Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Odmietajúce podanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 17. máj 2021

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11S/77/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4020200239
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Molnárová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2021:4020200239.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Molnárovej a členiek
senátu JUDr. Dany Kálnayovej a JUDr. Lenky Kostolanskej, v právnej veci žalobcu: NUBIUM,
s.r.o., Trenčianska 705/55, Bratislava, IČO: 47 545 674, zastúpeného JUDr. Jánom Mišurom, PhD.,
advokátom, Záhradnícka 27, Bratislava, proti žalovanému: Okresný úrad Nitra, Štefánikova tr. 69, Nitra,
za účasti: 1/ Nitriansky samosprávny kraj, Rázusova 2A, Nitra, IČO: 37 861 298, 2/ Regionálna správa
a údržba ciest Nitra a.s., Štúrova 147, Nitra, IČO: 35 960 736, o správnej žalobe proti rozhodnutiu
žalovaného č. OU-NR-OVBP2-2020/009795-002 zo dňa 02. 03. 2020, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh žalobcu na prerušenie konania z a m i e t a .

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému a pribratým účastníkom konania súd právo na náhradu trov konania n
e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Dňa 29. 12. 2017 podal žalobca žiadosť zo dňa 29. 12. 2017 o zmenu doby trvania reklamnej
stavby, ktorú špecifikoval uvedením druhu stavby: 1 ks - obojstranná reklamná stavba, najväčšia plocha
reklamnej stavby je 5,1 x 2,4 m a miesta stavby: 1 ks - obojstranná reklamná stavba typu „Billboard“,
p. č. 7186/1, reg. „C KN“, katastrálne územie M., popri Q. E., s navrhovanou dobou platnosti: po dobu
platnosti nájomnej zmluvy. K podanej žiadosti priložil stavebné povolenie č. XX XXX/XXXX-XXX-La zo
dňa 28. 01. 2015, ktorým bolo žalobcovi dočasne povolené umiestnenie predmetnej reklamnej stavby
na uvedenom pozemku na obdobie do 31. 12. 2017, Zmluvu o nájme zo dňa 05. 12. 2013 (uzavretú
medzi prenajímateľom: Regionálnou správou a údržbou ciest Nitra, a.s. Štúrova 147, Nitra a nájomcom:
I.. C. P. - M.) v znení dodatku č. 1 zo dňa 14. 08. 2007. Ďalej priložil 1 ks fotografie lokality - obojstranná
reklamná stavba, p. č. 7186/1, reg. „C KN“, k. ú. M., čiastočný výpis z LV č. XXXX pre katastrálne územie
M., plnomocenstvo pre p. D. R., bytom M. XXX/X, M. a svoj výpis z obchodného registra.

2. Správny orgán prvého stupňa vydal dňa 20. 02. 2018 oznámenie č. 139/2018-003-Re o začatí konania
o zmenu doby trvania reklamnej stavby s upustením od ústneho pojednávania a miestneho zisťovania
s tým, že účastníci konania môžu svoje námietky uplatniť najneskôr v lehote sedem pracovných
dní odo dňa doručenia oznámenia, inak sa k nim neprihliadne. Žalobca bol zároveň upozornený, že
umiestnenie predmetnej reklamnej stavby je v rozpore s územným plánom mesta Nitra schváleným
mestským zastupiteľstvom v Nitre uznesením č 169/03-MZ zo dňa 22. 05. 2003 a podľa zmien a

doplnkov územného plánu mesta Nitra č. 5 schválených mestským zastupiteľstvom v Nitre uznesením
č. 195/2015-MZ zo dňa 11. 06. 2015 a dodatku č. 5 k Všeobecne záväznému nariadeniu mesta
Nitra č. 3/2003, ktorým sa vyhlasuje záväzná časť územného plánu mesta Nitra prijatým uznesením
č. 196/2015 zo dňa 11. 06. 2015. V oznámení stavebný úrad uviedol, že do podkladov rozhodnutia
doložil informatívnu kópiu z mapy so zakreslením polohy reklamnej stavby, ktorá bola súčasťou podania
stavebníka zo dňa 22. 10. 2014. Žalobca bol zároveň upozornený, že umiestnenie predmetnej reklamnej
stavby je v rozpore s územným plánom mesta Nitra.

3. Správny orgán prvého stupňa vydal rozhodnutie č. 139/2018-004-Re zo dňa 21. 03. 2018, ktorým
zamietol žiadosť o zmenu doby trvania reklamnej stavby.
Rozhodnutie odôvodnil tým, že umiestnenie predmetnej reklamnej stavby je v rozpore s územným
plánom mesta Nitra.

4. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie zo dňa 26. 04. 2018. Vzhľadom na skutočnosť, že
stavebný úrad nerozhodol o odvolaní, predložil ho Okresnému úradu Nitra, odboru výstavby a bytovej
politiky na odvolacie konanie.

5. Odvolací orgán preskúmal napadnuté rozhodnutie a spisový materiál vo veci v celom rozsahu a zistil
porušenie stavebného zákona, pre ktoré bolo potrebné napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na nové
rozhodnutie. Odvolací orgán tak urobil rozhodnutím č. OU-NR-OVBP2-2018/025011-002 zo dňa 20. 07.
2018, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 23. 08. 2018 a stavebnému úradu bolo spolu so spisovým
materiálom doručené dňa 30. 08. 2018.

6. Správny orgán prvého stupňa vydal dňa 05. 09. 2018 oznámenie o začatí konania o zmenu doby
trvania reklamnej stavby s upustením od ústneho pojednávania a miestneho zisťovania s tým, že
účastníci konania môžu svoje námietky uplatniť najneskôr v lehote sedem pracovných dní odo dňa
doručenia oznámenia, inak sa k nim neprihliadne.

7. Listom č. 139/2018-010-Re zo dňa 25. 02. 2019 stavebný úrad požiadal spoločnosť PROMARKT
NITRA SK s.r.o., Roľnícka 561/93, 949 01 Nitra, o vykonanie porealizačného zamerania predmetnej
reklamnej stavby. Geodetický elaborát bol stavebnému úradu doručený dňa 06. 05. 2019. Listom č.
139/2018-011-Re zo dňa 23. 05. 2019 požiadal stavebný úrad Nitriansky samosprávny kraj a Regionálnu
správu a údržbu ciest Nitra, a.s., (ďalej len RSÚC Nitra, a.s.) o vyjadrenie k platnosti Zmluvy o podnájme
uzatvorenej medzi stavebníkom a prenajímateľom Regionálnou správou a údržbou ciest Nitra, a.s.
Štúrova 147 949 65 Nitra zo dňa 14. 08. 2007 a Dodatku č. 1 k predmetnej Zmluve o podnájme zo
dňa 05. 12. 2013. RSÚC Nitra, a.s., listom zo dňa 31. 05. 2019 oznámila, že dňa 02. 04. 2019 bola
podaná opakovaná výpoveď z podnájomnej zmluvy a to na základe čl. 4 ods. 4 písm. b) podnájomnej
zmluvy v znení jej dodatku č. 1 v šesťmesačnej výpovednej lehote. Výpovedná lehota podľa oznámenia
skončí dňa 31. 10. 2019. Výpoveď z podnájomnej zmluvy bola stavebníkovi doručená dňa 05. 04. 2019.
Stavebný úrad listom č. 139/2018-012-Re zo dňa 12. 06. 2019 vyzval účastníkov konania, aby sa v
stanovenej lehote oboznámili s podkladmi pre rozhodnutie a vyjadrili sa k nim. Dňa 19. 07. 2019 bola
stavebnému úradu doručená žiadosť stavebníka o vyhotovenie kópie spisového materiálu. V prílohe
listu č. 139/2018-014-Re zo dňa 12. 06. 2019 (po zaplatení správneho poplatku) stavebný úrad zaslal
stavebníkovi požadovanú kópiu spisového materiálu (list žalobcu zo dňa 03. 10. 2018).

8. Dňa 07. 10. 2019 stavebný úrad vydal rozhodnutie č. 139/2018-015-Re, ktorým podľa § 62 ods. 4
stavebného zákona zamietol žiadosť o zmenu doby trvania reklamnej stavby z dôvodu, že umiestnenie
predmetnej reklamnej stavby je v rozpore s platným Územným plánom mesta Nitra.

Svoje rozhodnutie stavebný úrad odôvodnil a uviedol, že zásady a regulatívy umiestňovania reklamných
stavieb vo vymedzených častiach územia mesta Nitra sú obsiahnuté v Územnom pláne (ďalej len ÚPN)
mesta Nitra, v znení neskorších zmien a doplnkov, konkrétne v Zmenách a doplnkoch č. 5 Územného
plánu mesta Nitra, ktoré boli schválené uznesením Mestského zastupiteľstva v Nitre č. 195/2015-MZ
zo dňa 11. 06. 2015 a ich záväzná časť bola vyhlásená dodatkom č. 5 k VZN č. 3/2003, schváleným
uznesením Mestského zastupiteľstva v Nitre č. 196/2015-MZ zo dňa 11. 06. 2015. Podmienky pre
umiestňovanie reklamných stavieb sú obsahom kap. 8 záväznej časti. V zmysle regulatívu 8.2 pre
umiestnenie reklamných stavieb vo vymedzených územiach, predmetná reklamná stavba je umiestnená
v koridoroch ulíc vymedzených podľa bodu 8.1.3. a grafickej prílohy č. 1 písm. h), konkrétne - Q. ulica,

F. A., kde sú podľa bodu 8.2.3 neprípustné reklamné stavby - billboardy - umiestnené v pásme 200
m od hranice cestného telesa pozemku. Uvedený bod 8.2 platného Územného plánu je regulatívom,
ktorý nedovoľuje existenciu ani umiestnenie reklamných stavieb. Ďalej stavebný úrad vo svojom
rozhodnutí uviedol, že: „Na základe porealizačného zamerania predmetnej reklamnej stavby spoločnosti
PROMARKT NITRA SK, s.r.o., na základe zmluvy na poskytnutie služby č.j. 235/2019/ÚHA zo dňa 04.
02. 2019 je predmetná reklamná stavba umiestnená vo vzdialenosti 2,44 m od hranice cestného telesa
pozemku - Q. E., čo je výrazne menej ako 200 metrové pásmo od hranice cestného telesa pozemku -
Q. E., stanovené záväznou časťou Územného plánu mesta Nitra“.

9. Proti uvedenému rozhodnutiu podal dňa 26. 11. 2019 stavebník odvolanie, v ktorom namieta
„porušenie zásad spravodlivého konania a najmä porušenie povinnosti správneho orgánu podľa § 3
ods. 1, 2, 4, 5 Správneho poriadku v spojení s ust. § 32 ods. 1 a 46 Správneho poriadku a to zistiť
spoľahlivo a úplne skutočný stav veci a náležite a presvedčivo ho odôvodniť s uvedením úvah, ktorými sa
spravoval pri vydávaní svojho rozhodnutia a postupovať pritom v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania
a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu
rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy.“

Podľa názoru odvolateľa v prípade odvolávania sa správneho orgánu len na územný plán ako základ
svojho rozhodnutia s obsahom, ktorý cituje, ide o reguláciu, ktorá nemá oporu v stavebnom a ani
žiadnom inom zákone. Takáto regulácie nie je v súlade so zákonom a zasahuje aj do ústavných
práv účastníka konania podnikať. V neposlednom rade namieta odvolateľ, že územný plán je neurčitý,
arbitrárny a vo svojej podstate predstavuje právny predpis, ktorý nemôže v prijatej podobe vyvolávať
účinky, ktoré z neho vyvodzuje správny orgán pri svojej rozhodovacej činnosti. „Odvolateľ namieta
nepreskúmateľnosť a nezákonnosť vybavenia z hľadiska obsahu aj rozsahu námietky aj v súvislosti
s hromadnou námietkou predpojatosti vznesenej v konaniach pred správnym orgánom, ktorú správny
orgán vybavil nepreskúmateľne a nedôvodne zamietavo, hoci účastník konania namietal konkrétne
skutkové okolnosti na strane zamestnancov mesta resp. osôb konajúcich pri vybavovaní veci účastníka
konania na správnom orgáne, ktorý je v postavení správneho orgánu vykonávajúceho prenesený výkon
štátnej správy.“ „Zároveň účastník konania ako odvolateľ musí namietať aj ďalšiu skutočnosť vo vzťahu
k osobám konajúcim vo veci a tou je neoprávnenosť týchto osôb na konanie za stavebný úrad z dôvodu
rozporu ich postavenia s predpokladmi a podmienkami stanovenými v ust. § 117 ods. 3 stavebného
zákona, keď vo veci konali osoby, ktoré nezabezpečujú organizačne (zaradenie) činnosť stavebného
úradu, ale zabezpečujú činnosť útvaru hlavného architekta, teda ide o celkom neoprávnené osoby,
ktoré vykonávali jednotlivé úkony v konaní.“ Odvolateľ zároveň namieta, že v konaní boli porušené
jeho procesné práva ako účastníka konania, ktorému bol postupom správneho orgánu odňatá možnosť
náležite argumentovať.

10. Listom č. 139/2018-016-Re zo dňa 09. 12. 2019 stavebný úrad upovedomil ostatných účastníkov
konania o podaní odvolania. K podanému odvolaniu sa nikto nevyjadril. Vzhľadom na skutočnosť, že
stavebný úrad nerozhodol o odvolaní, predložil ho Okresnému úradu Nitra, odboru výstavby a bytovej
politiky (ďalej len odvolací orgán) na odvolacie konanie. Odvolanie spolu s kompletným spisovým
materiálom odvolací orgán dostal dňa 09. 01. 2020.

II.

11. Žalovaný rozhodnutím č. OU-NR-OVBP2-2020/009795-002 zo dňa 02. 03. 2020 odvolanie žalobcu
zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie mesta Nitra č. 139/2018-015-Re zo dňa 07. 10. 2019,
ktorým príslušný stavebný úrad zamietol žiadosť o zmenu doby trvania reklamnej stavby: 1 ks
obojstrannej reklamnej stavby typu „Billboard“ umiestnenej popri Q. E. na pozemku parc. č. XXXX/X,
katastrálne územie M. s rozmerom reklamnej plochy 5,1 x 2,4 m vo vlastníctve žalobcu z dôvodu, že
jej umiestnenie je v rozpore s platným územným plánom mesta Nitra.

Konštatoval, že stavebný úrad v konaní o predĺžení doby trvania dočasnej reklamnej stavby posudzuje
doklady, ktoré stavebníka oprávňujú predĺžiť dobu trvania reklamnej stavby, ako aj skutočnosti, ktoré
zabraňujú predĺženiu doby trvania reklamnej stavby, pričom stavebný úrad je povinný skúmať i to, či

umiestnenie reklamnej stavby je v súlade s verejným záujmom. Verejným záujmom sa rozumejú záujmy
chránené osobitnými zákonmi, všeobecne záväznými vyhláškami a nariadeniami, záväznými časťami
slovenských technických noriem a pod. Verejný záujem v danom prípade predstavuje predovšetkým
platná územnoplánovacia dokumentácia, ktorú obstaráva obec a ktorá určuje funkčné využitie daného
územia a určuje záväzné limity a regulatívy pre dané územie.

Uviedol, že reklamné stavby povoľované podľa stavebného zákona, ktoré majú obmedzenú dobu
trvania, sú dočasnými reklamnými stavbami. Stavebník je oprávnený požiadať o zmenu doby trvania
reklamnej stavby pri reklamnej stavbe, ktorá je dočasná, a to pred uplynutím tejto doby. V takomto
prípade doba trvania reklamnej stavby podľa § 67 ods. 4 stavebného zákona neplynie, a to až
do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o žiadosti o zmenu doby trvania reklamnej stavby. Zo
zaradenia uvedeného ustanovenia k ustanoveniam stavebného zákona možno vyvodiť, že konanie o
žiadosti vlastníka reklamnej stavby o povolenie zmeny doby trvania reklamnej stavby je stavebným
konaním, v ktorom sa okrem ust. § 67 ods. 4 postupuje primerane podľa ust. § 58 až § 66 stavebného
zákona.

Územný plán obce, ako výsledok normotvornej činnosti zástupcov obyvateľov v danom mieste a čase,
vyjadruje verejný záujem obyvateľov, je prejavom hodnôt, ktoré chce obec, resp. mesto na svojom
území chrániť a uprednostňovať. Pokiaľ sa obec, resp. mesto jeho prostredníctvom rozhodlo v dotknutej
zóne pre zákaz umiestňovania reklamných stavieb určitého charakteru, ide o využitie práv účasti
verejnosti na správe vecí verejných na spôsobe ochrany hodnôt, ktoré mesto v mene svojich obyvateľov
vyjadrilo prijatím územného plánu určitého obsahu. V teste proporcionality tak proti sebe stoja právo
žalobcu na ochranu vlastníctva a právo verejnosti v účasti na správe vecí verejných. Vlastnícke právo
žalobcu v teste proporcionality v tomto kontexte musí ustúpiť právu verejnosti na správe vecí verejných.
Územný plán mesta je garanciou ochrany verejného záujmu v danom mieste a čase, pred ktorým
subjektívne vlastnícke právo žalobcu nemožno uprednostniť. Pokiaľ ide o odvolateľom namietaný rozpor
Územného plánu Mesta Nitra, resp. Všeobecne záväzného nariadenia Mesta Nitra so stavebným
zákonom, prípadne inými zákonmi alebo podzákonnými normami, zákonnosť, či už obsahu všeobecne
záväzného nariadenia, uznesenia alebo postupu pri ich prijatí, je možné preskúmať len v osobitnom
konaní na návrh prokurátora, a pokiaľ nedôjde k vysloveniu nesúladu všeobecne záväzného nariadenia
so zákonom alebo k zrušeniu uznesenia, je potrebné vychádzať z prezumpcie ich zákonnosti. Nesúlad
právnej normy nižšej právnej sily s Ústavou SR je oprávnený vysloviť len Ústavný súd SR. Dobu
trvania reklamnej stavby nemožno predĺžiť, ak jej ďalšia existencia v danom území odporuje verejným
záujmom chráneným stavebným zákonom, a to konkrétne cieľom a zámerom územného plánovania.
Umiestnenie predmetnej reklamnej stavby je v danom prípade v rozpore s Územným plánom Mesta
Nitra schváleným Mestským zastupiteľstvom v Nitre uznesením č. 169/03-MZ zo dňa 22. 05. 2003
a Zmenami a doplnkami územného plánu Mesta Nitra č. 5 schválenými Mestským zastupiteľstvom v
Nitre uznesením č. 195/2015- MZ zo dňa 11. 06. 2015 a dodatkom č. 5 k VZN Mesta Nitra č. 3/2003,
ktorým bola vyhlásená záväzná časť Územného plánu Mesta Nitra prijatým uznesením č. 196/2015
zo dňa 11. 06. 2015, kapitola I. bod 8.2 Regulatívy pre umiestňovanie reklamných stavieb. Reklamná
stavba je umiestnená na pozemku parc. registra „C“ č. XXXX/X k. ú. M., ktorý je podľa platného
Územného plánu Mesta Nitra súčasťou koridoru Q. E.. V danom území je neprípustné umiestňovanie
reklamných stavieb typu billboard. Podľa ust. § 62 ods. 4 stavebného zákona ak by sa uskutočnením
alebo užívaním stavby mohli ohroziť verejné záujmy chránené týmto zákonom a osobitnými predpismi
alebo neprimerane obmedziť či ohroziť práva a oprávnené záujmy účastníkov vo väčšom rozsahu, než
sa počítalo v územnom rozhodnutí, stavebný úrad žiadosť o stavebné povolenie zamietne. Ustanovenie
§ 62 ods. 4 stavebného zákona jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností stanovuje, že žiadosť o
stavebné povolenie je potrebné zamietnuť, ak by sa uskutočnením alebo užívaním stavby mohli ohroziť
verejné záujmy chránené týmto zákonom a osobitnými predpismi, alebo neprimerane obmedziť či ohroziť
práva a oprávnené záujmy účastníkov vo väčšom rozsahu, než sa počítalo v územnom rozhodnutí. Ak
je teda stavba v rozpore s územným plánom, ide o stavbu v rozpore s verejným záujmom chráneným
stavebným zákonom. Po takomto zistení už nemá právny význam ďalšie zisťovanie súladu či nesúladu
takejto stavby s verejnými záujmami chránenými osobitnými predpismi. Z uvedeného vyplýva, že žiadosti
o zmenu doby trvania reklamnej stavby, ktorá po uplynutí doby platnosti povolenia svojimi parametrami
alebo umiestnením v území nie je v súlade so schválenou územnoplánovacou dokumentáciou, nie je
možné vyhovieť.

Odvolací orgán (žalovaný) k námietkam odvolateľa (žalobca) uviedol, že stavebný úrad v danej veci
vychádzal zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, keď reklamnú stavbu posudzoval prihliadnuc i na
verejný záujem chránený stavebným zákonom a vyvodil správny právny záver, že ide o reklamnú stavbu,
ktorá je pre jej umiestnenie v rozpore s Územným plánom Mesta Nitra neprípustná. Z administratívneho
spisu je zrejmé, akým spôsobom dospel správny orgán k skutkovému záveru, že reklamná stavba je
umiestnená vo vzdialenosti menej ako 200 m od hranice cestného telesa pozemku Z administratívneho
spisu nespochybniteľne vyplýva, že odvolateľovi bolo doručené oznámenie o začatí správneho konania,
v ktorom mu bola stanovená lehota 7 pracovných dní od doručenia oznámenia na nahliadnutie do
podkladov rozhodnutia v zmysle § 33 ods. 2 správneho poriadku a na vznesenie svojich námietok s
poučením, že inak na ne nebude prihliadnuté. Odvolateľ žiadne námietky a pripomienky nevzniesol.

Z administratívneho spisu vyplýva, že nájomca pozemku, na ktorom je umiestnená predmetná reklamná
stavba, RSÚC Nitra, a.s., listom zo dňa 31. 05. 2019 oznámil, že dňa 02. 04. 2019 bola stavebníkovi
zaslaná výpoveď z podnájomnej zmluvy a to na základe čl. 4 ods. 4 písm. b) podnájomnej zmluvy v
znení jej dodatku č. 1 v šesťmesačnej výpovednej lehote. Výpovedná lehota skončila dňa 31. 10. 2019.
Výpoveď bola stavebníkovi doručená dňa 05. 04. 2019. Z uvedeného vyplýva, že stavebník odo dňa
01. 11. 2019 nemá vlastnícke ani iné právo k predmetnému pozemku, ktoré ho oprávňuje predĺžiť dobu
trvania reklamnej stavby.

III.

12. V žalobe zo dňa 17. 05. 2020, ktorá bola súdu doručená dňa 19. 05. 2020, žalobca namietal
správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného. Argumentoval tým, že napadnuté rozhodnutie
žalovaného, ako i rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa vychádzajú z nesprávneho právneho
posúdenia veci, sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, zistenie
skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, došlo k
podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za
následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej a skutkový stav, ktorý vzal
orgán verejnej moci za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, nebol spoľahlivo zistený.

13. Žalovaný sa nedostatočne vysporiadal s jeho argumentáciou, ktorú zhrnul do nasledujúcich bodov:
a/ zákon neumožňuje reguláciu umiestňovania reklamných stavieb územným plánom. Samotná
existencia územného plánu a namietaného nezákonného obsahu, ktorý v rozpore s ústavnými
garanciami v ust. čl. 2 ods. 2 Ústavy SR reguluje umiestňovanie reklamných stavieb a stanovuje
mimozákonné cestné ochranné pásma v sídelnom útvare obce, či selektívnu stavebnú uzáveru, pokiaľ je
základom pre vyvodzovanie existencie verejného záujmu ako dôvodu pre zamietnutie žiadosti žalobcu
v rovine individuálnej rozhodovacej činnosti správnych orgánov, je potom zásahom do ďalších ústavou
garantovaných práv účastníkov konania podľa čl. 20 a 35 Ústavy SR.
- Územným plánovaním sa majú riešiť priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia a určiť
zásady a regulatívy priestorového usporiadania a funkčného využívania územia.
- Územným plánovaním sa majú riešiť priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia (§
1 zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov, ďalej aj „SZ“) a určiť zásady a regulatívy
priestorového usporiadania a funkčného využívania územia (§ 2 ods. 1 SZ).
- Obsah územných plánov ustanovujú § 11 ods. 5 SZ (územný plán obce) a § 12 ods. 2
(územný plán zóny). Aktivita mesta Nitra (vykonávajúceho aj pôsobnosť správneho orgánu prvého
stupňa pri prenesenom výkone štátnej správy) je pravdepodobne odvodzovaná od prijatia novely
stavebného zákona (zákon č. 293/2014 Z. z.), a to napriek tomu, že v tomto zákone sa nezasahuje do
časti SZ upravujúcej územné plánovanie.
- Regulácia umiestňovania reklamných stavieb nemôže byť ani obsahom regulatívu neprípustného
funkčného využívania pozemkov, lebo reklamné stavby neovplyvňujú (neobmedzujú) nijakú
územnoplánovaciu funkciu v území. Ide o jednoduché stavebné konštrukcie zatriedené v kategóriách
drobných stavieb a jednoduchých stavieb, ktoré nepotrebujú pripojenie na verejné technické vybavenie
územia (§139a ods. 7 SZ), nie sú zdrojom emisií do ovzdušia a neohrozujú svoje okolie.
- V záväznej časti územných plánov nemožno ísť nad rámec územného plánu obce/zóny. Obsah
záväzných častí územných plánov obcí a zón je striktne stanovený v ust. § 13 ods. 3 písm. b/

a c/ stavebného zákona. Ak územný plán nemôže upravovať plošné umiestňovanie reklamných
stavieb, nemôžu byť ani v záväznej časti konkrétne regulatívy (zákazy a obmedzenia), ktoré sa
majú týkať reklamných stavieb. Tieto regulatívy v územných plánoch nemajú obsahovo charakter
územnoplánovacích regulatívov v zmysle ust. § 139a ods. 1 stavebného zákona.
- Umiestňovanie reklamných stavieb formou rozhodovania v územnom konaní je výslovne vylúčené v
ust. § 39a ods. 3 stavebného zákona, teda oddiel 8 stavebného zákona sa nevzťahuje na nijakú reklamnú
stavbu.
- Plošná regulácia umiestňovania reklamných stavieb v územnom pláne obce nie je v súlade s ust.
§ 11 ods. 5 stavebného zákona, pretože reklama nie je činnosťou ani funkciou územia, nemá na
územie a jeho funkcie žiaden vplyv. Vylúčenie rozhodovania o umiestnení reklamnej stavby v územnom
konaní znamená, že mestá v originárnej pôsobnosti nemajú dosah na individuálne umiestňovanie
reklamných stavieb, a preto ako náhradnú možnosť využívajú mestské zastupiteľstvá územnoplánovaciu
činnosť ako formu regulácie umiestňovania reklamných stavieb. Táto skutočnosť však nemôže byť
dôvodom, aby sa vylúčenie územného rozhodovania nahrádzalo reguláciou územným plánom alebo
všeobecne záväzným nariadením zastupiteľstva, nakoľko na to neexistuje žiaden zákonný a ani
ústavný podklad. Zo stavebného zákona takáto možnosť zámeny právnych inštitútov nevyplýva, ide
teda o účelové obchádzanie zákona a postup v rozpore s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR. Stavebnému
povoľovaniu podliehajú len reklamné stavby s informačnou plochou nad 3 m2. Príslušným rozhodovať v
stavebnom konaní je stavebný úrad a nie volené orgány obce formou územného plánu alebo všeobecne
záväzného nariadenia. Stavebný úrad taktiež nemá oprávnenie na plošnú reguláciu akéhokoľvek typu
a druhu stavieb do budúcnosti nejakým tzv. všeobecným rozhodnutím pre bližšie neurčený počet
stavebníkov. Umiestňovanie konkrétnych stavieb je predmetom individuálno-rozhodovacej činnosti
stavebných úradov (územné konanie) a nie obsahom územného plánu. Vyňatie reklamných stavieb
z územného rozhodovania nie je zákonným dôvodom na nahrádzanie územného konania obsahom
územného plánu (záväznej časti, regulatívmi). Konštatovanie správneho orgánu s poukazom na
územný plán, že reklamná stavba typu „billboard“ je neprípustná v nejakom území, je zvláštnym
mimozákonným rozširovaním, resp. zriaďovaním pásma/zóny s obmedzeniami, ktoré sa prejavujú v
obmedzení vlastníckeho práva a práva podnikať. V oblasti správneho práva sa tým zavádza akýsi
hybridný, zákonom neupravený inštitút, ktorý sa najviac podobá stavebnej uzávere, resp. z hľadiska
pásma 200 m od pozemku cestného telesa na cestné ochranné pásmo podľa ust. § 11 cestného zákona,
ktoré však neplatí v sídelnom útvare obce a územný plán je takto v rozpore s ust. čl. 2 ods. 2 Ústavy
SR, nakoľko zavádza povinnosť, resp. obmedzenie mimo rámca zákona.

b/ Žalobca namietal, že územný plán je neurčitý, arbitrárny a vo svojej podstate predstavuje právny
predpis, ktorý nemôže v prijateľnej podobe vyvolávať účinky, ktoré z neho vyvodzuje správny orgán.
Poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 142/2011 zo dňa 05. 04. 2011 ako i nález
Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 16/99 z 30. marca 1999.

Len existencia územného plánu s nezákonnou reguláciou reklamných stavieb v otázke ich
umiestňovania nie je postačujúcim dôvodom na vyvodzovanie rozporu s verejným záujmom a
správny orgán prvého stupňa vo vzťahu k akýmkoľvek dotknutým orgánom, podľa vlastného obsahu
odôvodnenia rozhodnutia, nepostupoval podľa ust. § 61 ods. 1 stavebného zákona. Absentuje nielen
skutkový, ale aj právny základ rozhodnutia v časti týkajúcej sa možnosti zamietnuť žiadosť účastníka
konania a rozhodnutie je opätovne nepreskúmateľné.

c/ S poukazom na uvedenú argumentáciu žalobca navrhol, aby súd postupoval pred svojím rozhodnutím
podľa ust. § 100 ods. 1 písm. b/ SSP v spojení s ust. § 18 ods. 1 písm. d/ a § 37 a nasl. zákona č.
38/1993 Z. z., nakoľko územný plán mesta Nitra prijatý vo svojej záväznej časti Všeobecne záväzným
nariadením mesta Nitra č. 3/2003 je v časti týkajúcej sa regulácie reklamných stavieb (bod 8) v rozpore
s čl. 20 ods. 1-5 a čl. 35 ods. 1 Ústavy SR a pre úplnosť aj v rozpore s ust. § 11 ods. 5, § 39a ods. 3, 4,
5, § 39d ods. 1, § 139a stavebného zákona a § 10 ods. 4, § 11 ods. 1,2 cestného zákona .

d/ ďalej žalobca namietal porušenie zásad spravodlivého konania, nakoľko mu postupom správnych
orgánov bola odňatá možnosť náležite argumentovať. Rozhodnutie nevychádza zo spoľahlivo zisteného
skutkového stavu, nespĺňa kvalitatívne podmienky predpokladané zákonom, nakoľko správne orgány
nepostupovali pri zisťovaní skutkového stavu v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, čím bolo
zasahované do práv žalobcu na spravodlivé konanie.

- uviedol, že namietaná predpojatosť osôb vybavujúcich vec žalobcu na správnom orgáne prvého stupňa
smerovala voči všetkým osobám konajúcim vo vzťahu k žalobcovi vrátane primátora, ktorý podpisoval
v súčinnosti s označenými zamestnancami útvaru hlavného architekta , nakoľko listy adresované
zmluvným partnerom žalobcu, aby ukončili zmluvné vzťahy so žalobcom.
- Nezaoberanie sa namietanou predpojatosťou vecne a ani z úradnej povinnosti základnými
predpokladmi pre organizačné a formálne zabezpečenie rozhodovania správneho orgánu prvého stupňa
pri skúmaní jeho zákonnosti má za následok jednak nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok
dôvodov a jednak nezákonnosť aj z dôvodu podieľania sa neoprávnených osôb na rozhodovaní
správneho orgánu prvého stupňa, keď
organizačne nešlo o zamestnancov obce zabezpečujúcich činnosť správneho orgánu prvého stupňa
(Ing. J.. B. a L.. D.), ale o zamestnancov obce zaradených na Útvar hlavného architekta mesta Nitra,
ktorý organizačný útvar zastupuje záujmy obce, ktoré môžu narážať na záujmy účastníkov konaní a
takéto rozhodovanie nemôže byť nepredpojaté, nestranné a spravodlivé. Požiadavky na organizačné
zabezpečenie chodu správneho orgánu prvého stupňa vyplývajú z ust. § 117 ods. 3 Stavebného zákona
a okrem osobitného kvalifikačného predpokladu, je potrebné, aby išlo organizačne o zamestnancov
zabezpečujúcich činnosti stavebného úradu.
- Žalovaný podľa názoru žalobcu poukázaním na organizačný poriadok mesta Nitra, nevyvrátil
nezákonnosť, na ktorú poukázal žalobca, ba priam naopak. Starosta/primátor nemôže vydať
organizačný poriadok, ktorý je v rozpore so zákonom a Ústavou Slovenskej republiky. Nie je možné, aby
organizačný útvar, ktorý nie je na to určený, podzákonným predpisom prevzal kontrolu, vedenie a plnenie
úloh správneho orgánu vykonávajúceho prenesený výkon štátnej správy zo strany obce popri ďalších
úlohách, ktoré má plniť a ktorých plnenie môže byť (a zjavne aj je) v rozpore so záujmami účastníkov
stavebných konaní.
- Rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a po
ňom žalovaného takto nemôže byť zákonné, je zaťažené vadou podstatného porušenia ustanovení o
konaní pred správnym orgánom, keď vo veci konali neoprávnené ako aj predpojaté osoby a správny
orgán prvého stupňa sa nevysporiadal s námietkami žalobcu v zákonnom rozsahu, hoci mal o nich
vedomosť, zamestnanci obce nekonali podľa § 11 ods. 1 a 2 Správneho poriadku a tieto osoby neboli
vylúčené ako neoprávnené a predpojaté osoby z činností správneho orgánu v danej veci, žalovaný vady
žiadnym spôsobom nezhojil a v žiadnej podobe a preskúmateľným spôsobom nereagoval na materiálny
obsah námietok.

Napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj správneho orgánu prvého stupňa navrhoval zrušiť a vec vrátiť
správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie.

IV.

14. Žalovaný sa k žalobe vyjadril v podaní zo dňa 06. 08. 2020. Bol toho názoru, že v prvostupňovom
rozhodnutí nebol porušený procesný postup a konanie bolo v súlade s platnými právnymi predpismi, a
preto sa pridržiava právneho názoru uvedeného v žalobou napadnutom rozhodnutí.

Z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že stavebný úrad považoval uvedené dokumenty za
dostatočné na to, aby zamietol žiadosť' o zmenu doby trvania reklamnej stavby.
Dobu trvania reklamnej stavby nemožno predĺžiť, ak jej ďalšia existencia je v rozpore s verejným
záujmom chráneným stavebným zákonom. V tomto prípade predstavuje verejný záujem Územný plán
Mesta Nitra. Územný plán obce, ako výsledok normotvornej činnosti zástupcov obyvateľov v danom
mieste a čase vyjadruje verejný záujem obyvateľov, je prejavom hodnôt, ktoré chce obec, resp. mesto na
svojom území chrániť a uprednostňovať. Pokiaľ sa teda mesto Nitra prostredníctvom územného plánu
rozhodlo v dotknutej zóne pre zákaz umiestňovania reklamných stavieb, jedná sa o využitie práv účasti
verejnosti na správe vecí verejných na spôsobe ochrany hodnôt, ktoré mesto v mene svojich obyvateľov
vyjadrilo prijatím územného plánu. Územný plán mesta je garanciou ochrany verejného záujmu v danom
mieste a čase, pred ktorým subjektívne vlastnícke právo žalobcu nemožno uprednostniť. Žalovaný
pripomína, že zákonnosť územného plánu alebo obsahu VZN je možné i preskúmať , len v osobitnom
konaní na návrh prokurátora a pokiaľ nedôjde k vysloveniu ich nesúladu so zákonom alebo k ich
zrušeniu, je potrebné vychádzať z prezumpcie ich zákonnosti, to znamená že správne orgány sú nimi
viazané.

K námietke žalobcu, že žalovaný sa k zákonom predpísanému postupu podľa § 137 nevyjadril, žalovaný
uvádza, že nebol dôvod zo strany žalovaného zaoberať sa s uvedenou námietkou dopodrobna, nakoľko
sa v konaní jednoznačne preukázalo, že reklamná stavba je v rozpore s Územným plánom Mesta Nitra.
Podľa žalovaného, správny orgán nie je povinný reagovať na akúkoľvek námietku účastníka uplatnenú
v správnom konaní. Uvedená námietka nemala vplyv na rozhodnutie správnych orgánov v merite veci,
preto žalovaný považuje uvedenú námietku za neopodstatnenú.

K námietke žalobcu, že rozhodnutie a postup správnych orgánov oboch stupňov je absolútne
nepreskúmateľný z pohľadu namietanej predpojatosti zamestnancov správneho orgánu prvého stupňa,
v podobe vznesenej námietky predpojatosti, žalovaný uvádza, že v predloženom spisovom materiáli
sa nenachádza žiadna námietka predpojatosti podaná zo strany žalobcu. Pokiaľ žalobca podal jednu
hromadnú námietku predpojatosti smerujúcu proti zamestnancom stavebného úradu, žalovaný má za
to, že nie je povinnosťou správnych orgánov vkladať, námietku predpojatosti do všetkých ostatných
konaní a tieto následne vyhľadávať bez toho, aby bolo jasne uvedené, ktorého spisu sa podanie žalobcu
týka. Pokiaľ žalobca mienil podať námietku predpojatosti aj do iných konaní vedených na stavebnom
úrade, bolo jeho povinnosťou podať, ich ku konkrétnej spisovej značke. Na základe uvedeného považuje
žalovaný uvedenú námietku za nedôvodnú.

K žalobcovej námietke týkajúcej sa námietky zaujatosti primátora Mesta Nitra, ktorá podľa
neho nebola vybavená, žalovaný uvádza, že podľa § 117 ods. 1 stavebného zákona OU-
NR-00-2020/029471-0084966/2020-P001 stavebným úradom je obec, starosta je podľa § 13 ods. 5
zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov v administratívnych vzťahoch
správnym orgánom a nevystupuje v pozícii pracovníka (zamestnanca) alebo člena správneho orgánu.
Ani ustanovenie § 27 ods. 1 zákona o obecnom zriadení neumožňuje použitie ustanovení správneho
poriadku, ktoré sa týkajú príslušnosti na prijatie oznámenia o skutočnostiach nasvedčujúcich vylúčenie
vedúceho správneho orgánu a nadväzne na to príslušnosti na rozhodovanie o tom, či je takáto osoba
vylúčená z konania. Neexistuje teda žiadny správny orgán, resp. subjekt, ktorý by bol oprávnený o
prípadnej nezaujatosti starostu alebo primátora rozhodnúť. To znamená, že nakoľko správny poriadok
neumožňuje, aby bol z konania vylúčený vecne príslušný správny orgán, nemôže byť z konania vylúčený
ani starosta obce (v tomto prípade primátor), a preto, ak by aj bola takáto námietka o jeho zaujatosti
podaná zo strany žalobcu, nemôže spôsobiť začatie konania o tejto otázke, a tým pádom tento žalobný
dôvod je neopodstatnený.

K námietke žalobcu, ktorou namieta skutočnosť, že vybavujúci pracovníci Mesta Nitra
(Mgr. D., I.. arch. B.) nespĺňajú požiadavky § 117 ods. 3 stavebného zákona
žalovaný uvádza, že obaja zamestnanci disponujú osvedčeniami o získaní osobitného kvalifikačného
predpokladu na zabezpečenie činnosti stavebného úradu. Žalovaný pre úplnosť dodáva, že podľa
Organizačného poriadku Mesta Nitra, referát urbanizmu a architektúry vykonáva činnosti a vedie
agendu všeobecného stavebného úradu pre zabezpečovanie výkonu prenesených úloh štátnej správy
zverených zákonom č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších
predpisov na úseku povoľovania reklamných stavieb a súvisiacej legislatívy. Na základe uvedeného
považuje žalovaný námietku za neopodstatnenú.

Žalobca ďalej namietal, že primátor nemôže vydať organizačný poriadok, ktorý je v rozpore so zákonom
a Ústavou SR, a teda nie je možné, aby organizačný útvar, ktorý nie je na to určený, podzákonným
predpisom prevzal kontrolu, vedenie a plnenie úloh správneho orgánu vykonávajúceho prenesený výkon
štátnej správy zo strany obce. Zo znenia § 13 zákona o obecnom zriadení plynie zrozumiteľný záver,
že predstaviteľom obce a najvyšším výkonným orgánom obce je starosta (primátor), ktorý o.i. vykonáva
obecnú správu, zastupuje obec vo vzťahu k štátnym orgánom, k právnickým a fyzickým osobám a
rozhoduje vo všetkých veciach správy obce, ktoré nie sú zákonom alebo štatútom obce vyhradené
obecnému zastupiteľstvu. Starosta je štatutárnym orgánom obce, ktorý tiež vydáva pracovný poriadok,
organizačný poriadok obecného úradu a poriadok odmeňovania zamestnancov obce a informuje obecné
zastupiteľstvo o vydaní a zmenách organizačného poriadku obecného úradu. Organizáciu obecného
úradu. počet zamestnancov a ich pracovné činnosti ustanovuje organizačný poriadok obecného úradu.
To znamená, že štruktúra a spôsob riadenia mestského úradu, určenie a obsah výkonu funkcií vedúcich
zamestnancov mestského úradu teda vyplývajú z organizačného poriadku Mesta Nitra. To, či je
organizačný poriadok v súlade so zákonom, nie je predmetom tohto konania a žalovaný určite nie

je správnym orgánom, ktorý je príslušný túto otázku skúmať, resp. rozhodnúť o tom, či organizačný
poriadok Mesta Nitra je v rozpore so zákonom. Na základe uvedeného považuje uvedenú žalobcovu
námietku za nedôvodnú a ďalej sa k nej nebude vyjadrovať.

K námietke žalobcu, že boli porušené jeho procesné práva ako účastníka konania a bola mu odňatá
možnosť náležite argumentovať, žalovaný uvádza, že s uvedenou námietkou nesúhlasí, nakoľko
žalobcovi bolo doručené oznámenie o začatí konania č. 139/20I 8-007-Re zo dňa 05. 09. 2019, v
ktorom mu bola stanovená lehota 7 pracovných dní odo dňa doručenia oznámenia na nahliadnutie do
podkladov a na uplatnenie námietok s poučením, že inak na ne nebude prihliadnuté. Zároveň bol žalobca
upozornený na skutočnosť, že umiestnenie reklamnej stavby je v rozpore s verejným záujmom a preto
dobu trvania predmetnej reklamnej stavby i nebude možné predĺžiť. Žalovaný má za to, že zo spisového
materiálu nevyplýva, že by žalobca bol počas konania nejako obmedzený na svojich právach a preto
uvedenú námietku považuje za nedôvodnú.

15. Súd uznesením č. k. 11S/77/2020-80 zo dňa 26. 08. 2020 pribral za účastníkov súdneho konania
1/ Nitriansky samosprávny kraj a 2/ Regionálnu správu a údržbu ciest Nitra a.s. ktorí boli účastníkmi
administratívneho konania. Pribratý účastník konania Nitriansky samosprávny kraj sa k podanej žalobe
a jej prílohám vyjadril v podaní zo dňa 12. 10. 2020 a žiadali žalobu zamietnuť.

16. Žalobca sa vyjadril v podaní zo dňa 28. 12. 2020 (duplika) a v podstate zotrval na dôvodoch
uvedených v podanej žalobe a žiadal rozhodnúť v zmysle žalobného návrhu.

V.

17. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný, viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby
(ust. § 134 ods. 1, 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ďalej len „SSP“), vychádzajúc
zo zisteného skutkového stavu, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 02. 03.
2020 ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu (bez nariadenia pojednávania, nakoľko nebola
splnená ani jedna z podmienok uvedených v ust. § 107 ods. 1 SSP na to, aby vec prejednal s nariadením
pojednávania) a dospel k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná, preto ju podľa ust. § 190 SSP
rozsudkom zamietol.

Rozsudok v predmetnej veci správny súd verejne vyhlásil dňa 18. 05. 2021 pri dodržaní podmienok
podľa ust. § 137 ods. 4 SSP.

18. Podľa § 3 ods. 1,5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších
predpisov účinnom do 31. 08. 2018, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými
právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a
právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.
Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne
orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali
neodôvodnené rozdiely.

Podľa § 21 ods. 1 vyššie citovaného zákona, správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje
povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon. Ak sa
má pri ústnom pojednávaní uskutočniť ohliadka, uskutočňuje sa ústne pojednávanie spravidla na mieste
ohliadky.

Podľa § 23 ods. 1 vyššie citovaného zákona, účastníci konania a ich zástupcovia a zúčastnené osoby
majú právo nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy, odpisy a dostať kópie spisov s výnimkou zápisníc
o hlasovaní alebo dostať informáciu zo spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní iným spôsobom.

Podľa § 32 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný
stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len
návrhmi účastníkov konania.

Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné
vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej
činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán.

Podľa § 47 ods. 3 vyššie citovaného zákona, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil
správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s
návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

19. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný
zákon) v znení neskorších predpisov účinnom do 06. 07. 2015 (teda i v čase prijatia dodatku č. 5 k VZN
mesta Nitra č. 3/2003), územným plánovaním sa sústavne a komplexne rieši priestorové usporiadanie
a funkčné využívanie územia, určujú sa jeho zásady, navrhuje sa vecná a časová koordinácia činností
ovplyvňujúcich životné prostredie, ekologickú stabilitu, kultúrno-historické hodnoty územia, územný
rozvoj a tvorbu krajiny v súlade s princípmi trvalo udržateľného rozvoja. 1)

Podľa § 2 ods. 1 písm. a/, f/, ods. 2 písm. c/, ods. 3, ods. 7 stavebného zákona, územné plánovanie
zahŕňa tieto úlohy a činnosti:
a/ určuje regulatívy priestorového usporiadania a funkčného využívania územia,
f/ rieši umiestňovanie stavieb a určuje územno-technické, urbanistické, architektonické a
environmentálne požiadavky na ich projektovanie a uskutočňovanie,
Úlohy územného plánovania sa zabezpečujú
c/ územnoplánovacou činnosťou,
Územnoplánovacou činnosťou je
a/ obstarávanie a spracovanie územnoplánovacích podkladov a udržiavanie ich aktuálneho stavu,
b/ obstarávanie, spracovanie, prerokúvanie a schvaľovanie územnoplánovacej dokumentácie a
udržiavanie jej aktuálneho stavu. (ods. 3)
Základnými nástrojmi územného plánovania sú územnoplánovacie podklady, územnoplánovacia
dokumentácia a územné rozhodnutie. (ods. 7)

Podľa § 8 ods. 1 stavebného zákona, územnoplánovacia dokumentácia komplexne rieši priestorové
usporiadanie a funkčné využívanie územia, zosúlaďuje záujmy a činnosti ovplyvňujúce územný rozvoj,
životné prostredie a ekologickú stabilitu a ustanovuje regulatívy priestorového usporiadania a funkčného
využívania územia. Územnoplánovacia dokumentácia sa spracúva pre stupeň celoštátny, regionálny,
pre obce a časti obce.

Podľa § 11 ods. 5 stavebného zákona, územný plán obce ustanovuje najmä
a/ zásady a regulatívy priestorového usporiadania a funkčného využívania územia obce v nadväznosti
na okolité územie,
b/ prípustné, obmedzené a zakázané funkčné využívanie plôch,
c/ zásady a regulatívy starostlivosti o životné prostredie, územného systému ekologickej stability a tvorby
krajiny vrátane plôch zelene,
d/ zásady a regulatívy ochrany a využívania prírodných zdrojov, kultúrno-historických hodnôt a
významných krajinných prvkov,
e/ hranice medzi súvisle zastavaným územím obce alebo územím určeným na zastavanie (ďalej len
"zastavané územie") a ostatným územím obce,
f/ zásady a regulatívy verejného dopravného a technického vybavenia a občianskeho vybavenia,
g/ plochy pre verejnoprospešné stavby, na vykonanie asanácie a pre chránené časti krajiny.

Podľa § 13 ods. 3 písm. b/, stavebného zákona, v záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie sa
schvaľujú zásady a regulatívy
b/ v obci priestorového usporiadania a funkčného využívania územia obce, hranice zastavaného územia,
usporiadania verejného dopravného, občianskeho a technického vybavenia, ustanovenia plôch pre
verejnoprospešné stavby, na vykonanie asanácie a pre chránené časti krajiny, ochrany a využívania
prírodných zdrojov, kultúrno-historických hodnôt a významných krajinných prvkov, územného systému
ekologickej stability, starostlivosti o životné prostredie, tvorby krajiny vrátane plôch zelene.

Podľa § 27 ods. 3 stavebného zákona, obec schvaľuje územnoplánovaciu dokumentáciu a jej záväzné
časti vyhlasuje všeobecne záväzným nariadením.

20. Podľa § 39a ods. 3 písm. e/ zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku
(stavebný zákon) v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 12. 2018 (teda i v čase rozhodovania
žalovaného), rozhodnutie o umiestnení stavby sa nevyžaduje na
e/ reklamné stavby.

Podľa § 43 ods. 2 stavebného zákona, reklamná stavba je stavebná konštrukcia postavená stavebnými
prácami zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou podľa odseku 1 písm. a) až d) alebo
upevnená strojnými súčiastkami alebo zvarom o pevný základ na zemi alebo ktorej osadenie vyžaduje
úpravu podkladu a ktorej funkciou je šírenie reklamných, propagačných, navigačných a iných informácií
viditeľných z verejných priestorov. Reklamné stavby sa na účely tohto zákona členia podľa veľkosti
informačnej plochy na
a/ reklamné stavby, na ktorých najväčšia informačná plocha je menšia ako 3 m2,
b/ reklamné stavby, na ktorých najväčšia informačná plocha má veľkosť od 3 m2 do 20 m2 a
c/ reklamné stavby, na ktorých najväčšia informačná plocha je väčšia ako 20 m2.

Podľa § 55 ods. 1 stavebného zákona, stavebné povolenie sa vyžaduje, pokiaľ tento zákon a
vykonávacie predpisy k nemu alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, pri stavbách každého druhu
bez zreteľa na ich stavebnotechnické vyhotovenie, účel a čas trvania; stavebné povolenie sa vyžaduje
aj pri zmene stavieb, najmä pri prístavbe, nadstavbe a pri stavebných úpravách.

Podľa § 59 ods. 1, 2 stavebného zákona, účastníkmi stavebného konania sú:
a/ stavebník,
b/ osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich vrátane susediacich
pozemkov a stavieb, ak ich vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť
stavebným povolením priamo dotknuté,
c/ ďalšie osoby, ktorým toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu, 1g)
d/ stavebný dozor alebo kvalifikovaná osoba,
e/ projektant v časti, ktorá sa týka projektu stavby.
Účastníkmi stavebného konania podľa odseku 1 písm. b) nie sú nájomcovia bytov a nebytových
priestorov.

Podľa § 61 ods. 1, 2, 3 stavebného zákona, stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania
dotknutým orgánom, všetkým známym účastníkom a nariadi ústne pojednávanie spojené s miestnym
zisťovaním. Súčasne ich upozorní, že svoje námietky môžu uplatniť najneskoršie pri ústnom
pojednávaní, inak že sa na ne neprihliadne. Na pripomienky a námietky, ktoré boli alebo mohli byť
uplatnené v územnom konaní alebo pri prerokúvaní územného plánu zóny, sa neprihliada. Stavebný
úrad oznámi začatie stavebného konania do 7 dní odo dňa, keď je žiadosť o stavebné povolenie úplná.
Od miestneho zisťovania, prípadne aj od ústneho pojednávania môže stavebný úrad upustiť, ak sú mu
dobre známe pomery staveniska a žiadosť poskytuje dostatočný podklad pre posúdenie navrhovanej
stavby.
Stavebný úrad oznámi účastníkom začatie stavebného konania najmenej 7 pracovných dní pred
konaním miestneho zisťovania prípadne ústneho pojednávania. Ak stavebný úrad upustí od ústneho
pojednávania, určí, do kedy môžu účastníci uplatniť námietky, a upozorní ich, že sa na neskoršie podané
námietky neprihliadne.

Podľa § 62 ods. 1 písm. a/, b/, ods. 4 stavebného zákona, v stavebnom konaní stavebný úrad preskúma
najmä,
a/ či dokumentácia spĺňa zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky
územného rozhodnutia,
b/ či dokumentácia spĺňa požiadavky týkajúce sa verejných záujmov, predovšetkým ochrany životného
prostredia, ochrany zdravia a života ľudí, a či zodpovedá všeobecným technickým požiadavkám na
výstavbu ustanoveným týmto zákonom a osobitnými predpismi, 4a)
Ak by sa uskutočnením alebo užívaním stavby mohli ohroziť verejné záujmy chránené týmto zákonom a
osobitnými predpismi alebo neprimerane obmedziť či ohroziť práva a oprávnené záujmy účastníkov vo

väčšom rozsahu, než sa počítalo v územnom rozhodnutí, stavebný úrad žiadosť o stavebné povolenie
zamietne.

Podľa § 67 ods. 4 stavebného zákona, ak stavebník požiada o zmenu doby trvania reklamnej stavby
pred uplynutím tejto doby, tak podaním žiadosti doba trvania reklamnej stavby až do nadobudnutia
právoplatnosti rozhodnutia o žiadosti neplynie.

Podľa § 139 ods. 1 písm. a/ stavebného zákona, pod pojmom "iné práva k pozemkom a stavbám"
použitým v spojení "vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich" sa podľa povahy prípadu
rozumie
a/ užívanie pozemku alebo stavby na základe nájomnej zmluvy, dohody o budúcej kúpnej zmluve alebo
dohody o budúcej zmluve o vecnom bremene, z ktorých vyplýva právo uskutočniť stavbu alebo jej
zmenu,

Podľa § 139a ods. 1, 2, 5 stavebného zákona, regulatív priestorového usporiadania a funkčného
využívania územia je záväzná smernica, ktorou sa usmerňuje umiestnenie a usporiadanie určitého
objektu alebo vykonávanie určitej činnosti v území. Je vyjadrený hodnotami vlastností prvkov krajinnej
štruktúry slovne, číselne a podľa možností aj graficky. Regulatív má charakter zákazov, obmedzení
alebo podporujúcich faktorov vo vzťahu k priestorovému usporiadaniu a funkčnému využívaniu územia.
Regulatív tým určuje zakázanú, obmedzenú a prípustnú činnosť alebo funkciu v území.
Priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia je komplexný proces vzájomného zosúlaďovania
požiadaviek hospodárskych a iných činností človeka v životnom prostredí.
Stav a podmienky územia vyjadrujú údaje o priestorovom usporiadaní a funkčnom využívaní územia a
o záväzných obmedzeniach vyplývajúcich zo všeobecne záväzných právnych predpisov, zo schválenej
územnoplánovacej dokumentácie a z platných správnych rozhodnutí, ktoré sa naň vzťahujú.

Podľa § 139b ods. 1 písm. f/ stavebného zákona, jednoduché stavby sú
f/ reklamné stavby, na ktorých najväčšia informačná plocha má veľkosť od 3 m2.

Podľa § 140 stavebného zákona, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa
tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.

Podľa § 142d ods. 2 veta prvá stavebného zákona, informačné, reklamné a propagačné zariadenia
podľa predpisov platných do 1. januára 2015 sa považujú za reklamné stavby podľa tohto zákona v
znení účinnom od 2. januára 2015.

21. Podľa § 4 ods. 3 písm. d/, j/, ods. 4 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších
predpisov účinnom do 30. 06. 2015, obec pri výkone samosprávy najmä
d/ usmerňuje ekonomickú činnosť v obci, a ak tak ustanovuje osobitný predpis, 5b) vydáva súhlas,
záväzné stanovisko, stanovisko alebo vyjadrenie k podnikateľskej a inej činnosti právnických osôb a
fyzických osôb a k umiestneniu prevádzky na území obce, vydáva záväzné stanoviská k investičnej
činnosti v obci,
j/ obstaráva a schvaľuje územnoplánovaciu dokumentáciu sídelných útvarov a zón, koncepciu rozvoja
jednotlivých oblastí života obce, obstaráva a schvaľuje programy rozvoja bývania a spolupôsobí pri
utváraní vhodných podmienok na bývanie v obci,
Ak zákon pri úprave pôsobnosti obce neustanovuje, že ide o výkon prenesenej pôsobnosti štátnej správy,
platí, že ide o výkon samosprávnej pôsobnosti obce.

Podľa § 6 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, obec môže vo veciach územnej samosprávy vydávať
nariadenia; nariadenie nesmie byť v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi,
zákonmi a medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a
ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom.
Vo veciach, v ktorých obec plní úlohy štátnej správy, môže vydávať nariadenie len na základe
splnomocnenia zákonom a v jeho medziach. Také nariadenie nesmie byť v rozpore s Ústavou Slovenskej
republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom
ustanoveným zákonom, so zákonmi, s nariadeniami vlády, so všeobecne záväznými predpismi
ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy.

Podľa § 11 ods. 4 písm. c/, g/ vyššie citovaného zákona, obecné zastupiteľstvo rozhoduje o základných
otázkach života obce, najmä je mu vyhradené
c/ schvaľovať územný plán obce alebo jej časti a koncepcie rozvoja jednotlivých oblastí života obce,
g/ uznášať sa na nariadeniach,

22. Podľa § 12 ods. 1, 6 písm. a/, b/ vyhl. č. 55/2001 Z. z. o územnoplánovacích podkladoch a
územnoplánovacej dokumentácii, dokumentácia územného plánu obce sa člení na textovú časť a
grafickú časť; obsahuje smernú časť a záväznú časť.
Záväzná časť obsahuje návrh regulatívov územného rozvoja s presne formulovanými zásadami
priestorového usporiadania a funkčného využívania územia vyjadrených vo forme regulatívov
obsahujúcich záväzné pravidlá, ktoré stanovujú opatrenia v území, podmienky využitia územia a
umiestňovania stavieb. Do záväznej časti územného plánu obce sa začleňujú
a/ zásady a regulatívy priestorového usporiadania a funkčného využívania územia (napr. urbanistické,
priestorové, kompozičné, kultúrnohistorické, kúpeľné, krajinnoekologické, dopravné, technické) na
funkčné a priestorovo homogénne jednotky,
b/ určenie prípustných, obmedzujúcich alebo vylučujúcich podmienok na využitie jednotlivých plôch
a intenzitu ich využitia, určenie regulácie využitia jednotlivých plôch vyjadrených vo všeobecne
zrozumiteľnej legende (zákazy, prípustné spôsoby a koeficienty využitia),

23. Podľa § 162 ods. 1, 2, 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej len CSP), súd konanie preruší, ak
a/ rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť,
b/ pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych
predpisov; v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len "ústavný súd") návrh
na začatie konania,
c/ podal návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa
medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná; uznesenie o návrhu na začatie
prejudiciálneho konania súd bezodkladne doručí ministerstvu spravodlivosti.
Súd konanie preruší aj bez návrhu; v takom prípade pred vydaním uznesenia o prerušení konania
upovedomí strany a dá im možnosť vyjadriť sa k dôvodom prerušenia konania.
O zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s rozhodnutím vo veci samej.

24. Podľa § 25 veta prvá, zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len SSP), ak tento zákon neustanovuje inak, použijú sa na konanie pred správnym súdom
primerane ustanovenia prvej a druhej časti Civilného sporového poriadku okrem ustanovení o intervencii.

Podľa § 100 ods. 1 písm. a/, b/ SSP, správny súd konanie uznesením preruší, ak
a/ rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť,
b/ pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych
predpisov; v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len "ústavný súd") návrh
na začatie konania podľa osobitného predpisu.

Podľa § 134 ods. 1 SSP, správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené
inak.

Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k
záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

25. Úlohou správneho súdu v predmetnej veci bolo posúdiť správnosť postupu a právnych záverov
správnych orgánov pri rozhodovaní o žiadosti žalobcu zo dňa 29. 12. 2017 o zmenu doby trvania
reklamnej stavby (obojstrannej reklamnej stavby s jej najväčšou plochou 5,1 x 2,4 m), ktorá je
umiestnená na pozemku KN-C pare.č. XXXX/X, k.ú. M., a ktorá je podľa platného Územného plánu
Mesta Nitra súčasťou koridoru Q. E..

26. Skutkový stav vyplýva z časti I. tohto rozsudku a nie je sporné, že reklamná stavba, ktorá bola
predmetom tohto konania bola povolená ako stavba dočasná rozhodnutím č. 17 373/2013-017-La zo
dňa 28. 01. 2015 na obdobie do 31. 12. 2017. Žalobca podal dňa 29.12.2017 žiadosť o zmenu doby
trvania reklamnej stavby. Stavebný úrad vydal rozhodnutie č. 139/2018-015-Re zo dňa 07.10.2019,
ktorým zamietol žalobcovi vyššie uvedenú žiadosť podľa ust. § 62 ods. 4 stavebného zákona z dôvodu,
že reklamná stavba je v rozpore s Územným plánom Mesta Nitra schváleným Mestským zastupiteľstvom
v Nitre uznesením č. 169/03-MZ zo dňa 22. 05. 2003 a zmenami a doplnkami územného plánu Mesta
Nitra č. 5 schválený Mestským zastupiteľstvom v Nitre uznesením č. 195/2015-MZ zo dňa 11. 06. 2015
a dodatkom č. 5 k VZN Mesta Nitra č. 3/2003, ktorým bola vyhlásená záväzná časť Územného plánu
Mesta Nitra prijatým uznesením č. 196/2015 zo dňa 11. 06. 2015, kapitola I. bod 8.2 Regulatívy pre
umiestňovanie reklamných stavieb.
Dodatkom č. 5 k VZN č. 3/2003 sa v kapitole I. „Záväzné regulatívy funkčného a priestorového
usporiadania územia“ doplnil bod 8, ktorý upravil podmienky v oblasti umiestňovania reklamných
stavieb a konkrétne v bode 8.1 bolo upravené územné vymedzenie pre definovanie podmienok na
umiestňovanie reklamných stavieb, v bode 8.1.3 písm. h/ boli definované koridory ulíc vymedzené
podľa grafickej prílohy č. 1 (Q. E., W. A.). V bode 8.2 boli definované regulatívy pre umiestnenie
reklamných stavieb vo vymedzených územiach tak, že v bode 8.2.3 (v koridoroch ulíc vymedzených
podľa bodu 8.1.3) boli v bode 8.2.3.1 definované prípustné reklamné stavby a v bode 8.2.3.2 boli
definované neprípustné reklamné stavby: - umiestnené v pásme 200 m od hranice cestného (telesa)
pozemku, medzi ktorými sú uvedené i billboardy. Reklamná stavba je umiestnená na pozemku KN-C
parc. č. XXXX/X, k.ú. M., ktorý je podľa platného Územného plánu Mesta Nitra súčasťou koridoru Q. E..
Žalovaný v rozhodnutí konštatoval, že v danom území je neprípustné umiestňovanie reklamných stavieb
typu billboard umiestnených v pásme 200 m od hranice cestného telesa. Na základe porealizačného
zamerania bolo zistené že predmetná reklamná stavba je umiestnená vo vzdialenosti 2,44 in od hranice
cestného telesa pozemku - Q. E., čiže nespĺňa požiadavku stanovenú v záväznej časti Územného plánu.

27. Žalobca v podanej žalobe navrhol správnemu súdu, aby postupoval pred svojim rozhodnutím podľa
ust. § 100 ods. 1 písm. b/ SSP v spojení s ust. § 18 ods. 1 písm. d/ a ust. § 37 a nasl. zákona č. 38/1993
Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v
znení neskorších predpisov účinnom v čase podania správnej žaloby. Bol toho názoru, že územný plán
mesta Nitra prijatý vo svojej záväznej časti Všeobecne záväzným nariadením mesta Nitra č. 3/2003 v
znení zmien a doplnkov je v časti týkajúcej sa regulácie reklamných stavieb (bod 8) v rozpore s čl. 20
ods. 1, 4 a čl. 35 ods. 1 Ústavy SR a pre úplnosť aj v rozpore s ust. § 11 ods. 5 §39a ods. 3, 4, 5, § 39d
ods. 1 a § 139a zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon)
v znení neskorších predpisov.

28. Podľa § 140 SSP, vo veciach toho istého žalobcu a totožného predmetu konania, ktoré už boli
predmetom konania pred správnym súdom, v odôvodnení každého ďalšieho rozsudku správny súd
poukáže už len na totožný rozsudok, prípadne stručne zopakuje jeho dôvody. Toto ustanovenie dáva
súdu možnosť skráteného odôvodnenia s odkazom na totožný rozsudok, v ktorom už bol právny problém
vyriešený. Totožný predmet konania sa rozumie druhovo totožný (obdobný) predmet konania, ktorý ale
nevytvára prekážku rei iudicatae alebo prekážku litispendencie. Ide o predmet konania, ktorý sa týka
rovnakého právneho problému a formálne sa líši iba číslom konania a umiestnením reklamnej stavby
na inej ulici v meste.

29. V preskúmavanom prípade ide o obdobný predmet konania a účastníkov konania vo veci
prejednávanej na tunajšom krajskom súde a rozhodnutej rozsudkom, č. k. 11S/225/2018-157 zo dňa
15. 01. 2020, č. k. 11S/224/201-107 dňa 23. 10. 2019. O žalobných bodoch žalobcu bolo rozhodnuté v
citovaných rozsudkoch a účastníkom konania je známy postoj správneho súdu k uvedenému problému.
Správny súd v uvedených veciach dospel k záveru, že neboli dané dôvody pre zrušenie správneho
rozhodnutia, ktoré bolo vydané v súlade so zákonom. Správny súd v uvedených rozhodnutiach
dal dostatočnú odpoveď na zásadné námietky žalobcu a preto senát správneho súd v predmetnej
preskúmavanej veci sa v celom rozsahu stotožnil s názorom krajského súdu vysloveným v uvedených
rozhodnutiach a v súlade s § 140 SSP na tieto poukazuje (Všeobecne záväzného nariadenia mesta
Nitra č. 3/2003, prerušenie súdneho konania a pod.).
V rozsudku rozsudkom, č. k. 11S/225/2018-157 zo dňa 15. 01. 2020 správny súd v bodoch 23 až 28 sa
vyporiadal so všetkými žalobnými dôvodmi a uviedol, že :

„Správny súd sa teda prioritne zaoberal predmetným návrhom žalobcu na prerušenie konania v zmysle
ust. § 100 ods. 1 písm. b/ SSP, t. j. návrhom na prerušenie konania z dôvodu, že sú splnené podmienky na
konanie o súlade právnych predpisov. V danom prípade žalobca namietal nesúlad časti (konkrétne bodu
8) Všeobecne záväzného nariadenia mesta Nitra č. 3/2003 v znení jeho zmien a doplnkov s konkrétnymi
článkami Ústavy SR a s konkrétnymi ustanoveniami zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a
stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov.

Obstarávanie a schvaľovanie územnoplánovacej dokumentácie obce, koncepcie rozvoja jednotlivých
oblastí života obce a spolupôsobenie pri utváraní vhodných podmienok na bývanie vyplýva z ust.
§ 4 ods. 3 písm. j/ zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov,
pričom sa jedná o originálnu kompetenciu obce. Územné plánovanie je upravené v zákone č. 50/1976
Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov,
konkrétne v ust. § 1 ods. 1 je obsiahnutá jeho legálna definícia, v zmysle ktorej „územným plánovaním
sa sústavne a komplexne rieši priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia, určujú sa
jeho zásady, navrhuje sa vecná a časová koordinácia činností ovplyvňujúcich životné prostredie,
ekologickú stabilitu, kultúrno-historické hodnoty územia, územný rozvoj a tvorbu krajiny v súlade s
princípmi trvalo udržateľného rozvoja. Právny rámec územného plánovania je dotvorený vykonávacou
vyhláškou Ministerstva životného prostredia SR č. 55/2001 Z. z. o územnoplánovacích podkladoch a
územnoplánovacej dokumentácii.

V predmetnej veci je súd toho názoru, že Všeobecne záväzné nariadenie mesta Nitra č. 3/2003,
ktorým sa vyhlasuje záväzná časť územného plánu mesta Nitra, obsahuje záväzné zásady a regulatívy
(vrátane záväzných regulatívov funkčného a priestorového usporiadania územia v oblasti podmienok
na umiestňovanie reklamných stavieb, uvedených v kapitole I., bod 8.), ktoré boli schválené uznesením
mestského zastupiteľstva v Nitre č.169/2003 - MZ zo dňa 22. 05. 2003 v znení dodatkov č. 1, 2, 3,
4 a 5 a ktoré treba dodržiavať pri riadení využitia a usporiadania územia mesta. Ako súd už uviedol
vyššie (20. bod tohto rozsudku), v bode 8.2. bolo definované územné vymedzenie pre definovanie
podmienok na umiestňovanie reklamných stavieb tak, že v bode 8.1.3 boli definované koridory ulíc
(vrátane W. triedy - bod 8.1.3 písm. h/) vymedzené podľa grafickej prílohy č. 1, v ktorých sú v zmysle
bodu 8.2.3.2 neprípustné reklamné stavby: - umiestnené v pásme 200 m od hranice cestného (telesa)
pozemku, pričom medzi tieto neprípustné reklamné stavby patria i billboardy. Skutočnosť, že mesto Nitra,
resp. mestské zastupiteľstvo mesta Nitra využilo svoju kompetenciu vyplývajúcu z platných právnych
predpisov (ust. § 4 ods. 3 písm. j/ zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších
predpisov, ust. § 2 ods. 1 písm. f/, § 11 ods. 5, § 13 ods. 3 písm. b/, § 27 ods. 3 zákona č. 50/1976 Zb. o
územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov účinnom do
31. 12. 2018 a ust. § 12 ods. 1, 6 písm. a/, b/ vyhl. č. 55/2001 Z. z. o územnoplánovacích podkladoch
a územnoplánovacej dokumentácii) a určilo podmienky pre umiestňovanie reklamných stavieb, podľa
názoru súdu nemožno považovať za porušenie zákona, ako to tvrdil žalobca.

V danom prípade neboli splnené podmienky na postup súdu podľa ust. § 100 ods. 1 písm. b/ SSP, t. j.
na prerušenie tohto súdneho konania a podanie návrhu na začatie konania podľa osobitného predpisu.
K záveru o splnení podmienok na rozhodovanie Ústavného súdu SR v zmysle čl. 125 Ústavy SR, teda
na konanie o súlade právnych predpisov s Ústavou SR, resp. so zákonom musí dospieť správny súd a
nie žalobca. Správny súd z uvedených dôvodov návrh žalobcu na prerušenie konania podľa ust. § 162
ods. 3 CSP zamietol ako nedôvodný.

24. K námietkam žalobcu uvedeným v jeho žalobe (III. časť, bod 7 písm. a/ tohto rozsudku), ktorých
podstata spočívala v tom, že mesto a mestské zastupiteľstvo nemá kompetenciu rozhodovať o regulácii
umiestňovania reklamných tabúľ na svojom území formou prijatia územného plánu, súčasťou ktorého
sú i záväzné regulatívy funkčného a priestorového usporiadania územia a že územný plán mesta Nitra,
resp. Všeobecne záväzné nariadenie mesta Nitra č. 3/2003 v znení jeho zmien a doplnkov, ktorým sa
vyhlasuje záväzná časť územného plánu mesta Nitra v znení dodatkov č. 1, 2, 3, 4 a 5, prípadne časť
tohto nariadenia je v rozpore so zákonom č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku
(stavebný zákon) v znení neskorších predpisov správny súd uvádza nasledovné.

V zmysle štvrtej časti SSP (osobitné konania), štvrtej hlavy (konanie vo veciach územnej samosprávy),
štvrtého dielu (konanie o preskúmaní zákonnosti uznesenia zastupiteľstva) sa žalobou možno domáhať
zrušenia uznesenia zastupiteľstva, ak jeho obsahom alebo postupom pri jeho prijatí bol porušený zákon

alebo iný všeobecne záväzný právny predpis, pričom žalobcom je prokurátor, ktorého protestu proti
uzneseniu zastupiteľstva nebolo vyhovené a v zmysle štvrtej časti SSP, štvrtej hlavy, piateho dielu
(konanie o súlade všeobecne záväzného nariadenia obce, mesta, mestskej časti alebo samosprávneho
kraja so zákonom, nariadením vlády a všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a
ostatných ústredných orgánov štátnej správy) sa žalobou možno domáhať vyslovenia nesúladu
všeobecne záväzného nariadenia obce, mesta, vydaného vo veciach územnej samosprávy so zákonom
alebo plnenia úloh štátnej správy so zákonom, s nariadením vlády a všeobecne záväznými právnymi
predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy, pričom žalobcom je prokurátor,
ktorého protestu proti všeobecne záväznému nariadeniu obce, mesta, nebolo vyhovené a žalobcom
môže byť aj zainteresovaná verejnosť, ak tvrdí, že všeobecne záväzným nariadením obce, mesta,
mestskej časti alebo samosprávneho kraja bol porušený verejný záujem v oblasti životného prostredia.
Pokiaľ nedôjde k zrušeniu uznesenia zastupiteľstva alebo k vysloveniu nesúladu všeobecne záväzného
nariadenia so zákonom, je potrebné vychádzať z prezumpcie ich zákonnosti, pričom táto povinnosť sa
nepochybne vzťahuje i na správne orgány, vrátane staveného úradu.

V konaní začatom na základe všeobecnej správnej žaloby (tretia časť SSP, prvá hlava) žalobcu zo
dňa 17. 05. 2020 nemôže správny súd preskúmavať uznesenie mestského zastupiteľstva a nemožno
sa domáhať ani vyslovenia nesúladu všeobecne záväzného nariadenia mesta vydaného vo veciach
územnej samosprávy so zákonom. Nesúlad právnej normy nižšej právnej sily s Ústavou SR je oprávnený
vysloviť len Ústavný súd SR, ale v predmetnej veci správny súd nevzhliadol dôvod, aby postupoval v
zmysle ust. § 100 ods. 1 písm. b/ SSP a podal návrh na Ústavný súd SR na začatie takéhoto konania.

Z uvedeného vyplýva, že námietky žalobcu v III. časti, v bode 7 písm. a/ tohto rozsudku súd považoval
za nedôvodné v celom rozsahu. Pre správne orgány v konaní o žiadosti žalobcu o zmenu doby trvania
reklamnej stavby ako i v nasledujúcom odvolacom konaní bolo záväzné Všeobecne záväzné nariadenie
mesta Nitra č. 3/2003, ktorým sa vyhlasuje záväzná časť územného plánu mesta Nitra v znení dodatkov
č. 1, 2, 3, 4 a 5 a týmto sa museli riadiť a rešpektovať daný právny stav. Rovnako tak správny súd pri
posudzovaní predmetnej žaloby vychádzal z existencie tohto nariadenia v znení jeho dodatkov.

25. K námietkam žalobcu uvedeným v III. časti, bod 7 písm. b/ tohto rozsudku správny súd uvádza,
že správny orgán prvého stupňa postupoval v súlade so zákonom, keď podanú žiadosť žalobcu zo dňa
29. 12. 2017 o zmenu doby trvania reklamnej stavby posudzoval nielen vo vzťahu k tomu, či táto bola
podaná oprávneným subjektom a včas, či k nej boli predložené všetky relevantné listiny preukazujúce
právny vzťah k pozemku, na ktorom je umiestnená, či bol uhradený správny poplatok, ale posudzoval
ju i z hľadiska ust. 62 ods. 4 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku
(stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, teda, či by umiestnenie alebo užívanie reklamnej stavby
mohlo ohroziť verejný záujem chránený stavebným zákonom a osobitnými predpismi, pričom bol viazaný
platným a účinným Všeobecne záväzným nariadením mesta Nitra č. 3/2003 v znení dodatkov č. 1, 2,
3, 4 a 5, ktoré v koridore W. triedy v Nitre nepripúšťa umiestnenie reklamných stavieb typu billboard v
pásme 200 m od hranice cestného (telesa) pozemku a toto nariadenie pri svojom rozhodovaní musel
akceptovať.

Dobu trvania reklamnej stavby nemožno predĺžiť, ak jej ďalšia existencia v danom území odporuje
verejným záujmom chráneným stavebným zákonom, a to konkrétne cieľom a zámerom územného
plánovania. V danom prípade išlo o stavbu umiestnenú v meste Nitra, pričom samotné mesto ako
základný orgán územného plánovania a zároveň stavebný úrad prvého stupňa je nielen oprávnené, ale
aj povinné chrániť záujmy, na ochranu ktorých vydáva záväzné regulatívy.

Umiestnenie predmetnej reklamnej stavby typu billboard v koridore Q. E. v Nitre v pásme 200 m od
hranice cestného pozemku je v danom prípade neprípustné a v rozpore s územným plánom mesta Nitra
schváleným mestským zastupiteľstvom v Nitre uznesením č. 169/03-MZ zo dňa 22. 05. 2003 v znení
jeho dodatkov č. 1, 2, 3, 4 a 5, pričom mestské zastupiteľstvo v Nitre sa uznieslo na vydaní dodatku č.
5 k VZN č. 3/2003, ktorým sa vyhlasuje záväzná časť územného plánu mesta Nitra dňa 11. 06. 2015
uznesením č.196/2015-MZ (kapitola I., body 8., 8.1, 8.1.3 písm. h/, 8.2.3.2).
Ustanovenie § 62 ods. 4 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný
zákon) v znení neskorších predpisov jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností stanovuje, že žiadosť
o stavebné povolenie je potrebné zamietnuť, ak by sa uskutočnením alebo užívaním stavby mohli
ohroziť verejné záujmy chránené týmto zákonom a osobitnými predpismi. Ak je teda stavba v rozpore s

územným plánom, ide o stavbu v rozpore s verejným záujmom chráneným vyššie citovaným stavebným
zákonom. Po takomto zistení už nemá právny význam ďalšie zisťovanie súladu, či nesúladu takejto
stavby s verejnými záujmami chránenými osobitnými predpismi. Správne orgány správne konštatovali,
že posudzovaná reklamná stavba je v rozpore s platným územným plánom, keďže spadá do zóny
(koridor W. triedy v Nitre), pre ktorú je vo VZN č. 3/2003 v znení jeho dodatkov stanovený regulatív
neprípustnosti umiestňovania reklamných stavieb typu billboard v pásme 200 m od hranice cestného
(telesa) pozemku. Rozmer reklamnej stavby žalobcu 5,1 x 2,4 m túto radí medzi veľkoplošné reklamné
stavby, nakoľko jej informačná plocha je väčšia ako 3 m2.
Územné plánovanie v zmysle ust. 1 ods. 1 písm. f/ zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a
stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov účinnom do 06. 07. 2015 (teda
i v čase prijatia dodatku č. 5 k VZN mesta Nitra č. 3/2003) zahŕňa i umiestňovanie stavieb a určuje
územno-technické, urbanistické, architektonické a environmentálne požiadavky na ich projektovanie
a uskutočňovanie, pričom je nepochybné, že za stavbu sa považuje i reklamná stavba v zmysle
ust. § 43 ods. 2 vyššie citovaného zákona. Jedným zo základných nástrojov územného plánovania
je územnoplánovacia dokumentácia (ust. § 2 ods. 7 vyššie citovaného zákona), ktorú okrem iného
tvorí i územný plán obce (§ 8 ods. 2 písm. c/ vyššie citovaného zákona). Územný plán obce,
ako výsledok normotvornej činnosti zástupcov obyvateľov v danom mieste a čase, vyjadruje verejný
záujem obyvateľov, je prejavom hodnôt, ktoré chce obec, resp. mesto na svojom území chrániť a
uprednostňovať. Pokiaľ sa obec, resp. mesto jeho prostredníctvom rozhodlo v dotknutej zóne pre
zákaz umiestňovania reklamných stavieb určitého charakteru, ide o využitie práv účasti verejnosti na
správe vecí verejných na spôsobe ochrany hodnôt, ktoré mesto v mene svojich obyvateľov vyjadrilo
prijatím územného plánu určitého obsahu. V teste proporcionality tak proti sebe stoja právo žalobcu na
ochranu vlastníctva a právo verejnosti v účasti na správe vecí verejných. Vlastnícke právo žalobcu v
teste proporcionality v tomto kontexte musí ustúpiť právu verejnosti na správe vecí verejných. Územný
plán mesta je garanciou ochrany verejného záujmu v danom mieste a čase, pred ktorým subjektívne
vlastnícke právo žalobcu nemožno uprednostniť.
K námietkam žalobcu ohľadne nedostatočne zisteného skutkového stavu správny súd uvádza, že tieto
sú nedôvodné. Správne orgány v danej veci vychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu
vyplývajúceho so žalobcom predložených dokladov (vrátane fotodokumentácie a zákresu do územia), z
platného územného plánu mesta Nitra ako i zo Všeobecne záväzného nariadenia mesta Nitra č. 3/2003
v znení jeho dodatkov. Predmetnú reklamnú stavbu správne posúdili prihliadnuc i na verejný záujem
chránený zákonom č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v
znení neskorších predpisov a vyvodili i správny právny záver, že ide o reklamnú stavbu, ktorá je z dôvodu
jej umiestnenia v koridore W. triedy v Nitre, v pásme 200 m od hranice cestného (telesa) pozemku
neprípustná. Svoje rozhodnutie správny orgán prvého stupňa, rovnako ako i žalovaný dostatočne a
zrozumiteľne odôvodnili, pričom správne aplikovali právne normy vzťahujúce sa na daný prípad. Správny
orgán prvého stupňa neporušil zákon, keď upustil od ústneho pojednávania a miestneho zisťovania,
pretože pomery staveniska mu boli dobre známe, nakoľko vyplývajú so žalobcom predložených listín,
ktoré sú súčasťou administratívneho spisu. Reklamná stavba tipu „billboard“ je umiestnená v koridore
W. triedy v Nitre a podľa fotodokumentácie ako i podľa zákresu do územia, ktoré predložil žalobca
je zrejmé a nepochybné, že je umiestnená v pásme 200 m od hranice cestného (telesa) pozemku,
teda v oblasti, kde podľa regulatívu je zakázané umiestňovanie reklamných stavieb typu „billboard“.
Umiestnenie reklamnej stavby v danej konkrétnej oblasti nenamietal ani žalobca, ktorý spochybňoval len
vzdialenosť jej umiestnenia od cestného pozemku a v tejto súvislosti namietal nevykonanie dokazovania.
Z predloženej fotodokumentácie a zákresu však jednoznačne vyplýva, že stavba sa nachádza takmer
v tesnej blízkosti komunikácie, a teda vzdialenosť 200 m nemôže byť dodržaná. Zistený skutkový stav
oba správne orgány podrobne popísali v odôvodnení svojich rozhodnutí.
26. Za nedôvodnú súd posúdil i námietku žalobcu uvedenú v III. časti, bod 7 písm. c/ tohto rozsudku.
Stavebný úrad je povinný oznámiť začatie stavebného konania dotknutým orgánom a všetkým známym
účastníkom administratívneho konania a nariadiť ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním.
Od miestneho zisťovania, prípadne aj od ústneho pojednávania môže stavebný úrad upustiť, ak
sú mu dobre známe pomery staveniska a žiadosť poskytuje dostatočný podklad pre posúdenie
navrhovanej stavby, pričom toto oprávnenie vyplýva stavebnému úradu z ust. § 61 ods. 2 zákona
č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších
predpisov. Z administratívneho spisu žalovaného, obsahujúceho i spis správneho orgánu prvého stupňa,
nespochybniteľne vyplýva, že žalobcovi bolo dňa ....... doručené oznámenie zo dňa 20. 02. 2018 o začatí
konania o zmenu doby trvania reklamnej stavby s upustením od ústneho pojednávania a miestneho
zisťovania, v ktorom mu bola stanovená lehota sedem pracovných dní od doručenia oznámenia na

uplatnenie námietok (inak na ne nebude prihliadnuté), resp. bolo mu oznámené, kedy môže nahliadnuť
do podkladov rozhodnutia v zmysle ust. § 33 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní
(správny poriadok) v znení neskorších predpisov. Zároveň bol žalobca upozornený na to, že umiestnenie
predmetnej reklamnej stavby je v rozpore s územným plánom mesta Nitra, schváleným Všeobecne
záväzným nariadením mesta Nitry č. 3/2003, ktorým sa vyhlasuje záväzná časť územného plánu
mesta Nitra v znení dodatku č. 5 a teda dobu trvania predmetnej reklamnej stavby nebude možné
predĺžiť. Žalobca na uvedené podanie správneho orgánu prvého stupňa nereagoval, žiadne námietky
a pripomienky nevzniesol, pričom o túto možnosť sa sám pripravil a nemôže teda namietať, že mu
bola odňatá možnosť náležite argumentovať. Až v podanom odvolaní proti rozhodnutiu správneho
orgánu prvého stupňa vzniesol námietky a pripomienky k priebehu správneho konania a k podkladom
rozhodnutia, pričom žalovaný sa s týmito v napadnutom rozhodnutí riadne vysporiadal.
27. Žalobca ďalej namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného, ktoré odôvodnil nejasnosťou
a nejednoznačnosťou tvrdiac, že žalovaný sa nevyjadril ku všetkým tvrdeniam žalobcu obsiahnutým v
podanom odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa. K uvedenej námietke správny
súd udáva, že jeho úlohou nie je zaisťovať účastníkom vždy po všetkých stránkach bezvadné správne
rozhodnutia, ale ochrániť ich pred hmotnoprávnymi pochybeniami správnych orgánov a pred takými
vadami správneho konania, ktoré by vo svojich dôsledkoch mohli mať vplyv na hmotnoprávne postavenie
účastníkov. Správny súd zdôrazňuje, že administratívny orgán nemusí dať odpoveď na všetky otázky
nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých
detailov prípadu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu,
ktoré stručne, ale jasne a dostatočne určito objasní skutkový a právny základ rozhodnutia a z ktorého
je zrejmé, ako sa správny orgán vysporiadal s právne relevantnými námietkami účastníka konania,
stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka na riadne odôvodnenie
administratívneho rozhodnutia, ktoré je predpokladom aj formulácie žalobných námietok a je daný aj
atribút preskúmateľnosti správneho rozhodnutia, ako predpoklad ďalšieho prieskumu administratívneho
rozhodnutia v správnom súdnom konaní. Z tohto pohľadu považuje správny súd rozhodnutie žalovaného
za preskúmateľné, nakoľko v ňom žalovaný vyhodnotil skutočnosti, ktoré boli nepochybne zistené a
ustálil ich právny význam. Uviedol, aké dôkazy boli vykonané, ako ich zhodnotil, ako sa vyrovnal s
námietkami žalobcu vo vzťahu k skutkovým okolnostiam i právnemu posúdeniu veci.
28. S poukazom na uvedené správny súd dospel k záveru, že podaná žaloba je v celom rozsahu
nedôvodná. Správny orgán prvého stupňa postupoval správne a v zmysle zákona, keď v zmysle ust.
§ 62 ods. 4 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v
znení neskorších predpisov žiadosť žalobcu o zmenu doby trvania reklamnej stavby zo dňa 29. 12.
2017 pre jej rozpor s verejným záujmom chráneným stavebným zákonom, prihliadnuc na existujúcu
územnoplánovaciu dokumentáciu, zamietol. Správne postupoval i žalovaný, keď rozhodnutie správneho
orgánu prvého stupňa zo dňa 07. 10. 2019 potvrdil podľa ust. § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967
Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov. Z obsahu preloženého
administratívneho spisu vyplýva, že správne orgány zistili skutkový stav správne a v dostatočnom
rozsahu tak, aby bolo možné na jeho základe v zmysle zákona rozhodnúť.“

30. Rozhodnutie Krajského súdu v Nitre č.k. 11S/225/2018-157 zo dňa 15. 01. 2020 bolo potvrdené
rozsudkom kasačného súdu sp. zn. 5Sžk /24/2020 zo dňa 25.01.2021 (č. k. 11S/224/201-107 dňa
23. 10. 2019 potvrdené rozsudkom sp. zn. 5Sžk/10/2020 zo dňa 25. 01. 2021), ktorom konštatovali,
že : „V tejto súvislosti sa možno stotožniť s názorom krajského súdu, že územný plán obce, ako
výsledok normotvornej činnosti zástupcov obyvateľov v danom mieste a čase, vyjadruje verejný
záujem obyvateľov, je prejavom hodnôt, ktoré chce obec, resp. mesto na svojom území chrániť a
uprednostňovať. Pokiaľ sa obec, resp. mesto jeho prostredníctvom rozhodlo v dotknutej zóne pre
zákaz umiestňovania reklamných stavieb určitého charakteru, ide o využitie práv účasti verejnosti na
správe vecí verejných na spôsobe ochrany hodnôt, ktoré mesto v mene svojich obyvateľov vyjadrilo
prijatím územného plánu určitého obsahu. Inými slovami, práve opomenutím tejto skutočnosti, t.j.
nezohľadnením platnej územnoplánovacej dokumentácie by orgány verejnej správy rozhodujúce o
žiadosti sťažovateľa porušili povinnosť prihliadať na ochranu verejného záujmu. Vzhľadom na to, že ust.
§ 62 ods. 4 stavebného zákona ukladá orgánu verejnej správy žiadosť o stavebné povolenie je potrebné
zamietnuť, ak by sa uskutočnením alebo užívaním stavby mohli ohroziť verejné záujmy chránené týmto
zákonom a osobitnými predpismi zistenie orgánu verejnej správy, že stavba je v rozpore s územným
plánom, odôvodňuje prijať záver o existencii jej rozporu s verejným záujmom chráneným stavebným
zákonom.“

31. K námietke neriešenia predpojatosti správny súd v zmysle § 140 SSP tiež odkazuje na rozsudok č. k.
11S/62/2020, v ktorom riešil túto námietku a odkazuje na bod 54: " K týmto tvrdeniam žalobcu sa správny
súd už vyjadril v totožnej veci vedenej na tunajšom súde a rozhodnutej rozsudkom č. k. 11S/129/2019
zo dňa 23. 02. 2021 a preto súd s poukazom ust. § 140 SSP odkazuje na body 42 až 45 citovaného
rozsudku, v ktorom sa konštatuje:
„42. V súvislosti so žalobcom namietanou zaujatosťou zamestnancov obce (a aj ďalších osôb),
vytýkal žalobca, že žalovaný sa vôbec vecne nezaoberal námietkou predpojatosti, preto správny súd
preskúmavajúc administratívny spis dodáva, že žalobca v správnom (stavebnom) konaní, ktoré sa
začalo dňa 14. 09. 2016 na základe jeho žiadosti o zmenu doby trvania reklamnej stavby, v rámci
svojho podania zo dňa 20. 09. 2017 dal oznámenie a výzvu na upustenie od neoprávneného konania.
Rozhodnutím č. 15192/2016-010-Re zo dňa 30. 10. 2017 stavebný úrad rozhodol tak, že námietka
predpojatosti podaná účastníkom konania - žalobcom v konaní vedenom na tunajšom stavebnom
úrade pod spisovou značkou č. 15192/2016 a v ďalšom stavebnom a/alebo inom konaní, proti všetkým
zamestnancom stavebného úradu, najmä I.. J.. J. B. a L.. T. D., sa zamieta. Po zrušení rozhodnutia
č. 15192/2016-014-Re zo dňa 09. 04. 2018 (v poradí druhého), rozhodnutím žalovaného č. OU-NR-
OVBP2-2018/26959-002 zo dňa 06. 09. 2018 prvostupňový správny orgán postupoval tak, že podaním
č. 15192/2016-017 zo dňa 17. 10. 2018 I.. J.. J. B. podal stavebnému úradu oznámenie o podaní
námietky a rovnako tak podala oznámenie o podaní námietky predpojatosti aj L.. T. D. a to podaním
č. 15192/2016-018 zo dňa 17. 10. 2018, o ktorých bolo rozhodnuté rozhodnutím č. 18422/2018-002
zo dňa 26. 10. 2018 tak, že námietka predpojatosti podaná účastníkom konania - žalobcom v konaní
vedenom na tunajšom stavebnom úrade pod spisovou značkou č. 15192/2016 a v ďalšom stavebnom
a/alebo inom konaní, proti všetkým zamestnancom stavebného úradu, najmä I.. J.. J. B. sa zamieta,
a tiež rozhodnutím č. 18423/2018-002 zo dňa 26. 10. 2018 tak, že námietka predpojatosti podaná
účastníkom konania - žalobcom v konaní vedenom na tunajšom stavebnom úrade pod spisovou značkou
č. 15192/2016 a v ďalšom stavebnom a/alebo inom konaní, proti všetkým zamestnancom stavebného
úradu, najmä L.. T. D. sa zamieta. Až následne stavebný úrad vydal ďalšie oznámenie o začatí
konania o zmenu doby trvania reklamnej stavby s upustením od ústneho pojednávania a miestneho
zisťovania č. 15192/2016-019-Re zo dňa 26. 11. 2018, doručené účastníkom administratívneho konania.
Z uvedeného možno vyvodiť, že správny orgán prvého stupňa o žalobcom vznesenej námietke zaujatosti
zamestnancov rozhodol. Samotná skutočnosť, že žalobca sa s týmito rozhodnutiami nestotožňuje a to
bez preukázania konkrétneho dôvodu, preukazujúceho vylúčenie dotknutých zamestnancov, je právne
irelevantná. Následne správny súd musel skonštatovať len to, že správny orgán prvého stupňa o
žalobcom vznesenej námietke zaujatosti rozhodol a čo sa týka odvolacieho konania, v tomto konaní
námietka zaujatosti vznesená nebola, preto sa s ňou žalovaný správne nezaoberal.

43. Rovnako tak neobstojí ani skutočnosť, že námietka zaujatosti smerovala aj voči primátorovi, pretože
v tomto ohľade správny súd dáva do pozornosti žalobcovi rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.
8Sžao/15/2015 zo dňa 21. 05. 2015, z ktorého vyplýva, že starosta obce, ktorý je vecne príslušným
správnym orgánom v stavebnom konaní nemôže byť vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci,
pretože nie je zamestnancom ani členom stavebného orgánu a neexistuje iný správny orgán, ktorý by
vo veci, ako aj o prípadnej námietke zaujatosti mohol rozhodnúť (pozri aj Rozsudok Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 2Sžo/43/2008 zo dňa 18. 03. 2009). Tento názor potvrdzuje aj právna doktrína zaoberajúca
sa problematikou správneho práva, podľa ktorej, ak tvorí správny orgán jediná osoba, ktorá však nie je
v pracovnom pomere k tomuto orgánu (prípad primátora mesta), tak na tieto prípady sa ustanovenia o
vylúčení zamestnanca správneho orgánu nevzťahujú.

44. Pokiaľ išlo o námietku, že rozhodoval správny orgán, ktorý bol nesprávne obsadený, správny
súd ani v tejto námietke nevzhliadol jej dôvodnosť. Vychádzal pritom z toho, že podľa § 117 ods.
1 stavebného zákona, stavebným úradom je obec, pričom ide o prenesený výkon štátnej správy.
Teda ako prvostupňový správny orgán správne rozhodlo mesto Nitra. V zmysle § 13 ods. 5 zákona
o obecnom zriadení starosta je štatutárnym orgánom obce a môže rozhodovaním o právach, právom
chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy
písomne poveriť zamestnanca obce. Poverený zamestnanec obce rozhoduje v mene obce v rozsahu
vymedzenom v písomnom poverení. Zamestnanci stavebného úradu - mesta Nitra I.. arch. J. B.
a L.. T. D. boli povereniami poverení oprávnením výkonu štátneho stavebného dohľadu týkajúceho
sa reklamných stavieb podľa § 98 až § 102 stavebného zákona. Z uvedeného teda jednoznačne
vyplýva, že primátor mesta ako štatutárny orgán obce, ktorá vykonáva prenesený výkon štátnej správy

v rámci pôsobnosti stavebného úradu, poveril výkonom štátneho stavebného dohľadu týkajúceho sa
reklamných stavieb žalobcom namietaných zamestnancov, čo mu umožňuje vyššie citovaný zákon,
preto ani námietka o nesprávne obsadenom prvostupňovom správnom orgáne neobstojí. V tomto ohľade
správny súd dodáva, že každá obec, resp. mesto má svoju osobitnú organizačnú štruktúru, v rámci
ktorej vykonáva svoje kompetencie, čo v danom prípade je Organizačný poriadok Mestského úradu
Nitra (pozn. správneho súdu, v zmysle § 7 písm. b/ opatrenia upravujúce vnútorné pomery orgánu,
nie sú predmetom prieskumu správneho súdu). Naviac, zo strany žalobcu žiadnym spôsobom nebolo
preukázané, že poverení zamestnanci obce, ktorí zabezpečujú činnosť stavebného úradu v rozsahu
reklamných stavieb, nespĺňali v čase rozhodovania, ktoré je preskúmavané správnym súdom, osobitné
kvalifikačné predpoklady, preto ani tejto námietke žalobcu správny súd nevyhovel.“

32. V tomto ohľade správny súd dodáva, že „správne súdnictvo je primárne prostriedkom ochrany
subjektívnych práv adresáta výkonu verejnej správy v jej najrôznejších podobách. Len sekundárne
je kritériom poskytovania tejto ochrany zákonnosť verejno-mocenských aktivít verejnej správy. Inými
slovami, správne súdnictvo v systéme právneho štátu nemá slúžiť naprávaniu nezákonnosti vo verejnej
správe bez akéhokoľvek zreteľa na dopad eventuálne zistenej nezákonnosti na subjektívno-právnu
pozíciu dotknutého. Účelom správneho súdnictva nie je náprava nezákonnosti vo verejnej správe, ale
účinná ochrana subjektívnych práv fyzickej osoby alebo právnickej osoby, voči ktorej je verejná správa
v jednotlivom prípade vykonávaná.“ (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS
502/2015 zo 6. októbra 2015).“

33. Z vyššie uvedených dôvodov je správny súd toho názoru, že záver oboch správnych orgánov,
ktorí urobili vo svojich rozhodnutiach, zodpovedá zásadám logického myslenia a je v súlade s i
hmotnoprávnymi ustanoveniami vyššie citovaných zákonov. Súd nezistil, že by žalobou napadnuté
rozhodnutie trpelo takými vadami, ku ktorým by musel prihliadnuť. Nezistil ani dôvod na to, aby sa
odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov vo veci samej, spolu so správnou
citáciou dotknutých právnych predpisov uvedených v rozhodnutí žalovaného, ktoré je predmetom
súdneho prieskumu, v spojení s rozhodnutím stavebného úradu ako správneho orgánu prvého stupňa
(obe rozhodnutia tvoria jeden celok). Preskúmaním žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného v
intenciách podanej žaloby správny súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto bolo potrebné
rozhodnúť tak ako je uvedené vo výroku rozsudku a žalobu podľa § 190 zák. č. 162/2015 Z. z. zamietnuť.

34. Správny súd o trovách konania žalovaného a pribratých účastníkov súdneho konania rozhodol tak,
že im nepriznal náhradu trov konania podľa ust. § 168 SSP (žalovaný) a § 169 SSP (pribratí účastníci),
nakoľko neboli splnené zákonné podmienky pre priznanie náhrady (podané vyjadrenia nie je možné
hodnotiť ako dôvody hodné osobitného zreteľa, zákon poskytuje možnosť vyjadriť sa k žalobe a neukladá
im takúto povinnosť).

35. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z.
o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 1 mesiaca od jeho doručenia, na Krajský
súd v Nitre. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods. 1, 2 SSP. V kasačnej
sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie
prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti.

Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej
sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len
"sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť
len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. (§449 SSP). Kasačná
sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má
sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje,
vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods.
2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 22. 9. 2022. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.