Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. máj 2021

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6S/197/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1020201201
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Otília Belavá
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1020201201.2

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave ako správny súd, v právnej veci žalobcu: GGFS s.r.o., so sídlom Sasinkova 5,
811 08 Bratislava, IČO: 47 079 690, zastúpený Advokátska kancelária MCL, s.r.o., so sídlom: Mostová
2, 811 02 Bratislava, IČO: 50 074 369, proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, so sídlom
Ružovádolina10,82005Bratislava,IČO:31797903,zaúčastiďalšiehoúčastníka:Slovenskétechnické
múzeum, so sídlom Hlavná 88, 040 01 Košice, IČO: 31 297 111, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia

Rady Úradu pre verejné obstarávanie č. 9084-9000/2020 zo dňa 20.07.2020 a o návrhu na priznanie
odkladného účinku správnej žalobe, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave návrh žalobcu o priznanie odkladného účinku správnej žalobe vo veci
preskúmania zákonnosti rozhodnutia Rady Úradu pre verejné obstarávanie č. 9084-9000/2020 zo dňa
20.07.2020, z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 20.08.2020 (ďalej len „správny súd“)
domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia Rady Úradu pre verejné obstarávanie č. 9084-9000/2020
zo dňa 20.07.2020, ktorým odvolanie žalobcu ako navrhovateľa zamietla a potvrdila rozhodnutie Úradu
preverejnéobstarávanieč.5465-6000/2020zodňa26.05.2020,ktorýmbolipodľa§175ods.3zákonač.
343/2015 Z.z. o verejnom obstarávaní (ďalej len „ZoVO“) zamietnuté námietky žalobcu ako navrhovateľa
v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného na základe námietok navrhovateľa smerujúcich podľa

§ 170 ods. 3 písm. g) ZoVO proti úkonu kontrolovaného inému ako uvedenému v písmenách a) až f)
tohto ustanovenia.

2. Slovenské technické múzeum, Hlavná 88, 040 01 Košice, IČO: 31297111 (ďalej len „kontrolovaný“)
zverejnil dňa 12.02.2020 výzvu na predkladanie ponúk vo Vestníku verejného obstarávania vedeného
Úradom pre verejné obstarávanie č. 37/2020 pod zn. 9516-WYS, vo veci obstarania podlimitnej

zákazky postupom podľa § 112 ZoVO pod názvom ,,Stravovacie poukážky pre zamestnancov
Slovenského technického múzea“ (ďalej len „verejné obstarávanie“). Predpokladaná hodnota verejného
obstarávania bola stanovená na 150.000,- EUR bez DPH a výsledkom verejného obstarávania
mala byť rámcová dohoda uzatvorená s víťazným uchádzačom. Predmetom verejného obstarávania
bolo ,,zabezpečenie stravovacích poukážok v papierovej forme pre zamestnancov Slovenského
technického múzea v zmluvných stravovacích zariadeniach, supermarketoch, hypermarketoch a

potravinách prevádzkovaných na území Slovenskej republiky akceptujúcich stravovacie poukážky v
papierovej forme“.
Dňa 28.02.2020 zverejnil kontrolovaný vo svojom profile na webovom sídle ÚVO informáciu o výsledku
vyhodnotenia ponúk, podľa ktorej, do verejného obstarávania predložili ponuky traja uchádzači:
- UP Slovensko s. r. o., Tomášikova 23/D, 821 01 Bratislava, IČO: 31 396 674 (ďalej len „Up Slovensko“),
- DOXX - Stravné lístky, spol. s r.o., Kálov 356, 010 01 Žilina, IČO: 36 391 000 (ďalej len „DOXX“),

- Ticket Service, s.r.o., Karadžičova 8, 820 15 Bratislava 215, IČO: 52 005 551.
Víťazným uchádzačom sa stala spoločnosť DOXX.3. Žalobca podaním zo dňa 04.03.2021, po doručení vyjadrenia žalovaného k podanej žalobe, doručil
súdurepliku,vrámciktorejpodalnávrhopriznanieodkladnéhoúčinkusprávnejžalobepodľa§185písm.

a) zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“). Svoj návrh odôvodnil tým, že
v dôsledku nezákonného postupu kontrolovaného (tolerovaného žalovaným v jeho rozhodnutiach), ako
aj v dôsledku nevymazania spoločností DOXX a Up Slovensko zo zoznamu hospodárskych subjektov
(ktorým bol v zmysle rozhodnutia PMÚ uložený zákaz účasti vo verejnom obstarávaní na dobu troch
rokov od právoplatnosti konečného rozhodnutia, tzn. rozhodnutia súdu) bol žalobca vyhodnotený ako

neúspešný uchádzač verejného obstarávania a jeho ponuka bola kontrolovaným odmietnutá. Ak by boli
spoločnosti DOXX a Up Slovensko v súlade s rozhodnutím PMU vymazané zo zoznamu hospodárskych
subjektov, úspešným účastníkom verejného obstarávania by bol žalobca.

4. V ďalšom žalobca návrh o priznanie odkladného účinku odôvodnil tým, že z verejne dostupných
zdrojov je zrejmé, že zákazky získané prostredníctvom verejných obstarávaní tvoria značnú časť jeho

príjmov, preto právne následky napadnutých rozhodnutí by mohli mať na žalobcu preukázateľne ťaživé
následky, v dôsledku čoho žalobcovi bez akýchkoľvek pochybností môže vzniknúť preukázaná hrozba
závažnej ujmy na majetku, značná finančná škoda, resp. vážny nenapraviteľný následok.

5. Žalobca zdôraznil, že vedie viacero súdnych konaní v obdobných právnych veciach založených

argumentačne na analogických dôvodoch, začatých skôr ako toto súdne konanie, pričom od právneho
posúdenia týchto skôr začatých konaní závisí ďalšia prax (súdov i ÚVO) a preto má zato, že je v súlade
sozachovanímprincípuprávnejistoty,vzáujmesamotnéhoobstarávateľaatiežvsúladesozachovaním
zásady hospodárnosti súdneho konania, efektívnosti jeho vedenia a v súlade s verejným záujmom, aby
bol priznaný tejto správnej žalobe odkladný účinok.

6. V ďalšom žalobca dôvodil, že je možné predpokladať vznik aj ďalších (odvodených, povahou však
nemenej závažných) právnych následkov, kedy sa aj ostatné spoločnosti, ktorým bol uložený zákaz
účasti vo verejných obstarávaniach, budú naďalej zúčastňovať verejných obstarávaní a potenciálne
budú vyhodnotení ako úspešní uchádzači, čím bude naďalej dochádzať (na ujmu žalobcu a bez jeho

zavinenia) k odmietaniu ponúk žalobcu.

7. Žalobca poukázal na negatívny vplyv na právnu istotu nielen žalobcu, ale aj ostatných súťažiteľov,
ktorí rovnako ako žalobca nemajú uložený zákaz účasti vo verejnom obstarávaní. Ignorovaním zákazu
účasti (tzn. umožnením, aby sa subjekty so zákazom zúčastňovali verejných súťaží a potenciálne ich

vyhrali) sa bezpochyby žalobcovi (ako aj ostatným nesankcionovaným súťažiteľom) odopiera možnosť
úspechu vo verejných súťažiach, v dôsledku čoho im reálne hrozí značná finančná škoda.

8. Žalobca uviedol, že priamym a nezvratným právnym následkom napadnutých rozhodnutí by bol
nielen negatívny finančný dopad na žalobcu, ale vzhľadom na povahu činnosti žalobcu (zabezpečovanie

stravovania formou stravných lístkov poskytované v rôznych častiach SR) aj sociálny dopad na
zamestnanosť, pričom platí, že čím viac zákaziek žalobca získa, tým viac zamestnancov potrebuje pre
výkon svojej činnosti. V dôsledku očakávateľného poklesu tržieb žalobcu, by tak mohlo v konečnom
dôsledku dôjsť k nútenému znižovaniu počtu zamestnancov žalobcu.

9. Žalobca uviedol, že priznanie odkladného účinku tejto správnej žalobe, nie je v rozpore so žiadnym
(ani čiastkovým) verejným záujmom a v súlade s judikatúrou Ústavného súdu ani prejavom svojvôle
súdu ako štátneho orgánu. V posudzovanom prípade je zjavné, že materiálna ochrana práv žalobcu
musí v právnom štáte prevážiť.

10. Žalovaný sa k návrhu o priznanie odkladného účinku správnej žalobe vyjadril podaním zo dňa
29.03.2021 na skutkovom základe uvedeným žalobcom s tým, že v dôsledku tvrdeného nezákonného
postupu verejného obstarávateľa Slovenské technické múzeum, Hlavná 88, 040 01 Košice, IČO: 31
297 111 (ďalej len „verejný obstarávateľ“) ako aj v dôsledku nevymazania spoločností DOXX a Up
Slovensko s. r. o. zo zoznamu hospodárskych subjektov, bol žalobca vyhodnotený ako neúspešný

uchádzač verejného obstarávateľa a jeho ponuka bola odmietnutá. Podľa žalobcu, ak by boli spoločnosti
DOXX a Up Slovensko v súlade s rozhodnutím PMÚ vymazané zo zoznamu hospodárskych subjektov,
úspešným uchádzačom by sa podľa názoru žalobcu stal práve žalobca. Žalobca tiež uviedol, že zákazky
získané prostredníctvom verejných obstarávaní tvoria značnú časť jeho príjmov.11. Z ust. § 185 SSP vyplýva, že priznanie odkladného účinku žalobe, je fakultatívnym inštitútom a
je plne ovládaný dispozičnou zásadou. Procesným predpokladom rozhodnutia o priznaní odkladného

účinku správnej žalobe je návrh, z ktorého musí vyplývať, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi
následkaminapadnutéhorozhodnutiaorgánuverejnejsprávybyžalobcovihrozilazávažnáujma,značná
hospodárska či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný
následok a priznanie odkladného účinku by nebolo v rozpore s verejným záujmom, resp. ak napadnuté
rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne

záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak
hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku by nebolo v rozpore so záujmom
Európskej únie. Dôkazy k tomuto tvrdeniu však musí predložiť žalobca. Návrh nemôže byť abstraktný.
Žalobca musí konkretizovať tvrdenú hrozbu, napríklad na určitého adresáta a jej možný dopad. Ak sa
žalobca domáha priznania odkladného účinku správnej žalobe z dôvodu hrozby značnej hospodárskej
škody, resp. ujmy, musí dostatočne vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené,

keďže od tohto vymedzenia bude v konečnom dôsledku závisieť rozhodnutie správneho súdu a rozsah
jeho odôvodnenia.

12. Podľa žalovaného, návrh žalobcu, resp. jeho odôvodnenie, nezakladá opodstatnenosť návrhu na
priznanie odkladného účinku napadnutého rozhodnutia. Návrh na priznanie odkladného účinku nie je

bližšie špecifikovaný, ktoré konkrétne negatívne dôsledky v danom prípade žalobcovi hrozia a ako sa
majú vo vzťahu k jeho právam a povinnostiam prejaviť v prípade nepriznania odkladného účinku, čím
návrh nespĺňa požiadavky stanovené v § 185 SSP. Žalobca taktiež nijakým spôsobom nepreukázal, že
priznanie odkladného účinku správnej žalobe je vo verejnom záujme.

13. Žalovaný poukázal na časovú súvislosť, ktorá jasne neguje akúkoľvek žalobcom tvrdenú závažnú
ujmu, značnú hospodársku škodu či finančnú škodu, keď napadnuté rozhodnutie bolo vydané
dňa 20.07.2020, pričom žalobca sa podanou žalobou zo dňa 20.08.2020 domáha ochrany svojich
subjektívnych práv proti napadnutému rozhodnutiu, v ktorej sa nedomáhal priznania odkladného účinku
správnej žaloby. Aj keď SSP neupravuje situáciu, že návrh na priznanie odkladného účinku musí byť

podaný súčasne so správnou žalobou, je možné sa vzhľadom na účinky priznania odkladného účinku
správnej žaloby domnievať, že žalobca bude mať záujem na čo najskoršom priznaní odkladného účinku
správnej žalobe a uvedie tento návrh už v správnej žalobe. Žalobca sa domáha priznania odkladného
účinku správnej žaloby až cca osem mesiacov po tom, čo bolo napadnuté rozhodnutie vydané a sedem
mesiacov po tom, čo podal správnu žalobu.

14. K odôvodneniu návrhu na priznanie odkladného účinku, že zákazky získané prostredníctvom
verejných obstarávaní tvoria značnú časť príjmov žalobcu a že žalobcove podnikanie je „závislé“
od zákaziek vyhlásených prostredníctvom verejného obstarávania, žalovaný uviedol, že uvedené
nezakladá dôvod pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

15. Žalovaný k tvrdeniu žalobcu, že v prípade, ak by boli spoločnosti DOXX a Up Slovensko v súlade
s rozhodnutím PMÚ vymazané zo zoznamu hospodárskych subjektov, úspešným uchádzačom by sa
stal práve žalobca, uviedol, že v zmysle bodu II.1.4) Stručný opis oznámenia č. 9516-WYS, ktorým
verejný obstarávateľ vyhlásil verejné obstarávanie prostredníctvom výzvy na predkladanie ponúk, je

dôležité uviesť, že predmetom zákazky bolo zabezpečenie stravovacích poukážok v papierovej forme,
pričom žalobca v predmetnom verejnom obstarávaní ponúkal verejnému obstarávateľovi zabezpečenie
stravovania zamestnancov formou elektronických stravných lístkov (nie papierových). V tejto súvislosti
žalovaný uviedol, že uvedenému sa podrobne venoval v svojom rozhodnutí č. 9082-9000/2020 zo dňa
20.07.2020, ktorým zamietol odvolanie žalobcu voči rozhodnutiu č. 5315-6000/2020 zo dňa 27.05.2020

a ktorým zamietol námietky žalobcu podľa § 175 ods. 3 ZoVO, ktoré smerovali proti podmienkam
uvedeným v iných dokumentoch potrebných na vypracovanie žiadosti o účasť, ponuky alebo návrhu
poskytnutých verejným obstarávateľom na predmet podlimitnej zákazky „Stravovacie poukážky pre
zamestnancov Slovenského technického múzea“ vyhlásenej vo Vestníku verejného obstarávania č.
37/2020 dňa 12.02.2020 pod značkou 9516 - WYS, pričom žalobca namietal stanovenie požiadavky na

predmet zákazky, ktorý akceptuje len papierovú formu stravných lístkov, nesúlad informácií týkajúcich
sa stanovenia predpokladanej hodnoty zákazky a podmienky vybavenia žiadostí o vysvetlenie v rozpore
so zákonom. Rozhodnutie úradu č. 9082-9000/2020 zo dňa 20.07.2020 je aktuálne predmetom súdneho
prieskumu na KS BA pod sp. zn. 2S/205/2020. Žalovaný je presvedčený o správnosti svojho rozhodnutiač. 9082-9000/2020 zo dňa 20.07.2020, ktoré bolo vydané v súlade s jeho rozhodovacou praxou a
trvá na tom, že žalobcovi neprináleží rozhodovať o tom, akú formu stravovacích poukážok má verejný
obstarávateľ požadovať.

16. Žalovaný upozornil na skutočnosť, že na Krajskom súde v Bratislave prebieha viacero súdnych
konaní (napr. 2S/205/2020, 6S/129/2020, 5S/114/2020, 1S/102/2020, 1S/202/2020, 5S/166/2020) vo
veci toho istého žalobcu v obdobných právnych veciach, založených argumentačne na obdobných
dôvodoch,pričomvžiadnomztýchtokonanížalobcanepožiadalopriznanieodkladnéhoúčinkusprávnej

žalobe.

17. K priznaniu odkladného účinku správnej žalobe, žalovaný poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 2Cdo/72/2017 zo dňa 26.04.2018, kde najvyšší súd vyslovil názor, že komisia sa môže
rozhodnúť neuzavrieť žiadnu zmluvu, a teda ani uchádzač -záujemca, ktorý predložil najvýhodnejšiu
ponuku nemá záruku, že s ním bude zmluva uzavretá. Každý musí kalkulovať s tým, že nemá vopred

právny nárok na uzavretie zmluvy. Tiež verejný obstarávateľ môže pred podpísaním zmluvy upustiť
od zadania zákazky, alebo môže zrušiť verejné obstarávanie, a to bez toho, aby záujemcovia alebo
uchádzači verejnej súťaže mali nárok žiadať akúkoľvek náhradu.
Žalovaný poukázal aj na rozsudok štvrtej komory Všeobecného súdu sp. zn. T-461/08 zo dňa
20.09.2011, kde sa v bode 211 uvádza, že aj keby mala byť ponuka zaradená na prvé miesto a

teda zákazka mala byť zadaná, to ešte neznamená, že musí byť so žalobcami podpísaná rámcová
dohoda. Platná úprava totiž neukladá povinnosť podpísať dohodu o zákazke s osobou určenou za
úspešného uchádzača po skončení verejného obstarávania. Vrátenie verejnej súťaže do štádia, kde
prišlo k porušeniu zákona, by nemalo automaticky za následok uzatvorenie zmluvy so žalobcom (a teda
zabezpečenie zákazky a zisku), ale iba opätovné prehodnotenie ponúk všetkých uchádzačov. Navyše,

na základe vyššie uvedeného a citovaných rozhodnutí najvyššieho súdu a ESD, aj keby bol žalobca
jediným uchádzačom, nie je daný jeho právny nárok na uzavretie predmetnej zmluvy.

18. Žalovaný na základe vyššie uvedeného tiež konštatoval, že nie je opodstatnené, resp. účelné
vyhovieť návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe aj z dôvodu, že predmetná súťaž bola ukončená

tým, že dňa 04.06.2020 došlo medzi verejným obstarávateľom a spoločnosťou DOXX k uzavretiu
rámcovej dohody, ako to vyplýva z Informácie o výsledku verejného obstarávania zverejnenej vo
Vestníku verejného obstarávania č. 140/2020 zo dňa 03.07.2020. Keďže predmetná rámcová zmluva
nadobudla po zverejnení v centrálnom registri zmlúv účinnosť dňa 06.06.20201, prípadné priznanie
odkladného účinku žalobe nezabráni plneniu na základe predmetnej rámcovej dohody.

19. Na základe uvedených skutočností žalovaný navrhol, aby správny súd návrh na priznanie
odkladného účinku správnej žalobe podľa § 188 SSP zamietol.

20. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný

predpis neustanovuje inak.

21. Podľa § 185 písm. a) SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného
uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi
následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy

hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom
prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore
s vereným záujmom.

22. Podľa § 187 ods. 3 SSP, o návrhu žalobcu podľa § 185 rozhodne správny súd do 30 dní od

doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh
podaný súčasne so správnou žalobou.

23. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

24. Správny súd môže priznať správnej žalobe odkladný účinok len na návrh žalobcu, po vyjadrení
žalovanéhoavýlučnevprípadepreukázanianiektoréhozdôvodovuvedenýchv§185 písm.a)ab)SSP.25. Správny súd považuje za potrebné uviesť, že inštitút odkladného účinku je návrhovým konaním, má
dočasný charakter, pričom je výlučne na žalobcovi, aby označil zákonné dôvody hrozby vymedzené v §
185 SSP. Žalobca má zároveň povinnosť tieto dôvody nielen uviesť, ale niektorý z týchto dôvodov musí

správnemu súdu osvedčiť tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé
reálne privodiť závažnú ujmu, hospodársku či finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný
následok. Preukázať existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou žalobcu. Z uznesenia Ústavného
súdu SR sp. zn. III. US 364/2017 zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za
osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. To, že nesmie ísť len o hypotetickú možnosť

tvrdenej hrozby, vyplýva zo záverov uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžks/17/2018 zo dňa
30.05.2018. Pri svojom rozhodovaní o takomto návrhu musí správny súd brať na zreteľ výnimočnosť
inštitútu odkladného účinku správnej žaloby, ktorým sa zasahuje do právoplatného a vykonateľného
rozhodnutia orgánu verejnej správy a musí posúdiť mieru zásahu do práv žalobcu. Zároveň musí
súd zhodnotiť intenzitu preukázanej ujmy, škody a iného nenapraviteľného následku dotýkajúceho sa
žalobcu, ako aj posúdiť hľadisko rozporu s verejným záujmom.

26. Správny súd každý návrh a teda aj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe posudzuje
individuálne, s ohľadom na osobitné špecifiká a okolnosti veci. Súd, v súlade s citovaným ustanovením
§ 185 SSP skúmal, či sú splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Žalobca
svoj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil zásahom do jeho subjektívnych

právuvedenýchvodsekoch3.až9.tohtouznesenia,avšaksprávnemusúdunijakoneosvedčilnaplnenie
niektorého z dôvodov obsiahnutých v § 185 SSP. Na základe uvedeného, správny súd uzatvára, že
nebol naplnený procesný predpoklad pre rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žaloby,
nakoľko návrh žalobcu, ktorým tvrdil, že právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej
správy, by mu hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, prípadne iný vážny

nenapraviteľný následok, nebol vôbec osvedčený, t.j. nebol nad všetky pochybnosti preukázaný. V
návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe absentuje konkrétne a reálne uvedenie a
preukázanie dôsledkov výkonu napadnutého rozhodnutia na podnikateľskú činnosť a majetkovú sféru
žalobcu. Žalobca nepredložil žiadne dôkazy a neuviedol ani žiadne ďalšie skutočnosti podstatné pre
posúdenie jeho tvrdení o hrozbe vzniku závažnej ujmy a iného vážneho nenapraviteľného následku v

spojení s právnymi následkami napadnutého rozhodnutia. Potreba dočasnej úpravy právnych pomerov
musí vyplývať z právneho stavu vytvoreného napadnutým rozhodnutím. Len formálny návrh žalobcu na
priznanie odkladného účinku správnej žalobe, nepostačuje.

27. Správny súd ďalej konštatuje, že žalobca nesplnil ani ďalší procesný predpoklad nevyhnutný pre

priznanie odkladného účinku správnej žalobe, keď neosvedčil ani skutočnosť, že prípadné priznanie
odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.

28. Zároveň správny súd dáva do pozornosti, že samotné rozhodnutie o priznaní odkladného
účinku správnej žalobe prichádza do úvahy len vo výnimočných prípadoch, pretože toto rozhodnutie

správneho súdu má mimoriadny charakter. Priznaním odkladného účinku správnej žalobe súd, ešte
pred vlastným rozhodnutím vo veci samej, prelamuje právne účinky právoplatného správneho aktu,
na ktorý, pokiaľ nie je ako celok zákonným spôsobom zrušený, treba hľadieť ako na zákonný a
vecne správny (uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 23S/124/2018-174 zo dňa
29.01.2019). V zmysle takto uvedeného právneho názoru, je potom akákoľvek argumentácia žalobcu

o nezákonnosti preskúmavaného rozhodnutia orgánu verejnej správy pre priznanie odkladného účinku
právne irelevantná. Je potrebné uviesť, že správny súd pri svojom rozhodovaní o návrhu na priznanie
odkladného účinku žalobe nijakým spôsobom neposudzuje zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia
napadnutého žalobou, ale prioritne posudzuje len splnenie podmienok vyplývajúcich z ustanovenia §
185 SSP.

29. Odôvodnenie návrhu odkladného účinku s možnosťou právnych následkov aj na ostatné spoločnosti
a negatívny vplyv na právnu istotu aj na iných súťažiteľov, uvedené v odsekoch 6. a 7. tohto rozhodnutia,
správny súd vyhodnotil ako nedôvodné, bez opory v zákone, keď podľa §2 ods. 2 SSP, každý, kto
tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím

orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo
iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať
ochrany na správnom súde. Z uvedeného je nepochybné, že zákonodarca mal na mysli práva, právom
chránené záujmy alebo povinnosti konkrétnej fyzickej osoby alebo konkrétnej právnickej osoby sreálnym priamym dopadom. Preto odôvodnenie žalobcu s možnosťou právnych následkov aj na ostatné
spoločnosti a negatívny vplyv na právnu istotu aj na iných súťažiteľov, je bezpredmetné.

30.Vzhľadomktomu,žežalobcaneosvedčilsplneniezákladnýchzákonomvyžadovanýchpredpokladov
definovaných v ustanovení § 185 SSP, správny súd v súlade s ust. § 188 SSP návrh žalobcu na priznanie
odkladného účinku správnej žalobe zamietol.

31. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení

s § 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP).