Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Odmietajúce podanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 26. apríl 2021

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11S/62/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4020200201
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Molnárová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2021:4020200201.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Molnárovej a členiek
senátu JUDr. Dany Kálnayovej a JUDr. Lenky Kostolanskej, v právnej veci žalobcu: NUBIUM,
s.r.o., Trenčianska 705/55, Bratislava, IČO: 47 545 674, zastúpeného JUDr. Jánom Mišurom, PhD.,
advokátom, Záhradnícka 27, Bratislava, proti žalovanému: Okresný úrad Nitra, Štefánikova trieda 69,
Nitra, za účasti: 1/ J.. W. K., nar. XX. XX. XXXX W. S. XXX/X, N. (právny nástupca neb. W. K.), o správnej
žalobe zo dňa 05. 05. 2020 proti rozhodnutiu žalovaného č. OU-NR-OVBP2-2020/008237-005 zo dňa
19. 02. 2020, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému a pribratému účastníkovi konania súd právo na náhradu trov konania
n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Dňa 11. 09. 2015 bola správnemu orgánu prvého stupňa (ďalej aj stavebný úrad alebo mesto Nitra)
doručená žiadosť žalobcu o zmenu doby trvania reklamnej stavby, ktorú špecifikoval ako: 1 ks reklamnej
stavby typu bigboard do tvaru „V“, s najväčšou plochou reklamnej stavby 9,6 x 3,6 m umiestnenej na
pozemku parc. č. XXX/X registra „C“, katastrálne územie S. K., s navrhovanou dobou trvania: do 31.
10. 2018 s tým, že stavebník má k predmetnému pozemku právo na základe nájomnej zmluvy č. DI/
NR/01/01/2013/K&K. K podanej žiadosti žalobca priložil rozhodnutie o povolení reklamného zariadenia
č. 10 298/2012-004-La zo dňa 14. 01. 2013 (ktorým bolo stavebníkovi NUBIUM J.. L. B. dočasne
povolené umiestnenie predmetnej reklamnej stavby na obdobie do 31. 10. 2018), zmluvu o nájme č.
DI/NR/01/01/2013/K&K zo dňa 04. 06. 2013 (uzavretú medzi prenajímateľom: K&K Drevomont, s.r.o.,
Priemyselná 10, Nitra a nájomcom: J.. R. B. - NUBIUM, Račianska25, Bratislava, na dobu určitú do 31.
10. 2018) v znení dodatku č. 1, ktorým vstúpil do zmluvného vzťahu namiesto pôvodného nájomcu nový
nájomca NUBIUM, s. r. o. Nájomnou zmluvou zo dňa 30. 12. 2014 vstúpil do zmluvného vzťahu namiesto
pôvodného prenajímateľa K&K Drevomont, s.r.o., Priemyselná 10, Nitra, nový prenajímateľ K. W., N.
XXXX/X, N.. Ďalej priložil čiastočný výpis z LV č. XXXX pre katastrálne územie S. K., kópiu katastrálnej
mapy zo dňa 16. 03. 2015, kópiu katastrálnej mapy zo dňa 19. 09. 2012 a 1 ks fotografia.

2. Správny orgán prvého stupňa v podaní zo dňa 21. 09. 2015 vyzval žalobcu na doplnenie žiadosti v
lehote 60 dní odo dňa doručenia výzvy. Žalobca následne dňa 24. 11. 2015 predložil správnemu orgánu
prvého stupňa stanovisko Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky
k umiestneniu reklamných zariadení zo dňa 22. 06. 2012, stanovisko Ministerstva vnútra Slovenskej

republiky, Prezídia policajného zboru k umiestneniu reklamných zariadení zo dňa 11. 10. 2012, výpis z
listu vlastníctva č. XXXX.

3. Správny orgán prvého stupňa (stavebný úrad) vydal rozhodnutie pod č. 17224/2015-005-La dňa
08. 01. 2016, ktorým zastavil konanie o zmene doby trvania reklamnej stavby podľa ust. § 60 ods. 2
písm. c/ zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení
neskorších predpisov z dôvodu, že žiadosť žalobcu nebola úplná, neobsahovala potrebné náležitosti a
neposkytovala dostatočný podklad pre posúdenie navrhovanej reklamnej stavby.

4. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie zo dňa 26. 01. 2016. Predmetné rozhodnutie bolo
na základe podaného odvolania rozhodnutím Okresného úradu Nitra, odboru výstavby a bytovej politiky
č. OU-NR-OVBP2-2016/024085-003 zo dňa 06. 06. 2016 (právoplatné 17. 06. 2016 ) zrušené
a vec bola vrátená prvostupňovému správnemu orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie. Stavebný
úrad listom č. 17224/2015-008-Re zo dňa 27. 03. 2017 vyzval stavebníka na doplnenie podania tak,
ako je to v liste uvedené, a to v lehote do 5 dní od doručenia tejto výzvy. Zároveň upozornil stavebníka
na následky nedoplnenia podania v stanovenej lehote, t. j. na zastavenie konania. Stavebník v určenej
lehote doplnil svoje podanie o požadovaný doklad listom zo dňa 07. 04. 2017. Dňa 11. 05. 2017 bola
stavebnému úradu doručená námietka, že nájomná zmluva s vlastníkom pozemku je uzatvorená do 31.
12. 2023, a preto žiada zmeniť dobu trvania reklamnej stavby na dobu do 31. 12. 2023.

5. Stavebný úrad rozhodnutím č. 17224/2015-011-Re zo dňa 31. 05. 2017 podľa ust. § 62 ods. 4
stavebného zákona zamietol žiadosť o zmene doby trvania reklamnej stavby. Predmetné rozhodnutie
bolo na základe podaného odvolania rozhodnutím Okresného úradu Nitra, odboru výstavby a bytovej
politiky, č. OU-NR-OVBP2-2017/032908-002 zo dňa 16. 10. 2017 (právoplatné 08. 11. 2017) zrušené a
vec bola vrátená prvostupňovému správnemu orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie.

6. Stavebný úrad po zrušení rozhodnutia listom č. 17224/2015-017-Re zo dňa 13. 03. 2018 oznámil
začatie konania o zmene doby trvania reklamnej stavby s upustením od ústneho pojednávania a
miestneho zisťovania. Zároveň upozornil účastníkov konania v súlade s ust. § 61 ods. 1 stavebného
zákona, že svoje námietky môžu uplatniť najneskôr lehote do 7 pracovných dní odo dňa doručenia
oznámenia, inak k nik nebude prihliadnuté.

7. Dňa 27. 03. 2018 bol stavebnému úradu doručený od spoločnosti GRANVIA, a.s., Europeum Business
Center, Blok A, Suché mýto 1, 811 03 Bratislava, (ďalej len GRANVIA a.s.), ako účastníka konania v
zmysle ust. § 59 ods. 1 písm. b) stavebného zákona list zo dňa 26. 03. 2018, v ktorom je uvedené, že
ako koncesionár projektu rýchlostnej cesty R1 nesúhlasia s umiestnením predmetnej reklamnej stavby v
ochrannom pásme rýchlostnej cesty R1. Predmetné reklamné zariadenie sa nachádza v bezprostrednej
blízkosti mostných objektov M7821 a M7823 a v budúcnosti bude tvoriť prekážku pri výkone Hlavných
prehliadok mostov pomocou mobilnej prehliadačky napr. BARIN ABC 150/LS.

8. Následne stavebný úrad pod č. 17224/2015-019-Re zo dňa 16. 04. 2018 vydal rozhodnutie, ktorým
podľa ust. § 62 ods. 4 stavebného zákona zamietol žiadosť o zmene doby trvania reklamnej stavby.
Proti uvedenému rozhodnutiu podal žiadateľ (NUBIUM, s.r.o., Bratislava) v zákonnej lehote odvolanie (v
zastúpení T. F.) z dôvodov uvedených v odvolaní a navrhol, aby odvolací orgán napadnuté rozhodnutie
zrušil podľa § 59 ods. 2, X správneho poriadku a vec vrátil správnemu orgánu prvého stupňa na nové
konanie a rozhodnutie.

9. Okresný úrad Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky, ako príslušný odvolací orgán (ďalej len odvolací
orgán), v konaní podľa ust. § 59 ods. 1 správneho poriadku preskúmal napadnuté rozhodnutie a
kompletný spisový materiál vo veci v celom rozsahu a dňa 23. 08. 2018 (právoplatné dňa 18. 09. 2018)
vydal rozhodnutie č. OU-NR-OVBP2-2018/028893-002), ktorým napadnuté rozhodnutie stavebného
úradu zrušil a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie.

10. Zo spisu vyplýva, že vybavujúci zamestnanec stavebného úradu J.. arch. P. K. listom č.
17224/2015-022 zo dňa 11. 10. 2018, v súlade s ust. § 11 ods. 1 správneho poriadku oznámil primátorovi
Mesta Nitra, že bola na neho vznesená námietka predpojatosti. Taktiež vybavujúca pracovníčka
stavebného úradu V.. Q. T. listom č. 17224/2015-023 zo dňa 11. 10. 2018, v súlade s ust. § 11 ods.
1 správneho poriadku oznámila primátorovi Mesta Nitra, že v konaní bola na ňu vznesená námietka

predpojatosti. Rozhodnutím č. 17879/2018-002 zo dňa 17. 10. 2018 (právoplatné dňa 09. 11. 2018) bola
zamietnutá námietka predpojatosti voči J.. arch. P. K.. Zároveň dňa 20. 11. 2018 bolo stavebnému úradu
doručené rozhodnutie č. 17888/2018-002 zo dňa 17. 10. 2018 (právoplatné dňa 09. 11. 2018), ktorým
bola zamietnutá námietka predpojatosti voči V.. Q. T..

11. Stavebný úrad listom č. 17224/2015-024-Re zo dňa 26. 11. 2018 oznámil začatie konania o zmene
doby trvania reklamnej stavby s upustením od ústneho pojednávania a miestneho zisťovania a zároveň
upozornil účastníkov konania, že svoje námietky môžu uplatniť najneskôr v lehote 7 pracovných dní odo
dňa doručenia, inak k nim nebude prihliadnuté. Stavebný úrad zároveň upozornil účastníkov konania,
že dobu trvania predmetnej reklamnej stavby nebude možné predĺžiť, nakoľko sa predmetná stavba
nachádza v ochrannom pásme rýchlostnej cesty R1. V stanovenej lehote si žiaden z účastníkov konania
neuplatnil námietky.

12. Dňa 10. 01. 2019 bolo stavebnému úradu doručené podanie stavebníka, ktorým žiadal fotokópie
zo spisového materiálu. Po zaplatení správnemu poplatku stavebný úrad vyhovel žiadosti stavebníka a
požadované fotokópie mu boli doručené dňa 04. 03. 2019.

13. Stavebný úrad vydal rozhodnutie č. 17224/2015-027-Re zo dňa 11. 03. 2019, ktorým zamietol žiadosť
o zmenu doby trvania reklamnej stavby podľa ust. § 62 ods. 4 stavebného zákona. Proti rozhodnutiu sa
v zákonom stanovenej 15 dňovej lehote dňa 24. 04. 2019, listom zo dňa 23. 04. 2019 odvolal odvolateľ,
ktorý v podanom odvolaní okrem iného uviedol, že stavebný úrad nepostupoval v úzkej súčinnosti
s účastníkmi konania a poukazuje na nepreskúmateľnosť rozhodnutia, ktoré musí byť v súlade si
zákonmi a ostatnými právnymi predpismi a musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Odvolateľ
namieta predovšetkým upustenie správneho orgánu od ústneho pojednávania a miestneho zisťovania,
vymedzenie sídelného útvaru obce, ktoré odôvodňuje aplikáciu noriem Cestného zákona, nevybavenie
námietky predpojatosti zákonným spôsobom, skutočnosť, že nesprávnym postupom správneho orgánu
mu bola odňatá možnosť náležite argumentovať a teda napadnuté rozhodnutie považuje za nezákonné
a zmätočné.

II.

14. O podanom odvolaní rozhodol žalovaný žalobou napadnutom rozhodnutí č. OU-NR-
OVBP2-2020/008237-005 zo dňa 19. 02. 2020 tak, že ho zamietol a rozhodnutie stavebného úradu
č. 17224/2015-027-Re zo dňa 11. 03. 2019 potvrdil. Žalovaný ako odvolací orgán, po preskúmaní
napadnutého rozhodnutia a spisový materiál vo veci, nezistil také porušenie zákonov a ich vykonávacích
predpisov, pre ktoré by bolo potrebné napadnuté rozhodnutie zrušiť.

15. V odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na ust. § 43 ods. 2, § 55, § 58, § 60, 61 62 ods. 1,
písm. a/, b/, ods. 4, § 140 stavebného zákona, ust. § 11 ods. 2 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných
komunikáciách, v znení neskorších zákonov (ďalej len „cestný zákon“) a Správneho poriadku a zhodne
so stavebným úradom konštatoval, že reklamné stavby povoľované podľa stavebného zákona, ktoré
majú obmedzenú dobu trvania, sú dočasnými reklamnými stavbami. Konanie o žiadosti vlastníka
reklamnej stavby o povolenie zmeny doby trvania reklamnej stavby je stavebným konaním, v ktorom sa
okrem ust. § 67 ods. 4 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný
zákon) v znení neskorších predpisov postupuje primerane i podľa ust. § 58 až § 66 tohto zákona.

16. Predmetná reklamná stavba sa síce podľa čiastočného výpisu z listu vlastníctva č. XXXX
nachádza na pozemku, ktorý je umiestnený v zastavanom území obce, avšak podľa príslušných
ust. cestného zákona je predmetná stavba umiestnená mimo sídelného útvaru obce ohraničeného
dopravnou značkou, označujúcou začiatok a koniec obce vo vzdialenosti menšej ako 100 metrov od osi
vozovky priľahlého jazdného pásu rýchlostnej cesty R1. Skutočnosť, že predmetná reklamná stavba je
umiestnená v ochrannom pásme rýchlostnej cesty R1, ktorá je zároveň medzinárodným cestným ťahom
(je súčasťou európskej cesty E 571), platí súčasne aj ust. § 10 ods. 4 cestného zákona a umiestnenie
predmetnej reklamnej stavby je neprípustné a výnimku podľa § 11 ods. 2 cestného zákona nie je možné
povoliť, ako je to uvedené v napadnutom rozhodnutí, čo uviedol aj príslušný cestný správny orgán

(Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR) vo svojom vyjadrení zo dňa 15. 12. 2015 pod
č. 28746/2015/C212-SCDPK/80649, na základe ktorého “nesúhlasí s vydaním povolania na predĺženie
lehoty pre uvedenú reklamnú stavbu“.

17. K námietke predpojatosti uviedol, že z predloženého spisového materiálu je zrejmé, že v novom
konaní, ktoré nasledovalo po doručení právoplatného rozhodnutia odvolacieho orgánu č. OU-NR-
OVBP2-2018/028893-002 zo dňa 23. 08. 2018, vybavujúci referenti stavebného úradu najskôr oznámili
svojmu nadriadenému podané námietky predpojatosti, o ktorých nadriadený rozhodol a právoplatné
rozhodnutia boli vložené aj do predmetného spisu č. 17224/2015, a až potom stavebný úrad oznámil
začatie konania (listom č. 17224/2015-024-Re zo dňa 26. 11. 2018).

Stavebný úrad v predmetnom oznámení upovedomil účastníkov konania o tom, že môžu nahliadnuť
do spisového materiálu, uplatniť si námietky v lehote 7 pracovných dní, zároveň ich upozornil aj na to,
že na neskôr podané námietky sa neprihliada a aby účastníci konania neutrpeli v konaní ujmu, tak ich
upovedomil o dôvodoch, pre ktoré nebude možné predĺžiť dobu trvania reklamnej stavby.

V stavebnom konaní sa uplatňuje koncentračná zásada, pokiaľ ide o účastníkov konania, ako aj dotknuté
orgány. To znamená, že v oznámení o začatí konania stavebný úrad účastníkov konania upozornil
a určil termín, po uplynutí ktorého sa na vznesené námietky a pripomienky už neprihliada. Napriek
upozorneniam stavebnému úradu neboli v stanovenej lehote doručené žiadne námietky účastníkov
konania.

Vzhľadom na skutočnosť, že stavebný úrad považoval podklady pre rozhodnutie dostatočné, účastníci
konania si v konaní námietky neuplatnili a do spisového materiálu nepribudli ďalšie nové dôkazy
stavebný úrad vydal rozhodnutie vo veci. Stavebný úrad postupoval v konaní v zmysle zákona. Nakoľko
do spisového materiálu nepribudli nové skutočnosti nebolo potrebné aplikovať § 33 ods. 2 správneho
poriadku, zároveň z predloženého spisového materiálu vyplýva, že odvolateľovi boli pred vydaním
rozhodnutia zaslané fotokópie zo spisu.

K námietke odvolateľa vo veci nesprávneho postupu pri podaní námietky predpojatosti žalovaný
poukázal na § 9 ods. 1, 2, § 10, § 11 ods. 1, 2, § 12 ods. 1, 2 správneho poriadku a tiež postup J.. P.. P. K.
a V.. Q. T., ktorí túto skutočnosť oznámili svojmu nadriadenému - primátorovi Mesta Nitra a ten rozhodol
o námietke predpojatosti tak, že ju zamietol, teda postup pri vylúčení zamestnancov správneho orgánu
bol v súlade s citovanými právnymi predpismi.

K námietke odvolateľa, že boli porušené jeho procesné práva ako účastníka konania, ktorému bola
postupom správneho orgánu odňatá možnosť náležite argumentovať a správny orgán prvého stupňa
nepostupoval v súlade s ust. § 47 ods. 3 správneho poriadku, uviedol, že stavebník nekonkretizoval,
ako mu boli upreté jeho práva, avšak všetky písomnosti mu boli riadne doručované, o čom svedčia
doručenky priložené k jednotlivým písomnostiam stavebného úradu. Stavebník mal preto možnosť sa v
konaní k ich obsahu náležite vyjadriť, preto žalovaný aj túto námietku považoval za nedôvodnú.

III.

18. V podanej žalobe zo dňa 05. 05. 2020, doručenej súdu dňa 06. 05. 2020, žalobca žiadal o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-NR-OVBP2-2020/008237-005 zo dňa 19. 02.
2020 v spojení s rozhodnutím Mesta Nitra č. 17224/2015-027-Re zo dňa 11. 03. 2019 a podľa ust. § 191
ods. 1 písm. c), d), e), f), g) v spojení s ust. § 191 ods. 3 písm. a) SSP zrušuje a vec vracia podľa ust.
§ 191 ods. 4 SSP správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie.

19. Žalobca uviedol, že rozhodnutia oboch správnych orgánov vychádzajú z nesprávneho právneho
posúdenia veci, sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť pre nedostatok dôvodov. Žalobné dôvody

zhrnul do niekoľkých bodov, ktoré opisným spôsobom sformuloval a svoju argumentáciu proti
rozhodnutiam správnych orgánov zhrnul do nasledujúcich bodov:
a/ V danom prípade nevyplýva zo žiadneho dôkazu, že sa reklamná stavba nachádza mimo sídelného
útvaru obce. Skutkovú okolnosť je potrebné zisťovať a na ňu aplikovať právnu úpravu. S ohľadom
na túto úvahu žalovaný a pred ním správny orgán prvého stupňa preto nezisťoval skutkový stav v
otázke vymedzenia sídelného útvaru obce žiadnym spôsobom a vo vzťahu k polohe reklamnej stavby
sa žiadnym preskúmateľným spôsobom nevysporiadal s otázkou, z akého dôvodu sa má nachádzať
reklamná stavba mimo sídelného útvaru obce pre to, aby vôbec mohol aplikovať príslušné ustanovenia
SZ (§ 126) v spojení s ust. § 10 ods. 4 a §11 ods. 1, 2 Cestného zákona. Ak teda nie je vymedzený sídelný
útvar obce, nie je možné ustáliť, že je splnená podmienka v ust. § 10 ods. 4 a §11 ods. 1,2 Cestného
zákona teda poloha reklamnej stavby mimo sídelného útvaru obce a ani, že je dotknutý akýkoľvek
verejný záujem podľa ust. § 126 Cestného zákona chránený podľa Cestného zákona. Skutkový stav nie
je zistený vo významnej otázke polohy reklamnej stavby mimo sídelného útvaru obce v žiadnej podobe
a teda rozhodne nie v podobe, ktorá vylučuje rozumné pochybnosti, keďže vôbec nebol zisťovaný.

Žalobca nemal dôvod s ohľadom na to, čo mal k dispozícii pochybovať o tom, že obsah spisu
neobsahuje žiadne zistenie, ktoré by umožňovalo identifikovať akýkoľvek verejný záujem chránený
osobitným predpisom (Cestným zákonom), keďže nebolo žiadnym spôsobom a preskúmateľne ustálené,
že sa reklamná stavba nachádza mimo sídelného útvaru obce. Vzdialenosť od priľahlého pásu cesty
je irelevantná pretože ochranné pásmo nevzniká v sídelnom útvare obce a žalovaný a pred ním
správny orgán prvého stupňa sídelný útvar obce žiadnym spôsobom nevymedzil hranicami. Absencia
vymedzenia hraníc znamená aj absenciu vymedzenia sídelného útvaru obce a teda aj absenciu
skutkového zistenia významného pre rozhodnutie, keďže údajný dotknutý záujem chránený v zmysle
ust. § 126 Stavebného zákona podľa zákona o pozemných komunikáciách v takom prípade nemôže
existovať.

Poukazovanie správneho orgánu prvého stupňa na skutočnosť, s ktorou sa žalovaný pravdepodobne len
s odkazom na koncentráciu konania stotožnil, že polohu reklamnej vo vzťahu k sídelnému útvaru obce
je možné identifikovať pomocou webových stránok napr. Google maps, mapy CDV, ZB a GIS a pod. je
bezpredmetné. Tieto databázy na internete nie sú verejnými registrami s výpismi, ktoré by boli použiteľné
na právne úkony (teda nejde o verejné dokumenty s dôkaznou hodnotou z toho vyplývajúcou), časť z
nich prevádzkuje zahraničná právnická osoba, ich správnosť nie je ničím garantovaná, nie je zrejmé, že
by žalovaný alebo správny orgán prvého stupňa použil v rámci dokazovania akýkoľvek doklad z týchto
databáz, ktorý by preukazoval vymedzenie sídelného útvaru obce a napokon tieto databázy neobsahujú
údaje o vymedzení územia sídelných útvarov obce podľa zákona o pozemných komunikáciách tak, aby
bolo možné vôbec dospieť k záveru, že reklamná stavba sa nachádza mimo sídelného útvaru obce
podľa cit. zákona a je dotknutý verejný záujem v zmysle ust. § 126 Stavebného zákona.

Žalovaný síce poukazuje na stanovisko cestného správneho orgánu, ktorý má byť dotknutým orgánom
podľa jeho konštatovania, avšak uvedený predpoklad, nie je podložený žiadnym skutkovým zistením
a dôkazom, ktorý by vôbec odôvodňoval status cestného správneho orgánu ako dotknutého orgánu
v administratívnom konaní, keďže nie je preukázaná existencia verejného záujmu, ktorý by mal byť
reklamnou stavbou dotknutý podľa § 126 SZ. Poloha reklamnej stavby vo vzťahu k ceste môže byť
zrejmá, avšak poloha reklamnej stavby vo vzťahu k sídelnému útvaru obce je len svojvoľným záverom
správneho orgánu prvého stupňa a po ňom žalovaného. Navyše, záväzné stanovisko dotknutého orgánu
sa žiada len a len v prípade preukázanej existencie polohy reklamnej stavby mimo sídelného útvaru obce
a naopak nevyvodzuje sa z neho záver o tom, že keďže bol vydaný je možné dovodiť z tejto skutočnosti
polohu reklamnej stavby vo vzťahu k sídelnému útvaru obce.

Uvedené je o to zarážajúcejšie, že priamo z verejného registra operátu katastra je zrejmé, že parc. č.
XXX/X v k.ú. S. K. sa nachádza v intraviláne (zastavanom území obce), čo je zrejmé z listu vlastníctva
č. XXXX pre k.ú. S. K., ktorý navrhujeme oboznámiť. Zároveň z verejne dostupnej mapy operátu je
zrejmé, že v okolí reklamnej stavby sa nachádzajú ďalšie stavby (cca. 50 metrov okolo pozemku), čo
opäť potvrdzuje, že reklamná stavba sa môže nachádzať len a len v sídelnom útvare obce, kde aplikácia
ust. § 10 ods. 4 a/ alebo § 11 ods. 1 Cestného zákona priamo z dikcie cit. ustanovení je vylúčená.
Uvedené znamená, že skutkový stav správnym orgánom prvého stupňa vôbec nebol v otázke polohy
reklamnej stavby mimo sídelného útvaru obce zisťovaný. Pritom je ťažko pochopiteľné, ako je možné,
ak skutočne má existovať na mieste reklamnej stavby ochranné pásmo, ako mohlo vzniknúť, ako mohlo

byť overené a ako vôbec mohlo byť zistené, keď v sídelnom útvare obce sa ochranné pásmo podľa cit.
ustanovení cestného zákona nemôže uplatňovať resp. nemôže vzniknúť a súčasne sídelný útvar obce
nebol v konaní žiadnym spôsobom ustálený. Irelevantné a ničím nepodložené, čo správny orgán prvého
stupňa a ani žalovaný v rámci svojej povinnosti spoľahlivo zistiť skutkový stav, je v tejto súvislosti aj
vyjadrenie a vôbec a v ňom obsiahnutá úvaha spoločnosti GRANVIA, a.s. o tom, že v bližšie neurčenej
budúcnosti má reklamná stavba tvoriť príklad určenému stroju prekážku pri údržbe.

b/ Žalobca namietal, že žalovaný cituje veľké množstvo právnych noriem, avšak vo vzťahu k týmto
normám neuvádza nič, čo by odôvodňovalo správnosť jeho postupu ako i postupu správneho orgánu
prvého stupňa a čo by akýmkoľvek logickým, či analytickým postupom spojil s argumentáciou proti
námietkam žalobcu uvedeným v odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa. Nie je
zrejmé, ani na základe ako zisteného skutkového stavu došlo k subsumpcii pod ust. § 126 stavebného
zákona a ust. § 10 ods. 4 a/alebo § 11 ods. 1 cestného zákona, keď každé ustanovenie rieši inú
situáciu. Stanovisko Ministerstva dopravy a výstavby SR neobsahuje žiadne skutočnosti, pre ktoré by
bolo potrebné aplikovať ust. § 10 ods. 4 a/alebo ust. § 11 ods. 1 cestného zákona, ktoré upravujú dve
odlišné situácie. V prípade ust. § 10 ods. 4 cestného zákona ide o bezvýnimočný zákaz a v prípade ust.
11 ods. 1 cestného zákona sa pripúšťa výnimka v podobe záväzného stanoviska skutočne dotknutého
orgánu chrániaceho záujem podľa ust. §126 stavebného zákona. V konaní nebol preukázaný skutkový
základ, ktorý by umožňoval aplikovať uvedené ustanovenia cestného zákona a správne orgány ani
neuviedli, pre ktorý prípad bolo vydané záväzné stanovisko. Je možné len odvodzovať, že by to malo
byť k situácii regulovanej ust. § 11 ods. 1 cestného zákona, nakoľko pri ust. § 10 ods. 4 cestného zákona
to nie je možné, ale správne orgány citujú obidve ustanovenia a na základe stanoviska odôvodňujú
splnenie podmienok pre aplikáciu oboch ustanovení, čo nie je logicky a procesne možné. Správny orgán
prvého stupňa stanovisko žiadal, ale súčasne aplikoval obidve ustanovenia cestného zákona, z čoho
je zrejmé, že skutkový stav nemal spoľahlivo zistený, postupoval nesprávne a vyvodzoval neprijateľné
skutkové a právne závery o neprípustnosti reklamnej stavby na danom mieste.

c/ Záväzné stanovisko môže byť požadované len na základe spoľahlivo zisteného skutkového stavu.
Spoľahlivé zistenie skutkového stavu je povinnosťou správneho orgánu prvého stupňa a po ňom
žalovaného, a nie potenciálne „dotknutého“ orgánu. Správny orgán mal najskôr riešiť otázku vymedzenia
sídelného útvaru obce, ak by mal byť rozsah tohto územia iný, než je intravilán obce a následne zisťovať,
či sa v takto dôvodne vymedzenom sídelnom útvare obce nachádza reklamná stavba a až následne,
na základe takto zisteného skutkového stavu, požadovať akékoľvek stanovisko s vplyvom na konanie.
Ani žalovaný a ani domnelý dotknutý orgán žiadnym spôsobom nevyriešili otázku, z akého dôvodu a na
základe akého dôkazu sa reklamná stavba nemá nachádzať v sídelnom útvare obce, keď je z verejného
registra zjavné, že sa nachádza v zastavanom území obce a z mapy, že sa v blízkosti nachádzajú ďalšie
stavby a dokonca priľahlá cesta v elektronickej podobe je označená kategóriou cestnej, miestnej a/
alebo účelovej komunikácie. Žiaden právny predpis nestanovuje, ako a kadiaľ sa majú viesť hranice
sídelného útvaru obce, preto je možné pracovať buď s pojmom intravilán ako zastavané územie obce
alebo správny orgán musí svoje rozhodnutie v tejto otázke presvedčivo a logicky odôvodniť, pričom
v opačnom prípade ide o rozhodnutie svojvoľné. V predmetnej veci je možné vychádzať z toho, že z
verejného registra vyplýva, že reklamná stavba sa nachádza v sídelnom útvare obce, ktorý je totožný s
intravilánom obce alebo, že správny orgán prvého stupňa nezistil spoľahlivo skutkový stav a žalovaný
toto pochybenie neodstránil. Ak z odôvodnenia rozhodnutia má vyplývať, že reklamná stavba nemôže
byť umiestnená na mieste, na ktorom stojí len preto, že bolo vydané stanovisko, ide podľa názoru žalobcu
o podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok
vydanie nezákonného rozhodnutia. Takýto postup je vyvodzovaním záveru o existencii dôkazu o právne
významnej skutočnosti z dôkazu, ktorý môže byť žiadaný len na základe skutočnej a preukázanej
existencie takej skutočnosti, ktorá nebola preukázaná žiadnym dôkazom a z verejných registrov vyplýva
opak. Žalovaný, ani správny orgán prvého stupňa neuviedli žiadne vymedzenia sídelného útvaru obce a
neuviedol to ani domnelý dotknutý orgán. V tejto súvislosti označovanie dopravných značiek ako hranice
sídelného útvaru obce je nenáležité, nakoľko ide o body a nie o čiary, ktorými hranice územia nepochybne
sú. Zo skutočnosti, že bolo vydané stanovisko dotknutého orgánu nemožno vyvodzovať záver, že
reklamná stavba sa nachádza mimo sídelného útvaru obce. Existencia takéhoto paaktu nemôže zbaviť
správny orgán povinnosti spoľahlivo zistiť skutkový stav v súčinnosti s účastníkmi konania. Predmetné
stanovisko nemôže byť relevantným podkladom pre rozhodnutie, pretože je možné ho žiadať len v
prípade, ak sa preukáže, že reklamná stavba sa nachádza mimo sídelného útvaru obce. Žalobca nemá
vedomosť o tom, že by cestný alebo akýkoľvek iný zákon stanovoval spôsob určovania hraníc sídelného

útvaru obce odlišný od intravilánu, teda nie je zrejmé, či má ísť o priamky, alebo krivky medzi bodmi a
ani domnelý dotknutý orgán v tomto smere neprodukoval žiadne relevantné a preskúmateľné úvahy.

d/ Iný orgán a ani žalovaný žiadnym spôsobom nevymedzili hranice sídelného útvaru obce. Správne
orgány nedospeli na základe vykonaného dokazovania k žiadnemu skutkovému zisteniu o tom, že by
sa reklamná stavba mala nachádzať mimo sídelného útvaru obce, ktorý ani nevymedzili. Rozhodnutie
je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a s priamym dopadom na právo žalobcu na spravodlivé
konanie, ktorému sa upiera možnosť oboznámiť sa so skutočnými dôvodmi rozhodnutia a v primeranej
aprobovanej rovine procesným postupom naň reagovať. Takýto postup správneho orgánu sa nazýva
svojvôľa a rozhodnutia založené na takomto postupe sa nazývajú arbitrárne.

e/ Žalovaný sa vecne nezaoberal námietkou predpojatosti (s ktorou sa nevysporiadal ani správny orgán
prvého stupňa) z hľadiska skutočností riadne špecifikovaných a dôkazne podložených. Žalobca namietal
zaujatosť zamestnancov obce ako i ďalších osôb, o ktorých sa domnieval, že sú zamestnancami
správneho orgánu prvého stupňa, resp. zabezpečujú jeho činnosť a ktorí mimo právomoci správneho
orgánu prvého stupňa konali spôsobom, ktorým sa snažili zasiahnuť do rôznych súkromnoprávnych
vzťahov žalobcu k tretím osobám, a to v konkrétnych prípadoch, ktoré žalobca riadne označil a uviedol aj
vo svojom odvolaní. Žalovaný nezohľadnil skutočnosť, že takýto zamestnanci nemohli vykonávať svoje
právomoci nestranným a nezaujatým spôsobom, keď zjavne konali v neprospech záujmov účastníka
mimo rámca správneho orgánu, teda konali s inými účastníkmi správnych konaní v snahe zmeniť
skutkový stav a je nerozhodné, v akých prípadoch, keďže išlo o listy žiadajúce zmluvných partnerov
žalobcu, aby zrušili svoje zmluvné vzťahy so žalobcom. Žalobca uvedené namietal aj v odvolaní a
žalovaný sa s týmto vysporiadal spôsobom, že námietka bola vznesená až v odvolacom konaní. Je
potrebné, aby sa zamestnanci obce, resp. akékoľvek osoby zabezpečujúce činnosť stavebného úradu,
resp. štatutárny orgán obce aj javili ako nestranné a nezaujaté v očiach účastníkov konania, čo v
danom prípade zjavne nie je možné z objektívnych dôvodov, keď pre pomer k veciam žalobcu a/
alebo priamo k nemu samotnému nie je možné považovať rozhodovanie správneho orgánu prvého
stupňa za nestranné a nezaujaté. Nie je možné, aby zamestnanci obce, ktorí majú zabezpečovať
činnosť správneho orgánu prvého stupňa oslovovali iných zmluvných partnerov žalobcu, aby títo ukončili
zmluvné súkromnoprávne zmluvné vzťahy a podieľali sa na vytváraní a zmene skutkového stavu vo
veciach, ktoré potom rozhoduje správny orgán prvého stupňa, ktorého činnosť majú zabezpečovať v
rámci preneseného výkonu štátnej správy takéto osoby. Namietaná predpojatosť osôb vybavujúcich
veci žalobcu na správnom orgáne prvého stupňa smerovala proti všetkým osobám konajúcim vo
vzťahu k žalobcovi vrátane primátora, ktorý podpisoval v súčinnosti s označenými zamestnancami
Útvaru hlavného architekta listy adresované zmluvným partnerom žalobcu, aby ukončili zmluvné vzťahy
so žalobcom. Nezaoberanie sa namietanou predpojatosťou vecne a ani z úradnej povinnosti má za
následok jednak nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov a jednak nezákonnosť aj
z dôvodu podieľania sa neoprávnených osôb na rozhodovaní správneho orgánu prvého stupňa, keď
organizačne nešlo o zamestnancov obce zabezpečujúcich činnosť správneho orgánu prvého stupňa,
ale o zamestnancov obce zaradených na Útvar hlavného architekta mesta Nitra, ktorý organizačný
útvar zastupuje záujmy obce, ktoré môžu narážať na záujmy účastníkov konaní a takéto rozhodovanie
nemôže byť nepredpojaté, nestranné a spravodlivé. Spôsob vybavenia námietky predpojatosti zo strany
správneho orgánu prvého stupňa a žalovaného je materiálne nepreskúmateľný. J.. arch. K. a V.. T.
nie sú organizačne zamestnancami obce zabezpečujúcimi chod stavebného úradu, ale zamestnancami
obce zabezpečujúcimi činnosť Útvaru hlavného architekta. Uvedené je možné posúdiť ako nesplnenie
predpokladov týchto osôb podľa ust. § 117 ods. 3 stavebného zákona, keď predpokladom je nielen
osobitný kvalifikačný predpoklad, ale aj trvalé organizačné zaradenie, ktoré osobitnému kvalifikačnému
predpokladu korešponduje. Menovaní boli v čase prejednávania veci ako i v čase odoslania listov
zamestnancami obce zabezpečujúcimi činnosť Útvaru hlavného architekta, nemôžu byť zamestnancami
obce zabezpečujúcimi činnosť stavebného úradu. Informácia o organizačnom zaradení bola poskytnutá
mestom Nitra podľa zákona č. 211/2000 Z. z. inému subjektu, avšak z predložených listov je zrejmé, že
menovaní konali za Útvar hlavného architekta mesta Nitra a rovnako tak primátor konal tak, že vyzýval
na ukončenie zmluvných vzťahov žalobcu. Rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a takisto i
žalovaného nemôžu byť zákonné, pretože vo veci konali neoprávnené a predpojaté osoby a správny
orgán prvého stupňa sa nevysporiadal s námietkami žalobcu v zákonnom rozsahu, hoci mal o nich
vedomosť a tieto osoby neboli vylúčené ako predpojaté osoby z činnosti správneho orgánu v danej veci,
pričom žalovaný tieto vady žiadnym spôsobom nezhojil a v žiadnej podobe a preskúmateľným spôsobom
nereagoval na materiálny obsah námietok. Hoci žalovaný reagoval na organizačné zabezpečenie

činnosti správneho orgánu prvého stupňa vo vzťahu k prejednávanej veci, nevykonal žiadne opatrenia
smerujúce k odstráneniu zjavnej nezákonnosti.

f/ V súvislosti s uvedeným žalobca namietal porušenie jeho procesných práv, nakoľko mu postupom
správnych orgánov bola odňatá možnosť náležite argumentovať. Rozhodnutie nevychádza zo spoľahlivo
zisteného skutkového stavu, nespĺňa kvalitatívne podmienky predpokladané zákonom, nakoľko správne
orgány nepostupovali pri zisťovaní skutkového stavu v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, čím bolo
zasahované do práv žalobcu na spravodlivé konanie. Namietal najmä porušenie povinností správneho
orgánu podľa ust. § 3 ods. 1, 2, 4 a 5 správneho poriadku v spojení s ust. 32 ods. 1 a § 46 správneho
poriadku, a to povinnosti zistiť spoľahlivo a úplne skutočný stav veci a náležite a presvedčivo ho
odôvodniť s uvedením úvah, ktorými sa spravoval pri vydávaní svojho rozhodnutia a postupovať pritom
v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne
obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy.

IV.

20. Žalovaný sa k žalobe vyjadril v podaní zo dňa 17. 09. 2020 a v podstate uviedol, že sa pridržiava
odôvodnenia svojho rozhodnutia, ktorým potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, ktoré
považuje za vecne správne a žiadal žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. Konštatoval, že reklamná stavba
bola povolená rozhodnutím zo dňa 14. 01. 2013 na obdobie do 31. 10. 2015. Uviedol, že umiestnenie
predmetnej reklamnej stavby je v rozpore s verejným záujmom chráneným osobitným predpisom, t. j.
zákonom č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov.

Obsah pojmu zastavané územie obce nie je totožný s pojmom sídelný útvar obce vymedzeným pre účely
cestného zákona. Sídelný útvar obce je pre účely cestného zákona definovaný ohraničením dopravnými
značkami začiatok a koniec obce na konkrétnej komunikácii, čiže pre účely cestného zákona sídelný
útvar obce nie je definovaný plochou, ani iným geometrickým útvarom, ako tvrdí žalobca. Sídelný útvar
obce pre účely cestného zákona nie je definovaný ani zastavaným územím, ktoré je možné identifikovať
podľa katastra nehnuteľností. V čase, kedy bola predmetná reklamná stavba povoľovaná, t. j. 14.
01. 2013 bola účinná úprava cestného zákona, podľa ktorej sa cestné ochranné pásma nachádzajú
mimo zastavaného územia obce (ust. § 11 ods. 1) a keďže sa reklamná stavba nachádza podľa listu
vlastníctva v zastavanom území obce, nenachádzala sa podľa v tej dobe platnej úpravy cestného zákona
v ochrannom pásme cesty.
V čase, keď žalobca podal žiadosť o predĺženie platnosti doby trvania reklamnej stavby, bola už účinná
úprava cestného zákona tak, ako je platná v súčasnosti a zo skutkového stavu vyplýva, že reklamná
stavba je umiestnená mimo sídelného útvaru obce a v rozpore s ust. § 10 ods. 4 cestného zákona,
ako aj s ust. § 11 ods. 1 cestného zákona, čo potvrdzuje stanovisko Ministerstva dopravy, výstavby
a regionálneho rozvoja SR zo dňa 15. 12. 2015 a z dôvodu, že reklamná stavba je umiestnená v
ochrannom pásme rýchlostnej cesty R1, ministerstvo nesúhlasí s predĺžením doby platnosti trvania
reklamnej stavby. Skutočnosť, že reklamná stavba sa nachádza mimo sídelného útvaru obce možno
jednoznačne preukázať pomocou mapových podkladov Google maps a mapy CDB, pomocou ktorých
je možné identifikovať polohu dopravných značiek na príslušnej cestnej komunikácii ako aj polohu
reklamnej stavby vo vzťahu k týmto značkám.

Za neopodstatnené považoval tvrdenie žalobcu, že sa nezaoberal námietkou predpojatosti
zamestnancov stavebného úradu. Z obsahu spisu nie je zrejmý postup žalobcu, ktorý by v súlade s ust. §
9 a nasl. správneho poriadku uvádzal dôvody vylúčenia zamestnanca správneho orgánu prvého stupňa
(stavebného úradu) z prejednávania a rozhodovania veci. Zo strany žalobcu teda nedošlo k riadnemu
oznámeniu relevantných skutočností nasvedčujúcich vylúčenie zamestnancov stavebného úradu.
Žalobca nijakým spôsobom nepreukázal dôvody, ktoré by mohli zakladať predpojatosť Mgr. T. alebo
akéhokoľvek zamestnanca stavebného úradu. Z odvolania žalobcu vyplýva, že nenamietal predpojatosť
zamestnancov stavebného úradu, nakoľko podľa jeho názoru sa ani nejedná o zamestnancov
stavebného úradu. Námietka predpojatosti nebola v konaní zo strany žalobcu účinne vznesená, a preto
sa ňou nemohol zaoberať. Tvrdenú námietku predpojatosti žalobca spomenul až v podanom odvolaní.

K ďalšiemu tvrdeniu, že namietaná predpojatosť smerovala aj voči primátorovi mesta Nitra žalovaný
uviedol, že aj keby takáto námietka bola v konaní podaná, stavebným úradom je obec a starosta je v

administratívnych vzťahoch správnym orgánom, pričom nevystupuje v pozícii pracovníka (zamestnanca)
alebo člena správneho orgánu. Neexistuje žiadny správny orgán, resp. subjekt, ktorý by bol oprávnený
o prípadnej nezaujatosti starostu alebo primátora rozhodnúť. Uvedené znamená, že nakoľko správny
poriadok neumožňuje, aby bol z konania vylúčený vecne príslušný správny orgán, nemôže byť z konania
vylúčený ani starosta obce (v tomto prípade primátor). V prípade, ak by súd vyslovil, že námietka žalobcu
je relevantná, stále nie je dôvodom na zrušenie meritórneho rozhodnutia, pretože dôvodom na zrušenie
môže byť len taká vada, ktorá by mohla mať vplyv na správnosť a zákonnosť rozhodnutia. V danom
prípade by pre žalobcu odstránením formálnej vady a zopakovaním odvolacieho konania nedošlo k
vecne inému alebo výhodnejšiemu rozhodnutiu.

Za nedôvodnú považoval žalovaný i námietku žalobcu, v ktorej namieta, že na rozhodnutí správneho
orgánu prvého stupňa sa podieľajú neoprávnené osoby, nakoľko ide o zamestnancov zaradených na
Útvar hlavného architekta mesta Nitra. Poukázal na organizačný poriadok mesta Nitra, podľa ktorého
referát urbanizmu a architektúry vykonáva činnosti a vedie agendu všeobecného stavebného úradu pre
zabezpečovanie výkonu prenesených úloh štátnej správy zverených zákonom č. 50/1976 Zb. na úseku
povoľovania reklamných stavieb a súvisiacej legislatívy. Z toho dôvodu žalovaný považoval námietku
za neopodstatnenú. K námietke, že vybavujúci pracovníci mesta Nitra (V.. T. a J.. arch. K.) nespĺňajú
požiadavky ust. § 117 ods. 3 stavebného zákona žalovaný uviedol, že obaja zamestnanci disponujú
osvedčeniami o získaní osobitného kvalifikačného predpokladu na zabezpečenie činnosti stavebného
úradu.

K ďalšej námietke žalovaný uviedol, že starosta vydáva okrem iného i organizačný poriadok obecného
úradu a je štatutárnym orgánom obce. Organizáciu obecného úradu, počet zamestnancov a ich pracovné
činnosti ustanovuje organizačný poriadok obecného úradu. To, či je organizačný poriadok v súlade so
zákonom, nie je predmetom tohto konania a žalovaný nie je správnym orgánom, ktorý je príslušný túto
otázku skúmať, resp. rozhodnúť o tom, či organizačný poriadok mesta Nitra je v rozpore so zákonom.

21. Uznesením č. k. 11S/62/2020-86 zo dňa 30. 09. 2020 súd pribral za účastníka konania 1/ J.. W. K.,
ktorý zomrel a podľa LV vlastníkom pozemku, na ktorom je reklamná stavba umiestnená sa stal J.. W.
K., nar. XX. XX. XXXX, a 2/ GRANVIA, a.s. Bratislava, ktorá spoločnosť prípisom na č. l. XXX dňa 02.
11. 2020 oznámila, že sa vzdáva účastníctva v súdnom konaní (§ 32 ods. 4 SSP).

22. Žalobca do rozhodnutia súdom vo veci nepodal vyjadrenie k replike žalovaného.

V.

23. Krajský súd v Nitre, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie v predmetnej veci, viazaný
rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (ust. § 134 ods. 1, 2 zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny
poriadok, ďalej len "SSP") a vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, preskúmal žalobou napadnuté
rozhodnutie žalovaného zo dňa 19. 02. 2020, ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, bez
nariadenia pojednávania (nakoľko nebola splnená ani jedna z podmienok uvedených v ust. § 107 ods. 1
SSP na to, aby súd vec prejednal s nariadením pojednávania) a dospel k záveru, že podaná žaloba nie
je dôvodná, preto ju podľa ust. § 190 SSP rozsudkom zamietol, pričom rozsudok verejne vyhlásil dňa
27. 04. 2021 v zmysle ust. § 137 ods. 4 SSP.

24. Podľa § 3a ods. 1 zákona č. 135/1961 Z. z. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení
neskorších predpisov (ďalej aj cestný zákon) účinnom v čase rozhodovania žalovaného, pôsobnosť
špeciálneho stavebného úradu pre diaľnice a rýchlostné cesty vykonáva ministerstvo.

25. Podľa § 10 ods. 3, 4 cestného zákona, na diaľniciach, rýchlostných cestách a medzinárodných
cestných ťahoch je zakázané umiestňovať reklamné stavby.

26. Mimo sídelného útvaru obce ohraničeného dopravnou značkou označujúcou začiatok a koniec obce
je v území 100 metrov od osi vozovky priľahlého jazdného pásu diaľnice, rýchlostnej cesty a cesty I.
triedy, ktoré sú medzinárodným cestným ťahom, okrem odpočívadiel, zakázané umiestňovať reklamné

stavby; to sa nevzťahuje na označenia stavby a označenia súvisiace s výstavbou alebo prevádzkou
diaľnice, rýchlostnej cesty alebo cesty I. triedy, ktoré sú medzinárodným cestným ťahom.

27. Podľa § 11 ods. 1, 2 cestného zákona, na ochranu diaľnic, ciest a miestnych komunikácií a premávky
na nich mimo sídelného útvaru obce ohraničeného dopravnou značkou označujúcou začiatok a koniec
obce slúžia cestné ochranné pásma. Pre jednotlivé druhy a kategórie týchto komunikácií určí šírku
ochranných pásem vykonávací predpis, a to pri diaľniciach a cestách vyšších tried v rozsahu 50 až 100
metrov od osi priľahlého jazdného pásu, pri cestách nižších tried a miestnych komunikáciách 15 až 25
metrov od osi vozovky, nad a pod pozemnou komunikáciou. Cestné ochranné pásmo pre novobudované
alebo rekonštruované diaľnice, cesty a miestne komunikácie vzniká dňom nadobudnutia právoplatnosti
územného rozhodnutia.

28. V cestných ochranných pásmach je zakázaná alebo obmedzená činnosť, ktorá by mohla ohroziť
diaľnice, cesty alebo miestne komunikácie alebo premávku na nich; príslušný cestný správny orgán
povoľuje v odôvodnených prípadoch výnimky z tohto zákazu alebo obmedzenia záväzným stanoviskom.
2ab) - odkaz je na § 140b zákona č. 50/1976 Zb. v znení zákona č. 479/2005 Z. z.

29. Podľa § 3 ods. 1, 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších
predpisov, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú
povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a
dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.

30. Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne
orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali
neodôvodnené rozdiely.

Podľa § 10 Správneho poriadku, účastník konania oznámi správnemu orgánu skutočnosti nasvedčujúce
vylúčenie zamestnanca správneho orgánu (§ 9), len čo sa o nich dozvie.

Podľa § 11 ods. 1 Správneho poriadku, len čo sa zamestnanec správneho orgánu dozvie o
skutočnostiach nasvedčujúcich jeho vylúčenie (§ 9), oznámi to bez meškania svojmu najbližšie
nadriadenému vedúcemu; vedúci správneho orgánu to oznámi vedúcemu nadriadeného správneho
orgánu.

Podľa § 12 ods. 2 Správneho poriadku, proti rozhodnutiu o vylúčení zamestnanca správneho orgánu z
konania nemožno podať samostatné odvolanie.

Podľa § 21 ods. 1 správneho poriadku, správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha
veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon. Ak sa má
pri ústnom pojednávaní uskutočniť ohliadka, uskutočňuje sa ústne pojednávanie spravidla na mieste
ohliadky.

Podľa § 23 ods. 1, 4 správneho poriadku, účastníci konania a ich zástupcovia a zúčastnené osoby majú
právo nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy, odpisy a dostať kópie spisov s výnimkou zápisníc o
hlasovaní alebo dostať informáciu zo spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní iným spôsobom.

Správny orgán poskytuje kópie spisov za úhradu materiálnych nákladov spojených so zhotovením kópií,
zadovážením technických nosičov a s ich odoslaním.

Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav
veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi
účastníkov konania.

Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil
správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s
návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

31. Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky č. 35/1984 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o pozemných komunikáciách
(cestný zákon), cestné ochranné pásma sa zriaďujú pri všetkých diaľniciach, cestách a miestnych
komunikáciách I. a II. triedy mimo zastavaného územia alebo územia určeného na súvislé zastavanie;
vnútri tohto územia sa zriaďujú ochranné pásma podľa osobitných predpisov. 10)

Podľa § 16 ods. 1 písm. a/, ods. 3 vyššie citovanej vyhlášky, v cestných ochranných pásmach
je zakázané vykonávať akúkoľvek stavebnú činnosť vyžadujúcu ohlásenie stavebnému úradu alebo
povolenie stavby.

Výnimky zo zákazu podľa odseku 1 udeľuje príslušný cestný správny orgán. Žiadosť sa podáva už
v štádiu prípravnej dokumentácie. Výnimky možno povoliť len v odôvodnených prípadoch, ak tým
nebudú dotknuté všeobecné záujmy, najmä dopravné záujmy a záujmy majetkovej správy dotknutej
komunikácie. Povolením výnimiek nesmie dôjsť k rozšíreniu súvislej zástavby obcí a miest obstavovaním
komunikácie. Povolenie výnimky možno viazať na podmienky.

32. Podľa § 43 ods. 2 písm. c/ zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku
(stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej aj stavebný zákon) účinnom v čase rozhodovania
žalovaného, reklamná stavba je stavebná konštrukcia postavená stavebnými prácami zo stavebných
výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou podľa odseku 1 písm. a) až d) alebo upevnená strojnými
súčiastkami alebo zvarom o pevný základ na zemi alebo ktorej osadenie vyžaduje úpravu podkladu
a ktorej funkciou je šírenie reklamných, propagačných, navigačných a iných informácií viditeľných z
verejných priestorov. Reklamné stavby sa na účely tohto zákona členia podľa veľkosti informačnej plochy
na
c/ reklamné stavby, na ktorých najväčšia informačná plocha je väčšia ako 20 m2.

Podľa § 62 ods. 4 stavebného zákona, ak by sa uskutočnením alebo užívaním stavby mohli ohroziť
verejné záujmy chránené týmto zákonom a osobitnými predpismi alebo neprimerane obmedziť či ohroziť
práva a oprávnené záujmy účastníkov vo väčšom rozsahu, než sa počítalo v územnom rozhodnutí,
stavebný úrad žiadosť o stavebné povolenie zamietne.

Podľa § 67 ods. 4 stavebného zákona, ak stavebník požiada o zmenu doby trvania reklamnej stavby
pred uplynutím tejto doby, tak podaním žiadosti doba trvania reklamnej stavby až do nadobudnutia
právoplatnosti rozhodnutia o žiadosti neplynie.

Podľa § 117 ods. 1 stavebného zákona, stavebným úradom je obec. Pôsobnosť stavebného úradu je
preneseným výkonom štátnej správy.

Podľa § 117 ods. 3 stavebného zákona, zamestnanec obce, ktorý zabezpečuje činnosť stavebného
úradu, musí spĺňať osobitný kvalifikačný predpoklad. Získanie osobitného kvalifikačného predpokladu
sa overuje skúškou. Obsah a rozsah odbornej prípravy a postup pri overovaní a osvedčovaní osobitného
kvalifikačného predpokladu ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

Podľa § 126 ods. 1 stavebného zákona, ak sa konanie podľa tohto zákona dotýka záujmov chránených
predpismi o ochrane zdravia ľudu, o utváraní a ochrane zdravých životných podmienok, vodách, o
ochrane prírodných liečebných kúpeľov a prírodných liečivých zdrojov, o ochrane poľnohospodárskeho
pôdneho fondu, o lesoch a lesnom hospodárstve, o opatreniach na ochranu ovzdušia, o ochrane a
využití nerastného bohatstva, o kultúrnych pamiatkach, o štátnej ochrane prírody, o požiarnej ochrane,
o zákaze biologických zbraní, na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, o odpadoch, o
veterinárnej starostlivosti, o vplyvoch na životné prostredie, o jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení,
o prevencii závažných priemyselných havárií, o správe štátnych hraníc, o pozemných komunikáciách, o
dráhach a o doprave na dráhach, o civilnom letectve, o vnútrozemskej plavbe, o energetike, o tepelnej
energetike, o elektronických komunikáciách, o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách, o
civilnej ochrane, o inšpekcii práce a o štátnej geologickej správe, rozhodne stavebný úrad na základe
záväzného stanoviska dotknutého orgánu podľa § 140a, ktorý uplatňuje požiadavky podľa osobitných
predpisov.

Podľa § 139b ods. 1 písm. f/ stavebného zákona, jednoduché stavby sú reklamné stavby, na ktorých
najväčšia informačná plocha má veľkosť od 3 m2.

Podľa § 140 stavebného zákona, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa
tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.

Podľa § 140a ods. 1 písm. a/, ods. 3 stavebného zákona, dotknutým orgánom podľa tohto zákona je
orgán verejnej správy, ktorý je správnym orgánom chrániacim záujmy uvedené v § 126 ods. 1, ak konanie
podľa osobitného predpisu upravujúceho jeho pôsobnosť je súčasťou konania podľa tohto zákona, má
naň nadväzovať alebo s ním súvisí,

Dotknuté orgány v konaniach podľa tohto zákona chránia záujmy uvedené v § 126 ods. 1 v rámci
svojej pôsobnosti najmä tým, že majú právo nazerať do spisov, podávať záväzné stanoviská podľa §
140b, zúčastňovať sa na ústnom pojednávaní a miestnej obhliadke a vykonávať so stavebným úradom
spoločné úkony podľa tohto zákona.

Podľa § 140b ods. 1, 2, 3 stavebného zákona, záväzné stanovisko je na účely konaní podľa tohto
zákona stanovisko, vyjadrenie, súhlas alebo iný správny úkon dotknutého orgánu, uplatňujúceho záujmy
chránené osobitnými predpismi, ktorý je ako záväzné stanovisko upravený v osobitnom predpise. Obsah
záväzného stanoviska je pre správny orgán v konaní podľa tohto zákona záväzný a bez zosúladenia
záväzného stanoviska s inými záväznými stanoviskami nemôže rozhodnúť vo veci.

Dotknutý orgán je oprávnený uplatňovať požiadavky v rozsahu svojej pôsobnosti ustanovenej osobitným
predpisom. Vo svojom záväznom stanovisku je povinný vždy uviesť ustanovenie osobitného predpisu, na
základe ktorého uplatňuje svoju pôsobnosť, a údaj, či týmto záväzným stanoviskom zároveň nahrádza
stanovisko pre konanie nasledujúce podľa tohto zákona.

Dotknutý orgán je viazaný obsahom svojho predchádzajúceho záväzného stanoviska, ktoré vo veci
vydal; to neplatí, ak došlo k zmene ustanovení právneho predpisu, podľa ktorých dotknutý orgán záväzné
stanovisko vydal, alebo k podstatnej zmene skutkových okolností, z ktorých dotknutý orgán vychádzal.
Ak dotknutý orgán vydá neskoršie záväzné stanovisko, uvedie v ňom, či jeho predchádzajúce záväzné
stanovisko sa neskorším záväzným stanoviskom potvrdzuje, dopĺňa, mení alebo nahrádza s uvedením
dôvodov podľa zákona.

Podľa § 142d ods. 2 veta prvá stavebného zákona, informačné, reklamné a propagačné zariadenia
podľa predpisov platných do 1. januára 2015 sa považujú za reklamné stavby podľa tohto zákona v
znení účinnom od 2. januára 2015.

33. Podľa § 134 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „SSP“), správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.

Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

34. V preskúmavanej veci súd vychádzal zo zásady iudex ne eat ultra petita partium (sudca nech nejde
nad návrhy strán), ktorá vyplývala z ust. § 134 ods. 1, 2 zák. č. 162/2015 Z. z., teda konkrétne tvrdenie
žalobcu (osobitná náležitosť žaloby), že bol ukrátený na svojich právach nezákonným rozhodnutím
správneho orgánu, pričom musí ísť o subjektívne práva, vyplývajúce z právneho predpisu. Žalobca ale
musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje porušenie práva správneho orgánu.

35. Správny súd zdôrazňuje, že podľa ustálenej súdnej judikatúry (najmä nález Ústavného súdu
Slovenskej republiky č. k. II ÚS 127/07-21, alebo rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 6Sžo 84/2007, sp. zn. 6Sžo 98/2008, sp. zn. 1Sžo 33/2008, sp. zn. 2Sžo 5/2009 či sp. zn. 8Sžo
547/2009) nie je úlohou súdu pri výkone správneho súdnictva nahradzovať činnosť správnych orgánov,
ale len preskúmavať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí, teda to, či oprávnené a príslušné správne
orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a
procesnoprávne predpisy.

36. Úlohou správneho súdu bolo na základe žalobných námietok uvedených v podanej žalobe, bližšie
citovaných v III. časti tohto rozsudku, posúdiť správnosť postupu a právnych záverov správnych orgánov

pri rozhodovaní o žiadosti žalobcu zo dňa 11. 09. 2015 podanú žalobcom na Mesto Nitra, ako vecne
a miestne príslušný stavebný úrad, domáhajúc sa ňou o zmenu doby trvania reklamnej stavby - 1 ks
reklamná stavba v tvare „V“ na pozemku p. č. XXX/XX k. ú. S. K. popri komunikácii R1, rozmer 9,60
x 3,60 m, s dobou trvania do 31. 10. 2015.

37. V preskúmavanej veci skutkový stav vyplýva z I. časti rozsudku, pričom nie je sporné, že reklamná
stavba bola povolená ako stavba dočasná rozhodnutím č. 10 298/2012-004-La zo dňa 14. 01. 20213 na
obdobie do 31. 10. 2015. Žalobca podal dňa 11. 09. 2015 žiadosť o zmenu doby trvania reklamnej stavby.
Stavebný úrad vydal rozhodnutie č. 17224/2015-027-Re zo dňa 11. 03. 2019, ktorým zamietol žalobcovi
vyššie uvedenú žiadosť podľa ust. § 62 ods. 4 stavebného zákona z dôvodu nesúhlasného stanoviska
Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR č. 28746/2015/0212-SCDPK/80649 zo dňa
15. 12. 2015, doplnené o nesúhlasné stanovisko zo dňa 12. 02. 2016, v ktorom konštatoval, že žalobca
pri podaní žiadosti o zmenu doby trvania reklamnej stavby - 1 ks reklamná stavba v tvare „V“ na pozemku
p. č. XXX/XX k. ú. S. K. popri komunikácii R1, rozmer 9,60 x 3,60 m nepožiadal ministerstvo o nové
stanovisko v zmysle platnej legislatívy , k žiadosti priložil iba pôvodné stanovisko z roku 2012 a preto
na požiadanie stavebného úradu zaslalo dňa 15. 12. 2015 stanovisko v súlade s novelou stavebného
zákona zákonom č. 293/2014 Z. z. od 02. 01. 2015.

38. Žalobca v žalobných bodoch namietal, že napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj správneho
orgánu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné, zistenie
skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci. Žalobca v
žalobe namietal najmä skutočnosť, že obsah spisu neobsahuje žiadne zistenie, ktoré by umožňovalo
identifikovať akýkoľvek verejný záujem chránený osobitným predpisom (Cestným zákonom), keďže
nebolo žiadnym spôsobom a preskúmateľne ustálené, že sa reklamná stavba nachádza mimo sídelného
útvaru obce, a že polohu reklamnej stavby vo vzťahu k sídelnému útvaru obce je možné identifikovať
pomocou webových stránok napr. Google maps, mapy CDV, ZB a GIS a pod.

39. Na rozhodnutie o povolení zmeny doby trvania reklamnej stavby musia byť splnené podmienky
v čase rozhodovania o predlžení povolenia. V danej veci došlo vzhľadom na zmeny právnej úpravy
týkajúcej sa reklamných stavieb k zmene podmienok, za ktorých bolo rozhodnutie vydávané, čo nebolo
sporné.

40. Správny súd považuje za potrebné uviesť, že pri posudzovaní žiadosti žalobcu o zmenu doby trvania
reklamnej stavby oba správne orgány (stavebný úrad i žalovaný) boli povinné skúmať okrem splnenia
procesných, či formálnych podmienok na konanie o tomto návrhu, aj otázku danosti zákonného kritéria
uvedeného v § 62 ods. 4 stavebného zákona, t.j. či by umiestnenie alebo užívanie reklamnej stavby
nepredstavovalo ohrozenie verejného záujmu chráneného stavebným zákonom a osobitnými predpismi,
pričom orgány verejnej správy rozhodujúce o žiadosti o zmenu doby trvania reklamnej stavby boli nielen
oprávnené, ale i povinné vychádzať zo stanoviska ( § 126 ods. 1, § 140a ods. 1 písm. a/, § 140b ods.
1stavebného zákona ) Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR č. 28746/2015/0212-
SCDPK/80649 zo dňa 15. 12. 2015, doplnené dňa 12. 02. 2016.

41. V danom prípade je osobitným predpisom chrániacim verejný záujem cestný zákon, pričom verejný
záujem spočíva v tom, aby bola zabezpečená ochrana diaľnic, ciest a miestnych komunikácií a premávky
na nich. Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR je podľa § 3 ods. 1 písm. a) zákona č.
135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov cestný správny
orgán a vykonáva podľa § 3 ods. 3 písm. g) cestného zákona štátnu správu vo veciach diaľnic a
rýchlostných ciest. Ministerstvo vydalo nesúhlasné stanovisko k žiadosti o zmenu doby trvania reklamnej
stavby, reagujúc na zmeny právnej úpravy týkajúcej sa reklamných stavieb k zmene podmienok, za
ktorých bolo rozhodnutie vydávané v roku 2013 (§ 140b ods. 3 stavebného zákona).

42. Medzi účastníkmi nie je sporné, že reklamná stavba je postavená „popri rýchlostnej ceste R1“ a
prechádza aj cez zastavané územie obce, pričom podľa názoru súdu , v zmysle cestného zákona
platného od 02.01.2015 ide o rýchlostnú cestu R1 mimo sídelného útvaru obce, čo vyplýva i z ust. § 10
ods. 3 cestného zákona, v ktorom zákonodarca jasne uviedol, že na diaľniciach, rýchlostných cestách
a medzinárodných cestných ťahoch je zakázané umiestňovať reklamné stavby. Správny súd je toho
názoru, že je to základné kritérium pri posudzovaní reklamných stavieb povolených do 31.12.2014.

43. Je nesporné, že k zmene právnej úpravy § 10 ods. 1, 2, 3 (ochrana diaľnic, ciest a miestnych
komunikácií) a ust. § 11 ods. 1 až 6 (cestné ochranné pásma) zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných
komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov došlo prijatím zákona č. 293/2014 Z. z.,
ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný
zákon) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (vrátane cestného
zákona) s účinnosťou od 02. 01. 2015. Zákon č. 293/2014 Z. z. reagoval na dlhodobo pretrvávajúcu
nedostatočnú úpravu regulácie v oblasti vonkajšej reklamy a sprísnil jej zákonnú reguláciu, pričom
okrem iného prekvalifikoval doterajšie reklamné zariadenia na reklamné stavby. Zároveň boli týmto
zákonom upravené i súvisiace právne predpisy, a to cestný zákon, v ktorom sa sprísnili podmienky pre
umiestňovanie reklamných stavieb mimo obcí a miest pri diaľniciach, cestách pre motorové vozidlá a
cestách I. triedy.

44. Reklamná stavba žalobcu spĺňa atribúty reklamnej stavby, ktorej umiestnenie cestný zákon zakazuje
v zmysle ust. § 10 ods. 3 cestného zákona. Ide o základnú zákonnú úpravu , ktorá sa vzťahuje aj na
reklamné stavby už povolené a užívané. Z tohto ustanovenia nevyplýva žiadna výnimka na už povolené
reklamné stavby umiestnené pri rýchlostnej ceste , ktorá je súčasťou medzinárodného cestného ťahu.

45. Súd je toho názoru, že ust. 10 ods. 4 a ust. 11 ods. 1, 2 cestného zákona, ktoré riešia ochranné
cestné pásma a vzdialenosti umiestnenia reklamných stavieb pri diaľniciach a rýchlostných cestách, je
subsidiárnym ustanovením k základnému ustanoveniu § 10 ods. 3 cestného zákona a nie je potrebné,
aby stavebný úrad pri rozhodovaní o žiadosti o zmenu doby trvania reklamnej stavby, po 02. 01.
2015, skúmal fakticky umiestnenie už povolenej a užívanej reklamnej stavby, teda či je umiestnená v
sídelnom útvare obce (mesta) alebo mimo sídelného útvaru obce ohraničeného dopravnou značkou
označujúcou začiatok a koniec obce ako sa snaží žalobca. Správne postupoval žalovaný a stavebný úrad
ak uviedol, že teda na umiestnenie reklamnej stavby súčasne platí aj ust. § 10 ods. 4 cestného zákona,
čo znamená, že umiestnenie predmetnej reklamnej stavby je neprípustné a výnimku v zmysle § 11
ods. 2 cestného zákona nie je možné povoliť. Uvedenú skutočnosť nesprávne žalobca dezinterpretoval
vo svojej žalobe ako nepresnosť rozhodnutí správnych orgánov, pretože správne orgány presne a
jednoznačne vymedzili, ktoré právne predpisy na daný skutkový stav použili a aj uviedli, akým spôsobom
ich aplikovali. Rovnako tak sa nemožno stotožnil s úvahami žalobcu o podobe línie oddeľujúcej územie
sídelného útvaru obce od územia mimo tohto sídelného útvaru obce, ako ani nie je možné stotožňovať
ochranné pásmo rýchlostnej cesty R1 mimo sídelného útvaru obce s pojmom zastavané územie obce,
pretože zastavané územie obce je výraz používaný katastrom nehnuteľností a týka sa určenia druhu
nehnuteľnosti, avšak nikde v zákone nie je stotožnené, že ide o identický pojem so sídelným útvarom
obce, pretože cestný zákon ho vymedzuje ako územie medzi začiatkom a koncom obce. Rýchlostná
cesta R1 síce prechádza aj cez zastavané územie obce, avšak v zmysle cestného zákona ide o
rýchlostnú cestu R1 mimo sídelného útvaru obce. Pritom skutočnosť, že reklamná stavba je postavená
„popri rýchlostnej ceste R1“ nie je medzi účastníkmi konania sporná. Spor nastal len ohľadom toho, že
je reklamná stavba postavená v zastavanom území obce, avšak v tomto ohľade správny súd odkazuje
na svoj predchádzajúci výklad, v zmysle ktorého nie je možné zastavané územie obce stotožňovať s
pojmom sídelný útvar obce.

46. V dôvodovej správe k ust. § 11 ods. 1 cestného zákona v znení účinnom od 02. 01. 2015 sa uvádza:
„precizovanie právnej úpravy v nadväznosti na novú úpravu § 10 ods. 4 v nadväznosti na definíciu
súvisle zastavaného územia na účely určenia cestného ochranného pásma sa upresňuje § 11 ods. 1
tak, že ochranné pásma vznikajú len mimo obcí (mimo sídelného útvaru obce ohraničeného dopravnou
značkou označujúcou začiatok a koniec obce) a mimo súvisle zastavaného územia“.

47. Záver žalovaného, že takúto reklamnú stavbu, v dôsledku jej rozporu s verejným záujmom nie
je možné ďalej legalizovať a preto žiadosť žalobcu o predĺženie doby trvania dočasnej reklamnej
stavby je potrebné zamietnuť, bol správny a súladný s podmienkami podľa právnych predpisov
platných od 02. 01. 2015. Poukaz správnych orgánov na zamietajúce stanovisko príslušného orgánu
vo vzťahu k umiestneniu tejto reklamnej stavby bol taktiež správny, pretože v zmysle ustanovenia §
126 ods. 1 stavebného zákona správny orgán bol oprávnený vo veci rozhodnúť vychádzajúc z takéhoto
stanoviska. Správny súd sa nestotožnil s názorom žalobcu, že správny orgán vyvodil existenciu príčiny
z následku (teda skutočnosť o umiestnení reklamnej stavby mimo sídelného útvaru obce vyvodil zo
stanoviska príslušného orgánu), ale k takémuto záveru dospel majúc znalosť o mieste situovanej stavby,
keď vychádzal z definície sídelného útvaru obce zavedeného do nášho právneho poriadku cestným

zákonom, ako aj riadne zisteného skutkového a právneho stavu, pričom prihliadol na skutočnosť, že
nemožno stotožňovať sídelný útvar obce so zastavaným územím obce tak, ako sa to snažil urobiť
žalobca vo svojej žalobe.

48. Správny súd sa nestotožnil s názorom žalobcu, že správny orgán vyvodil existenciu príčiny z
následku (teda skutočnosť o umiestnení reklamnej stavby mimo sídelného útvaru obce vyvodil zo
stanoviska príslušného orgánu), ale k takémuto záveru dospel majúc znalosť o mieste situovanej stavby,
keď vychádzal z definície sídelného útvaru obce zavedeného do nášho právneho poriadku cestným
zákonom, ako aj riadne zisteného skutkového a právneho stavu, pričom prihliadol na skutočnosť, že
nemožno stotožňovať sídelný útvar obce so zastavaným územím obce tak, ako sa to snažil urobiť
žalobca vo svojej žalobe. Žalobca mal možnosť v priebehu stavebného konania v zmysle § 60 ods. 1,2
stavebného konania sa vždy vyjadriť k zistenému skutkovému stavu, čo ani raz nevyužil. Svoje námietky
dával až v podanom odvolaní. Žalobca žiadal nie raz o zaslanie fotokópie spisu, ktorej žiadosti správny
orgán vždy vyhol, čo mal súd preukázané z predloženého administratívneho spisu.

49. Postavenie dotknutého orgánu v konaniach podľa stavebného zákona (vyplývajúce z citovaných
ustanovení stavebného zákona) mu prisudzuje odlišné oprávnenia ako účastníkom konania najmä
s ohľadom na skutočnosť, že dotknutý orgán v konaní nepresadzuje svoje subjektívne práva,
právne záujmy, ani sa nekoná o jeho právnych povinnostiach. Treba zdôrazniť, že dotknuté orgány
nepredkladajú stanoviská týkajúce sa ich subjektívnej právnej sféry, ale týkajúce sa verejných záujmov,
ktorých ochrana vyplýva z osobitného predpisu. Verejný záujem predstavuje istý protiklad k záujmu
súkromnému, jedná sa o určitý všeobecne prospešný stav, cieľ, ktorý treba chrániť a rešpektovať.

50. Práva dotknutých orgánov vymedzuje stavebný zákon v ustanovení § 140a ods. 3 tak, že majú
právo nazerať do spisov, podávať záväzné stanoviská, zúčastňovať sa na ústnom pojednávaní a
miestnej ohliadke, vykonávať so stavebným úradom spoločné úkony podľa tohto zákona a ďalej, okrem
iného, chrániť záujmy týkajúce sa ochrany zdravia ľudu, zaistenia vplyvov na životné prostredie, správy
pozemných komunikácií, dráh, atď.

51. Z uvedeného možno teda konštatovať, že dotknuté orgány sú spolupracujúce orgány verejnej správy
špecializujúce sa na oblasť, ktorá je už mimo rámca pôsobnosti stavebného úradu a iba z ich odôvodnení
je zrejmé, či a ako bol preskúmaný dotknutý verejný záujem (§ 126 ods. 1 stavebného zákona).
V tejto súvislosti správny súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn 6Sžo/2/2016
zo dňa 13. 12. 2017, v ktorom konštatoval, že : „Dotknuté orgány nepredkladajú záväzné stanoviská
týkajúce sa ich subjektívnej právnej sféry, ale týkajúce sa verejných záujmov, ktorých ochrana vyplýva
z osobitného predpisu. Dotknutý orgán v konaní podľa zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní
a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov má postavenie sui generis.
Podstatou záväzného stanoviska je na jednej strane odborná pomoc stavebnému úradu a na druhej
strane ochrana verejných záujmov, ktoré sú zverené do ich pôsobnosti, a to v zmysle osobitných
právnych predpisov, a záväzné stanovisko sa tak stáva jedným z podkladov pre rozhodnutie.“

52. Správny súd konštatuje, že správne orgány v danej veci vychádzali zo spoľahlivo zisteného
skutkového stavu, keď správne reklamnú stavbu subsumovali pod úpravu cestného zákona účinného
od 02. 01. 2015 a vyvodili správny právny záver, že ide o reklamnú stavbu, ktorá je pre jej umiestnenie
v území mimo sídelného útvaru obce v cestnom ochrannom pásme rýchlostnej cesty R1, ktorá je
medzinárodným ťahom, zakázaná, pričom žalobcovi z tohto dôvodu nemohla byť povolená ani výnimka
zo zákazu tejto činnosti. Svoje rozhodnutie tak žalovaný ako aj správny orgán prvého stupňa dostatočne
a zrozumiteľne odôvodnili.

53. Správny súd, s poukazom na vyššie uvedené, sa nestotožňuje so záverom v rozsudku Krajského
súdu v Nitre č. k. 11S/135/2019-115 zo dňa 04. 11. 2020, ktorý procesne zrušil rozhodnutie žalovaného
v obdobnej veci žalobcu (senát rozhodol pomerom hlasov 2: 1). V oboch žalobách je zo strany žalobcu
použitá zhodná argumentácia, v časti týkajúcej sa vymedzenia sídelného útvaru a vzdialenosť jej
umiestnenia. Rozdiel spočíva len v tom, že reklamné stavby sa nachádzali na rôznych pozemkoch,
avšak obidve podľa správnych orgánov pri rýchlostnej ceste R1, ktorá je zároveň aj medzinárodným
ťahom. Uviedol, že v novom konaní bode podstatné zistiť, kde je reklamná stavba umiestnená, či je to v
sídelnom útvare obce, kde nie sú vytvorené cestné ochranné pásma diaľnic, rýchlostných ciest a ciest

prvej triedy alebo mimo sídelného útvaru obce ohraničeného dopravnou značkou označujúcou začiatok
a koniec obce.

54. Správny súd za neopodstatnenú považuje i námietku žalobcu a tvrdenie, že žalovaný sa
nezaoberal námietkou predpojatosti zamestnancov stavebného úradu. Správny súd preskúmavajúc
administratívny spis a zistil, že zo strany žalobcu nedošlo k riadnemu oznámeniu relevantných
skutočností nasvedčujúcich vylúčenie zamestnancov stavebného úradu, čo konštatoval i žalovaný.
Žalobca nijakým spôsobom nepreukázal dôvody, ktoré by mohli zakladať predpojatosť Mgr. T. alebo
akéhokoľvek zamestnanca stavebného úradu. Iba z odvolania žalobcu vyplýva, že nenamietal
predpojatosť zamestnancov stavebného úradu všeobecne tvrdiac, že podľa jeho názoru sa nejedná o
zamestnancov stavebného úradu. K ďalšiemu tvrdeniu, že namietaná predpojatosť smerovala aj voči
primátorovi mesta Nitra.

55. K týmto tvrdeniam žalobcu sa správny súd už vyjadril v totožnej veci vedenej na tunajšom súde a
rozhodnutej rozsudkom č. k. 11S/129/2019 zo dňa 23. 02. 2021 a preto súd s poukazom ust. § 140 SSP
odkazuje na body 42 až 45 citovaného rozsudku, v ktorom sa konštatuje:
„42. V súvislosti so žalobcom namietanou zaujatosťou zamestnancov obce (a aj ďalších osôb),
vytýkal žalobca, že žalovaný sa vôbec vecne nezaoberal námietkou predpojatosti, preto správny súd
preskúmavajúc administratívny spis dodáva, že žalobca v správnom (stavebnom) konaní, ktoré sa
začalo dňa 14. 09. 2016 na základe jeho žiadosti o zmenu doby trvania reklamnej stavby, v rámci
svojho podania zo dňa 20. 09. 2017 dal oznámenie a výzvu na upustenie od neoprávneného konania.
Rozhodnutím č. 15192/2016-010-Re zo dňa 30. 10. 2017 stavebný úrad rozhodol tak, že námietka
predpojatosti podaná účastníkom konania - žalobcom v konaní vedenom na tunajšom stavebnom
úrade pod spisovou značkou č. 15192/2016 a v ďalšom stavebnom a/alebo inom konaní, proti všetkým
zamestnancom stavebného úradu, najmä Ing. P.. P. K. a V.. Q. T., sa zamieta. Po zrušení rozhodnutia
č. 15192/2016-014-Re zo dňa 09. 04. 2018 (v poradí druhého), rozhodnutím žalovaného č. OU-NR-
OVBP2-2018/26959-002 zo dňa 06. 09. 2018 prvostupňový správny orgán postupoval tak, že podaním
č. 15192/2016-017 zo dňa 17. 10. 2018 Ing. P.. P. K. podal stavebnému úradu oznámenie o podaní
námietky a rovnako tak podala oznámenie o podaní námietky predpojatosti aj Mgr. Q. T. a to podaním
č. 15192/2016-018 zo dňa 17. 10. 2018, o ktorých bolo rozhodnuté rozhodnutím č. 18422/2018-002
zo dňa 26. 10. 2018 tak, že námietka predpojatosti podaná účastníkom konania - žalobcom v konaní
vedenom na tunajšom stavebnom úrade pod spisovou značkou č. 15192/2016 a v ďalšom stavebnom
a/alebo inom konaní, proti všetkým zamestnancom stavebného úradu, najmä J.. P.. P. K. sa zamieta,
a tiež rozhodnutím č. 18423/2018-002 zo dňa 26. 10. 2018 tak, že námietka predpojatosti podaná
účastníkom konania - žalobcom v konaní vedenom na tunajšom stavebnom úrade pod spisovou značkou
č. 15192/2016 a v ďalšom stavebnom a/alebo inom konaní, proti všetkým zamestnancom stavebného
úradu, najmä V.. Q. T. sa zamieta. Až následne stavebný úrad vydal ďalšie oznámenie o začatí
konania o zmenu doby trvania reklamnej stavby s upustením od ústneho pojednávania a miestneho
zisťovania č. 15192/2016-019-Re zo dňa 26. 11. 2018, doručené účastníkom administratívneho konania.
Z uvedeného možno vyvodiť, že správny orgán prvého stupňa o žalobcom vznesenej námietke zaujatosti
zamestnancov rozhodol. Samotná skutočnosť, že žalobca sa s týmito rozhodnutiami nestotožňuje a to
bez preukázania konkrétneho dôvodu, preukazujúceho vylúčenie dotknutých zamestnancov, je právne
irelevantná. Následne správny súd musel skonštatovať len to, že správny orgán prvého stupňa o
žalobcom vznesenej námietke zaujatosti rozhodol a čo sa týka odvolacieho konania, v tomto konaní
námietka zaujatosti vznesená nebola, preto sa s ňou žalovaný správne nezaoberal.

43. Rovnako tak neobstojí ani skutočnosť, že námietka zaujatosti smerovala aj voči primátorovi, pretože
v tomto ohľade správny súd dáva do pozornosti žalobcovi rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.
8Sžao/15/2015 zo dňa 21.05.2015, z ktorého vyplýva, že starosta obce, ktorý je vecne príslušným
správnym orgánom v stavebnom konaní nemôže byť vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci,
pretože nie je zamestnancom ani členom stavebného orgánu a neexistuje iný správny orgán, ktorý by
vo veci, ako aj o prípadnej námietke zaujatosti mohol rozhodnúť (pozri aj Rozsudok Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 2Sžo/43/2008 zo dňa 18.03.2009). Tento názor potvrdzuje aj právna doktrína zaoberajúca
sa problematikou správneho práva, podľa ktorej, ak tvorí správny orgán jediná osoba, ktorá však nie je
v pracovnom pomere k tomuto orgánu (prípad primátora mesta), tak na tieto prípady sa ustanovenia o
vylúčení zamestnanca správneho orgánu nevzťahujú.

44. Pokiaľ išlo o námietku, že rozhodoval správny orgán, ktorý bol nesprávne obsadený, správny
súd ani v tejto námietke nevzhliadol jej dôvodnosť. Vychádzal pritom z toho, že podľa § 117 ods.
1 stavebného zákona, stavebným úradom je obec, pričom ide o prenesený výkon štátnej správy.
Teda ako prvostupňový správny orgán správne rozhodlo mesto Nitra. V zmysle § 13 ods. 5 zákona
o obecnom zriadení starosta je štatutárnym orgánom obce a môže rozhodovaním o právach, právom
chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy
písomne poveriť zamestnanca obce. Poverený zamestnanec obce rozhoduje v mene obce v rozsahu
vymedzenom v písomnom poverení. Zamestnanci stavebného úradu - mesta Nitra J.. arch. P. K.
a V.. Q. T. boli povereniami poverení oprávnením výkonu štátneho stavebného dohľadu týkajúceho
sa reklamných stavieb podľa § 98 až § 102 stavebného zákona. Z uvedeného teda jednoznačne
vyplýva, že primátor mesta ako štatutárny orgán obce, ktorá vykonáva prenesený výkon štátnej správy
v rámci pôsobnosti stavebného úradu, poveril výkonom štátneho stavebného dohľadu týkajúceho sa
reklamných stavieb žalobcom namietaných zamestnancov, čo mu umožňuje vyššie citovaný zákon,
preto ani námietka o nesprávne obsadenom prvostupňovom správnom orgáne neobstojí. V tomto ohľade
správny súd dodáva, že každá obec, resp. mesto má svoju osobitnú organizačnú štruktúru, v rámci
ktorej vykonáva svoje kompetencie, čo v danom prípade je Organizačný poriadok Mestského úradu
Nitra (pozn. správneho súdu, v zmysle § 7 písm. b/ opatrenia upravujúce vnútorné pomery orgánu,
nie sú predmetom prieskumu správneho súdu). Naviac, zo strany žalobcu žiadnym spôsobom nebolo
preukázané, že poverení zamestnanci obce, ktorí zabezpečujú činnosť stavebného úradu v rozsahu
reklamných stavieb, nespĺňali v čase rozhodovania, ktoré je preskúmavané správnym súdom, osobitné
kvalifikačné predpoklady, preto ani tejto námietke žalobcu správny súd nevyhovel.

45. V tomto ohľade správny súd dodáva, že „správne súdnictvo je primárne prostriedkom ochrany
subjektívnych práv adresáta výkonu verejnej správy v jej najrôznejších podobách. Len sekundárne
je kritériom poskytovania tejto ochrany zákonnosť verejno-mocenských aktivít verejnej správy. Inými
slovami, správne súdnictvo v systéme právneho štátu nemá slúžiť naprávaniu nezákonnosti vo verejnej
správe bez akéhokoľvek zreteľa na dopad eventuálne zistenej nezákonnosti na subjektívno-právnu
pozíciu dotknutého. Účelom správneho súdnictva nie je náprava nezákonnosti vo verejnej správe, ale
účinná ochrana subjektívnych práv fyzickej osoby alebo právnickej osoby, voči ktorej je verejná správa
v jednotlivom prípade vykonávaná.“ (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS
502/2015 zo 6. októbra 2015).“

56. S prihliadnutím na obsah napadnutého rozhodnutia, ako aj s poukazom na to, že obsahom
základného práva na súdnu ochranu (ako aj práva na spravodlivé súdne konanie) nie je právo na
rozhodnutie v súlade s právnym názorom účastníka súdneho konania, resp. právo na úspech v konaní
(napr. uznesenie Ústavného súdu SR IV.ÚS 63/2014, II.ÚS 218/02, III.ÚS 198/07), súd dospel k záveru,
že napadnuté rozhodnutie v dostatočnej miere uvádza zákonné dôvody zamietnutia žiadosti žalobcu
zmysle ustanovenia § 62 ods. 4 stavebného zákona o zmenu doby trvania reklamnej stavby doručenú
dňa 11. 09. 2015 pre jej rozpor s verejným záujmom chráneným zákonom č. 135/1961 Zb. cestný zákon
prihliadnuc na existujúce nesúhlasné stanovisko príslušného správneho orgánu.

57. Z vyššie uvedených dôvodov je správny súd toho názoru, že záver oboch správnych orgánov,
ktorí urobili vo svojich rozhodnutiach, zodpovedá zásadám logického myslenia a je v súlade s i
hmotnoprávnymi ustanoveniami vyššie citovaných zákonov. Súd nezistil, že by žalobou napadnuté
rozhodnutie trpelo takými vadami, ku ktorým by musel prihliadnuť. Nezistil ani dôvod na to, aby sa
odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov vo veci samej, spolu so správnou
citáciou dotknutých právnych predpisov uvedených v rozhodnutí žalovaného, ktoré je predmetom
súdneho prieskumu, v spojení s rozhodnutím stavebného úradu ako správneho orgánu prvého stupňa
(obe rozhodnutia tvoria jeden celok). Preskúmaním žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného v
intenciách podanej žaloby správny súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto bolo potrebné
rozhodnúť tak ako je uvedené vo výroku rozsudku a žalobu podľa § 190 zák. č. 162/2015 Z. z. zamietnuť.

58. Správny súd o trovách konania žalovaného a pribratých účastníkov súdneho konania rozhodol tak,
že im nepriznal náhradu trov konania podľa ust. § 168 SSP (žalovaný) a § 169 SSP (pribratí účastníci),
nakoľko neboli splnené zákonné podmienky pre priznanie náhrady (podané vyjadrenia nie je možné
hodnotiť ako dôvody hodné osobitného zreteľa, zákon poskytuje možnosť vyjadriť sa k žalobe a neukladá
im takúto povinnosť).

59. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z.
o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 1 mesiaca od jeho doručenia, na Krajský
súd v Nitre. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods. 1, 2 SSP. V kasačnej
sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie
prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti.

Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej
sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len
"sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť
len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. (§449 SSP). Kasačná
sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má
sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje,
vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods.
2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 1. 6. 2023. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.