Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Komárno

Judgement was issued by JUDr. Ivana Jaďuďová

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 8C/3/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4219200214
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Jaďuďová

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2021:4219200214.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno sudkyňou JUDr. Ivanou Jaďuďovou v právnej veci žalobcu: Dr. B. K., nar.

XX.X.XXXX, bytom N., X. ul. XXXX/X, v konaní zastúpený advokátkou JUDr. Líviou Kňažíkovou, IČO: 31
167 586, so sídlom Komárno, Nám. M. R. Štefánika 6, proti žalovaným: v rade 1/ V. N., nar. X.X.XXXX,
bytom N., O. XXXX/XX, v rade 2/ V. N., nar. X.X.XXXX, bytom F. XXX, J. republika, v rade 3/ G. X., nar.
X.X.XXXX, bytom N., O. XX, všetci zastúpení advokátkou JUDr. Sylviou Filipovou, so sídlom Bratislava,
Radvanská 1, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam takto

r o z h o d o l :

Súd zrušuje podielové spoluvlastníctvo strán konania k nehnuteľnostiam ležiacim v k. ú. L. nad X.
vedených Okresným úradom Komárno Katastrálny odbor na LV č. XX ako parc. reg. „C“ č. XXX/X

zastavané plochy a nádvoria o výmere 226 m2 a parc. reg. „C“ č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria
o výmere 339 m2.

Súd prikazuje parc. reg. „C“ č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 339 m2 v celosti do
výlučného vlastníctva žalobcu Dr. B. K., rod. K., nar. XX.X.XXXX, bytom N., X. ul. č. XXXX/X, občan
SR, bez finančného vyrovnania.

Súd prikazuje parc. reg. „C“ č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 226 m2 v celosti do
podielového spoluvlastníctva žalovaných V. N., rod. N., nar. X.X.XXXX, bytom Z. - L., K. XXX/X, občan
SR, V. N., rod. N., nar. X.X.XXXX, bytom F. XXX, občan ČR a G. X., rod. X., nar. X.X.XXXX, bytom N.,
O. XX, občan SR, každému v podiele 1/3 k celku.

Žalobca má nárok voči žalovaným v rade 1/, 2/, 3/ na náhradu trov konania vo výške 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 30.12.2018, súdu doručenou dňa 15.1.2019 domáhal zrušenia a
vyporiadania podielového spoluvlastníctva (ďalej len PS) k nehnuteľnostiam vedených na Okresnom

úrade N., katastrálny odbor na výpise z listu vlastníctva č. XX pre k.ú. L. nad X. ako parcely registra
„C“ parc. č. XXX/X o výmere 226 m2 - zastavané plochy a nádvoria a parcely registra „C“ parc. č. XXX/
X o výmere 339 m2 - zastavané plochy a nádvoria. Jeho podiel predstavuje 2/3-iny k celku a podiel
žalovaných je po 1/9-ine k celku. Na podiel žalobcu pripadá výmera 376,33 m2 a na podiely žalovaných
po 62,77 m2.
Vyporiadať PS žiadal tak, aby do jeho výlučného vlastníctva bola prikázaná parc. č. XXX/X v celosti a do
podielového spoluvlastníctva žalovaných parc. č. XXX/X a to aj preto, že na tejto parcele sa nachádza

dom, ktorý je vedený na LV č.XXXX a ktorý majú v podielovom spoluvlastníctve žalovaní v podiele každý
po 1/3-ine.Uviedol, že sa vzdáva finančného vyrovnania zo strany žalovaných. Žalovaným oznámil ústne
a následne písomne, že má záujem na zrušení a vyporiadaní PS, snažil sa o mimosúdnu dohodu, avšak
bezúspešne. V prípade úspechu žiadal priznať aj trovy konania.2. Žalovaní uviedli so žalobou čo sa týka zrušenia PS súhlasia, avšak nesúhlasili s návrhom žalobcu na
jeho vyporiadanie. Uviedli, že k nehnuteľnostiam majú nielen spoluvlastnícky ale aj emocionálny vzťah.

Ich rodina vlastnila a užívala nehnuteľnosti od medzivojnového obdobia s rodinou N.. Parc. č.XXX/X
obec vyčistila a spravila z nej voľnú trávnatú plochu. Odvtedy ju udržiava a niekoľko rokov ju využíva
na spoločenské účely občanov. V 80-tych rokoch bol na sporných parcelách postavený nový plot, ktorý
nie je postavený na hranici pozemkov, ale stojí cca 1,5 m na parc. č. XXX/X a odzrkadľuje dohodu
spoluvlastníkov o užívaní nehnuteľnosti spred viac ako 30-tich rokov. Na uvedené nehnuteľnosti chodili

k svojim právnym predchodcom a v súčasnosti sa tam stretávajú. Právna predchodkyňa žalobcu si
nesplnila svoju zákonnú povinnosť voči nim titulom predkupného práva a dňa 5.6.2011 a 16.12.2011
predala svoj podiel žalobcovi. O tomto prevode nemali žiadnu vedomosť. Žiadajú vyporiadať PS
nasledovne: 1. podiel žalobcu na nehnuteľnostiach by nadobudli do podielového spoluvlastníctva s
povinnosťou vyplatiť žalobcovi primeranú náhradu, 2.podielovými spoluvlastníkmi - rovným dielom,
parc.č.XXX/Xsastanúžalovaní1.-3.stým,žeodparc.č.XXX/Xbudeodčlenenánovovzniknutáparcela

„ využívaná a oddelená „ plotom s tým, že uhradia žalobcovi primeranú náhradu.

3. Súd pojednával vo veci dňa 10.5.2021 s tým, že konštatoval, že sú splnené podmienky na vykonanie
pojednávania v zmysle § 1 ods. 2 vyhlášky MS SR č. 24/2021 Z.z. v znení vyhlášky č. 159/2021
Z.z., keď mal za to, že išlo o viac ako 2 - ročnú vec a mal za to, že vzhľadom na dĺžku konania by

táto nezniesla odklad a taktiež vzhľadom na už ustupujúcu pandemickú situáciu (vláda na základe
zlepšujúcej sa pandemickej situácie rozhodla o predčasnom ukončení núdzového stavu dňa 14. mája
2021). Súd poznamenáva, že strany sporu, resp. jej právni zástupcovia, ktorí boli na pojednávanie
predvolaní nepožiadali o odročenie pojednávania.
Žiadna zo strán nenavrhla výsluch účastníkov, napriek tomu sa dostavil na pojednávanie žalovaný v

rade 1., ktorý bol prítomný na pojednávaní počas celého konania.

4. Súd sa oboznámil sa s LV č. XX, LV č. XXXX pre k.ú. L. nad X., návrhom žalobcu na zrušenie PS zo
dňa 25.9.2017, kópiou katastrálnej mapy, vyjadreniami strán sporu, fotodokumentáciou, geometrickým
plánomč.26/2019aostatnýmilistinaminachádzajúcimisavspiseaustálilnasledovnýskutkovýaprávny

stav veci:

5. Podľa čl. 6 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), strany sporu majú v konaní
rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a
prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu

strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu.
Podľa čl. 8 CSP, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a
podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Podľa
čl. 15 ods. 1 CSP, dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi,
na ktorých spočíva tento zákon.

Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové
tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom
protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
Podľa § 150 ods. 1, 2 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd

strany sporu požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.
Podľa § 151 ods. 1, 2 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie
vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
Podľa § 186 ods. 2 CSP, súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o

ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada.
Podľa § 215 ods. 1 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

6. Právna úprava civilného konania je založená na princípe zisťovania skutkového (nie skutočného)
stavu, keď zodpovednosť za výsledok konania je ponechaná na strany sporu. Civilný sporový poriadok

je postavený na princípe skutkových tvrdení a popretia skutkových tvrdení, keď výslovne nepopreté
skutkové tvrdenia strán sporu sa považujú za nesporné. Súd zmenil svoje postavenie aj vo vzťahu k
dokazovaniu, keď vykonanie dokazovania je podmienené návrhom strán sporu, pričom súd rozhodujelenotom,ktorýznavrhnutýchdôkazovsavykonáaktorýnie.Súdzvlastnejiniciatívyužniejeoprávnený
vykonávať dokazovanie okrem prípadov upravených v ustanovení § 185 ods. 2 a 3 CSP.

7. Strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností vedených na Okresnom úrade N.,
katastrálny odbor na výpise z listu vlastníctva č. XX pre k.ú. L. nad X. ako parcely registra „C“ parc. č.
XXX/X o výmere 226 m2 - zastavané plochy a nádvoria a parcely registra „C“ parc. č. XXX/X o výmere
339 m2 - zastavané plochy a nádvoria. Žalobcov podiel na oboch parceliach činí 2/3-iny k celku a podiel
žalovaných podiel žalovaných je po 1/9-ine k celku.

8. Podľa § l42 ods. l, 2 Občianskeho zákonníka ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná
vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné
využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému
alebo viacerým spoluvlastníkom, prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť. Ak vec
žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov. Z dôvodov

hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu
alebo predajom veci a rozdelením výťažku. Pri úprave zániku podielového spoluvlastníctva vychádza
Občiansky zákonník zo zásady, že nikoho nemožno nútiť, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu.

Návrhmi strán sporu súd nie je viazaný. Občiansky zákonník v citovanom ustanovení upravuje jednotlivé

spôsoby vyporiadania podielového spoluvlastníctva a súčasne ustanovuje aj ich poradie, ktoré je pre
súd záväzné. Prvý spôsob je reálne rozdelenie veci podľa výšky podielov - prichádza do úvahy iba
tam, kde predmet spoluvlastníctva je reálne deliteľný. Druhý spôsob je prikázanie veci za primeranú
náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom - prichádza do úvahy v prípade, že rozdelenie
predmetu spoluvlastníctva nie je dobre možné. Súd prihliada pritom na účelné využitie veci. Tretí spôsob

je nariadenie predaja spoločnej veci v prípade, že ju žiadny zo spoluvlastníkov nechce. Pre rozhodnutie
súdu, komu nehnuteľnosť prikáže, nie je absolútne rozhodujúca ani výška podielov, ani účelné využitie
veci; musí ísť vždy o posúdenie celého súhrnu skutočností, ktoré sú v danej veci relevantné. Posudzujú
sa okrem iného hľadiská územného plánovania, prístupu ku komunikáciám a účelnosť technického
spôsobu navrhovaného riešenia. Zákon zohľadňuje variabilitu a zložitosť možných situácií, a preto

ponecháva riešenie na úvahe súdu. Otázka, komu bude vec prikázaná, záleží na úvahe súdu. Hľadisko
účelného využitia veci sa uplatní najmä v prípade rovnosti podielov. Pri posudzovaní, či rozdelenie je
dobre možné súd vždy prihliada na to, aby rozdelením pozemku nebol vlastníkovi stavby umiestnenej na
ňom alebo na susednom pozemku znemožnený prístup k tejto stavbe. Súd môže vyporiadať podielové
spoluvlastníctvo aj prikázaním oddelenej veci viacerým doterajším spoluvlastníkom. Prikázanie veci je

nevyhnutnespojenéspovinnosťouposkytnutiaprimeranejnáhrady.Podľaustálenejjudikatúryzákladom
pre stanovenie primeranej náhrady za nehnuteľnosť je jej všeobecná cena obvyklá v danom mieste.

9. Sú irelevantné tvrdenia žalovaných, že bol vystavaný plot (podľa fotokópie fotografie drevený) na
pozemku podľa užívania, tiež skutočnosť, že sa obec stará o časť pozemku a využíva to pre spoločenské

účelyobčanovataktiežžebytammalabyťvodovodnášachta,ktorú„mal“vybudovaťprávnypredchodca
žalovaných.Tietoskutočnostinebolizostranyžalovanýchničímpreukázané,súdvšakpoznamenáva,že
na zrušenie a vyporiadanie PS k nehnuteľnostiam sú tieto bezpredmetné. Taktiež súd zamietol výsluch
dcéry predávajúcej N. (právna predchodkyňa žalobcu), ktorý navrhla právna zástupkyňa žalovaných,
pretože táto mala byť vypočutá ku skutočnosti (nepodstatné k rozhodnutiu o merite veci), že pani N.

chcela zachrániť nejakého oblastného elektrikára a podľahla tlaku žalobcu. Súd mal za to, že tento
výsluch by bol nadbytočný a považoval ho len za možnosť žalovaných predĺžiť konanie. Navrhnúť
dôkazy a svedkov mali možnosť žalovaní v priebehu celého konania od 15.01.2019. Podľa § 167 CSP
boli poučení o procesných právach a povinnostiach a vyzvaní, aby v lehote určenej súdom uviedli
rozhodujúce skutočnosti a dôkazy na svoju obranu.

10. V danom prípade medzi stranami sporu k dohode nedošlo. Súd dôvody hodné osobitného zreteľa
na nezrušenie PS k predmetným nehnuteľnostiam nevzhliadol.

Ak súd o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva rozhoduje rozsudkom, musí pri

procesnom postupe dodržať poradie a podmienky použitia jednotlivých spôsobov vyporiadania, lebo
je pre ne záväzné. Nehnuteľnosti reálne deliteľné podľa podielov strán sporu neboli. Súd teda pristúpil
k druhému spôsobu vyporiadania a to prikázanie veci za primeranú náhradu jednému alebo viacerým
spoluvlastníkom.Súd postupoval pri spôsobe vyporiadania tak, aby boli zohľadnené hľadiská doterajšieho užívania
spoločnej parcely, výmera jednotlivých spoluvlastníckych podielov a prístup jednotlivých spoluvlastníkov
na ich nehnuteľnosti.

Taktiež ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť
spravodlivá. V podielovom spoluvlastníctve mienili žalovaní naďalej zotrvať, preto im súd prikázal do
podielového spoluvlastníctva parcelu č. XXX/X čo im umožní faktické užívanie výmery 226 m2, pretože
na tejto parcele stojí domová nehnuteľnosť, ktorá je v podielovom spoluvlastníctve žalovaných. Pôvodné
spoluvlastnícke podiely žalovaných vyjadrené v m2 predstavovali 75,33 m2 (1/3 k celku pripadajúca

na všetkých žalovaných) a takto potom bude možné túto parcelu plnohodnotne využívať. Zároveň súd
žalobcovi nepriznal primeranú náhradu za jeho podiel (150,66 m2) na parc. č. XXX/X, keďže ju nežiadal.

Čo sa týka parc.č. XXX/X o výmere 339 m2 (tej istej bonity ako parc. č. XXX/X), táto bola prikázaná
do výlučného vlastníctva žalobcu, ktorý mal podiel na oboch nehnuteľnostiach 2/3-iny k celku (teda
väčšinu). Pri rozhodovaní o prikázaní tejto nehnuteľnosti do vlastníctva žalobcu súd mal na zreteli

účelné využitie veci, ale aj spravodlivú ochranu vlastníckeho práva aj žalobcu, keď tento je väčšinovým
spoluvlastníkom na oboch nehnuteľnostiach. Podiel pripadajúci na žalovaných na tejto parcele je 113
m2, a na parc. č. XXX/X im bol pridelený podiel žalobcu vo výške 150,66 m2 (teda celkovo dostali o
37,66 m2 viac = 150,66 mínus 113).

Súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti rozhodol tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

11. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu
súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane
náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V danom prípade bol plne úspešný žalobca,

keď preukázal, že so žalovanými mal záujem vec skončiť mimosúdne, avšak bezúspešne.

12. O výške náhrady trov konania rozhodne súd obsadený súdnym úradníkom samostatným uznesením
v zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
- Okresný súd Komárno, Pohraničná 6, 945 01 Komárno - na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno
odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.