Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Monday, May 10, 2021

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/111/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2319010050
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Stanislavská

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2021:2319010050.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Stanislavskej a sudcov

Mgr. Pavla Macháča a JUDr. Ladislava Révesa, v trestnej veci obžalovanej C. N. C., pre pokračovací
prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona a iné, o odvolaní obžalovanej proti
rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 30.09.2019 pod sp.zn. 31T/6/2019, na verejnom zasadnutí
konanom dňa 11.05.2021 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e/, ods. 2 Trestného poriadku z r u š u j e sa napadnutý rozsudok vo výroku
o treste a spôsobe jeho výkonu.

Na základe § 322 ods. 3 Trestného poriadku

obžalovanej C. N. C., nar. XX.XX.XXXX v C.,
trvale bytom C., A. XXXX/XX,

u k l a d á :

Podľa § 221 ods.3 Trestného zákona s použitím § 36 písm. j/, § 38 ods. 2, ods.3 Trestného zákona trest
odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.

Podľa § 51 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona za podmienok uvedených v § 49 ods. 1 Trestného zákona
jej výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá za súčasného uloženia probačného dohľadu nad
jej správaním v trvaní 5 (päť) rokov.

Podľa § 51 ods. 4 písm. d/ Trestného zákona jej ukladá i povinnosť spočívajúcu v príkaze:

- nahradiť v skúšobnej dobe poškodenej spoločnosti Tatra banka, a.s., IČO: 00 686 930, so sídlom v
Bratislave, Hodžovo námestie 3, spôsobenú škodu vo výške 28.800,- Eur.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresného súdu bola obžalovaná C. N. C. uznaná vinnou v bodoch 1/ a 2/ pre
pokračovací prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona, z toho v bode 2/ v
štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že
v bode 1/ ako konateľka spoločnosti S. K. s.r.o., IČO: 36 762 300, dňa 14.01.2016 na základe Žiadosti

o predčasné splatenie záložnej pohľadávky a sfalšovaného Potvrdenia Tatra banky, a.s. o predčasnom
splatení časti záložnej pohľadávky vo výške 28 800 € uviedla do omylu spoločnosť Poľnonákup Galanta,
a.s., IČO: 35 789 310, ako verejného skladovateľa tým, že na základe predložených dokladov bolo z
verejného skladu č. 0053 v Galante uvoľnených 240 t kukurice zo Skladiskového záložného listu č.030299 pre jej odberateľa, hoci predmetnú časť založenej pohľadávky záložnému veriteľovi Tatra banka,
a.s.nevyplatila,čímspôsobilaspoločnostiTatrabanka,a.s.,IČO:00686930,škoduvovýške28800€,a
v bode 2/ ako konateľka spoločnosti S. K. s.r.o., IČO: 36 762 300, dňa 21.01.2016 na základe Žiadosti

o predčasné splatenie záložnej pohľadávky a sfalšovaného potvrdenia Tatra banky, a.s. o predčasnom
splatení časti záložnej pohľadávky vo výške 78 000 € zo Skladiskového záložného listu č. 030298
vystaveného na 650 t kukurice a časti záložnej pohľadávky vo výške 18 000 € zo Skladiskového
záložného listu č. 030299 vystaveného na 150 t kukurice uviedla do omylu spoločnosť Poľnonákup
Galanta, a.s., IČO: 35 789 310, ako verejného skladovateľa tým, že na základe predložených dokladov

chcela predmetný tovar dodať svojmu zákazníkovi, avšak k vyskladneniu kukurice nedošlo, pretože
spoločnosť Poľnonákup Galanta, a.s. si uvedené skutočnosti overila u záložného veriteľa Tatra banky,
a.s., že v skutočnosti nedošlo k čiastočnému splateniu pohľadávky, čím sa pokúsila spôsobiť spoločnosti
Tatra banka, a.s., IČO: 00 686 930, škodu vo výške 96 000 €.
Za to jej okresný súd uložil podľa § 221 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného
zákona trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) roky a 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona ju súd pre výkon uloženého trestu zaradil do ústavu na
výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku jej uložil povinnosť nahradiť poškodenej spoločnosti Tatra banka,
a.s., IČO: 00 686 930, sídlo Hodžovo námestie 3, Bratislava, škodu vo výške 28 800 €.
Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil v rozsahu č. l. 420-424 spisu.

Proti tomuto rozsudku voči výrok o vine a treste zahlásila ihneď po jeho vyhlásení do zápisnice o
hlavnom pojednávaní odvolanie obžalovaná, ktoré následne prostredníctvom obhajcu stručne písomne
zdôvodnila v rozsahu č.l. 429.

V odvolaní poukazovala na tú skutočnosť, že už v prípravnom konaní sa podrobne vyjadrila k obchodom
spoločnosti S. K., s.r.o, v tom zmysle, že ako konateľka tejto spoločnosti dlhé roky obchodovala
so spoločnosťou Poľnonákup Galanta, a.s., pričom až do inkriminovaného obdobia boli ich vzájomné
obchody korektné a spolupráca bola bez problémov. Počas hlavného pojednávania vysvetlila, ako k
obchodom dochádzalo, čo potvrdil aj svedok p. L.. Pokiaľ ide o poškodenú spoločnosť Tatrabanka a.s.,

táto nepreukázala relevantným spôsobom, že jej vznikla škoda 28.800,- Eur, pričom po odčerpaní 12-
milionového úveru, keď začala mať finančné problémy, sa ich snažila s dotknutými stranami vyriešiť.
V tomto zmysle tiež poukázala na to, že spoločnosť S. K. bola nútená požiadať o reštrukturalizáciu a
na bol nu ňu uvalený konkurz. Vzhľadom na tieto skutočnosti žiadala, aby odvolací súd rozhodol o jej
oslobodení spod obžaloby.

Konanie na odvolacom súde:
Krajský súd vo veci vykonal verejné zasadnutie za súčasnej prítomnosti obžalovanej, obhajcu
obžalovanej a prokurátorky krajskej prokuratúry.
Na verejnom zasadnutí doplnil dokazovanie oboznámením správ o prebiehajúcom konkurznom konaní
ohľadom spoločnosti S. K., a.s.a uplatnených pohľadávkach veriteľa Tatrabanka, a.s.

Zástupkyňa krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu navrhla odvolanie
obžalovanej ako nedôvodné zamietnuť podľa § 319 Tr. por., nakoľko napadnutý rozsudok považuje
za správny a zákonný.

Obhajca obžalovanej navrhol, aby odvolací súd rozhodol v intenciách písomného odôvodnenia

odvolania a obžalovanú spod obžaloby oslobodil, taktiež uviedol, že uplatnená škoda bola prihlásená v
rámci konkurzného konania a preto je uplatňovaná duplicitne. Poukázal rovnako na to, že obžalovanej
bolvkonanípredokresnýmsúdomnavrhovanýpodmienečnýtrestapretopovažujenapadnutýrozsudok
za neprimeraný.
Obžalovaná na verejnom zasadnutí iba uviedla, že žiada byť spod obžaloby oslobodená.

Krajský súd, na základe riadne a včas podaného odvolania, na to oprávnenou osobou, podľa § 317
ods. 1 Trestného poriadku, preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti
ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že
odvolanie obžalovanej je sčasti dôvodné.

K výroku o vine:

Pokiaľ ide o skutkový a právny stav veci krajský súd v postupe okresného súdu nezistil žiadne
pochybenia, ktoré by mohli spôsobiť nesprávnosť výroku o vine v napadnutom rozsudku.Okresný súd skutky opísané v obžalobnom návrhu prejednal v celej šírke v potrebnom rozsahu a z
vykonaných dôkazov po ich vecnom vyhodnotení vyvodil skutkové závery, ktoré z nich vyplývajú a skutky

posúdil podľa znakov trestného činu z ktorého uznal obžalovanú za vinnú.

Výsledkami vykonaného dokazovania bolo nepochybné preukázané, že obžalovaná sa dopustil skutkov
tak, ako jej to kladie za vinu obžaloba a I. stupňový rozsudok.

Súd I. stupňa v súlade s požiadavkou zákonodarcu v písomnom odôvodnení napadnutého rozsudku
stručne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, a o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a tiež
akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov.

Krajský súd vo vzťahu ku skutkovému stavu zistenému a ustálenému okresným súdom v napadnutom
rozsudku nemá žiadne výhrady, závery okresného súdu v celom rozsahu osvojuje a v podrobnostiach

odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku.
V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého
a druhého stupňa tvoria jednotu, a preto je nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí
všetky správne skutkové a právne závery súdu prvého stupňa (ktorý tento v napadnutom rozsudku
náležitým spôsobom odôvodnil).

V širších súvislostiach krajský súd poukazuje na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky
(II.US 78/05, III.US 264/08, IV.US 372/08) a judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, v zmysle
ktorej pri zamietnutí odvolania sa odvolací súd môže obmedziť i na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu
(rozsudok vo veci Helle v. Fínsko z 19.12.1997, sťažnosť č. 20772/92, body 59-60). Predpokladom tohto
postupu je splnenie podmienky založenej na zistení, že samotné rozhodnutie podriadeného súdu možno

pokladať za dostatočne odôvodnené (Boldea v. Romania, rozsudok z 15.2.2017 k sťažnosti č. 19997/02,
§ 33; Hirvisaari v. Finland, rozsudok z 27.9.2001 k sťažnosti č. 49684/99, § 31, § 33).

Ak si potom nadriadený súd osvojuje správnosť záverov napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa,
je jeho úlohou zamerať sa výlučne na riešenie odvolacích námietok odvolateľa.

K odvolacím námietkam obžalovanej:

Pokiaľ ide o odvolanie obžalovanej, krajský súd má za to, že okresný súd vo svojich právnych záveroch
jasne uviedol, ktoré skutočnosti a ktoré dôkazy v danom prípade považoval za rozhodujúce pre uznanie
jej viny a prečo neuveril jej obhajobe.

Pokiaľ ide o samotné námietky obžalovanej v tom smere, že v danom prípade išlo o bežný obchodný
vzťah, ktorý vyplýval z dlhodobej spolupráce s dotknutými subjektami (poškodenou Tatrabanku,
spoločnosťou Poľnonákup Galanta, a.s. a jej spoločnosťou S. K., s.r.o.), tak takéto tvrdenia obžalovanej
aj krajský súd považuje za absurdné a absolútne neakceptovateľné. Pokiaľ ide o samotnú vinu
obžalovanej a jej úmysel na škodu cudzieho majetku sa (resp. predmetnú spoločnosť) obohatiť tým,

že uviedla niekoho do omylu a spôsobila tým značnú škodu, je nepochybné, že tento jej bol
preukázaný predovšetkým výpoveďami svedkov Mgr. S. N., Ing. P. L., N. B., Ing. Z. L., ale i pripojenými
listinnými dôkazmi, na ktoré okresný súd v dôvodoch napadnutého rozsudku podrobne poukazuje, z
ktorých jednoznačne vyplynulo, že Poľnonákupu Galanta, a.s. boli zo strany obžalovanej ako konateľky
spoločnosti S. K. s.r.o. predložené sfalšované potvrdenia Tatra banky, a.s. o predčasnom splatení

záložných pohľadávok, na ktoré bolo viazané nakladanie s tovarom ako predmetom záložného práva.
Ani odvolací súd nemal žiadny dôvod neveriť svedkom- zamestnanom poškodenej banky o tom, že
im neboli doručené predmetné žiadosti o predčasné splatenie, tieto sumy neboli nikdy splatené a
predmetné potvrdenia neboli nimi nikdy vydané, pretože obžalovaná na podporu svojich tvrdení žiadny
dôkaz počas celého konania neuviedla, nakoľko takýto dôkaz bez najmenších pochýb ani neexistoval.

Obžalovaná sa svojimi ničím nepodloženými tvrdeniami aj podľa názoru odvolacieho súdu len snažila
vniesť pochybnosti o jej očividnom protiprávnom konaní, ktorého cieľom bolo odvrátenie celkom zjavnej
insolventnosti firmy S. K., s.r.o., a týmto účelovým tvrdením sa zbaviť trestnej zodpovednosti za svoje
nezákonné správanie. Na základe uvedeného, aj krajský súd dospel k záveru, že súhrn vykonanýchdôkazov dostatočným spôsobom preukazuje vinu obžalovanej a tvorí logický a ničím nenarušovaný
celok navzájom sa doplňujúcich dôkazov, ktoré spoľahlivo preukazujú všetky okolnosti žalovaného
skutku a usvedčujú z jeho spáchania obžalovanú.

Okresný súd nepochybil ani pri ustálení právnej kvalifikácie konania obžalovanej, keďže toto napĺňa z
hľadiska spôsobu konania a výšky škody v bode 1/ a v bode 2/ znaky pokračovacieho zločinu (okresný
súd zrejme pisárskou chybou, ktorú bude potrebné odstrániť následnou opravou, nesprávne uviedol
„prečinu“) podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona, z toho v bode 2/ v štádiu
pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona, a preto sa aj odvolací súd s ustálením právnej kvalifikácie

konania obžalovanej plne stotožňuje.

K výroku o náhrade škody:

Na výrok o vine sa v plnom rozsahu viaže aj zákonný výrok o náhrade škody v ktorom bola obžalovaná
správne zaviazaná nahradiť poškodenej strane riadne a včas uplatnenú sumu vo výške 28.8000,- Eur,
nakoľko výška spôsobenej škody bola v konaní spoľahlivo preukázaná vykonaným dokazovaním a je
tiež súčasťou popisu skutku uvedeného vo výroku rozsudku, čo aj s poukazom na ustanovenie § 287
ods.1 druhá veta Tr. por., odôvodňuje jej zákonnosť.

K odvolacím námietkam obžalovanej v tomto smere má odvolací súd za potrebné však uviesť
nasledovné.
Z právne teórie je zrejmé, že poškodený, ktorý má podľa zákona proti obvinenému nárok na
náhradu škody, ktorá mu bola spôsobená trestným činom, je oprávnený navrhnúť, aby súd v
odsudzujúcom rozsudku uložil obžalovanému povinnosť nahradiť túto škodu; návrh musí poškodený

uplatniť najneskoršie do skončenia vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania ( čo v danom prípade
splnené bolo). Z návrhu musí byť zrejmé, z akých dôvodov a v akej výške sa nárok na náhradu škody
uplatňuje. Toto konanie o nároku poškodeného na náhradu škody sa nazýva adhézne konanie. Je
upravené v § 287 a 288 Trestného poriadku. Adhézne konanie prebieha v rámci trestného konania
zároveň s rozhodovaním o vine obžalovaného. Pri rozhodovaní o náhrade škody poškodeného voči

obvinenému súd aplikuje ohľadom tohto nároku spravidla ustanovenia občianskeho hmotného práva,
najčastejšie Občianskeho zákonníka o náhrade škody, avšak ohľadom procesu stále aplikuje Trestný
poriadok. Ak teda súd odsudzuje obžalovaného pre trestný čin, ktorým spôsobil inému škodu, uvedenú
v § 46 ods. 1 TP, uloží mu spravidla v rozsudku, aby ju poškodenému nahradil, ak bol nárok riadne a
včas uplatnený. Ak tomu nebráni zákonná prekážka, súd uloží obžalovanému vždy povinnosť nahradiť

škodu, ak je jej výška súčasťou popisu skutku uvedeného vo výroku rozsudku, ktorým bol obžalovaný
uznaný za vinného, alebo ak ide o náhradu morálnej škody spôsobenej úmyselným násilným trestným
činom podľa osobitného zákona, pokiaľ škoda nebola dosiaľ uhradená.

Vzhľadom k vyššie uvedenému je odvolací súd toho názoru, že z pohľadu adhézneho konania
je irelevantné, ak nárok poškodeného smeruje proti právnickej osobe a obvinenej súčasne, nakoľko
obvineným z trestného činu je len fyzická osoba, ktorej konaním bol trestný čin spáchaný; nejde preto
o duplicitne založený nárok na náhradu škody proti takému páchateľovi a preto považuje námietku
obžalovanej v tomto smere za nedôvodnú.

K výroku o treste:

Na základe obsahu spisového materiálu krajský súd zistil, že súd I. stupňa síce vykonal ohľadom výroku
o treste dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie, keď oboznámil nielen odpis registra trestov

obžalovanej, ale aj výpis z evidencie priestupkov a správu o povesti, no uvedené dôkazy nie úplne
správne a v súlade so zákonom aj vyhodnotil.
Z odôvodnenia rozsudku sú zrejmé síce úvahy súdu I. stupňa, ktorými sa spravoval pri rozhodovaní o
druhu a výmere trestu, ako aj pri rozhodovaní o existencii poľahčujúcich a priťažujúcich okolností (ktorénezistil žiadne), odvolací súd však po preskúmaní obsahu spisu dospel k tomu názoru, že okresný súd
v danom prípade nesprávne ustálil u obžalovanej absenciu poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j/
Trestného zákona, keď neprihliadol na jej doterajší bezúhonný život.

Je síce pravdou, že obžalovaná má doposiaľ (vo svojich 48 rokoch života) vykázaných 6 dopravných
priestupkov, no tieto nie sú jednak závažného charakteru a tiež absolútne nesúvisia s trestnou
činnosťou, ktorá je obžalovanej kladená za vinu obžalobou. Nie každé aj drobné porušenie zákona pred
spáchaním stíhanej trestnej činnosti (v danom prípade vykázané dvoma dopravnými priestupkami v
roku 2014 a 2015, kedy jej boli uložené 20 eurové pokuty ) musí automaticky znamenať nemožnosť

konštatácie vedenia riadneho života páchateľa trestného činu a preto jej odvolací súd túto poľahčujúcu
okolnosť priznal a následne ju aj zohľadnil pri ukladaní druhu trestu a jeho výmery, keď ( na rozdiel od
súdu prvého stupňa) dospel k tomu záveru, že v prejednávanej veci prichádza do úvahy uloženie trestu,
s ktorým nie je nevyhnutne spojený výkon trestu odňatia slobody.
Tento záver založil odvolací súd po komplexnom vyhodnotení všetkých na vec sa vzťahujúcich dôkazov,
s prihliadnutím jednak na osobu obžalovanej, na prevahu poľahčujúcich okolností, spôsob spáchania

činu a jeho následok, osobné pomery obžalovanej a možnosť jej nápravy ako i na časový odstup od
času spáchania skutkov, od ktorých uplynula doba viac ako 5 rokov.
Na základe uvedeného krajský súd dospel k záveru, že vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti
okresným súdom uložený nepodmienečný trest odňatia slobody, by bol pre obžalovanú neprimerane
prísny, preto rozhodol o treste obžalovanej postupom podľa § 322 ods.3 Tr. por. a uložil jej 3 ročný

trest odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu za súčasného probačného dohľadu v
dĺžke trvania 5 rokov spolu s povinnosťou nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu poškodenej
spoločnosti, ktorý podľa názoru odvolacieho súdu plne zodpovedá všetkým kritériám rozhodujúcim pre
ukladanie trestov v zmysle § 34 Trestného zákona a je tiež súladný tak s prvkami individuálnej ako i
generálnej prevencie.

Na základe takéhoto trestu bude potom obžalovaná povinná v rámci skúšobnej doby podriadiť sa
probačnému dohľadu probačného a mediačného úradníka, a zároveň zaviazaná spolupracovať s
ním pri spracúvaní plánu probačného dohľadu a jeho realizácii pri odstránení škodlivých následkov
trestnej činnosti. Prípadné neplnenie povinností môže mať následne negatívny dopad na obžalovanú
pri posudzovaní otázky, či sa v skúšobnej dobe osvedčila, alebo nie.

Spoukazomnavyššieuvedenépretorozhodolkrajskýsúdoodvolaníobžalovanejtak,akojetouvedené
v enunciáte tohto rozsudku.
Toto rozhodnutie boli prijaté v senáte pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.