Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. máj 2021

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6S/20/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1021200137
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 05. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1021200137.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave ako správny súd v právnej veci žalobcu: S.A. Venture s. r. o., Račianska 88 B,
831 02 Bratislava, IČO: 46 683 291, právne zastúpený: JUDr. Karol Spišák, advokát, Bajkalská 5/C, 831
04 Bratislava, IČO: 30 795 541, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná
63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo
101861561/2020zodňa30.11.2020,vkonaníonávrhunapriznanieodkladnéhoúčinkusprávnejžalobe,

jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa
01.02.2021 zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „správny súd“) dňa 03.02.2021 sa
žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo 101861561/2020 zo dňa

30.11.2020 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu
Bratislava (ďalej aj „Správca dane“) Číslo 101186674/2020 zo dňa 16.07.2020 (ďalej len „prvostupňové
rozhodnutie“). Prvostupňovým rozhodnutím Správca dane, v zmysle § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z.
o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
vyrubil žalobcovi ako daňovému subjektu rozdiel dane za zdaňovacie obdobie november 2018 v sume
XXX.XXX,XX eur. Žalobca žiada napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie

zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.

2. Žalobca súčasne s podaním správnej žaloby navrhol, aby súd uznesením priznal jeho správnej
žalobe odkladný účinok podľa ust. § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok
(ďalej len „SSP“). Návrh na priznanie odkladného účinku žalobca odôvodnil tak, že žalobcovi okamžitým
výkonom napadnutého rozhodnutia hrozí značná finančná škoda. Uviedol, že vyrubený rozdiel dane v

sume XXX.XXX,XX eur zaplatil svojim dodávateľom. Ide o vysokú sumu a nútený výkon rozhodnutia
by mohol mať na činnosť žalobcu fatálne následky. V tejto súvislosti žalobca poukázal aj na aktuálnu
ekonomickú situáciu v SR, spôsobenú prijatými epidemiologickými opatreniami, kvôli ktorým je podľa
žalobcu potrebné zohľadňovať každý zásah do podnikateľského prostredia resp. financií tej ktorej
obchodnejspoločnosti.Žalobcauviedol,žeakýkoľvekúbytokpeňažnýchprostriedkovjeprenehozjavne
citeľný, najmä keď ide o tak vysokú sumu aká bola vyrubená žalobcovi napadnutým rozhodnutím, ktoré

považuje za nezákonné. Žalobca zdôraznil, že daň ktorú vyrubil Správca dane a potvrdil žalovaný, už
žalobcazaplatilsvojmudodávateľovi,ktorýjuodviedoldoštátnehorozpočtu,čopodľažalobcuneboloani
raz spochybnené. O to pálčivejšia je žiadosť o priznanie odkladného účinku žalobe, pretože okamžitým
výkonom rozhodnutia pred rozhodnutím súdu vo veci samej by došlo k duplicitnému uhradeniu dane a
tým k značnej finančnej škode na strane žalobcu.

3. K žalobe a k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe sa vyjadril žalovaný písomným
podaním zo dňa 09.04.2021 a dňa 12.04.2021 predložil správnemu súdu administratívny spis. Vovyjadrení žalovaný zaujal stanovisko k jednotlivým žalobným námietkam žalobcu a k návrhu na priznanie
odkladného účinku správnej žalobe. Navrhol, aby správny súd nepriznal správnej žalobe odkladný
účinok, pričom poukázal na to, že priznanie odkladného účinku predstavuje iba určitú výnimku a

nezbavuje žalobcu zaplatenia daňových pohľadávok. Ďalej žalovaný uviedol, že priznanie odkladného
účinku správnej žalobe ohrozí zaplatenie vyrubenej dane a nezaplatením splatnej dane dôjde k
ukráteniu štátneho rozpočtu. Žalovaný je toho názoru, že žalobca neosvedčil ani tú skutočnosť,
že priznanie odkladného účinku správnej žalobe nie je v rozpore s verejným záujmom. Podľa
žalovaného, argumentovanie ekonomickou situáciou vzhľadom na prijatie epidemiologických opatrení

nie je, vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, relevantné. V roku 2018 nebola výnimočná situácia
a žalobca nemal žiadne reálne výnosy, aj keď jedným z dôvodov založenia obchodnej spoločnosti je
dosahovanie zisku.

4. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný
predpis neustanovuje inak.

5. Podľa § 185 SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať
správnej žalobe odkladný účinok,
a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska

škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný
následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,
b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad
v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi
by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom

Európskej únie.

6. Podľa § 186 ods. 1 SSP, nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe
rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť

podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov
verejnej správy.

7. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

8. Podľa § 149 ods. 2 SSP, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej, môže
obsahovať iba stručné odôvodnenie.

9. Správny súd považuje za potrebné uviesť, že priznaním odkladného účinku sa pozastavujú všetky
účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie nemôže

ani byť podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení. Základným účelom
priznania odkladného účinku správnej žaloby je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom ale musia
byť rešpektované základné práva toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje.

10. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej

žalobe je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia
alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia
orgánu verejnej správy by mu hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda,
závažnáujmanaživotnomprostredí,prípadneinývážnynenapraviteľnýnásledok.Priznanieodkladného
účinku pre tento zákonný dôvod nemôže byť v rozpore s verejným záujmom. Je výlučne na žalobcovi,

aby označil zákonné dôvody hrozby vymedzené v § 185 SSP, a zároveň má tieto dôvody nielen uviesť,
ale niektorý z týchto dôvodov musí správnemu súdu preukázať tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie
odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne mu privodiť závažnú ujmu, hospodársku či finančnú
škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Preukázať existenciu hrozby závažnej ujmy je
povinnosťou žalobcu. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na odôvodnenie uznesenia Krajského

súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/124/2018-174 zo dňa 29.01.2019, v zmysle ktorého „...osvedčiť
existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou navrhovateľa. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie
ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Z uznesenia
Ústavného súdu SR sp zn. III. US 364/2017-16 zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie hrozbytreba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. To, že nesmie ísť len
o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby vyplýva zo záverov uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn.
7Sžks/17/2018 zo dňa 30.05.2018. ...“ . Vzhľadom na dôkazné bremeno, ktoré je na žalobcovi, má tento

povinnosť preukázať existenciu hrozby možnej ujmy či iného nenapraviteľného následku, ktoré musí
vyplývať z konkrétnych dôkazov ním predložených, ktoré by mohol správny súd vyhodnotiť. Pri svojom
rozhodovaní o takomto návrhu musí správny súd brať na zreteľ výnimočnosť tohto inštitútu, ktorým sa
zasahuje do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia orgánu verejnej správy a musí sa posúdiť
miera zásahu do práv žalobcu. Zároveň sa musí zhodnotiť intenzita preukázanej ujmy, škody a iného

nenapraviteľného následku dotýkajúceho sa žalobcu, resp. životného prostredia, ako aj posúdenie z
hľadiska rozporu s verejným záujmom.

11. Správny súd s prihliadnutím na ustanovenie § 185 písm. a) SSP v predmetnej veci skúmal, či sú
splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. V danom prípade žalobca vo
svojom stručnom a veľmi všeobecnom návrhu žiadnym spôsobom neodôvodnil a ani nepreukázal svoje

tvrdenia uvedené v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Žalobca len všeobecne
poukázal na hrozbu závažnej finančnej škody, ktorú bližšie nešpecifikoval a žiadnym spôsobom
neosvedčil. Žalobca v predmetnom návrhu neosvedčil ani svoje tvrdenia o fatálnych následkoch
okamžitého výkonu napadnutého rozhodnutia na svoju podnikateľskú činnosť ani tvrdenia o závažnej
finančnej ujme. Žalobca bližšie nepreukázal svoju finančnú a majetkovú situáciu ani nepredložil žiadne

doklady, na základe ktorých by mohol správny súd posúdiť dôvodnosť návrhu na priznanie odkladného
účinku. V súvislosti s argumentáciou žalobcu týkajúcou sa pandémie spôsobenej ochorením COVID-19,
správny súd uvádza, že toto tvrdenie samo osebe neosvedčuje závažnú ujmu, ktorá môže žalobcovi
okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia vzniknúť. Žalobca neosvedčil hodnoverným spôsobom
pokles tržieb, ktorý bol spôsobený pandémiou choroby COVID-19 a neuviedol, či mu v súvislosti s

prijatýmiobmedzujúcimiopatreniamivdôsledkupandemickejsituácievyplývajúcejzchorobyCOVID-19,
bola poskytnutá finančná pomoc od štátu na zmiernenie dopadu týchto opatrení, v akej forme a v akej
výške bola poskytnutá, prípadne či žiadosť o takúto pomoc bola žalobcovi zamietnutá alebo žalobca
nemá nárok na poskytnutie takej pomoci. Vzhľadom na vyššie uvedené je zrejmé, že žalobca dôvody,
pre ktoré by mal správny súd priznať žalobe odkladný účinok, nešpecifikoval ani neosvedčil. Nie je vecou

správneho súdu, aby sám za žalobcu vyhľadával dôkazy, ktoré by odôvodňovali priznanie odkladného
účinku správnej žaloby.

12. Správny súd poukazuje aj na ďalší predpoklad priznania odkladného účinku správnej žaloby, ktorým
je osvedčenie, že jeho priznanie nie je v rozpore s verejným záujmom. Žalobca ani túto skutočnosť v

návrhu na priznanie odkladného účinku dostatočne neosvedčil. V preskúmavanej veci verejný záujem
spočíva najmä vo včasnom a riadnom výbere daní a v danom prípade žalobca dobrovoľne nesplnil svoju
daňovú povinnosť, ktorej splatnosť už nastala.

13. Správny súd poznamenáva, že účelom inštitútu odkladného účinku nie je zhojenie nepriaznivej

finančnej situácie žalobcu a nepredstavuje spôsob vyhnutia sa plneniu svojich záväzkov či daňových
povinností. Rozhodnutie o priznaní odkladného účinku žalobe nezbavuje žalobcu povinnosti zaplatenia
daňových pohľadávok a v zásade jeho priznanie odôvodňuje prechodný stav, keď by okamžitým
výkonom rozhodnutia hrozila žalobcovi závažná ujma, a nie ju privodilo splnenie uloženej povinnosti
ako takej.

14. Žalobca podľa názoru správneho súdu neosvedčil možné reálne dopady a ujmy, ktoré by mohli
vzniknúť okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia. Zároveň správny súd opäť poukazuje na
právny názor vyslovený v uznesení Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/124/2018-174 zo dňa
29.01.2019, v zmysle ktorého správny súd zamietol návrh na priznanie odkladného účinku správnej

žalobe s odôvodnením „...Správny súd považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že samotné rozhodnutie
o priznaní odkladného účinku správnej žalobe prichádza do úvahy vo výnimočných prípadoch a toto
rozhodnutie správneho súdu má mimoriadny charakter, pretože súd tu pred vlastným rozhodnutím vo
veci samej prelamuje právne účinky právoplatného správneho aktu, na ktorý, pokiaľ nie je ako celok
zákonným spôsobom zrušený, treba hľadieť ako na zákonný a vecne správny. ...“. V zmysle takto

uvedeného právneho názoru, s ktorým sa tunajší správny súd plne stotožňuje, je potom akákoľvek
argumentácia žalobcu o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia pre priznanie odkladného účinku
právne irelevantná. Je potrebné uviesť, že správny súd pri svojom rozhodovaní o návrhu na priznanie
odkladného účinku žalobe nijakým spôsobom neposudzuje zákonnosť preskúmavaných rozhodnutínapadnutých žalobou, ale prioritne posudzuje len splnenie podmienok vyplývajúcich z ustanovenia §
185 SSP.

15. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP
v spojení s § 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP).