Rozsudok Judgement was issued on Thursday, June 15, 2016

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 11C/241/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7110228959
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Novotná Mlinárcsiková

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2016:7110228959.27

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Denisou Novotnou Mlinárcsikovou v právnej veci navrhovateľky:

Bc. B. Č., nar. XX.X.XXXX, bytom I., N. XX, zast. JUDr. Ondrejom Gajdošechom, advokátom, so sídlom
Krmanova 14, Košice, proti odporcovi: ADOS EM, s.r.o., IČO: 36 179 159, so sídlom Komenského 43,
Košice, zast. Advokátska kancelária Mária Grochová a partneri s.r.o. so sídlom Garbiarska 5, Košice, v
konaní o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru a náhrady mzdy takto

r o z h o d o l :

U r č u j e, že okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1, písm. b) Zákonníka práce
dané odporcom navrhovateľke listom zo dňa 8.10.2010 je neplatné.

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke náhradu mzdy vo výške 1.000,57 Eur brutto za obdobie
od 2.11.2010 do 2.10.2013 do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Konanie v prevyšujúcej časti výšky náhrady mesačnej mzdy z a s t a v u j e.

Odporca je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľke trovy konania vo výške 7.913,27 Eur k rukám právneho
zástupcu Advokátska kancelária JUDr. Ondrej Gajdošech, advokát, Krmanova 14, Košice do troch dní

od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka návrhom doručeným súdu dňa 26.11.2010 žiadala, aby určil, že okamžité skončenie
pracovného pomeru zamestnávateľa zo dňa 8.10.2010 je neplatné. Písomným podaním zo dňa
21.12.2010 navrhovateľka žiadala, aby bol odporca povinný jej zaplatiť náhradu mzdy vo výške 1.213,82
Eur brutto za obdobie od 2.11.2010 do dňa právoplatnosti rozsudku. Súčasne si uplatnila náhradu trov
konania.

Odporca žiadal návrh zamietnuť.

Z výpovede navrhovateľky súd zistil, že spoločnosť ADOS EM, s.r.o. s pani O. založili dňa 21.11.1997.
Pracovný pomer trval od 1.1.1998 v uvedenej spoločnosti v pozícii odborný zástupca. Okrem toho mala
ešte 50% obchodný podiel v uvedenej spoločnosti. Spolupráca s pani O. bola do určitého obdobie
bezproblémová, spoločne riešili všetky záležitosti spoločnosti, záležitosti týkajúce sa zamestnancov
finančné a ostatné. Nikdy nemali nejaké kompetenčné problémy alebo spory, navzájom sa zastupovali.
Takisto si aj zisky rozdelili rovným dielom.

Náplň práce v písomnej forme navrhovateľka nemá, ale zodpovedala za správnosť a odbornosť
vykonania ošetrovateľských výkonov. Mesačne vykonávala uzávierky, vypracovala faktúry, sprievodné
lístky k dávkam, podávala návrhy pre ošetrujúcich lekárov, tieto následne na podpis ošetrujúcemulekárovi, na podpis do konkrétnej zdravotnej poisťovne, vykonávala kontrolnú činnosť za poskytnuté
služby, u pacientov kontrolovala sestry, zaúčala nové sestry, pričom toto trvalo niekedy aj dva -
tri mesiace tak, aby sestra vedela vykonávať svoju prácu s náležitou odbornosťou. Vykonávala aj

kontroly v zariadeniach, kde poskytovali opatrovateľské služby. Vypracovala cestovné príkazy pre
seba a p. O.. Konzultovala s revíznymi lekármi nejasnosti, vybavovala reklamačné faktúry, dávky,
mesačné faktúry do zdravotnej poisťovne, obhajovala výkony, ktoré boli vykonané v prípade nejasností
u lekárov. Zastupovala pri neprítomnosti koordinátorku a navzájom sa zastupovali s p. O. vo všetkých
záležitostiach. Okrem toho vykonávala aj ošetrovanie pacientov cez soboty, nedele mimo pracovného

času s tým, že ich navštevovala alebo bola u nich doma. Mala tak viac pacientov, ktorí mali ťažké
zdravotné problémy. Vykonávala aj prácu sestry.

Vzťahy medzi nimi boli korektné do roku 2010. K 1.1.2010 p. O. vymenila pôvodnú ekonómku, ktorá
robila výkazy, účtovníctvo vo firme s tým, že prišla p. V., ktorá robila účtovníctvo aj vo firmách dcéry a
zaťa p. O.. Časom zistila, že niektoré doklady chýbajú, načo sa ohradila. Pani O. jej povedala, že tieto

sa nachádzajú v sídle firmy u p. O..

V júli 2010 p. O. splnomocnila svojho zaťa MUDr. R. na konanie v čase jej neprítomnosti. Tento si
vyúčtoval za výkony, ktoré urobil trojnásobne vyššiu hodinovú mzdu okolo 16 Eur na hodinu, než má
ona, prípadne p. O. a ďalšie sestry. Išlo o práce administratívneho charakteru, kúpa počítača, čiže nie

odborné veci, pretože o týchto nič nevedel. Už v tom čase tušila, že sa niečo deje, bol na ňu vyvíjaný
tlak a pán R. kontroloval jej prácu. Namietal prečo vyhotovila iba 18 návrhov a nie viac, pričom nevedel
o jej práci nič.
Následne mala pocit, že p. V., p. R. a p. O. ju chceli dostať aj ako zamestnanca z firmy, aj ako spoločníčku
s tým, že začal p. R. rozprávať o novom zdravotnom programe, pričom pôvodný, ktorý používali 12 rokov

bol dobrý a boli s ním spokojný. Dostala prvýkrát upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny. Tomuto
upozorneniu predchádzala skutočnosť, že mala zdravotné problémy - nález na prsníku. Túto skutočnosť
aj oznámila a upozornila p. O., že bude potrebná hospitalizácia v nemocnici a následne na to dostala
upozornenie z dôvodu, že nechce vykonať mesačnú uzávierku.

Druhé upozornenie dostala v októbri 2010. Uvedenému predchádzala skutočnosť, že od 29.9.2010 mala
zdravotné problémy a bola práceneschopná, avšak v septembri 2010 svoju prácu urobila. Ukončila
všetko to čo mala, faktúry, pripravila sprievodné listy k dávkam, riešila reklamačné faktúry. V septembri
2010 do 28.9.2010 pripravila všetky podklady pre zadávanie do poisťovní za mesiac september 2010,
odovzdala celú dokumentáciu p. O. s tým, že už zadávanie vykonávala iná osoba. O tejto veci vedela

aj pani O. a pracovníčka. Fyzické zadávanie vykonávala od 1.8.2010 nepretržite ešte aj v mesiaci
august 2010, pričom za túto práce mala vyplácaný plat. Nie je pravda, že upozornenie, ktoré jej bolo
dané, že nevykonala svoju prácu osobne, pretože to čo mala vykonať urobila, ostatné mal vykonať iný
zamestnanec. Uzávierka za mesiac september sa následne robí po skončení mesiaca, teda v októbri
2010. Materiály a doklady odovzdala ku dňu 28.9.2010. V prípade, že by ešte bolo niečo potrebné

dopísať, tak sa to tam dopísalo, odovzdalo tak ako to pripravila.

Dňa 5.10.2010 sa dostavila na miesto prevádzky v čase jej práceneschopnosti a to z dôvodu, že ráno
prevzala telefón od pacienta, ktorý je oznámil, že nie je potrebné sa ku nemu dostaviť a vykonať
ošetrovateľskú starostlivosť. Volala do spoločnosti s tým, že koordinátorka ju poprosila, aby len predsa

do práce prišla. Poprosila ju pani A.Á.. V čase je vychádzky počas práceneschopnosti sa dostavila na
pracovisko s tým, že sa dozvedela, že p. O.Á. dala sestrám niečo podpísať, avšak nevedeli čo, iba mali
pocit, že to má niekomu poškodiť. Keď sa na to p. O. opýtala, tak jej nevysvetlila s tým, že má prísť dňa
6.10. na pracovisko a zápisnicu jej odovzdá. Keď sa na nasledujúci deň na pracovisko dostavila, p. O.
jej povedala, že zápisnicu nemá, pretože zamestnanci s ňou nesúhlasili, tak ju roztrhala. So sestrami

nekomunikuje a to z dôvodu, že sa boja, aby neprišli o svoje zamestnanie.

Dňa 12.10.2010 prevzala okamžité skončenie pracovného pomeru. V uvedenom okamžitom skončení
ako jeden dôvod bol ten, že si nesplnila v mesiaci september 2010 pracovné povinnosti v súlade
s obsahovou náplňou práce a že sa dostavila na pracovisko v dňoch 5. až 6.10.2010, čím sa

dopustila závažného porušenia pracovnej disciplíny, keď sa dostavila bez udania dôvodu počas
práceneschopnosti a zdržiavala sa tam aj napriek práceneschopnosti.Dňa 6.10.2010 sa zdržala na pracovisku aj dlhšie a to z dôvodu, že bola objednaná na vyšetrenie.
Uvedené pracovisko sa nachádza na tej istej adrese ako prevádzka spoločnosti. P. O. skutočnosť, že
bola na pracovisku oznámila Sociálnej poisťovni ako aj jej ošetrujúcej lekárke ako porušenie liečebného

režimu s tým, že lekárka ju uistila, že má povolené vychádzky. Následne mala kontroly aj zo Sociálnej
poisťovne. Na kontrolách trvala p. O.. Potom ako sa začala brániť a podala aj návrh na súd, dožadovala
sa firemných dokladov, p. R. a p. V. jej robili nepredstaviteľné veci, zavolali na ňu policajtov keď sa
dostavila na pracovisko. Podali na ňu trestné oznámenie.

Na navrhovateľku bolo podané trestné oznámenie za neoprávnený vstup na pracovisko, trestné
oznámenie, že ukradla peniaze, stravné lístky, interný zošit, pričom tento mala iba prefotený a prefotila
ho pred p. O.. P. O. podala trestné oznámenie na ňu za nátlak na jej osobu, pretože 2x s právnikom bola
v sídle firmy u p. O. a dožadovala sa firemných dokladov. Ďalej s p. V. na ňu podali trestné oznámenie za
neoprávnené výbery z banky z firemných účtov, pričom podpisové právo mali obidve a bez jej podpisu
nemohla vybrať žiadne peniaze. Následne na to reagovala tak, že podala trestné oznámenie pre krivé

obvinenie a keď boli vypočutí, tak p. O. uviedla, že je to nedorozumenie a, že to berie späť.

Navrhovateľka uviedla, že bola očierňovaná, čo ju veľmi ponižovalo, pretože v uvedenej spoločnosti
pracovala najlepšie ako vedela.

Keď zistila, že s p. O. nie je možná žiadna dohoda, tak jej navrhla, aby firmu rozdelili, takisto aj limity
z poisťovne, prípadne, že by odkúpila jej obchodný podiel, s čím však nesúhlasila. Následne jej p. O.
navrhla, že odkúpi jej obchodný podiel za desatinu ceny, ktorú jej ponúkla.

V ďalšom uviedla, že konanie p. O., p.V.Š. a p. R. boli voči jej osobe veľmi bezohľadné, pretože má taký

istý podiel na budovaní firmy ako p. O.. Myslí si, že zabudli na zásady spravodlivosti, slušnosti a etiky.
V uvedenej spoločnosti chce ostať pracovať, je to jej firma, môže byť pre ňu prínosom, pretože prácu
pozná a robí ju dobre. Naďalej chce byť zamestnaná.

Navrhovateľka uviedla v čom spočíva vykazovanie výkonov pre zdravotnú poisťovňu. V mesiaci

september 2010 pripravoval uzávierku za mesiac august 2010. Vykazovanie výkonov pre zdravotné
poistenie spočíva v tom, že spracovala zdravotné výkony v kartách pacientov, ktoré mali schválené
zdravotnou poisťovňou a dohliadala na správnosť vykazovania. Výkony realizovali sestry. Po vykonaní
výkonov prišli na pracovisko a sestry napísali, čo u konkrétneho pacienta urobili. Tieto výkony
ona skontrolovala, pretože sa stalo, že sestry omylom napísali niečo iné, resp. úkony, ktoré neboli

schválené poisťovňou. Navrhovateľka pripravila kartu, spracovala výkony podľa toho, čo urobili sestry u
pacientov do číselnej podoby a konkrétny zamestnanec dáta dával do programu. V mesiaci september
2010 uzatvárala výkony, čo trvalo asi 4 - 5 dní, následne tieto výkony boli zadávané do programu
iným zamestnancom. Spracovala faktúry pre poisťovne, faktúry, sprievodné listy a médiá. Lehota
na ukončenie uzávierky za predchádzajúci mesiac bola 10 dní nasledujúceho mesiaca. Faktúry do

poisťovne išli načas. V prípade nutnosti vybavila aj reklamácie faktúr, pripravovala výkony za mesiace
september a október.

Zadávanie zdravotných výkonov do programu vykonávala od roku 1998 do 2001. Vzhľadom na
zdravotné problémy, ktoré následne mala, mali prijať externú pracovníčku. V spoločnosti používali 12

rokov zabehnutý program, pričom nový softvérový program neodmietla, avšak vyslovila názor, že zaťaží
sestry. K novému informačnému systému nemala prístup.

Odporkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že s navrhovateľkou začala spolupracovať v roku 1995. Keďže
v uvedenom období pracovala na poliklinike ako hlavná sestra na geriatrickom oddelení, tak ju zobrala.

Oddelenie bolo zrušené a bol vytvorený nový úsek ADOS EM t.j. agentúra domácej ošetrovateľskej
starostlivosti, pričom do spoločnosti prijala aj navrhovateľku ako pracovníčku. Vzhľadom k tomu, že
nemala žiadnu špecializáciu navrhla jej, aby si túto špecializáciu urobila. V roku 1997 riaditeľ fakultnej
nemocnici jej navrhol, aby oddelenie sprivatizovala, pretože ho sama zriadila viedla. Návrh prijala,
oddelenie sprivatizovala, zriadila ho najskôr ako fyzická osoba, následne právnická osoba. Vzhľadom

k tomu, že zriadili aj pracovné oddelenie, ponúkla navrhovateľke, aby sa stala spoločníčkou. Dohodli
sa tak, že ona bude manažovať a viesť túto spoločnosť a navrhovateľka bude odbornou zástupkyňou,
odbornou sestrou v uvedenej spoločnosti. Rozdelili si prácu. Ponúkla navrhovateľke 50 %-nú účasť
v spoločnosti. Spolupráca bola dobrá s väčšími, menšími problémami až do konca roku 2008. Vuvedenom období začali odchádzať pracovníci zo spoločnosti vzhľadom k tomu, že navrhovateľka
vytvárala veľký tlak na pracovníkov. Viackrát ju diskrétne poprosila, aby zmenila svoje správanie, na
čo žiadosť odignorovala. Medzitým vzťahy na pracovisku boli dosť napäté, vyostrili sa, vznikali konflikty

medzi pracovníkmi, medzi sestrami, doktormi ako aj v Ústave sociálnej starostlivosti, kde poskytovali
ošetrovateľskú starostlivosť. Stalo sa, že zamestnanci sa sťažovali na správanie navrhovateľky, na jej
nevhodné správanie, dokonca aj na Inšpektoráte práce. Keďže chcela v rámci zachovania korektných
vzťahov medzi zamestnancami a pracovníkmi, viackrát za správanie navrhovateľky ospravedlnila.
Medzitým však zamestnanci naďalej odchádzali.

Následne v roku 2009 jej navrhovateľka oznámila, že chce byť konateľkou spoločnosti. Snažila sa jej
vysvetliť, že nevidí dôvod, aby bola druhou konateľkou, pretože od uvedeného obdobia ako spoločnosť
založili sa zmenili zdravotné zákony, boli vydané metodické pokyny, podmienky prevádzkovania. V roku
2009 jej povedala, aby odišla do dôchodku, že odkúpi jej podiel. Odporkyňa jej uviedla, že do dôchodku
nepôjde a podiel nepredá. Následne začali zo strany navrhovateľky útoky na jej osobu, čo si v tom čase

nechcela pripustiť ale začala ju kontrolovať, sledovať s tým, že pri odchode niektorých zamestnancov
zo spoločnosti pri rozlúčke jej povedali, aby si na ňu dávala pozor. Na dosiahnutie tohto cieľa ju naďalej
kontrolovala, sledovala kedy prichádza do práce, kedy odchádza, kde sa zdržiava. Následne zistila, že
sa jej strácali peniaze. Pokiaľ bola nejaký klient alebo pacient, tak ho objednala na vyšetrenie. Následne
navrhovateľka toto vyšetrenie zrušila. Keď pacienti telefonovali a chceli sa s ňou rozprávať, povedala

im, že majú len telefonovať. Takéto konanie navrhovateľky považovala za psychický tlak a šikanu a
začala zvažovať svoj odchod do dôchodku. Niektorí pracovníci jej však povedali, aby do dôchodku
neodchádzala, aby ostala v spoločnosti, pretože si nevedeli predstaviť spoluprácu s navrhovateľkou.

Navrhovateľka chcela, aby sa zmenila aj náplň práce, aby si rozdelili kompetencie, pričom odporca

uviedol, že chce tak ako to bolo na začiatku keď spoločnosť zakladali. Keďže ústne vysvetlenie pre
navrhovateľku neplatilo, pripravili pracovnú náplň v súlade s vestníkom Ministerstva zdravotníctva a
ďalších metodických pokynov. Pracovná náplň mala byť súčasťou pracovnej zmluvy ešte z roku 1998.

Na deň 12.4.2008 zvolala valné zhromaždenie na prevádzke spoločnosti, pripravili pracovnú zmluvu a

náplň pre navrhovateľku ako aj pre odporkyňu. Keďže navrhovateľka videla, že nie je druhou konateľkou
spoločnosti, s uvedeným návrhom nesúhlasila. Okrem toho do svojej náplne uviedla, že časť práce bude
vykonávať aj v sídle spoločnosti. Tak ako to bolo predložené s týmto návrhom navrhovateľka nesúhlasila
a povedala, že ju nebude zastupovať ako konateľku spoločnosti. Záznam z valného zhromaždenia
vyhotovila 2x pre ňu a pre navrhovateľku s tým, že navrhovateľka svoj záznam roztrhala a povedala,

že tam nebola prítomná. Jej však ostala kópia tohto záznamu z valného zhromaždenia. Navrhovateľka
následne uviedla, že uvedené valné zhromaždenie je neplatné, pretože jej nebola doručená pozvánka
do miesta jej bydliska. Odporca uviedol, že s týmto 13 rokov žiadny problém nemali až do termínu
12.4.2010.

Pracovnú zmluvu a náplň navrhovateľka nepodpísala ale až neskôr. V roku 2009 navrhovateľka
iniciovala výmenu účtovníčky, pričom túto výmenu aj schválila. V roku 2010 nastúpila účtovníčka p. V.,
ktorá pri nástupe predložila spôsob akým budú spolupracovať, pričom tento bol v súlade so zákonom
o účtovníctve.

Odporca odmietol obvinenie navrhovateľky, že problémy spoločnosti nastali po nástupe Ing. V. a že by
ju chceli dostať z firmy preč, pretože táto nemala dôvod a nikdy sa o prácu navrhovateľky nezaujímala.

Keďže navrhovateľka ju už nechcela zastupovať ako konateľku, v júli 2010 kedy mala odísť na
dovolenku, poverila touto činnosťou MUDr. R., ktorý ju mal zastupovať počas jej neprítomnosti. Predtým

ako MUDr. R. predstavila navrhovateľke a ukázala jej poverenie na zastupovanie, navrhovateľka
mala voči nemu výhrady, že nespĺňa predpoklady na túto prácu. S týmto jej názorom a tvrdením
odporkyne nesúhlasí, pretože MUDr. R. je lekár, má atestácie, skúšky z ošetrovateľstva a ovláda všetky
zákony súvisiace so zdravotnou starostlivosťou a poskytovaním ošetrovateľskej starostlivosti. Počas jej
dovolenky a neprítomnosti ju zastupoval, zodpovedal za organizáciu a za poskytovanie odbornej úrovne

ošetrovateľskejstarostlivosti.OkremtohoMUDr.R.robilodbornéhokonzultantaanesúhlasilastvrdením
navrhovateľky, že jeho finančné ohodnotenie je nadhodnotené.Počas jej neprítomnosti, keď ju zastupoval MUDr. R., bol ochotný pomôcť aj navrhovateľke, keďže
sa sťažovala počas jej neprítomnosti, že má veľa práce. MUDr. R. jej povedal, že odbremenenie
administratívnej činnosti by sa mohlo dať aj tým, že sa zabezpečí nový počítačový program, s čím

navrhovateľka nesúhlasila. Ihneď to odmietla, pretože nebola ochotná sa zaúčať na novú prácu na
počítačovom programe. Bolo to v júli 2010.

Už v roku 2010 ju upozorňovala, že chorobopisy neboli úplné, že návrhy do zdravotných poisťovní,
podklady do zdravotných poisťovní neboli vedené správne. Robil to však iba ústne, že tieto neboli

vykonané v zmysle pokynov Ministerstva zdravotníctva tak ako sa má viesť dokumentácia. Upozornil ju
na to, že chorobopisy neboli kompletné, chýbali podklady do zdravotných poisťovní, následne poisťovne
tieto podklady vrátili na dopracovanie, vrátili aj vyúčtovanie, kde boli niektoré úkony uvedené duplicitne,
pričom to navrhovateľka opravovala celý mesiac.

Odporca ju upozornil aj na to, aby tieto výkony zadávala priebežne počas mesiaca, prípadne denne,

pretože ich zadávala posledné tri dni s čím sa zvyšoval na pracovisku stres a napätie. Upozornenie
robil diskrétne, nie pred pracovníkmi ale v súkromí, vytýkal jej to ako spoločníčke. Navrhovateľka tieto
upozornenie odignorovala s tým, že si prácu organizuje sama.

V júli 2010 jej povedal, že neodstránila nedostatky svojej administratívnej práce, to znamená, že práca je

nekompletná. Navrhol vyriešiť problém tým, že by racionalizovali prácu novým softvérom. Nový program
navrhovateľka odmietla s tým, že si prácu organizuje sama.

Následne navrhovateľka v polovici mesiaca september 2010 oznámila, že vyúčtovanie pre zdravotné
poisťovne neurobí, pretože je práceneschopná. Písomne aj ústne bola upozornená, aby si pracovné

povinnostiaúlohyplnila,abysipriebežneplnilapracovnéúlohyvyplývajúcezpracovnejzmluvyanáplne.
Zdôraznil, že prácu musí vykonať osobne.

Odporcovi bola doručená písomná odpoveď od navrhovateľky, kde táto uviedla, aby ju nevyrušovali,
nešikanovali v práci, pretože nie je jej nadriadený a svoju prácu si vykonáva sama. Navrhovateľka ako

odborný garant zodpovedá za to, že výkony boli správne realizované, zapísané do chorobopisu, že sú
správne napísané v návrhu pre pacienta do zdravotnej poisťovne a zodpovedá za to, že výkony sú
správne zadané do softvérového programu a vyúčtovania pre zdravotnú poisťovňu.

Navrhovateľka takto hrubo porušila svoju pracovnú disciplínu tým, že svoju prácu dala inej osoby a tým

sprístupnila zdravotnú dokumentáciu inej osobe a zároveň porušila aj zákon o ochrane osobných údajov.

Uvedenú náplň práce nikdy nezverili inej osobe, nenariadili to žiadnej inej osobe, pretože ide o prácu
vysoko odbornú, ktorá si vyžaduje zdravotné vzdelanie.

Odporca v ďalšom uviedol, že v mesiaci júl, august 2010 prešli na nový softvér, pričom o tom
informovali navrhovateľku. P. R. sa vyjadril tak, že uvedeným programom sa práca zracionalizuje.
Navrhovateľkasavyjadrila,žebudedlhopráceneschopnáanebudesazacvičovať.Vmesiaciseptember
2010 odporca zvolal prevádzkovú schôdzu, kde informoval všetkých pracovníkov spoločnosti ohľadne
zavedenie softvéru. Prevádzková schôdza sa uskutočnila dňa 10.9.2010. Prejednali ekonomické

problémy spoločnosti a informovali ohľadne uvedeného softvéru.

Odporca uviedol, že navrhovateľka bola dlhodobo vypísaná a následne dňa 5.10 -6.10. prišla na
pracovisko.Odporcauviedol,žejunevolalaneboližiadneprevádzkovéproblémy,ktorébybolopotrebné
riešiť.

Odporca uviedol, že navrhovateľka si svoju prácu za mesiac september neurobila, dokončila iba prácu
z mesiaca august 2010, vytlačila faktúry ale za september 2010 nezadala ani jedného pacienta.

Odporca je toho názoru, že navrhovateľka hrubo porušila pracovnú disciplínu, že neurobila svoju prácu

i napriek tomu, že bola na to upozornená ústne aj písomne niekoľkokrát, neplnila svoje povinnosti v
zmysle náplne práce. V čase náplne práce presunula na inú osobu, hrubo porušila pracovnú disciplínu
aj tým, že sprístupnila zdravotnú dokumentáciu osobe, ktorej to neprináleží v zmysle zákona, porušila
zákon o ochrane osobných údajov a o mlčanlivosti.V konaní boli vypočutí svedkovia.

Svedok MUDr. B. R. uviedol, že vie čo je predmetom konania. Účastníkov konania pozná. V mesiaci
júl 2010 čiastočne zastupoval p. O. a riadil prevádzku ADOS EM, spoznal navrhovateľku. V tom čase
riešil veci ohľadne prevádzky. Navrhol niektoré nové veci ohľadne činnosti spoločnosti, práce sestier
v zadávaní a výkonov. Navrhovateľka niektoré veci odmietla vykonať, nebola vedená dokumentácia,
neboli zadané výkony pre poisťovňu. Navrhol jej, aby si viedla denný režim, čo odmietla vykonať. V

mesiaci september 2010 zistil, že na konci mesiaca nebol zadaný ani jeden výkon pre poisťovňu, pričom
to malo byť urobené do 10.-teho dňa v mesiaci. To znamená, že v mesiaci september 2010 nebol
zadaný ani jeden výkon. Výkony sestier mali byť priebežné zadávané po celý mesiac. Ku koncu mesiaca
mali byť zadané všetky výkony. Navrhovateľku na to upozorňoval už priebežne aj v mesiaci júl 2010,
pričom navrhovateľka povedala, že tak robiť nebude, nakoľko je to zbytočná práca. Keďže je lekár vie,
že každý lekársky výkon je potrebné zadať do dokumentácie. Ako odborný poradca zodpovedal za

zdravotné záznamy a výkony. V mesiaci október 2010 nebol zadaný ani jeden výkon v počítači, karty
boli naukladané na seba, výkony nezadala do počítača, následne bola práceneschopná a neurobila
ani jeden výkon. Presný dôvod uviesť nevie. Následne s p. A. tieto úkony zadávali do počítača tri dni.
Svedok uviedol, že má skúšku z ošetrovateľstva, prax. Z ošetrovateľstva vypisuje v rámci svojej práce
ošetrovateľskú starostlivosť k pacientovi s tým, že pokiaľ sestra vypracuje ošetrovateľský plán, tento

kontroluje a schvaľuje. V roku 2010 zastupoval p. Č. ako manažérku, t.j. v rámci riadenia spoločnosti,
nie ako odborný zástupca. Špecializáciu má vnútorné lekárstvo a gastroenterológiu. Od roku 2010 pre
odborného zástupcu je potrebné vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, čo už v roku 2010 p. Č.K.
nespĺňala. Na pracovisku v septembri 2010 prítomný nebol. Spoločnosť viedla p. O.. Prítomný bol iba
vtedy keď ho zavolali, keď zadávali jednotlivé výkony spolu s p. A. v septembri 2010, pričom presný

dátum uviesť nevie. Bol nainštalovaný nový počítačový program.

Svedkyňa Ing. B. V. uviedla, že vie čo je predmetom konania, pozná aj účastníkov. V uvedenej
spoločnosti zamestnancom nikdy nebola, spolupracovala so odporcom na základe zmluvy o dielo
spracovávalaúčtovníctvoapersonalistikuprespoločnosť.Spoluprácusodporcomzačalizačiatkomroku

2010, dohodli sa na spôsobe výkonu práce, výkonu účtovníctva, mzdách, personalistike, riešili určité
veci. Navrhla aj spôsob riešenie a spolupráce. V priebehu polroka sa vyskytli určité nezrovnalosti a tieto
však vysporiadali. V mesiaci apríli 2010 jej boli predložené faktúry za mesiac a to za január, február a
marec 2010. V septembri 2010 sa mala uskutočniť prevádzková schôdza, na ktorej bola prítomná. Už
pred prevádzkovou schôdzou jej zavolala navrhovateľka, že má doniesť doklady, dokumenty, ktoré jej

dala. Tieto však na prevádzkovú schôdzu nepriniesla. Navrhovateľka sa mala vyjadriť, že nový program,
ktorý bol pripravený, na tomto pracovať nebude a že je práceneschopná. V mesiaci október 2010
vystavila doklad o práceneschopnosti pre navrhovateľku Sociálna poisťovňa s tým, že p. O. povedala, že
navrhovateľka bola na pracovisku. Napísali upozornenie pre porušenie pracovnej disciplíny. Boli za jej
ošetrujúcou lekárkou, ktorá zobrala kartu, niečo napísala a potom ukázala, že má povolené vychádzky.

Uviedla, že neskôr zistila aj iné nezrovnalosti, ktoré však nesúvisia s predmetom konania.

V konaní ako svedkyňa vypovedala aj Mgr. A. A., ktorá účastníkov konania pozná, vie čo je predmetom
konania. V spoločnosti ADOS EM pracovala v období rokov 2009-2014. Najskôr nastúpila ako sestra,
potom pracovala ako koordinátorka a následne ako garant. Pokiaľ pracovala ako sestra, väčšinou bola

v teréne, chodila ošetrovať pacientov priamo do bytov. Následne ako koordinátorka chodila do terénu
ale zadeľovala prácu ostatným sestrám a keď bola garantom, tak jej pribudla práca - komunikácia s
poisťovňami, bodovanie a administratívna práca. S navrhovateľkou prichádzala do styku po práci v
teréne, pričom táto bola jej priamym nadriadeným. Navrhovateľka v tom čase jej zadeľovala prácu, učila
ju úkony okolo administratívnej činnosti. Bolo to v čase keď vykonávala prácu koordinátorky. Neskôr

sa stretávali v kancelárii. Svedkyňa bližšie vysvetlila činnosť ohľadne bodovania pre pacientov. Pre
pacientov sa vypracuje návrh, ktorý na základe odporúčania obvodného lekára robí sestra výkony. Tieto
výkony sa následne zadávajú. Každý výkon má kód, ktorý sa zadáva do programu. Kódovanie výkonov
sa robilo na dennej báze. Najskôr to bolo tak, že sestry si zapisovali každý úkon rukou, ktorý ona musela
prekontrolovať a zapísať. Následne sa dohodli tak, že ostal zápis v byte pacienta, kde boli zapísané

výkony a následne ich ona prepísala do programu a vytlačila dekurz, ktorý sestry podpísali. To znamená,
že tieto úkony aj vykonali. V prípade zmeny ju na tu museli upozorniť, aby bolo všetko v poriadku.
Spočiatku to robila sama vo svojom pracovnom čase, nakoľko to už nestíhala. Bol prijatý zamestnanec
na dohodu, ktorý vykonával časť tejto práce. Svedkyňa uviedla, že bola informovaná, že navrhovateľkabola prepustená. Svedkyňa uviedla, že nemá vedomosť o okolnostiach, za akých došlo k ukončeniu
pracovného pomeru.

Navrhovateľka si uplatnila náhradu mzdy vo výške 1.045,45 Eur brutto za obdobie od 2.11.2010 do troch
rokov, to znamená za 36 mesiacov počnúc mesiacom október 2010.

Odporca uviedol, že podľa jeho výpočtov je priemerná mesačná mzda navrhovateľky vo výške 1.000,57
Eur brutto.

Navrhovateľka s takýmto vyčíslením priemernej mesačnej mzdy súhlasila.

Odporca žiadal, aby bolo navrhovateľke priznaná náhrada mzdy iba za obdobie 12-ich mesiacov.

Zpripojenéholistinnéhodôkazuoznačenéhoakooznámenieookamžitomskončenípracovnéhopomeru

bolo zistené zo dňa 8.10.2010. Z uvedeného listinného dôkazu vyplýva, že navrhovateľka sa mala
dňa 5.10. a opakovane dňa 6.10.2010 dopustiť závažného porušenia pracovnej disciplíny, keď v čase
práceneschopnosti bez udania dôvodu sa dostavila na miesto zamestnania a zdržiavala sa tam aj
napriek práceneschopnosti. V ďalšom si nesplnila v mesiaci september 2010 pracovné povinnosti v
súlade s obsahovou náplňou práce, ktorá tvorí súčasť pracovnej zmluvy zo dňa 12.4.2010. Vzhľadom

na vyššie uvedené považujú tieto skutočnosti za závažné porušenie pracovnej disciplíny a preto s
navrhovateľkou okamžite končia pracovný pomer v zmysle ust. § 68 ods. 1, písm. b) Zákonníka práce
a to ku dňu 8.10.2010.

Odporca doručil Sociálnej poisťovni aj stanovisko k upozorneniu na porušenie liečebného režimu

zamestnanca.

Predložený bol súdu listinný dôkaz a to potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti navrhovateľky,
ktorá bola neschopná práce od 29.9.2010.

Navrhovateľka odpoveďou zo dňa 14.10.2010 z dôvodmi okamžitého skončenia pracovného pomeru
nesúhlasila. Uviedla, že prítomnosť na pracovisku v dňoch 5. - 6.10.2010 sa vyjadrila v liste zo
dňa 12.10.2010. Obe návštevy na pracovisku boli v čase vychádzok, dokonca termín 6.10.2010 určil
odporca. K dôvodu nesplnenia pracovných povinností v mesiaci september 2010 uviedla, že všetky
svoje pracovné povinnosti si splnila, čoho dôkazom boli vyhotovené faktúry, sprievodné listy k dávkam,

dávky na disketách pre jednotlivé poisťovne a dobropisy. V termíne stanovenom poisťovňami boli
všetky doklady doručené do jednotlivých poisťovní. Uzávierka za mesiac september sa rieši až po
uzavretí mesiaca, teda začiatkom októbra. Potrebné podklady k zadávaniu a spracovaniu uzávierky
odovzdala odporcovi dňa 28.9.2010. Od 29.9.2010 bola dočasne práceneschopná. Pracovné povinnosti
v mesiaci september splnila, nedošlo k žiadnemu porušeniu pracovnej disciplíny tak, že nie je dôvod na

okamžité skončenie pracovného pomeru. Všetky uvedené skutočnosti nasvedčujú tomu, že úmyselne
protiprávne konajú proti mne, čím poškodzujú dobré meno spoločnosti. Úmyselne vykonštruovali dôvody
je okamžitého skončenia pracovného pomeru, ktoré sú zo strany odporcu neprofesionálne a neodborné
v rozpore s dobrými mravmi. Týmto listom sú naplnené zákonné predpoklady, že jej pracovný pomer
neskončil a to až do času kým nerozhodne súd.

Z pripojeného listinného dôkazu, ktorý adresovala navrhovateľka odporcovi zo dňa 20.10.2010 bolo
zistené, že táto sa vyjadrila k okamžitému skončeniu pracovného pomeru. V ďalšom uviedla, že dňa
20.10.2010 po ukončení dočasnej práceneschopnosti nastúpila do zamestnania s tým, že predtým
im oznámila, že s dôvodmi okamžitého skončenia pracovného pomeru nesúhlasí. Dňa 20.10.2010 v

ranných hodinách sa dostavila na pracovisko ako v ktorýkoľvek iný deň. Osobne ju pustili, aby sa
prezliekla do pracovného odevu. Ani slovne, ani iným spôsobom jej nebránili zotrvať na pracovisku,
neposlali ju preč. Upozornili ju len na to, že nemá sa ničoho dotýkať z dôvodu organizačných zmien
na pracovisku. Predložila na podpis tlačivo o ukončení dočasnej práceneschopnosti, ktoré nepodpísali
s vyjadrením, že sa musia poradiť s právnikom. Počas telefonovania s právnikom jej odovzdali telefón

s tým, že JUDr. S. sa s ňou chcel rozprávať. JUDr. S. jej doslova povedal, či chce, aby na ňu zavolal
políciu a vyviedli ju z pracoviska. Toto vyjadrenie z úst právnika, ktorý zastupuje spoločnosť, kde je
spolumajiteľkou bolo neprofesionálne a voči nej ako žene, ktorú nikdy nevidel neetické. Tento fakt sa jej
veľmi dotkol, zľakla sa, zneistela, začala si baliť svoje osobné veci. Po krátkej chvíli JUDr. S. osobneprišiel. Oznámila mu, že ak by jej bolo zakázané vstúpiť do kancelárie zo strany konateľky, čo sa nestalo,
tak by ako zamestnanec rešpektovala príkaz konateľa a odišla by. JUDr. S. sa jej nemusel vyhrážať.
Po týchto skutočnostiach opustila pracovisko ADOS EM. Vzhľadom na to, že tento deň považuje len

za nedorozumenie, mali jej písomne oznámiť, či trvajú na dôvodoch okamžitého skončenia pracovného
pomeru, že jej nebudú prideľovať prácu a neprajú si, aby chodila do zamestnania. Aj napriek uvedenému
má za to, že pracovný pomer trvá a žiada, aby ako zamestnávateľ si splnil svoju povinnosť a poskytli
jej náhradu mzdy vo výške priemerného zárobku, keďže nemá iný príjem. Inak bude nútená vec riešiť
súdnou cestou, prípadne predbežným opatrením. Vzhľadom k tomu, že dňa 20.10.2010 pri nástupe do

práce po ukončení dočasnej práceneschopnosti jej odmietli potvrdiť a prevziať. Toto potvrdenie poslala
ho poštou spolu aj zo zápočtovým listom.

Navrhovateľka predložila súdu listinné dôkazy a to podací lístok a doklad o prevzatí - doručenku.

Z listinného dôkazu zo dňa 13.9.2010 vyplýva, že odporca ADOS EM s.r.o. Košice upozornili

navrhovateľku na porušenie pracovnej disciplíny. Odporca oznámil navrhovateľke, že nezúčtovanie
mesačných výkonov za mesiac september 2010 poruší pracovnú disciplínu, nakoľko nebude plniť
základné pracovné povinnosti zamestnanca. S uvedenou úlohou súvisí aj priebežná príprava
chorobopisov za daný mesiac na vyúčtovanie. Zároveň ju upozornil, že práceneschopnosť zamestnanca
nezávisí od neho ale je záležitosťou posúdenia zdravotného stavu pacienta a nevyhnutnej potreby

domáceho alebo ústavného pobytu ošetrujúcim lekárom. Upozornili ju na povinné plnenie povinnosti
zamestnanca vyplývajúcich z pracovnej náplne a z pracovnej pozície v dohodnutej pracovnej zmluve.
V prípade opakovaného porušenia pracovnej disciplíny menej závažným spôsobom využijú možnosť
výpovede podľa ust. § 63 ods. 1, písm. e) Zákonníka práce.

Na uvedené upozornenie reagovala navrhovateľka odpoveďou zo dňa 21.9.2010. Podľa nej nedošlo
k žiadnemu porušeniu pracovnej disciplíny a preto zamestnanec nemohol byť upozornený ani na
prípad opakovaného porušenia pracovnej disciplíny pod hrozbou výpovede. Uviedla, že v prípad
práceneschopnosti je spoločnosť, resp. konateľka schopná zabezpečiť vykonanie týchto činností, ktoré
budú z jej strany skontrolované.

Odporca opätovne dňa 5.10.2010 upozornil navrhovateľku na porušenie pracovnej disciplíny a to tým,
že spracovanie zdravotných výkonov pre potreby zdravotných poisťovní boli vykonané inou osobou než
navrhovateľkou. Ďalším porušením základných povinností a pracovnej disciplíny bola skutočnosť, že
dňa 5.10.2010 sa dostavila bez uvedenia dôvodu počas práceneschopnosti na pracovisko, čo je možné

v zmysle zákonníka práce považovať za závažné porušenie pracovnej disciplíny a dôvod na okamžité
skončenie pracovného pomeru.

Navrhovateľka opätovne reagovala na uvedené upozornenie písomne listom zo dňa 12.10.2010. S
uvedeným porušením v plnom rozsahu nesúhlasila.

Okresný súd Košice I uznesením sp. zn. 11C/241/2010 zo dňa 18.12.2011 nariadil predbežné opatrenie,
ktorým odporcovi uložil povinnosť poskytnúť navrhovateľke časť pracovnej odmeny vo výške 728,29 Eur
brutto mesačne vždy k 15. dňu príslušného kalendárneho mesiaca.

Uznesenie spolu s uznesením Krajského súdu v Košiciach nadobudlo právoplatnosť dňa 15.6.2011.

Okresný súd Košice I uznesením sp. zn. 11C/241/2010 zo dňa 27.3.2015 zrušil predbežné opatrenie
nariadené dňa 18.1.2011.

Pracovná zmluva medzi zamestnávateľom ADOS EM s.r.o. a zamestnancom, t.j. navrhovateľkou bola
uzavretápodľaust.§43a§121ods.2Zákonníkaprácedňa12.4.2010.Druhompráceprenavrhovateľku
bol odborný zástupca spoločnosti ADOS EM s.r.o., miesto výkonu práce prevádzka ADOS EM s.r.o.,
Trieda SNP 1, Košice a mzdové podmienky. Pracovný pomer sa uzatváral na dobu neurčitú. Pracovný
čas 40 hodín týždenne. Dĺžka výpovednej doby podľa zákonníka práce. Zamestnanec ako odborný

zástupca sa zaväzuje:

a) vykonávať všetky činnosti odborného zástupcu podľa pracovnej zmluvy, pracovnej náplne a podľa
platnej spoločenskej zmluvy,b) bezodkladne informovať zamestnávateľa o vývoji a výsledkoch vykonávanej činnosti,
c) dodržiavať všetky právne predpisy vzťahujúce sa na vykonanú prácu,
d) pri svojej práci dodržiavať platnú legislatívu, odporúčané postupy a štandardy,

e) počínať si tak, aby nedošlo ku škodám na zdraví a majetku,
f) nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa, najmä nezneužívať informácie získané
pri výkone svojej práce v prospech iného subjektu,
g) dodržiavať obchodné tajomstvo a povinnú mlčanlivosť,
h) nevykonávať inú zárobkovú činnosť konkurenčným predmetom činnosti bez písomného súhlasu

zamestnávateľa.
Touto zmluvou sa ruší pracovná zmluva zo dňa 2.1.1998. Táto pracovná zmluva odborného zástupcu
sa uzatvára s účinnosťou od 1.5.2010.

Podľa § 42 ods.1 Zákonníka práce, pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi
zamestnávateľom a zamestnancom.

Podľa § 43 ods.1 Zákonníka práce, v pracovnej zmluve je zamestnávateľ povinný so zamestnancom
dohodnúť podstatné náležitosti, ktorými sú:
a) druh práce, na ktorý sa zamestnanec prijíma, a jeho stručná charakteristika,
b) miesto výkonu práce (obec, časť obce alebo inak určené miesto),

c) deň nástupu do práce,
d) mzdové podmienky, ak nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve.

Podľa § 47 ods.1 písm. a) Zákonníka práce, odo dňa, keď vznikol pracovný pomer, zamestnávateľ je
povinný prideľovať zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy, platiť mu za vykonanú prácu mzdu,

utvárať podmienky na plnenie pracovných úloh a dodržiavať ostatné pracovné podmienky ustanovené
právnymi predpismi, kolektívnou zmluvou a pracovnou zmluvou.

Podľa § 59 ods.1 písm. c) Zákonníka práce, pracovný pomer možno skončiť okamžitým skončením.

Podľaust.§68ods.1,písm.b)Zákonníkapráce,zamestnávateľmôžeokamžiteskončiťpracovnýpomer
výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec
a) bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin,

b) porušil závažne pracovnú disciplínu.

Podľa ust. § 70 Zákonníka práce, okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj
zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné
zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je
neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

Podľa ust. § 77 Zákonníka práce, neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým
skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ
uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

Podľa ust.§ 78 ods. 1 Zákonníka práce, ak dal zamestnanec neplatnú výpoveď alebo ak skončil neplatne
pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a zamestnávateľ mu oznámil, že trvá na tom, aby
naďalej vykonával prácu, jeho pracovný pomer sa nekončí.

Podľa ust. § 79 ods. 1 Zákonníka práce, ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo

ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil
zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s
výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca
naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada
patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá

na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd
rozhodne o skončení pracovného pomeru.Podľa ust. § 79 ods. 2 Zákonníka práce, ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť
náhrada mzdy, presahuje 12 mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť
mzdu za čas presahujúci 12 mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy za čas presahujúci

12 mesiacov zamestnancovi vôbec nepriznať. Náhrada mzdy môže byť priznaná najviac za čas 36
mesiacov.

Podľa § 99 Zákonníka práce, zamestnávateľ je povinný viesť evidenciu pracovného času, práce
nadčas, nočnej práce, aktívnej časti a neaktívnej časti pracovnej pohotovosti zamestnanca tak, aby bol

zaznamenaný začiatok a koniec časového úseku, v ktorom zamestnanec vykonával prácu alebo mal
nariadenú alebo dohodnutú pracovnú pohotovosť.

Podľa § 85 ods.1 Zákonníka práce, pracovný čas je časový úsek, v ktorom je zamestnanec k dispozícii
zamestnávateľovi, vykonáva prácu a plní povinnosti v súlade s pracovnou zmluvou.

Podľa § 87 ods.1 Zákonníka práce, ak povaha práce alebo podmienky prevádzky nedovoľujú, aby sa
pracovný čas rozvrhol rovnomerne na jednotlivé týždne, zamestnávateľ môže po dohode so zástupcami
zamestnancov alebo po dohode so zamestnancom, rozvrhnúť pracovný čas nerovnomerne na jednotlivé
týždne. Priemerný týždenný pracovný čas nesmie pritom presiahnuť v období najviac štyroch mesiacov
ustanovený týždenný pracovný čas.

Podľa § 94 ods.1 Zákonníka práce, dni pracovného pokoja sú dni, na ktoré pripadá nepretržitý odpočinok
zamestnanca v týždni, a sviatky.

Podľa § 97 ods.1 Zákonníka práce, práca nadčas je práca vykonávaná zamestnancom na príkaz

zamestnávateľa alebo s jeho súhlasom nad určený týždenný pracovný čas vyplývajúci z vopred
určeného rozvrhnutia pracovného času a vykonávaná mimo rámca rozvrhu pracovných zmien.

Podľa§116ods.1Zákonníkapráce,zamestnancovipatrízavyčerpanúdovolenkunáhradamzdyvsume
jeho priemerného zárobku.

Podľa§119ods.1Zákonníkapráce,mzdanesmiebyťnižšiaakominimálnamzdaustanovenáosobitným
predpisom.

Podľa § 118 ods.1 Zákonníka práce, zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú

prácu mzdu.

Podľa § 129 ods.1 Zákonníka práce, mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr
do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve
nedohodlo inak.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že medzi navrhovateľkou ako zamestnancom a odporcom ako
zamestnávateľomvznikolpracovnýpomernazákladeplatneuzatvorenejpracovnejzmluvydňa2.1.1998
a následne pracovnou zmluvou zo dňa 12.4.2010, ktorou sa mala zrušiť pracovnú zmluvu zo dňa
2.1.1998. Pracovný pomer bol dohodnutý na dobu neurčitú, výplatné termíny k 15. dňu nasledujúceho

mesiaca, pracovný čas 40 hodím týždenne, pružná pracovná doba, výmera dovolenky a poskytovanie
stravovania podľa Zákonníka práce, dĺžka výpovednej doby podľa Zákonníka práce. Pracovná zmluvy
medzi navrhovateľkou a odporcom bola písomne uzavretá a podpísaná dňa 12.4.2010 s účinnosťou od
1.5.2010.

Súd skúmal, či návrh navrhovateľky je podaný včas, t.j. v súlade s §77 Zákonníka práce a zistil, že tento
je podaný v súlade s citovaným ustanovením.

Súd má za to, že okamžité skončenie pracovného pomeru tak ako ho vymedzil odporca, t.j. tak ako
uviedol dôvody, tieto nie sú uvedené, resp. konkretizované odporcom dostatočne. Je pravdou, že

skutočnosti, ktoré sú dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru, nie je potrebné rozvádzať
do všetkých podrobností z dôvodu, že pre neurčitosť alebo nezrozumiteľnosť prejavu vôle je okamžité
skončenie pracovného pomeru neplatné len vtedy, kedy by sa ani nedalo výkladom prejavu vôle
zistiť, prečo bol pracovný pomer okamžite skončený. Pritom výklad prejavu vôle môže smerovať len kobjasneniu jeho obsahu, teda k zisteniu toho, čo bolo skutočne prejavené. Pomocou výkladu prejavu
vôle však nie je možné nahrádzať alebo dopĺňať vôľu, ktorú účastník v rozhodnej dobe nemal alebo
ktorú síce mal ale neprejavil ju. V danom prípade má súd za to, že dôvody, ktoré odporca uvádza v

okamžitom skončení pracovného pomeru sú nepostačujúce, nie sú konkretizované určitým spôsobom,
resp. uvedením skutočnosti, v ktorých vidí naplnenie zákonného dôvodu. Tieto vzbudzujú pochybnosti,
čo chcel odporca prejaviť.

Okamžité skončenie pracovného pomeru je výnimočným spôsobom skončenia pracovného pomeru.
Ide o jednostranný právny úkon zamestnávateľa, ktorý smeruje ku skončeniu pracovného pomeru
so zamestnancom okamihom doručenia jeho písomného vyhotovenia zamestnancovi. Zamestnávateľ
môže so zamestnancom okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to len z dôvodov taxatívne
uvedený v zákone.

Jedným z dôvodov okamžitého skončenia pracovného pomeru je porušenie pracovnej disciplíny
zamestnancom závažným spôsobom.

Povinnosť dodržiavať pracovnú disciplínu patrí medzi základné povinnosti zamestnanca (§ 47 ods. 1,
písm. b), § 81 a 82). Na okamžité skončenie pracovného pomeru sa vyžaduje, aby išlo o zavinené

konanie zo strany zamestnanca a to aj z nedbanlivosti a musí dosahovať intenzitu porušenia pracovných
povinností závažným spôsobom. Intenzita porušenia pracovnej disciplíny je jedným zo základných
hľadísk pri rozhodovania o postihu za porušenie pracovnej disciplíny. Za porušenie pracovnej disciplíny
závažným spôsobom možno považovať napríklad opakovanú neospravedlnenú neprítomnosť v práci,
napadnutie nadriadeného alebo spoluzamestnanca a pod..

Dôvody, ktoré oprávňujú zamestnávateľa okamžite skončiť pracovný pomer so zamestnancom sa
musia uplatniť do dvoch mesiacov odo dňa keď sa zamestnávateľ o dôvode dozvedel, najneskôr
však do jedného roku odo dňa keď tento dôvod vznikol. Pri nedodržaní uvedenej lehoty toto právo
zamestnávateľovi zaniká (§ 36 ods. 1).

Dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru s navrhovateľkou bola skutočnosť:
1. že v dňoch 5.10. a 6.10. sa navrhovateľka dopustila závažného porušenia pracovnej disciplíny keď sa
v čase práceneschopnosti bez udania dôvodu dostavila do zamestnania aj napriek práceneschopnosti.
2. nesplnila v mesiaci september 2010 pracovné povinnosti v súlade s obsahovou náplňou práce, ktorá

tvorí neoddeliteľnú súčasť pracovnej zmluvy zo dňa 12.4.2010 a to najmä náplne uvedenej v odrážke
4 pracovnej náplne.

Z dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru ohľadne návštevy pracoviska počas
práceneschopnostisúduvádza,ževpripojenýchlistinnýchdôkazochbolopreukázané,ženavrhovateľka

počas práceneschopnosti mala povolené vychádzky, pričom v uvedený deň ju zavolali do práce, nakoľko
ide o vec vážneho pracovného charakteru, ktorá si žiada prítomnosť obidvoch spoločníkov ADOS EM
s.r.o.. Odporca v priebehu konania uviedol, že si overoval povolenie vychádzok aj u ošetrujúceho lekára
navrhovateľa. Skutočnosť, že sa navrhovateľka dostavila počas práceneschopnosti do zamestnania,
súd nepovažuje za závažné porušenie pracovnej disciplíny a to aj napriek veľkému počtu predložených

listinných dokladov zo strany odporcu a pokynov Ministerstva zdravotníctva. Uvedená skutočnosť bola
riešená aj Sociálnou poisťovňou, na ktorú sa obrátil samotný odporca. Navrhovateľka sa na pracovisko
dostavila v čase, kedy mala zo strany ošetrujúceho lekára povolené vychádzky a prítomnosťou na
pracovisku neporušila liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom. Napokon diagnostika a liečebný
režim určený ošetrujúcim lekárom je bez vplyvu na predmet sporu ako i skutočnosť, že odporca v

mieste výkonu práce neposkytoval zdravotnú starostlivosť ťažko chorým pacientom. Takéto konanie
navrhovateľky súd nepovažuje za rozpor s právnymi predpismi a to konkrétne Zákonníkom práce.

Ďalším dôvodom porušenie pracovnej disciplíny mala byť skutočnosť, že v mesiaci september 2010
nesplnila svoje pracovné povinnosti v súlade s obsahovou náplňou práce bod 4 pracovnej náplne v

spojení s pracovnou zmluvou zo dňa 12.10.2010. Z uvedeného vyplýva, že odporca ako zamestnávateľ
presne nešpecifikoval porušenie pracovnej disciplíny. Navrhovateľka prácu v zmysle pracovnej zmluvy
a náplne vykonávala osobne každý mesiac vrátane mesiaca september 2010 do doby začatia
práceneschopnosti ako odborný zástupca. Každý mesiac pripravovala podklady v súlade s príslušnýmiprávnymi predpismi k uzávierke, t.j. k spracovaniu zdravotných výkonov v zdravotnej dokumentácii karte
pacienta, pre potreby zdravotných poisťovní, tak aby boli k dispozícii na technické spracovanie (fyzické
zaznamenanie zadávanie do počítača), samotné technické spracovanie, resp. fyzické zaznamenanie

údajov do programu v počítači od roku 2001 vykonávala pre zamestnávateľa externá pracovníčka.
Uvedená činnosť sa uskutočnila na základe dohody, ktorá nebola písomná aj napriek výhradám
štatutárny orgán, t.j. konateľ odporcu ako zamestnávateľa informoval, že je to v poriadku. Tieto
výkony sa zaznamenávali do strán do denníka, kde sú uvedené platby s inými mzdovými nákladmi
zamestnávateľov vrátane podpisov štatutárneho orgánu zamestnávateľa. Denník bol vedený pre internú

evidenciu a potrebu medzi spoločníkmi zamestnávateľa.

Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení v súlade s vykonaným
dokazovaním súd dospel k záveru, že výpovedné dôvody, ktoré sú uvedené v oznámení o okamžitom
skončení pracovného pomeru zo dňa 8.10.2010 v zmysle § 68 ods. 1, písm. b) Zákonníka práce sú
neurčité. Napriek dokazovaniu nebolo možné preukázať, že zo strany navrhovateľky došlo k porušeniu

pracovnej disciplíny zvlášť hrubým spôsobom. Jednotlivé výpovedné dôvody, ktoré sú v oznámení
o okamžitom skončení pracovného pomeru uvedené nie je možné jednoznačne preukázať. Podľa
názoru súdu sa navrhovateľka nedopustila porušenia pracovnej disciplíny tým, že sa dostavila počas
práceneschopnosti na miesto zamestnania a teda za takéto konanie nemôže byť sankcionovaná
dôvodom, ktorý má za následok okamžité skončenie pracovného pomeru. V ďalšom je toho názoru,

že odporca uviedol dôvod nesplnenia v mesiaci september 2010 pracovných povinností v súlade
s obsahovou náplňou práce. Výpovedný dôvod sa musí v písomnej výpovedi uviesť tak, aby bolo
zrejmé aké sú skutočné dôvody, ktoré vedú druhého účastníka k tomu, čo chcel účastník prejaviť,
t.j. ktorý zákonný dôvod uplatňuje, aby ho nebolo možné dodatočne meniť. Výpovedný dôvod
uvedený v okamžitom skončení pracovného pomeru zo dňa 8.10.2010 je veľmi všeobecný a nie je

možné ho v konaní napriek výsluchu svedkov jednoznačne preukázať. Odporca ako zamestnávateľ
neuviedol akým konaním navrhovateľka nesplnila svoje pracovné povinnosti. Uvedené skutočnosti
neboli preukázané ani z výpovede svedkov. Svedkovia ohľadne pracovnej činnosti neuviedli súdu žiadne
podstatné okolnosti z ktorých by bolo možné vyvodiť porušenie pracovných povinností navrhovateľkou.
Súdu sa javí ako problém medzi účastníkmi zavedenie nového softvéru a činnosť spoločnosti. Z

množstva pripojených listinných dôkazov tak navrhovateľkou ako aj odporcom sa preukázalo, že
medzi navrhovateľkou a odporcom došlo k nedorozumeniam a konfliktom, ktoré následne viedli k
okamžitému skončeniu pracovného pomeru. Obe strany sporu si vytýkali skutočnosti svedčiace o
vzájomnej nevraživosti čo sa napokon prejavilo aj v písomných vyjadreniach reagujúcich na prednesy v
priebehu konania. Dokazovaním v priebehu konania sa vzťahy medzi nimi ešte viac vyostrili a podania

sa týkali hlavne ich vzájomného vzťahu vyplývajúceho z vedenia a fungovania spoločnosti. Odporca
neuniesol dôkazné bremeno a nevedel preukázať akým spôsobom si navrhovateľka nesplnila svoje
pracovné povinnosti. Naopak, navrhovateľka tvrdí, že svoje pracovné povinnosti v zmysle náplni práce si
v plnom rozsahu splnila, pričom od 29.9.2010 bola práceneschopná. Z predložených listinných dôkazov
nie je možné preukázať aké pracovné povinnosti navrhovateľka nesplnila. Pokiaľ navrhovateľka mala

porušiť svoje povinnosti bolo potrebné ich riadne špecifikovať a okamžité skončenie pracovného pomeru
malo byť dané v súlade so Zákonníkom práce nakoľko tento právny úkon je prísne formálny.

Zhrnúc vyššie uvedené má súd za to, že v danom prípade tak, ako odporca vymedzil dôvody okamžitého
skončenia pracovného pomeru listom zo dňa 8.10.2010, tieto dôvody sú konkretizované nedostatočne,

nie sú konkretizovaný určitým spôsobom, nie sú tam uvedené konkrétne skutočnosti, ktoré odporcu
viedli k skončeniu pracovného pomeru okamžite. Súd má za to, že v danom prípade skutočnosti,
ktoré sú uvádzané odporcom ako dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru tvoria neurčitosť
a nezrozumiteľnosť prejavu vôle a tieto nebolo možné odstrániť ani výkladom prejavu vôle a následne
zistiť, prečo bol pracovný pomer skončený okamžite. Nakoľko výklad prejavu vôle môže smerovať len

k objasneniu jeho obsahu, teda k zisteniu toho, čo bolo skutočne prejavené. Pomocou výkladu prejavu
vôle nie je možné nahrádzať alebo dopĺňať vôľu, ktorú odporca v rozhodnej dobe nemal, alebo ktorú
síce mal ale neprejavil ju. Súd vyhodnotil, že okamžité skončenie pracovného pomeru, keďže v ňom nie
je skutkovo vymedzený dôvod tak, ako si to vyžaduje § 70 Zákonníka práce, z uvedeného dôvodu je
neplatné. Z okamžitého skončenia pracovného pomeru nie je možné ani zistiť aké konkrétne povinnosti

si navrhovateľka nesplnila.Vykonanýmdokazovanímsúdjetohonázoru,ževýpovednédôvodyvytýkanénavrhovateľkeniesúdané
nakoľko navrhovateľka ako zamestnanec neporušila pracovnú disciplínu žiadnym zo spôsobov, ktoré
boli uvedené ako výpovedné dôvody v okamžitom skončení pracovného pomeru.

Na základe uvedených skutočností dospel k záveru, že ani jeden z výpovedných dôvodov nebol
preukázaný, čo má vplyv na platnosť výpovede. Z uvedeného dôvodu, preto návrhu navrhovateľky v
celom rozsahu vyhovel a určil, že výpoveď daná odporcom podľa ust. § 68 ods. 1, písm. b) Zákonníka
práce navrhovateľke je neplatná.

Navrhovateľka sa súčasne domáhala aj náhrady mzdy.

Navrhovateľka si uplatnila náhradu mzdy v zmysle ust. § 79 ods. 2 Zákonníka práce pod dobu 36
mesiacov.

Odporca žiadal, aby v prípade vyslovenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru bola
priznaná navrhovateľke náhrada mzdy po dobu 12-ich mesiacov.

Podľa ust. § 79 ods. 1 Zákonníka práce, ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo
ak s ním neplatne skončil pracovný pomer, okamžite alebo v skúšobnej dobe, ak zamestnanec oznámil

zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával jeho pracovný pomer sa nekončí s
výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca
naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada
patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá
na ďalšom zamestnaní až do času keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd

rozhodne o skončení pracovného pomeru.

Podľa § 79 ods. 2 Zákonníka práce, ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť
náhrada mzdy, presahuje 12 mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť
mzdu za čas presahujúci 12 mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy za čas presahujúci

12 mesiacov zamestnancovi vôbec nepriznať. Náhrada mzdy môže byť priznaná najviac za čas 36
mesiacov.

Citovanéustanovenie§79ods.2Zákonníkaprácečasťprvájetakmertotožnásust.§69ods.2časťvety
za bodkočiarkou Zák. č. 65/1965 Z.z. - Zákonníka práce účinného od 1.1.1966 do 31.3.2002. Znenie §

61 ods. 2 predchádzajúceho Zákonníka práce o možnosti zamestnávateľa požiadať o zníženie, prípadne
nepriznanie náhrady mzdy, vrátane kritérií pre takéto rozhodnutie, bolo do tohto zákona včlenené
novelou vykonanou zákonom č. 20/1975 Zbierky s účinnosťou od 1.7.1975. Účelom tejto úpravy bolo
pôsobiť na zamestnanca, aby vyvíjal primerané úsilie - aspoň pri spore, ktorý trvá dlhšie, zapojiť sa
dočasne do práce u iného zamestnávateľa.

Súd interpretoval ust. § 79 ods. 2 Zákonníka práce spôsobom, akým bola interpretovaná pôvodná
judikatúra k § 61 ods. 2 predchádzajúceho zákonníka práce. Predpokladá všeobecnú pracovnú
povinnosť - povinnosť zapojiť sa do práce. Podľa názoru súdu v dôsledku spoločensko-ekonomických
zmien, ku ktorým došlo po roku 1989 sa táto judikatúra stala nepoužiteľnou. Právnou normou pre súd

ako orgán aplikujúci právo nie je totiž len samotný text právneho predpisu ale predovšetkým význam
tohto textu meniaci sa v priestore a čase. Systémová zmena v roku 1989 mala v právnom poriadku
za následok hodnotovú zmenu v smere hodnotovej diskontinuity s predchádzajúcim obdobím. Ústava
SR prijatá s účinnosťou od 1.10.1992 v článku 2, ods. 3 ustanovila, že každý môže konať, čo nie je
zákonom zakázané a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo čo zákon neukladá. Stanovila tak zásadu

rešpektujúcu jednu zo základných hodnôt právneho štátu a to hodnotu slobody konania. Zmyslom tejto
zásady je, že právnu povinnosť možno uložiť iba zákonom alebo na základe zákona a v jeho medziach.
Interpretácia vychádzajúca z predpokladu povinnosti zamestnanca, s ktorým bol neplatne skončený
pracovný pomer zapojiť sa do práce u iného zamestnávateľa je v rozpore s uvedením článku 2, ods. 2
Ústavy SR, pretože takáto povinnosť neexistuje. Z nejestvujúcej povinnosti preto nemožno vyvodzovať

pre zamestnanca nepriaznivé dôsledky v podobe zníženia, prípadne nepriznania náhrady mzdy.

Hodnotovázmenavprávnomporiadkumalazanásledokzmenuvýznamunormatívnehotextu(právneho
pravidla), obsiahnutého v ust. § 79 ods. 2 Zákonník práce, ktoré treba vykladať tak, že súd môžena žiadosť zamestnávateľa náhradu mzdy za čas primerane znížiť, prípadne vôbec nepriznať len
výnimočne a to v prípadoch ako výkon práva na náhradu mzdy z neplatného skončenia pracovného
pomeru zaručeného v ustanovení Zákonníka práce by bolo v rozpore s dobrými mravmi v zmysle čl. 2

Zákonníka práce. Takýto výklad je ústavne súladný nielen z dôvodu, že chráni hodnotu slobody ale aj
z dôvodu, že rešpektuje zároveň najvšeobecnejšiu hodnotu právneho štátu a to hodnotu spravodlivosti.
Tejtohodnotezodpovedáposkytnutieochranyprotibezpráviuanaplnenievšeobecnýchprávnychzásad,
podľa ktorých každý je povinný znášať dôsledky svojho protiprávneho konania a nikto nemôže mať
prospech z vlastnej nepoctivosti. To zároveň znamená, že § 79 ods. 2 Zákonníka práce nemôže

byť aplikovaný takým spôsobom, aby sa tým prakticky negovalo poskytnutie ochrany zamestnancovi
vyplývajúcej z ods. 1 tohto ustanovenia a aby sa vyplatilo konať protiprávne.

Na základe uvedeného preto súd priznal navrhovateľke náhradu mzdy za obdobie 36-ich mesiacov vo
výške 1.000,57 Eur brutto za obdobie od 2.11.2010 do 2.10.2013. (Pri ustálení výšky náhrady mzdy súd
vychádzal zo zhodných tvrdení navrhovateľky a odporcu).

V prevyšujúcej časti výšky náhrady mesačnej mzdy súd zastavil v súlade s dispozitívnym úkonom
navrhovateľky za súhlasu odporcu ( § 96 ods. 2 O.s.p ).

Podľa ust. § 142 ods. 3 O.s.p., aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať

plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške
plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba
tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.

V danom prípade bola navrhovateľka neúspešná v pomerne nepatrnej časti, preto jej súd priznal plnú

náhradu trov konania. Náhrada trov konania spočíva z trov právneho zastúpenia.

Navrhovateľka vyčíslila trovy právneho zastúpenia advokáta za poskytovanie právnych služieb v zmysel
vyhlášky č. 655/2004 § 10, ods. 3 vyhlášky a to tak, že odmena za jeden úkon právnej služby je vyčíslená
z výšky priznanej odmeny za opakujúce sa plnenia za obdobie posledných piatich rokoch, teda spolu

zo sumy vo výške 36.020,52 Eur. Tieto sú nasledovné:

- prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom podľa § 14 ods. 1, písm. a) vyhlášky
č. 655/2004 Z.z. (úkon poskytnutý predošlým právnym zástupcom žalobcu JUDr. Romanom Gorejom)
492,93 Eur + 7,21 Eur rež. paušál 500,14 Eur

- písomné podanie na súd vo veci samej podľa § 14 ods. 3, písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. - návrh na
nariadenie predbežného opatrenia zo dňa 21.12.2010 (úkon poskytnutý predošlým právnym zástupcom
žalobcu JUDr. Romanom Gorejom)
246,47 Eur + 7,21 Eur rež. paušál 253,68 Eur

-písomnépodanienasúdvovecisamejpodľa§14ods.3,písm.b)vyhláškyč.655/2004Z.z.-vyjadrenie
sa k odvolaniu žalovaného proti uzneseniu o zamietnutí návrhu na nariadenie predbežného opatrenia
zo dňa 04.02.2011(úkon poskytnutý predošlým právnym zástupcom žalobcu JUDr. Romanom Gorejom)
246,47 Eur + 7,41 Eur rež. paušál 253,88 Eur

- účasť na pojednávaní dňa 13.03.2012 podľa § 14 ods. 5 písm. b) vyhlášky č. 655/2004 Z.z.
123,23 Eur + 7,63 Eur rež. paušál 130,86 Eur

-písomnépodanienasúdvovecisamejpodľa§14ods.3,písm.b)vyhláškyč.655/2004Z.z.-vyjadrenie
sa k odvolaniu žalovaného proti uzneseniu o nariadení predbežného opatrenia zo dňa 13.04.2011

246,47 Eur + 7,41 Eur rež. paušál 253,88 Eur

- účasť na pojednávaní dňa 06.06.2012 podľa § 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky č. 655/2004 Z.z.
492,93 Eur + 7,63 Eur rež. paušál 500,56 Eur

- účasť na pojednávaní dňa 16.10.2012 podľa § 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky č. 655/2004 Z.z.
492,93 Eur + 7,63 Eur rež. paušál 500,56 Eur
-písomnépodanienasúdvovecisamejpodľa§14ods.3,písm.a)vyhláškyč.655/2004Z.z.-vyjadrenie
sa k návrhu žalovaného na zrušenie predbežného opatrenia zo dňa 20.12.2012246,47 Eur + 7,63 Eur rež. paušál 254,10 Eur

- účasť na pojednávaní dňa 29.01.2013 podľa § 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky č. 655/2004 Z.z.

492,93 Eur + 7,81 Eur rež. paušál 500,74 Eur

-písomnépodanienasúdvovecisamejpodľa§14ods.3,písm.a)vyhláškyč.655/2004Z.z.-vyjadrenie
sa k odvolaniu žalovaného zo dňa 27.02.2013
246,47 Eur + 7,81 Eur rež. paušál 254,28 Eur

-písomnépodanienasúdvovecisamejpodľa§14ods.1,písm.b)vyhláškyč.655/2004Z.z.-vyjadrenie
k výpovedi žalovanej zo dňa 11.03.2013
492,93 Eur + 7,81 Eur rež. paušál 500,74 Eur

- účasť na pojednávaní dňa 26.04.2013 podľa § 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky č. 655/2004 Z.z.

492,93 Eur + 7,81 Eur rež. paušál 500,74 Eur

- písomné podanie na súd vo veci samej podľa § 13a ods. 2, písm. b) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. -
vyjadrenie sa k odvolaniu žalovaného proti uzneseniu o zamietnutí návrhu žalovaného na zrušenie
predbežného opatrenia zo dňa 24.09.2014

492,93 Eur + 8,04 Eur rež. paušál 500,97 Eur

- účasť na pojednávaní dňa 18.11.2014 podľa § 13a ods. 1 písm. d) vyhlášky č. 655/2004 Z.z.
492,93 Eur + 8,04 Eur rež. paušál 500,97 Eur

- písomné podanie na súd vo veci samej podľa § 13a ods. 1, písm. c) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. -
vyjadrenie sa k stanovisku K. O. zo dňa 16.02.2015
492,93 Eur + 8,39 Eur rež. paušál 501,32 Eur

- účasť na pojednávaní dňa 17.06.2015 podľa § 13a ods. 1 písm. d) vyhlášky č. 655/2004 Z.z.

492,93 Eur + 8,39 Eur rež. paušál 501,32 Eur

- účasť na pojednávaní dňa 05.04.2016 podľa § 13a ods. 1 písm. d) vyhlášky č. 655/2004 Z.z.
492,93 Eur + 8,58 Eur rež. paušál 501,51 Eur

- písomné podanie na súd vo veci samej podľa § 13a ods. 1, písm. c) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. -
vyjadrenie sa žalobcu k veci zo dňa 30.05.2016
492,93 Eur + 8,58 Eur rež. paušál 501,51 Eur

- účasť na pojednávaní dňa 15.06.2016 podľa § 13a ods. 1 písm. d) vyhlášky č. 655/2004 Z.z.

492,93 Eur + 8,58 Eur rež. paušál 501,51 Eur

trovy právneho zastúpenia JUDr. Romana Goreja 1.007,70 Eur
trovy právneho zastúpenia JUDr. Ondreja Gajdošecha 6.905,57 Eur
trovy právneho zastúpenia spolu 7.913,27 Eur

Trovy konania spolu 7.913,27 Eur

Trovy právneho zastúpenia spolu 7.913,27 Eur.

Podľa ust. § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov

konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, prostredníctvom súdu, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie
smeruje, v troch písomných vyhotoveniach.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p. )
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a

čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p. ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
zákona. ( § 251 O.s.p. )