Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 17. máj 2021

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 9Csp/84/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119331109
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Škrovanová

ECLI: ECLI:SK:OSSE:2021:6119331109.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica v právnej veci žalobcu: Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Piešťany, Teplická

7434/147, IČO: XX XXX XXX, zastúpený Advokátskou kanceláriou GOLIÁŠOVÁ GABRIELA s.r.o., so
sídlom Trenčín, 1. mája 173/11, IČO: 47 234 679 proti žalovanej: E.L. W., nar. XX.X.XXXX, bytom X.,
F. X, zastúpená advokátom: JUDr. Peter Vachan, AK Žilina, Pavla Mudroňa 1191/5, IČO: 42 350 026 o
zaplatenie sumy 3 430,50 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 3 430,50 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 %
ročne zo sumy 3 267,94 € od 7.10.2018 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %, pričom o výške trov konania
bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %, pričom o výške
trov odvolacieho konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo
veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou postúpenou tunajšiemu súdu dňa 11.10.2019 voči žalovanej domáhal zaplatenia
sumy3430,50€spolusúrokomzomeškaniavovýške5%ročneztejtosumyod7.10.2018dozaplatenia

a náhrady trov konania, a to titulom nesplnenia záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy o spotrebiteľskom
úvere. V žalobe uviedol, že na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa
1.10.2015 žalobca ako veriteľ poskytol žalovanej ako dlžníkovi úver vo výške 4300 €, ktorý sa žalovaná
zaviazala vrátiť v 84 pravidelných mesačných splátkach po 92,91 €. Žalovaná sa dostala do omeškania s
plnením zmluvných povinností, keď úver nesplácala riadne a včas. Napriek opakovaným upozorneniam
dlžné splátky nedoplatila. Na základe toho žalobca v zmysle Hlavy Obchodných podmienok s názvom
Ukončenie zmluvy dňa 21.9.2018 pristúpil k zosplatneniu budúcich splátok úveru a vyzval žalovanú

k splateniu celého zostatku úveru a dlžných splátok. Žalobca na splnenie tejto povinnosti poskytol
žalovanej lehotu 15 dní, táto uplynula 6.10.2018. Žalovaná dlh neuhradila, preto žalobca požaduje tiež
úrok z omeškania. Na podanie žaloby upozornil žalobca žalovanú predžalobnou upomienkou zo dňa
10.4.2019. Žalovaná ku dňu podania žaloby uhradila sumu 2992,20 €. Žalovaná suma pozostáva z
istiny predstavujúcej 32. až 35. splátku vo výške 107 €, úroku vo výške 162,56 € a zosplatnenej istiny
predstavujúcej 36. až 84. splátku vo výške 3160,94 €.

2. Vo veci bol vydaný platobný rozkaz, proti ktorému podala žalovaná včas odpor s odôvodnením. V
odpore namietala jednak to, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere nie je riadne uvedený termín konečnej
splatnosti úveru, ktorý musí byť určený konkrétnym časovým okamihom. Termín konečnej splatnosti
tak, ako je uvedený v zmluve, teda 84 mesiacov po poskytnutí úveru, a to do 15. dňa v poslednommesiaci je podľa žalovanej nedostačujúci, navyše ak absentuje splátkový kalendár, nie je jednoznačne
jasné, čo je dátum poslednej mesačnej splátky. Tu poukázala na rozhodnutia viacerých krajských súdov
SR. Žalovaná ďalej uviedla, že RPMN uvedená v zmluve nie je vypočítaná správne. Podľa interaktívnej

kalkulačky dostupnej na internete bola pri zadaná požadovaných parametrov vypočítaná RPMN vo
výške 20,74%. Zmluva o spotrebiteľskom úvere teda podľa nej obsahuje nesprávnu výšku RPMN, čo
má za následok absenciu tohto údaja. Žalovaná napokon namietala nesplnenie zákonného postupu
predchádzajúceho zosplatneniu úveru, Žalobca mal žalovanú najskôr vyzvať na úhradu omeškaných
splátok a zároveň ju upozorniť, že ak v stanovenej lehote splátky neuhradí, pristúpi k vyhláseniu

mimoriadnej splatnosti, tak ako to vyplýva z § 53 ods. 9 OZ. Pokiaľ sa žalobca odvoláva na hlavu 6
Obchodných podmienok s názvom ukončenie zmluvy, žalovaná uvádza, že súdy v SR už viackrát v
spotrebiteľských sporoch potvrdili, že súčasťou zmluvy môže byť len dokument, s ktorým bol spotrebiteľ
vopred oboznámený a na ktorom je podpis spotrebiteľa. Preto sa žalobca nemôže odvolávať na uvedené
ustanovenia Obchodných podmienok. Nie je teda zo strany žalobcu možné požadovať jednorazové
splatenie dlhu. Žalobca nemá nárok na zaplatenie neuhradených splátok, ktorých zročnosť nastala od 1.

splátky po splátku zročnú bezprostredne tri roky spätne odo doručenia žaloby, tieto splátky pokiaľ neboli
uhradené, sú premlčané a zároveň žalobca nemá nárok na splátky, ktorých zročnosť nastala po podaní
žaloby, v tejto časti bola žaloba podaná predčasne.

3. Žalobca vo svojom vyjadrení k odporu uviedol, že pokiaľ ide o konečnú splatnosť úveru, veriteľ

použil objektívne zistiteľné kritériá, podľa ktorých spotrebiteľ musí vedieť, aká je doba trvania zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a kedy je konečná splatnosť úveru. I podľa právnej teórie pojem termín
predstavuje pevný bod, ktorý ale nemusí byť určený konkrétne, napr. dátumom, ak je ho možné určiť
na základe výkladových pravidiel. Uviedol, že v danom prípade je 15. dňom v poslednom mesiaci deň
15.9.2022. Tu poukázal na dve rozhodnutia krajských súdov SR. Pokiaľ ide o RPMN, žalobca uviedol,

že žalovaný pri výpočte RPMN použil internetovú kalkulačku. Tieto kalkulačky však obsahujú políčka
na základné údaje bez zohľadnenia akýchkoľvek špecifík jednotlivých poskytnutých úverov, na základe
čoho vznikajú odchýlky. Pokiaľ ide o postup predchádzajúci zosplatneniu úveru, toto bolo vykonané v
súlade so zmluvnými podmienkami hlavy 6 § 3, ktorá pojednáva o tom, že ak sa žalovaný oneskoril s
platením aspoň dvoch splátok alebo sa oneskoril s platením jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace

je žalovaný povinný na požiadanie splatiť celý čerpaný úver, o čom bola žalovaná upovedomená na
základe podpísania úverovej zmluvy spolu s úverovými podmienkami. Žalobca uviedol, že žalovaná bola
niekoľkokrát upozorňovaná na vzniknutý dlh aj na porušenie platobnej disciplíny, či už písomne, alebo
cez textové správy. Odkaz na všeobecné obchodné podmienky je pritom uvedený v zmluve a samotná
zmluva naň odkazuje najmenej 35 krát. Dohoda o strate výhody splátok a možnosti zospatniť úver je

dohodnutá priamo v zmluve. Na porušenie povinnosti riadne splácať žalobca upozornil žalovanú listom
zo dňa 10.4.2019 podľa § 53 ods. 9 OZ a následne jednostranným právnym úkonom úver zosplatnil
podľa § 565 OZ.

4. Okresný súd Senica vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 9Csp 84/2019 - 85 zo dňa 20.1.2020, ktorým

žalobu zamietol s odôvodnením, že je zjavne problematické zistiť termín konečnej splatnosti úveru
a jednoznačne určiť deň, na ktorý konečná splatnosť úveru pripadá. Súd preto uzavrel, že zmluva o
spotrebiteľskom úvere neobsahuje zákonom vyžadovanú náležitosť, a to termín konečnej splatnosti
úveru, v dôsledku čoho úver poskytnutý žalovanej treba považovať za úver bezúročný a bez poplatkov.
Žalovaná je teda povinná žalobcovi vrátiť len istinu. Za odôvodnenú považoval tiež námietku žalovanej

týkajúcu sa nedodržania postupu vyžadovaného zákonom pred samotným zosplatnením úveru. V
zmysle zákona môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 OZ, teda žiadať o zaplatenie celej
pohľadávky, najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne
upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Žalobca síce tvrdil,
že žalovanú na uplatnenie tohto práva upozornil, avšak svoje tvrdenie nepreukázal. Žalobca súdu

nepredložil žiaden dôkaz, ktorý by preukazoval, že by žalovaná pred zosplatnením úveru zo strany
žalobcu upozornená v zmysle § 565 OZ. Za týchto okolností nemohlo prísť zo strany žalobcu k platnému
vyhláseniu predčasne splatnosti úveru a žalobca teda nemá právo od žalovanej požadovať splátky,
ktorých zročnosť ešte nenastala. Keďže súd považoval úver za bezúročný a bez poplatkov a nemal
za splnené predpoklady pre vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru, žalobu v celom rozsahu zamietol,

nakoľko podľa súdu malo byť ku dňu rozhodovania z istiny uhradených 2610,69 € (4300 : 84 = 51,19 €
mesačne, k 201.2020 malo byť uhradených 51 splátok, t.j. 51,19 x 51 = 2610,69 €), z čoho vyplynulo,
že žalovaná zjavne uhradila vyššiu sumu, než mala.5. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. K dobe trvania
zmluvy o spotrebiteľskom úvere a konečnej splatnosti poskytnutého úveru uviedol, že veriteľ použil
objektívne zistiteľné kritériá, podľa ktorých spotrebiteľ musí vedieť, aká je doba trvania zmluvy o

spotrebiteľskom úvere a kedy je konečná splatnosť poskytnutého úveru. V tejto súvislosti poukázal na
rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 13Co/23/2016. Pokiaľ ide o tvrdenie, že sám žalobca vo
vyjadrení uviedol zlý dátum, žalobca poukazuje, že išlo len o chybu v písaní. K pojmu termín uviedol, že
podľa právnej teórie tento pojem predstavuje pevný bod, ktorý ale nemusí byť určený konkrétne napr.
dátumom, ak je možné ho určiť na základe výkladových pravidiel. Poukázal na rozsudky Okresného

súdu Poprad z 21. novembra 2017 sp. zn. 17Csp/158/2017 (bod 12) a Okresného súdu Lučenec zo
16. októbra 2017 sp. zn. 13Csp/132/2017 (bod 25). K zosplatneniu uviedol, že riadne dodržal a striktne
postupoval v zmysle § 53 ods. 9 OZ. Dodal, že strata výhody splátok nenastáva automaticky pre
nesplnenie niektorej splátky, ale veriteľ toto právo môže uplatniť najskôr po uplynutí trojmesačnej lehoty
od omeškania dlžníka so zaplatením splátky a ak veriteľ upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako
15 dní na uplatnenie práva na zaplatenie celej pohľadávky. Poukázal, že žalovaná bola niekoľkokrát

upozorňovanánavzniknutýdlh,naporušenieplatobnejdisciplínyapodaniužalobypredchádzaloviacero
informovaní a výziev. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec
vrátil na ďalšie konanie, prípadne zmenil a žalobe vyhovel. Žalobca zároveň doložil výzvu k plneniu
dlžnej čiastky zo dňa 21.8.2018 spolu s podacím hárkom.

6. Krajský súd v Trnave uznesením sp. zn. 26CoCsp/41/2020 - 114 zo dňa 23.10.2020 rozsudok súdu
prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací
súd sa nestotožnil so záverom prvostupňového súdu o bezpoplatkovosti a bezúročnosti dojednaného
úveru ani so záverom, že žalovaná bola povinná splácať dohodnutý úver v splátkach len po 51,91 €,
a tak pokiaľ uhradila žalobcovi sumu 2 610,69 eur, nemá žiaden dlh. Z dokazovania totiž jednoznačne

vyplynulo, že v zmysle platnej úverovej zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že žalovaná bola povinná
úver splácať v mesačných splátkach po 92,91 € splatných vždy 15. deň kalendárneho mesiaca s
tým, že omeškanie takejto splátky po dobu viac ako 3 mesiace odo dňa jej splatnosti zakladá právo
veriteľa vyzvať dlžníka na predčasné splatenie úveru v lehote ním určenej (Hlava 6, § 3 Úverových
zmluvných podmienok). Krajský súd uviedol, že vždy, a to i v prípade zosplatnenia úveru veriteľom je

potrebné pre posúdenie nárokov z uzatvorenej úverovej zmluvy rešpektovať dohodu zmluvných strán
o výške splátky úveru. Odvolací súd sa nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie o absencii údaja o
termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Má za to, že je potrebné aplikovať eurokonformný
výklad a z údaju „84 mesiacov po poskytnutí úveru, a to do 15. dňa v poslednom mesiaci", jednoznačne
vyplýva termín konečnej splatnosti úveru, z ktorej priemerný spotrebiteľ vie presne určiť termín konečnej

splatnosti úveru a je irelevantné, že žalobca vo svojom vyjadrení pochybil a dátum konečnej splatnosti
neuviedol správne. K tomuto je potrebné poukázať na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci
C-42/15, kde je skonštatované, že čl. 10 ods. 2 písm. h) smernice sa má vykladať v tom zmysle, že
nie je nevyhnutné, aby zmluva uvádzala konkrétny dátum (termín konečnej splatnosti úveru). Odvolací
súd uzavrel, že z dokazovania nevyplynulo, že by neexistovala splatná pohľadávka, ktorej zaplatenia

sa žalobca v tomto konaní domáha, z ktorého dôvodu rozsudok súdu prvej inštancie zrušil. Okresnému
súdu uložil opätovne posúdiť všetky náležitosti úverovej zmluvy, ustáliť kedy a koľko žalovaná uhradila
žalobcovi titulom splácania úveru poskytnutého mu na základe úverovej zmluvy a následne posúdiť
dôvodnosť všetkých uplatnených nárokov žalobcu, a to tak z hľadiska zmluvy, ako aj z hľadiska zákona,
a opätovne o nich rozhodnúť. Súčasne uložil prvostupňovému súdu rozhodnúť aj o trovách odvolacieho

konania.

7.Žalobca,jehoprávnyzástupca,žalovanáanijejprávnyzástupcasanapojednávanienedostavili,svoju
neúčasť ospravedlnili a súhlasili, aby súd rozhodol vo veci v ich neprítomnosti. Súd preto pojednával a
rozhodoval v ich neprítomnosti.

8. Súd sa oboznámil s vyjadrením žalovanej zo dňa 8.2.2021 a doplnil dokazovanie oboznámením výzvy
k plneniu dlžnej sumy spolu s podacím hárkom a zistil tento skutkový stav veci:

9. Medzi žalobcom a žalovanou bola dňa 1.10.2015 uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere, na

základe ktorej žalobca poskytol žalovanej finančné prostriedky vo výške 4300 €. Žalovaná sa zaviazala
žalobcovi vrátiť konečnú sumu 7804,44 € a to v 84 mesačných splátkach po 92,91 €, pri dohodnutej
ročnej úrokovej sadzbe 18,64 % , RPMN 20,5 %, priemernej hodnote RPMN 15,44 %, s dohodnutými
poplatkami za službu Zmena výšky a počtu splátok vo výške 1,49 € mesačne a za službu Odloženésplátky vo výške 1,49 € mesačne. Pokiaľ ide o splatnosť jednotlivých splátok, v zmluve bolo uvedené, že
prvá splátka je splatná po mesiaci od dátumu poskytnutia úveru. Pokiaľ kalendárny mesiac nasledujúci
po poskytnutí úveru neobsahuje poradové číslo dňa poskytnutia úveru, je splatnosť prvej splátky

posledný deň v tomto kalendárnom mesiaci. Dátum splatnosti druhej a a nasledujúcich splátok je vždy
15. deň v kalendárnom mesiaci, počínajúc kalendárnym mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom
je splatná prvá splátka. Termín konečnej splatnosti je 84 mesiacov po poskytnutí úveru, a to do 15. dňa
v poslednom mesiaci. V zmluve sa ďalej uvádza, že spôsob výplaty úveru klientovi je na bežný účet a
pre taký prípad je v zmluve uvedené, že v prípade výplaty úveru na bankový účet klienta sa má za to,

že úver bol poskytnutý tretí deň po dni podpisu zmluvy(a to aj na účely výpočtu RPMN). V zmluve sú
tiež údaje o revolvingovom úvere, tento ale nebol predmetom žaloby. Priamo v zmluve je ustanovenie, v
zmysle ktorého za splnenia dohodnutých podmienok (najmä v prípade porušenia zmluvných povinností)
musí žalovaná na požiadanie splatiť celý čerpaný úver (tzv. zosplatnenie úveru).

10. V § 3 Hlavy 7 písm. a) úverových zmluvných podmienok žalobcu s názvom Ukončenie zmluvy

uvedené, že klient je povinný celý čerpaný úver na požiadanie splatiť v prípade, že sa oneskoril s
platenímaspoňdvochsplátokalebosaoneskorilsplatenímjednejsplátkypodobudlhšiuakotrimesiace.
V zmysle § 7 Hlavy 7 úverových zmluvných podmienok v prípadoch uvedených v § 3 písm. a), b) a c)
tejto Hlavy, prirastie neuhradený úrok (na ktorý vznikol nárok do zosplatnenia) a nehradené úhrady za
poistenie k poskytnutej istine. Zároveň je klient povinný hradiť dohodnutý úrok aj v prípade zosplatnenia,

a to až do doby úplného vrátenia úveru.

11. Z výpisu čerpania splátok a úhrad je zrejmé, že žalovaná zaplatila celkovo sumu 2992,20 €, z toho
suma 1032,06 € bola pripísaná na istinu a suma 1960,14 € na úrok. 33. splátka úveru bola uhradená
len sčasti, 34. splátka úveru splatná 15.9.2018 nebola uhradená vôbec.

12. Výzvou zo dňa 21.8.2018, ktorá jej bola zaslaná dňa 22.8.2018, bola žalovaná zo strany
žalobcu vyzvaná na zaplatenie sumy 305,31 €, ktorá suma predstavuje dlžné splátky a ostatné
nároky vyplývajúce z úverovej zmluvy a tiež náklady spojené s vymáhaním pohľadávky. Zároveň bola
upozornená, že v prípade ďalšieho omeškania bude žalobca po splnení podmienok podľa § 53 ods.

8 OZ oprávnený požadovať okamžité splatenie celého úveru vrátane príslušenstva a podnikne ďalšie
kroky vedúce k súdnemu konaniu.

13. Listom zo dňa 21.9.2018 bola žalovaná vyzvaná k splateniu celého úveru, a to najneskôr do 15 dní
od spísania výzvy. Výzva bola žalovanej odoslaná dňa 25.9.2018.

14. Z predžalobnej upomienky nie je zrejmé, či bola adresovaná žalovanej, nie je v nej uvedený ani
dátum vyhotovenia. Taktiež nebolo preukázané zaslanie predžalobnej upomienky žalovanej.

15. Žalovaná v zastúpení svojím právnym zástupcom v písomnom vyjadrení zo dňa 8.2.2021 uvádza,

že veriteľ je povinný uplatniť svoje právo na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru v zmysle § 565
druhá veta OZ, t.j. najneskôr do splatnosti najbližšej splátky úveru. Ak toto právo nevyužije, právo na
predčasné zosplatnenie mu zaniká a dlžník je povinný uhrádzať individuálne splátky úveru, pričom
k zosplatneniu úveru účinným spôsobom nedôjde. Ustanovenie § 53 ods. 9 OZ komplikuje určenie
splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky v súvislosti s vyhlásením predčasnej splatnosti úveru podľa

druhej vety § 565 OZ, v tomto prípade je podľa žalovanej potrebné pristúpiť k výkladu, že veriteľovi patrí
právo na predčasné zosplatnenie úveru do tej najbližšej splátky úveru, ktorá nasleduje po uplynutí troch
mesiacov od omeškania s úhradou prvej omeškanej splátky úveru za predpokladu, že je zároveň dlžník
upozornený v lehote § 53 ods. 9 OZ na existenciu dlhu a na možnosť predčasného zosplatnenia úveru.

16. Podľa § 489 OZ v znení účinnom ku dňu uzavretia predmetnej spotrebiteľskej zmluvy záväzky
vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia
alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

17. Podľa § 52 ods. 1 až 4 OZ účinného v čase uzavretia predmetnej zmluvy spotrebiteľskou zmluvou je

každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej

obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

18. Podľa § 53 ods. 9 OZ účinného v čase uzavretia predmetnej zmluvy ak ide o plnenie zo

spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565
najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil
spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

19. Podľa § 565 OZ účinného v čase uzavretia predmetnej zmluvy ak ide o plnenie v splátkach, môže
veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté

alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie
nasledujúcej splátky.

20. Podľa § 39 OZ v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere, neplatný je právny úkon, ktorý
svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

21. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. účinného v čase uzavretia predmetnej zmluvy
Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno

poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.

22. Podľa § 2 písm. a), b), d) zákona č. 129/2010 Z.z. účinného v čase uzavretia predmetnej zmluvy
Na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania,

b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti,
d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

23. Podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy zmluva
o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať
dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

24. Podľa § 497 ObZ účinného v čase uzavretia predmetnej zmluvy zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ,
že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa
zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

25. Podľa § 502 ods. 1 prvá veta ObZ účinného v čase uzavretia predmetnej zmluvy od doby poskytnutia

peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej
prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona.

26. Podľa § 503 ods. 1, 2 ObZ účinného v čase uzavretia predmetnej zmluvy záväzok platiť úroky
je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých

peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase,
keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.
Ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné
aj úroky z tejto splátky.

27. Z vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu, za viazanosti právnym názorom
odvolacieho súdu veci vyvodil súd ten právny záver, že žaloba bola podaná dôvodne. V konaní bolo
preukázané a medzi stranami nebolo sporné, že medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanou akodlžníčkou bola platne uzavretá zmluva o úvere, pričom vzhľadom na charakter a postavenie zmluvných
strán sa jedná o spotrebiteľský úver.

28. Žalovanej bol poskytnutý úver vo výške 4300 €, ktorý mala splácať v 84-tich pravidelných mesačných
splátkach po 92,91 € mesačne. V zmluve bol dohodnutý úrok vo výške 18,64 % a konečná suma na
splatenie predstavovala 7804,44 €. Uvedené žalovaná nerozporovala. Námietky nemala ani voči výpisu,
zktoréhojezrejmé,žežalovanázaplatilacelkovosumu2992,20€,ztohosuma1032,06€bolapripísaná
na istinu a suma 1960,14 € na úrok. Nenamietala ani voči špecifikácii žalovanej sumy, podľa ktorej

táto pozostáva z istiny predstavujúcej 32. až 35. splátku vo výške 107 €, úroku vo výške 162,56 € a
zosplatnenej istiny predstavujúcej 36. až 84. splátku vo výške 3160,94 €. Uvedené skutočnosti je preto
možné považovať za nesporné a z týchto súd ďalej vychádzal.
Žalovaná namietala, že zmluva neobsahuje jednu z podstatných náležitostí stanovených zákonom, a to
termínkonečnejsplatnostiúveru,ktorýnedostatokvzmyslezákonamázanásledok,žeúversapovažuje
za bezúročný a bez poplatkov. Konečná splatnosť úveru bola určená ako „84 mesiacov po poskytnutí

úveru, a to do 15. dňa v poslednom mesiaci“. Súd súhlasí s názorom prezentovaným žalobcom, že
termín predstavuje pevný bod, ktorý ale nemusí byť určený konkrétne, napr. dátumom, ak je ho možné
určiť na základe výkladových pravidiel. V zmysle záverov odvolacieho súdu, ktorými je súd viazaný,
je potrebné aplikovať eurokonformný výklad a z údaju „84 mesiacov po poskytnutí úveru, a to do 15.
dňa v poslednom mesiaci", jednoznačne vyplýva termín konečnej splatnosti úveru, z ktorej priemerný

spotrebiteľ vie presne určiť termín konečnej splatnosti úveru. Námietka žalovanej je teda nedôvodná.
Pokiaľ ide o žalovanou namietanú nesprávnosť RPMN, údaj z internetovej kalkulačky nie je podľa názoru
súdudostatočnýmdôkazomnesprávnostivýpočtuRPMN,akouviedolžalobca,tietokalkulačkyobsahujú
políčka na základné údaje bez zohľadnenia akýchkoľvek špecifík jednotlivých poskytnutých úverov, na
základe čoho vznikajú odchýlky. Žalovaná nepreukázala, že by výpočet RPMN v danom prípade bol

nesprávny. Pokiaľ ide o námietku žalovanej, že možnosť predčasného zosplatnenia úveru je obsiahnutá
len v úverových podmienkach, čo je neprípustné, uvedené nebolo v konaní preukázané, naopak,
právo zosplatniť úver bolo dohodnuté medzi stranami priamo v zmluve. Nedôvodnou bola i námietka
žalovanej týkajúca sa nedodržania postupu vyžadovaného zákonom pred samotným zosplatnením
úveru. Doloženou výzvou bolo preukázané, že žalobca vyzval žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy

výzvou zo dňa 21.8.2018, ktorá jej bola zaslaná dňa 22.8.2018. Žalovaná bola vyzvaná na zaplatenie
omeškanej sumy, zároveň bola upozornená, že v prípade ďalšieho omeškania bude žalobca po splnení
podmienok podľa § 53 ods. 8 OZ oprávnený požadovať okamžité splatenie celého úveru vrátane
príslušenstva. Ako uviedol žalobca, a žalovaná uvedené nerozporovala, omeškanou splátkou bola
32. splátka, teda splátka zročná 15.6.2018. Keďže žalovaná dlžnú sumu neuhradila, žalobca využil

svoje právo a úver predčasne zosplatnil, a to po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením
splátky zročnej 15.6.2018. Žalovaná bola vyzvaná k splateniu celého úveru vo výške 3555,21 € listom
zo dňa 21.9.2018. Tvrdenia žalovanej ohľadom zániku práva na predčasné zosplatnenie úveru, ak
tak žalobca neurobil do tej najbližšej splátky úveru, ktorá nasleduje po uplynutí troch mesiacov od
omeškania s úhradou prvej omeškanej splátky úveru, je možné považovať za neopodstatnené. Uvedené

zákon neustanovuje. Je pravda, že v zmysle druhej vety § 565 OZ právo žiadať o zaplatenie celej
pohľadávky môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky, presnejšie v
deň predchádzajúci splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky, nakoľko následne by mohol veriteľ žiadať
zaplatenie celého dlhu už pre nezaplatenie nasledujúcej zročnej splátky. To znamená, že žiadosť o
zaplatenie celého dlhu musí byť dlžníkovi doručená do momentu splatnosti najbližšej nasledujúcej

splátky. Ak uvedené veriteľ nestihne a dlžník najbližšiu nasledujúcu splátku riadne uhradí, má veriteľ
právo požadovať len zaplatenie konkrétnej neuhradenej splátky. Avšak vzhľadom k špecifikám možnosti
predčasného zosplatnenia úveru v prípade, ak dlžníkom je spotrebiteľ je zjavné, že zákonodarca sa
vo vzťahu k spotrebiteľským zmluvám nevysporiadal s ustanovením druhej vety § 565 OZ. Súd má za
to, že uvedená časť ustanovenia § 565 pri spotrebiteľských zmluvách neplatí (pozri VOJČÍK, Peter:

Spotrebiteľská zmluva (ochrana spotrebiteľa). In: Bulletin slovenskej advokácie, 2018, roč. 14, č.12, s.
15-20). Na základe uvedeného má súd za to, že žaloba bola podaná dôvodne, námietky žalovanej boli
neopodstatnené a preto po doplnení dokazovania aj s prihliadnutím k právnym záverom odvolacieho
súdu žalobe v celom rozsahu vyhovel.

29. O trovách konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd prizná strane
náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže žalobcu bol v konaní plne úspešný, súd
mu priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie v súlade samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.30. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s § 396 ods. 1 a 3 CSP, v zmysle ktorého
ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. Ak

odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade
trovsúdprvejinštancievnovomrozhodnutíoveci.Nakoľkožalobcabolvrámciodvolaciehokonaniaplne
úspešný, súd mu priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie v súlade s § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením po právoplatnosti
rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému
súdu v Trnave, v dvoch vyhotoveniach.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha

(odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby

uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie

prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného
útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým,
že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo
rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie
podľa zákona č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov.