil,
že pravidelnú prepravu cestujúcich vykonáva ako osobitnú pravidelnú dopravu, hoci sa nevedel na

mieste preukázať zmluvou uzatvorenou medzi objednávateľom prepravy a žalobcom ako dopravcom v
zmysle § 24 ods. 1 zákona č. 56/2012 Z. z.. Na základe týchto zistení odborného dozoru bol žalobca
listom ŽSK, odboru dopravy a regionálneho rozvoja č. 020509/2015/ODaRR-005 zo dňa 09.06.2015
upozornený na zistené nedostatky a vyzvaný na ich okamžité odstránenie, najmä na doloženie zmluvy
medzi objednávateľom prepravy a dopravcom. Upozornenie žalobca prevzal dňa 16.06.2015. Žalobca

na toto upozornenie reagoval dňa 22. 06. 2015, kedy osobne doručil žalovanému o.i. Zmluvu o preprave
osôb uzavretú dňa 13. 06. 2015 medzi žalobcom ako dopravcom a prepravovaným: E. Švaňa, Struhy
1270, Krásno nad Kysucou, pričom zoznam ďalších prepravovaných osôb, na ktorý zmluva odkazovala,
nepredložil.

5. Medzitým začal vykonávanie dopravy spoločnosťou žalobcu šetriť odbor kriminálnej polície OR PZ
Čadca, ktorý listom zo dňa 16. 06. 2015 požiadal ŽSK o súčinnosť pri vykonaní spoločnej akcie voči
podozrivému X. F., konateľovi žalobcu, pričom akcia sa mala konať dňa 24. 06. 2015. X. F. mal byť
podozrivý z trestného činu neoprávneného podnikania. Druhý odborný dozor zo dňa 24. 06. 2015 bol
žalovaným teda vykonaný na základe žiadosti OR PZ Čadca, odbor kriminálnej polície o poskytnutie

súčinnosti za účasti polície, Inšpektorátu práce Žilina a Daňového úradu Čadca. Pri odbornom dozore
dňa 24. 06. 2015 bolo zistené, že žalobca naďalej prepravuje cestujúcich na trase Čadca - Kysucké Nové
Mesto, INA, že dopravca prepravuje cestujúcich podľa tarify, že vydáva cestujúcim čipové dopravné
karty s kreditom, zastavuje na zastávkach pravidelnej autobusovej dopravy, že na vozidle chýba
označenie „Zmluvná preprava" alebo názov objednávateľa prepravy. Žalobca pri výkone odborného

dozoru nedoložil zoznam prepravovaných osôb, na ktorý sa odvoláva Zmluva o preprave osôb zo dňa
13. 06. 2015 uzavretá s prepravovaným: E. B..

6. Žalobca zastúpený advokátskou kanceláriou JUDr. Stopka, JUDr. Blendovský, JUDr. Strapáč, PhD.,
s.r.o. listom zo dňa 25. 06. 2015 namietal u žalovaného zákonnosť vykonaného odborného dozoru,

najmä vo vzťahu k legitimovaniu cestujúcich v autobuse, ktorého sa údajne mali dopustiť osoby
vykonávajúce odborný dozor žalovaného. K námietkam žalobcu k vykonanej kontrole, k predloženej
Zmluve o preprave osôb zo dňa 13. 06. 2015 uzavretej s prepravovaným: E. B., ako aj k zisteniam z
tzv. druhého odborného dozoru, žalovaný zaujal stanovisko v Upozornení na porušenie povinností alebo
iných nedostatkov v činnosti dopravcu č. 02059/2015/ODaRR-l 1 zo dňa 29.06.2015. Konanie žalobcu

vyhodnotil žalovaný tak, že sa nejedná o osobitnú pravidelnú dopravu vykonávanú v súlade s § 24
zákona č. 56/2012 Z. z. a s Nariadením EP a Rady (ES) č. 1073/2009 o spoločných pravidlách prístupu
na medzinárodný trh autokarovej a autobusovej dopravy a o zmene a doplnení nariadenia (ES) č.
561/2006 (ďalej len ako „Nariadenie č. 1073/2009"), ale o vykonávanie pravidelnej autobusovej dopravy
bez dopravnej licencie, čo predstavuje závažné porušenie zákona č. 56/2012 Z. z., konkrétne porušenie

§ 10 ods. 1 zákona č. 56/2012 Z. z., podľa ktorého oprávnenie prevádzkovať pravidelnú vnútroštátnu
dopravu vzniká udelením dopravnej licencie. Faktické prevádzkovanie pravidelnej autobusovej linky a
jeho zakrývanie za prevádzkovanie osobitnej pravidelnej dopravy podľa predloženej Zmluvy o preprave
osôb zároveň zákon č. 56/2012 Z. z. nielen výslovne porušuje, ale aj obchádza jeho účel. Žalobca bolpreto žalovaným na tieto nedostatky upozornený a vyzvaný na ich okamžité odstránenie - okamžité
ukončenie takto vykonávanej prepravy osôb. Súčasne žalovaný upozornil žalobcu, že pre tento skutok
začne správne konanie o uložení pokuty pre správny delikt podľa § 48 ods. 1 písm. e) zákona č. 56/2012

Z. z. (prevádzkovanie autobusovej linky bez dopravnej licencie), a že pri určovaní výšky sankcie bude
prihliadať na dĺžku konania, ktoré bolo v rozpore s platnou legislatívou.

7. Upozornenie žalovaného na porušenie povinností alebo iných nedostatkov v činnosti dopravcu č.
02059/2015/ODaRR-11 zo dňa 29. 06. 2015 a oznámenie žalovaného č. 04348/2015/ODaRR-l zo

dňa 30. 06. 2015 o začatí správneho konania vo veci uloženia pokuty pre správny delikt podľa § 48
ods. 1 písm. e) zákona č. 56/2012 Z. z. bolo žalobcovi doručené dňa 06.07.2015. Žalobca na toto
upozornenie, ako aj na začatie správneho konania o uložení pokuty, reagoval listom zo dňa 09. 07. 2015,
v ktorom o. i. tvrdil, že na základe tohto upozornenia ukončil dňa 06. 07. 2015 vykonávanú prepravu
osôb atak mu vzniká škoda 200,- Eur/deň a žiadal jej úhradu „do dňa pokiaľ na základe rozhodnutia
(ŽSK) bude môcť opäť začať vykonávať prepravu osôb." Na toto vyjadrenie žalobcu odpovedal žalovaný

listom č. 04348/2015/ODaÚP-4 zo dňa 27.07.2015, v ktorom o. i. uviedol, že dopravca napriek svojim
tvrdeniam o vykonávaní osobitnej pravidelnej dopravy stále nepredložil k Zmluve o preprave zo dňa
13. 06. 2015, zoznam prepravovaných osôb - vopred dohodnutej skupiny cestujúcich. Tiež uviedol,
že ak je spoločnosť JURABUS, s.r.o. presvedčená o tom, že preprava, ktorú vykonáva spĺňa znaky
osobitnej pravidelnej dopravy podľa § 24 zákona o cestnej doprave a že naopak, Žilinský samosprávny

kraj si svojvoľne, bez právnej argumentácie a podloženia vykladá jednotlivé ustanovenia zákona, nič
nebráni dopravcovi pokračovať v legálne vykonávanej činnosti. Táto odpoveď žalovaného na vyjadrenie
žalobcu bola žalobcovi doručená dňa 29. 07. 2015. Žalobca reagoval listom zo dňa 4. 8. 2015, v
ktorom v podstate zopakoval svoje predchádzajúce argumenty, pričom až v tomto liste žalobca doložil
žalovanému fotokópiu zoznamu cestujúcich zmluvnej prepravy do závodu INA, na ktorý sa odvolávala

Zmluva o preprave osôb zo dňa 13. 06. 2015. Po 4. 8. 2015 žalobca nepodnikol voči údajnému
nesprávnemu úradnému postupu žalovaného žiadne ďalšie právne kroky. Žalobca nevyužil možnosť
brániť sa voči tvrdenému zásahu do jeho práv žalobou v správnom súdnictve alebo na nadriadenom
orgáne.

8. Trestné stíhanie za prečin neoprávneného podnikania podľa § 251 ods. 1 Trestného zákona za skutok
trvajúci od 1.6. 2015 do 30. 06. 2015 bolo začaté vydaním uznesenia zo dňa
24. 7. 2015. Obvinenie voči konateľovi žalobcu X. F. bolo vznesené
uznesenímORPZČadca,ČVS:ORP-704/OO-CA-2015zodňa25.9.2015.Trestnávecbolaprávoplatne
skončenádňa19.07.2016vydanímuzneseniaOkresnéhosúduČadcasp.zn.3T/144/2015-319,ktorým

bolo trestné stíhanie proti obžalovanému X. F. pre skutok trvajúci v období do 1. 6. 2015 do 13. 6.
2015 podmienečne zastavené s určením skúšobnej doby v trvaní jeden rok. Po skončení trestnej veci
si konateľ žalobcu resp. žalobca začal uplatňovať nárok na náhradu škody (ušlý zisk a trovy právneho
zastúpenia) spôsobenú údajným nesprávnym úradným postupom žalovaného v celkovej výške 89
813,03 EUR. Právny a skutkový základ pre údajný nesprávny postup žalovaného vidí žalobca v tom,

že „trestného činu neoprávneného podnikania a teda prevádzkovanie nezákonnej osobitnej pravidelnej
dopravy sa X. F. ako konateľ spoločnosti JURABUS, s.r.o. dopúšťal len v čase od 1. 6. 2015 do 13.
06. 2015." Takýto základ pre uplatňovanie náhrady škody spôsobnej nesprávnym úradným postupom
žalovaný rozporuje, pretože rozhodnutie o podmienečnom zastavení trestného stíhania nie je právnym
titulom, na základe ktorého možno konštatovať alebo dokazovať nesprávny úradný postup žalovaného

pri výkone odborného dozoru podľa zákona č. 56/2012 Z. z.. Trestný súd skúmal, či sú splnené všetky
zákonné znaky trestného činu neoprávneného podnikania, ale neskúmal, či sú alebo nie sú splnené
znaky správneho deliktu podľa § 48 ods. 1 písm. e) zákona č. 56/2012 Z. z. a už vôbec nehodnotil
postup žalovaného pri výkone odborného dozoru v cestnej doprave. Žalovaný potom, ako sa dozvedel
o tom, že bolo skončené trestné konanie, dožiadal v rámci súčinnosti Okresnú prokuratúru Čadca na

dôvod, prečo bola obžaloba podaná za skutok od 1. 6. 2015 do 30. 06. 2015, ale trestné stíhanie
bolo zastavené pre skutok ohraničený obdobím od 1. 6. 2015 do 13. 6. 2015. Okresná prokuratúra
Čadca listom zo dňa 21. 2. 2017 žalovanému oznámila, že „obhajca navrhol vypočutie svedka Ing.
X. I., PhD, pracovníka Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR Bratislava, ktorý bol
vypočutý na hlavnom pojednávaní dňa 27. 06. 2016, ktorý sa vyjadril k možnej trestnej zodpovednosti

obžalovaného, pričom sa vyjadroval aj k podmienkam podnikania v oblasti dopravy a pri extenzívnom
výklade zákona č. 56/2012 Z. z. zo strany svedka súd akceptoval ním prezentované skutočnosti, okrem
iného aj eventuálne legálne podnikanie na základe príslušnej zmluvy o preprave osôb, ktorú obvinený
uzatvoril s objednávateľom dňa 13. 06. 2015 a preto súd ohraničil spáchanie skutku a neoprávnenépodnikanie len v období do 13. 06. 2015. Trestný súd na základe výpovede svedka - pracovníka
Ministerstva dopravy a výstavby SR - zmenil skutkovú vetu tak, že trestného činu neoprávneného
podnikania sa žalobca bez akejkoľvek pochybnosti dopúšťal „len" do 13.06.2015. Trestný súd zrejme v

súlade s princípom ultima ratio vyhodnotil vec tak, že konanie žalobcu po 13. 06. 2015 nie je trestné.
To však neznamená, že konanie žalobcu po 13. 06. 2015 bolo aj v súlade so zákonom č. 56/2012 Z. z.
a ani to samo osebe neznamená, že žalovaný vychádzajúc zo skutkového a právneho stavu známeho
v tom čase postupoval pri výkone odborného dozoru nesprávne. V čase spísania upozornenia ŽSK
zo dňa 29. 06. 2015 vychádzal žalovaný zo skutkového stavu, že spoločnosť žalobcu nepredložila

zmluvu so zamestnávateľom - spoločnosťou INA -Kysuce, spol. s r.o., ktorou by si tento zamestnávateľ
objednal u žalobcu zmluvnú prepravu svojich zamestnancov z domu do práce a späť; spoločnosť
žalobcu predložila len Zmluvu o preprave s p. Františkom Svaňom ako prepravovaným, ale nepredložila
zoznam ďalších prepravovaných osôb, na ktorý zmluva odkazovala; spoločnosť žalobcu prepravovala
cestujúcich podľa tarify, pričom priamo cestujúci platili za prepravu z čipovej dopravnej karty, vydávala
cestujúcim cestovné lístky; vozidlo žalobcu nebolo označené ako „Zmluvná preprava", alebo názvom

objednávateľa prepravy; spoločnosť žalobcu prepravovala cestujúcich na zhodnej trase a v časoch
tesne pred spojmi týchto autobusových liniek verejnej autobusovej dopravy spoje č. 1,2, 5, 6, 7, 8 linky
502467 Turzovka - Čadca - Kysucké Nové Mesto -Žilina, ktorú v tom čase prevádzkovali dopravcovia:
Danza Trans, s.r.o, a UNITRANZ - TECH, s.r.o. na základe dopravnej licencie, Linka 502406 Skalité -
Kysucké Nové Mesto - autobusové spoje č. 73, 74, 75, 77, 78, 80 prevádzkovaná vo verejnom záujme

dopravcom: SAD Žilina, a.s., Linka 502409 Oščadnica - Kysucké Nové Mesto - autobusové spoje č. 1, 2,
3, 4 prevádzkovaná vo verejnom záujme dopravcom: SAD Žilina, a.s., Linka 502401 Čadca - Zákopčie
- autobusové spoje č. 6, 23, 26, 35, 41 prevádzkovaná vo verejnom záujme dopravcom: SAD Žilina,
a.s.. Žalovaný pri hodnotení skutkového stavu prihliadol na účel inštitútu osobitnej pravidelnej dopravy,
ako aj na stanovisko Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR č.05823/2012/2372

SCDPK/z.63696zodňa12.11.2012voveciosobitnejpravidelnejdopravy.Osobitnápravidelnádoprava
predstavuje osobitnú kategóriu pravidelnej dopravy, pričom rozdiel medzi týmito dvoma kategóriami
spočíva najmä v tom, že osobitná pravidelná doprava sa vzťahuje na prepravu osobitných kategórií
cestujúcich s vylúčením ostatných cestujúcich, zatiaľ čo pravidelná doprava je dostupná pre všetkých
cestujúcich bez obmedzenia. Zo zistení odborného dozoru bolo zrejmé, že žalobca nevyvinul fakticky

žiadne úsilie, aby z údajnej zmluvnej prepravy zamestnancov INA Kysuce boli vylúčené ostatné
kategórie cestujúcich, pretože autobus nebol označený ako zmluvná preprava, čím bol zameniteľný s
akoukoľvek inou verejnou autobusovou linkou, najmä ak prichádzal na zastávky vo fakticky rovnakých
časoch ako ostatné spoje resp. tesne pred nimi, bolo možné platiť za cestu priamo u vodiča, čím
nebolo zabezpečené, aby sa neprepravil aj taký cestujúci, ktorý nie je zamestnancom INA Kysuce.

V podmienkach obvodu Žilinského kraja sa jednalo o bezprecedentnú situáciu, pretože dovtedy a ani
následne žiadny dopravca neprevádzkoval pravidelnú osobnú autobusovú dopravu takým spôsobom
ako to robil žalobca, čo žalovaný vyhodnotil aj ako obchádzanie účelu zákona č. 56/2012 Z. z..
Ak mali zamestnávatelia záujem na zabezpečení prepravy svojich zamestnancov z domu do práce
späť bolo to z dôvodu, že nebola zabezpečená dopravná obslužnosť existujúcimi verejnými

autobusovými linkami alebo z dôvodu, že išlo o súčasť sociálnej politiky zamestnávateľa, ktorý dával
„zamestnanecký bonus" svojim zamestnancom v podobe zabezpečenia prepravy do práce, alebo sa
jednalo o kombináciu obidvoch dôvodov. Poukázal sa to, že zamestnávatelia si zmluvne objednávajú
prepravu svojich zamestnancov u dopravcov (napr. závod Kia Motors si takto objednáva prepravu
svojichzamestnancovvrámciúzemiaŽilinskéhokrajausúkromnýchdopravcov).Vhodnotenomprípade

sa však nejednalo o žiadnu z týchto situácií, žalovanému ako dopravnému správnemu orgánu bola
v tom čase predložená len zmluva s jednou fyzickou osobou. Navyše, dopravná obslužnosť na
pracovné zmenyvzávode INA Kysuce bolazabezpečenáexistujúcimi verejnýmiautobusovýmilinkami
prevádzkovanými na základe udelených dopravných licencií. Zo všetkých krokov žalobcu v priebehu
júna 2015 jednoznačne vyplýva, že prepravu začal vykonávať od 1. 6. 2015 na „vlastnú päsť". Po

upozornení samotného žalovaného na základe odborného dozoru zo dňa 4. 6. 2015 sa žalobca snažil
túto prepravu legalizovať pod osobitnú pravidelnú dopravu a preto uzavrel dňa 13. 06. 2015 zmluvu
s p. Františkom Svaňom, ktorého postavil do role organizátora prepravy zamestnancov závodu INA
Kysuce. V. ako svedok v trestnej veci však uviedol, že zmluvu uzatvoril sám za seba, pričom jemu to
bolo jedno, s akým prepravcom bude chodiť do práce, išiel tam, kde bola preprava autobusom lacnejšia.

Spoločnosť INA Kysuce sa v trestnom konaní vyjadrila, že nevystavila žiadnu objednávku na výkon
zmluvnej prepravy pre spoločnosť žalobcu, že spoločnosť žalobcu nemá ani systémovo založenú, takže
s ňou neboli uzatvorené ani žiadne jednorazové objednávky resp. zmluvy. Za zavádzajúce považoval
tvrdenie žalobcu o tom, že ukončil prepravu osôb až po doručení upozornenia žalovaného zo dňa 29. 06.2015, ktoré mu bolo doručené dňa 06. 07. 2015. Ako vyplýva z trestného spisu žalobca ukončil prepravu
už k 01. 07. 2015. Konateľ žalobcu bol stíhaný pre skutok v trvaní od 01. 06. 2015 do 30. 06. 2015.
Vo vzťahu na uvedené skutočnosti vyslovil názor, že nie je daná príčinná súvislosť medzi doručením

upozornenia žalovaného zo dňa 29. 06. 2015 a ukončením prepravy, pretože táto bola preukázateľne
ukončená skôr. Na základe konania žalobcu, ktorý začal uplatňovať svoje práva voči žalovanému až po
skončení trestnej veci, a ktorý tvrdí, že prepravu znova obnovil až 11/2016 (viď. znalecký posudok č.
1/2018 predložený žalobcom spolu so žalobou), má žalovaný ďalej za to, že skutočným dôvodom, prečo
žalobca ukončil prepravu resp. ju znova neobnovil, nebol postup žalovaného, ale skôr prebiehajúce

trestné stíhanie voči konateľovi žalobcovi, ktorý bol stíhaný pre trestný čin neoprávneného podnikania
za skutok od 1. 6. 2015 do 30. 06. 2015.

9. Žalovaný ďalej poukázal na to, že žalobca si nárok na ušlý zisk uplatnil vo vyjadrení zo dňa 09.
07. 2015 tvrdiac, že jeho ušlý zisk činí 200,-- EUR denne. Rovnako v žiadosti zo dňa 21. 02. 2017 o
predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. si žalobca uplatňoval

takýto ušlý zisk za obdobie od 6. 7. 2015 do 20. 09. 2016 celkovo v sume 88 600,-- EUR a to bez toho,
aby špecifikoval a preukázal, ako k tomuto ušlému zisku dospel. Až s podanou žalobou žalobca predložil
znalecký posudok č. 1/2018 znalca Ing. Zuzany Nemcovej (ďalej len „ZP č. 1/2018") vyhotovený ku
dňu 22. 03. 2018, ktorým preukazuje vznik škody a zároveň vyčísľuje výšku ušlého zisku za obdobie
od 1.7. 2015 do 30. 09. 2016 celkovo v sume 22 413,-- EUR bez DPH. V súvislosti s predloženým

posudkom však vyslovil názor, že nakoľko ZP č. 1/2018 neobsahuje v súlade s § 209 ods. 2 CSP
doložku o tom, že znalec si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku, nemožno
ho považovať za súkromný znalecký posudok ale len ako listinný dôkaz. Ďalej žalovaný poukázal na
to, že v ZP č. 1/2018, v časti 2.4.2 - Výpočet ušlého zisku firmy JURABUS, .s. r. o. - prvý odsek
znalec uvádza: „Na základe zmluvy o preprave osôb z 13. 06. 2015 (príloha č. 3) firma JURABUS,

s.r.o. prevádzkovala dopravnú činnosť. Túto činnosť prevádzkovala celý mesiac 6/2015. Od 7/2015
do 10/2016 túto činnosť neprevádzkovala, čím počas tohto obdobia neprichádzalo k zisku z plnenia
predmetnej zmluvy. Túto činnosť začala prevádzkovať až v 11/2016. " ZP následne obsahuje prílohy -
frekvenčné výkazy podľa DPH za strojček 1274067. Zo ZP a z príloh ZP však nie je zrejmé akú dopravnú
činnosť žalobca obnovil 11/2016, na akej autobusovej linke a o tržby z akej konkrétnej autobusovej

linky, na akej trase sa jedná. Tiež považoval za sporné, prečo znalec hodnotí ušlý zisk z tržieb za
vybrané mesiace roku 2016 a 2017 a nie z tržieb, ktoré mal žalobca v mesiaci 06/2015, ak dôvodom
vypracovania ZP malo byť vyčíslenie ušlého zisku za obdobie, kedy neprichádzalo k zisku z plnenia
Zmluvy o preprave osôb zo dňa 13.06.2015. Žalovaný zdôraznil, že nie je dôvod vyčísliť ušlý zisk do 30.
09. 2016, keď Zmluva o preprave osôb s prepravovaným p. Františkom Švaňom bola uzavretá na dobu

určitú od 13. 06. 2015 do 13. 06. 2016. Opätovne zdôraznil, že žalovaný pri vykonávaní odborného
dozoruvcestnejdopravedňa30.08.2017navnútroštátnejverejnejpravidelnejautobusovejlinke502467
Turzovka - Čadca - Kysucké Nové Mesto, IN A - Žilina, AS, ktorá je prevádzkovaná na základe
dopravnej licencie č. 05370/2016/ODaÚP vydanej dňa 24. 10. 2016 Žilinským samosprávnym krajom
pre dopravcu: ALMITOUR, s.r.o. zistil, že preprava cestujúcich je fakticky vykonávaná spoločnosťou

žalobcu. Spoločnosť žalobcu vykonáva prepravu cestujúcich na tejto autobusovej linke na základe
Zmluvy o prenechaní spojov autobusovej linky, ktorú uzatvorila so spoločnosťou ALMITOUR, s. r. o. dňa
22. 12. 2016 a ktorej predmetom je trvalé prenechanie dopravnej licencie č. 502467. Vzhľadom k tomu,
že podľa § 10 ods. 8 zákona č. 56/2012 Z. z. je dopravná licencia trvalo neprenosná na inú osobu a na
trvalý prevod autobusovej linky na iného dopravcu je potrebné odňatie dopravnej licencie doterajšiemu

držiteľovi a udelenie dopravnej licencie inému žiadateľovi, žalovaný listom zo dňa 6. 12. 2017 zaslal
držiteľovi dopravnej licencie - spoločnosti ALMITOUR, s.r.o. upozornenie na porušenie povinností alebo
iných nedostatkov v činnosti dopravcu.

10. Žalovaný tiež uviedol, že ak žalobca svoj nárok na ušlý zisk opiera o tržby z vyššie uvedenej

autobusovej linky č. 502467 (ako sa žalovaný domnieva, pretože o inej dopravnej činnosti žalobcu
nemá z úradnej činnosti vedomosť), tak sa v ZP č. 1/2018 porovnáva neporovnateľné - tržby z
verejnej a neverejnej dopravy, hoci tvrdeným právnym základom má byť očakávaný zisk z neverejnej
zmluvnej prepravy. Vyslovil preto názor, že žalobca ani riadne nepreukázal vznik a výšku škody. Tiež k
uplatnenému nároku uviedol, že žalobca si spolu s ušlým ziskom uplatňuje aj náhradu trov konania, ktoré

mu mali vzniknúť v konaní, v ktorom došlo k nesprávnemu úradnému postupu, konkrétne si uplatňuje
trovy právneho zastúpenia z dvoch faktúr. Len jedna z faktúr sa týka právneho zastupovania žalobcu v
konaní pred žalovaným - ide o faktúru č. 41415 vo výške 350,03 EUR. Faktúra č. 64715 vo výške 863,-EUR predstavuje trovy obhajoby v trestnej veci p. X. F.a, teda evidentne sa nejedná o trovy ktoré vznikli
žalobcovi v súvislosti s údajným nesprávnym úradným postupom žalovaného.

11. Žalobca v replike zdôraznil, že výzva ŽSK, odboru dopravy a regionálneho rozvoja č. 020509/2015/
ODaRR-005 z 9.6.2015 ako i následne kroky vykonané žalovaným boli voči žalobcovi realizované
neoprávnene, nakoľko z neskôr vykonaného dokazovania má za zrejmé a nepochybné, že výzvy
žalovaného, aby žalobca okamžite ukončil vykonávanú prepravu osôb nemali oporu v zákone. Zdôraznil,
že Okresný súd Čadca rozhodol, že trestného činu neoprávneného podnikania a teda prevádzkovania

nezákonnej osobitnej pravidelnej dopravy, sa X. F. ako konateľ spoločnosti JURABUS, s.r.o dopúšťal
len v čase od 1.6.2015 do 13.6.2015, a teda postup žalovaného pri vykonaní odborného dozoru bol
nesprávny a nezákonný. Žalobca prestal vykonávať osobnú pravidelnú dopravu reagujúc na výzvy
žalovaného, ktoré mu žalovaný doručoval a hrozil vysokými sankciami v prípade nerešpektovania
uvedených výziev. Tým je daná priama príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom
žalovaného a ukončením dopravy, v dôsledku ktorej ukončenia došlo na strane žalobcu k vzniku ušlého

zisku vo výške 22.413,- eur. Na preukázanie uvedených skutočností navrhol vykonať výsluch X. F.a,
konateľa spoločnosti JURABUS, s.r.o. a znalkyne Ing. Zuzanu Nemcovu, SAZO, s.r.o..

12. Vo veci samej súd nariadil pojednávanie.
13. Žalobca zotrval na pôvodnej žalobe a vyjadrení formou repliky. Ďalej uviedol, že nesprávny

úradný postup žalovaného spočíva prvotne vo vydaní upozornenia zo dňa 29.6.2015, ktoré bolo
žalobcovidoručené6.7.2015nazákladektoréhožalobcaprestalvykonávaťsvojučinnosť,ktorúdoposiaľ
vykonával na základe ustanovenia § 24 zák. o cestnej premávke. Poukázal aj na trestné konanie, ktoré
bolo právoplatne skončené uznesením zo dňa 19.7.2016, ktorým bolo zastavené trestné stíhanie a
v danom konaní bolo preukázané, že neoprávnene prevádzkoval cestnú dopravu len za obdobie od

1.6.2015 do 13.6.2015. Preto výzva žalovaného aj následné kroky žalovaného a jeho pracovníkov, boli
vočižalobcovirealizovanéneoprávnene,nakoľkozneskôrvykonanéhodokazovaniaajztrestnéhospisu
bolo zrejmé, že výzvy žalovaného, aby žalobca okamžite ukončil vykonávanú prepravu neboli v súlade
so zákonom.

14. Žalovaný zotrval na jeho vyjadrení a uviedol, že absentujú predpoklady, podľa ktorých by bolo
možné dospieť, že sa jednalo o nesprávny úradný postup žalovaného. Uviedol, že trestný súd neskúmal
odbornú stránku dozoru, resp. dohľadu a zaoberal sa inými skutočnosťami a teda závery v trestnom
konaní nemožno podriadiť pod nesprávny úradný postup ani z nich vyvodiť nesprávny úradný postup
žalovaného. Zdôraznil, že tu absentuje tiež príčinná súvislosť medzi uplatnenou škodou a postupom

žalovaného, pretože podľa výsluchu konateľa žalobcu na hl. pojednávaní pred OS Čadca v konaní
3T/144/2015 X. F. uviedol, že činnosť ukončil 30.6.2015, teda ešte pred tým, ako mu bol doručený
list žalovaného, v ktorom ho vyzýva na odstránenie nedostatkov. Opätovne zdôraznil, že sa jedná o
jedinečný prípad v obvode Žilinského kraja, kde žalobca postupoval takýmto spôsobom. Poukázal na
to, že pokiaľ majú zamestnanci záujem o prepravu vlastných zamestnancov osobitnou prepravou a nie

verejnoudopravou,takzviknúvždy vysúťažiť,resp.tendrovaťdopravcov.Robiataknapr.firmyKiaalebo
Mobis, prípadne terajší postup spoločnosti Jaguár Land Rover. Zdôraznil, že pokiaľ došlo k obnoveniu
prevádzky žalovaným v mesiaci 11/2016, tak nedošlo k obnoveniu v rozsahu ako bolo v roku 2015 a na
základe zmluvy s p. B., ale žalobca vykonával činnosť ako subdodávateľ pre inú spoločnosť.

15. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu a oboznámením listinných dôkazov.

16. Súd oboznámením výpovedí svedkov vypočutých v trestnom konaní zistil nasledovné skutočnosti.

17. Konateľ žalobcu vo výpovedi uviedol, že bol pôvodne zamestnancom p. S., robil preňho tri roky ako

dopravca. Mal pokazené autobusy, dával im neskoro výplaty, z toho jednu podpisoval a druhú dostával
kešom. Kým preň pracoval, ho prehovorili ľudia, pretože sa sťažovali, že autobusy sú pokazené, nejazdili
poriadne, teda prečo si to nevezme sám. Dal teda výpoveď, nakúpil autobusy, ktoré boli omnoho lepšeJ
konkurencie a začal podnikať sám. Nie je pravda, že by bral iné osoby, vždy bral len zamestnancov.
Nikdy nejazdil cez Hrachovú, len cez Kýčerku a Horelicu a výhradne len pre zamestnancov Ina Kysuce.

Vyslovil názor, že celé je to záležitosť S., ktorý mu robil napriek. Napríklad, keď sa dozvedel, že končí
UNITRAS, tak začal tajne dohadovať o predaji licencie druhej osobe. Následkom toho žalobca musel od
tejto osoby kúpiť licenciu za 30 tisíc eur. Pretože však túto licenciu ponúklo VÚC SAD, tak on skrachoval.Teraz už skoro všetky prepravy zamestnancov sú zazmluvnené, pre Inu aj pre ostatných vykonáva len
minimum.

18. Súd zistil, že voči X. F. bolo vznesené obvinenie uznesením OO PZ Čadca, ČVS: ORP-704/
OO-CA-2015 dňa 25. 9. 2015 za prečin neoprávneného podnikania podľa § 251 ods. 1) Trestného
zákona, lebo na základe zistených skutočnosti je dostatočne odôvodnený záver, že ako konateľ spol.
JURABUS, s.r.o., so sídlom Sihelné 23, IČO: 48 081 582, neoprávnene, bez dopravnej licencie od
1.6.2015 do 30.6.2015 prevádzkoval pravidelnú autobusovú linku Raková - Čadca (Kyčerka) - Krásno

nad Kysucou - Kysucké Nové Mesto (INA) autobusmi zn. Renault Iliade CA925CK (ktorý je registrovaný
na spoločníčku uvedenej firmy Vieru Duchovnú z Rakovej) a zn. Renault FR1, EČ: N0244BT (ktorý
je registrovaný na konateľa uvedenej firmy X. F.a), čím poškodil iné spoločnosti, ktoré majú riadne
vydané a schválené dopravné licencie na pravidelné autobusové linky. Voči uzneseniu podal obvinený
sťažnosť, ktorá bola uznesením Okresnom prokuratúry Čadca č.k. PV 600/15/5502-11 zamietnutá ako
nedôvodná. Následne dňa 21.12.2015 bola pod č.k. PV 600/15/5502-16 podaná obžaloba na základe

ktorej vydal Okresný súd v Čadci trestný rozkaz 3T/144/2015-273, ktorý bol následkom podania odporu
zrušený. Trestné konanie bolo ukončené uznesením Okresného súdu Čadca č.k. 3T/144/2015-319 dňa
19.7.2016 podmienečným zastavením trestného konania s určenou skúšobnou dobou 1 rok pre skutok,
že ako konateľ spoločnosti JURABUS, s.r.o., so sídlom Sihelné 23, aj napriek tomu, že nebol držiteľom
dopravnej licencie v zmysle § 10 ods. 1 zák. č. 56/2012 Z.z. o cestnej doprave, tak v období od 01.

06. 2015 do 13. 06. 2015 neoprávnene prevádzkoval cestnú dopravu v zmysle § 2 ods. 1 zák. č.
56/2012 Z.z., teda odplatne poskytoval dopravné služby (preprava cestujúcich a ich batožiny) verejnosti
cestnými motorovými vozidlami, konkrétne prevádzkoval pravidelnú vnútroštátnu autobusovú dopravu
na autobusovej linke Raková ÚNZ - Čadca Kýčerka - Krásno nad Kysucou Struhy - Kysucké Nové Mesto
ľNA KYSUCE v okresoch Čadca a Kysucké Nové Mesto za pomoci autobusu zn. Renault Iliade, ev.č.

C A 925 CK, ktorého majiteľom je iná fyzická osoba.

19. Svedok A. vo výpovedi pred OR PZ v Čadci dňa 20.11.2015 uviedol, že v máji 2015 chodieval z
práce a do práce autobusom, ktorý bol riadený vodičom o ktorom sa od iných prepravovaných osôb
dozvedel, že jeho meno je X. F., avšak túto osobu nepoznal. Akej osobe alebo firme autobus patril ho

nezaujímalo, nakoľko mu to bolo jedno s akým autobusom alebo prepravcom bude chodiť, išiel tam,
kde bola preprava autobusom lacnejšia. Pri nástupe do autobusu zaplatil za prepravu buď z miesta
bydliska alebo zas z práce do miesta bydliska. Keď zaplatil väčšinou mu bol aj lístok vodičom vydaný,
avšak niekedy sa stalo, že mu nebol lístok vydaný, čo si menovaný vysvetľoval tak, že buď na to vodič
zabudol, alebo mu ho možno aj oneskorene dával, ale on postupoval ďalej do autobusu, lebo za ním boli

ďalšie osoby. Menovaný nemal so žiadnou osobou ani so žiadnou firmou súvislosti s prepravou do a zo
zamestnania žiadnu zmluvu a tiež v tejto súvislosti nič žiadnej osobe nepodpisoval. S týmto autobusom
jazdil dobrovoľne, teda žiadna osoba ho nenútila, aby s ním jazdil do práce a z práce.

20. Svedkyňa Q. vo výpovedi dňa 25.11.2015 uviedla, že využíva autobusy rôznych prepravcov, ktorými

sa dopravuje z práce a do práce. Podľa toho, ktorý príde na autobusovú zástavku prv. Presne si
nepamätá, ale v mesiaci jún tiež chodila do práce a z práce autobusom, ktorý riadila osoba s menom X.
F., avšak túto osobu nepoznala. Meno sa dozvedela až od ostatných cestujúcich. Komu autobus patrí,
akej firme ju nezaujímalo. Prepravu vždy zaplatila prostredníctvom karty, ktorá jej bola vydaná vodičom
autobusu, pričom lístok zo strany vodiča autobusu jej bol vydaný. Autobusom jazdila dobrovoľne, žiadna

osoba ju nenútila, aby s ním jazdila do práce a z práce. Menovaná nemala spísanú žiadnu zmluvu so
žiadnou osobou, ani žiadnou firmou v súvislosti s prepravou do a zo zamestnania. Tiež v tejto súvislosti
žiadnej osobe nič nepodpisovala.

21. Svedkyňa H. dňa 27.11.2015 uviedla, že chodí do práce a z práce zo závodu Ina Kysuce. Za účelom

dopravy využívala rôznych prepravcov, keď stojí na zástavke, nastúpi do autobusu, ktorý príde najskôr a
nerieši či prepravca lacnejší alebo drahší. V mesiaci jún 2015 využívala na prepravu do práce a z práce
autobus, avšak akej osobe alebo firme autobus patril ju nezaujímalo, ani to nezisťovala. V autobuse jej
bola vodičom vydaná karta, s ktorou potom následne platila za prepravu. Zo strany vodiča jej bol vždy
vydaný lístok. Meno vodiča uviesť nevedela. Od ostatných cestujúcich sa dozvedela, že by to mal byť X.

F.. Nemala spísanú žiadnu zmluvu so žiadnou osobou, ani so žiadnou firmou, v súvislosti s prepravou
do a zo zamestnania. Tiež v tejto súvislosti žiadne osobe nič nepodpisovala.22. Svedkyňa U. dňa 27.11.2015 uviedla, že v mesiaci jún 2015 využívala na prepravu do a zo
zamestnania autobus, ktorého vodiča poznala len z videnia. Od ostatných sa dozvedela, že jeho meno
je X. F.. Ten jej vydal kartu z ktorej potom platila za prepravu. Lístok jej bol vždy v autobuse a zo strany

vodiča vydaný. Akej osobe alebo firme autobus patril ju nezaujímalo. Bolo jej to jedno, hlavne išlo o to,
aby bola preprava lacná, teda využívala autobus, kde bol lístok najlacnejší. Uviedla, že nemala spísanú
žiadnu zmluvu so žiadnou osobou ani firmou, resp. autobusovým dopravcom a v súvislosti s prepravou
do a zo zamestnania nikdy nič nepodpisovala.

23. Svedkyňa U., vo výpovedi dňa 30.11.2015 uviedla, že na prepravu z práce a do práce využívala
autobusovú dopravu. V mesiaci jún 2015 využívala autobus, v ktorom jej vodič vydal kartu, z ktorej potom
uhrádzala cestovné. Toto je vyhovovalo, pretože prostredníctvom karty mala lacnejší lístok. Vodiča, ktorý
jej kartu vydal osobne nepoznala, len z videnia. Vedela, že tento vodič jazdil predtým u iného dopravcu,
jeho názov uviesť nevedela. Akej osobe alebo firme patril autobus ju nezaujímalo. Išlo jej o to, aby bola
preprava lacná a teda využívala autobus, kde bol najlacnejší cestovný lístok. Nemala spísanú žiadnu

zmluvu so žiadnou osobou a ani so žiadnou firmou v súvislosti s prepravou do a zo zamestnania. Tiež
v tejto súvislosti žiadnej osobe žiadne listinné doklady nepodpisovala.

24. Svedok V. dňa 30.11.2015 vypovedal, že chodí do práce a z práce na Kysuce. Využíva autobusovú
dopravu. Niekedy v lete, nevie kedy presne, tam prišiel autobus, na ktorom si všimol, že má nejaký nápis

ako preprava zamestnancov do Iny, preto do tohto autobusu nastúpil. Vodiča poznal z videnia. Nakoľko
predtým jazdil iným autobusom, zrejme u iného prepravcu. Kúpil si lístok, ktorý bol vodičom vydaný,
všimol si, že tam bola uvedená firma JURABUS s.r.o. S týmto potom chodieval do práce a z práce,
pretože za prepravu platil najlacnejší lístok. Najskôr prepravu platil v hotovosti, neskôr mu vodič ponúkol
kartu, ktorá bola vydaná, z ktorej uhrádzal prepravu. Bolo to lacnejšie ako keby lístok platil v hotovosti.

Nemal spísanú žiadnu zmluvu so žiadnou osobou o preprave, ani s firmou a v súvislosti s prepravou z
a do zamestnania žiadnej osobe nepodpisoval žiadne listinné doklady.

25. Svedkyňa U. dňa 7.12.2015 uviedla, že chodí do práce do závodu Ina Kysuce, využíva autobusové
spoje, vlastne ten autobus, ktorý príde ako prvý s tým, že využíva aj mestskú linku. Bolo jej jedno akým

autobusomsaodveziedopráceazpráce,nezaujímalojuakejfirmeautobuspatril,vautobusesiprikúpila
lístok a odviezla sa do práce alebo z práce. Konateľa JURABUS s.r.o. alebo túto firmu nepoznala. Nikdy
nemala spísanú žiadnu zmluvu so žiadnou osobou ani firmou v súvislosti s prepravou do zamestnania
a v tejto súvislosti žiadnej osobne nepodpisovala žiadne listinné doklady.

26. Svedok Q. vo výpovedi dňa 7.12.2015 uviedol, že chodieva do práce do závodu Ina Kysuce, nevedel
presneuviesťdeň,alevletnommesiaci2015čakalnaautobusdopráce,kdesivšimolautobus,preprava
zamestnancovdoIny,pretoztohtodôvodunastúpil.Menovodičaautobusuuviesťnevedel,poznalholen
z videnia, predtým jazdil u iného dopravcu, týmto autobusom následne jazdieval. Spočiatku za prepravu
platil v hotovosti, neskôr mu ponúkol kartu, ktorú si nabil na 5 euro a potom uhrádzal prepravu, pretože to

bolo výhodnejšie. Uviedol, že nemal spísanú žiadnu zmluvu so žiadnou osobou ani firmou na prepravu
do a zo zamestnania a tiež v tejto súvislosti nič nepodpisoval.

27. Svedok IF. vo výpovedi dňa 7.12.2015 uviedol, že na prepravu do zamestnania a z práce Ina Kysuce
využíval autobus, ktorý príde na zástavku ako prvý. Nezaujímalo ho, akej firme autobus patrí. V 2015

využíval autobus, ktorého vodiča poznal z videnia. Vyhovoval mu hlavne z časového dôvodu, pretože
chodieval zavčasu. Zo začiatku platil za prepravu v hotovosti, neskôr mu bola ponúknutá karta, ktorú
dobil na 5 eur a potom ňou platil za dopravu, čo bolo preňho lacnejšie. Nemal spísanú žiadnu zmluvu v
súvislosti s dopravou do a zo zamestnania, a v tejto súvislosti nič nepodpisoval.

28. Poškodený JUDr. Q. zo dňa 4.9.2015 pred OR PZ Čadca ako svedok uviedol, že je spoločníkom
a konateľom a riaditeľom spoločnosti SKYLINES s.r.o. Čierne 239, vykonáva medzinárodnú osobnú
dopravu autokarmi a autobusmi vykonávanú v prenájme alebo za odplatu. ŽSK, odborom dopravy
a regionálneho rozvoja bolo dňa 31.7.2012 vydané rozhodnutie, pod sp. zn. 4233/2012/ODaRR,
ktorým bola udelená dopravcovi Unitrans-tech s.r.o., ktorej firmy je spoločníkom, dopravná licencia

na vykonávanie vnútroštátnej verejnej pravidelnej autobusovej dopravy na linke č. 502467, Turzovka-
Čadca-KNM-Ina-Žilina s platnosťou od nadobudnutia právoplatnosti do 29.11.2019 so zastávkami podľa
schváleného cestovného poriadku, v ktorom rozhodnutí je aj súhlas vykonávať dopravu prostredníctvom
subdodávateľa firmou SKYLINES s.r.o., ako spoločník podal podnet na políciu listom zo dňa 8.6.2015 vktorom oznámil porušenie niektorých zákonov a podnet na vykonanie kontroly smerujúce k zastaveniu
neoprávneného podnikania subjektu JURABUS s.r.o., ktorý začal prevádzkovať od 1.6.2015 pravidelnú
autobusovú linku Raková-Čadca-Kýčerka-Krásno nad Kysucou-KNM-Ina, ktorej cestovný poriadok je

totožný s ich pravidelnou linkou 502467 Turzovka-Čadca-KNM-Ina so spojmi č. 1,2,5,6,7,8 od zastávky
Raková s napojením na spoje č. 11,12,13,14,15,16 na sídlisko Kýčerka, až do KNM pred závod Ina,
ktorú činnosť vlastne vykonával do 30.6.2015. Uviedol, že tá spoločnosť JURABUS s.r.o. má povolenie
na medzinárodnú osobnú prepravu autokarmi a autobusmi vykonávanú v prenájme a za odplatu, teda
zájazdová nepravidelná doprava. Na prevádzkovanie pravidelnej linky je potrebná dopravná licencia,

ktorú vydáva ŽSK. Vyslovil názor, že zo strany konateľa X. F.a išlo o porušenie zákona č. 56/2012
Z. z. o cestnej preprave. Na prevádzku tejto linky používal autobus Renault Iliade CA925CK, ako aj
autobus Renault fr1, ev. č. NO244BT, ktorý používal posledné dva dni. Tým, že uvedený subjekt nemá
dopravnú licenciu a využíva cestovný poriadok, ktorý má riadne schválený a vyvesený ich spoločnosť,
sa tak priživuje na ich službách ako aj na službách ostatných dopravcov vykonávajúcich pravidelnú
dopravu, v tomto čase a na uvedenej trase a to firmy DanzaTrans s.r.o. z Turzovky a SAD Žilina

a.s. Zdôraznil, že zo strany JURABUS dochádza k porušeniu ďalších daňových zákonov, kde neboli
vydávané cestovné lístky z pokladne cestujúcim, ktorí platili v hotovosti za uvedené služby. Jedna
časť cestujúcich mala dopravnú kartu, ktorá im bola vydaná zadarmo, ale museli v hotovosti zaplatiť
pri prevzatí 5 eur kredit, ktorý bol na karte. Oproti tejto hotovosti nebol vydaný žiadny paragón ani
daňový doklad. Tento nebol vydaný ani pri opätovnom dobití. Druhá časť cestujúcich hádzala peniaze

v autobuse do misky, avšak cestovný lístok im nebol vydaný. Ak by táto činnosť pokračovala, mohol by
tu vzniknúť nebezpečný precedens, pre vznik ďalších subjektov podobným konaním, ktoré sa skryjú
za niektorú podobnú činnosť, (zájazdová preprava) a budú vykonávať podnikanie v úplne inej činnosti
(pravidelná doprava) ako to bolo napr. doteraz s 9 miestnymi vozidlami (preprava osôb do 9 miest),
ktorých činnosť nebezpečne ohrozila chod pravidelne dotovaných liniek verejnej autobusovej dopravy,

ktoré je po premnožení už veľmi ťažko úplne odstrániť z autobusových zastávok, i keď prijali opatrenia
v zákone proti súbehu týchto vozidiel s autobusovými linkami. V konaní vyčíslil a uplatnil si aj nárok na
náhradu škody. Zdôraznil, že v mesiaci jún 2015 bolo prevezených ich spoločnosťou o 1776 cestujúcich
menej, čo nebolo spôsobené ani dovolenkovým obdobím ani žiadnym chrípkovým obdobím a strata
na tržbách predstavovala 4.045 eur. Uviedol, že X. F. ako konateľ a vedúci JURABUS s.r.o. museli

jednoznačne vedieť, aký je rozdiel medzi pravidelnou a nepravidelnou autobusovou dopravou, pretože
mu bolo vydané osvedčenie odbornej spôsobilosti v oblasti cestnej osobnej dopravy OÚ Žilina odborom
cestnej dopravy a pozemných komunikácií, lebo takéto osvedčenie musí mať každý vedúci dopravy v
konkrétnej firme, ktorá podniká v osobnej alebo nákladnej doprave. V modrej licencii, ktorú má udelenú
spoločnosť JURABUS je na zadnej strane priamo vysvetlený rozdiel medzi pravidelnou a nepravidelnou

autobusovou dopravou. Uviedol, že zo strany X. F.a bola síce uzatvorená zmluva s Františkom Švaňom
a táto bola podľa jeho názoru len účelová, pretože E. B. musel by mať zmluvný vzťah s ostatnými
cestujúcimi a tým by X. F. sa s E. sa musel vyrovnať a následne E. B. vyrovnať aj s ostatnými cestujúcimi.
Myslí si, že to nie je technicky možné vykonať, pretože JURABUS jazdil na tri zmeny a E. B. nemohol
byť prítomný v autobuse, keďže je zamestnancom Ina Kysuce, aby vedel, koľko cestujúcich previezla

JURABUS s.r.o.

29. V doplnení poškodený JUDr. Q. dňa 19.11.2015 uviedol, že v mesiaci jún 2015 bolo zistené, že
na tejto linke premáva iný subjekt, ktorý kopíruje ich cestný poriadok a týmto subjektom ako zistil, bola
firma JURABUS s.r.o.. Na základe tohto oznámil vec na políciu, u daného subjektu bola vykonaná asi

2 x kontrola zo strany ŽSK a iných inštitúcii. Tým, že uvedená firma JURABUS nemá vydanú dopravnú
licenciu, cestovný poriadok využívala ich cestovný poriadok, ktorý má ich firma riadne schválený a
vyvesený na autobusových zastávkach, čím sa priživoval na ich službách. X. F. jazdil na uvedenej linke
od 1.6.2015 do 30.6.2015, čím spôsobil ich firme škodu vo výške 4.045 eur. Vo vzťahu odkázal na
predchádzajúci výpoveď.

30. Svedok E. B. pred OR PZ Čadca dňa 16.9.2015 uviedol, že presný deň si už nepamätá, kedy ho
oslovil muž, ktorý sa predstavil ako X. F., konateľ spoločnosti JURABUS s.r.o., s ktorým spísal zmluvu
o preprave osôb, resp. prepravu autobusom do práce a z práce, teda z miesta bydliska do KNM. Túto
zmluvu uzatvoril sám za seba, pričom jemu osobne to bolo jedno s akým prepravcom bude chodiť do

práce. Išiel tam, kde bola preprava autobusom lacnejšia. Nevie z akého dôvodu, ale X. F. ho oslovil ešte
jeden krát v súvislosti s touto zmluvou, že mu ju zobrali, ale aká osoba alebo inštitúcia neuviedol, preto
s ním spísal dňa 13.6.2015 novú zmluvu.31. Podľa oznámenia Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR č.l. 11117/2016/
D221/16478 zo dňa 10.3.2016 JUDr. Q., generálnou riaditeľkou sekcie na základe žiadosti AK JUDr.
Stopka, JUDr. Blendovský, JUDr. Strapáč, PhD., s.r.o., uviedla, že zasiela stanovisko k výkladu osobnej

pravidelnej dopravy podľa platnej legislatívy s upozornením, že výklad Ministerstva dopravy, výstavy
a regionálneho rozvoja MDVRR SR nie právne záväzným výkladom. Prezentované stanovisko je
MDVRR SR ako gestora zákona č. 56/2012 Z.z. Zákon č. 56/2012 Z.z. pre vymedzenie pojmov v §
8 ods. 2 odkazuje na čl. 2, ods. 2 a 4 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ES č. 1073/2009 z
21.10.2009 o spoločných pravidlách prístupe na medzinárodný trh autokarovej a autobusovej dopravy

a o zmene a doplnení nariadenia ES č. 561/2006, kde pravidelná doprava je doprava, ktorou sa
zabezpečuje preprava cestujúcich v presne určených intervaloch po presne určených trasách, pričom
cestujúci nastupujú a vystupujú na vopred určených zastávkach. Pravidelná doprava je prístupná
pre každého a v prípade potreby sa vyžaduje rezervácia. Vykonávanie pravidelnej dopravy je bližšie
upravené najmä § 9 až 23 zák. č. 56/2012 Z.z., kde dopravca má okrem všeobecných povinností
podľa § 7 aj povinnosti dopravcu pravidelnej dopravy podľa § 11 zák. č. 56/2012 Z.z. Osobitná

pravidelná doprava je pravidelná doprava bez ohľadu na to, kto ju organizuje, objednáva, s ktorou sa
zabezpečuje preprava osobitných kategórií cestujúcich s vylúčením ostatných cestujúcich. Vykonávanie
osobitnej pravidelnej dopravy je bližšie určené najmä v ust. § 24 zák. č. 56/2012 Z.z. Dopravca má
len všeobecné povinnosti podľa § 7, nemá povinnosti dopravcu v pravidelnej doprave podľa § 11 zák.
č. 56/2012. Teda prevádzkovú povinnosť nemusí prevádzkovať pravidelnú dopravu po autobusovej

linke v súlade s udelenou dopravnou licenciou a so zmluvou o službách vo verejnom záujme, nemá
ani tarifnú povinnosť, nemusí prepravovať cestujúcich podľa určenej tarify a vydávať cestovný lístok
alebo iný doklad potvrdzujúci zaplatenie cestovného, alebo ho zaevidovať v elektronickom systéme.
Dopravca osobitnú pravidelnú dopravu vykonáva na vlastné riziko a zodpovednosť. Jej účelom je
flexibilnejšie uspokojovanie prepravných potrieb najmä pracovníkov z domu do práce a späť, resp.

žiakov a študentov do vzdelávacích zariadení bez ich väzby na existujúcu sieť autobusových liniek
pravidelnej autobusovej dopravy. Podmienkou, aby sa osobitná pravidelná doprava mohla vykonávať
bez akéhokoľvek povolenia (čl.5 ods. 2 Nariadenia ES č. 1073/2009) alebo bez dopravnej licencie,
je zmluva uzavretá medzi organizátorom (objednávateľom prepravy) a dopravcom. Organizátorom
(objednávateľom prepravy), môže byť fyzická alebo právnická osoba. Konkrétny obsah zmluvy č. 5 ods.

2 Nariadenia ES č. 1073/2009 ani § 24 zák. č. 56/2012 Z.z. neustanovuje, môže ísť napr. o zmluvu
o preprave osôb podľa § 760 alebo iný druh zmluvy podľa § 51 Obč. zákonníka. Zmluva uzavretá
medzi organizátorom (objednávateľom dopravy) a dopravcom môže obsahovať ustanovenia o cene za
poskytovanie prepravných služieb a o spôsobe jej úhrady. Toto ustanovenie však nemožno zamieňať
s tarifou podľa § 17 zák. č. 56/2012 Z.z., v ktorej určená cena výmermi a je záväzná pre všetkých

dopravcov v pravidelnej autobusovej doprave alebo je regulovaná v zmluve o službách vo verejnom
záujmečl.3NariadeniaESč.1370/2007z23.10.2007. Zmluvamedziorganizátoromadopravcommôže
obsahovať tiež dohodnutú trasu, na základe ktorej sa cestujúci dopravujú s dohodnutými zastávkami.
Zastávky sa pri ceste tam do cieľového miesta môžu použiť iba na nastupovanie, pri ceste späť z
miesta odchodu do cieľového miesta sa môžu používať na vystupovanie. Dopravca má v osobitnej

pravidelnej doprave povinnosť prepraviť len toho cestujúceho, pripraveného na zastávke na dohodnutej
trase v čase odchodu autobusu podľa dohodnutého časového harmonogramu, ktorý patrí k dohodnutej
skupine cestujúcich. Osobitná pravidelná doprava sa môže meniť podľa potrieb užívateľov. Dohodnutý
časový harmonogram si však nemožno zamieňať s cestovým poriadkom podľa § 15 zák. č. 56/2012
Z.z., ktorý schvaľuje dopravný správny orgán. Uviedli, že podľa ich zistení dopravca JARABUS, s.r.o.,

má oprávnenie vykonávať povolanie prevádzkovateľa vnútroštátnej autobusovej dopravy, ktoré vydalo
OÚ Žilina s platnosťou do 2.3.2025. Okrem tohto tiež má udelenú licenciu spoločenstva podľa čl. 4
nariadenia (ES) č. 1073/2009 na medzinárodnú osobnú prepravu autokarmi a autobusmi s platnosťou
do 2.3.2025. Má tiež oprávnenie vykonávať osobitnú pravidelnú dopravu bez akéhokoľvek povolenia
(čl.5 ods. 2 a čl. 15) ES 1073/2009 alebo bez dopravnej licencie vtedy, ak sú splnené všetky podmienky

ustanovené nariadením ES 1073/2009 a ň 24 zák. č. 56/2012 Z.z. najmä podmienku uzavretia zmluvy
s objednávateľom dopravy. Pokiaľ takáto zmluva uzatvorená nie je, tak osobitnú pravidelnú dopravu ani
nemožno začať vykonávať. Obdobne sa vyjadril v stanovisku MDVRR SR č. 20138/2015/C221-SCD
PK/4807 aj Ing. Tisovský PhD. listom zo dňa 6.8.2015 na adresu Žilinského samosprávneho kraja.

32. X. F. pred OS Čadca dňa 18.4.2016 uviedol, že v mesiaci jún 2015 od 1.6. do 23.6. (v zápisnici
uvedené 238.06) mimo sobôt a nedeľ vykonával osobitnú pravidelnú dopravu, pričom prepravoval iba
zamestnancov firmy INA KNM ani jedného iného cestujúceho, ktorí by mali záujem sa jeho autobusom
odviesť. Naložil zamestnancov firmy INA KNM v Čadci na Kýčerke, zastavil v Čadci v meste tzv. naKolene,kdezasanastúpiliibazamestnanciINA,išielrovnodotunelaHorelica,pocestemaldvezástavky
v Kráse nad Kysuckou, kde opäť nastúpili len zamestnanci INA a z Krásna nad Kysuckou išiel priamo do
mesta Kysucké Nové Mesto, kde pribral zamestnancov INA na sídlisku Kamence a zaviezol ich priamo

do firmy INA KNM. Trvalo mu cca pol hodiny, ľudia boli spokojní práve pre krátkosť času takejto dopravy.
Uviedol, že sa jednalo o osobitnú pravidelnú dopravu so zabezpečením prepravy osobitnej kategórie
cestujúcich s vylúčením ostatných všeobecných cestujúcich. Chcel uzatvoriť zmluvu o preprave iných
zamestnancov s firmou INA, títo však omietli, že takéto zmluvy nemajú s nikým uzatvorené, a preto urobil
zmluvusfyzickou osobouE..Jednalosaozmluvuopreprave,taktobolpraktickyusmernenýprikontrole,

že musí mať nejakú zmluvu buď s firmou, pre ktorú prepravuje alebo s nejakým cestujúcim. Má za
to, že keďže pravidelnú dopravu nevykonával, nepotreboval dopravnú licenciu ako to udáva prokurátor
v podanej obžalobe. Naopak je držiteľom povolenia prevádzkovať vnútroštátnu autobusovú dopravu
do roku 2025, má licenciu spoločenstva na medzinárodnú osobnú dopravu tiež do roku 2025. Z tohto
vyplýva,žemáoprávnenievykonávaťosobitnúdopravubezakéhokoľvekpovoleniavzmysleNariadenia
Rady Európy alebo bez dopravnej licencie s tým, že boli splnené podmienky ustanovené Nariadením

Rady Európy a Zákona o cestnej doprave.

33. Ing. Jozef Tisovský PhD., vo výpovedi uviedol, že pracuje ako hlavný štátny radca na Ministerstve
dopravy. Zo strany VÚC Žilina bola podaná oficiálna žiadosť , aby odpovedal na konkrétne otázky s
činnosťou dopravcu JARABUS, s.r.o.. Po predložení zoznamu cestujúcich svedkovi, ktorý má tvoriť

prílohu k zmluve, ktorý sa v tom čase v trestnom spise nenachádzal, svedok uviedol, že tento zoznam
cestujúcich pripojený k zmluve o preprave v súlade s ust. § 24 zák. č. 56/2012 Z. z., prepravný poriadok
je upravený v § 4 zák. č. 56/2012 Z. z. a musí byť vyhotovený v písomnej forme, musí obsahovať to,
čo je v ust. § 4 uvedené, či ho mala vyhotovený spol. JURABUS nevie uviesť, lebo je to záležitosťou
Žilinského samosprávneho kraja. Uviedol, že v trestnom spise tento poriadok nenachádza, spoločnosť

ho mala predložiť ŽSK, dôkazom, že existuje a má ho ŽSK je k dispozícii listinný dôkaz, list VÚC z
29.6.2015. Ďalej tiež uviedol, že nie je striktne vylúčené, aby účastníkom zmluvy ako objednávateľa bol
zamestnávateľ,ktoréhozamestnancisúvtakomtospôsobeprepravyprepravovaní.Autobusydopravcov
vykonávajúcich dopravu napr. pre Volkswagen z viacerých obcí zvážajú nielen zamestnancov, ale
aj živnostníkov, ktorí v podniku pracujú a je prvotný záujem, aby sa dostavili do zamestnania. Na

uzatvorenie zmluvy je postačujúca jedna fyzická osoba a nie je potrebné uzatvárať zmluvu s každou
prepravovanou osobou.

34. Podľa stanoviska INA Kysuce spol. s r.o. pre OR PZ Čadca na základe žiadosti o podanie správy na
spol. JURABUS s.r.o. uviedol, že zo strany INA Kysuce, nebola vystavená žiadna objednávka na výkon

zmluvnej prepravy pre spol. JURABUS s.r.o. Túto spoločnosť nemajú ani systémovo založenú a neboli
s ňou uzatvárané ani žiadne iné objednávky alebo zmluvy.

35. Listom zo dňa 29.6.2016 č. 02059/2015/ODaRR-11 žalovaný upozornil žalobcu na základe
vykonaného odborného dozoru dňa 24.06.2015 v pravidelnej autobusovej doprave podľa § 46 ods.

3 zákona SR Č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave na nasledovné porušenia a nedostatky v činnosti
prevádzkovateľa cestnej dopravy v pravidelnej autobusovej doprave. Vykonaným odborným dozorom
boli zistené, že I. spoločnosť JURABUS, s.r.o., 029 46 Sihelné 23, IČO: 48 081582 (ďalej len ako
„spoločnosť JURABUS, s.r.o.) prevádzkuje na trase Čadca - Kysucké Nové Mesto - INA pravidelnú
verejnú autobusovú dopravu bez udelenej dopravnej licencie a bez schváleného cestovného poriadku.

II. Spoločnosť JURABUS, s.r.o. tvrdí, že vykonáva zmluvnú prepravu pre zamestnancov spoločnosti
INA - Kysuce, spol. s r.o., Dr. G. Schaefflera 1, 024 01 Kysucké Nové Mesto, IČO: 36386 553 v
zmysle § 24 zákona č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave. Spoločnosť JURABUS, s.r.o. pri kontrole
(odbornom dozore) dňa 24. 06. 2015 nepredložila zmluvu medzi dopravcom a objednávateľom prepravy
po dohodnutej trase s dohodnutými zástavkami v dohodnutej periodicite. III. JURABUS, s.r.o. prepravuje

cestujúcich podľa tarify a vydáva cestujúcim cestovný lístok formou - čipovej dopravnej karty, cestujúci je
zaevidovaný v elektronickom systéme a z čipovej karty platí cestovné. Dopravca pritom nemá v osobitnej
dopravetarifnúpovinnosť,pretožeosobitnápravidelnádopravasauskutočňujenazákladezmluvymedzi
dopravcom a objednávateľom prepravy. IV. použitý autobus bol označený obchodným menom dopravcu
JURABUS, s.r.o., ale nebol podľa § 24 ods. 6 zákona č. 56/2012 Z. z. označený vpredu a vzadu názvom

cieľovej zastávky a nápisom označujúcim osobitnú pravidelnú dopravu, napríklad „Zmluvná preprava"
alebo obchodným menom objednávateľa prepravy. Odborný dozor bol dňa 24.06.2015 vykonaný za
účasti vodiča autobusu p. F.a, ktorý je zároveň konateľom a spoločníkom spoločnosti JURABUS, s.r.o..
Predmet a rozsah kontroly je jasne uvedený v protokole o vyhodnotení odborného dozoru, ktorý bolpodpísaný zo strany kontrolovaného subjektu bez pripomienok a ktorý na mieste obdržal rovnopis
tohto protokolu. Z tohto dôvodu považujeme námietky uvedené v liste právneho zástupcu spoločnosti
JURABUS, s.r.o. zo dňa 25. 06. 2015 za nezakladajúce sa na skutočnosti. Odborný dozor v pravidelnej

autobusovej doprave bol dňa 24.06.2015 vykonaný v súčinnosti s Okresným riaditeľstvom PZ - odbor
kriminálnej polície Čadca, Inšpektorátom práce Žilina a Daňovým úradom Čadca. Pokiaľ tieto orgány
vyžadovali aj ďalšie doklady, ktoré sú uvádzané v liste právneho zástupcu spoločnosti JURABUS, s.r.o.
zo dňa 25. 06. 2015, ide o postup a právomoc týchto orgánov, nie odborného dozoru v pravidelnej
autobusovej doprave vykonaného zo strany správneho orgánu ŽSK. Dopravca na výzvu dopravného

správneho orgánu, ktorú prijal dňa 16. 06. 2015, predložil Žilinskému samosprávnemu kraju dňa 22.
06. 2015 Zmluvu o preprave osôb zo dňa 13. 06. 2015, ktorú uzavrel s Františkom Švaňom, Struhy
1270, Krásno nad Kysucou. Z predloženej zmluvy vyplýva, že objednávateľom dopravy na trase Čadca
- Kysucké Nové Mesto -INA nie je zamestnávateľ: INA - Kysuce, spol. s r.o., Dr. G. Schaefflera 1, 024
01 Kysucké Nové Mesto, IČO: 36 386 553. Spoločnosť JURABUS, s.r.o. teda neprevádzkuje osobitnú
pravidelnú prepravu pre tohto zamestnávateľa, tak ako deklarovala pri odbornom dozore, pretože ten

nie je objednávateľom dopravy. Objednávateľom dopravy je bližšie neidentifikovateľná fyzická osoba
resp. skupina osôb (a spol.). Záver, že sa nejedná o osobitnú pravidelnú dopravu podporuje aj zistenie
odborného dozoru a to, že spoločnosť JURABUS, s.r.o. prepravuje cestujúcich podľa tarify, cestujúci
za cestu platia cestovné z čipovej dopravnej karty, hoci v osobitnej pravidelnej doprave nemá dopravca
tarifnú povinnosť.

36. V oznámení žalovaný uviedol, že na základe vyššie uvedených skutočností orgán odborného
dozoru považuje popísané vykonávanie prepravy cestujúcich spoločnosťou JURABUS, s.r.o. na trase
Čadca - Kysucké nové Mesto - INA ako vykonávanie pravidelnej dopravy, nie osobitnej pravidelnej
dopravy. Na vykonávanie pravidelnej dopravy musí mať dopravca v zmysle § 10 ods. 1 zákona č.

56/2012 Z. z. udelenú dopravnú licenciu vydanú Žilinským samosprávnym krajom. Konanie spoločnosti
JURABUS, s.r.o. preto považujeme za závažné porušovanie zákona č. 56/2012 Z.z. o cestnej doprave
a to konkrétne za porušenie § 10 ods. 1 zákona č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave, podľa ktorého
oprávnenie prevádzkovať pravidelnú vnútroštátnu dopravu vzniká udelením dopravnej licencie. Faktické
prevádzkovanie pravidelnej autobusovej linky na trase Čadca - Kysucké Nové Mesto -INA považoval

za zakrývanie za prevádzkovanie osobitnej pravidelnej dopravy podľa predloženej Zmluvy o preprave
osôb zároveň zákon č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave, ktorá výslovne nielen porušuje, ale aj obchádza
jeho účel. Z týchto dôvodov Žilinský samosprávny kraj, ako orgán odborného dozoru, v súlade s §
46 ods. 3 zákona č. 56/2012 Z. z. vyzval spoločnosť JURABUS, s.r.o. na odstránenie nedostatku t.j.
okamžité ukončenie takto vykonávanej prepravy osôb. Súčasne mu oznámil, že Žilinský samosprávny

kraj bude postupovať v zmysle § 48 ods. 1 pism. e) zákona č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave v znení
neskorších predpisov, podľa ktorého: „Dopravný správny orgán uloží pokutu od 100 eur do 15 000 eur
prevádzkovateľovi cestnej dopravy, ktorý prevádzkuje autobusovú linku bez dopravnej licencie alebo po
odňali dopravnej licencie". Dopravný správny orgán bude pri určovaní výšky sankcie prihliadať na dĺžku
konania, ktoré bolo v rozpore s platnou legislatívou SR.

37. Žiadosťou zo dňa 21.2.2017 žalobca v zastúpení právnym zástupcom požiadal žalovaného o
predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom vo
výške 89.813,03 eur z dôvodu, že bol vyzvaný žalovaným na odstránenie nedostatkov zistených
kontrolou 24.6.2015 tak, že bol povinný od doručenia predmetnej výzvy okamžite ukončiť takto

vykonávanú prepravu osôb, čomu vyhovel a od 6.7.2015 prestal vykonávať prepravu osôb. Škoda bola
spôsobená ušlým ziskom vo výške 200,- eur denne v období od 6.7.2015 do 20.9.2016 (88.600,- eur)
a náhradou trov právneho zastúpenia vo výške 1.213,03 eur. Žalovaný listom z 26.5.2017 oznámil
žalovanému, že nárok neuspokojí, pretože ho považuje za neopodstatnený čo do základu a výšky.

38. Podľa § 14 ods. 1 zák. 514/2003 Z.z. územná samospráva zodpovedá za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti
urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie o zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci
pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom
chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

39. Podľa § 14 ods. 2 zák. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takýmto postupom spôsobená škoda.40. Podľa § 15 ods. 1 zák. 514/2003 Z.z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej

nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

41.Podľa§16ods.1zák.514/2003Z.z.zožiadostimusíbyťzrejmé,ktonáhraduškodyžiada,ktorejveci

sa týka, titul, z ktorého sa nároku na náhradu škody domáha, akým spôsobom škoda vznikla a čoho sa
poškodený domáha. V žiadosti a pri uplatnení nároku na náhradu škody na súde je poškodený povinný
uviesť požadovanú výšku náhrady škody a označiť orgán verejnej moci, ktorý mu škodu spôsobil.

42. Podľa § 16 ods. 2 zák. 514/2003 Z.z. Príslušný orgán neprihliada na žiadosť, ak žiadosť nemá
náležitosti podľa odseku 1 a poškodený na výzvu príslušného orgánu v určenej lehote neodstránil

nedostatky žiadosti; tým nie je dotknuté právo poškodeného domáhať sa za splnenia podmienok podľa
tohto zákona uspokojenia nároku alebo jeho časti na súde.

43. Podľa § 16 ods. 4 zák. 514/2003 Z.z. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody
alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán

písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený
domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde
môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z
titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj
úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že

neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania
nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

44. Nárok v konaní bol uplatnený titulom nesprávneho úradného postupu územnej samosprávy podľa
§ 14 ods. 1 zák. 514/2003 Z.z..

45.Zákonč.514/2003Z.z.nevymedzujepojemnesprávnyúradnýpostup,atoanivust.§9anivust.§14
cit. zák.. Príkladom uvádza, že za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie o zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených

záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

46. Preto stručne možno uviesť, že sa jedná o nesprávny výkon právomoci pri plnení zákonných
povinností či absencie ich splnenia (nesplnenie povinnosti), teda škoda spôsobená nesprávnym
procesným postupom. Právna teória za nesprávny úradný postup považuje porušenie pravidiel

predpísaných právnymi normami pre konanie samosprávneho orgánu pri jeho činnosti, a to aj pri takých
úkonoch, ktoré sú vykonávané v rámci rozhodovacej činnosti, avšak pre prípad vzniku škôd, ktoré vznikli
inou ako rozhodovacou činnosťou.

47. Podľa odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu SR č.k. 4 Cdo 24/2004 „Citovaný zákon bližšiu

definíciu pojmu nesprávneho úradného postupu neobsahuje. Podľa obsahu tohto pojmu môže ísť o
akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomoci určitého štátneho orgánu. K nesprávnemu úradnému
postupumôžedôjsťnielenpriúkonochvrámcičinnosti,priktorejštátnyorgánnerozhoduje,aleajvrámci
jeho rozhodovacej činnosti. Nesprávnym úradným postupom môže byť aj nevydanie alebo oneskorené
vydanie rozhodnutia v dôsledku porušenia stanovených alebo primeraných lehôt na jeho vydanie (nie

však vydanie rozhodnutia samo), lebo znaky nesprávneho úradného postupu má aj nečinnosť štátneho
orgánu alebo jeho činnosť, ktorá nie je vykonávaná v ustanovenej lehote.“

48. Podľa rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 22. 5. 2017, sp. zn. 5Co/38/2016 „V tejto
súvislosti odvolací súd poznamenáva, že žalobca sa nemôže v konaní domáhať náhrady škody titulom

nesprávneho úradného postupu spočívajúcom v takom pochybení v postupe U. R. E., ktoré sa týka
hmotnoprávneho posúdenia veci; hmotnoprávne pochybenia sa môžu priamo odraziť len v obsahu
rozhodnutí U. R. E.L., keďže za nesprávny úradný postup nie je možné považovať to, keď výklad
zákona, právne posúdenie veci, či aplikácia zákona na daný skutkový stav zo strany štátneho orgánu súodlišné od tých, aké očakáva ten účastník, koho práv či právom chránených záujmov sa má rozhodnutie
dotýkať.“

49. Žalobca v konaní vymedzil nesprávny úradný postup tým, že žalovaný na základe kontroly zo dňa
24.6.2015 ho listom z 29.6.2016 vyzval na odstránenie zistených nedostatkov tak, že bol povinný od
doručenia predmetnej výzvy okamžite ukončiť takto vykonávanú prepravu osôb, čomu vyhovel a od
6.7.2015 prestal vykonávať prepravu osôb, čím mu vznikla škoda ušlým ziskom.

50. V konaní žalobca nenamietal, že by žalovaný ako samosprávny kraj nemal kompetenciu vykonať
kontrolu (absencia právomoci).

51. Súd kompetenciu žalovaného mal danú ust. § 45 ods. 5, § 46 a násl. zákona č. 56/2012 Z.z.,
nakoľko žalovaný ako vyšší územný celok vykonáva odborný dozor nad pravidelnou dopravou a
kontroluje plnenie povinností dopravcov vo svojom územnom obvode, najmä vybavenie technickej

základne, dodržiavanie prevádzkovej povinnosti a tarifnej povinnosti, dodržiavanie prepravného
poriadku, cestovného poriadku a plnenie záväzku zo zmluvy o službách.

52. Žalobca taktiež nenamietal, že by kontrola bola vykonaná v rozpore so zákonom, že by došlo k
porušeniu povinností vyššieho územného celku pri výkone odborného dozoru. Súd takúto skutočnosť

nezistil ani z vykonaného dokazovania (hoci rozhodné skutočnosti musí tvrdiť žalobca).

53. Žalobca nenamietal ani prieťahy v konaní, dĺžku konania.

54. Predmetom nesprávneho úradného postupu mal byť nezákonný zásah spočívajúci vo vydaní

príkazu, odstrániť nedostatky zistené podľa § 7 písm. a/ zák. č. 56/2012 Z.z. a § 11 ods. 1 písm. a/ zák.
č. 56/2012 Z.z. tým, aby okamžite ukončil takto vykonávanú prepravu (§ 46 ods. 3 zák. č. 56/2012 Z.z.),
čo by mohlo byť po naplnení predpokladov nezákonnosti pre takýto príkaz či jeho neopodstatnenosti
posudzované ako nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov žalobcu.

55. Tak ako súd vyššie uviedol, bola preukázaná právomoc žalobcu, oprávnenie v prípade zistenia
nedostatkov vyzvať na okamžité ukončenie protiprávnej činnosti, teda dôvodom pre nesprávny úradný
postup by mohla byť len skutočnosť, že to žalovaný tak konal bez náležitého zistenia a opore v zistených
skutočnostiach. Súd však poukazuje na skutočnosť, že samotná výzva však nie je vymáhateľná a
nemôže slúžiť ako exekučný titul. Jej účelom je upozorniť na zistené nedostatky a ich odstránenie

tak, aby nedochádzalo k ďalšiemu porušovaniu povinností. Preto s poukazom aj na vyššie uvedené
skutočnosti a právny názor vyslovený v rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 22.5.2017, sp.
zn. 5Co/38/2016, podľa ktorého za nesprávny úradný postup nie je možné považovať to, keď výklad
zákona, právne posúdenie veci, či aplikácia zákona na daný skutkový stav zo strany štátneho orgánu sú
odlišné od tých, aké očakáva ten účastník, koho práv či právom chránených záujmov sa má rozhodnutie

dotýkať, nemôže dôjsť k spôsobeniu škody nesprávnym úradným postupom tým, že by došlo pri plnení
povinností k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, vysloveniu nesprávnych záverov a pod.. Takého
pochybenie sa môže odraziť jedine pri nezákonnosti rozhodnutia.

56. Naviac pri hodnotení počínania si žalobcu pri vykonávaní prepravy od 1.6.2015 do 30.6.2015 (či

23.6.2015 alebo 28.6.2015 - výpoveď X. F.a pred OS Čadca dňa 18.4.2016) sa súd plne stotožňuje s
právnym názorom a výkladom žalovaného v jeho vyjadrení k žalobe vo vzťahu k posúdeniu charakteru
dopravy vykonávanej žalobcom.

57. Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 56/2012 Z.z. pravidelnou dopravou z hľadiska dopravnej obslužnosti územia

je mestská doprava, prímestská doprava a diaľková doprava.

58. Podľa § 10 ods. 1 zák. č. 56/2012 Z.z. dopravnou licenciou sa zriaďuje autobusová linka a
jej udelením vzniká prevádzkovateľovi cestnej dopravy oprávnenie prevádzkovať na nej pravidelnú
vnútroštátnu dopravu. Na zriadenie medzinárodnej autobusovej linky a na vznik oprávnenia

prevádzkovaťnanejpravidelnúmedzinárodnúdopravujepotrebnépovoleniepodľaosobitnéhopredpisu
32) alebo podľa medzinárodnej zmluvy.59. Podľa § 10 ods. 2 zák. č. 56/2012 Z.z. na každú autobusovú linku je potrebná samostatná
dopravná licencia. Ak ide v prímestskej doprave o skupinu autobusových liniek jedného prevádzkovateľa
pravidelnej dopravy, ktorými zabezpečuje dopravnú obslužnosť územia, možno na ich zriadenie

a prevádzkovanie udeliť jednu dopravnú licenciu. Na prevádzkovanie autobusových liniek jedného
prevádzkovateľa pravidelnej dopravy v mestskej doprave postačuje jedna dopravná licencia.

60. Práva a povinnosti dopravcu a cestujúcich sú uvedené v ust. § 11 až § 15 zák. č. 56/2012 Z.z..

61. Podľa § 24 ods. 1 zák. č. 56/2012 Z.z. osobitnou pravidelnou dopravou je pravidelná doprava pre
vopreddohodnutéskupinycestujúcichsvylúčenímostatnýchcestujúcich,najmädopravazamestnancov
do zamestnania a zo zamestnania a žiakov a študentov do vzdelávacích zariadení a späť. Uskutočňuje
sa na základe zmluvy medzi dopravcom a objednávateľom prepravy po dohodnutej trase s dohodnutými
zastávkami v dohodnutej periodicite.

62. Podľa § 24 ods. 2 zák. č. 56/2012 Z.z. osobitná pravidelná doprava môže byť súbežná s trasou
autobusovej linky pravidelnej dopravy s využívaním jej zastávok a prístreškov podľa dohody s jej
prevádzkovateľom alebo samostatná po vlastnej trase s vlastnými zastávkami.

63. Podľa § 24 ods. 3 zák. č. 56/2012 Z.z. dopravca má v osobitnej pravidelnej doprave prepravnú

povinnosť a povinnosti dopravcu len vo vzťahu k dohodnutej skupine cestujúcich; nemá prevádzkovú
povinnosť ani tarifnú povinnosť.

64. Podľa § 24 ods. 5 zák. č. 56/2012 Z.z. používané autobusy musia byť popri označení obchodným
menom dopravcu označené vpredu a vzadu názvom cieľovej zastávky a nápisom označujúcim

osobitnú pravidelnú dopravu, napríklad Školský autobus, Zmluvná preprava alebo obchodným menom
objednávateľa prepravy.

65. Podľa čl. 6 2. Osobitná pravidelná doprava zahŕňa:
a) prepravu pracovníkov z domu do práce a späť;

b) prepravu žiakov a študentov do vzdelávacích zariadení a z nich. Skutočnosť, že osobitná doprava
sa môže meniť podľa potrieb užívateľov, neovplyvní jej zatriedenie ako pravidelná doprava. Osobitná
pravidelná doprava nepodlieha povoleniu v súlade s kapitolou III, ak sa vykonáva na základe zmluvy
uzavretej medzi organizátorom a dopravcom.

66. Podľa kapitoly VI. čl. 18 nariadenia, dopravcovia vykonávajúci pravidelnú dopravu s výnimkou
osobitnej pravidelnej dopravy vydávajú buď individuálne, alebo kolektívne cestovné lístky s vyznačením:
a/ miesta odchodu a cieľového miesta a tam, kde je to vhodné, spiatočnej cesty, b/ doby platnosti
cestovného lístka a c/ cestovného.

67. Súd za podstatný rozdiel medzi osobitnou a pravidelnou prepravou považuje charakter zmluvného
vzťahu, teda s kým uzatvára dopravca zmluvný vzťah. Pri osobitnej doprave je to dopravca a

objednávateľ. Pri pravidelnej doprave je to dopravca a cestujúci na základe zmluvy o preprave podľa §
760 Občianskeho zákonníka a násl., podľa ktorého zmluvou o preprave osôb vzniká cestujúcemu, ktorý
za určené cestovné použije dopravný prostriedok, právo, aby ho dopravca prepravil do miesta určenia
riadne a včas. Na uvedenom nič nemení a nemôže meniť ani skutočnosť, keby pravidelná preprava
bola vykonávaná za základe zmluvy o verejnom záujme objednávateľom podľa § 19 zák. č. 56/2012

Z.z.. V tomto prípade je objednávateľom na účely zákona orgán verejnej správy, ktorý je podľa zákona
povinný organizovať a zabezpečovať dopravnú obslužnosť územia kraja alebo obce v pravidelnej
doprave s cieľom zabezpečiť dopravnú obslužnosť územia, ak nie je dostatočne zabezpečená dopravná
obslužnosť územia pravidelnou dopravou prevádzkovanou dopravcami na komerčnom základe ani
železničnoudopravou.Jednásalenodopravnéslužbyvrozsahupotrebnomnazabezpečeniedopravnej

obslužnosti územia vo verejnom záujme (potreba zabezpečiť aj ekonomicky neefektívnu obslužnosť
územia), ktoré sú však poskytované cestujúcim na základe cestovného (objednávateľ len v určitom
rozsahu zabezpečuje objednávkou samotné prevádzkovanie linky pre široký a neobmedzený okruh
záujemcov).68. Súd preto musí konštatovať, že ak žalobca vydával cestovné lístky, prípadne čipové karty na úhradu
cestovného, alebo len od cestujúcich prijímal ním určené cestovné (bez vydania cestovného lístka),

bol v právnom vzťahu s cestujúcim a nie s objednávateľom prepravy p. Františkom Švaňom, Struhy
1270, Krásno nad Kysucou. E. B. totiž nemá oprávnenia objednávateľa podľa § 19 zák. č. 56/2012 Z.z..
Výdaj cestovných lístkov či už priamo alebo prostredníctvom čipovej karty mal súd preukázané aj z
výpovedí svedkov v trestnom konaní, prehľadu a evidencie tržieb daňovým úradom. Ak by sa jednalo o
osobitnú dopravu, aj pri prijatí úhrady by musela byť účtovaná na účet objednávateľa (organizátora) a

nie dopravcu. Pri prijímaní určenej úhrady na cestovné od cestujúcich prepravcom vzniká totiž zmluva
o preprave s cestujúcim a nie objednávateľom prepravy. Len už samotné vydávanie cestovných lístkov
predpokladá cestovný poriadok, ktorý je možné vydať len pri pravidelnej preprave či taxislužbe (§ 4 zák.
č. 56/2012 Z.z.). Totiž podľa § 16 zák. č. 56/2012 Z.z. potvrdením o uzatvorení zmluvy o preprave osôb
a o zaplatení cestovného je cestovný lístok v papierovej podobe alebo v elektronickej podobe. Rovnako
v nariadení je vydávanie cestovných lístkov spojené výhradne s pravidelnou dopravou.

69. Súd v tomto konaní nemá právo hodnotiť správnosť postupu a rozhodnutia Okresného súdu Čadca v
konaní č.k. 3T/144/2015, avšak ani rozhodnutie súdu (mimo rozhodnutia o tom, kto spáchal aký trestný
čin), nie je záväzné. Rovnako pre súd nie je záväzný výklad MDVRR SR, hoci súd sa sním v prevažnom
rozsahu rovnako stotožňuje. Naviac rozhodnutie v trestnom konaní je viazané aj na subjektívnu

stránku, úmysel, teda nemusí byť zhodné s rozhodnutím v správnom konaní pri posúdení porušení
povinností dopravcu či uložení sankcie. To že konateľ žalobcu nepodnikal nedovolene neznamená, že
mal oprávnenie na vykonávanie takejto dopravy.

70. Súd v tomto konaní dospel k záveru, že samotnou výpoveďou pred OOPZ Čadca E. B. uviedol,

že zmluvu uzavrel so žalobcom vo vlastnom mene na podnet žalobcu a nemal záujem zabezpečovať
prepravu ostatných osôb, teda zamestnancov INA Kysuce ani organizovať prepravu takýchto osôb.
Teda zmluva by mohla byť platná len pre prepravu p. B., nie však ostatných osôb. Tiež podmienkou
osobitnej dopravy je to, že zmluvný vzťah je založený už pred samotným započatím dopravy, pretože sa
poskytuje pre vopred dohodnuté skupiny cestujúcich, teda zmluvy nemožno uzatvárať počas prepravy,

napr. dopísaním mena na zoznam, podpisom zmluvy pri nastúpení do dopravného prostriedku. Preto
zoznam cestujúcich by musel byť predložený pri podpise zmluvy p. B., musel by byť jej neoddeliteľnou
súčasťou a teda musel by byť zrejmý jeho úmysel zabezpečiť prepravu pre takéto osoby, čo súd zo
žiadneho dôkazu ani tvrdenia nezistil.

71. Naviac súd poukazuje na skutočnosť, že v rámci úpravy pravidelnej, osobitnej či príležitostnej
dopravy je dôležitá ochrana práv cestujúcich, ktoré sú pri daných typoch dopravy úplne rozdielne.
Pri pravidelnej doprave má cestujúci postavenie spotrebiteľa, pri ostatných druhoch dopravy má len
prípadné zmluvné práva podľa dohody s objednávateľom, nie prepravcom. Charakter pravidelnej
dopravy je dôležitý aj pre zabezpečenie obslužnosti územia, rentability dopravy, ktorá sa nemá

vykonávať len v ekonomicky výhodnom exponovanom čase a na ekonomicky výhodnej oblasti
(rentabilnej), kedy je doprava rentabilná, ale aj stanovených intervaloch a čase, kedy doprava môže byť
stratová a strata sa vykrýva buď príspevkom zo zmluvy vo verejnom záujme alebo ziskom z ekonomicky
silnejšej dopravy v inom čase, preto sa vykonáva na základe licencie a schváleného prepravného
poriadku. Z uvedeného dôvodu je neprípustné, aby vôbec bol vykonávaný obdobný typ dopravy bez

udelenej licencie. Jedná sa teda o obmedzenie trhu - podnikania v osobnej doprave, na základe zákona
a vo verejnom záujme. Preto cit. ustanovenia zákona č. 56/2012 Z.z. v spojení s Nariadením EP a Rady
(ES) č. 1073/2009 o spoločných pravidlách prístupu na medzinárodný trh autokarovej a autobusovej
dopravy (najmä kapitola III) je potrebné vykladať nie len gramaticky, ale aj s použitím logického výkladu
právnej normy a teologického výkladu, teda účelu, ktorý chcel zákonodarca dosiahnuť, v danom prípade

s poukazom na reguláciu skôr reštriktívne ako extenzívne.

72. Nakoľko súd nezistil, že by zo strany žalovaného došlo k nesprávnemu úradnému postupu, žalobu
zamietol bez toho, aby sa zaoberal výškou škody či príčinnou súvislosťou.

73. Súd z uvedeného dôvodu zamietol návrh na vykonanie dôkazu výsluchom znalkyne. Tiež prípadné
zistenia znalkyne v predloženom znaleckom posudku Ing. Zuzany Nemcovej č. 1/2018 zo dňa 22.3.2018
považoval pre rozhodnutie súdu za irelevantné.74. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

75. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania

pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

76. Nakoľko v spore bol žalovaný úspešný v plnom rozsahu, súd mu priznal nárok na náhradu
trov konania v plnom rozsahu. O výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po
právoplatnom ukončení veci.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.
Podľa ust. § 125 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), odvolanie
možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podľaust.§125 ods.2CSP,odvolanieurobenévelektronickejpodobebezautorizáciepodľaosobitného

predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa
osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd
na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby

každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje

za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,

aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces,
b) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
c) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.