Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, June 19, 2020

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 21C/131/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316204252
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Sivák

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2020:8316204252.20

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný Okresný súd Humenné sudcom Mgr. Petrom Sivákom v právnej veci žalobcu: E. C., nar. X.

XX. XXXX, trvale bytom Š. XXXX/XX, XXX XX Y., právne zast. Advokátska kancelária KRAJŇÁK &
PARTNERS, s.r.o., Drieňová 34, 821 02 Bratislava, IČO: 47 233 427, pracovisko Laborecká 17, 066 01
Humenné proti žalovanej: R. Č., rod. E., nar. X. X. XXXX, trvale bytom T. XXXX/22, XXX 01 Y., právne
zast. JUDr. Kristínou Tomkovou - advokátkou, 067 31 Udavské 391, v konaní o určenie vlastníckeho
práva, takto

r o z h o d o l :

Súd určuje, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti, a to

a) rodinný dom s príslušenstvom, súp. č. XXX, postavený na pozemku, parc. KNC č. XXX/X, v podiele
1/1,
b) pozemok, parc. KNC č. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 66 m2, v podiele 1/1
c) pozemok, parc. KNC č. XXX/X, orná pôda o výmere 192 m2, v podiele 1/1
d) pozemok, parc. KNC č. XXX/X, trvalé trávne porasty o výmere 365 m2, v podiele 1/1
e) pozemok, parc. KNC č. XXX/X, trvalé trávne porasty o výmere 59 m2, v podiele 1/1, ktoré sú zapísané
na liste vlastníctva č. XXX Okresného úradu Y., Katastrálny odbor, pre okres Y., obec E., k. ú. E..

Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v celom rozsahu, pričom o výške bude
rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal dňa 4.5.2016 na Okresný súd Y. žalobu o určenie vlastníckeho práva a návrh na
nariadenie predbežného opatrenia. V žalobe uviedol, že známy žalobcu C. Ď. sa rozhodol, že si zakúpi
pozemky v k. ú. E. na ktorých si postaví rodinný dom, aby si zabezpečil bývanie. Keďže od roku 2007
bola na Exekútorskom úrade JUDr. Mária Mičáka, súdneho exekútora vedená voči nemu exekúcia pod
sp. zn. EX 2000/07 pre vymoženie sumy 4.979.087,83 Eur s príslušenstvom nemohol kúpiť pozemky na

svoje meno, a preto pozemky zakúpil na meno žalobcu. To sa stalo kúpnou zmluvou zo dňa 9.3.2011,
kde žalobca ako kupujúci zakúpil od predávajúcich E. A. a Š. A. nehnuteľnosti, a to pozemky zapísané
na LV. č. XXX k. ú. E.. Žalobca sa tak stal výlučným vlastníkom týchto nehnuteľností. Následne C. Ď.
na pozemku KNC č. XXX/X postavil rodinný dom a na základe listiny o určení súpisného čísla vydanej
obcou E. zo dňa 14.8.2012 bolo uvedenému domu pridelené súpisné číslo XXX a žalobca sa stal jeho
vlastníkom. Žalobca sa následne rozhodol odcestovať na určitú dobu, a preto požiadal C. Ď., aby si
tieto pozemky a rodinný dom prepísal na seba. Avšak exekučné konanie bolo ešte stále vedené voči

povinnému C. Ď., a preto sa C. Ď. a žalobca dohodli, že uvedené nehnuteľnosti prevedie žalobca
dočasne bezodplatne na terajšiu priateľku C. Ď. - žalovanú, ktorá tento bezodplatný prepis nehnuteľností
na jej osobu C. Ď. aj sama navrhla. Kúpnou zmluvou zo dňa 20.8.2012 vyhotovenou vo forme notárskej
zápisnice na Notárskom úrade v Humennom u JUDr. Viktora Dubasa notára žalobca previedol vlastníckeprávo k týmto nehnuteľnostiam zapísaným na LV. č. XXX k. ú. E. na žalovanú za kúpnu cenu 500,-
Eur, ktorá však zo strany žalovanej žalobcovi nikdy nebola vyplatená. Žalobca, žalovaná a C. Ď. sa pri
uzatváraní kúpnej zmluvy dohodli, že po skončení exekučného konania vedeného voči C. Ď. žalovaná

nehnuteľnosti bezodplatne prevedie na svojho priateľa C. Ď.. Uznesením Okresného súdu Humenné
z 10.6.2014 súd vyhlásil exekúciu vedenú voči C. Ď. za neprípustnú a túto zastavil. Žalobca uviedol,
že išlo o simulovaný právny úkon, pretože strany nikdy nemali v úmysle odplatne previesť uvedené
nehnuteľnosti na žalovanú, a teda tento právny úkon je neplatný. Tento právny úkon pritom nemá
náležitosti iného právneho úkonu, a to ani darovacej zmluvy. Z tohto dôvodu sa požaduje, aby súd určil,

že vlastníkom týchto nehnuteľností je aj naďalej žalobca. Zároveň žalobca navrhol nariadiť neodkladné
opatrenie, ktorým by sa zakázalo žalovanej nakladať s uvedenými nehnuteľnosťami.

2. Súd uznesením zo dňa 20.5.2016 vydal neodkladné opatrenie, ktorým zakázal žalovanej akýmkoľvek
spôsobom nakladať s uvedenými nehnuteľnosťami až do právoplatného skončenia konania vo veci
samej. Uznesením nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť 23.6.2016.

3. Žalovaná sa vo veci vyjadrila k žalobe, a to tak, že žiada žalobu zamietnuť. Skutočnosti uvádzané
žalobcom nie sú pravdivé. Rodinný dom od začiatku išla stavať žalovaná spolu s p. Ď., ktorý bol jej
priateľom. Žalobca nikdy uvedený dom neužíval a dom užívala len ona spolu s priateľom p. Ď.. Pokiaľ
sa robil prevod nehnuteľností zo žalobcu na ňu, bolo to nie kvôli exekúcii na p. Ď., ale kvôli tomu, že

dom ďalej odmietla financovať ak pozemky nebudú prevedené na ňu. Poukázala na to, že nezaplatenie
kúpnej ceny podľa kúpnej zmluvy nerobí túto kúpnu zmluvu neplatnú. Ako svedka navrhla vypočuť p.
E. A., jeho manželku Š..

4. Súd vo veci už rozhodol rozsudkom zo dňa 16. 11. 2018, ktorým žalobe vyhovel, avšak Krajský súd

v Prešove po odvolaní zo strany žalovanej svojím uznesením zo dňa 23. 10. 2019 rozsudok zrušil a
vec vrátil súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, pričom vyslovil právny názor, že z vykonaného
dokazovania vyplýva, aj podľa názoru Krajského súdu v Prešove, že kúpna zmluva je simulovaný
právny úkon a to aj z dôvodu, že kúpna cena tam uvedená je neprimerane nízka ku skutočnej hodnote
nehnuteľností, ktoré mali byť predmetom prevodu, avšak podľa Krajského súdu v Prešove sa okresný

súd nedostatočne zaoberal platnosťou, resp. neplatnosťou disimulovaného právneho úkonu, na čo má
zamerať ďalšie svoje konanie.

5. Žalobca zotrval na svojich prednesoch a na žalobe a uviedol, že podľa neho aj disimulovaný právny
úkon a to darovacia zmluva je neplatná z dôvodu, že neobsahuje všetky náležitosti v písomnej forme

ako to vyžaduje Občiansky zákonník a teda je neplatná, na čo musí súd prihliadať ex offo. Stotožnil sa
s právnymi závermi krajského súdu, že prvotná kúpna zmluva je simulovaný a neplatný právny úkon.

Žalovaná uviedla, že podľa nej je kúpna zmluva platná a účinná, strany ju chceli uzatvoriť, nejde o
simulovaný právny úkon a to, že žalovaná ako kupujúca nezaplatila kúpnu cenu, má za následok len

neplatnosť tejto zmluvy, ktorej sa možno dovolať do 3 rokov od jej uzavretia. Preto žiadala žalobu
zamietnuť.

Strany nemali ďalšie návrhy na dokazovanie a súd vyhlásil dokazovanie v tejto veci za skončené.

6. Súd vo veci vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový stav. Z kúpno-predajnej zmluvy zo
dňa 9.3.2011 vyplýva, že predávajúci E. A. a manželka Š. odpredali kupujúcemu žalobcovi E. C.
nehnuteľnosti, a to parcely zapísané na LV. č. XXX k. ú. E.Ť. za kúpnu cenu 600,- Eur.
Z kúpnej zmluvy spísanej vo forme notárskej zápisnice č. N 480/2012 zo dňa 20.8.2012 vyplýva, že
žalobca ako predávajúci odpredal žalovanej ako kupujúcej nehnuteľnosti zapísané na LV. č. XXX k.

ú. E., ktoré sú predmetom tohto súdneho sporu za kúpnu cenu 500,- Eur pričom kúpna cena bola
vyplatená pred podpísaním tejto zmluvy. Predávajúci potvrdzuje prevzatie kúpnej ceny v plnej výške
svojím podpisom v závere tejto zmluvy.
Z listu vlastníctva č. XXX k. ú. E. vyplýva, že žalovaná je výlučnou vlastníčkou pozemkov XXX/X, XXX/
X, XXX/X, XXX/X a rodinného domu súpisné číslo XXX postaveného na parcele XXX/X.

Z uznesenia Okresného súdu Humenné zo dňa 10. júna 2014, sp. zn. XXEr/XXX/XXXX, právoplatné
dňa 17.7.2014 vyplýva, že súd exekúciu proti povinnému C. Ď. vyhlásil za neprípustnú a túto zastavil.Z rozhodnutia obce E. zo X.X.XXXX, č. XXXX/XX bolo vydané dodatočné povolenie pre žalobcu na
stavbu rodinný dom - novostavba s tým, že sa povoľuje užívanie tejto dokončenej stavby. Rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť X.X.XXXX.

Z listiny o určení súpisného čísla zo dňa X.X.XXXX vyplýva, že na stavbu postavenú žalobcom v obci
E. sa určuje súpisné číslo č. XXX.
Žalobca pri svojej výpovedi uviedol, že dňa 20.8.2012 uzavrel u notára Viktora Dubasa kúpnu zmluvu,
ktorou previedol uvedené nehnuteľnosti v k. ú. E.Ť. na žalovanú. Keď prišiel k notárovi papiere boli
pripravené. K notárovi prišiel on a žalovaná. On podpísal papiere a dodnes žije v tom, že boli robené

ako bezodplatný prevod pričom žiadne peniaze za tento predaj nedostal od žalovanej, bola urobená
len ústna dohoda medzi ním a žalovanou, že keď p. Ď. nebude mať exekučné problémy tak uvedené
nehnuteľnosti sa prevedú bezodplatne na p. Ď. s čím žalovaná súhlasila. Túto ústnu dohodu uzavreli vo
E. v uvedenom dome pred uzavretím kúpnej zmluvy u notára. V dome bol prítomný on, žalovaná a p. Ď..
Keď podpisoval kúpnu zmluvu u notára tak ju nečítal. On chcel odísť na určitú dobu do zahraničia, preto
požiadal p. Ď., aby si našiel niekoho známeho na koho sa dom prepíše. V tom čase p. Ď. so žalovanou

spolu žili a žalovaná navrhla, že keď spolu žijú nech sa dom kľudne napíše na ňu s čím žalobca súhlasil a
p. Ď. taktiež. Notárovi dala pripraviť kúpne zmluvy žalovaná. Žalobca uviedol, že pôvodne sa dohodli, že
sa to urobí darovacou zmluvou avšak on sa v tom nevyzná a keďže má p. Ď. problémy s exekúciou tak sa
na žalovanú prepíše dom. Pôvodne chcel žalobca dom prepísať na p. Ď. avšak kvôli exekúcii voči nemu
sa to nedalo urobiť. Čo sa týka výstavby domu uviedol, že pozemky kúpil od p. A., pretože p. Ď. si chcel

postaviť dom najprv len záhradnú chatu, neskôr rodinný dom. Chodil p. Ď. pomáhať na uvedený dom.
Na obec podali oznámenie o drobnej stavbe, pokiaľ sa pamätá, vtedy ešte žalovaná nebola priateľkou
p. Ď.. Začali stavať v roku 2009. Následne sa robilo kolaudačné rozhodnutie a zmena projektu a listiny o
pridelení súpisného čísla. Dom staval p. Ď., žalobca, E. A. syn a syn žalobcu. Stavbu financoval p. Ď. zo
svojich prostriedkov. Žalovaná dom nefinancovala. V tom čase robila vo firme Oldrati a zarobila možno

400,- Eur mesačne. V dome od začiatku až doteraz býva p. Ď..

7. Žalovaná vo veci vypovedala, že čo sa týka kúpnej zmluvy z XX.X.XXXX súhlasí s tým, čo povedal
žalobca, to znamená, že k notárovi prišla ona a žalobca avšak bol tam s nimi aj p. Ď., ktorý ostal sedieť
na lavičke pred kanceláriou notára. Všetky papiere už boli pripravené. Uviedla, že papiere dal u notára

pripraviť p. Ď. a nie je pravda, aby ona dala u notára pripraviť uvedené papiere. Ona bola družkou p.
Ď.. Dom stavala spolu s p. Ď.. Napríklad elektrika, prípojka sa robila na jej meno. Pozemky previedol
p. A. na žalobcu, ona o tom ani nevedela až keď jej to povedali, bolo to z dôvodu, že p. Ď. mal nejaký
problém s exekúciou. Uviedla, že v roku 2014 si zobrala hypotéku 15.000,- Eur, aby mali na dokončenie
fasády, podláh pričom v dome už v tom čase bývali. Po dokončení domu dom bol napísaný na žalobcu.

Uviedla, že celú výstavbu riadil p. Ď., on hovoril čo treba robiť, kde treba ísť, čo treba podpísať. Následne
žalobca si chcel vybaviť podporu, tak sa musel zbaviť domu, aby ju mohol dostať a dom sa prepísal so
žalobcu na žalovanú kúpnou zmluvou z 20.8.2012. Na p. Ď. sa neprepisoval, pretože on mal vtedy voči
sebe exekúciu. Uviedla, že ona nevyplatila žalobcovi dohodnutú kúpnu cenu 500,- Eur, pretože všetko
to bola záležitosť p. Ď., ktorý mal všetky papiere. Žalovaná uviedla, že dôverovala p. Ď. a žalobcovi pri

uzatváraní kúpnej zmluvy z XX.X.XXXX, a preto zmluvu podpísala, pričom p. Ď. jej hovoril že bude žiť
s ním spolu s v tomto dome a budú na návštevu chodiť aj jej deti. S pánom Ď. sa rozišla v roku 2015.
Všetky peniaze aj jej v tom čase riadil p. Ď., ktorý to financoval. Pokiaľ jej vráti jej peniaze je ochotná
sa s p. Ď. dohodnúť.

8. Následne súd vypočul navrhnutých svedkov. C. Ď. uviedol, že v roku 2008 chodil p. A. pomáhať s
prácami na staršom dome, ktorý kúpil v obci E.. Následne sa dohodli, že si tam postaví spolu s p. C.
na uvedených pozemkoch víkendové rekreačné chaty. V roku 2009 začal pomaly stavať p. Ď. aj svoju
chatu, pričom požiadal stavebné povolenie. V roku 2010 stavbu zakryli. Následne robili geometrický plán
na rozčlenenie pozemkov a v roku 2011 sa rodinný dom a pozemok napísali na p. C.. V tom čase on mal

na seba fiktívnu exekúciu zhruba na 5 miliónov eur, a preto tento dom aj rozostavaný dom a pozemok
napísal na žalobcu, ktorý bol jeho priateľ a ktorému dôveroval. V roku 2012 sa dom skolaudoval a dostal
aj súpisné číslo. Vtedy za ním prišiel žalobca, že chce vycestovať do zahraničia, a teda potrebuje, aby
som si dom s pozemkom prepísal na seba. V tom čase ešte exekúcia voči nemu nebola právoplatne
ukončená a žil s prítomnou žalovanou ako priateľkou. Žalovaná navrhla, aby ten dom s pozemkami na

určitú dobu dokedy voči nemu bude trvať exekúcia bol prepísaný na ňu. Taktiež navrhla, že má známeho
spolužiaka notára Dubasa, ktorý to celé darovacou zmluvou prevedie na ňu zo žalobcu a následne keď
sa skončí exekúcia, že to ona na mňa prevedie. Prepis prebehol tak, že žalovaná uviedla, že u notára
je všetko pripravené, že tam treba ísť. Preto všetci traja sa odviezli k notárovi Dubasovi, kde žalovaná ažalobca išli hore k notárovi, on sedel v aute, následne sa asi po 15-tich minútach vrátili späť, že všetko
je hotové. Keď sa vrátili do E. zastavili sa v obchode a následne prišli do uvedeného rodinného domu,
kde sa p. Ď. dozvedel, že to nie je darovacia zmluva, ale že to je kúpna zmluva dokonca za sumu 500,-

Eur, čo mu pripadalo smiešne, lebo len pozemok stál 600,- Eur. Bral to však ako dočasnú vec, preto
to akceptoval. Potom ako urobia prevod domu a pozemkov jednali priamo v tomto rodinnom dome, bol
tam prítomný p. Ď., žalobca, žalovaná a p. T., kde sa dohodli na darovacej zmluve. U notára všetko
vybavovala žalovaná. V roku 2014 bola exekúcia voči nemu zastavená, preto žalovanej navrhol, že
môže naňho prepísať dom. Žalovaná prisľúbila, že to urobí, nakoniec však nič neurobila. Vtedy zistil, že

dom je zaťažený hypotékou vo výške 15.000,- Eur. Keď sa na to pýtal žalovanej tá mu povedala, že dom
je jej a ona si s ním môže robiť čo chce a takto sa to ťahá dodnes. Chcel sa so žalovanou mimosúdne
dohodnúť, avšak táto zvyšovala svoje finančné požiadavky a dohode nedošlo. Dom staval on a rovnako
ho aj financoval. Ako živnostník mal nejaké úspory, taktiež mal známeho p. G., ktorý mu na to požičal
15.000,- Eur a taktiež v roku 2013 predal byt v Y. na P. X za sumu 42.500,- pričom peniaze poukázal na
účet žalovanej. Žalovaná zobrala v roku 2012 po prepise dome na ňu hypotéku 12.000,- Eur a z peňazí,

ktoré on získal za predaj bytu o mesiac túto hypotéku vyplatila. Žalovaná na výstavbu domu neprispela,
pracovala vo firme Oldrati, kde mala príjem okolo 400,- Eur mesačne pričom mala rôzne výdavky. V čase
keď začal stavať dom už bol priateľom žalovanej, on žalovanej pomáhal s jej finančnými investíciami.
Žalovaná na dom neprispela. Dom robil svojpomocne, všetko zháňal on. Prevod domu zo žalobcu na
žalovanú sa robil na podnet žalobcu, druhý úver, ktorý uvádza žalovaná na sumu 15.000,- Eur nešiel

na výstavbu a dokončenie domu.
Svedkyňa C. T. uviedla, že so žalobcom a žalovanou bola kamarátka dlhé roky a navštevovala ich,
chodila k nim domov do E.. Vedela o tom, že p. Ď. má voči sebe nejakú exekúciu, a preto dom, pozemky
ako aj autá p. Ď. boli napísané na žalobcu. Neskôr žalobca zvažoval, že odíde do zahraničia a chcel
si vybaviť aj podporu, a preto chcel dom a pozemky chcel previesť naspäť na p. Ď.. Svedkyňa bola pri

jednaní v dome vo E.Ť., kde boli prítomní žalobca, žalovaná, p. Ď. a ona a kde sa dohodli na základe
návrhu žalovanej, že dom sa prevedie na žalovanú. Pri podpisovaní zmluvy svedkyňa nebola. Nevedela
uviesť, či sa bavili o tom, že dom sa prevedie kúpnou zmluvou alebo darovacou zmluvou ani ako sa
to nakoniec urobilo. Taktiež sa nevie vyjadriť v tomu, kto financoval dom. Do domu chodila už keď bol
postavený.

Svedkyňa S. Č. uviedla, že strany konania pozná, pretože chodili do obchodu na kávu. Keď raz bola
v obchode do domu prišiel p. Ď., žalobca a žalovaná a povedal jej, že idú akurát prepisovať dom na
dva tri roky, a to na žalovanú. Hovorili o kúpno-predajnej zmluve. Rozprávali sa, že dom je napísaný na
žalobcovi, ktorý však mal odcestovať do zahraničia a nemôže sa prepísať na p. Ď., lebo ten má voči sebe
exekúciu, a preto ho prepísali na žalovanú o tom sa rozprávali. Dom staval p. Ď.. Keď prišla žalovaná k

nám do obce dom už stál. Keď sa bavili o kúpnej zmluve nebavili sa o financiách.
Svedok E. A. uviedol, že keď rekonštruoval svoj dom pomáhal mu pri tom aj p. Ď. a žalobca. Následne
chcel prepísať na p. Ď. časť svojho pozemku avšak nemohol to urobiť priamo, lebo mal na seba nejaké
exekúcie, preto pozemky prepísal na žalobcu. Tak sa dohodli všetci traja. V tom čase tam už bola
žalovaná, ktorá žila s p. Ď.. Urobila sa kúpno-predajná zmluva na pozemky za 600,- Eur. Následne p. Ď.

robilbetónovúplatňu,naobecnýúradsadalooznámenieodrobnejstavbe.Nevedelsavyjadriťktostaval
dom, či p. Ď. alebo p. Č., lebo tam boli všetci, chodil tam aj žalobca. V tom čase žalovaná robila vo firme
Oldrati. O financovaní domu nemá žiadne vedomosti. Následne len z počutia počul, že dom sa prepísal
na žalovanú, nevie o dôvode, potom postavil vysoký plot medzi pozemkami a s p. Ď. sú rozhádaní.
Svedkyňa Š. A.T. uviedla, že strany konania pozná s tým, že žalovaná spolu s priateľom p. Ď. začala v

roku 2008 stavať záhradnú chatu, bola tam 25.10.2010 zavedená elektrická prípojka na meno žalovanej,
a to z dôvodu že táto mala jediná v tom čase riadny príjem, chodila do roboty. Následne kúpnou zmluvou
z 9.3.2011 previedla spolu s manželom dom na žalobcu. Bolo to z dôvodu, že p. Ď. mal na seba nejaké
exekúcie, a preto nemohol mať pozemky napísané na svoje meno. Potom sa rozprávali pred podpísaním
kúpnej zmluvy. Následne p. Ď. so žalovanou začali dom stavať. Potom sa s p. Ď. pohádali. O ďalších

skutočnostiach nemá žiadne vedomosti.

9. Na uvedený právny vzťah je potrebné aplikovať predovšetkým tieto právne normy:
Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne, inak je neplatný.

Podľa § 41a ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak neplatný právny úkon má náležitosti iného právneho
úkonu, ktorý je platný, možno sa naň odvolať, ak je z okolností zrejmé, že vyjadruje vôľu konajúcej osoby.Podľa § 41a ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí
tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Neplatnosti
takéhoto právneho úkonu sa nemožno dovolať voči účastníkovi, ktorý ho považoval za nezastretý.

Podľa § 46 ods. 1 Občianskeho zákonníka, písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch
nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.
Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, Ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje
zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

10. Z vykonaného dokazovania a z listinných dôkazov, vrátane výpovedí svedkov vyplynul skutkový stav
tvrdený v žalobe, a to že žalobca odkúpil pozemky kúpnou zmluvou z 9.3.2011 od predávajúcich E.
A. a jeho manželky Š.. Bolo to z dôvodu, že voči C. Ď. v tom čase bolo vedené exekučné konanie, a
teda nemohol mať pozemky napísané na svoje meno, preto sa strany dohodli, že pozemky sa napíšu
na žalobcu. Následne na týchto pozemkoch začal C. Ď. spolu s priateľkou žalovanou stavať záhradnú
chatu, neskôr rodinný dom, ktorý bol aj postavený v roku 2012, kedy bol aj skolaudovaný a bolo mu

pridelené súpisné číslo. Na základe podnetu žalobcu, ktorý chcel odísť do zahraničia žiadal od p. Ď.,
aby tieto pozemky a dom boli prepísané naňho, avšak exekúcia voči p. Ď. naďalej trvala. Zo zhodných
výpovedí vyplynulo, že za prítomnosti žalobcu, žalovanej, p. Ď. a p. T. sa v uvedenom rodinnom dome
dohodli, že uvedený dom sa prepíše darovacou zmluvou na žalovanú, ktorá bola v tom čase priateľkou p.
Ď. a táto ho následne po skončení exekúcie prepíše bezodplatne naspäť na p. Ď.. K tomu však nedošlo.

11. Z uvedených skutočností, a to predovšetkým z výpovedí žalobcu, p. Ď., p. T., ale aj z výpovedí
žalovanej vyplýva, že uvedenú kúpnu zmluvu dala vyhotoviť u notára práve žalovaná, a to aj napriek
dohode, že sa nehnuteľnosti prevedenú bezodplatne, teda darovacou zmluvou. O tejto skutočnosti
svedčípredovšetkýmobjektívnaskutočnosťpreukázanázvýpovedístrán,atožekúpnacenadohodnutá

v kúpnej zmluve z XX.X.XXXX reálne vyplatená nebola, hoci v kúpnej zmluve sa píše, že bola vyplatená
pri podpísaní kúpnej zmluvy. Avšak samotná žalovaná, žalobca a p. Ď. potvrdili, že kúpna cena nikdy
zo strany žalovanej žalobcovi vyplatená nebola. To potvrdzuje fakt, že celá kúpna zmluva je simulovaný
právny úkon, a teda je absolútne neplatná. Chýba teda vážnosť prejavu vôle zo strany zmluvných
strán. Kúpnu zmluvu nechceli uzavrieť a ide o simulovaný právny úkon. Keďže tento simulovaný právny

úkon nemá náležitosti inej zmluvy, a to ani darovacej zmluvy nie je platný ani tento zastretý právny
úkon. V zmluve chýba podstatná náležitosť darovacej zmluvy a to prejav bezodplatnosti. Na posúdení
veci nič nemenia skutočnosti ohľadom financovania stavby či už žalobcom, žalovanou alebo p. Ď.. Z
výpovedí strán konania, svedkov vyplynulo, že výstavbu domu, jeho financovanie, vybavovanie všetkých
záležitostí mal na starosti p. Ď., ktorý dom aj svojpomocne staval. Rovnako z výpovedí ako aj z výpovedí

žalovanej vyplýva, že p. Ď. rozhodoval o osude domu, pozemkov a o nakladaní s nimi. V dome aj
býva od jeho postavenia. Neplatnosť tohto právneho úkonu vyplýva priamo z občianskeho zákonníka, z
vyššie uvedených ustanovení, a preto súd žalobe v celom rozsahu vyhovel, pretože žalobca preukázal
svoje tvrdenia. Naopak žalovaná neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala, aby kúpna zmluva
bola uzavretá platne a nepreukázala, aby sa strany dohodli na uzavretí kúpnej zmluvy, nepreukázala

vyplatenie kúpnej ceny. Jej výpoveď priamo vyvracajú žalobca ako predávajúci, p. Ď. a p. T..
Čo sa týka výpovede svedkyne S. Č., ktorá uviedla, že pred uzavretím kúpnej zmluvy strany prišli ku nej
na kávu do obchodu a bavili sa o kúpnej zmluve, z výpovede p. Ď. a výpovede žalobcu je zrejmé, že
strany konania a p. Ď. prišli do obchodu vo E.Ť. až po uzavretí kúpnej zmluvy, teda po tom ako vedeli,
že bola uzavretá kúpna zmluva.

12. Súd v súlade s právnym názorom Krajského súdu v Prešove došiel teda k záveru, že kúpna zmluva
je simulovaný právny úkon a je neplatná podľa vyššie uvedených právnych predpisov, pretože strany ju v
skutočnostinechceliuzatvoriťanemienilidosiahnuťúčinky,ktorésúspojenéstýmtoprávnymúkonom.O
tom svedčí predovšetkým výpovede oboch strán konania, výpoveď svedka Ď., z ktorých je okrem iného

zrejmé, že kupujúca žalovaná nikdy ani nechcela zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu a ani ju nezaplatila a
naopak žalobca ako predávajúci nikdy ani nechcel obdržať túto kúpnu cenu, resp. ju vymáhať. Okrem
tejto skutočnosti o tom svedčí aj objektívny dôkaz a fakt, na ktorý poukázal aj Krajský súd v Prešove
a to, že v kúpnej zmluve dohodnutá kúpna cena je neprimerane nízka ku skutočnej hodnote rodinného
domu a pozemkov, ktoré mali byť predmetom prevodu.

13. Súd sa teda zaoberal skutočnosťou, či je platne uzavretý disimulovaný právny úkon, pričom v tomto
prípade prichádza do úvahy len darovacia zmluva uzavretá podľa Občianskeho zákonníka, ktorá keďže
sa týka nehnuteľností, musí byť uzavretá v písomnej forme, inak je neplatná. V tomto prípade súd vcelom rozsahu sa stotožňuje s tvrdeniami žalobcu a to, že Občiansky zákonník vyžaduje v kogentných
právnychnormáchpísomnúformudarovacejzmluvyatoajohľadombezodplatnéhoprevoduatotonieje
možné nahradiť. Uvedená kúpna zmluva ako simulovaný právny úkon však neobsahuje v sebe písomné

uvedenie bezodplatnosti prevodu týchto nehnuteľností. Túto bezodplatnosť a písomné prejavenie tohto
právneho úkonu, čo je podstatnou náležitosťou darovacej zmluvy, nemôže nahradiť ani ústna dohoda
strán konania, a to z dôvodu, že Občiansky zákonník vyžaduje písomnú formu a nemôže to nahradiť ani
právny úkon urobený vo forme konania, resp. nekonania (vyplatenie, nevyplatenie kúpnej ceny), pretože
Občiansky zákonník tu v kogentných právnych normách stanovuje písomnú formu. Z týchto dôvodov ani

disimulovaný právny úkon - darovacia zmluva nemá splnené náležitosti podľa Občianskeho zákonníka
v písomnej forme a preto je aj tento právny úkon neplatný. Z týchto dôvodov súd žalobe vyhovel.

14. Úspešnému žalobcovi súd priznal v súlade s § 255 CSP nárok na náhradu trov konania v celom
rozsahu, pričom o výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.