Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. máj 2021

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Cob/83/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119329027
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Zelenák
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:6119329027.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu
JUDr. Marty Šašinkovej a JUDr. Ľubice Kriškovej, v právnej veci žalobcu 1/ K. W., T.. XX.X.XXXX, H.
V.. I. XXXX/X, Y., Š. B. G., žalobcu 2/ S.. H. W., T.. XX.X.XXXX, H. V.. I. XXXX/X, Y., Š. B. G., obaja
zast. SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., Štefánikova 8, Bratislava, IČO: 36 853 186, proti žalovanému
HELORO s.r.o., Medená 5, Bratislava, IČO: 31 413 391, práv. zast. JUDr. Dušan Repák, advokát,

Krížna 47, Bratislava, o zaplatenie 435.698,71 EUR s príslušenstvom a o nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia a o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I č.k. 35Cb/152/2019-298
zo dňa 22.2.2021 v znení opravného uznesenia č.k. 35Cb/152/2019-432 zo dňa 16.3.2021, jednohlasne
takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I č.k. 35Cb/152/2019-298 zo dňa
22.2.2021 v znení opravného uznesenia č.k. 35Cb/152/2019-432 zo dňa 16.3.2021 m e n í tak, že

návrh žalobcov 1/ a 2/ na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z a m i e t a.

Krajský súd v Bratislave opravné uznesenie Okresného súdu Bratislava I č.k. 35Cb/152/2019-432 zo
dňa 16.3.2021 p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou dňa 18.7.2019 sa pôvodný žalobca V.. N. W. domáha zaplatenia, 435.698,71

EUR s príslušenstvom od žalovaného titulom nevyplatených podielov na zisku pôvodného žalobcu ako
spoločníka v spoločnosti žalovaného.

2. Uznesením zo dňa 2.11.2020 rozhodol súd prvej inštancie o pokračovaní v konaní so žalobcami ako
dedičmi pôvodného žalobcu.

3. Dňa 26.1.2021 bol súdu prvej inštancie doručený návrh žalobcov 1/ a 2/ na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia, ktorým súd zriadi za účelom zabezpečenia pohľadávky žalobcov vo výške
435.698,71 EUR s príslušenstvom uplatnenej v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod
sp. zn. 35Cb/152/2019 záložné právo na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v katastrálnom území: Y.,
obec: Y., okres: Y., zapísaných na LV č. XXXXX, evidovanom Okresným úradom Y., katastrálny odbor
a to na pozemkoch:

- zastavané plochy a nádvoria, parc. reg. „C“ č. XXXX/X o výmere 2.339 m2
- ostatná plocha, parc. reg. „C“ č. XXXX/X o výmere 89 m2
- zastavané plochy a nádvoria, parc. reg. „C“ č. XXXX/X o výmere 379 m2
- zastavané plochy a nádvoria, parc. reg. „C“ č. XXXX/X B. výmere 185 m2
- zastavané plochy a nádvoria, parc. reg. „C“ č. XXXX/X o výmere 108 m2
- zastavané plochy a nádvoria, parc. reg. „C“ č. XXXX/X o výmere 344 m2

- zastavané plochy a nádvoria, parc. reg. „C“ č. XXXX/X o výmere 326 m2
- zastavané plochy a nádvoria, parc. reg. „C“ č. XXXX o výmere 557 m2- záhrada, parc. reg. „C“ č. XXXX o výmere 194 m2 a

- na stavbách:

- budova súp. č. XXXX postavená na parc. reg. „C“ č. XXXX/X
- budova súp. č. XXXX postavená na parc. reg. „C“ č. XXXX/X
- budova súp. č. XXXX postavená na parc. reg. „C“ č. XXXX/X
- skladové hospodárstvo súp. č. XXXX postavené na parc. reg. „C“ č. XXXX/X
- nebytová budova súp. č. XXXX postavená na parc. reg. „C“ č. XXXX/X

- budova súp. č. XXXX postavená na parc. reg. „C“ č. XXXX s tým, že žalobcovia môžu začať výkon
záložného práva až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej a iba do výšky takýmto rozhodnutím
priznanej pohľadávky.

4. Žalobcovia návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia odôvodnili tým, že na mimoriadnom
VZ spoločnosti žalovaného dňa 10.6.2019 zbavili pôvodného žalobcu funkcie konateľa spoločnosti.

Následne na mimoriadnom VZ spoločnosti žalovaného dňa 6.9.2019 opätovne zvyšní spoločníci
žalovaného prehlasovali pôvodného žalobcu a zmenili spoločenskú zmluvu tak, že vylúčili možnosť
dedenia obchodného podielu. Na mimoriadnom VZ žalovaného dňa 27.12.2019 ostatní spoločníci
žalovaného opäť prehlasovali pôvodného žalobcu a presunuli nerozdelený zisk v spoločnosti na stranu
záväzkov, čím znížili pôvodnú hodnotu vlastného imania žalovaného z 2.128.592 EUR na 741.800 EUR,

t.j. o 66% čím podľa žalobcov chceli minimalizovať nárok žalobcov ako dedičov na vyrovnací podiel,
ktorý sa počíta práve z vlastného imania. Žalobcovia ďalej v návrhu uviedli, že na nehnuteľnostiach,
ktoré tvoria predmet zabezpečovacieho opatrenia bolo dňa 30.11.2020 zriadené záložné právo Tatra
banka, a.s. z nového úverového vzťahu žalovaného a hodnota nového úveru žalovaného je 1.500.000
EUR. Žalobcovia zabezpečovacím opatrením žiadajú zriadiť záložné právo k nehnuteľnostiam vo

vlastníctvežalovaného,ktorévšakvzhľadomnaskutočnosť,žehobudúmôcťvyužiťažpoprávoplatnosti
rozhodnutia vo veci, bude môcť žalovaný nehnuteľnosti ďalej voľne užívať, prevádzkovať a teda
jeho podnikateľská činnosť nebude nariadeným zabezpečením nijako negatívne ovplyvnená. Naviac
zriadenému záložnému právu žalobcov bude predchádzať záložné právo banky a žalobcovia teda
získajú len poradie.

5. Súd prvej inštancie posúdil návrh v súlade s § 343 ods. 2 a 3, § 344, § 324 ods. 1,
§326 ods. 1, § 328 a § 329 CSP a ustálil, že na základe listinne preukázaných skutočností prisvedčil
argumentácii žalobcov a mal za osvedčené, že konanie žalovaného cez konanie zvyšných spoločníkov
zakladá dôvodnosť obavy žalobcov z faktických úkonov smerujúcich k sťaženiu alebo úplnému zmareniu

budúcej exekúcie. Postupné kroky žalovaného cez konanie väčšinových spoločníkov spočívajúce v
odvolaní pôvodného žalobcu z funkcie konateľa, vylúčenie dedenia obchodného podielu, presun zisku
z aktív do pasív, zobratie úveru vo výške 1.500.000,- EUR a zaťaženie bonitného nehnuteľného
majetku v prospech banky je možné dôvodne označiť ako kroky vyvolávajúce dôvodné podozrenie z
konania smerujúceho k sťaženiu alebo zmareniu exekúcie. Podľa názoru súdu zriadenie záložného

práva neobmedzí podnikateľskú činnosť žalovaného (predaj nehnuteľného majetku žalovaného nie
je obvyklým predmetom podnikania žalovaného). Zabezpečenie nehnuteľného majetku žalovaného
do doby ukončenia konania vo veci samej je len konzerváciou existujúceho status-u quo a nie je
neprimeraným zásahom do práv žalovaného apreto návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia
vyhovel.

6. Uznesením č.k. 35Cb/152/2019-432 zo dňa 16.3.2021 súd prvej inštancie opravil napadnuté
uznesenie č.k. 35Cb/152/2019-298 zo dňa 22.2.2021 v časti označenia nehnuteľnosti - ostatná plocha,
parc. reg. „C“ č. XXXX/X o výmere 89 m2 tak, že správne má byť parc. reg. „C“ č. XXXX/X o výmere 89
m2. Opravné uznesenie odôvodnil v súlade s § 224 CSP tým, že v písomnom vyhotovení uznesenia bola

chyba v písaní a počítaní v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v označení parcelného
čísla.

7. Proti uzneseniu č.k. 35Cb/152/2019-298 zo dňa 22.2.2021 podal v zákonom stanovenej lehote
odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 365 ods. 1, písm. b/, f/, h/, CSP. V odvolaní namietal, že súd

absolútne nevysvetlil, akým spôsobom má dochádzať k ohrozeniu exekúcie vykonávaním zákonných
oprávnení valného zhromaždenia, naviac keď je nimi sledovaný účel zachovania riadneho chodu
žalovaného. Súd žiadnym spôsobom neodôvodnil, prečo považuje založenie nehnuteľnosti oproti
úverovej linke (čím žalovaný získal finančné prostriedky na svoje podnikanie a rozvoj) za možnosťsťaženia alebo zmarenia exekúcie, keď z predložených účtovných závierok vyplýva, že žalovaný je
dostatočne bonitný. Súd absolútne neuviedol, čo ho viedlo k názoru, že presunutím nerozdeleného
zisku z pasív do aktív sa zhoršilo alebo zmarilo prípadné exekučné konanie. Nariadené zabezpečovacie

opatrenie je v celom rozsahu nedôvodné. Neexistuje žiadna dôvodná obava, že by mohla byť prípadná
budúcaexekúciažalobcovohrozená.Tvrdeniažalobcovoúčelovomzbaveníporučiteľažalobcovfunkcie
konateľa v žalovanom a o účelovom vylúčení dedenia obchodného podielu v žalovanom sú nepravdivé
a účelové tvrdenia. Poručiteľ žalobcov vzhľadom na vážny nepriaznivý zdravotný stav sa nemohol
zúčastňovať porád štatutárov, zasadnutí valných zhromaždení a ani obchodných jednaní s obchodnými

partnermi. Ostatní spoločníci spoločnosti však nepristúpili k okamžitému odvolaniu poručiteľa žalobcov,
veľakrát mu vychádzali v ústrety, navštevovali ho v jeho domove a riešili tak s ním otázky chodu
spoločnosti. Stav poručiteľa žalobcov sa však natoľko zhoršoval, že tento ohrozoval riadny chod
žalovaného a vzhľadom na skutočnosť, že pri verejných obstarávaniach je často potrebná súčinnosť
všetkých štatutárov, zabezpečenie výpisov z registra trestov každého jedného konateľa a splnenie
ďalších požiadaviek, najmä pri uchádzaní sa o štátne dotácie a podobne, bolo potrebné zabezpečiť

riadne fungovanie štatutárneho orgánu žalovaného.

8. Vzhľadom na skutočnosť, že sa žalovaný dostal do tunajšieho sporu s poručiteľom žalobcov,
ktorý bol oprávnený samostatne konať v mene žalovaného, existovalo vysoké riziko, že poručiteľ
žalobcov prevedie finančné prostriedky z účtov žalovaného aj napriek tomu, že žalovaný jeho nárok

v celom rozsahu rozporuje. Odvolanie z funkcie konateľa teda bolo aj logickým a nevyhnutným v
záujme ochrany spoločnosti. Vylúčením dedenia obchodného podielu spoločníci spoločnosti rovnako
žiadnym spôsobom nemali v úmysle poškodiť žalobcov. Žalobcom vznikol smrťou poručiteľa nárok na
vyplatenie vyrovnacieho podielu, ktorý žalobcom žalovaný zložil do notárskej úschovy, aby im bol po
skončení dedičského konania vyplatený. Ostatní spoločníci spoločnosti sa správali v súlade so zásadou

dobrého hospodára a využili možnosti dané im zákonom, aby zabezpečili riadny chod žalovaného ako
obchodnej spoločnosti. Žalobcom vznikol týmto nárok na vyrovnací podiel, tento im bol vyplatený a v
nadväznosti na uvedené nie je možné tento postup považovať za úmysel ich akýmkoľvek spôsobom
poškodiť. Zhoršenie niektorých ekonomických ukazovateľov je spôsobené situáciou na trhoch, na
ktorých žalovaný podniká. Zhoršenie ekonomických ukazovateľov v žiadnom prípade nepreukazuje

konanie žalovaného v úmysle ukrátiť žalobcov pri prípadnej budúcej exekúcii. Z účtovných výkazov
je zrejmé, že kým v roku 2017 žalovaný dosiahol čistý obrat vo výške 14.744.620,- EUR tak v roku
2018 to bolo o 2.443.169,- EUR menej a v roku 2019 o 2.493.562,- EUR menej oproti roku 2017.
Z hlavnej činnosti žalovaného, z predaja motorových vozidiel, žalovaný zaznamenal v roku 2017
predaj motorových vozidiel v počte 661 ks, v období 2018 o 49 ks menej a v roku 2019 o 159 ks

menej oproti roku 2017. Ďalší prepad bol zaznamenaný v oblasti väčších energetických projektov
(výnosy zo zákaziek), a to kým v roku 2017 žalovaný dokázal vygenerovať v tejto oblasti výnosy vo
výške 1.626.590,- EUR tak v roku 2018 to bolo o 1.391.829,- EUR a v roku 2019 o 894.858,- EUR
menej oproti roku 2017. V roku 2020 bol žalovanému schválený projekt na priemyselný výskum a
vývoj inovačných technológií pre oblasť energetiky, kde na základe zmluvy o poskytnutí nenávratného

finančného príspevku na tento projekt v celkovej výške 2.302.022,- EUR € prispeje Ministerstvo
hospodárstva Slovenskej republiky sumou 1.196.259,- EUR. Vzhľadom na vyššie uvedené, je zrejmé,
že zhoršenie ekonomických ukazovateľov bolo spôsobené vývojom na trhu a žalovaný pracuje na tom,
aby toto zhoršenie bolo iba dočasné a aby začal opäť výrazne prosperovať. Založenie predmetných
nehnuteľností v prospech Tatra banky, a.s. nie je výnimočný stav a nie je reakciou na začatie tunajšieho

sporu (úver už od r. 2015), žalovaný financovaním z úverov získava ďalší majetok, umožňuje mu
realizovať zákazky a svoje záväzky vždy riadne spláca. Úverová linka bola dohodnutá za účelom, aby
žalovaný bol pripravený v prípade zvýšenej potreby finančných prostriedkov na financovanie budúcich
potenciálnych zákaziek a to buď formou poskytnutia alokačnej bankovej záruky na prijaté zálohy, alebo
nafinancovanieprevádzkovýchnákladovnatietozákazky,ktorévšakžalovanémubudúgenerovaťziska

na ktoré opačne, ak nie je poskytnutá objednávateľom záloha, požadujeme platobnú bankovú garanciu.
Dojednanie úveru nie je úmyslom ohroziť alebo znemožniť prípadnú exekúciu žalobcov v budúcnosti.
Práve naopak, tento úver a s ním spojené zaťaženie predmetných nehnuteľností umožňuje žalovanému
podnikať, získavať nové zákazky a uchádzať sa o prostriedky zo štátneho rozpočtu. Žalobcovia svojim
konaním a dosiahnutím vydania zabezpečovacieho opatrenia, paradoxne docielili úplne opačný stav,

aký zamýšľali. Žalovaného vystavili reálnemu riziku predčasného zosplatnenia jeho záväzkov a zrušenia
úverových liniek, čím by ohrozili jeho ďalšie podnikanie ako aj poskytnutie nenávratných finančných
prostriedkov zo štátneho rozpočtu. Žalovaný považuje za absurdné tvrdenie súdu, že zabezpečovacie
opatrenie nie je neprimerané, lebo predaj nehnuteľností nie je podnikateľskou činnosťou žalovaného.Predmetné nehnuteľnosti sú dôležitou súčasťou jeho podnikania, nakoľko prostredníctvom nich si
zabezpečuje poskytnutie úverovej linky, ktorá mu umožňuje potrebnú bonitnosť na realizáciu zákaziek,
poskytovanie bankových záruk a obdržanie nenávratných finančných prostriedkov respektíve dotácií

zo štátneho rozpočtu. Zaťaženie nehnuteľností súdnym záložným právom žalovaného vystaví riziku
zosplatnenia jeho úverov, zničenia jeho dlžníckej kredibility v peňažných ústavoch a straty prostriedkov
na realizovanie jeho podnikateľského plánu. Žalovaný navrhol odvolaciemu súdu návrh žalobcov na
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietnuť.

9. Žalobcovia sa k odvolaniu žalobcu vyjadrili v tom zmysle, že súd prvej inštancie v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia jednoznačne uviedol, že práve vzájomná nadväznosť jednotlivých krokov
žalovaného(vylúčenievplyvuporučiteľaažalobcovvspoločnostiHELOROs.r.o.,presunnerozdeleného
ziskuzaktívspoločnostinastranupasív,novýúverovýzáväzokazaťaženiebonitnéhomajetku)vyvoláva
dôvodnú obavu z ohrozenia exekúcie. Ing. N. W. nikdy nezanedbával povinnosti, ktoré mu vyplývali
z funkcie konateľa, a po celý čas pristupoval k tejto funkcii aktívne a zodpovedne. Ing. N. W. na

mimoriadnom valnom zhromaždení dňa 12.6.2019, na ktorom bol odvolaný z funkcie konateľa a ani
keby zotrval vo funkcii, nemohol by bez právneho postihu previesť tieto prostriedky. Z trestnoprávneho
hľadiska by takým konaním, vzhľadom na výšku jeho pohľadávky (435.698,71 EUR s prísl.), zrejme
naplnil znaky skutkovej podstaty obzvlášť závažného zločinu sprenevery podľa § 213 ods. 4 zákona
č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „TZ“), prípadne obzvlášť

závažného zločinu porušenia povinnosti pri správe cudzieho majetku v súlade s § 237 ods. 4 TZ.
Investície presahujúce čiastku 50.000,- EUR boli viazané na súhlas iného konateľa (čl. 5 ods. 4 úplného
znenia spoločenskej zmluvy spoločnosti HELORO s.r.o.). Ak by napriek tomu poručiteľ prostriedky
predsa len previedol na svoj účet, spoločnosť by si voči nemu mohla uplatniť nárok na náhradu škody
v zmysle § 135a ods. 2 ObZ. Vylúčenie dedenia obchodného podielu v spoločnosti HELORO s.r.o. tiež

nebolo prirodzeným postupom smerujúcim k ochrane prosperity spoločnosti, ako to klamlivo naznačuje
žalovaný. Žalobcovia by totiž po zdedení obchodného podielu boli iba menšinovými spoločníkmi
(27,50 %). Neboli by preto fakticky schopní ovplyvniť rozhodnutia spoločnosti. Žalovaný naznačuje, že
akékoľvek majetkové nároky žalobcov boli uspokojené vyplatením vyrovnacieho podielu, opomína, že
ho účelovou účtovnou operáciou výrazne znížil. V dôsledku presunu nevyplateného podielu na zisku za

predchádzajúce obdobia na stranu pasív spoločnosti bolo výrazne znížené vlastné imanie spoločnosti,
z ktorého sa vypočítava vyrovnací podiel. Žalobcom tak vznikol nárok na vyrovnací podiel vo výške
203.995,- EUR namiesto vyrovnacieho podielu vo výške 600.762,80 EUR (27,50 % zo sumy 2.184.592,-
EUR - vlastné imanie spoločnosti v roku 2018, t.j. rok predtým ako došlo k presunu prostriedkov),
čo je rozdiel takmer 400.000,- EUR. Zabezpečovanie činnosti spoločnosti prevažne z cudzích zdrojov

zvyšuje riziko, že v budúcnosti môže dôjsť k jej úpadku. Nemožno vylúčiť, že žalovaný stratí schopnosť
splácať úver od spoločnosti Tatra banka, a.s. (vo výške úverového rámca 1.200.000,- EUR), čo spôsobí
zrejme vyhlásenie jeho predčasnej splatnosti. Potom nebude záložnému veriteľovi nič brániť v tom, aby
pristúpil k speňaženiu nehnuteľného majetku žalovaného. Záložné právo, zriadené zabezpečovacím
opatrením, neobmedzuje vlastníka vo výkone jeho vlastníckych oprávnení. Preto sa nemožno stotožniť

s jeho tvrdením, že mu zabezpečovacie opatrenie bráni v získavaní úverov. Výkon záložného práva
prednostným záložným veriteľom neznamená, že by nedošlo ani k čiastočnému uspokojeniu pohľadávky
žalobcov. Ak by výťažok z výkonu záložného práva prevyšoval pohľadávku tohto záložného veriteľa,
mali by žalobcovia nárok, aby sa ich pohľadávka uspokojila z prebytku. Žalovanému nič nebráni v
tom, aby negatívnym následkom zabezpečovacieho opatrenia zabránil tým, že splní nárok uplatňovaný

žalobcami. Žalovaní 1/ a 2/ navrhli odvolaciemu súdu napadnuté uznesenie potvrdiť.

10. Proti opravnému uzneseniu č.k. 35Cb/152/2019-432 zo dňa 16.3.2021 podal v zákonnej lehote
odvolaniežalovanýpodľaust.§365ods.1)písm.a),b)ah)CSP,t.j.nebolisplnenéprocesnépodmienky,
súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva

v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V odvolaní namietal, že žalobcami uvedené
pochybenie v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nemožno považovať za zrejmú chybu
v písaní, ako to predpokladá §224 CSP. Zmenu žaloby, ku ktorej prišlo vydaním Opravného uznesenia,
možno dosiahnuť len kvalifikovaným podaním žalobcu, návrhom na zmenu žaloby, kedy o prípustnosti

zmeny žaloby musí súd rozhodnúť samostatným uznesením. Medzi vecné procesné podmienky patrí
aj existencia návrhu na začatie konania, keďže sporové konanie je ovládané dispozičným princípom
a začína sa len na základe podania - žaloby. Neexistencia žaloby alebo návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia vedie vtedy k zastaveniu konania, a preto nedostatok takéhoto dispozičnéhoúkonu, ktorým sa iniciuje sporové konanie, a to aj v prípade podania návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, je neodstrániteľnou vadou konania a predstavuje nedostatok podmienky konania, ktorý nie je
možnéodstrániťpodľa§161CSP.Vydanímopravnéhouzneseniadošloajkporušeniuprávažalovaného

naspravodlivýproces,nakoľkomubolaodňatámožnosťvyjadriťsaknávrhužalobcu,ktorýmzmenilpetit
návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia pred vydaním rozhodnutia konajúceho súdu, čím
došlo k porušeniu princípu rovnosti zbraní. Žalovaný navrhol odvolaciemu súdu napadnuté uznesenie
zrušiť.

11. K odvolaniu žalovaného sa podaním zo dňa 30.4.2021 vyjadrili žalobcovia v tom zmysle,
že žalovaný návrh žalobcov na opravu chyby v označení jednej z parciel totiž vyhodnotil tak, že sa
ním žalobcovia domáhajú obsahovo odlišného zabezpečovacieho opatrenia. Pozemok parc. č. XXXX/
X totiž v katastrálnom území Komárno neexistuje. Hrozba zámeny dvoch pozemkov, ktorú naznačuje
žalovaný, je preto vylúčená. Na prvý pohľad je teda zrejmé, že pri označení pozemku došlo iba ku chybe
v písaní. Skutočnosť, že sa žalobcovia od začiatku domáhali nariadenia zabezpečovacieho opatrenia

na všetkých nehnuteľnostiach zapísaných na liste vlastníctva č. XXXXX, zreteľne vyplýva z textu návrhu
a jeho príloh. Poukázali aj na závery uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.1.2011 sp. zn. 1Cdo
232/2009: „Aplikáciu ustanovenia § 164 O.s.p. nevylučuje okolnosť, že do rozhodnutia sa dostane
nesprávnosť vymenovaná v tomto ustanovení v dôsledku toho, že žalobca urobil v žalobe chybu v písaní
apočítaníaleboinúzrejmúnesprávnosť,ktoránesprávnosťzostanesúdomajúčastníkminepovšimnutá.

Riešenie aj takto zapríčinenej nesprávnosti opravou rozhodnutia pripúšťala súdna prax napokon aj v
minulosti [porovnaj Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve vecech občanských,
ktorú zbierku viedol II. prezident tohto súdu Dr. František Vážný, v čísle vydania (zväzku) III ročník 1921
na strane 102 - 103, rozhodnutie sp. zn. R I 141/21 z 8. februára 1921, uverejnené pod poradovým
(publikačným) číslom 909.].“. Odmietnutie vykonania opravy uznesenia iba z dôvodu, že nesprávnosť

bola prevzatá súdom do rozhodnutia z návrhu, by hraničilo s odmietnutím spravodlivosti. Súd týmto
postupom tiež odstránil nesúlad medzi vôľou, ktorú zjavne prejaviť chcel (nariadiť zabezpečovacie
opatrenie na všetkých nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXXXX) a ktorej obsah je z odôvodnenia
rozhodnutia bezpečne poznateľný a vôľou, ktorú nakoniec vyjadril v individuálnom akte aplikácie práva
(nariadenie zabezpečovacieho opatrenia na pozemku parcely registra „C“ č. XXXX/X, ktorý neexistuje).

Žalobcovia navrhli aby odvolací súd napadnuté opravné uznesenie potvrdil.

12. Krajský súd v Bratislave prejednal odvolanie podľa § 379 a § 380 ods. 1, CSP bez nariadenia
pojednávania v zmysle § 385 ods. 1, CSP a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie nie je vecne správne.

Podľa § 388 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

Podľa § 324 ods. 1, CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh

nariadiť neodkladné opatrenie.

Podľa § 325 ods. 1, CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa § 329 ods. 2, CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu
prvej inštancie.

Podľa § 343 ods. 1, CSP zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach,
právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa,

ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa § 344 C.s.p. ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie
opatrenie.

13. Odvolací súd uvádza, že účelom zabezpečovacieho opatrenia je dočasná úprava práv
a povinností sporových strán, ktorá ale neprejudikuje rozhodnutie vo veci samej. Zabezpečovacím
opatrením sa dočasne a predbežne upravujú pomery sporových strán, pričom z charakteru
samotného zabezpečovacieho opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nie je potrebné zisťovanievšetkých skutočností potrebných pre vydanie konečného rozhodnutia a nemusí byť vždy dodržaný
formálny postup stanovený pre dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné
skutočnosti potrebné pre prijatie záveru o nevyhnutnosti nariadenia zabezpečovacieho opatrenia.

Zabezpečovacie opatrenie sleduje zaistenie budúcej exekúcie vo vzťahu k žalovanej strane sporu -
okrem existencie predmetného peňažného nároku však musí žalobca osvedčiť aj to, že aj bez nariadenia
zabezpečovacieho opatrenia by bola prípadná exekúcia voči žalovanému ohrozená, pričom táto obava
musí byť reálna a musí hroziť bezprostredne. Otázka ohrozenia exekúcie je otázkou objektívnou, keďže
vzhľadom na objektívne skutočnosti musí hroziť, že vo fáze núteného výkonu rozhodnutia nebude mať

povinný relevantné aktíva, voči ktorým sa bude môcť oprávnený uspokojiť. Naopak, otázka úmyselného
zbavovaniasamajetkunaúkorveriteľajeotázkousubjektívnouavdanomprípadejepotrebnépreukázať
úmysel, pričom obavu z ohrozenia exekúcie môže vyvolať akákoľvek skutočnosť svedčiaca o tom, že
žalobca nebude v budúcnosti schopný účinne vymôcť svoj súdom priznaný nárok voči žalovanej strane
sporu.

14. Základnými predpokladmi na to, aby bolo zabezpečovacie opatrenie nariadené, sú :
a) existencia návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia,
b) spôsobilý predmet záložného práva,
c) zriadenie záložného práva na zabezpečenie peňažnej pohľadávky,
d) existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie.

15. Odvolací súd má za to, že zo strany žalobcov v danom prípade nebol osvedčený objektívny
stav ohrozenia budúcej exekúcie, nakoľko nebolo osvedčené, že žalovaná strana sporu ako nositeľ
hmotnoprávnej povinnosti realizuje faktické alebo právne úkony smerujúce k jej úplnému zmareniu a
ani k jej výraznému sťaženiu.

16. Čo sa týka namietaného postupu žalovaného v súvislosti s prijatím uznesení na valnom zhromaždení
dňa 10.6.2019, 6.9.2019 a 27.12.2019 dospel odvolací súd k názoru, že ak platnosť týchto uznesení
nebola v súlade s § 131 Obch. zák. napadnutá na súde, je potrebné ich považovať za platné a účinné. V
prípade ak postup žalovaného pri odsúhlasení uvedených uznesení valného zhromaždenia bol v súlade

so zákonom a stanovami spoločnosti a uznesenia neboli rozhodnutím súdu vyhlásené za neplatné tak
nie je možné postup žalovaného posúdiť ako konanie ohrozujúce prípadnú exekúciu.

17.ČosatýkanamietanéhozaťaženiapredmetnýchnehnuteľnostívprospechTatrabanky,a.s.,odvolací
súd považoval za osvedčené tvrdenie žalovaného v tom, že sa nejedná o výnimočný stav, ktorý je

reakciou na začatie tunajšieho sporu (úver už od r. 2015), žalovaný financovaním z úverov získava
ďalší majetok, umožňuje mu realizovať zákazky a svoje záväzky vždy riadne spláca. Úverová linka bola
dohodnutá za účelom, aby žalovaný bol pripravený v prípade zvýšenej potreby finančných prostriedkov
na financovanie budúcich potenciálnych zákaziek a to buď formou poskytnutia alokačnej bankovej
záruky na prijaté zálohy, alebo na financovanie prevádzkových nákladov na tieto zákazky, ktoré však

žalovanému budú generovať zisk. Podľa názoru odvolacieho súdu sa úverový vzťah žalovaného s Tatra
bankou, a.s. a založenie predmetných nehnuteľností javí ako bežný obchodný vzťah a získanie úverovej
linky ako bežný spôsob získania finančných prostriedkov pre ďalšiu podnikateľskú činnosť. Žalovaný
osvedčil účtovnými závierkami z predchádzajúcich rokov, že je dostatočne bonitný a nárok priznaný
žalobcom bude môcť uhradiť. Osvedčenie ohrozenia prípadnej exekúcie je potrebné posudzovať aj vo

vzťahu ku konaniu žalovaného a teda či vykonáva nejaké kroky, alebo sa správa alebo postupuje tak,
že tento postup môže u žalobcu vzbudiť dôvodné obavy, že prípadná exekúcia môže byť ohrozená.
Samotná obava žalobcov môže byť ich subjektívna predstava, vo vzťahu k jednotlivým krokom a postupu
žalovaného, ale bez osvedčenia konkrétnych postupov a správania sa žalovaného, ktoré takúto obavu
u žalobcu vyvolalo nie je možné považovať podmienku prípadného ohrozenia exekúcia za splnenú.

Odvolací súd má za to, že zo strany žalobcu v danom prípade nebol osvedčený objektívny stav
ohrozenia budúcej exekúcie, nakoľko nebolo hodnoverne osvedčené, že žalovaná strana sporu ako
nositeľ hmotnoprávnej povinnosti realizuje úmyselné faktické alebo právne úkony smerujúce k úplnému
zmareniu exekúcie a ani k jej výraznému sťaženiu. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd v zmysle
§ 388 C.s.p. zmenil napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie tak ako je uvedené vo výroku tohto

uznesenia.

18. Čo sa týka odvolania voči uzneseniu č.k. 35Cb/152/2019-432 zo dňa 16.3.2021 ktorým súd
prvejinštancieopravilnapadnutéuznesenieč.k.35Cb/152/2019-298zodňa22.2.2021včastioznačenianehnuteľnosti - ostatná plocha, parc. reg. „C“ č. XXXX/X o výmere 89 m2 tak, že správne má byť parc.
reg. „C“ č. XXXX/X o výmere 89 m2 odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

19. Podľa § § 224 CSP súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní a počítaní,
ako aj iné zrejmé nesprávnosti. O oprave súd vydá opravné uznesenie, ktoré doručí subjektom konania.

Podľa§234ods.2,CSPakniejeďalejustanovenéinak,použijúsanauznesenieprimeraneustanovenia
o rozsudku.

Podľa § 185 ods. 2, CSP môže súd aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov
a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so
skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak.

20. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie postupoval správne ak opravil zrejmú

nesprávnosť návrhu a nariadeného zabezpečovacieho opatrenia v časti označenia parc. čísla, ktorá
vyplýva z verejného registra ( kataster nehnuteľností ) a to za situácie ak sa na LV.č. XXXXX parc. č.
XXXX/X o výmere 89 m2 nenachádza. Súd prvej inštancie vzhľadom na verejný charakter údajov v
katastri nehnuteľností môže sám aj bez návrhu opraviť zjavnú chybu v písaní ak je to nepochybné z
významu a účelu podania. Je nepochybné, že sa jedná o zrejmú chybu v písaní v časti označenia parc.

č.. Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie č.k. 35Cb/152/2019-432 v súlade s § 387
ods. 1, CSP ako vecne správne potvrdil.

21. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade s § 255
ods. 1, CSP v rozhodnutí ktorým sa konanie skončí.

22. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto uzneseniu dovolanie nie je prípustné.