Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie, Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, October 5, 2018

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 8Er/734/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4209210993
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 10. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Jaďuďová
ECLI: ECLI:SK:OSKN:2018:4209210993.2

Uznesenie

Okresný súd Komárno v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25,
Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpený: JUDr. Martin Máčaj, advokát, so sídlom Pribinova
25, Bratislava, IČO: 31 815 138, proti povinnému: I. Q., nar. X.X.XXXX, bytom Y. XXX/XX, Z., právne
zastúpený: JUDr. Roman Jurík, advokát so sídlom Jazerná 19, Nové Zámky, o vymoženie 1160,42 eur
s príslušenstvom a trov exekúcie

r o z h o d o l :

I. Súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, PhD. nie je z vykonávania exekúcie vedenej proti povinnému
v y l ú č e n ý .

II. Súd návrh povinného na odklad exekúcie z a m i e t a .

III. Súd exekúciu vyhlasuje za neprípustnú a túto z a s t a v u j e .

IV. Oprávnený je povinný z a p l a t i ť súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému PhD. trovy
exekúcie vo výške 39,83 eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.

V. Povinnému súd náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 10.8.2009 domáhal vykonania exekúcie na
vymoženie pohľadávky proti povinnému vo výške 1160,42 eur s príslušenstvom a trov exekúcie na
základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu so sídlom v Bratislave zo dňa 10.6.2009, sp. zn. SR 06084/09.

2. Dňa 18.5.2016 bolo súdu doručené podanie povinného označené ako námietka zaujatosti súdneho

exekútora, návrh na zastavenie exekúcie a návrh na odklad exekúcie. Povinný v podaní namietal
zaujatosť súdneho exekútora vo vzťahu k danej exekúcii, nakoľko súdny exekútor poverený vykonaním
exekúciebolvminulostizamestnancomoprávneného.Vďalšompovinnýpoukázalnasamotnýexekučný
titul, ktorým je rozhodcovský rozsudok, ktorý je podľa názoru povinného ničotný, nie je formálne
ani materiálne vykonateľný, a to s ohľadom na nedostatok právomoci rozhodcovského súdu vydať
rozhodnutie v danej veci, keď rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť právomoc rozhodcovského

súdu predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku v súlade s § 53 ods. 4 písm. r/ OZ platného a
účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy. Povinný tiež poukázal na skutočnosť, že predmetný rozsudok
zaväzuje povinného na zákonom nedovolené plnenie - úrok z omeškania vo výške 0,25% denne, teda
91,25 % ročne. Takáto výška úroku je podľa názoru povinného úžernícka a zákonom nedovolená.
Povinný poukázal na povinnosť súdu ex offo skúmať v každom štádiu exekučného konania prítomnosť
neprijateľných zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nepriznať oprávnenému plnenie z

nich.Vsúvislostisuvedenýmpovinnýpoukázalnaviaceroďalšíchneprijateľnýchzmluvnýchpodmienok,
ako napríklad blanko splnomocnenie pre advokáta podľa výberu oprávneného na zastupovaniepovinného pri uzatváraní zmluvy o zriadení záložného práva a na spísanie notárskej zápisnice s
doložkou vykonateľnosti, zmluvnú pokutu za nezabezpečenie úveru na výzvu dodávateľa, atď. Pri takom
množstve neprijateľných podmienok a výslovného porušenia zákona platného už v čase uzatvorenia

zmluvy je podľa názoru povinného sotva možné zmluvu považovať za platnú. Napokon povinný ako
ďalší z dôvodov pre zastavenie predmetnej exekúcie považoval dôvod pre zastavenie exekúcie podľa §
57 ods. 1 písm. l/ EP, podľa ktorého súd zastaví exekúciu, ak by výkon exekučného titulu bol v rozpore
s verejným poriadkom. Povinný v závere svojho podania navrhol, aby súd exekúciu zastavil, rozhodol
o trovách exekúcie a zároveň povolil odklad exekúcie v súlade s § 56 ods. 2 EP, nakoľko súd môže v

prípade, že sa dá očakávať zastavenie exekúcie, povoliť odklad exekúcie aj bez návrhu.

3. Dňa 1.6.2016 doručil oprávnený vyjadrenie k podaniu povinného. Oprávnený k námietke zaujatosti
súdneho exekútora uviedol, že skutočnosť, že súdny exekútor bol niekedy v minulosti zamestnancom
oprávneného nezakladá sama osebe jeho pomer k účastníkovi konania. Poukázal na názor, že o
námietke zaujatosti sa rozhoduje len na návrh a nie na základe oznámenia súdneho exekútora o tom,

že ho Ústavný súd SR v jednej veci vylúčil. Zároveň oprávnený poukázal na judikatúru existujúcu v
tejto veci, ako aj na rozhodnutia súdov, ktoré v podobnej veci rozhodli, že súdny exekútor nie je z
vykonávania exekúcie vylúčený. K tvrdeniu povinného o neprijateľnej rozhodcovskej doložke oprávnený
uviedol, že v danej veci ide o nevýhradnú rozhodcovskú doložku, nakoľko umožňuje každej zmluvnej
strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho

konania. Oprávnený ďalej uviedol, že podľa odbornej literatúry nevýhradná rozhodcovská doložka
nebude dotknutá ustanovením § 53 ods. 4 písm. r/ OZ (Magál, M. - Kubina, P.: Rozhodcovské doložky
v spotrebiteľských zmluvách, Justičná revue, 2008 č. 4, s. 616 a nasl.). Oprávnený poukázal na
znenie rozhodcovskej doložky, z ktorého vyplýva, že sa zmluvné strany dohodli na tzv. alternatívne
určenej právomoci súdu na riešenie sporov. V závislosti od druhu podanej žaloby prichádzalo teda do

úvahy buď rozhodcovské konanie alebo konanie pred všeobecným súdom. Podľa oprávneného sa teda
nemožno stotožniť s právnym názorom povinného o výlučne danej právomoci rozhodcovského súdu.
Uvedené by znamenalo pre dodávateľa len jediné, a to úplné znemožnenie využitia rozhodcovského
konania. Pritom je zrejmé, že z ustanovenia §53 ods. 4 písm. r/ OZ v žiadnom prípade nevyplýva úmysel
zákonodarcu zakázať rozhodcovské konanie úplne, ale iba ho obmedziť. Oprávnený zastal názor, že

alternatívne rozhodcovské doložky sú právne prípustné aj v súlade so smernicou č. 93/13/EHS, podľa
ktorej sa neprípustnosť týka len rozhodcovského konania, ktoré nespadá pod príslušné právne predpisy.
Ide o prípady rozhodcovských konaní ad hoc uskutočňovaných bez príslušného právneho podkladu.
Oprávnený na záver uviedol, že rozhodcovské konanie prebiehalo v písomnej forme, vzdialenosť sídla
rozhodcovského konania od bydliska účastníkov teda nemala žiaden relevantný význam pre výsledok

konania. Nakoľko všetky podania sú na stály rozhodcovský súd doručované poštou, princíp rovnosti
účastníkov je zachovaný. Oprávnený uzavrel, že vzdialenosť súdu od miesta bydliska/sídla nemá žiaden
vplyv na možnosť domáhať sa súdnej ochrany. K poznámke povinného, že súd by mal vychádzať zo
smernice Rady 93/13EHS z 5.4.1993 oprávnený uviedol, že smernica má len nepriamu záväznosť.
Znamená to, že pre jednotlivé členské štáty sú záväzné, len pokiaľ ich konkrétny členský štát v

stanovenej dobe neimplementuje do svojho právneho systému. Keďže v tomto prípade bola uvedená
smernica implementovaná do právneho systému platného na území SR ešte v rámci tzv. „prístupového
obdobia“, slovenský súd ju nemôže používať ako prameň práva, ale musí na riešenie sporu aplikovať
príslušný právny predpis, v ktorom je táto smernica obsiahnutá. S ohľadom na uvedené oprávnený
žiadal, aby súd návrh povinného na zastavenie a odklad exekúcie zamietol.

4. Podľa § 243h ods. 1 č. 233/1995 Z.z. (EP) ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak,
exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca
2017.

Podľa § 30 ods. 1 EP súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie, ak so zreteľom na jeho pomer
k veci, ktorá je predmetom exekúcie, k účastníkom exekučného konania alebo k ich zástupcom, možno
mať pochybnosti o jeho nezaujatosti.

Podľa § 30 ods. 6 EP v námietke zaujatosti musí byť uvedené, proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý má

byť exekútor vylúčený a kedy sa účastník podávajúci námietku zaujatosti o tomto dôvode dozvedel.

Súd vo svetle vyššie citovaných ustanovení EP preskúmal námietku zaujatosti uplatnenú povinným,
podľa ktorej súdny exekútor poverený vykonaním exekúcie bol v minulosti zamestnancom oprávneného,ktorá skutočnosť mala byť dôvodom zaujatosti súdneho exekútora voči povinnému a dospel k záveru,
že námietka bol podaná po uplynutí zákonnej lehoty. Samotná skutočnosť, že súdny exekútor bol
niekedy v pracovnom pomere u oprávneného však sama osebe ešte nemôže vzbudiť pochybnosť

o tom, či súdny exekútor postupuje vo veci nestranne a nezaujato. Kolegiálny vzťah by mohol byť
dôvodom pre vylúčenie súdneho exekútora z vykonávania exekúcie, ale skôr ak by šlo o vzťah medzi
exekútorom a povinným, nie medzi exekútorom a oprávneným. Oprávnený sa sám mohol rozhodnúť,
ktorému súdnemu exekútorovi zverí vykonanie exekúcie v danej veci. Súd preto bývalý zamestnanecký
vzťah súdneho exekútora k oprávnenému bez ďalšieho nevyhodnotil ako taký, pre ktorý by mal mať

pochybnosti o jeho nezaujatosti. Navyše ak súdny exekútor postupuje v súlade s právnymi predpismi
(pričom povinný dané nenamietal a ani súd nezistil opak), nemá možnosť ísť nad rámec exekúcie, ani
nemá možnosť ovplyvňovať exekúciu vo výhodnejšom smere k oprávnenému, než ako mu to umožňuje
zákon. Súd preto v súvislosti s námietkou zaujatosti povinného rozhodol o tom, že súdny exekútor z
vykonávania exekúcie nie je vylúčený.

5. Súd za účelom posúdenia zákonnosti prebiehajúcej exekúcie vyzval oprávneného na predloženie
hmotnoprávnych podkladov preukazujúcich nárok priznaný rozhodcovským rozsudkom Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou a.s., sp.zn. SR 06084/09 zo dňa
10.6.2009, ktorý v danom prípade predstavuje exekučný titul. Exekučný súd je totiž oprávnený riešiť
otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platnej rozhodcovskej zmluvy, nielen pred

samotným udelením poverenia, ale kedykoľvek počas exekučného konania.

6. Z oprávneným predložených listín súd zistil, že strany dňa 23.5.2008 uzavreli zmluvu o úvere.
Podľa bodu 17 všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy
„všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, (...) budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom

zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., Karlovské rameno 8, Bratislava, IČO: 35
922 761 (rozhodcovský súd), ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde;
rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných poriadkov rozhodcovského súdu a to jedným
rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom
SR, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č.

99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných
strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy o úvere, vrátane sporu
o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu
podmienku tejto rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním
žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou

doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského
súdu.“

7. Oprávneným predložená zmluva o úvere založila záväzkovo - právny vzťah medzi oprávneným, ktorý
pri jej uzatváraní konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti a povinným, ktorý pri jej uzatváraní nekonal

v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Oprávnený teda pri uzatváraní predmetnej zmluvy vystupoval ako
dodávateľ a povinný ako spotrebiteľ (§ 52 ods. 3 a ods. 4 Občianskeho zákonníka). Podľa § 52 ods. 1
Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti je potom nesporné, že záväzkový vzťah medzi oprávneným a

povinným založený na základe predkladanej zmluvy je záväzkovým vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy,
a teda je potrebné ho posudzovať i v kontexte ustanovení o spotrebiteľských zmluvách podľa § 52 a
nasl. Občianskeho zákonníka.

8. Podľa § 243d ods. 2 EP, na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade

rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci
podmienky podľa osobitného predpisu, a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy
účinné do 31. decembra 2014.
Podľa § 35 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov v znení
účinnom do 31.12.2014 (ďalej len „zákon o rozhodcovskom konaní“), doručený rozhodcovský rozsudok,

ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky
ako právoplatný rozsudok súdu. Táto okolnosť však neznamená nemožnosť jeho preskúmania v
exekučnom konaní.Podľa § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na
exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon
rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví: a) z dôvodov

uvedených v osobitnom predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a)
a b) alebo c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré
je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
Podľa § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na
exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v

rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Podľa § 57 ods. 1 písm. g/ EP exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože
je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

9. Súd je toho názoru, že v danom prípade nie je možné rozhodcovskú doložku považovať za platne

uzavretú.Formuláciapredloženejrozhodcovskejdoložkytotižspôsobujeznačnúnerovnováhuvprávach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si
spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa. Súd sa nestotožnil s
názoromoprávnenéhooalternatívnejrozhodcovskejdoložke,naopak, malzato,žespotrebiteľovibolav
danom prípade fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom, nakoľko konanie

pred rozhodcovským súdom iniciuje práve veriteľ, ktorý sám zostavil znenie rozhodcovskej zmluvy vo
svojej vopred pripravenej formulárovej podobe a jednostranne určil, ktorému rozhodcovskému súdu,
bude vec predložená. Ak aj je v rozhodcovskej doložke uvedené, že v prípade, že sa spotrebiteľ obráti
ako prvý na všeobecný súd, v tom prípade už nemôže dodávateľ riešiť spor na rozhodcovskom súde,
je to vo väčšine prípadov neúčinné vzhľadom na to, že máloktorý spotrebiteľ je právne zdatný natoľko,

aby sa ako prvý obrátil na súd, zvlášť ak ide o uplatňovanie práv z pohľadávky, na zaplatenie ktorej je
sám zaviazaný.
Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav
zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa
vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá - ktorá

voľba konkrétne znamená. Nakoľko tieto podmienky neboli splnené a povinný nemal možnosť ovplyvniť
ani obsah zmluvy o úvere, ani rozhodcovskej doložky, nemožno považovať rozhodcovskú doložku za
zmluvnú podmienku dojednanú individuálne. Dôsledkom takto uzavretej rozhodcovskej doložky je, že
spotrebiteľ v skutočnosti ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu stráca právo brániť sa voči nárokom
veriteľa na riadnom súde v mieste svojho bydliska. Rozhodcovskú doložku preto súd vyhodnotil ako

nekalú, postihnutú sankciou absolútnej neplatnosti v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka.

10. Ak v určitej veci nedošlo k uzatvoreniu platnej rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať
rozhodcovský súd a vydať rozhodcovský rozsudok. Takto vydaný rozsudok nie je vykonateľný a nemôže
byť ani exekučným titulom, pretože nie je spôsobilý byť podkladom na nútený výkon rozhodnutia. Pri

preskúmavaní toho, či je predložené rozhodnutie vykonateľným exekučným titulom sa súd zameral
najmä na zistenie, či bol predložený rozsudok vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie a či
z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisov ide o rozhodnutie vykonateľné po formálnej
a materiálnej stránke. S poukazom na uvedené skutočnosti súd zistil, že rozhodnutie predložené v
tomto exekučnom konaní ako exekučný titul nespĺňa náležitosti vykonateľného rozhodnutia, pretože ho

vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodovať. Vzhľadom na to je možné vychádzať z
toho, že ak neexistuje rozhodcovský rozsudok, ktorý je spôsobilý byť exekučným titulom buď z hľadiska
formálneho alebo z hľadiska materiálneho, exekúcia je neprípustná, čo je dôvod na zastavenie exekúcie
v súlade s § 57 ods. 1 písm. g/ EP. Návrh povinného na odklad exekúcie preto súd zamietol, keď v
súčasnom štádiu konania, kedy súd exekúciu zastavil, by povolenie odkladu exekúcie bolo neúčelné.

11. Podľa § 200 ods. 5 EP ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške
platí trovy exekúcie.
Podľa § 200 ods. 1 veta tretia EP povinný má nárok na náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so
vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo (§ 50).

Podľa § 203 ods. 1 EP ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť
nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.12. Súd v súlade s § 203 ods. 1 EP na náhradu trov súdneho exekútora zaviazal oprávneného, nakoľko
k zastaveniu exekúcie došlo jeho zavinením, keď návrhom zo dňa 10.8.2009 žiadal vykonať exekúciu
na základe exekučného titulu, ktorý na vykonanie exekúcie nie je spôsobilý. Súd preskúmal súdnym

exekútorom vyčíslené trovy a dospel k záveru, že súdny exekútor trovy exekúcie vyčíslil v súlade s
vyhláškou MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov. V súlade s citovanou
vyhláškou preto súd súdnemu exekútorovi priznal náhradu trov exekúcie vo výške 39,83 eur, ktorá suma
pozostáva 1/ z paušálnej odmeny v minimálnej výške 33,19 eur v súlade s § 14 ods. 1 citovanej vyhlášky,
2/ z náhrady 20% DPH vo výške 6,64 eur v súlade s § 196 veta druhá EP. Povinnému súd náhradu

trov exekúcie nepriznal z dôvodu, že povinnému nárok na náhradu trov exekúcie v súlade s § 200 ods.
1 veta tretia EP ani nevznikol.

Poučenie:

Proti 2. a 3. výroku tohto uznesenia možno podať odvolanie v lehote
15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Komárno.

Proti 1., 4., 5. výroku tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.