Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. september 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 20S/137/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2019200251
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2019200251.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a sudcov JUDr.

Róberta Foltána a Mgr. Moniky Kadlicovej v právnej veci žalobcu: L. W., nar. XX.X.XXXX, bytom
P. XXX/XX, XXX XX F., zastúpeného advokátom JUDr. Mariánom Juskom, so sídlom Rači potok 3,
040 01 Košice proti žalovanému: Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Trnave, odbor poriadkovej
polície, Starohájska 3, 917 10 Trnava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: ORPZ-
TT-4-006/2019-PK zo dňa 31.5.2019 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania a dôvody preskúmavaného rozhodnutia

1. Riaditeľ Obvodného oddelenia PZ Trnava, odboru poriadkovej polície Okresného riaditeľstva PZ
v Trnave, Krajského riaditeľstva PZ v Trnave disciplinárnym rozkazom č.: 1 zo dňa 12.3.2019 uložil
žalobcovi podľa § 53 ods. 1 písm. b) zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného
zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a
Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 73/1998 Z. z.“) disciplinárny rozkaz

- zníženie služobného platu o 5 % na dobu jeden mesiac za disciplinárne previnenie podľa § 52
ods. 1 zák.č. 73/1998 Z. z., ktorého sa žalobca dopustil zavinením porušením povinností ustanovenej
podľa § 48 ods. 3 písm. a) zákona o štátnej službe tým, že v rozpore s ustanoveniami: článku 47
Nariadenia prezidenta Policajného zboru č. 22/2013 o činnosti základných útvarov služby poriadkovej
polície Policajného zboru v znení neskorších predpisov kniha fonogramov a hlásení slúži na obvodnom
oddelení ako pracovná pomôcka pre potreby stálej služby alebo funkcionárov a na policajnej stanici pre
určeného referenta s územnou a objektovou zodpovednosťou na trvalé a v časovom slede nasledujúce

zaznamenávanie telefonických oznámení, služobných informácií, fonogramov a hlásení. Vykonávajú sa
v nej aj zápisy o dočasnom zastupovaní policajta určeného do výkonu stálej služby, napr. z dôvodu
zastupovaniapočasprestávkynajedloaoddych,akoajinýchnepredvídateľnýchokolnostípočasvýkonu
stálej služby. Za úplnosť zápisov v knihe fonogramov a hlásení zodpovedá ten, kto zápis vykonal, avšak
žiaden zápis o dočasnom zastupovaní do knihy neurobil, aj napriek tomu, že v čase o 9,00 hod. dňa
10.8.2018bezvedomiaslužbukonajúcehonadriadenéhopracovníkaopustilmiestovýkonustálejslužby.
2. V odôvodnení disciplinárneho rozkazu riaditeľ OO PZ Trnava uviedol, že na základe zaslaného

podnetu na prejednanie disciplinárneho previnenia zo sekcie kontroly a inšpekčnej služby, úradu
inšpekčnej služby, odboru inšpekčnej služby Západ zo dňa 21.1.2019 pod číslom SKIS-IS-OISZ-
OPČ-55-006/2019 bolo zistené, že žalobca bol služobne zaradený ako referent špecifikácia územná a
objektovázodpovednosťnaObvodnomoddeleníPZTrnava,dňa10.8.2018včaseo7,00hod.vykonávalstálu službu na OO PZ Trnava, pričom v čase o 9,00 hod. bez vedomia službu konajúceho nadriadeného
pracovníka svojvoľne opustil miesto výkonu stálej služby. O uvedenom opustení stálej služby nevykonal
ani zápis do knihy fonogramov a hlásení, kde sa vykonávajú zápisy o dočasnom zastupovaní policajta

určeného do výkonu stálej služby, napr. z dôvodu zastupovania počas prestávky na jedlo a oddych ako
aj iných nepredvídateľných okolností počas výkonu stálej služby. Pracovníci OISZ UIS SKIS MV SR
vykonalioperatívneodhaľovanieoperatívnymzisťovaníminformácií,pričomdňa30.11.2018bolizískané
informácie k vykonanej jazde na SCV s REČ: B-73507 zo dňa 10.8.2018 cca o 9,40 hod. . V rámci
získaných informácií bolo pracovníkom OISZ odovzdané jeden kus DVD - R s trvalo zaznamenanými

video nahrávkami zo systému Soitron z uvedeného SCMV a fotokópia dvojhárku z knihy prevádzky
dopravného prostriedku zo strán s dátumom jázd od 4.8.2018 do 18.8.2018. Na základe preštudovania
získaných uvedených vecných podkladov bolo zistené, že dňa 10.8.2018 cca o 9,40 hod. viedla SCV s
REČ: B-73507 nstržm Ing. I. Y., kde v kolónke pod poradovým číslom 4 je zapísaná v knihe prevádzky
služobného cestného vozidla a ktorej jazdu schválil policajt nstržm. L. R., ktorý bol t.č. na stálej službe. Z
úradného záznamu k podanej informácii od policajta OO PZ Trnava nstržm. L. R., ktorý je zaradený ako

referent ÚOZ vyplýva, že dňa 10.8.2018 mal službu od 7,00 hod. do 19,00 hod. ako priestupkový výjazd.
Na stálej službe bol kolega ppráp. Bc. L. W.. Tento k otázke zastupovania a samotnej prítomnosti na
pracovisku stálej služby uviedol, že v čase okolo 9,00 hod. ho oslovil kolega W., aby ho prišiel zastúpiť
na služobnú činnosť stálej služby. Po jeho príchode na pracovisko stálej služby tento uviedol, že kolega
W. sa pobral preč a on sa ho nepýtal kam ide, maximálne iba to, ako bude dlho, pričom na odpoveď si

nespomína. Počas jeho neprítomnosti vykonával a plnil úlohy stálej služby. Spomína si, že kolegyňa U.
išla niekam preč so služobným cestným vozidlom a videl ju odchádzať v tom čase ako aj kolegu W.. To,
či išli spolu preč na nejaké konkrétne miesto uviesť nevedel. Po cca hodine sa vrátil W. aj U. spolu do
budovy OO PZ Trnava cez zdaný vchod do budovy OR PZ v Trnave a potom ho W. poslal preč zo stálej
služby. Na podklade tohto zistenia bol v súlade s ust. § 56 ods. 1 zák.č. 73/1998 Z. z. dňa 29.1.2019

podpráporčík L. W. požiadaný o písomné vyjadrenie sa k danej veci, pričom vyjadrenie bolo potrebné
predložiť nadriadenému v lehote do troch pracovných dní odo dňa prevzatia tohto upovedomenia, ktoré
prevzal dňa 7.2.2019.

3. Podpráporčík L. W. (ďalej žalobca) svoje písomné vyjadrenie predložil v určenej lehote (7.2.2019),

pričom z tohto vyplynuli v podstate tieto podstatné skutočnosti: „dňa 10.8.2018 v čase od 7,00 hod.
do 19,00 hod. vykonával stálu službu na OO PZ Trnava, pričom k opusteniu miesta stálej služby nevie
uviesť žiadne skutočnosti, nakoľko si presný priebeh služby, ktorú odslúžil 6 mesiacov vzad nepamätá.
Žiada o predĺženie lehoty na vyjadrenie, nakoľko celé upovedomenie o začatí disciplinárneho konania
je zmätočné a neúplné, pričom je potrebné doplnenie informácií, ku ktorým sa má presne vyjadriť. Ďalej

uviedol, že ak miesto stálej služby opustil, tak na nevyhnutne potrebný čas si zaobstaral striedanie.
Žiadosti o predĺženie lehoty riaditeľ OO PZ Trnava vyhovel, pričom určil novú lehotu na doplnenie
vyjadrenia v termíne do 15,00 hod. dňa 26.2.2019. Uvedené predĺženie lehoty si žalobca prevzal dňa
20.2.2019. Dňa 25.2.2019 doručil vyjadrenie, v ktorom kladie otázky, avšak konkrétne k tomu, že dňa
10.8.2018včaseo9,00hod.svojvoľnebezvedomiaslužbukonajúcehonadriadenéhopracovníkaopustil

miesto výkonu v stálej služby na OO PZ Trnava, kde dňa 10.8.2018 v čase od 7,00 hod. do 19,00 hod.
vykonával stálu službu sa nevyjadril. Ďalej uviedol, že keďže nemá vedomosť, že by opustil stálu službu
nie je možné podať z jeho strany plnohodnotné disciplinárne vyjadrenie k predmetnému konaniu. Iné
skutočnosti vo vyjadrení dotknutého policajta neboli uvedené“.

4. S poukazom na zistený skutkový stav a na ustanovenia článku 47 Nariadenia prezidenta PZ č.
22/2013 ako aj § 47, § 48 ods. 3 písm. a), § 52 ods. 1 zák. č. 73/1998 Z. z. ako aj s poukazom
na skutočnosť, že žalobca bol dňa 13.7.2018 preukázateľne oboznámený na porade riaditeľa OO PZ
Trnava (evidované v spise pod sp.zn. ORPZ-TT-OPP3-2018/000928-007) so všetkými ustanoveniami
v súvislosti s porušením Nariadenia prezidenta Policajného zboru č. 22/2013 o činnosti základných

útvarov služby poriadkovej polície PZ v znení neskorších predpisov, pričom bolo zistené, že žalobca
dňa 10.8.2018 nevykonával službu v intenciách platného interného predpisu, napriek tomu, že bol s
týmto preukázateľne riadne oboznámený. Žalobca sa vo svojom vyjadrení k zistenému nedostatku k
obsahovej a vecnej stránke nevyjadril.

5. Uloženie druhu trestu disciplinárneho opatrenia za predmetné disciplinárne previnenie žalobcu riaditeľ
OOPZTrnavadôvodilprihliadnutímnapovahudanéhoprotiprávnehokonaniapolicajta.Priposudzovaní
závažnosti konania, ktorým došlo k porušeniu citovaných ustanovení interného predpisu, vzal do
úvahy doterajší postoj menovaného policajta k plneniu jeho služobných povinností, ktoré mali najväčšívplyv na výber zvoleného disciplinárneho opatrenia. V tejto súvislosti nadriadený žalobcu uviedol, že
podpráporčíkovi L. W. boli doteraz právoplatne uložené dve odmeny a päť disciplinárnych opatrení. Pri
rozhodovaní o druhu ukladaného disciplinárneho opatrenia sa prihliadalo aj na hodnotenie policajta v

rámci hodnotiaceho systému PZ, pričom v rámci tohto bol žalobca v roku 2018 hodnotený stupňom „C“.
Posúdením všetkých týchto okolností nadriadený dospel k záveru, že na nápravu menovaného policajta
nepostačuje uloženie výčitky podľa § 54 zákona o štátnej službe. Podmienkam ustanovením v § 56 ods.
2 tohto zákona bude primerane zodpovedať zníženie platu 5% na jeden mesiac.

6. Na odvolanie žalobcu proti disciplinárnemu rozkazu č. 1 zo dňa 12.3.2019 žalovaný, Okresné
riaditeľstvo PZ v Trnave, odbor poriadkovej polície, rozhodnutím č. ORPZ-TT-4-006/2019-PK zo dňa
31.5.2019 podľa § 243 ods. 4 zák.č. 73/1998 Z. z. odvolanie žalobcu zamietol a stotožniac sa so
skutkovými a vecnými závermi správneho orgánu prvej inštancie, predmetný disciplinárny rozkaz
potvrdil.

7. Vo vzťahu k odvolacej námietke žalobcu, že riaditeľ OO PZ Trnava pri vedení disciplinárneho konania
porušil ustanovenia § 56 ods. 1 zák. č. 73/1998 Z. z. tým, že mu znemožnil vyjadriť sa k veci a navrhovať
dôkazy a obhajovať sa, žalovaný uviedol, že riaditeľ OO PZ Trnava mu lehotu na vyjadrenie predĺžil,
pričom postupom riaditeľa OO PZ v Trnave neboli porušené zákonné práva žalobcu ako aj právo na
obhajobu. V tejto súvislosti bolo v rozhodnutí žalovaného konštatované, že v § 237 sú vymenované

práva a povinnosti účastníka konania, pričom v odseku 2 je uvedené, že účastníci konania majú právo
nahliadnuť do spisov s výnimkou protokolov o hlasovaní a robiť si z nich výpisy. Ďalej bolo v rozhodnutí
uvedené, že údaje, ktoré žalobca požadoval sa nachádzali v spisovom materiály, a teda mohol požiadať
riaditeľa OO PZ Trnava o nahliadnutie do spisu a všetky požadované informácie získať.

8. Vo vzťahu k odvolacej námietke žalobcu, že výpoveď nadstrážmajstra R. bola tendenčná a plná
detailov, čo je s odstupom šiestich mesiacov veľmi nepravdepodobné, žalovaný uviedol, že predmetnú
výpoveď spisovali pracovníci MV SR, sekcie kontroly a inšpekčnej služby, odboru inšpekčnej služby
Západ a nie riaditeľ OO PZ Trnava, pričom bolo zistené, že v tomto zázname sa žiadne detaily
nenachádzajú, keď nadstrážmajster R. vo väčšine položených otázok uviedol, že si s odstupom času

nespomína. Z jeho výsluchu vyplynulo, že zastupoval žalobcu na stálej službe cca 1 hodinu, kedy sa
žalobca vrátil, pričom počas tejto doby podpísal knihu jázd nstržm. I. Y..

9. Vo vzťahu k námietke žalobcu, že je nelegitímne, aby bolo od neho po cca šiestich mesiacoch
požadovaný presný opis toho čo robil, žalovaný uviedol, že sa jedná o presný postup v zmysle

ustanovení § 56 ods. 1 zák. č. 73/1998 Z. z., teda nadriadený sa snaží objektívne zistiť skutočný stav
veci.

10. K tvrdeniu žalobcu, že v prípade ak by aj opustil stálu službu, tak ako to popísal nstržm. L. R. je
otázne, či porušil ustanovenia článku 47 ods. 1 Nariadenia prezidenta PZ č. 22/2013, nakoľko z tohto

nariadenia nie je zrejmé, kto má zápis do knihy fonogramov a hlásení vykonať. Tvrdil, že nie je zrejmé,
či má zápis vykonať policajt, ktorý opúšťa miesto stálej služby alebo policajt, ktorý zaujíma miesto stálej
služby alebo dokonca niektorý z nadriadených. K tejto námietke žalovaný uviedol, že tento zápis do
knihy fonogramov a hlásení mal uskutočniť žalobca, ktorý bol v ten deň do služby velený ako stále
služba, nakoľko odovzdával stálu službu inej osobe. V tejto súvislosti uviedol, že je zaužívaná prax, keď

pri odovzdávaní stálej služby je vykonávaný záznam, v ktorom je uvedené kto stálu službu odovzdáva
a taktiež kto ju preberá. Tým, že žalobca nevykonal zápis do knihy fonogramov a hlásení o tom, že
odovzdáva stálu službu inému policajtovi, konal v rozpore s článkom 47 ods. 1 Nariadenia prezidenta
PZ č. 22/2013, čím sa dopustil disciplinárneho previnenia.

II. Žaloba a jej dôvody

11. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal, aby správny súd zrušil rozhodnutia správnych orgánov
oboch stupňov a žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania voči žalovanému v celom rozsahu.
12. Žalobca namietal, že prvostupňový správny orgán pri vedení disciplinárneho konania a následne pri

vydávaní disciplinárneho rozkazu porušil ust. § 56 ods. 1 zák. č. 73/1998 Z. z., čím došlo k porušeniu
jeho zákonného práva na obhajobu v predmetnej veci. Poukázal na to, že zo strany prvostupňového
správneho orgánu mu síce bola predĺžená lehota na podanie vyjadrenia, avšak neboli mu poskytnuté
bližšie informácie v súvislosti so zisteným skutkovým stavom ako aj to, čo je mu v podstate kladené zavinu v súvislosti s týmto disciplinárnym konaním. Ďalej uviedol, že na udalosť si už nepamätá, odmietal
však porušenie príslušných ustanovení nariadenia. Tvrdil, že pri vydaní disciplinárneho rozkazu nebol
objektívne zistený skutkový stav, keď prvostupňový správny orgán svoj disciplinárny rozkaz postavil iba

na výpovedi jedného policajta, nstržm. L. R., ktorý tvrdil, že ho zastúpil na pozícii referent stála služba
po dobu asi jednej hodiny. V tejto súvislosti uviedol, že nikto iný v priebehu disciplinárneho konania toto
jeho tvrdenie nedokázal argumentačne podložiť. Okrem toho jeho výpoveď považoval za neobjektívnu,
a to z dôvodu, že na udalosti s časovým odstupom viac ako šesť mesiacov si spomína až s nevídanou
presnosťou, vrátane všetkých detailov. Tvrdil, že pokiaľ by bola vykonaná konfrontácia medzi ním a

nstržm. L. R., tak by jeho výpoveď bola minimálne spochybnená. Zdôraznil, že okrem výpovede nstržm.
L. R. prvostupňový správny orgán nedisponuje ani jediným hmotným dôkazom, ktorý by preukazoval
jeho vinu. Ako dôkaz v disciplinárnom konaní uviedol, že kniha jázd služobného motorového vozidla,
ktorévinkriminovanýdeňavinkriminovanomčaseviedlanstržm.Ing.I.Y.,bolapodpísanáprávenstržm.
L. R. poukázal na to, že v odôvodnení disciplinárneho rozkazu nie je uvedená žiadna hmotná korelácia,
či iná príčinná súvislosť medzi touto skutočnosťou a skutočnosťou, že som sa v tom čase nenachádzal

v mieste výkonu stálej služby. Poukázal na to, že nstržm. L. R. si nepamätá, čo som uviedol na otázku,
ako dlho budem preč, ale úplne do detailov si pamätá čas, kedy som odišiel, ďalej osobu s ktorou
som odišiel, miesto, kadiaľ som sa vrátil, osobu, s ktorou som sa vrátil a presný čas, kedy som sa
vrátil, ale nepamätal si, čo som uviedol na otázku, ako dlho budem preč. Ďalej žalobca uviedol, že aj v
prípade, že sa nenachádzal na stálej službe v inkriminovaný čas ako v mieste výkonu štátnej služby, nie

je vylúčené, že sa nachádzal na obvodnom oddelení, buď u svojho nadriadeného alebo mohol dávať
pokyny policajtom, ktorí vykonávali hliadkovú činnosť, mohol si ísť preveriť oznámenie, zdokumentovať
priestupok, resp. trestný čin a pod. . V neposlednom rade nemuselo ísť o plnenie služobných povinností
v právnom zmysle slova, ale mohol sa tiež nachádzať aj na toalete. Mal za to, že prvostupňový správny
orgán sa s týmito skutočnosťami vôbec nevysporiadal. Ďalej uviedol, že v prípade ak aj opustil miesto

výkonu štátnej služby, resp. režimové pracovisko na dlhší čas, tak je otázne, či porušil čl. 47 Nariadenia,
pretože z jeho znenia nie je zrejmé, kto má takýto zápis v knihe fonogramov a hlásení vykonať. Nie je
zrejmé, či tento zápis má vykonať policajt, ktorý opúšťa miesto stálej služby alebo policajt, ktorý zaujíma
miesta stálej služby alebo dokonca niektorý z jeho nadriadených. Tvrdil, že za zápis v knihe fonogramov
a hlásení je totiž zodpovedný ten, kto ho vykonal a nie priamo referent stála služba. Tvrdil, že ak by

v inkriminovaný čas opustil miesto výkonu stálej služby na dlhšie časové obdobie, určite by žiadal o
súhlas na takéto konanie riaditeľa alebo niektorého iného zo svojich nadriadených. Tvrdil, že v danom
prípade nie je žiadnym spôsobom preukázané, či vôbec došlo z jeho strany k opusteniu miesta výkonu
stálej služby. Ďalej uviedol, že k podpisu knihy jázd nstržm. Ing. I. Y. došlo zo strany nstržm. L. R.
svojvoľne a bez toho, aby žalobca o tom ako referent stála služba vedel, pričom na stálej službe sa

mohol nachádzať po celú túto dobu. Tvrdil, že takýmto konaním nstržm. L. R. mohlo z jeho strany prísť
k úmyselnému obídeniu pri podpise knihy jázd. Opätovne poukázal na neobvykle presnú a detailnú
výpoveď nstržm. L. R. v rámci disciplinárneho konania, čo by mohlo túto „konšpiráciu“ potvrdzovať,
nakoľkookremtejtojehovýpovedeneexistujúžiadneďalšiedôkazyojehokonanívrozporesnariadením
a príslušnými zákonmi. Tvrdil, že disciplinárny rozkaz je založený na nesprávnom právnom posúdení

veci ako aj na nedostatočne zistenom skutkovom stave. Ďalej namietal, že prvostupňový správny orgán
sanevysporiadalsoskutočnosťami,naktorépoukazovalanebraldoúvahyjehoargumentáciuatiežbolo
porušené jeho právo na spravodlivý proces už od začiatku konania voči jeho osobe. Taktiež poukázal na
to, že kvalifikácia každého protiprávneho konania si vyžaduje naplnenie nielen formálnych znakov, ale aj
naplnenie materiálneho znaku. Materiálny znak predstavuje závažnosť konania, ktorá v sebe vyjadruje

nebezpečnosť konania. Tvrdil, že stálu službu neopustil, disciplinárneho previnenia sa teda nedopustil,
preto ani nebol povinný vykonať záznam v knihe fonogramov. Okrem toho poukázal na to, že takéto
konanie - nezapísanie do knihy fonogramov v sebe nenesie žiadne nebezpečenstvo pre spoločnosť
alebo priamo pre policajný zbor a jeho závažnosť je rovná nule a takéto konanie v sebe nenesie žiadny
stupeň nebezpečnosti.

III. Vyjadrenie žalovaného

13. Žalovaný vo vyjadrení k podanej žalobe žiadal, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú
zamietol. Poukázal na to, že žalobca bol prvostupňovým správnym orgánom upovedomený o začatí

disciplinárneho konania a v zmysle § 56 ods. 1 zák. č. 73/1998 Z. z. bol požiadaný o vyjadrenie
sa k disciplinárnemu previneniu. V tejto súvislosti žalobca nenavrhol vykonanie žiadneho dôkazu,
pričom sa uspokojil len so žiadosťou o predĺženie lehoty a žiadosti o doplnenie informácií, kde však
nekonkretizoval o aké informácie žiada. Žalobca ani nepovažoval za potrebné nahliadnuť do spisu. Knámietke žalobcu, ktorý spochybňuje výsluch policajta nstržm. L. R. uviedol, že tento bol vykonaný
pracovníkmi sekcie kontroly a inšpekčnej služby a nie riaditeľom OO PZ Trnava. Pokiaľ ide o knihu
jázd, ktorá v disciplinárnom konaní slúžila ako dôkaz o neprítomnosti žalobcu na stálej službe OO PZ

Trnava uviedol, že toto tvrdenie je plne legitímne, nakoľko to, že podpísal knihu jázd iný policajt ako
žalobca, ktorý bol určený na výkon stálej služby, preukazuje to, že žalobca sa v čase podpisovania
knihy jázd na stálej službe nenachádzal, čoho dôkazom je aj vyjadrenie nstržm. I. Y. evidované pod
sp. zn. ORPZ-TT-4-003/2019-Pk. K tvrdeniu žalobcu, že vyjadrenie bolo od neho požadované cca šesť
mesiacov spätne, žalovaný uviedol, že toto vyjadrenie bolo od neho žiadané po doručení podnetu z

inšpekčnej služby (doručené bolo 23.1.2019) a upovedomenie o začatí konania spolu so žiadosťou o
podanie vyjadrenia bolo spracované 29.1.2019 a žalobcom prevzaté dňa 7.2.2019, t.j. bez zbytočných
prieťahov), pričom žalobca nevyvinul žiadnu snahu obhajovať sa, keď napr. nenahliadol do spisu,
neporovnával knihu jázd, knihu fonogramov a hlásení atď.. V súvislosti s výkladom čl. 47 ods. 1
Nariadenia prezidenta PZ č. 22/2013 uviedol, že kniha fonogramov a hlásení je pracovnou pomôckou
stálej služby a funkcionárov, teda zápis do tejto knihy by mala vykonať stála služba. K tvrdeniu žalobcu,

že bolo porušené jeho právo ustanovené v § 56 ods. 1 zák. č. 73/1998 Z. z. žalovaný uviedol, že s
týmto nesúhlasí, nakoľko žalobca mal možnosť sa vyjadriť ku skutku, ktorý mu je kladený za vinu,
pričom žalobca nenavrhol vykonanie žiadneho dôkazu a vo svojom vyjadrení uviedol, že si udalosti zo
dňa 10.8.2018 nepamätá a podľa jeho názoru je celé upovedomenie o začatí disciplinárneho konania
zmätočné a neúplné, a preto je potrebné doplnenie informácií ku ktorým sa má presne vyjadriť. Ďalej

uviedol, že na konanie podľa tohto zákona sa nevzťahuje všeobecný predpis v správnom konaní, okrem
výkonu rozhodnutia. Nestotožnil sa s tvrdením žalobcu, že bolo porušené jeho právo na spravodlivý
proces, keď v rámci odvolacieho správneho konania správny orgán zabezpečil vyjadrenie nstržm. I. Y.,
rodenej U. ako aj záznam z operačného strediska, nakoľko takýto postup umožňuje ust. § 243 ods.
3 zák. č. 73/1998 Z. z. . Z vykonaného dokazovania vyplýva, že zo strany žalobcu došlo k porušeniu

interných predpisov, ktoré boli dôvodom na jeho disciplinárne trestanie. Mal za to, že disciplinárne
konanie prebehlo v súlade so zákonom a vec bola správne právne posúdená a bol dostatočne zistený
skutkový stav v predmetnej veci.

IV. Relevantná právna úprava

14. Podľa § 7 písm. a) SSP správne súdy nepreskúmavajú právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej
správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ak účastník konania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal
všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis; povinnosť vyčerpať
všetky riadne opravné prostriedky sa nevzťahuje na prokurátora a zainteresovanú verejnosť, ak táto

nebola na podanie riadneho opravného prostriedku oprávnená,

15. Podľa § 119 SSP správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy,
ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie
zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci.

16. Podľa § 120 SSP správny súd nie je viazaný skutkovým stavom zisteným orgánom verejnej správy
a môže sám vykonať dokazovanie, ak
a) to považuje za nevyhnutné na rozhodnutie vo veci,
b) rozhoduje v konaní podľa § 6 ods. 2 písm. b), e), f), i), j) alebo

c) rozhoduje podľa § 192.

17. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej
ustanovené inak.

18. Podľa § 134 ods. 2 SSP správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak
a) rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe
neúčinného právneho predpisu,
b) rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený,
c) ide o veci podľa § 192,

d) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba,
e) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. d),
f) vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa.19. Podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

20. Podľa § 180 ods. 1 SSP žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom
prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny
opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie.

21. Podľa § 47 zákona č. 73/1998 Z. z. služobná disciplína policajtov spočíva v dôslednom

plnení povinností ustanovených ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi, ďalšími všeobecne záväznými
právnymi predpismi, služobnou prísahou, rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených.

22. Podľa § 48 ods. 3 písm. a) zákona č. 73/1998 Z. z. policajt je povinný plniť svedomite úlohy, ktoré sú
mu uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi,
ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne

oboznámený.

23. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. disciplinárnym previnením je zavinené porušenie

povinností policajta, pokiaľ nie je trestným činom alebo priestupkom.

Podľa § 56 ods. 1 zák. č. 73/81998 Z. z. pred uložením disciplinárneho opatrenia musí byť vždy
objektívne zistený skutočný stav. Policajtovi musí byť pred uložením disciplinárneho opatrenia daná
možnosť vyjadriť sa k veci, navrhovať dôkazy a obhajovať sa.

24. Podľa čl. 47 Nariadenia prezidenta Policajného zboru č. 22/2013 o činnosti základných útvarov
služby poriadkovej polície Policajného zboru v znení neskorších predpisov kniha fonogramov a hlásení
slúži na obvodnom oddelení ako pracovná pomôcka pre potreby stálej služby alebo funkcionárov a na
policajnej stanici určeného referenta s územnou a objektovou zodpovednosťou na trvalé a v časovom

slede nasledujúce zaznamenávanie telefonických oznámení, služobných informácií, fonogramov a
hlásení. Vykonávajú sa v nej aj zápisy aj o dočasnom zastupovaní policajta určeného do výkonu stálej
služby, napr. z dôvodu zastupovania počas prestávky na jedlo a oddych, ako aj iných nepredvídateľných
okolností počas výkonu stálej služby. Za úplnosť zápisov v knihe fonogramov a hlásení zodpovedá ten,
kto zápis vykonal.

V. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom

25. Správny súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu
správneho orgánu, preskúmal napadnuté rozhodnutia, ako i postup predchádzajúci ich vydaniu v

medziach žalobného návrhu a podstatných žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP, § 183 SSP), nezistiac
existenciu tzv. vád trestania uvedených v § 195 SSP, ktorá by správny súd oprávňovala preskúmať
napadnuté rozhodnutie nad rozsah uplatnených žalobných bodov, pričom za splnenia procesných
podmienok (§ 107 ods. 2 SSP a § 137 ods. 4 SSP), vec prejednal bez nariadenia pojednávania a dospel
k záveru o nedôvodnosti žaloby.

26. Z obsahu administratívneho spisu a podaní adresovaných správnemu súdu v predmetnej
veci vyplýva, že medzi účastníkmi je sporný aj zistený skutkový stav ohľadom konania žalobcu
kvalifikovaného ako disciplinárne previnenie podľa § 52 ods. 1 zák.č. 73/1998 Z. z., v spojení s ust. § 48
ods. 3 písm. a) tohto zákona, ktoré malo spočívať v tom, že žalobca mal porušiť článok 47 Nariadenia

prezidenta PZ č. 22/2013 o činnosti základných útvarov služby poriadkovej polície Policajného zboru,
keď nevykonával službu v intenciách platného interného predpisu, nevykonal žiaden zápis o dočasnom
zastupovaní do knihy fonogramov a hlásení, aj napriek tomu, že v čase o 9,00 hod. dňa 10.8.2018 bez
vedomia službu konajúceho nadriadeného pracovníka opustil miesto výkonu stálej služby.

27. Medzi základné povinnosti policajta okrem iných patrí svedomité plnenie úloh daných mu ústavou,
ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené
rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený (§ 48 ods.
3 písm. a/ zákona č. 73/1998 Z. z.).28. Na zabezpečenie jednotného postupu pri plnení úloh a povinností príslušníkmi Policajného zboru
a na zvýšenie morálneho stavu a služobnej disciplíny vydávajú príslušné štátne orgány - Ministerstvo

vnútra Slovenskej republiky, minister vnútra Slovenskej republiky, prezident Policajného zboru a
Prezídium policajného zboru vykonávacie všeobecne záväzné právne predpisy a interné nariadenia,
ktoré majú prispieť k dôslednému plneniu úloh policajtov. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že
na výkon štátnej služby policajtov ako príslušníkov ozbrojeného zboru je kladený dôraz na dodržiavanie
služobnej disciplíny, ktoré spočíva v dôslednom plnení povinností policajtmi, ktoré stanovuje Ústava,

ústavné zákony, zákony, ďalšie všeobecne záväzné právne predpisy, služobná prísaha, rozkazy,
nariadenia, príkazy a pokyny nadriadených (§ 47 zák. č. 73/1998 Z. z.).

29. Vzhľadom na vyššie uvedenú zákonnú a podzákonnú úpravu práva a povinností policajtov, s
prihliadnutím na zistený skutkový stav, správny súd preskúmaním obsahu administratívneho spisu

a žalobou napadnutých správnych rozhodnutí oboch stupňov ako aj postupu predchádzajúceho ich
vydaniu konštatuje, že správne orgány pri ukladaní disciplinárneho opatrenia žalobcovi za zistené
porušenie povinností policajta dostatočne zistili skutkový stav veci, ktorý bez pochybností preukázal,
že žalobca sa dopustil disciplinárneho previnenia na tom skutkovom základe, že nevykonal zápis o
dočasnom zastupovaní do knihy kontrol, aj napriek tomu, že v čase o 9,00 hod. dňa 10.8.2018 bez

vedomia službukonajúceho nadriadeného pracovníka opustil miesto výkonu stálej služby, čím porušil
tento článok, za čo mu bolo s prihliadnutím na jeho predchádzajúce služobné hodnotenia uložené
primerané disciplinárne opatrenie, spočívajúce v znížení služobného platu o 5% na dobu jedného
mesiaca, ktoré do budúcnosti môže prispieť k náprave žalobcu pri plnení jeho služobných povinností
a v dôslednom dodržiavaní služobnej disciplíny. Zároveň správny súd konštatuje, že pri ukladaní

disciplinárneho opatrenia nadriadený viedol konanie v súlade s ustanoveniami § 55 až § 60 zák.č.
73/1998 Z.z., pričom dbal na zachovávanie procesných práv žalobcu. Preskúmavané rozhodnutia oboch
stupňoch sú riadne odôvodnené a rozhodnutie druhého stupňa obsahuje odpovede na všetky podstatné
odvolacie námietky žalobcu.

30. V danom prípade bolo úlohou správneho súdu posúdiť, či boli splnené zákonné podmienky na
uloženie disciplinárneho opatrenia - disciplinárneho rozkazu, spočívajúceho v znížení služobného platu
o 5% na dobu jedného mesiaca žalobcovi za disciplinárne previnenie, ktoré bolo žalobcovi kladené za
vinu, ďalej či napadnuté rozhodnutie vrátane disciplinárneho rozkazu sú rozhodnutiami zákonnými, či
už z hľadiska procesnej stránky a rovnako tiež zo strany hmotnoprávnej. Porušenie povinností, ktoré

je žalobcovi kladené za vinu a uložené mu vo forme disciplinárneho previnenia vyplýva z vykonaného
dokazovania (z výpovede svedka nstržm. L. R. ako aj z porušenia čl. 47 Nariadenia PZ č. 22/2013
ako aj rozporuplných tvrdení žalobcu ohľadne jeho pôsobenia v stálej službe dňa 10.8.2018). Podľa
názoru správneho súdu žalobca sa jednoznačne dopustil porušenia povinností vyplývajúcich z čl. 47
Nariadenia, pretože nevykonal žiaden zápis o dočasnom zastupovaní do knihy fonogramov a hlásení,

a to napriek tomu, že v čase o 9,00 hod. dňa 10.8.2018 bez vedomia službukonajúceho nadriadeného
pracovníka opustil miesto výkonu stálej služby. Nebolo sporné, že žalobca dňa 10.8.2018 bol do tejto
stálej služby určený žalobca, pričom z logického výkladu čl. 47 Nariadenia možno konštatovať, že zápisy
o dočasnom zastupovaní policajta určeného do výkonu stálej služby by mal vykonať ten pracovník, ktorý
opustil miesto výkonu stálej služby, t.j. v danom prípade žalobca.

31. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že došlo k porušeniu jeho zákonného práva na obhajobu, tak s týmto
jeho tvrdením nemožno súhlasiť, nakoľko tento mal možnosť pred vydaním disciplinárneho rozkazu sa
vyjadriťkpodkladomrozhodnutia,spôsobuzisteniaakoajnavrhnúťdôkazy.Svedčíotomupovedomenie
o začatí disciplinárneho konania zo dňa 29.1.2019, ktoré mu bolo doručené dňa 7.2.2019, na ktoré aj

reagoval, avšak nevedel sa bližšie vyjadriť k priebehu stálej služby, nakoľko si v skutočnosti týkajúce
sa jeho opustenia miesta výkonu stálej služby nepamätá, a to vzhľadom na uplynutie doby šiestich
mesiacov od tohto za vinu mu kladného skutku. Z administratívneho spisu bolo zistené, že na základe
jeho požiadavky mu bola predĺžená lehota na vyjadrenie sa k veci a to do 26.2.2019, na čo reagoval
tak, že požadoval doplniť informácie na základe akej kontroly, resp. podnetu bolo voči nemu začaté

disciplinárne konanie a na základe akej skutočnosti policajný orgán tvrdil, že opustil stálu službu a
kde sa mal v uvedenú hodinu nachádzať. Na základe týchto zistených skutočností možno konštatovať,
že vo vzťahu k žalobcovi nebolo porušené ust. § 56 ods. 1 zák. č. 73/1998 Z. z., nakoľko žalobca
mal možnosť sa relevantným spôsobom vyjadriť k disciplinárnemu previneniu, navrhnúť dôkazy, pričomsám na svoju obranu neozrejmil ako dňa 10.8.2018 vykonával stálu službu. Jeho argumentácia bola
zmätočná, správnemu orgánu uvádzal viaceré verzie ako mohla jeho stála služba prebiehať.

32. Ako vyplýva z vyššie uvedeného, správny súd nezistil také žalobcom namietané nedostatky, ktoré
by odôvodňovali zrušenie preskúmavaných rozhodnutí, a preto žalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú
zamietol.

33. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP, keď v konaní úspešnému žalovanému

náhradu trov konania nepriznal, nakoľko orgánu štátnej správy v rámci správneho súdneho konania
náhrada trov konania v zásade neprináleží.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom
Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od jeho doručenia (§
443 ods. 2 písm. a/ SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443

ods. 5 SSP).

Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. c/ SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť

a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP)

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2
SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,

e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (§ 440 ods. 1 SSP)

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho

posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred krajským súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho

zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je
žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).