Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, July 2, 2019

Súd: Okresný súd Považská Bystrica
Spisová značka: 1T/52/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3719010133
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 07. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivo Hlucháň

ECLI: ECLI:SK:OSPB:2019:3719010133.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Samosudca Okresného súdu Považská Bystrica JUDr. Ivo Hlucháň, na hlavnom pojednávaní dňa

02.07.2019, v trestnej veci obž. D.. V. Z., stíhaného pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207
ods. 2 Tr. zák., takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný D.. V. Z., nar. XX.XX.XXXX v Žiline, trvale bytom K. Ž., prechodne bytom S. D. X/X, N.
XX, Č. W., adresa na doručovanie písomností T. XXXX/XA, N.. X. D. XXX D., Ž., zamestnaného v V.
D. I., I..W..V.., Ž.,

j e v i n n ý , ž e

hoci bol ako otec maloletej Q. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, povinný prispievať na jej výživu
podľa Zákona o rodine a tiež na základe rozsudku Okresného súdu Žilina sp. zn. XXP/XXX/XXXX
zo dňa 23.06.2014, právoplatného dňa 31.07.2014, sumou vo výške 150 Eur mesačne, ktoré výživné
bol povinný poukazovať do 15. dňa v mesiaci vopred matke dieťaťa, S. Z., bytom N. - A. XXX, okr.
Pov. Bystrica, plneniu vyživovacej povinnosti sa od mesiaca september 2017 úmyselne vyhýbal tým
spôsobom, že napriek tomu, že od roku 2009 podniká, je jediným spoločníkom v spoločnosti V. A.,

I..W..V., Ž., a zároveň od 01.01.2015 pracuje na čiastočný (štvrtinový) pracovný úväzok v spoločnosti
X&M D. I., I..W.. V.., Ž., v ktorej je zároveň aj prokuristom, zo svojich pravidelných mesačných príjmov
na výživu svojej maloletej dcéry Q. v N. - A., okr. Pov. Bystrica, v Žiline a ani na inom mieste ani len
čiastočne neprispieval, čím mu za obdobie od mesiaca september 2017 do mesiaca jún 2019 vrátane
vznikol celkový dlh na výživnom vo výške 3.300,- Eur,

t e d a

- najmenej tri mesiace v období dvoch rokov sa úmyselne vyhýbal plneniu svojej zákonnej povinnosti
vyživovať iného,

t ý m s p á c h a l

- prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2 Tr. zák. a

za to sa odsudzuje:

Podľa § 207 ods. 2 Tr. zák., za použitia § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zák., § 37 písm. m) Tr. zák., na trest
odňatia slobody v trvaní 12 /slovom: dvanásť/ mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. sa obžalovaný pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Považská Bystrica podal na menovaného obžalobu pre prečin
zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2 Tr. zák., na tom skutkovom základe ako je uvedené vo

výrokovej časti tohto rozsudku.

Okresný súd Považská Bystrica dňa 30.04.2019 vydal trestný rozkaz, na základe ktorého trestného
rozkazu uznal obžalovaného vinného z uvedeného prečinu a bol mu uložený nepodmienečný trest
odňatia slobody. Obžalovaný voči uvedenému trestnému rozkazu, pri prebratí trestného rozkazu, pred
Okresným súdom Považská Bystrica, formou úradného záznamu, zahlásil odpor.

Obžalovaný v prípravnom konaní využil svoje zákonné právo a nevypovedal.

Súd vykonal hlavné pojednávanie v neprítomnosti obžalovaného, nakoľko boli splnené všetky zákonné
podmienky k tomu, aby súd hlavné pojednávanie vykonal v jeho neprítomnosti, t.j. obžalovanému bola

riadne doručená obžaloba, termín hlavného pojednávania, zachovaná lehota bola, pričom tento sa bez
ospravedlnenia nedostavil.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 02.07.2019 súd vykonal dokazovanie oboznámením sa
zápisnicou o výsluchu obžalovaného z prípravného konania, výsluchom svedkyne a poškodenej S. Z.,

oboznámením sa ostatnými listinnými dôkazmi, a to najmä rozsudkom Okresného súdu Žilina sp. n.
XXP/XXX/XXXX, rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. XT/XX/XXXX, ako aj ostatnými
listinnými dôkazmi.

Obžalovaný v rámci prípravného konania využil svoje právo a vo veci nevypovedal.

Svedkyňa, matka maloletej Q., S. Z. uviedla, že obžalovaný jej neplatí výživné na maloletú Q., a to
150,- € mesačne, ktorý bol povinný poukazovať na základe rozhodnutia Okresného súdu Žilina s tým,
že výživné jej neplatí tak ako je uvedené v obžalobnom návrhu prokurátora, t.j. od mesiaca september
2017 do marca 2019, avšak ani po marci 2019 až po deň hlavného pojednávania jej žiadnym spôsobom

výživné neuhradil, ani jej naďalej bežné výživné neplatí. Uviedla, že výživné bolo rozsudkom tunajšieho
súdu zvýšené zo 150,- € na 200,- €, avšak tento rozsudok nie je právoplatný, nakoľko obžalovaný si
uvedené rozhodnutie súdu nepreberá. Ďalej uviedla, že neplatenie výživného nemalo trvalo nepriaznivé
následky na dieťa, avšak vzhľadom na zdravotný stav svedkyne, ktorá nemôže pracovať, bez týchto
finančných prostriedkov bola obmedzená vo svojej liečbe, nakoľko si nemohla kupovať také lieky, ktoré

by mala užívať. Pomáhali jej rodičia a jej priateľ. Otec sa o dieťa žiadnym spôsobom nezaujíma, v
podstate ako keby neexistovala.

Skutočný stav bol ďalej preukázaný rozsudkami Okresného súdu Žilina sp. n. XXP/XXX/XXXX-XXX zo
dňa 23.06.2014, z ktorého rozsudku mal súd za preukázané, že uvedeným rozsudkom bolo určené

zo strany otca - obžalovaného, výživné na maloletú po 150,- € mesačne. Rozsudok nadobudol
právoplatnosť dňa 31.07.2014.

Z rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. XT/XX/XXXX-XXX zo dňa 28.06.2017 mal súd za
preukázané, že obžalovaný bol uvedeným rozsudkom oslobodený spod obžaloby pre prečin zanedbania

povinnej výživy podľa § 207 ods. 2 Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť tak, že voči maloletej Q. Z. mal platiť
výživné, ktoré riadne a včas neplatil a vznikol mu dlh na výživnom od apríla 2015 do mája 2016 vo výške
1 350,- €. S tým, že oslobodený bol z dôvodu, že v priebehu konania výživné zaplatil.

Skutočný stav bol ďalej preukázaný aj potvrdeniami o zárobku ako aj výpisom zo živnostenského

registra, z ktorého mal súd za preukázané, že obžalovaný od roku 2009 podniká, je jediným spoločníkom
spoločnosti V. A.,I..W..V.., Ž.. Zároveň pracuje na čiastočný pracovný úväzok v spoločnosti O&. D.
I.,I..W..V.., Ž..

Nazákladetaktozistenéhoskutkovéhostavupotomsúdjednoznačnekvalifikovalkonanieobžalovaného

ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2 Tr. zák., nakoľko bolo preukázané, že tentonajmenej tri mesiace v období dvoch rokov sa úmyselne vyhýbal plneniu svojej zákonnej povinnosti
vyživovať iného. Pri určení viny súd vychádzal jednoznačne z výpovede poškodenej, matky maloletej, S.
Z., ktorá uviedla že obžalovaný jej výživné neplatí, ani žiadnym iným spôsobom sa nepodieľa na výžive

maloletej. Túto prakticky nepozná a on sa žiadnym spôsobom nezaujíma. Vina bola obžalovanému
preukázaná čiastočne aj rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. XT/XX/XXXX, z ktorého
rozsudku mal súd za preukázané, že tento aj v minulosti si vyživovaciu povinnosť riadne neplatil, za
čo bol trestne stíhaný, pričom len tým, že zaplatil v priebehu konania výživné, nebol za tento skutok
odsúdený. Aj z tohto je teda zrejmé, že tento si výživné viac rokov riadne neplní. Svoju vyživovaciu

povinnosť viac rokov riadne neplní. Skutočný stav bol ďalej preukázaný aj rozsudkom Okresného
súdu Žilina sp. n. XXP/XXX/XXXX, z ktorého bolo zrejmé, že obžalovaný má týmto rozsudkom určenú
vyživovaciu povinnosť na maloletú vo výške 150,- €.

Obžalovaný doposiaľ nebol priestupkovo riešený. Celkovo bol v minulosti obžalovaný 5-krát súdne
trestaný s tým, že rozsudkom Okresného súdu Žilina sp. zn. XT/XX/XXXX bol uznaný vinným z prečinu

podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. spolupáchateľstvom podľa § 20 tr. zák., za čo mu bol uložený
trest odňatia slobody v trvaní 2 roky 4 mesiace so skúšobnou dobou v trvaní 3 roky, a to do 19.05.2020.

Podľa § 34 ods. 1, 4 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu
zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny

život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru
závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Podľa § 38 ods. 4 Tr. zák. ak prevažuje pomer priťažujúcich okolností, zvyšuje sa dolná hranica zákonom
ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.

Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadol na spôsob spáchania trestného činu, následok,
zavinenie, pohnútku, osobu obžalovaného, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, pričom u obžalovaného
nezistilžiadnupoľahčujúcuokolnosťvzmysle§36Tr.zák.,avšakuobžalovanéhozistiljednupriťažujúcu
okolnosť v zmysle § 37 písm. m/ Tr. zák., teda že tento bol v minulosti už odsúdený. Tak že pomer

poľahčujúcich k priťažujúcim bol 0:1 v prospech priťažujúcich.

Súd pri ukladaní trestu u obžalovaného dospel k záveru, že jedine nepodmienečný trest odňatia slobody
bude adekvátnym trestom, vzhľadom k tej skutočnosti, že obžalovaný sa dopúšťal trestnej činnosti
počas výkonu predchádzajúceho podmienečného trestu, takže súd mal za preukázané, že z tohto

trestu si nezobral náležité ponaučenie a naďalej páchal úmyselnú trestnú činnosť. Na základe týchto
skutočností potom súd obžalovanému uložil trest odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov nepodmienečne,
čo považoval za adekvátny trest, čím bude zabezpečený aj účel trestu tak ako to má na mysli
zákonodarca v zmysle § 34 ods. 1, ods. 4 Tr. zák.

Nakoľko obžalovaný nebol v posledných 10 rokov vo výkone trestu odňatia slobody pre inú jeho trestnú
činnosť, súd tohto zaradil v zmysle § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. pre výkon tohto trestu do ústavu na
výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Na základe všetkých týchto skutočností potom súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto

rozsudku.

Poučenie:

Tento rozsudok môže odvolaním napadnúť:

a) p r o k u r á t o r pre nesprávnosť, ktoréhokoľvek výroku,b) o b ž a l o v a n ý pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v
rozsudku, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie
skutku uvedeného v obžalobe,

c) p o š k o d e n ý pre nesprávnosť výroku o náhrade škody,
d) z ú č a s t n e n á o s o b a pre nesprávnosť výroku o zhabaní vecí.

Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku, môže ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak

toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo, že
chýba (§ 307 Tr. por.).

V neprospech obžalovaného môže rozsudok napadnúť odvolaním prokurátor; len čo do povinnosti na
náhradu škody má toto právo aj poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.

V prospech obžalovaného môže rozsudok odvolaním napadnúť okrem obžalovaného a prokurátora i
príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Prokurátor
môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného (§ 308 ods. 2 Tr. por.).

Odvolanie sa podáva na súde, proti ktorého rozsudku smeruje a to do 15 dní od oznámenia rozsudku.

Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až
doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1 Tr. por.).