Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 23. november 2018

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 20C/47/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8816209594
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Bujňák

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2018:8816209594.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov, sudcom JUDr. Marekom Bujňákom, v právnej veci žalobkyne G.. R. H., U..

XX.X.XXXX, R. D. XX, XXX XX D., právne zastúpeného JUDr. Vladimírom Milasom, advokátom so
sídlom v Prešove, Masarykova 13, proti žalovaným 1. B.. A. L., U.. X.X.XXXX, R. Z.. E. XX, XXX XX
D., 2. Rokus, s.r.o., so sídlom Sabinovská 55, 080 01 Prešov, IČO: 36 471 241, obaja právne zastúpení
JUDr. Martinom Staroňom, advokátom, so sídlom advokátskej kancelárie Hlavná 89, 080 01 Prešov,
určenie neplatnosti kúpnej zmluvy a určenie vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e, že kúpna zmluva uzatvorená dňa 17.05.2016 medzi žalovaným v 1. rade ako
predávajúcim a žalovaným v 2. rade ako kupujúcim, vklad povolený pod č. V XXXX/XXXX, predmetom

kúpy ktorej je A. chata súpisného čísla XXX spolu s priľahlým pozemkom, parcelou registra C parcelné
č. XXXX/XX ostatné plochy o výmere XXX m2 a parcelou registra V. parcelné č XXXX/XX zastavané
plochy a nádvoria o výmere XXX m2 v katastrálnom území L., spolu zapísané na Liste vlastníctva č.
XXXX, vedené Katastrálnym odborom Okresného úradu H. nad F., je n e p l a t n á.
II. Súd u r č u j e, že žalobkyňa G.. R. H., narodená dňa XX.XX.XXXX a žalovaný v 1. rade B..
A. L., narodený dňa XX.XX.XXXX sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, ktoré sú vedené
Okresným úradom H. nad F., Odborom katastra v katastrálnom území L. a sú zapísané na LV č. XXXX a

to pozemku, parcela registra V., parcelné č. XXXX/XX Ostatné plochy o výmere XXX m2, parcela registra
V., parcelné č. XXXX/XX Zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 a stavby - A. chata, súpisné
č. XXX stojaca na parcele č. XXXX/XX.
III. Žalovaní v 1. a 2. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne nahradiť žalobkyni trovy konania
v rozsahu 100 %, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na súde dňa 14.12.2016 domáhala určenia neplatnosti kúpnej zmluvy
a určenia, že rekreačná chata s pozemkom patria do bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a

žalovaného v 1. rade. Svoju žalobu odôvodnila tým, že žalovanému v 1. rade nikdy neudelila súhlas
na prevod nehnuteľností, ktoré patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov - BSM žalobcu a
žalovaného v 1. rade. Manželstvo je dlhodobo v kríze a speje k rozvodu. Žalovaný v 1. rade už návrh
na rozvod manželstva podal. Za týchto okolností je objektívne absolútne vylúčené, aby s prevodom
všetkéhonehnuteľnéhomajetkupatriacehodonášhoBSMsúhlasila,najmäakideoprevodnaobchodnú
spoločnosť (žalovaného v 2. rade) kde je žalovaný v 1. rade jediným spoločníkom a konateľom a
obchodný podiel do BSM nepatrí. Prevod spoločných nehnuteľností nie je bežnou vecou. Z tohto dôvodu

je kúpna zmluva uzavretá dňa 17.05.2016 medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. relatívne
neplatným právnym úkonom. Zároveň žiada, aby súd určiť, že predmetné nehnuteľnosti patria do
bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného v prvom rade. Manželstvo so žalovaným v 1.
rade uzavrela dňa XX.XX.XXXX. Manželstvo je v hlbokej, dlhotrvajúcej kríze. Rovnako trvá aj BSM anedošlo k jeho zrušeniu za trvania manželstva, hoci aj takýto návrh žalovaný v 1. rade podal. Žalovaný v
1. rade bez jej vedomia a súhlasu, kradmo a zjavne vopred premysleným konaním previedol v krátkom
čase za sebou všetok nehnuteľný majetok patriaci do BSM na žalovaného v 2. rade, svoju obchodnú

spoločnosť, kde je jediným spoločníkom a konateľom a v ktorej obchodný podiel do BSM nepatrí. Na
uvedené som žalovaného v prvom rade, aj jeho spoločnosť, žalovaného v 2. rade písomne upozornila
listami zo dňa 27.10.2016. Písomne sa dovolala neplatnosti kúpnej zmluvy. Predtým mu to oznámila
ústne. Keďže sa hádali, volila aj písomnú formu. Listy odoslala dňa 03.11.2016. Žalovaný v 1. rade si
list prevzal dňa 08.11.2016, rovnako aj žalovaný v 2. rade. Žalovaný v 1. rade okrem chaty previedol

na svoju obchodnú spoločnosť A., s. r. o. aj stavbu G. domu v D. s pozemkom a priľahlým pozemok.
Zároveň bez jej vedomia a súhlasu žalovaný v 1. rade previedol ku dňu 17.06.2016 časť spoločného
obchodného podielu v spoločnosti A. reál s. r. o., B.: XX XXX XXX o veľkosti XX,XX% k celku zo svojej
osoby na spoločnosť A., s. r. o., B.: XX XXX XXX, ktorá vznikla pred uzavretím manželstva, a preto
obchodný podiel v nej do bezpodielového spoluvlastníctva manželov nepatrí. O uvedenom sa dozvedela
z výpisu z obchodného registra. Tieto kroky a správanie žalovaného v 1. rade k nej a rodine vníma ako

hrubé porušenie dobrých mravov v rovine vzťahov medzi manželmi, medzi mužom a ženou, matkou
jeho troch detí, uskutočnené zjavne v úmysle vylúčiť ju z užívania spoločného majetku a pripraviť ju
o majetok na čas po rozvode manželstva. Za týchto okolností je absolútne vylúčené, aby žalovanému
v 1. rade na prevody nehnuteľností udelila súhlas a zároveň je nepravdivé tvrdenie manžela, že o
týchto prevodoch vedela. Žalobkyňa tvrdenia v odpovedi na dovolanie sa neplatnosti kúpnej zmluvy

listy považuje za nepravdivé. Poprela, aby o zamýšľaných prevodoch vedela a dala na nich súhlas. O
súhlase by bolo možné hovoriť iba vtedy, ak by ho prejavila svojim úradne osvedčeným podpisom na
zmluvách o prevode nehnuteľností, toto sa nikdy nestalo. Nikdy by nesúhlasila s tým, aby sa rodinný
majetok použil ako zábezpeka v akejkoľvek forme na zabezpečenie záväzkov z úverov, resp. dotácií z
fondov EU pre spoločnosť žalovaného v 1. rade.

2. Žalovaní s podanou žalobou nesúhlasili. Vo svojom vyjadrení napadali nemožnosť petitu 1/, nakoľko
žaloba bola podaná po 1.7.2016, teda už za platnosti a účinnosti nového Civilného sporového poriadku,
ktorý žaloby o neplatnosť nepripúšťa. Ďalej uviedli, že žalobkyňa vedela prevode a s prevodom súhlasila.
Dôvodom prevodu bol podnikateľský zámer o navýšenie majetku a vlastného imania obchodnej

spoločnosti A. s.r.o. za účelom rozvoja ďalšieho podnikania a možnosti úverov, resp. dotácii z fondov
EÚ. Žalobkyňa bola zamestnaná v obchodnej spoločnosti A., s.r.o., vedela o podnikateľských zámeroch
obchodnej spoločnosti A. s.r.o. a vedela, že aj v minulostí boli urobené prevody nehnuteľného alebo
hnuteľného majetku do obchodných spoločností. Žalovaní ďalej poukázali na to, že žalobu je potrebné
vnímať v kontexte správania a konania žalobkyne za posledný polrok, resp. rok, nakoľko žalobkyňa

je ovplyvnená sektou, ktorej je členkou a pod jej vplyvom robí veci, ktoré by predtým nikdy neurobila,
pričom sleduje jediný cieľ poškodiť žalovaného 1. rade.

3. Žalobkyňa v replike nesúhlasila s namietanou neprípustnosťou petitu z dôvodu toho, že ust. § 137
CSP obsahuje demonštratívny výpočet toho, o čom možno žiadať, aby sa žalobou rozhodlo. Ust. §

137 písm. d) uvádza, že možno žiadať, aby sa rozhodlo o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva
z osobitného predpisu. Ust. § 40a Občianskeho zákonníka uvádza, že ak ide o dôvod neplatnosti
právneho úkonu okrem iných aj podľa ust. § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka, považuje sa právny
úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takýmto úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá.
Dovolanie sa relatívnej neplatnosti je jednostranný právny úkon adresovaný všetkým účastníkom

relatívne neplatného právneho úkonu. Ak sa jednostranné dovolanie relatívnej neplatnosti adresované
účastníkom relatívne neplatného právneho úkonu minie účinkom v tom zmysle, že nedôjde z ich strany k
uznaniu neplatnosti právneho úkonu, dotknutej osobe, v tomto prípade žalobkyni nezostáva nič iné, ako
požiadať o ochranu súd,aby súd určil, že právny úkon je neplatný a v dôsledku tejto neplatnosti platí stav,
ako keby tu (neplatný) právny úkon vôbec nebol. Ak účastníci relatívne neplatného právneho úkonu, po

dovolaní sa jeho neplatnosti, dôvod jeho neplatnosti ako aj jeho neplatnosť ako celku neuznajú, vládne
stav právnej neistoty, ktorú je potrebné odstrániť určovacím výrokom pre rozpor s ust. § 145 ods. 1
Občianskeho zákonníka. Preto má ako žalobkyňa na požadovanom určení naliehavý právny záujem.
Zároveň poukázala na Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.: XCdo XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX
a v jeho znení aj na odôvodnenie Uznesenia Krajského súdu D., sp. zn.: XCo XXX/XXXX zo dňa

XX.XX.XXXX. Žalobkyňa opäť poukázala na to, že žalovanému v 1. rade nikdy nedala súhlas na prevod
nehnuteľnosti. Taktiež žalobkyňa poprela, aby bola členkou sekty.4. Žalovaní v duplike uviedli, že neplatnosť právneho úkonu môže súd riešiť iba ako predbežnú otázku.
Opäť poukázali na to, že žalobkyňa s prevodom súhlasila a jej slobodne myslenie je ovplyvnené sektou.
Taktiež žalovaní uviedli, že rekreačná chata bola nadobudnutá z peňažných prostriedkov vo výlučnom

vlastníctve žalovaného v 1. rade, ktoré nadobudol sčasti darom od svojej matky podľa darovacích
zmlúv predložených v súdnom konaní vedenom na OS D. sp.zn. XPc/XX/XXXX a sčasti z peňažných
prostriedkov vyplatených zo spoločnosti A. s.r.o. ako vrátanie pôžičky poskytnutej tejto spoločnosti
žalovaným v 1. rade pred uzavretím manželstva z výlučných prostriedkov žalovaného v l. rade, preto
rekreačná chata nepatrí do BSM a žalovaný v 1. rade nepotreboval na jej prevod súhlas žalobkyne.

Žalovaný v l. rade nad rámec zákona požiadal o súhlas žalobkyňu s prevodom a táto mu súhlas udelila,
matka žalovaného v 1. rade bola svedkom toho, ako žalobkyňa udelila súhlas.

5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán, svedkyne, listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a
to Sobášnym listom na č.l. 6, Dovolaním sa neplatnosti právneho úkonu na č.l. 7, doručenkami na č.l. 8,
Doručením dovolania sa neplatnosti kúpnej zmluvy na č.l. 9, Doručením dovolania sa neplatnosti kúpnej

zmluvy na č.l. 10, podacími lístkami na č.l. 11, Výpisom z Obchodného registra na č.l. 12, Výpisom z listu
vlastníctva č. XXXX na č.l. 13, Výpisom z katastra nehnuteľností, výpis z listu vlastníctva č. XXXX na č.l.
14, Výpisom z LV na č.l. XXXXX na č.l. 15, Výpisom z LV č. XXXXX na č.l. 16, Výpisom z Obchodného
registraač.l.18,Dovolanímsarelatívnejneplatnostiprávnehoúkonu-odpoveďnač.l. 18,Dovolanímsa
relatívnej neplatnosti právneho úkonu - odpoveď na č.l. 19, Žiadosťou o doručenie potvrdenia o podaní

žaloby na č.l. 21, Návrhom na prikázanie veci inému súdu z dôvodu vhodnosti na č.l. 27-31, Vyjadrením
žalobkyne na č.l. 56-60, Vyjadrením žalovaných na č.l. 63-64, listinou - Financovanie výstavby chaty
N. na č.l. 81, Krycím listom o rozpočte na č.l. 82-83, Dodacím listom na č.l. 84-85, Krycím listom o
rozpočte na č.l. 86, Krycím listom o rozpočte na č.l. 87, listinou na č.l. 88, faktúrou na č.l. 89, cenovou
ponukou na č.l. 90-91, cenovou ponukou na č.l. 92, Dodacím listom na č.l. 93-94, Cenovou ponukou

na č.l. 95, Cenovou ponukou na č.l. 96, Ponukou na č.l. 97, Dodacím listom na č.l. 98, Objednávkou
na č.l. 99, e-mailovou komunikáciu na č.l. 100, Objednávkou na dodanie na č.l. 101, listinou na č.l.
102-103, faktúrou na č.l. 104-110, Cenovou ponukou na č.l. 111, listinami na č.l. 112-113, listinou na č.l.
114, Súpisom vykonaných prác na č.l. 115, Výkazom výmeru prevedených prác na č.l. 116, Výpisom
z účtu na č.l. 117-127, Vyjadrením žalobkyne na č.l. 128-132, Darovacími zmluvami na č.l. 135-136,

Potvrdením o odovzdaní a prevzatí peňažných prostriedkov na č.l. 137-138, Darovacou zmluvou na č.l.
139, Potvrdením o odovzdaní a prevzatí peňažných prostriedkov na č.l. 140-141, Darovacími zmluvami
na č.l. 142-144, Potvrdením o odovzdaní a prevzatí peňažných prostriedkov na č.l. 145-146, Darovacou
zmluvou na č.l. 147 a zistil tento skutkový stav:

6. Žalobkyňa pri svojom výsluchu uviedla, že manželstvo so žalovaným v 1. rade uzatvorili v r. XXXX
a rozvedené bolo v októbri r. XXXX. Predmetnú chatu postavili zo spoločných finančných prostriedkov.
13. rokov pracovala v spoločnosti A. s.r.o. na pozícii manažér. Skončila tam v októbri 2016. Chata bola
skolaudovaná v roku 2009 alebo 2010. Túto chatu spoločne užívali a starali sa o ňu. Momentálne nemá
do nej prístup. Ďalej uviedla, že žiaden súhlas neudelila, nakoľko ani nevedela o tom, že k prevodu

došlo. V čase prevodu bol ich vzťah rozvrátený.

7. Žalovaný v 1. rade pri svojom výsluchu uviedol, že firmu založil 8.2.2001. Previedol na základe Zmluvy
o pôžičke na túto firmu 2 700 000 Sk. Tieto finančné prostriedky mali na účte. Podnikali ešte pred r.
1989 a v r. 1992 založili spoločnosť L.A. tlačiareň. V roku 2007 alebo 2008 kúpil pozemky, na ktorých

začal stavať chatu. Táto bola stavaná jednak z finančných prostriedkov, ktoré si vracal ako pôžičku a to
tak, že boli finančné prostriedky vyberané z účtu, koľko bolo približne potrebné na úhradu faktúr. Bolo to
vo výške 88 471,51 eura a z darovaných finančných prostriedkov od jeho mamy. Táto mu darovala od
roku 2001 od 2003 celkovo 2 430 000 Sk z toho 2 023 000 Sk bolo použitých na nákup meštianskeho
domu a zvyšných 407 000 Sk bolo použitých na rekreačnú chatu. Spolu to bolo 100 134 eur. 17.5.2016

bola uzatvorená kúpna zmluva, kde kúpna cena bolo 100 000 eur. Bolo to na navýšenie bonity firmy,
za účelom čerpania eurofondov. 11.5.2018 bola uzatvorená úverová zmluva, kde na túto chatu bolo
zriadené záložné právo a bolo to so spoločnosťou ČSOB. Na výstavbe predmetnej chaty sa zúčastňoval
iba on. Nepamätá sa, aby sa tam zúčastnila aj žalobkyňa. Mohlo to byť na konci, keď bolo treba upratať.
Žalobkyňa pracovala na základe pracovnej zmluvy vo firme od roku 2012 a to na pozícii manažéra. Pred

týmto rokom tam pracovala iba príležitostne. Napriek tomu, že táto chata by mala byť v jeho výlučnom
vlastníctve tak požiadal žalobkyňu o súhlas s prevodom. Táto v tom čase pracovala vo firme a teda o
prevode mala vedomosť. Zároveň pri tom, kedy udelila súhlas, bola prítomná aj jeho matka, ktorá sedela
v kancelárii žalobkyne. V odpovedí na dovolanie sa neplatnosti neuviedol, že chata by mala byť v jehovýlučnom vlastníctve na odporúčanie právneho zástupcu. Ďalej uviedol, že ku dňu 17.5.2016, pracovala
žalobkyňa vo firme. Normálne sa o týchto veciach bavili. Kríza prišla až cez leto a návrh bol podaný v
októbri 2016. Návrh na zrušenie BSM koncom mája 2016 podal z dôvodu toho, že žalobkyňa začala

podnikať a rovnako si chcel vyriešiť bytovú otázku tým, že na ulici Nábrežného sa už začali stavať nové
byty a potreboval hypotéku, pričom žalobkyňa sa nechcela ďalej zadlžiť. Byt potreboval preto, že v tom
čase bola kríza.

8. Žalobkyňa a žalovaný v 1. rade uzatvorili manželstvo dňa XX.X.XXXX. Manželstvo je zapísané v knihe

manželstiev matričného úrade D. vo zväzku XX, ročník XXXX na strane XXX pod por. č. XXX.

9. Žalovaní v konaní predložili listinu financovanie výstavby chaty N., podľa ktorej žalovaný v 1. rade
vybral z účtu A., s.r.o. dňa 11.9.2008 sumu 300.000,- Sk, dňa 6.11.2008 a dňa 28.11.2008 sumu
400.000,- Sk, dňa 11.12.2008 sumu 200.000,- Sk, dňa 16.12.2008 sumu 100.000,- Sk, dňa 10.12.2009
sumu 12.000,- eur, dňa 9.6.2010 sumu 10.000,- eur, dňa 19.7.2010 sumu 5.000,- eur, dňa 9.7.2010

sumu 5.000,- eur, 25.8.2010 sumu 5.000,- eur dňa 10.12.2010 sumu 5.000,- eur. Podľa uvedenej listiny
bola dňa 27.2.2008 zaplatená suma 199,60 eura za pozemok, dňa 20.9.2008 9.897,35 eura hrubá
stavba, 28.11.2008 25.388,80 eura hrubá stavba, dňa 18.12.2008 suma 5.310,14 eura strecha, dňa
23.12.2008 suma 8780,18 eura hrubá stavba, 14.12.2009 suma 255,52 prípojka elektriny, 7.1.2010
suma 3620,- eur okna parapety, 17.5.2010 suma 2.103,- eur omietky interiér, 28.5.2010 suma 1.616,20

eura sadrokartón montáž a suma 2016,12 eura sadrokartón, materiál, dňa 3.6.2010 suma 2.100,77 eura
elektrické rozvody, dňa 9.6.2010 suma 1.210,- eur - poter interiér, 15.6.2010 suma 3.700,- eur zábradlie,
18.6.2010 suma 1.470,1 eura obklady dlažby, 13.7.2010 suma 1.271,74 eura krby, dňa 22.7.2010 suma
3856,- eur podlahy interiér, dňa 30.7.2010 suma 1.271,74 eura krby, dňa 18.8.2010 suma 2.385,- eur
dvere, zárubne, dňa 31.8.201 suma 1.261,21 eura a 607,68 eura fasáda omietka, dňa 6.9.2010 suma

3.000,- eur fasáda práca, dňa 4.10.2010 suma 5.945,10 eura voda sanita, dňa 7.10.2010 suma 1.213,48
eura alarm, dňa 3.5.2011 suma 1.700,- eur chody, dlažba, dňa 17.6.2011 suma 971,43 eura elektrické
zariadenie, dňa 14.7.2011 suma 2.507,- eur terénne úpravy a dňa 12.8.2011 suma 1.400,- eur exteriér
parkové úpravy.

10. Žalovaní ďalej predložili krycí list rozpočtu zo dňa 20.9.2008 na sumu 354.819,41 Sk, zo dňa
22.10.2008 na sumu 910.186,94 Sk, zo dňa 3.11.2008 na sumu 314.769,04 Sk. Taktiež predložili dodací
list 8000027 za materiál na sumu 159.973,20 Sk, faktúru č. 100002 na sumu 3.620,- eur za okná a
vchodové dvere, cenovú ponuku - sadrokartón, dodací list na elektromontáže, cenovú ponuku na poter,
zábradlie, objednávku na dodanie a montáž dverí, faktúru č. 100544 na sumu 5.945,10 eura, cenovú

ponuku na zabezpečovací systém, spínače.

11. Žalovaní v konaní predložili výpis z podnikateľského účtu, podľa ktorého bola dňa 11.9.2008 sumu
300.000,- Sk, dňa 6.11.2008 a dňa 28.11.2008 sumu 400.000,- Sk, dňa 11.12.2008 sumu 200.000,- Sk,
dňa 16.12.2008 sumu 100.000,- Sk, dňa 10.12.2009 sumu 12.000,- eur, dňa 9.6.2010 sumu 10.000,-

eur, dňa 19.7.2010 sumu 5.000,- eur, dňa 9.7.2010 sumu 5.000,- eur, 25.8.2010 sumu 5.000,- eur dňa
10.12.2010 sumu 5.000,- eur.

12. Z darovací zmlúv a potvrdení o prevzatí prostriedkov (č.l. 135 - 147) vyplýva, že matka žalovaného
v 1. rade G. L. darovala žalovanému v 1. rade sumu 160.000,- Sk, sumu 355.000,- Sk, sumu 235.000,-

Sk, sumu 460.000,- Sk, sumu 300.000,- Sk, sumu 900.000,- Sk, 20.000,- Sk.

13. Svedkyňa G. L., matka žalovaného v 1. rade pri svojom výsluchu uviedla, že chceli zvýšiť imanie
spoločnosti a preto mal byť prevedený meštiansky dom a chata na žalovaného v 2. rade. V tom
čase sedela za dverami v kancelárii žalobkyne, pričom do dverí vošiel jej syn a spýtal sa: „R., riešim

meštiansky dom a chatu, či s tým, súhlasíš.“ A ona povedala, „áno, šak sme o tom hovorili“. Potom keď
odišiel sa spýtala žalobkyne o čo sa jedná a táto jej povedala, že chcú zvýšiť imanie spoločnosti a že to
potrebujú kvôli fondom. Bolo to v jari po veľkej noci. Ďalej uviedla, že keď syn skončil školu, začali ho
podporovať a od roku 2000 do roku 2003 mu postupne darovali niečo cez 2 400 000 Sk. Tieto dal na
účet. Bolo to na to, aby kúpil meštiansky dom. Peniaze mali, keďže jej manžel do revolúcie pracoval v

tlačiarni a zároveň počas všetkých dovoleniek a marodiek rekonštruoval kostoly.

14. Listom zo dňa 27.10.2016 sa žalobkyňa dovolala neplatnosti kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa
17.05.2016 medzi žalovaným v 1. rade ako predávajúcom a žalovaným v 2. rade ako kupujúcim, vkladpovolený pod č. H. XXXX/XXXX, predmetom kúpy ktorej je rekreačná chata súpisného čísla XXX spolu
s priľahlým pozemkom, parcelou registra V. parcelné č. XXXX/XX ostatné plochy o výmere XXX m2 a
parcelou registra V. parcelné č XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 v katastrálnom

území L., spolu zapísané na Liste vlastníctva č. XXXX, vedené Katastrálnym odborom Okresného
úradom H. nad F.. List si žalovaní prevzali dňa 7.11.2016. V odpovedí na list žalovaní uviedli, že
žalobkyňa vedela o kúpnej zmluve a s prevodom súhlasila. Dôvodom prevodu bol podnikateľský zámer
o navýšenie majetku a vlastného imania obchodnej spoločnosti A. s.r.o. za účelom rozvoja ďalšieho
podnikania a možnosti úverov, resp. dotácii z fondov EÚ. Žalobkyňa bola zamestnaná v obchodnej

spoločnosti A., s.r.o., vedela o podnikateľských zámeroch obchodnej spoločnosti A. s.r.o. a vedela, že aj
v minulostí boli urobené prevody nehnuteľného alebo hnuteľného majetku do obchodných spoločností.

15. Z listu vlastníctva č. XXXX vyplýva, že žalovaný v 2. rade je vlastníkom nehnuteľnosti - rekreačná
chata súpisného čísla XXX spolu s priľahlým pozemkom, parcelou registra V. parcelné č. XXXX/XX
ostatné plochy o výmere XXX m2 a parcelou registra V. parcelné č. XXXX/XX zastavané plochy a

nádvoria o výmere XXX m2 v katastrálnom území L.. Uvedené nehnuteľnosti nadobudol na kúpnej
zmluvy zo dňa 17.5.2016.

16. Z listu vlastníctva č. XXXXX vyplýva, že žalovaný je vlastníkom nehnuteľnosti - meštianskeho domu
súpisného čísla XXXX spolu s priľahlým pozemkom, parcelou registra V. parcelné č. XXX zastavané

plochy a nádvoria o výmere 228 m2, parcelou registra V. parcelné č XXX/X zastavané plochy a nádvoria
o výmere XXX m2 a parcelou registra V. parcelné č XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere X
m2 v katastrálnom území D.. Uvedené nehnuteľnosti nadobudol na kúpnej zmluvy zo dňa 22.6.2016.

17. Zistený skutkový stav súd takto právne posúdil:

18. Podľa § 143 občianskeho zákonníka (ďalej len ako „OZ“), v bezpodielovom spoluvlastníctve
manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania
manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy
slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci

predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím
manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

19. Podľa § 145 ods. 1 OZ, bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov.
V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný.

20. Podľa § 40a OZ Ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, § 145
ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten,
kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať
ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda

účastníkov (§ 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách,
je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý,
neplatnosti dovolá.

21. Podľa § 137 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“), žalobou možno

požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
a) splnení povinnosti,
b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie

je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

22. Vykonaným dokazovaním hodnotiac dôkazy jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti súd dospel k záveru,
že žaloba je dôvodná.

23. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala určenia neplatnosti kúpnej zmluvy a určenia, že rekreačná
chata s pozemkom patria do bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného v prvom rade.24. Podľa § 40a OZ, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a,§ 140, § 145
ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten,
kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať

ten, kto ju sám spôsobil.

25. Zákon v tomto ustanovení upravuje tzv. relatívnu neplatnosť právneho úkonu, ktorá spočíva v tom,
že právny úkon, pri ktorom je daný dôvod relatívnej neplatnosti sa považuje za platný, pokiaľ ten, kto je
takýmto právnym úkonom dotknutý, sa neplatnosti právneho úkonu dôvodne nedovoláva. To znamená,

že zákon ponecháva na úvahu subjektu dotknutého právnym úkonom, či sa chce neplatnosti právneho
úkonu dovolávať alebo nie. Ak sa oprávnený subjekt neplatnosti nedovoláva, zostáva dotknutý právny
úkon platný so všetkými právnymi účinkami, ktoré z právneho úkonu vyplývajú. Pokiaľ ide o právne
účinky, relatívna neplatnosť právneho úkonu nenastáva priamo zo zákona, ako je to v prípade absolútnej
neplatnosti. Relatívne neplatný právny úkon pôsobí ako keby bol platný, pokiaľ svojej neplatnosti nebol
zbavený. Relatívna neplatnosť právneho úkonu nastáva na základe jednostranného právneho úkonu

dovolaním sa relatívnej neplatnosti. Uplatnenie relatívnej neplatnosti sa stáva perfektným, keď prejav
vôle toho, kto je neplatnosťou právneho úkonu dotknutý a kto sa neplatnosti domáha, dôjde druhému
účastníkovi právneho úkonu. Prejav vôle, ktorým sa účastník dovoláva relatívnej neplatnosti právneho
úkonu, musí vyjadrovať ako skutočnosť, že ide o uplatnenie relatívnej neplatnosti, tak konkrétnu
vytýkanú vadu právneho úkonu, ktorá spôsobila relatívnu neplatnosť právneho úkonu. Dovolať sa

relatívnej neplatnosti je potrebné voči všetkým účastníkom právneho úkonu. Právne účinky dovolania
sa relatívnej neplatnosti nastávajú dôjdením tohto prejavu vôle všetkým subjektom.

26. Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov vznikne po uzavretí manželstva tiež k veciam, resp.
majetku, ktorý bol nadobudnutý originárnym spôsobom patria sem veci vytvorené (zhotovené) aspoň

jedným z manželov za trvania manželstva (napr. stavba). V konaní nebolo sporné, že žalobkyňa a
žalovanýv1.radeuzatvorilimanželstvodňaXX.X.XXXX.Počasmanželstvabolavybudovanárekreačná
chata.Vkonaníďalejnebolosporné,žedňaXX.XX.XXXXbolauzavretákúpnazmluvamedzižalovaným
v 1. rade a žalovaným v 2. rade. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala určenia neplatnosti
predmetnej kúpnej zmluvy z dôvodu toho, že nedala súhlas na prevod nehnuteľnosti podľa § 145 ods. 1

OZ. Obrana žalovaných spočívala v tom, že žalobkyňa vedela o prevode nehnuteľnosti a dala súhlas na
prevod nehnuteľnosti a taktiež, že rekreačná chata nepatrí do BSM a žalovaný v 1. rade nepotreboval
na jej prevod súhlas žalobkyne.

27. Za bežnú vec sa majetkových vzťahoch medzi manželmi podľa ustálenej judikatúry nepovažuje

predaj alebo kúpa nehnuteľnosti; takýto predaj alebo kúpa zjavne vybočuje z každodennej správy
spoločného majetku manželov, a preto manžel musí mať súhlas druhého manžela na predaj spoločne
vlastnenejnehnuteľnostialeboabyzapeniaze,ktorésúvbezpodielovomspoluvlastníctve,nehnuteľnosť
kúpil (R 15/1964 a R 21/1972).

28. Listom zo dňa 27.10.2016 sa žalobkyňa dovolala neplatnosti kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa
17.05.2016 medzi žalovaným v 1. rade ako predávajúcim a žalovaným v 2. rade ako kupujúcim, vklad
povolený pod č. V XXXX/XXXX, z dôvodu neudelenia súhlasu na prevod nehnuteľnosti. List si žalovaní
prevzali dňa 7.11.2016, pričom neplatnosť neuznali.

29. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany za to, že počas konania neboli
preukázané jeho tvrdenia, a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech.
Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá
skutočnosť, významná podľa hmotného práva na rozhodnutie o veci nebola preukázaná, a teda výsledky
zhodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver, ani o pravdivosti tvrdenej skutočnosti, ale ani o tom,

že je tvrdená skutočnosť nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadne určitých skutočností leží na tej strane,
ktorá z existencie týchto skutočnosti vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky, ide o tú stranu,
ktorá existenciu týchto skutočností tvrdí. Záver o tom, že strana neuniesla dôkazné bremeno je možné
urobiť len vtedy, keď súd riadne a úplne vykonal všetky dôkazy, ktoré strana označila na preukázanie
svojho tvrdenia. Stranou označený dôkaz súd neuskutoční iba v prípade, že jeho prostredníctvom

nie je možné preukázať pre vec rozhodnú skutočnosť, napríklad preto, že označený dôkaz je zjavne
nespôsobilý preukázať tvrdenú skutočnosť, alebo že sa týka skutočnosti, ktorá je podľa hmotného práva
pre rozhodnutie vo veci bezvýznamná.30. V predmetnom konaní bola na žalovaných povinnosť tvrdenia, ako aj dôkazná povinnosť ohľadne
tvrdených skutočností. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalovaní v
konaní neuniesli dôkazné bremeno a nepreukázali udelenie súhlasu žalobkyne s prevodom sporných

nehnuteľnostíaanivedomosťžalobkyneoichpredaji.Zvýpovedežalobkyne,aleajžalovanéhov1.rade
vyplynulo, že v čase prevodu nehnuteľnosti bolo manželstvo v kríze, keďže žalovaný v 1. rade si hľadal
bývanie. Je teda nepravdepodobné, aby žalobkyňa súhlasila s prevodom nehnuteľnosti na žalovaného
v druhom rade, obchodnú spoločnosť, kde je jediným spoločníkom a konateľom žalovaný v 1. rade a
ktorej obchodný podiel do BSM nepatrí. Výpoveď svedkyne G. L. vzhľadom na jej vzťah k žalovanému

v 1. rade, ktorý je jej syn, považuje súd za nevierohodnú. Za nevierohodnú ju súd považuje aj z dôvodu
toho, že súdu sa nezdá ako pravdepodobne, aby si svedkyňa po skoro dva a pol rokoch pamätala
takúto bežnú komunikáciu medzi stranami. To, že žalobkyňa nedala súhlas na prevod nasvedčuje aj
skutočnosť, že podľa matky žalovaného v 1. rade, je tento puntičkár a na jeho žiadosť mu podpisovala
darovaciu zmluvu. Ak teda žalovaný v 1. rade si od vlastnej matky nechal podpisovať darovacie zmluvy
a manželstvo v čase prevodu bolo v kríze, neexistuje žiaden logický dôvod, pre ktorý by si žalovaný v 1.

rade nevyžiadal písomný súhlas aj od žalobkyne. Taktiež skutočnosť, že žalobkyňa bola zamestnancom
žalovaného v 2. rade samo osebe nepreukazuje, že mala vedomosť o tomto prevode. Súd v konaní
vykonal všetky dôkazy, pričom žalovaní v konaní nepreukázali udelenie súhlasu žalobkyne s prevodom
sporných nehnuteľností, pričom v danej veci svoj nesúhlas žalobkyňa prejavila práve dovolaním sa
relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy.

31. Pre úplnosť súd uvádza, že samotné nepreukázanie súhlasu druhého z manželov (žalobkyne) s
prevodom nehnuteľnosti postačuje nato, aby bol tento právny úkon v zmysle zákona neplatný.

32. Žalovaní sa následne v duplike a na pojednávaní bránili, že rekreačná chata nepatrí do BSM a

žalovaný v 1. rade nepotreboval na jej prevod súhlas žalobkyne. Táto bola stavaná jednak z finančných
prostriedkov, ktoré si vracal ako pôžičku a to tak, že boli finančné prostriedky vyberané z účtu, koľko
bolo približne potrebné na úhradu faktúr. Bolo to vo výške 88 471,51 eura a z darovaných finančných
prostriedkov od jeho mamy vo výške 13.509,90 eura. Túto obranu žalovaných súd vyhodnotil ako
nedôvodnú. V prvom rade je potrebné uviesť, že v konaní nebola preukázaná Zmluva o pôžičke,

podľa ktorej na žalovaného v 2. rade previedol sumu 2 700 000 Sk. Výpis z účtu, ktorý by ju
preukazoval v konaní nebol preukázaný. Taktiež nebolo preukázané, aby výbery z podnikateľského
účtu mali predstavovať vrátky pôžičky. Taktiež nebolo v konaní žiadnym spôsobom preukázané, aby
G. L. darovaných 13.509,90 eura bolo použitých na výstavbu rekreačnej chaty. Súkromný účet z
ČSOB, na ktorom podľa vyjadrenia žalovaného v 1. rade mali byť predmetné finančné prostriedky, v

konaní nebol predložený. Podľa listiny „financovanie výstavby chaty N. N. 2008 - 2011“ dodávateľom
malo byť zaplatené celkovo 100.134,01 eura, pričom žalovaní nepreukázali, aby boli všetky náklady
uhradené výlučne z finančných prostriedkov žalovaného v 1. rade. Tu je potrebné dodať, že ak manželia
nadobudli nehnuteľnosti za trvania manželstva a na jeho zaplatenie resp. získanie použili čo i len sčasti
spoločné peniaze, treba do bezpodielového spoluvlastníctva zaradiť celú nehnuteľnosť, nie iba ideálnu

časť zodpovedajúcu hodnotou sume použitých spoločných peňazí (R 42/1972). Na vnos niektorého z
manželov je potrebné prihliadať pri vyporiadaní BSM.

33. Nakoniec súd dodáva, že žalovaní použili obranu spočívajúcu v tom, že rekreačná chata nepatrí
do BSM až v duplike, pričom ani vo vyjadrení k žalobe a ani v odpovedí na dovolanie sa neplatnosti

právnehoúkonu,uvedenéžalovanínetvrdili.Pretosasúdujavítakátoobranažalovanýchajakoúčelová.

34. Vzhľadom na to, že rekreačná chata bola postavená počas manželstva, pričom žalovaní
nepreukázali, že predmetnú chatu postavili výlučne z prostriedkov patriacich žalovanému v 1. rade, súd
rozhodol, že táto patrí do BSM žalobkyne a žalovaného v 1. rade.

35. Súd sa nestotožnil s názorom žalovaných, že v danom prípade je takáto žaloba neprípustná.
Dovolať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu je možné žalobou na súd aj mimosúdne. V prípade
dovolania sa relatívnej neplatnosti mimosúdne medzi účastníkmi, ak druhá strana dôvod neplatnosti
neuzná, je potrebné nezhodu riešiť návrhom na začatie súdneho konania. Súčasne stav, ktorý nastal,

kedy spoluvlastníctvo, ktoré by malo svedčiť bývalým manželom, ale svedčí tretím osobám, vytvára
stav, kedy je naliehavý právny záujem na požadovanom určení, nakoľko žalobkyňa za daného stavu
je v právnej neistote, ktorú možno odstrániť len určovacím výrokom súdu. Súd má za to, že aj keď
medzičasom došlo k rozvodu, nedošlo k takej zmene okolností, kedy by na požadovanom určení nebolnaliehavý právny záujem. Otázka, či rekreačná chata patrí alebo nie do BSM nemôže byť riešená v
rámci vyporiadania BSM, nakoľko žalovaný v 2. rade ako vlastník spornej nehnuteľnosti nie je stranou
konania o vyporiadanie BSM a ak by aj súd posúdil v rámci vyporiadania BSM a táto by bola súčasťou

BSM, tak takýmto spôsobom by sa zasiahlo do vlastníckeho práva žalovaného v 2. rade, pričom takéto
rozhodnutie by nemohlo vyvolať zmenu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľnosti.

36. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu
trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobkyňa bola v konaní úspešná v celom rozsahu,

a preto súd priznal žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške trov konania bude po
právoplatnosti rozhodnutia rozhodnuté samostatným uznesením. Existencia dôvodov pre výnimočné
nepriznanie náhrady trov konania nebola tvrdená a v zmysle § 257 CSP ani zo spisu nevyplynula.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na
Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje a musí byť podpísané. Odvolanie musí ďalej obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a
čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov

tak, aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdnehokonania,vediesavýkonrozhodnutiazúradnejmoci(zákonč.65/2001Z.z.ospráveavymáhaní

súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).