Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. marec 2021

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7S/105/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7019200941
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Hvišč, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:7019200941.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Hvišča, PhD., a členov

senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a JUDr. Jany Raganovej, v právnom spore žalobcu: MONAS, s.r.o.,
ul. Rastislavova 80, Košice, IČO: 36474371, právne zastúpený advokátom JUDr. Jánom Šofrankom,
AK Košice, ul. Hraničná 2, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, ulica Lazovná
63, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102337761/2019
zo dňa 10.10.2019, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Účastníkom konania n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozhodnutím žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Košice, č. 101569998/2019
zo dňa 27.06.2019, ktorým vyrubil žalobcovi podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní
(ďalej len Daňový poriadok) rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2018 v sume
3 520,- EUR.

2. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný popísal zistený skutkový stav, poukázal na
ustanovenia zákona, na základe ktorých vec právne posúdil. K námietke odvolávajúceho sa, že správca

dane sa nezaoberal komplexným hodnotením dôkazov žalovaný uviedol, že správca dane vzhľadom
k tomu, že mal pochybnosti o vierohodnosti, úplnosti a pravdivosti dokladov, ktoré predložil daňový
subjekt, nevychádzal len z predloženej faktúry, ale k tomuto vykonal dokazovanie na zistenie, či
predložená faktúra od spoločnosti Building Home, s.r.o. odráža skutočnosť a či jej nechýba materiálny
podklad, t. j. vykonal dokazovanie k prevereniu a získaniu dôkazov o tom, či daňový subjekt prijal
tovar, resp. služby fakturované uvedenou spoločnosťou, a či údaje uvedené na faktúre odrážajú
skutočnosti tak, ako nastali. Uskutočnenie zdaniteľných obchodov preveroval správca dane nielen z

formálneho stránky, ale preveroval aj súlad skutočného stavu so stavom formálnym. Ako dôkazy
použil nielen predložené doklady, ale vykonal aj rozsiahle dokazovanie formou ústneho pojednávania
s konateľom subjektu p. T., opakovanými výzvami na predloženie dokladov a na poskytnutie vyjadrení
adresovanými daňovému subjektu, opakovanými výzvami na predloženie dokladov spoločnosti Building
Home, s.r.o., ktorá mala byť dodávateľom daňového subjektu, predvolaniami na vypočutie svedkov
a to C. P. a p. B. J., získaním informácií z iných daňových kontrol od spoločnosti LIMESO s.r.o.,
ktorá mala byť subdodávateľom daňového subjektu, ako aj získaním informácií z kontrolných výkazov

daňového subjektu a spoločnosti Building Home, s.r.o.. Správca hodnotil všetky dôkazy jednotlivo a
v ich vzájomnej súvislosti, hlavne z hľadiska ich pravdivosti, pričom prihliadal na všetko, čo vyšlo v
daňovom konaní najavo a dospel k záveru, že k dodaniu fakturovaných tovarov a služieb nedošlo tak,
ako je deklarované na predmetnej faktúre od spoločnosti Building Home, s.r.o. a následne tak daňovémusubjektu nevzniklo právo na odpočítanie DPH. Žalovaný dospel k záveru, že správca dane oprávnene
konštatoval porušenie ustanovení § 49 ods. 1 a 2 písmeno a) v nadväznosti na § 51 ods. 1 písmeno a)
zákona č. 222/2004 Z. z., pretože daňový subjekt nepreukázal výrobu a distribúciu reklamných letákov

od spoločnosti Building Home, s.r.o., že táto spoločnosť ich skutočne dodala. K námietke daňového
subjektu týkajúcej sa jeho dodávateľa k zisteniam správcu dane o jeho dodávateľovi v priebehu kontroly
žalovaný uviedol, že daňový subjekt je povinný uskutočňovať svoju činnosť a preverovať si svojich
obchodnýchpartnerovtak,abyvakomkoľvekprípadevkaždejsituáciimaldostatokpodkladovpreto,aby
riadne preukázal existenciu a vznik nárokov a povinností v zmysle daňových zákonov. Daňový subjekt

síce nebol povinný preverovať si svojho obchodného partnera, ale takýmto postojom sa sám vystavil
riziku, že nebol schopný preukázať splnenie zákonom stanovených podmienok pre odpočítanie dane
podľa § 49 zákona č. 222/2004 Z. z.. Dôkazy, ktoré daňový subjekt predložil neboli schopné osvedčiť
splnenie zákonných podmienok pre odpočítanie dane. Daňový subjekt ako platiteľ dane má možnosť si
zaobstarať dostatočný počet dôkazov, ktoré vzhľadom na charakter zdaniteľných obchodov zabezpečia
preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného obchodu správcovi dane. Podpornými dokladmi, na

základe ktorých sa dá dostatočne preveriť, či skutočne došlo k zdaniteľnému obchodu tak, ako
je uvedené na faktúre slúžia ďalšie doklady preukazujúce priebeh nadobúdania a dodania tovaru s
dokladovaním, kto tento tovar skutočne dodal, doklady o preprave tovaru, písomnú alebo e-mailovú
komunikáciu medzi zmluvnými stranami a ďalšie iné doklady podľa charakteru činnosti. K námietke
daňového subjektu, že riadne preukázal prijatie tovaru a služieb dokladmi a tým, že za tovar, resp.

služby riadne zaplatil žalovaný poukázal na to, že podmienky, za ktorých vzniká nárok na odpočet
DPH sú hmotnoprávnej povahy a svojim charakterom zároveň vypovedajú o tom, čím tento nárok
treba doložiť, preukázať. Ich nesplnenie nemožno odpustiť, pretože to zákon neustanovuje a zároveň
citovaná právna úprava ani neuvádza ako podmienku pre priznanie nároku na odpočítanie dane úhradu
faktúry. Samotná skutočnosť, že subjekt faktúru uhradil nepreukazuje to, že k dodaniu tovarov a

služieb došlo tak, ako to deklaruje predložená faktúra od spoločnosti Building Home, s.r.o.. Pokiaľ ide o
námietku daňového subjektu ohľadom rozloženia daňového bremena ohľadom judikatúry, ktorý daňový
subjekt citoval, táto nekorešponduje so závermi správcu dane, nakoľko sa dotýka prípadov, keď sa
posudzuje podvodné konanie u obchodných partnerov daňového subjektu, o ktorom mohol daňový
subjekt vedieť. Uvedené námietky nekorešpondujú s dôvodmi a závermi uvedenými v rozhodnutí o

neuznaní práva na odpočítanie dane, pretože z vykonaného dokazovania správcu dane vyplýva, že
kontrolou bola popretá reálnosť dodania tovarov, resp. služieb daňovému subjektu od jeho priameho
deklarovaného dodávateľa. Z toho dôvodu sa správca dane ani nezaoberal účasťou daňového subjektu
na podvode, resp. neskúmal, či daňový subjekt mohol vedieť o podvodnom konaní jeho dodávateľa.
resp. o zneužití práva v danom reťazci, keďže reálne dodanie tovarov, resp. služieb dodávateľom

uvedeným na faktúre nebolo preukázané u deklarovaného dodávateľa. Zároveň pokiaľ odvolávajúci
sa tvrdí, že v zmysle ust. § 24 Daňového poriadku preukázal skutočnosti, ktoré majú podstatný vplyv
na správne určenie dane, k tomuto žalovaný v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že táto skutočnosť je
v rozpore s obsahom spisového materiálu. Daňový subjekt okrem predloženia daňových a účtovných
dokladov, ďalej faktúry, z ktorej si uplatnil odpočítanie dane a zmluvy o poskytnutí služieb zo dňa

28.03.2018 a vzoru reklamných letákov, nepredložil počas celej daňovej kontroly, ako aj vyrubovacieho
konania žiadne iné dôkazy a doklady. Správca dane daňový subjekt opakovane vyzýval na doplnenie
dokladov a na odstránenie pochybností správcu dane o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov
predložených daňovým subjektom, resp. dôkazov, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené. Vo
výzve ďalej správca dane žiadal, aby daňový subjekt preukázal reálne nadobudnutie tovaru (reklamných

letákov) vrátane uvedenia konkrétne, akou spoločnosťou boli prvotne vyrobené a kým konkrétne boli
distribuované. V uvedenej výzve správca dane zároveň oboznámil daňový subjekt so skutočnosťami
zistenými vlastným preverovaním u jeho deklarovanej dodávateľskej spoločnosti Building Home, s.r.o.,
a to formou dožiadania na Daňový úrad Bratislava, ako aj predvolaním bývalého a súčasného konateľa
uvedenej spoločnosti (výzva č. 100711396/2019 zo dňa 21.03.2019). Správca dane ďalej výzvou č.

100885800/2019 zo dňa 15.04.2019 vyzval daňový subjekt, aby sa dostavil dňa 13.05.2019 pred
správcu dane a využil svoje právo vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam,
k spôsobu ich zistenia alebo navrhnúť, aby v protokole z daňovej kontroly boli uvedené jeho vyjadrenia k
ním. Následne správca dane doručil daňovému subjektu protokol z daňovej kontroly č. 101185586/2019
zo dňa 20.05.2019, spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole. Daňový subjekt

bol taktiež upovedomený o výsluchu svedkov. Daňový subjekt na výzvy správcu dane nereagoval,
výsluchov svedkov sa nezúčastnil, na dohodnutý termín na oboznámenie sa s priebehom a výsledkami
z daňovej kontroly daňový subjekt neprišiel a taktiež sa daňový subjekt nevyjadril k zisteniam uvedeným
v protokole z daňovej kontroly. Správcovi dane sa počas celej daňovej kontroly, ako aj vyrubovaciehokonania podarilo urobiť s daňovým subjektom len prvé (vstupné) ústne pojednávanie, a to dňa
04.09.2018. Vychádzajúc z toho bola táto námietka odvolávajúceho sa nedôvodná.

3. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného. V žalobe, tak
ako aj v odvolaní poukazuje na skutočnosť, že správca dane sa v rozhodnutí nezaoberal komplexným
vyhodnotením dôkazov podľa ustanovenia § 3 ods. 3 Daňového poriadku, nakoľko samotný opis
získaných dôkazov nie je dostatočným vyhodnotením dôkazov. Žalobca nepopiera, že správca dane
získal dôkazy u jeho dodávateľa, v spoločnosti Building Home, s.r.o., o ktoré sa opieral pri vyvodení

záverov. Týmito dôkazmi však žalobca pri uskutočnení obchodného vzťahu nedisponoval a ani nemohol
o nich vedieť, nakoľko nemal žiadnu zákonnú možnosť, ale ani povinnosť si ich zaobstarať. Žalobca
podotýka, že tieto zistenia správca dane nadobudol až s odstupom času v roku 2018 a žiadnym
spôsobom nepreukázal, že žalobca o nich vedel, alebo mohol mať o nich vedomosť. Žalobca predložil
správcovi dane dodávateľské faktúry, odberateľské faktúry, zoznam DPH dokladov pre priznanie k DPH
za zdaňovacie obdobie apríl 2018 a iné doklady požadované správcom dane. Žalobca pri uzatváraní

obchodného vzťahu nemá zákonnú možnosť si overiť, či má jeho obchodný partner zamestnancov,
preveriť majetok spoločnosti a žiadny zákon mu to ani neukladá. V čase realizovania obchodu v
apríli 2018 bola spoločnosť Building Home. s.r.o., zdaniteľnou osobou registrovanou pre DPH podľa
zákona č. 222/2004 Z. z., bola plne funkčná a žalobca nemohol vedieť, že v budúcnosti môže dôjsť k
nejakým komplikáciám vo vzťahu k tejto spoločnosti. Žalobca ďalej namieta, že správca dane nevyužil

možnosť v zmysle § 20 ods. 2 Daňového poriadku a nepredvolal svedka pána J. a konateľa pána
P.Č. a nevypočul ich napriek tomu, že mal za potrebné preveriť, kto tovar a službu žalobcovi dodal.
Žalobca v čase uskutočnenia obchodu nemal žiadne pochybnosti o nekalom konaní jeho dodávateľa,
pretože pre žalobcu bolo dôležité, že tovar existoval a bol distribuovaný. Žalobca predložil doklady
a dôkazy, ktorými disponoval a na základe ktorých si uplatnil odpočítanie dane. Správca dane však

nikdy počas dokazovania nezadefinoval, čo je dostatočným dôkazom na preukázanie tejto skutočnosti.
Správca dane neprihliadal na dôkazy predložené žalobcom, no zároveň ním získané dôkazy nie sú
relevantné na to, aby správca dane odoprel žalobcovi nárok na odpočítanie dane. Správca dane vo
svojich zisteniach nepopieral existenciu tovaru a služby, ale uviedol, že žalobca hodnoverným spôsobom
neuniesol dôkazné bremeno, a teda správca dane dospel k záveru, že k uskutočneniu zdaniteľného

obchodu nedošlo tak, ako to žalobca a dodávateľ deklarovali predloženými faktúrami a súvisiacimi
dokladmi. Z predložených dokladov vyplývala povinnosť spoločnosti Building Home, s.r.o. objednaný
tovar dodať a žalobcovi za tovar a službu zaplatiť, čo sa aj uskutočnilo prevodom z bankového účtu.
Žiadna iná osoba si nenárokovala zaplatenie za fakturovaný tovar. Žalobca zaplatil v cene tovaru a
služby aj DPH uplatnenú spoločnosťou Building Home, s.r.o.. Ak správca dane požadoval ďalšie dôkazy

nad rámec predložených, ktoré sú bežné v tomto obchodnom styku a na ktorých obstaranie mal žalobca
dosah, mal oznámiť, aké dôkazy žiada predložiť. V opačnom prípade mal správca dane preukázať,
že žalobca pred uskutočňovaním transakcií so spoločnosťou Building Home, s.r.o. vedel, alebo mohol
vedieť o správcom dane uvádzaných skutočnostiach a o konaní subjektu na predchádzajúcej úrovni,
ktoré indikuje správca dane. Správca dane síce tvrdil, že k uskutočneniu zdaniteľného obchodu nedošlo

tak, ako to žalobca a jeho dodávatelia deklarovali, no k svojmu tvrdeniu nepredložil žiadny dôkaz.
Podľa žalobcu mal správca dane svoje tvrdenia doložiť dôkazmi, resp. uviesť, kto iný tovar alebo
službu žalobcovi dodal, keďže existenciu tovaru ako takého nepoprel. Každý z účastníkov má dôkaznú
povinnosť iba k tomu, čo tvrdí a správca dane si túto povinnosť nesplnil. Správca dane vykonal zbytočné
dokazovanie nesprávnym smerom, nakoľko zistenia v prostredí dodávateľa sú vo vzťahu k právam

a povinnostiam žalobcu irelevantné. Žalobca ďalej poukazuje na rozsudok NS SR č. 3Sžf/l/2011, z
ktorého vyplýva, že dôkazné bremeno nemožno ponímať extenzívne a rozširovať ho na preukázanie
všetkých, resp. akýchkoľvek skutočností, teda i tých, ohľadne ktorých takáto povinnosť stíha úplne iný
daňový subjekt. Ak daňový subjekt disponuje existenciou materiálneho plnenia - faktúrou a prílohami
s podrobným položkovitým opisom druhu a ceny u dodaného tovaru od určitého dodávateľa, vyčerpal

vlastné dôkazné bremeno. Na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u dodávateľa a
jeho subdodávateľov znáša dôkazné bremeno a dôkaznú núdzu správca dane. Žalobca poukazuje aj na
rozsudok Najvyššie súdu SR č. lSžf/31/2016, v ktorom je uvedené, že daňový subjekt v procese správy
dani, t. j. aj počas daňovej kontroly, zásadne preukazuje skutočnosti, ktoré sám tvrdí a deklaruje, okrem
iného, že vykonal ekonomickú činnosť, najmä vo forme kvázi prevodu vlastníckeho práva k tovaru alebo

dodania služby za protihodnotu, v rozsahu, kvalite a spôsobom vyplývajúcim z predložených účtovných
dokladov a od dodávateľa zákonným spôsobom uvedeného na faktúre. Ak preukáže uskutočnenie
zdaniteľného obchodu tak, ako ho deklaruje, môžu orgány finančnej správy neuznať daňovému subjektu
právo na odpočítanie dane len z dôvodu splnenia podmienok preukazujúcich zneužitie práva aleboúčasť na daňovom podvode. Iba toto v zmysle judikatúry Súdneho dvora prelamuje zásadu neutrality
dane, podľa ktorej má byť zdaniteľná osoba (platiteľ dane) plne zbavená ťarchy DPH zaplatenej v cene
tovarov a služieb, ak tieto použila na uskutočnenie ekonomických činností podliehajúcich spoločnému

režimu DPH. Žalobca má za to, že v zmysle § 24 Daňového poriadku preukázal skutočností, ktoré
majú vplyv na správne určenie dane a skutočností, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní,
preukázal skutočností, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly,
preukázal vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Správca
dane na základe svojich pochybností a ničím nepodložených domnienok vyvodil nesprávne a predčasné

závery, ktoré sú negatívneho charakteru a ktoré tak bezdôvodne poškodzujú žalobcu v rámci predmetnej
daňovej kontroly. Rozhodnutie správcu dane obsahuje aj pochybenia procesného charakteru, a to
porušenie § 20 ods. 3 Daňového poriadku tým, že správca dane nepožiadal o predvedenie svedka
J. a terajšieho konateľa pána P., porušenie ustanovenia § 25 v súvislosti s § 24 ods. 2) Daňového
poriadku tým, že správca dane nevypočul vyššie uvedené osoby k predmetnému obchodu, porušenie §
3 ods. 3 Daňového poriadku tým, že samotný opis získaných dôkazov nie je dostatočným vyhodnotením

dôkazov, § 63 ods. 5 Daňového poriadku v súvislosti s § 47 písm. h) a § 24 Daňového poriadku tým,
že správca dane nedostatočne vypracoval odôvodnenie rozhodnutia, v rozhodnutí neuviedol zistenia,
ktoré svedčia v prospech daňového subjektu a nevyhodnotil ich, s vyjadrením daňového subjektu k
protokolu sa vysporiadal iba formálne. Žalobca ďalej poukazuje na právne vety uvedené v rozsudkoch
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Sžf/42/2016, 5 Sžf/97/2009 a 6Sžf/81/2013 a namieta, že vzhľadom

na vyššie uvedené má za to, že správca dane nesprávne vyhodnotil získané dôkazy. Žalobca ďalej
namieta, že rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, žalovaný
sa nesprávnym spôsobom vysporiadal s námietkami žalobcu ohľadne aktuálnej a platnej judikatúry
Najvyššieho súdu SR a poukazuje na nález Ústavného súdu SR sp. zn. III.ÚS 2/2009 a ÚS 314/2015 a
na rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Sžf/49/2010, 7Sž/124/01 a 7Sž/131-137/01. Žalobca má na

základe vyššie uvedeného za to, že rozhodnutie žalovaného bolo vydané v rozpore so zákonom, pretože
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov,
zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a tiež
došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať
za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej a žiada, aby správny súd

zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného a vrátil vec na ďalšie konanie.

4. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 16.03.2020 uviedol, že posúdením celého rozhodnutia
správcu dane, ako aj obsahu predloženého spisového materiálu dospel k záveru, že posúdenie
skutkového stavu veci a prijaté závery o porušení ustanovení § 49 ods. 1 a 2 písm. a) zákona č. 222/2004

Z. z., v nadväznosti na ustanovenie § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. boli vecne správne a
sú v súlade tak s príslušnými ustanoveniami citovaného zákona, ako aj Daňového poriadku. Skutkový
stav bol dostatočne zistený, vyvodené závery majú oporu v zistenom skutkovom stave a v predloženom
spisovom materiáli a odôvodnenia rozhodnutí správcu dane, ako aj žalovaného sú v súlade s § 63
Daňového poriadku. Postup správcu dane, ako aj žalovaného, nebol v rozpore s platnými právnymi

predpismi, neboli porušené práva žalobcu a žalobné dôvody uvedené v podanej žalobe nie je možné
akceptovať a tieto dôvody nie sú opodstatnené.

5. K žalobným dôvodom, ktoré sa týkajú porušenia konkrétnych ustanovení zákona č. 222/2004 Z. z.
uvádza, že zistený skutkový stav je podrobne uvedený v rozhodnutí správcu dane, ako aj v rozhodnutí

žalovaného. Námietky uvedené v žalobe sú takmer identické s námietkami uvedenými v odvolaní voči
rozhodnutiu správcu dane a žalovaný k nim zaujal stanovisko v odôvodnení žalobou napadnutého
rozhodnutia. Žalovaný v odvolacom konaní postupoval v súlade s ustanovením § 74 ods. 2 Daňového
poriadku a preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu
a z dôvodov uvedených v odvolaní a v odôvodení žalobou napadnutého rozhodnutia sa dôkladne

zaoberal a vysporiadal s námietkami uvedenými v odvolaní, ktoré korešpondujú aj s námietkami
uvedenými v žalobe. Z obsahu rozhodnutia vyplýva, z akých skutočností žalovaný vychádzal a akými
právnymi úvahami sa pri rozhodovaní riadil. K žalobnému dôvodu týkajúcemu sa dodávateľa žalobcu
a k zisteniam správcu dane o jeho dodávateľovi v priebehu daňovej kontroly, žalovaný uvádza, že
žalobca ako daňový subjekt je povinný viesť svoju evidenciu, uskutočňovať svoju činnosť a preverovať

si svojich obchodných partnerov tak, aby v akomkoľvek prípade, v každej situácii mal dostatočné
podklady pre to, aby riadne preukázal existenciu, resp. vznik nárokov a povinností v zmysle daňových
zákonov. Žalobca síce nebol povinný preverovať si svojho obchodného partnera, ale takýmto postojom
sa sám vystavil riziku, že nebol schopný preukázať splnenie zákonom stanovených podmienok preodpočítanie dane podľa § 49 zákona č. 222/2004 Z. z.. Žalobca nepreukázal, aké opatrenia prijal
na zabezpečenie preukázania splnenia zákonom stanovených podmienok pre odpočítanie dane.
Dôkazy, ktoré žalobca predložil k preverovanému odpočítaniu dane neboli schopné osvedčiť splnenie

zákonom stanovených podmienok pre odpočítanie dane. Vychádzajúc aj zo záverov Najvyššieho
súdu SR (uvedených napr. v rozsudku sp. zn. 3Sžf/81/2013), uskutočňovanie zdaniteľných obchodov
je ekonomická činnosť plne pod kontrolou daňového subjektu. Vzhľadom na to, daňový subjekt
ako platiteľ dane má možnosť si obstarať dostatočný počet dôkazov, ktoré vzhľadom na charakter
zdaniteľných obchodov zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného obchodu správcovi

dane. Podpornými dokladmi, na základe ktorých sa dá preveriť, či skutočne došlo k zdaniteľnému
obchodu tak, ako je uvedené na faktúre, slúžia ďalšie doklady preukazujúce priebeh nadobúdania a
dodania tovaru, s dokladovaním, kto tento tovar reálne dodal, doklady o preprave tovaru, písomnú
alebo e-mailovú, resp. inú komunikáciu medzi zmluvnými stranami a ďalšie iné doklady podľa charakteru
činnosti. Správca dane v odôvodnení rozhodnutia poukázal aj na to, že deklarovaný dodávateľ žalobcu
spoločnosť Building Home, s.r.o., ako aj deklarovaný subdodávateľ žalobcu spoločnosť LIMESO, s.r.o.

so správcom dane nekomunikovali, na výzvy správcu dane na predloženie dokladov nereagovali a
taktiež konateľ a ani bývalý konateľ dodávateľskej spoločnosti sa na predvolania na výsluch svedkov
nedostavili. Súčasný konateľ subdodávateľskej spoločnosti je občan Rumunska a predvolania na jeho
výsluch, v súvislosti s výkonom inej daňovej kontroly sa správcovi dane vrátili späť s poznámkou
„adresát neznámy.“ Z uvedeného vyplýva, že dodávateľ, ani subdodávateľ žalobcu so správcom dane

nekomunikovali a správcovi dane neposkytli žiadne daňové a účtovné doklady, a teda správca dane
nemohol u dodávateľa žalobcu nijako preveriť uskutočnenie zdaniteľného obchodu. K tvrdeniu žalobcu,
že to, že jeho dodávatelia prešli zmenami údajov zapísaných v OR SR vedúcich k výmazu týchto
spoločností, ako aj, že ich konatelia svoje tvrdenia pri svedeckej výpovedi nevedeli podložiť žiadnymi
relevantnými dôkazmi, žalovaný uvádza, že správca dane tieto skutočnosti nikdy ani netvrdil a zároveň

ani z predloženého spisového materiálu uvedené skutočnosti nevyplynuli. Dodávateľská spoločnosť
Building Home, s.r.o. nebola vymazaná z OR SR a svedkovia sa na výsluch nedostavili. Z uvedeného
vyplýva, že tieto žalobné dôvody sú neopodstatnené. K tvrdeniu žalobcu, že preukázal prijatie tovaru
a služieb dokladmi a tým, že za tovar, resp. služby riadne zaplatil, žalovaný uvádza, že podmienky, za
ktorých platiteľovi vzniká nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty sú hmotnoprávnej povahy a

súčasne svojím charakterom vypovedajú, čím tento nárok treba doložiť, preukázať. Ich nesplnenie nie je
možné odpustiť, pretože zákon to neustanovuje, ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu
a ani za dobromyseľnosti platiteľa dane. V zmysle zákona č. 222/2004 Z. z. je základnou podmienkou
pre uplatnenie odpočítania dane reálne uskutočnenie zdaniteľných obchodov. Skutočnosť, že žalobca
dodávateľskú faktúru uhradil, nepreukazuje, že k dodaniu tovarov a služieb došlo tak, ako to deklarovala

predložená faktúra vystavená spoločnosťou Building Home, s.r.o.. Citovaná právna úprava úhradu
faktúry neuvádza ako podmienku na priznanie nároku na odpočítanie dane. Z uvedeného vyplýva, že
aj táto žalobná námietka je neopodstatnená.

6. K žalobnému dôvodu týkajúcemu sa najmä rozloženia dôkazného bremena s odvolaním sa na citácie

viacerých rozsudkov Európskeho súdneho dvora a rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
žalovaný uvádza, že táto judikatúra a citované rozsudky sa vzťahujú najmä na prípady, keď sa posudzuje
podvodné konanie u obchodných partnerov žalobcu, o ktorom mohol žalobca vedieť. Uvedené námietky
nekorešpondujú s dôvodmi a závermi uvedenými v rozhodnutí o neuznaní práva na odpočítanie dane,
pretože z vykonaného dokazovania správcu dane vyplýva, že kontrolou bola popretá reálnosť dodania

tovarov, resp. služieb daňovému subjektu od jeho priameho deklarovaného dodávateľa. Z toho dôvodu
sa správca dane ani nezaoberal účasťou žalobcu na podvode, resp. neskúmal, či žalobca mohol vedieť
o podvodnom konaní jeho dodávateľa, resp. o zneužití práva v danom reťazci, keďže reálne dodanie
tovarov, resp. služieb dodávateľom uvedeným na faktúre nebolo preukázané. Správca dane uplatnené
odpočítanie dane neuznal z dôvodu nepreukázania splnenia podmienok na uplatnenie práva na

odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 a ods. 2 zákona 222/2004 Z. z., v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a)
zákona222/2004Z.z..Zuvedenéhojeajtentožalobnýdôvodneopodstatnený.Ksúvislostisrozsudkami
Súdneho dvora Európskej únie, ako aj Najvyššieho súdu SR, žalovaný uvádza, že bolo dôkazným
bremenom žalobcu preukázať, že skutkový stav daňovej transakcie má prvky niektorého z týchto
rozsudkov a nielen uvádzať niektoré právne závery v týchto rozsudkoch uvedené. Rozsudky Súdneho

dvora Európskej únie a Najvyššieho súdu SR, na ktoré poukazuje žalobca, sa vzhľadom na zistené
skutočnosti nevzťahujú na konkrétne preverované a posudzované transakcie u žalobcu. V súvislosti s
rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (vo veci Iron Club sp. zn. 3Sžf/1/2011), žalovaný
uvádza, že zdaniteľné obchody, ktorých uskutočnenie bolo žalobcom deklarované, boli posudzované vintenciách všetkých žalobcom predložených dokladov, dôkazov a dôkazov získaných z vlastnej činnosti
správcu dane, pričom pri ich vyhodnocovaní správca dane postupoval v zmysle základných zásad
daňového konania tak, že tieto dôkazy hodnotil jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti, s

prihliadnutím na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Avšak bolo v záujme žalobcu, aby predložil
dôkazy, ktoré môžu preukázať, že k dodaniu tovaru a služieb tak, ako je deklarované dodávateľskými
faktúrami došlo, keďže si na základe týchto faktúr uplatnil nárok na odpočítanie dane. Keďže žalobca
sám nepredložil správcovi dane relevantné dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti, správca dane
ho opakovane vyzýval na ich predloženie. Správca dane nežiadal predložiť dôkazy, ktoré súvisia s

obchodnou činnosťou dodávateľov, ale dôkazy preukazujúce tvrdenia žalobcu a ktoré sa týkajú výkonu
jeho činnosti súvisiacej s obstarávaním tovaru a služieb. Z uvedeného sú aj tieto žalobné dôvody
neopodstatnené.

7. V tejto súvislosti žalovaný poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/122/2015, v
ktorom Najvyšší súd vyslovil právny názor, že zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie

nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb
preukážu a potvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním uvádzaných skutočností. Je na správcovi
dane aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť a dôkaznú silu a
závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania vyvodí a to s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy
vyplývajúce so zistení, ktoré už správca dane získal v rámci správy daní a v priebehu kontroly.

8. K tvrdeniu žalobcu o vyhodnotení zisteného skutkového stavu a dôkazného bremena žalobcu,
žalovaný poukazuje aj na nález Ústavného súdu SR č. III. ÚS 401/09-17 zo dňa 16.12.2009, v
zmysle ktorého má daňový subjekt v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a
povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt

podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane
písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Najčastejšie
ide o účtovné doklady podľa zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov.
Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak
však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov, hoci aj v rámci daňovej kontroly

preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým
subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom
prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením, alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti
spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Naznačeným spôsobom dochádza v procese
dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým

subjektom. Aj z ustálenej judikatúry NS SR (napríklad č. 2SžF/28/2010 zo dňa 18.05.2011, 2Sžf/4/2009
z 23.06.2010), ako aj z judikatúry Nejvyššího správního soudu ČR (napr. rozsudok č. 9Afs/60/2012-44,
2Afs/24/2007-119) vyplýva, že dôkazná povinnosť je na daňovom subjekte, pretože ide o skutočností,
ktoré sú súčasťou jeho daňového priznania. Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na
strane daňového subjektu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a

splnených podmienok nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty a ktorý si tento nárok uplatnil,
preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených
podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností dokladov
predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia
spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený.

K tomuto žalobnému dôvodu žalovaný ďalej uvádza, že správca dane preveroval doklady predložené
žalobcom k daňovej kontrole (ktorými boli okrem daňových a účtovných dokladov, len faktúra, z ktorej
si žalobca uplatnil odpočítanie dane, zmluva o poskytnutí služieb zo dňa 28.03.2018 a vzor reklamných
letákov) a neobmedzil sa len na ich formálne preskúmanie, ale skúmal, či týmto dokladom neabsentuje
materiálny základ a za týmto účelom vykonal rozsiahle dokazovanie, na základe ktorého správcovi

dane vznikli dôvodné pochybnosti o realizácii zdaniteľných obchodov tak, ako to žalobca deklaroval
predloženými dokladmi. Správca dane o svojich zisteniach a pochybnostiach priebežne žalobcu
informoval a vyzýval ho na vyjadrenie sa k ním, vyzýval ho na doplnenie dokladov a na odstránenie
pochybností správcu dane o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených daňovým
subjektom, resp. dôkazov, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené. Vo výzve správca dane

zároveň oboznámil žalobcu so skutočnosťami zistenými vlastným preverovaním u jeho deklarovanej
dodávateľskej spoločnosti Building Home, s.r.o., a to formou dožiadania na Daňový úrad Bratislava,
ako aj predvolaním bývalého a súčasného konateľa uvedenej spoločnosti (výzva č. 100711396/2019 zo
dňa 21.03.2019). Správca dane ďalej výzvou č. 100885800/2019 zo dňa 15.04.2019 vyzval žalobcu,aby sa dostavil dňa 13.05.2019 pred správcu dane a využil svoje právo vyjadrovať sa v priebehu
daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo navrhnúť, aby v protokole
z daňovej kontroly boli uvedené jeho vyjadrenia k ním. Následne správca dane doručil žalobcovi

protokol z daňovej kontroly č. 101185586/2019 zo dňa 20.05.2019, spolu s výzvou na vyjadrenie sa
k zisteniam uvedeným v protokole. Žalobca bol taktiež upovedomený o výsluchu svedkov. Žalobca
na výzvy správcu dane nereagoval, výsluchov svedkov sa nezúčastnil, na dohodnutý termín na
oboznámenie sa s priebehom a výsledkami z daňovej kontroly neprišiel a taktiež sa nevyjadril k
zisteniam uvedeným v protokole z daňovej kontroly. Správcovi dane sa počas celej daňovej kontroly,

ako aj vyrubovacieho konania podarilo urobiť so žalobcom len prvé (vstupné) ústne pojednávanie,
a to dňa 04.09.2018. V tejto súvislosti žalovaný ďalej uvádza, že od okamihu, kedy správca dane
vyjadril pochybnosť o deklarovaných skutočnostiach, bolo v zmysle kombinácie uplatňovania zásady
vyhľadávacej a zásady prejednávacej, ktorá sa prakticky realizuje presúvaním dôkazného bremena
medzi žalobcom a správcom dane, povinnosťou žalobcu preukazovať dôveryhodnosť údajov v daňovom
priznaní a v dokladoch predložených správcovi dane, pričom mal dostatočný priestor na preukázanie

svojich tvrdení. V danom prípade žalobca svoje právo nevyužil, lebo správcovi dane nepredložil také
dôkazy, ktorými by preukázal svoje tvrdenia o skutočnostiach uvedených na preverovaných faktúrach
od dodávateľskej spoločnosti Building Home, s.r.o..

9. V súvislosti so žalobným dôvodom nevyužitia inštitútu predvedenia svedka správcom dane, žalovaný

uvádza, že v zmysle ustanovenia § 24 ods. 2 Daňového poriadku má správca dane možnosť, nie
povinnosť požiadať o predvedenie osoby, ktorá sa bez ospravedlnenia nedostaví na predvolanie
na výsluch svedka. Je teda na správcovi dane, aby v kontexte so všetkými ostatnými dôkazmi a
zisteniami posúdil, či je účasť osoby, ktorá sa nedostavila na predvolanie je nevyhnutná. Žalovaný v
tejto súvislosti opätovne poukazuje na to, že žalobca sa na plánovaných výsluchoch svedkov taktiež

bez ospravedlnenia nezúčastnil, a teda ak by sa aj uvedené výsluchy svedkov konali, žalobca nemal
záujembyťnatýchtovýsluchochprítomnýaanivyužiťsvojeprávoklásťsvedkomotázky.Zpredloženého
spisového materiálu ďalej vyplýva, že správca dane z informačného systému finančnej správy zistil, že
p. C. P., dňa 29.07.2018 zomrel. Z uvedeného je zrejmé, že aj tento žalobný dôvod je neopodstatnený.

10. Žalobcovi bolo zaslané vyjadrenie žalovaného, avšak tento naňho duplikou nereagoval.

11. Žalobca ani žalovaný nežiadali nariadenie pojednávania, preto súd v zmysle § 107 ods. 2 zákona č.
162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania a rozsudok
bol verejne vyhlásený.

12. Správny súd v konaní podľa § 194 a nasledujúce SSP po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a
oboznámení sa s administratívnymi spismi žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu dospel
k záveru, že žalobca žalobcu nie je dôvodná, a preto ju podľa § 190 SSP zamietol.

13. Z obsahu administratívneho spisu bol zistený tento skutkový stav:

14.Oznámenímodaňovejkontrolezodňa10.07.2018oznámilsprávcadanedaňovémusubjektuzačatie
daňovej kontroly za mesiac apríl 2018. Daňová kontrola začala dňa 07.08.2018. Výzvou na predloženie
dokladov zo dňa 07.08.2018 vyzval správca dane daňový subjekt na predloženie účtovných a iných

dokladov špecifikovaných vo výzve, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady, výzvu
prevzal žalobca dňa 01.08.2018.

15. Zo zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 04.09.2018 je zrejmé, že tohto sa zúčastnil konateľ
žalobcu - O. T., ktorý sa vyjadril k ekonomickej činnosti žalobcu a zároveň predložil správcom dane

požadované doklady.

16. Dožiadaním zo dňa 26.09.2018 správca dane v súvislosti s vykonávanou kontrolou na dani z
pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2018 požiadal Daňový úrad Bratislava o preverenie
všetkých skutočností u daňového subjektu Building Home, s.r.o., A.. O. XXB, J., IČO : 45469881,

nakoľko žalobca ako daňový subjekt si uplatnil od tejto spoločnosti ako dodávateľa nárok na odpočítanie
dane z pridanej hodnoty na základe dodávateľskej faktúry č. 20180429 zo dňa 29.04.2018 a zmluvy o
poskytovaní služieb zo dňa 28.03.2018. V odpovedi zo dňa 08.11.2018 dožiadaný daňový úrad uviedol,
že ani po opakovanej výzve, ktorú spoločnosť Building Home, s.r.o. prevzala v určenej lehote tátospoločnosť požadované doklady nepredložila. Tento daňový subjekt so správcom dane nekomunikuje a
nespolupracuje, a preto Daňový úrad Bratislava nevie preveriť správcom dane požadované skutočnosti.

17. Predvolaním zo dňa 20.11.2018 správca dane predvolal na výsluch C. P., ktorý predvolanie
neprevzal a toto sa vrátilo späť správcovi dane. Zároveň o tejto skutočnosti upovedomil aj žalobcu, ktorý
upovedomenie prevzal dňa 22.12.2018. Z úmrtného listu, ktorý je súčasťou administratívneho spisu je
zrejmé, že C. P. zomrel dňa 29.07.2018.

18. Predvolaním zo dňa 20.11.2018 správca dane predvolal na výsluch B. J., ktorý predvolanie prevzal
dňa 26.11.2018, avšak na výsluch sa v určený deň nedostavil, čo je zrejmé z úradného záznamu zo
dňa 14.12.2018. O tomto výsluchu správca dane upovedomil žalobcu, upovedomenie prevzal žalobca
dňa 22.12.2018, avšak ako je zrejmé z úradného záznamu zo dňa 14.12.2018, na tento výsluch sa
nedostavil ani žalobca.

19. Z úradného záznamu zo dňa 09.05.2019 vyplýva, že správca dane nahliadol do spisového materiálu
daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty týkajúcej sa daňového subjektu LIMESO, s.r.o. za zdaňovacie
obdobie august 2017, november 2017, jún 2018, pričom z nahliadnutia do kontrolného výkazu daňového
subjektu MONAS, s.r.o. správca dane nadobudol poznatky, že kontrolovaný subjekt - žalobca nadobudol
tovar od dodávateľa Building Home, s.r.o. a ten nakupoval tovar resp. služby od spoločnosti LIMESO,

s.r.o.. Tento daňový subjekt však počas výkonu daňovej kontroly nespolupracoval, nereagoval na výzvy
správcu dane, požadované doklady nepredložil a neplnil si svoju dôkaznú povinnosť, pričom tieto
skutočnosti posúdil správca dane ako neumožnenie vykonania daňovej kontroly.

20. Výzvou č. 100711963/2019 zo dňa 21.03.2019 vyzval správca dane žalobcu, aby v lehote do 8 dní

ododňadoručeniatejtovýzvypredložilvyjadreniekpochybnostiamsprávcudaneosprávnosti,úplnostia
pravdivosti dokladov predložených správcovi dane vo veci daňovej kontroly za mesiac apríl 2018, pričom
poukázal na výsledky dožiadania vo veci daňového subjektu Building Home, s.r.o. - dodávateľa žalobcu,
na predvolania svedkov ako aj na to, že sa výpovede svedkov neuskutočnili, na to, že daňový subjekt
nespolupracuje a nereaguje na výzvy správcu dane a nepredložil požadované účtovné, daňové ani iné

doklady rozhodujúce pre správne určenie dane, t. j. na to, že si neplnil daňovú povinnosť. Na základe
týchto skutočností správca dane uviedol, že vznikli pochybnosti o žalobcom deklarovaných obchodoch
- výroba a distribúcia reklamných letákov za obdobie 01.04.2018 - 29.04.2018 od dodávateľa Building
Home, s.r.o. v zmysle dodávateľskej faktúry č. 20180429 zo dňa 29.04.2018. Správca dane týmto žiadal
preukázať reálne nadobudnutie tovaru (reklamných letákov) vrátane toho, konkrétne akou spoločnosťou

boli prvotne vyrobené a kým konkrétne boli distribuované. Výzvu prevzal žalobca dňa 25.03.2019.

21. Výzvou zo dňa 15.04.2019 vyzval správca dane žalobcu, aby využil svoje právo a vyjadril sa k
priebehu daňovej kontroly za mesiac apríl 2018, k zisteným skutočnostiam a k spôsobu ich zistenia a za
týmto účelom sa dostavil na príslušný daňový úrad. Žalobca však telefonicky ospravedlnil svoju neúčasť

na prerokovaní týchto skutočností.

22. Dňa 20.05.2019 bol z výsledku daňovej kontroly vyhotovený Protokol č. 101185586/2019, ktorý
bol zaslaný žalobcovi spolu s výzvou na vyjadrenie sa k nemu. Žalobca protokol a výzvu prevzal dňa
23.04.2019, avšak k protokolu sa nevyjadril.

23. Správca dane vydal dňa 27.06.2019 rozhodnutie č.101569998/2019, ktorým vyrubil žalobcovi
rozdiel dane v sume 3 520,- EUR za zdaňovacie obdobie apríl 2018. V odôvodnení rozhodnutia
popísal zistený skutkový stav, uviedol všetky dôkazy, ktoré získal počas výkonu daňovej kontroly ako aj
skutočnosti, ktoré z nich zistil a uzavrel, že jeho zistenia vedú k pochybnostiam o reálnom uskutočnení

obchodov medzi spoločnosťou Building Home, s.r.o. a kontrolovaným daňovým subjektom MONAS,
s.r.o.. Pochybnosti o vierohodnosti, pravdivosti daňových dokladov a reálnosti uskutočneného obchodu
spoločnosťou uvedenou na faktúrach v priebehu daňovej kontroly kontrolovaný subjekt neodstránil
(výzva č. 100711396/2019 zo dňa 21.03.2019 v zmysle ust. § 45 ods. 1 písmeno c), § 45 ods. 2 písmeno
e)a § 46 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z.). Kontrolou bolo preukázané, že vecné plnenie z predložených

faktúr nenastalo, predložené doklady sa ukázali ako nedôveryhodné, vystavené bez reálneho podkladu.
Deklarované dodanie tovaru sa ukázalo len ako formálne, pričom k vecnému plneniu nedošlo. Správca
dane zistil objektívne skutočnosti, ktoré nasvedčovali k neoprávnenému odpočítaniu dane z pridanej
hodnoty na vstupe. Zo zistení správcu dane nebol preukázaný vznik práva na odpočítanie dane nazáklade dodávateľských faktúr od dodávateľa Building Home, s.r.o.. Poukázal na rozloženie dôkazného
bremena v daňovom konaní a uzavrel, že zistil, porušenie ustanovení § 49 - § 51 zákona č. 222/2004
Z. z. o DPH v znení neskorších predpisov.

24. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie, o ktorom rozhodol
žalovaný napadnutým rozhodnutím tak, že rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil (viď
bod 1 odôvodnenia tohto rozsudku).

25. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a
doplnení niektorých zákonov (ďalej len Daňový poriadok) pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne
záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv
a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

26. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje:

a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

27. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.

28. Podľa § 44 ods. 1 Daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje

skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov.
Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

29. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty daňová povinnosť vzniká
dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom

ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti
do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra
nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania
deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň
odovzdania tovaru nájomcovi.

30. Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty právo odpočítať daň z tovaru
alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

31. Podľa § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty platiteľ môže odpočítať od

dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako
platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň

a)vočinemuuplatnenáinýmplatiteľomvtuzemskuztovarovaslužieb,ktorésúalebomajúbyťplatiteľovi
dodané,

b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12,
c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a,
d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.

32. Podľa § 51 ods. 1 písmeno a ) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty právo na

odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a)
má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

33. Podľa § 63 ods. 2 Daňového poriadku rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v
daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným

orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

34. Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon
neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia,vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov
a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

35. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného č. 102337761/2019 zo
dňa 10.10.2019, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č.
101569998/2019 zo dňa 27.06.2019 o vyrubení rozdielu na dani z pridanej hodnoty vo výške 3 520,-
EUR podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku.

36. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa
SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových
podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi
konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo
zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s
hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu

je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého
rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu
namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenia správneho orgánu sú takou vadou konania pred
správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

37. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako i správneho orgánu
prvého stupňa tiež konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach podanej žaloby a po oboznámení sa s
administratívnymi spismi dospel k záveru, že správne orgány postupovali správne a v súlade s platnou
právnou úpravou a preto aj preskúmavané rozhodnutie je správne a zákonné. V správnom konaní bol
dostatočne zistený skutkový stav veci a na jeho základe bol vyvodený aj správny právny záver, s ktorým

sa súd v celom rozsahu stotožňuje. Rozhodnutia zodpovedajú zákonu aj po formálnej stráne. Žalovaný
sa podľa názoru súdu dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu v podanom
odvolaní, ako to vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a to citáciou dotknutých právnych
noriem, ako aj ich logickým výkladom a správnym aplikovaním na prejednávaný prípad. Súd poukazuje
na to, že žalovaný sa zároveň podrobne vyjadril vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa

38. Správny súd sa v prvom rade zaoberal tými žalobnými dôvodmi žalobcu, v prípade ktorých
preukázania by bolo žalobou napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné. Pre efektívny súdny prieskum
je totiž nutné preverovanie zákonnosti začať od nepreskúmateľnosti (ktorá je zrušujúcim dôvodom
napadnutého rozhodnutia podľa § 191 písm. d/ SSP), keďže táto je základnou prekážkou každého

súdneho prieskumu (obdobne napr. rozsudok NS SR sp. zn. 1Sžf/68/2016 z 27. júna 2017). Správny
súdny poriadok v ustanovení § 191 ods. 1 písm. d) upravuje ako jeden z dôvodov zrušenia v
správnom súdnom konaní preskúmavaného rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy
jeho nepreskúmateľnosť a tú následne rozlišuje na nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť a
nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov. O nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov ide

okrem iného aj vtedy, ak sa správny orgán riadne nevysporiada so všetkými námietkami účastníkov
konania,prípadnesvojerozhodnutieneodôvodní.Rozhodnutie,ktoréhoodôvodnenienespĺňanáležitosti
stanovené zákonom je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, pretože nedáva dostatočné záruky,
že nebolo vydané v dôsledku svojvôle. O nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť ide vtedy, ak je
rozhodnutie nejasné alebo protirečivé.

39. Žalobná námietka žalobcu ohľadom nepreskúmateľnosti a nedôvodnosti rozhodnutia v tomto konaní
neobstojí, nakoľko je z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia zrejmé, že toto zodpovedá zákonným
požiadavkám v zmysle § 63 ods. 3 a 5 Daňového poriadku. Rozhodnutie žalovaného je riadne
odôvodnené a odpovedá na argumenty odvolateľa, je z neho zrejmé, že žalovaný sa vysporiadal

so všetkými námietkami, ktoré boli obsahom odvolania, je preskúmateľné , zrozumiteľné, závery sú
dostatočne odôvodnené a rozhodnutie zodpovedá požiadavke správneho právneho posúdenia veci
žalovaným, ktorý sa stotožnil s právnym posúdením správneho orgánu prvého stupňa podľa vyššie
citovaných zákonných ustanovení uvedených v rozsudku správneho súdu. Z obsahu rozhodnutia jasne
vyplýva, z akých skutočností vychádzal správca dane ako aj žalovaný a akými právnymi úvahami sa

riadili pri rozhodovaní.

40. Taktiež bola v konaní nedôvodná námietka žalobcu podľa ust. § 191 ods. 1 písmeno e) SSP, že
zistenie skutkového stavu orgánom verejnej moci bolo nedostačujúce pre riadne posúdenie veci. Natomto mieste súd poukazuje na vyjadrenie žalovaného k žalobe uvedené v bode 5 a 6 odôvodnenia
tohto rozsudku, kde sa podrobne žalobca vyjadruje k tejto žalobnej námietke a s ktorou sa súd v
plnom rozsahu stotožňuje. Taktiež sa súd stotožňuje aj s vyjadrením žalovaného k tejto námietke v

odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Osobitne na tomto mieste dáva do pozornosti rozhodnutie NS
SR na ktoré poukázal aj žalovaný a na právny názor vyslovený týmito rozhodnutiami a to na rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/122/2015, v ktorom Najvyšší súd vyslovil právny názor, že: „zásada
objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť
dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb preukážu a potvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne

ním uvádzaných skutočností. Je na správcovi dane aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie
doplní, akú hodnovernosť a dôkaznú silu a závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania vyvodí
a to s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce so zistení, ktoré už správca dane získal v
rámci správy daní a v priebehu kontroly.“ Zároveň dáva žalobcovi do pozornosti aj nález Ústavného
súdu SR č. III.ÚS 401/09-17 zo dňa 16.12.2009, v zmysle ktorého má daňový subjekt v daňovom
konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe

tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť
tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov
povinný viesť (dôkazná povinnosť). Najčastejšie ide o účtovné doklady podľa zákona č. 431/2002 Z. z.
o účtovníctve v znení neskorších predpisov. Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom
konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných

podkladov, hoci aj v rámci daňovej kontroly, preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo
úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil
svoju dôkaznú povinnosť, a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením,
alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane.
Naznačeným spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného

bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom. Aj z ustálenej judikatúry NS SR (napríklad č.
2SžF/28/2010 zo dňa 18.05.2011, 2Sžf/4/2009 z 23.06.2010), ako aj z judikatúry Nejvyššího správního
soudu ČR (napr. rozsudok č. 9Afs/60/2012-44, 2Afs/24/2007-119) vyplýva, že dôkazná povinnosť je na
daňovom subjekte, pretože ide o skutočností, ktoré sú súčasťou jeho daňového priznania. Primárne
je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, ktorý disponuje svojim právom

uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočítanie dane z pridanej
hodnoty a ktorý si tento nárok uplatnil, preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje
odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok.

41. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia možno vyvodiť, že žalobca nevytkol správcovi dane

postup pri zisťovaní skutkového stavu veci. Z administratívneho spisu je zrejmé, že správca dane
vykonal dostatok úkonov (výzva žalobcovi na predloženie dokladov preukazujúcich ním uplatnený
nárok, dožiadanie Daňovému úradu Bratislava k dodávateľovi žalobcu, predvolania svedkov, zistenia z
analytického kontrolného výkazu, výzva daňovému subjektu na vyjadrenie sa k zisteniam správcu dane)
a nemožno mu vytknúť v tomto smere žiadne pochybenie a taktiež ani nemožno vytknúť žalovanému

to, že sa stotožnil s takto vykonanými úkonmi s cieľom zistiť skutkový stav veci. Z dôkazov, ktoré
získal správca dane na základe týchto úkonov vyhodnotil žalobca rovnaký skutkový záver ako správca
dane a to, že nadobudol pochybnosti o žalobcom deklarovaných obchodoch - výroba a distribúcia
reklamných letákov za obdobie 01.04.2018 - 29.04.2018 od dodávateľa Building Home, s.r.o., O. XXB,
J., IČO: 45469881. Na odstránenie týchto pochybností vyzval správca dane žalobcu - výzva zo dňa

21.03.2019 č. 100711396/2019 (viď bod 21 odôvodnenia tohto rozsudku). Žalobca túto výzvu prevzal
avšaknaňužiadnymspôsobomnereagoval.Možnotakuzavrieť,žežalobcavkonanínepredložildôkazy
a neodstránil pochybnosti o uskutočnení zdaniteľného obchodu tak, ako to deklaroval predmetnou
odberateľskou faktúrou a teda v konaní neuniesol dôkazné bremeno. Žalobca síce predložil predmetnú
faktúru od dodávateľa Building Home, s.r.o. a uplatnil si na základe toho odpočítane DPH tak ako

to mu to ukladá § 51 ods. 1 písmeno a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty avšak
po tom, čo správca dane vykonal dokazovanie a vznikli pochybnosti o tvrdeniach žalobcu na základe
ním predložených dokladov vo vzťahu k uplatnenému odpočtu DPH, následne došlo k preneseniu
dôkazného bremena na žalobcu (výzva č. 100711396/2019 zo dňa 21.03.2019) a bolo opäť len
na daňovom subjekte, či predložením, alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho

pôvodných dôkazov správcom dane, k čomu však nedošlo ako to vyplýva z administratívneho spisu ako
aj zo záverov správcu dane a žalovaného. Preto možno uzavrieť, že žalovaným zistený skutkový stav
tak ako ho zistil aj správca dane bolo dostačujúce na riadne posúdenie veci.42. Ani námietka žalobcu že rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci (žalobný
dôvod podľa § 191 ods. 1 písmeno c) SSP) nebola v konaní dôvodná. Súd sa stotožňuje s vyjadrením
žalobcu k žalobe, k tomuto žalobnému dôvodu (bod 6 odôvodnenia tohto rozsudku). K tomuto ešte

súd uvádza, že žalovaným uvedená judikatúra a ním citované rozsudky sa vzťahujú najmä na prípady,
keď sa posudzuje podvodné konanie u obchodných partnerov žalobcu, o ktorom mohol žalobca
vedieť. Uvedené však nekorešponduje s dôvodmi a závermi uvedenými v rozhodnutí o neuznaní práva
na odpočítanie dane, pretože z vykonaného dokazovania správcu dane vyplýva, že kontrolou bola
popretá reálnosť dodania tovarov, resp. služieb daňovému subjektu od jeho priameho deklarovaného

dodávateľa. Z toho dôvodu sa správca dane ani nezaoberal účasťou žalobcu na podvode, resp.
neskúmal, či žalobca mohol vedieť o podvodnom konaní jeho dodávateľa, resp. o zneužití práva v
danom reťazci, keďže reálne dodanie tovarov, resp. služieb dodávateľom uvedeným na faktúre nebolo
preukázané a preto nemožno ani žalobcom uvedenú judikatúru a ním citované rozhodnutia aplikovať
na tento prípad. Súd má za to, že správca dane uplatnené odpočítanie dane neuznal z dôvodu
nepreukázania splnenia podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane a správne podriadil pod §

49 ods. 1 a ods. 2 zákona 222/2004 Z. z., v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona 222/2004 Z. z..

43. Vo vzťahu k námietke žalobcu že v konaní došlo k podstatnému porušeniu ustanovení v konaní
pred orgánom verejnej správy, ktoré má za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej
(žalobný dôvod podľa ust. § 191 ods. 1 písmeno g) SSP) súd uvádza, že táto nie je opodstatnená. Vo

vzťahu k napadnutému rozhodnutiu nemožno žalovanému vytknúť žiadne takéto pochybenie, takáto
skutočnosť zo spisy nevyplýva. A pokiaľ žalobca uvádza, že správca dane má v zmysle ustanovenia §
24 ods. 2 Daňového poriadku povinnosť požiadať o predvedenie osoby, ktorá sa bez ospravedlnenia
nedostaví na predvolanie na výsluch svedka, je podľa súdu na správcovi dane, aby v kontexte so
všetkými ostatnými dôkazmi a zisteniami posúdil, či je účasť osoby, ktorá sa nedostavila na predvolanie

je nevyhnutná. Pokiaľ ide o svedka p. C. P., tento dňa 29.07.2018 zomrel a ako vyplýva zo spisu
žalobca ani nemal záujem zúčastniť sa na jeho plánovanom výsluchu, svoju neúčasť na plánovanom
výsluchu neospravedlnil. A pokiaľ ide o svedka B. J., ani pri tomto svedkovi nemal žalobca záujem
napriek upovedomeniu o výsluchu tohto svedka zúčastniť sa na jeho výsluchu a taktiež ani na tomto
výsluchu neospravedlnil svoju neúčasť. Súd na tomto mieste uvádza, že v zmysle ustanovenia § 24 ods.

2 Daňového poriadku má správca dane možnosť, nie povinnosť požiadať o predvedenie osoby, ktorá
sa bez ospravedlnenia nedostaví na predvolanie na výsluch svedka. Je teda na správcovi dane, aby v
kontexte so všetkými ostatnými dôkazmi a zisteniami posúdil, či je účasť osoby, ktorá sa nedostavila na
predvolanie nevyhnutná. Súd má za to, že táto námietka je nedôvodná, a to aj vzhľadom na žalobcov
nezáujem o účasť na plánovaných výsluchoch a taktiež aj na neunesenie jeho dôkazného bremena v

konaní. Správny bol teda postup tak žalovaného ako aj správcu dane, ak vzhľadom na postoj žalobcu
v konaní pri hodnotení skutkového stavu v kontexte s ostatnými dôkazmi nepristúpili k predvedeniu
svedkov. Možno teda konštatovať, že v konaní nedošlo k žiadnemu takému podstatnému porušeniu
ustanovení, ktoré by mali za následok nezákonnosť rozhodnutia.

44. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s ust. § 168 SSP, v zmysle
ktorého účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca nemal v konaní úspech
celkom ani z časti a žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by
bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.

45. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od jeho
doručenia na Krajský súd v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na

dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví

kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri
rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,

f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo

j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí
tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ

poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na

kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).