Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 17, 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/162/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5814200198
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Malíková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5814200198.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Malíkovej

a členov senátu JUDr. Jany Kotrčovej a JUDr. Romana Tichého, v spore žalobcov: v 1/ rade E. G.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q., E. č. XXX/XX-XX, zastúpený splnomocneným zástupcom JUDr.
Michalom Murinom, nar. XX.XX.XXXX, bytom H. č. XX, v 2/ rade Ing. H. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom R. F. Z., U. č. XXX, právne zastúpeného JUDr. Petrom Vevurkom, advokátom, s miestom výkonu
činnosti F., E. č. XXX, proti žalovanému: ŽIAREC, poľnohospodárske družstvo, so sídlom Tvrdošín, IČO:
00 191 175, právne zastúpenému Mgr. Igorom Paliderom, advokátom, s miestom výkonu činnosti W., P.
O. č. XXX, v konaní o zdržanie sa zásahov do vlastníckeho práva, o odvolaní žalobcov proti rozsudku

Okresného súdu Námestovo č. k. 4C/1/2014-205 zo dňa 06. decembra 2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalovanému priznáva voči žalobcom v 1/ a v 2/ rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd I. žalobu zamietol, II. žalovanému priznal náhradu trov konania
v plnej výške.

2. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že pôvodná nájomná zmluva medzi E.
W. na strane prenajímateľa a ŽIARCOM, PD Tvrdošín na strane nájomcu, uzavretá dňa 04.09.1998 sa
riadila režimom právnej úpravy Nariadenia vlády č. 208/1994 o nájme poľnohospodárskych a lesných
nehnuteľností a o nájme poľnohospodárskeho podniku. Okresný súd poukázal na § 3 predmetného
nariadenia. Preskúmaním predmetnej zmluvy súd dospel k záveru, že zmluva spĺňa všetky náležitosti,
ktoré vyššie uvádzané nariadenie vyžadovalo, nakoľko je zrejmý účel a to poľnohospodárska činnosť

nájomcu na predmetných pozemkoch. V zmluve je zahrnutá aj výška nájomného (227,81 Sk k 01.04.
bežného roka), ktorú sa zaviazal nájomca vyplácať prenajímateľovi. Zo zmluvy jasne vyplýva aj to, že
táto bola uzatvorená na dobu 5 rokov. Preto súd s poukazom na tieto skutočnosti ustálil, že nájomná
zmluva medzi E. W. a žalovaným zo dňa 04.09.1998 je platná. Na margo tvrdení zástupcu žalobcov,
že zmluva bola sfalšovaná, nakoľko je na nej rukou uvedený údaj o liste vlastníctva, súd uvádza,
že v konaní nebol produkovaný žiaden relevantný dôkaz, ktorý by spochybňoval pravosť predmetnej
nájomnej zmluvy. Vzhľadom na tieto skutočnosti je preto súd toho názoru, že žalobca 2/ nie je nositeľom

subjektívneho práva, teda nie je aktívne vecne legitimovaný, nakoľko pôvodná zmluva medzi E. W. a
žalovaným zo dňa 04.09.1998 je platná a teda žalobca 1/ nemohol uzavrieť dňa 01.01.2012 platnú
nájomnú zmluvu, predmetom ktorej bol prenájom nehnuteľností: parciel registra E, zapísaných na LV
č. XXX, obce R. F. Z., k.ú. R. F. Z., okres Tvrdošín. Vecná legitimácia vyjadruje postavenie účastníkakonania v hmotnoprávnom vzťahu, ktoré v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v
konaní. Účastník, ktorý je nositeľom subjektívneho práva má aktívnu legitimáciu. Vzhľadom na to, že
žalobca 2/ nie je nositeľom subjektívneho práva, súd žalobu zamietol aj z dôvodu nedostatku aktívnej

vecnej legitimácie na strane žalobcu 2/. Súd nerozhodoval o zamietnutí žaloby vo vzťahu k žalobcovi 2/
samostatnýmvýrokom,nakoľkozvykonanéhodokazovaniajemožnéjednoznačneustáliť,žežalobaako
celok nie je dôvodná. Žalobca pôvodne podanou žalobou žiadal, aby súd zakázal vykonávať akúkoľvek
činnosť žalovanému na parcelách uvedených na LV č. XXX, obec R. F. Z., k.ú. R. F. Z., okres Tvrdošín.
Neskôr zmenil žalobu a žiadal, aby súd zakázal žalovanému vykonávať agrotechnické, agrochemické,

rekultivačné zásahy a pasenie oviec a iných druhov dobytka na pozemkoch zapísaných na LV č. XXX
k.ú. obec R. F. Z., k.ú. R. F. Z., okres Tvrdošín. Z predložených listinných dôkazov žalovaným mal súd
za preukázané, že jednotlivé pozemky 14 E-KN parciel z LV č. XXX k.ú. C. R. sú súčasťou rozsiahlych
poľnohospodárskych honov, ku ktorým žalobca 1/ nemá prístup po verejných komunikáciách. Tieto
pozemky nie sú v prírode odčlenené od iných pozemkov v poľnohospodárskych honoch žiadnymi
prírodnými hranicami. Taktiež sa jedná o pozemky nepatrnej výmery. Žalovaný na podporu svojich

tvrdení predložil jednotlivé mapové operáty územia v k.ú. C. R., so zobrazením poľnohospodárskych
honov a prístupových možností k predmetným pozemkom. Na základe týchto listinných dôkazov možno
ustáliť, že žalobca 1/ má prístup len ku pozemku E-KN parc. č. 775/1 trvalé trávne porasty o výmere 1104
m2, ku ktorému mu Lesy Slovenskej republiky, š.p. dali súhlas s prechodom v nevyhnutnom rozsahu
cez časť parcely KN-E 11200/1 k.ú. C. R. listom zo dňa 03.06.2016. Všetky ostatné prístupy k jeho

poľnohospodárskym pozemkom z LV č. XXX k.ú. C. R. vedú cez pozemky, ktoré má žalovaný v nájme od
Slovenského pozemkového fondu, o čom predložil nájomnú zmluvu č. 01374/2015-PNZ-P40591/15.00
medzi Slovenským pozemkovým fondom a ŽIARCOM, poľnohospodárskym družstvom. Z predmetnej
nájomnej zmluvy vyplynulo, že žalovaný má v nájme aj pozemky, ktoré tvoria prístupové komunikácie ku
všetkým poľnohospodárskym pozemkom, okrem iných aj v k.ú. C. R.. K pozemku žalobcu 1/ E-KN parc.

č. 422/102 a č. 422/2, ktoré sú v areáli poľnohospodárskeho družstva a pri plote poľnohospodárskeho
družstva je prístup len z hospodárskeho dvora poľnohospodárskeho družstva, k pozemku žalobcu E-KN
parc. č. 849/1, č. 849/3 je prístup len cez E-KN parc. č. 1456/1, podľa nájomnej zmluvy so Slovenským
pozemkovým fondom C-KN parc. č. 322, k pozemku žalobcu E-KN, parc. č. 695/1, je prístup len cez E-
KN parc. č. 1450 podľa nájomnej zmluvy so Slovenským pozemkovým fondom C-KN parc. č. 322, k

pozemku žalobcu E-KN, parc. č. 36/3, je prístup len cez E-KN parc. č. 1456/1, podľa nájomnej zmluvy
so Slovenským pozemkovým fondom C-KN, parc. č. 322, k pozemku žalobcu E-KN, parc. č. 815/2 je
prístup cez viac ako 15 E-KN parciel, ktoré má poľnohospodárske družstvo v prenájme od súkromných
osôb a cez C-KN parc. č. 1450, podľa nájomnej zmluvy so Slovenským pozemkovým fondom C-
KN parc. č. 299, k pozemku žalobcu E-KN parc. č. 664/3, č. 656/1, č. 656/3 je prístup len cez E-KN

parc. č. 1456/1 podľa nájomnej zmluvy so Slovenským pozemkovým fondom C-KN parc. č. 322, k
pozemku žalobcu E-KN, parc. č. 965/1 nie je prístup, nakoľko je súčasťou niekoľkohektárového honu
poľnohospodárskeho družstva, taktiež k pozemku žalobcu E-KN, parc. č. 969/2 nie je prístup, nakoľko
je súčasťou niekoľkohektárového honu poľnohospodárskeho družstva, k pozemku žalobcu E-KN, parc.
č. 552/1 je prístup cez E-KN, parc. č. 1407/2, podľa nájomnej zmluvy so Slovenským pozemkovým

fondom parc. č. 290/1. Preto súd s poukazom na preukázanú skutočnosť, že jednotlivé parcely sú
súčasťou ucelených poľnohospodárskych pozemkov, ktoré nie sú samostatné prístupné a nemožno
ich ani racionálne samostatne užívať žalobu zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255
Civilného sporového poriadku, podľa ktorého žalovaný, ktorí bol v konaní úspešný má nárok na náhradu
trov konania.

3. Voči citovanému rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca v 2/ rade, ktoré odôvodňuje
ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a sám
žalobe vyhovel. Rozsudok súdu prvej inštancie považuje za nepreskúmateľný. Z odôvodnenia rozsudku
nie je možné ustáliť, akými úvahami sa súd pri svojom rozhodovaní riadil, absentuje vyhodnotenie

dôkazov predložených žalobcami v 1/ a v 2/ rade, ktorí preukázali existenciu prístupu na sporné
nehnuteľnosti. Súd prvej inštancie sa nevysporiadal s predmetom konania, ktorým sa žalobcovia
domáhajú ochrany vlastníckeho práva a oprávnenej držby, zákazom zásahov žalovaným vykonaním
príslušných agrotechnických prác na sporných pozemkoch. Súd sa nevyporiadal vo svojom rozsudku
so zmenenou žalobou a z odôvodnenia rozsudku je nesporné, že odôvodnenie rozsudku sa zaoberá

pôvodným návrhom. Pokiaľ súd prvej inštancie zdôvodňuje, na základe akých skutočností dospel k
záveru, že sporná nájomná zmluva uzatvorená dňa 04.09.1998 medzi E. W. ako prenajímateľom a
žalovaným ako nájomcom je platná, v tejto časti má za to, že rozsudok vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Súd sa vôbec nezaoberal základnými predpokladmi platnosti spornejnájomnej zmluvy z hľadiska jej určitosti a náležitostí nájomnej zmluvy podľa § 37 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Súd prvej inštancie odkazuje na ust. § 3 Nariadenia vlády č. 208/1994 Zb., ktoré nariadenie
však bolo zrušené zákonom č. 504/2003 Z. z. Podmienkou platnosti zmluvy museli byť aj jej podstatné

náležitosti, ktoré sú upravené osobitnými predpismi, ktorými je v tomto prípade Občiansky zákonník.
Je bez akýchkoľvek pochybností, že predmetná nájomná zmluva nemá náležitosti platného právneho
úkonu z dôvodu neurčitosti predmetu nájmu. Poukazuje na ust. § 37 Občianskeho zákonníka, kde
sú uvedené všeobecné podmienky platnosti právneho úkonu, taktiež na špeciálne predpisy, ktoré sa
vzťahujú na platnosť nájomných zmlúv, čo je zákon č. 229/91 Z. z. a zákon č. 504/2003 Z. z. Tiež dáva

do pozornosti rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/240/2009. Súd prvej inštancie ustálil, že
žalobcovia nemajú prístup na sporné pozemky, hoci preukázali predloženým listinným dôkazom prístup
k jednotlivým pozemkom. Súd tieto dôkazy ignoroval a vôbec sa s nimi nevyporiadal. Žalobcovia sa v
tomto konaní nedomáhajú vydania veci, ale domáhajú sa ochrany vlastníckeho práva. Žalobca 1/ ako
vlastník a žalobca 2/ ako nájomca - oprávnený držiteľ domáhajú sa toho, aby súd žalovanému ako osobe
bez právneho vzťahu k sporným nehnuteľnostiam zakázal užívať tieto v rozsahu ako uviedli v žalobe.

Žalobca v 2/ rade považuje rozsudok súdu prvej inštancie za arbitrárny. Súd poskytol nenáležitú ochranu
žalovanému, ktorý v konaní nepreukázal žiadny právny vzťah k sporným nehnuteľnostiam.

4. Odvolanie voči rozsudku podal aj žalobca v 1/ rade. Odvolanie odôvodňuje ust. § 365 ods. 1 písm.
b), f), h) CSP. Napadnuté rozhodnutie považuje za nedôvodné a neopodstatnené, vychádzajúce z

nesprávnych a nekorektných skutkových a právnych tvrdení, ktoré nekorešpondujú so skutočnosťou. S
napadnutým rozsudkom a konaním mu predchádzajúcim žalobca v 1/ rade nesúhlasí, nakoľko odporuje
zistenému skutkovému stavu veci. Rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je riadne odôvodnené, čo
znamená okrem iného odňatie práva žalobcu ako strany konania konať a predstavuje zásah do práva
žalobcu na spravodlivý proces. Odvolanie reaguje jednak na hmotnoprávne, ako aj procesnoprávne

nedostatky napádaného rozhodnutia. Žalobcovia žalobou žiadali, aby súd zakázal žalovanému
vykonávať agrotechnické, agrochemické a rekultivačné zásahy na vymedzených nehnuteľnostiach,
ktoré užíva žalovaný. Žalobcovia majú záujem užívať uvedené nehnuteľnosti na poľnohospodársky
účel. Poukazujú, že o nájomnej zmluve uzatvorenej s E. W. sa dozvedeli až na prvom pojednávaní,
pričom žalobca v 1/ rade uzatvoril so žalovaným nájomnú zmluvu v roku 2003, a to na parcelu 422/2,

ktorá nebola predmetom žaloby. Predložená nájomná zmluva uzatvorená s E. W. vzbudila podozrenie z
možného dopisovania údajov, a to najmä predmetu zmluvy, kde je rukou dopísané číslo listu vlastníctva.
Uvedená nájomná zmluva z roku 1998 je niekým upravená, čomu svedčí aj vyjadrenie okresného úradu,
katastrálneho odboru, pretože takýto list vlastníctva v roku 1998 neexistoval. Predmetné nehnuteľnosti
boli zapísané na LV č. XXX v prospech E. W. dňa 08.08.2000. Podľa názoru žalobcu nemôže byť

nájomná zmluva z roku 1998 platná, pretože by to odporovalo § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Ak chcel mať žalovaný platnú nájomnú zmluvu, mal vychádzať z údajov katastra. Poukazuje na to, že
krajský súd už v skôr vydanom zrušujúcom uznesení vyzval súd na vyriešenie prejudiciálnej otázky, či
nájomná zmluva je platná. V napadnutom rozsudku sa súd len stroho zaoberal danou otázkou v bode 23
napadnutého rozsudku, kde konštatuje platnosť tejto zmluvy. V nájomnej zmluve z roku 1998 sa taktiež

píše o dobe nájmu a tá je stanovená fixne na dobu 5 rokov bez možnosti opakovania. Táto doba uplynula
v roku 2003. Ak súd prvej inštancie uznal nájomnú zmluvu z roku 1998 za platnú, mal riadne odôvodniť,
prečo túto zmluvu považuje aj v roku 2016 za platnú, keď bola dohodnutá na dobu určitú, na dobu 5
rokov. Uznanie tejto zmluvy za platnú je v rozpore s právnym a demokratickým štátom. Žalobcovia majú
na nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom sporu, prístup. Ak súd ustálil, že nájomná zmluva z roku 1998

je platná, nemal žalovaný žiadny dôvod posielať v roku 2008 návrh na uzatvorenie nájomnej zmluvy
D. G. - strýkovi žalobcu v 1/ rade, ktorý zdedil časť nehnuteľnosti po E. W.. Z uvedeného vyplýva, že
existujú tri nájomné zmluvy na rovnaký predmet, a to nájomná zmluva z roku 1998, zmluva z roku 2003
na jednu parcelu a nájomná zmluva z roku 2008, ktorej nájomca je D. G.. Poukazuje na to, že nájomná
zmluva z roku 1998 je pre neurčitosť neplatná, keď nie je zrejmé, ktoré nehnuteľnosti sú predmetom

tejto zmluvy. Neplatnosť právneho úkonu vyjadrená v § 37 OZ je neplatnosťou absolútnou od začiatku,
a to bez ohľadu na to, či sa niekto dôvodu neplatnosti dovolal. Poukazuje na čl. 20 Ústavy Slovenskej
republiky, ako aj Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Žalobca má ďalej za
to, že mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, ktorá sa naplno prejavila najmä tým, že súd prvej
inštancie svoje rozhodnutie nezdôvodnil náležitým spôsobom, rešpektujúcim právo strany konania na

spravodlivé súdne konanie. Poukazuje v tejto súvislosti aj na judikatúru Najvyššieho súdu SR. Navrhuje,
aby odvolací súd na základe uvedených skutočností rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie, prípadne alternatívne sám vo veci rozhodol tak, že žalobe vyhovie.5. Žalobca v 2/ rade sa vo vyjadrení stotožnil s odvolaním žalobcu v 1/ rade.

6. Žalovaný k odvolaniu žalobcu v 1/ rade uviedol, že sa nestotožňuje s odvolacími dôvodmi žalobcu

v 1/ rade a tieto nepovažuje za dôvodné. V konaní bolo nesporným spôsobom preukázané, že všetky
pozemky,ktorésúpredmetomkonania,súpoľnohospodárskymipozemkamiatietodlhodoboužniekoľko
desaťročí užíva žalovaný. Titul na užívanie predmetných pozemkov má z nájomnej zmluvy uzavretej
s pani W. zo dňa 04.09.1998. Pokiaľ ide o námietky žalobcu o neplatnosti uvedenej zmluvy, súd prvej
inštancie správne ustálil, že v čase uzatvárania predmetnej nájomnej zmluvy v roku 1998 platila iná,

menej striktná úprava, regulujúca vznik nájomného vzťahu, ako v súčasnosti platná. Išlo o Nariadenie
vlády č. 208/1994 Z. z. o nájme poľnohospodárskych a lesných nehnuteľností, ktoré pripúšťalo za
určených podmienok aj uzavretie zmluvy v ústnej forme. Teda predmetná zmluva nemusela byť pre
svoju platnosť uzavretá v písomnej forme, nakoľko nájomný vzťah neprekročil 5 rokov. Neobstojí teda
tvrdenie žalobcov, že zmluva je neurčitá čo do predmetu, nakoľko strany sa touto zmluvou dlhodobo
riadili, táto bola opakovane predlžovaná a žalovaný uhrádzal dohodnuté nájomné. Skutočnosť, že

zmluva bola uzavretá v písomnej forme, len umocňuje vôľu strán. Žalovaný udáva, že to, čoho sa
žalobcovia domáhajú, nemôže byť uložené jednak pre existenciu platného nájomného vzťahu, ako
aj z titulu, že na všetky pozemky, ktoré označili žalobcovia, nie je prístup a nemožno ich racionálne
užívať, čo vedie aj k vzniku nájomného vzťahu zo zákona č. 504/2003 Z. z. s použitím § 12a. Teda
na tieto pozemky sa vzťahuje bez ohľadu na to, či sú alebo nie sú predmetom zmluvného nájmu,

špeciálnaúpravazákonač.504/2003Z.z.onájmepoľnohospodárskehopozemku.Uvedenáskutočnosť
nemohla ostať nepovšimnutá a okresný súd ju správne posúdil, keď žalobu zamietol. Osobitne žalobca
1/ nevzal do úvahy pri formulovaní žaloby a jej následnej zmeny vyhodnotenie podstatnej skutočnosti
v zmysle § 12a citovaného zákona, teda či pozemky, ku ktorým žiada zakázať žalovanému
vykonávať agrotechnické, agrochemické, rekultivačné zásahy a pasenie oviec a iných druhov dobytka,

či tieto pozemky sú prístupné a či ich možno a či ich má možnosť racionálne užívať. Žalovaný
je presvedčený, že preukázal svojou výpoveďou ako aj predložením početných listinných dôkazov,
predovšetkým mapových podkladov, že na tieto pozemky nemá žalobca 1/ prístup a zároveň ich nemôže
ani racionálne užívať. Na tieto pozemky by musel prechádzať cez mnoho súkromných parciel, ktoré má
žalovaný v nájme, na ktorých žalovaný pestuje poľnohospodárske plodiny, a teda účel, ktorý sleduje

svojou žalobou žalobca 1/, výslovne odporuje účelu zákona č. 504/2003 Z. z. Zákon č. 504/2003
Z. z. garantuje pre obhospodarovateľa poľnohospodárskych pozemkov, akým je žalobca, práva na
postup podľa § 12a zákona s nárokom na vyčlenenie náhradných pozemkov, a to či už zo strany
žalovaného, resp. zo strany príslušného pozemkového úradu. Žalovaný teda dáva do pozornosti tú
skutočnosť, že podaným žalobným návrhom sa žalobca 1/ usiluje obísť úpravu zákona č. 504/2003 Z. z.,

pričom takýto postup nemôže požívať právnu ochranu a viedol by k živelným a neprípustným zásahom
do veľkoplošného racionálneho obrábania poľnohospodárskeho pozemkov, ktoré práve preferuje a
chráni úprava zákona č. 504/2003 Z. z. Naproti tomu žalobcovia sa dovolávali v žalobe a v konaní
od počiatku len dôvodov uvedených v § 126 a nasl. OZ. Žalovaný preto dáva do pozornosti, že
žalobca 1/ opomenul na odstránenie pochybnosti využiť postup podľa § 12a zákona č. 504/2003 Z.

z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov a doteraz neadresoval žalovanému písomnú žiadosť o
uzavretie podnájomnej zmluvy k náhradným pozemkom za jeho pozemky. Vzhľadom na vyššie uvedené
skutočnosti považuje žalovaný rozsudok OS Námestovo č. 4C 1/2014-205 zo dňa 06.12.2016 za vecne
správny a navrhuje, aby ho odvolací súd ako vecne správny potvrdil.

7. Vyjadrenie rovnakého obsahu podal žalovaný aj k odvolaniu žalobcu v 2/ rade.

8. Žalobca v 1/ rade vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu v 2/ rade udáva, že sa s ním stotožňuje. Opäť
poukazuje na skutočnosť, že v spise sa nachádza niekoľko nájomných zmlúv, ktorých predmetom sú
nehnuteľnosti úplne alebo sčasti zapísané na listoch vlastníctva 498 (resp. 489). Ak súd určil, hoci bez

náležitého odôvodnenia, nájomnú zmluvu z roku 1998 za platnú, ako sa má potom žalobca v 1/ rade
postaviť k nájomným zmluvám z roku 2003 a 2008. Takýto výklad súdu vniesol do vzťahu medzi stranami
sporu neistotu a možné súdne spory. Žalovanému súd poskytol nenáležitú súdnu ochranu.

9. Žalobca v 1/ rade v podaní, ktoré označil ako doplnenie nových skutočností, poukazuje na to,

že po prvom rozhodnutí krajského súdu veril, že sudkyňa sa bude riadiť pokynmi odvolacieho súdu.
Sudkyňa sa danými skutočnosťami vôbec nezaoberala a ignorovala rozhodnutie odvolacieho súdu, a
teda porušila tzv. kasačnú záväznosť. Dokladá list žalovaného z roku 2008, kde sa vedome priznáva,
že obhospodarujú pôdu bez nájomnej zmluvy od jeho strýka D. G.. Posiela aj šekové poukážky, kdeplatil strýkovi a dodnes nepreukázal súdu, že platil nájomné aj pani W.. Ak je pravda, že družstvo platí 2-
krát za tú istú pôdu, tak to nemôže byť v poriadku, čo sa týka účtovníctva. Žalovaný vedome a účelovo
klame a obohacuje sa. Považuje za potrebné spomenúť jednu kauzu so žalovaným, kde v trestnej veci

č. ČVS:ORP-261/TV-DK-2015 žalovaný predložil nájomnú zmluvu s údajným vlastníkom, pričom po
dôkladnej analýze výpovede žalovaného sa obrátil na príslušný katastrálny odbor a ten mu potvrdil, že
fyzická osoba, ktorá je v predmetnej nájomnej zmluve uvedená ako vlastník, vlastníkom nikdy nebola.
Nájomná zmluva s E. W. nemohla vzniknúť v roku 1998 a bola vedome dorobená neskôr po začatí
súdneho sporu.

10. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal napadnutý rozsudok na základe odvolania žalobcov v 1/ a v
2/ rade v rozsahu a z dôvodov daných ust. § 379, § 380 CSP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 385 ods. 1 CSP a contrario) postupom podľa § 219 ods. 3 CSP rozsudok okresného súdu potvrdil
v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP.

11. Rozsudok okresného súdu je vecne správny.

12.Okresnýsúdvdostatočnomrozsahuzistilskutkovýstavveci,zktorýchzisteníodvolacísúdvychádza
a nijako sa od nich neodchyľuje.

13. Napriek tomu, že odvolací súd sa nestotožňuje so všetkými čiastkovými právnymi závermi súdu prvej
inštancie, jeho rozhodnutie je vecne správne.

14. Konanie v súdenej veci je konanie sporové. Žalobca ako pán sporu je procesne zodpovedný za
vymedzenie rozhodujúcich skutočností, na základe ktorých si uplatňuje nárok pred súdom, ako aj za

vymedzenie toho, čoho sa žalobou domáha (teda ako žiada, aby súd rozhodol - žalobný petit). Aby bola
strana sporového konania v tomto konaní úspešná, nepostačuje, že je nositeľom hmotného práva. Je
potrebné, aby zvolila vhodný procesný prostriedok - správny typ žaloby na uplatnenie svojho nároku.
Uvedením skutkových tvrdení a petitom žaloby strana totiž vymedzuje predmet konania, ktorým je súd
viazaný a s výnimkou ustanovených prípadov sa od neho nemôže odchýliť (§ 216 ods. 1, 2 CSP).

15.Odvolacísúdužvskôrvydanomzrušujúcomuzneseníč.k.11Co/510/2014-107zodňa15.decembra
2014 uviedol, že žaloba žalobcov má vady spočívajúce v neurčitosti petitu a zároveň je tu aj rozpor medzi
skutkovými tvrdeniami a petitom žaloby. Odvolací súd uviedol, že uvedený skutkový stav nasvedčuje
tomu, že účelom podaného návrhu je vydanie, resp. vypratanie nehnuteľností. Žalobca napriek tejto

skutočnosti špecifikoval neurčitý petit tak, že odstránil síce vadu neurčitosti petitu, zotrval však na
negatórnej žalobe (o odstránenie rušivého stavu). Zvolený procesný prostriedok - negatórna žaloba
však v danom prípade nie je vhodným procesným prostriedkom pre riešenie žalobcom tvrdeného
hmotnoprávneho nároku. Súd je však upraveným petitom žaloby viazaný a nemôže sa od neho odchýliť.

16. Nie je sporné, že žalobca v 1/ rade je vlastníkom nehnuteľností vymedzených v petite žaloby,
vo vzťahu ku ktorým žiadal, aby súd uložil žalovanému zákaz vykonávať na nich agrotechnické,
agrochemické, rekultivačné zásahy, pasenie oviec a iných druhov dobytka. Nie je tiež sporné, že
žalovaný predmetné nehnuteľnosti užíva.

17. Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu veci súdom prvej inštancie, na súdenú vec sa vzťahuje
osobitný zákon č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho
podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov. Uvedený zákon upravil špecifiká, ktoré
vznikajú pri využívaní pozemkov na poľnohospodárske účely. Osobitne upravil poľnohospodársky
nájom pozemku. Jeho zmyslom a účelom bolo osobitné nakladanie s poľnohospodárskou pôdou,

ktorá bola v tom čase užívaná vo väčších celkoch tak, aby bol ochránený verejný záujem spojený s
pozemkami pri ich využívaní v poľnohospodárstve a lesníctve. Tento zákon reagoval aj na skutočnosť,
že poľnohospodárska pôda je fakticky užívaná družstvami vo väčších celkoch. Zmluvné vzťahy boli
často nejasné a chýbajúce, čo bolo ovplyvnené dôsledkami neusporiadania hospodárskeho vlastníctva
a oddelenosti vlastníctva pozemkov a ostatných majetkových hodnôt potrebných na poľnohospodársku

výrobu. S cieľom zachovať poľnohospodársku výrobu tento zákon priniesol niektoré obmedzenia pre
vlastníkov poľnohospodárskej pôdy.18. Pokiaľ ide o platnosť, resp. neplatnosť nájomnej zmluvy uzatvorenej medzi žalovaným a E. W., v
tomto smere odvolací súd dáva za pravdu odvolateľom, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil
predmetnúzmluvu,keďsanezaoberalurčitosťouvymedzeniapredmetunájmuasúladuprávnehoúkonu

s § 37 Občianskeho zákonníka, ktorý nedostatok by mohol viesť k absolútnej neplatnosti právneho
úkonu. Zároveň možno dať za pravdu odvolateľom, že okresný súd mal túto zmluvu podrobiť kontrole
z hľadiska všeobecných náležitostí vyplývajúcich z Občianskeho zákonníka, medzi ktoré nepochybne
patrí vymedzenie predmetu nájmu. Táto otázka je však v súčasnom štádiu konania irelevantná a bez
ohľadu na to, či uvedená zmluva je platná alebo neplatná, nič to nemení na vecnom výsledku sporu.

19. Vyššie uvedený právny predpis, zákon č. 504/2003 Z. z. totiž osobitne upravil proces vydania
pôdy užívanej či už na základe nájomnej zmluvy, alebo aj bez nájomnej zmluvy (§ 12 ods. 4, 5
citovaného zákona) poľnohospodárskymi podnikmi. Bez ohľadu na to, či poľnohospodársky podnik
(poľnohospodárske družstvo) užívalo poľnohospodársku pôdu na základe platnej alebo neplatnej
zmluvy, uvedený osobitný predpis predpísal osobitný postup na vrátenie a prevzatie pozemku zo strany

vlastníka. Iba predpísaným postupom sa vlastník pozemku, ktorého pôdu užívalo poľnohospodárske
družstvo, mohol ujať reálnej držby predmetu svojho vlastníctva.

20. V zmysle ust. § 12 ods. 4 zákona č. 504/2003 Z. z., ak ide o pozemok, ktorý je užívaný bez nájomnej
zmluvy, doručí jeho vlastník užívateľovi pozemku návrh na uzatvorenie nájomnej zmluvy alebo výzvu

na vrátenie a prevzatie pozemku. Ak nedôjde k uzatvoreniu nájomnej zmluvy alebo ak bola doručená
výzva na vrátenie a prevzatie pozemku, je užívateľ pozemku povinný pozemok vrátiť do 30 dní po zbere
úrody. Ak ide o pozemok v podielovom spoluvlastníctve, postupuje sa podľa § 139 ods. 2 Občianskeho
zákonníka.

21. Osobitné postupy vrátenia a prevzatia pozemkov upravuje citovaný zákon v § 12a pre
prípad pozemkov, ktoré nie sú prístupné alebo ich nemožno racionálne užívať.

22. Je nesporné, že v momente vzniku vlastníckeho práva žalobcu v 1/ rade k pozemkom, ktoré sú
predmetom tohto sporu, tieto boli v užívaní poľnohospodárskeho družstva, ktoré ich užívalo doposiaľ a

užíva ako ucelený súbor poľnohospodárskych pozemkov na poľnohospodársku výrobu. Aby sa mohol
žalobca ujať reálnej držby predmetných nehnuteľností, vyžadovalo sa, aby v zmysle vyššie citovaného
ust. § 12 ods. 4 zákona č. 504/2003 Z. z. doručil žalovanému výzvu na vrátenie a prevzatie
predmetných pozemkov. Na takúto výzvu je oprávnený iba vlastník, teda žalobca v 1/ rade. Doručenie
uvedenej výzvy žalovanému však doposiaľ nepreukázal.

23. Pokiaľ takúto výzvu doručil žalovanému žalobca v 2/ rade, odvolací súd konštatuje, že nebol
oprávneným subjektom. Skôr, ako dôjde k vráteniu a prevzatiu predmetných poľnohospodárskych
pozemkov, nemožno účinne uzatvoriť nájomnú zmluvu na takýto predmet nájmu, keďže vlastník
nedisponuje reálnou držbou nehnuteľností. K uzavretiu nájomnej zmluvy môže vlastník pristúpiť až po

procese vrátenia a prevzatia pozemkov. Podmienkou platnosti uzatvorenia nájomnej zmluvy je spôsobilý
predmet nájmu, týmto však žalobca v 1/ rade v čase uzatvorenia nájomnej zmluvy so žalobcom v 2/
rade nedisponoval.

24. Špeciálny predpis, ktorý sa na predmet sporu vzťahuje, a to zákon č. 504/2003 Z. z. ustanovil

osobitnú procedúru vrátenia a prevzatia držby pozemkov slúžiacich na poľnohospodársku výrobu. Tento
predpis má prednosť aj pred Občianskym zákonníkom ako všeobecným právnym predpisom. Pokiaľ
potom neprebehol proces vrátenia a prevzatia pozemkov podľa osobitného zákona, užíva žalovaný
nehnuteľnosti po práve, v súlade so zákonom č. 504/2003 Z. z. Žalobca v 2/ rade nie je vecne
legitimovaným na podanie negatórnej žaloby.

25. Žalobca v 1/ rade ako vlastník nehnuteľností má nárok na právnu ochranu. Je však potrebné, aby
dodržal osobitný proces podľa zákona č. 504/2003 Z. z. a doručil žalovanému výzvu na vrátenie a
prevzatie pozemkov, ktoré sú predmetom sporu. Ak napriek takejto výzve nedôjde k vydaniu pozemkov

zo strany poľnohospodárskeho podniku, za splnenia zákonný ch predpokladov môže sa vlastník
domáhať na súde ochrany žalobou o vydanie veci (vypratanie nehnuteľností). Je však potrebné vziať do
úvahy, že pokiaľ pozemky vo vlastníctve žalobcu nie sú prístupné alebo ich nemožno racionálne užívať,
namiesto vydania pozemkov nastupuje uzatvorenie podnájomnej zmluvy k pozemkom v primeranejvýmere a bonite - § 12a ods. 1 zákona č. 504/2003 Z. z., a to aj za ingerencie príslušného orgánu štátnej
správy (§ 12a ods. 6 citovaného zákona).

26. Keďže žalobca v 1/ rade doposiaľ žalovanému nedoručil výzvu na vrátenie a prevzatie pozemkov
a nezvolil na ochranu svojho práva správny procesný prostriedok, nie je potrebné vyhodnocovať, či
pozemky žalobcu sú prístupné a či ich možno racionálne využívať.

27. Z uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je vecne

správne. Žalobe žalobcov v 1/ a v 2/ rade nebolo možné vyhovieť, odvolací súd preto napadnutý
rozsudok ako vecne správny potvrdil vrátane výroku o trovách konania, ktorý taktiež vykazuje vecnú
správnosť.

28. Výrok o trovách konania sa opiera o ust. § 396 ods. 1 CSP s poukazom na ust. § 255 ods. 1 CSP.
Úspešným účastníkom konania bol žalovaný, ktorému odvolací súd priznal voči žalobcom 1/, 2/ nárok

na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O ich výške rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením.

29. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerov hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
(§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)