Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. jún 2018

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 23Cb/303/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1314216356
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Maroš Fekete

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2018:1314216356.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III pred sudcom Mgr. Marošom Feketem v spore žalobcu: EUROPE INVEST

UNION spol. s r.o., Amadeho Kračany 489, Kostolné Kračany, IČO: 44 688 539, zastúpeného JUDr.
Miroslavom Pekárom, advokátom, Krížna 44, Bratislava, proti žalovanému: VOLKSWAGEN Finančné
služby Slovensko s.r.o., Vajnorská 98, Bratislava, IČO: 31 341 438, zastúpeného JUDr. Elenou
Štefančíkovou, advokátkou, Veternicová 1, Bratislava, o zaplatenie 28 632,- eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania, pričom o výške náhrady trov konania

žalovaného rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou zo dňa 10. 07. 2014 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 28
632,- eur s úrokom z omeškania vo výške 9,55 % ročne od 06. 05. 2014 do zaplatenia a na náhradu
trov konania.

Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 10. 04. 2010 uzavrel žalobca v pozícií preberajúceho
dlžníka so žalovaným ako veriteľom, ako aj so spoločnosťou pôvodného dlžníka EuroLightStones,

s.r.o., IČO: 44 556 764 Dohodu o postúpení práv a prevzatí záväzkov zo dňa 10. 04. 2010, týkajúcu sa
prevzatia záväzkov zo zmluvy o AutoKredite č. XXXXXX, ako aj zo zmluvy zabezpečovacom prevode
vlastníckeho práva č. XXXXXX.. Vyššie uvedené zmluvy upravovali práva a povinnosti zmluvných strán
jednak pri financovaní, ako aj prevode vlastníckeho práva k motorovému vozidlu AUDI A3- Cabriolet,
VIN C.. Ku dňu 31. 07. 2013 si žalobca splnil voči odporcovi všetky finančné záväzky vyplývajúce
z predmetných zmlúv, k čomu žalobca vystavil Prehlásenie o ukončení zmluvy zo dňa 31. 07. 2013,
ktoré malo byť podkladom pre prevod vlastníckeho práva k motorovému vozidlu na žalobcu titulom

pôvodného zabezpečovacieho prevodu. Pri realizácii prepisu vlastníckeho práva k vozidlu bolo vozidlo
tvoriace predmet financovania zadržané ORPZ Dunajská Streda protokolom č. ORPZ-DS-K l - 291/2013
z dôvodu podozrenia, že vozidlo súvisí so spáchaním trestného činu. V dôsledku uvedenej
skutočnosti nebola naplnená podmienka spätného prevodu vlastníckeho práva vozidla na žalobcu, ku
ktorej povinnosti sa zaviazal žalovaný. Žalobca zistil, že trestné konanie - vyšetrovanie vo vzťahu k
vozidlu je vedené na OR PZ Senec pod č.k. ORP-305/0EK-Sc-2011 z ktorého vyplýva, že:
- dňa 20. 05. 2009 bola k predmetnému vozidlu uzatvorená v Českej republike úverová zmluva č. ÚS

č. 71090386 medzi veriteľom spoločnosťou Credium, a.s., IČO: 251 39 886 a dlžníkom spoločnosťou
KAR KOLEKTION s.r.o., IČO: 255 79 487, súčasťou ktorej bol v čl. 6 zabezpečovací prevod vlastníckeho
práva v prospech spoločnosti Credium, a.s.,- následne napriek existencie zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva bolo vozidlo niekoľkokrát
prevedené (predané), nakoniec dňa 03. 07. 2009 pôvodnému dlžníkovi spoločnosti EuroLightStones,
s.r.o.,

- dňa 10. 04. 2010, čiže takmer rok pred podpisom zmluvy o postúpení práv a povinností pristúpil
žalobca k zmluve o AutoKredite a zabezpečovacom prevode vl. práva č. 681665 zmluvou o postúpení
práv a povinností.
V súlade s uzatvorenou Dohodou o postúpení práv a prevzatí záväzkov zo dňa 10. 04. 2010 bolo
na strane 2 v časti „doba trvania zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva" dohodnuté, že

okamih, kedy dlžník (žalobca) zaplatí všetky svoje záväzky vzniknuté na základe úverovej zmluvy, je
rozväzovacou podmienkou zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva podľa tejto Dohody k
predmetu financovania a preberajúci dlžník týmto dňom nadobúda úplné a výhradné vlastnícke právo
k predmetu financovania. Na základe prípisu žalobcu zo dňa 07. 10. 2013 nazvaného „oznámenie", v
ktorom žalobca uviedol existenciu prekážok spätného prevodu vlastníckeho práva k vozidlu,
žalovaný svojim listom zo dňa 15. 10 .2013 uviedol, že nemá žiadnu vedomosť o tom, že vozidlo

bolo v roku 2010 financované inou spoločnosťou v inom štáte, keďže vozidlo bolo pri uzavretí
zmluvy podrobené kontrole originality, kde neboli zistené žiadne pochybnosti o jeho pôvode. Listami
zo dňa 19. 02. 2014 vyzval žalobca všetky na veci participujúce subjekty (žalovaného, pôvodného
dlžníka ako aj českú spoločnosť Credium - domnelého vlastníka) na zaujatie stanoviska k otázkam, resp.
prekážkam spätného prevodu vlastníckeho práva na žalobcu. Žalovaný vo svojej odpovedi zo dňa 12.

03. 2014 uviedol, že splnením rozväzovacej podmienky podľa čl. II. dohody o postúpení práv a prevzatí
povinností sa žalobca „stal" vlastníkom vozidla - k čomu však reálne nedošlo. Pôvodný dlžník spoločnosť
EuroLightStones s.r.o. si výzvu žalobcu neprevzal ako adresát neznámy. Spoločnosť Credium a.s. vo
svojom liste zo dňa 27. 02. 2014 uviedla, že má na vozidlo zabezpečovací prevod vlastníckeho práva
v zmysle úverovej zmluvy č. XXXXXXXX na sumu 826 818,16 Kč. S poukazom na vyššie uvedené

skutočnostižalobcalistomzodňa22.04.2014adresovanýmžalovanému,akoajspoločnostipôvodného
dlžníka EuroLightStones, s.r.o. jednostranne odstúpil od zmluvy o postúpení práv a povinností zo dňa
10. 04. 2010, ako aj nadväzujúcich zmlúv o AutoKredite č. XXXXXX a zmluvy o zabezpečovacom
prevode práva z dôvodu, že žalovaný nesplnil svoje záväzky spätného prevodu vlastníckeho práva,
pričom tento záväzok je vzhľadom na existujúce vlastnícke práva spoločnosti Credium, a.s. (ktoré vznikli

skôr) nesplniteľný. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a porušenie právnych povinností na
strane žalovaného vznikol žalobcovi v dôsledku odstúpenia od zmluvy nárok na vrátenie poskytnutého
finančného plnenia v žalovanej výške.

Žalovaný k veci samej v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že úverovú zmluvu uzavrel žalovaný

ako veriteľ so spoločnosťou LightStones, s.r.o. (v súčasnosti s obchodným menom EurolightStones,
s.r.o.) ako pôvodným dlžníkom a jej predmetom bol záväzok veriteľa poskytnúť tejto spoločnosti
úver účelovo určený na financovanie osobného motorového vozidla AUDI A3-Cabriolet Attraction, rok
výroby 2009, zdvihový objem 1798 ccm, výkon 118 kW, VIN: C., ktoré vybral pôvodný dlžník a jeho
záväzok poskytnutý úver vrátiť žalovanému v pravidelných mesačných splátkach v zmysle splátkového

kalendára, ktorý tvoril neoddeliteľnú súčasť úverovej zmluvy. Na zabezpečenie záväzku pôvodného
dlžníka voči žalovanému ako veriteľovi z úverovej zmluvy uzavreli strany dňa 03. 07. 2009 zmluvu o
zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva č. XXXXXX, ktorou pôvodný dlžník ako vlastník predmetu
financovania previedol na žalovaného ako veriteľa vlastnícke právo k predmetu financovania. Dňa
10. 04. 2010 uzavrel pôvodný dlžník so žalobcom Dohodu o postúpení práv a prevzatí záväzkov,

na základe ktorej žalobca vstúpil do všetkých práv a povinností pôvodného dlžníka voči žalovanému
ako veriteľovi z úverovej aj zabezpečovacej zmluvy. V zmysle tejto skutočnosti žalobca následne
uhradil žalovanému všetky splátky v zmysle úverovej zmluvy, t.j. svoj záväzok voči žalovanému ako
veriteľovi splnil riadne a včas, čím tento záväzok zanikol. Na základe uvedenej skutočnosti tak žalovaný
vystavil a zaslal žalobcovi Oznámenie o splnení záväzkov z úverovej zmluvy zo dňa 31. 07. 2013,

ktorým žalobcovi oznámil, že úverovú zmluvu považuje za ukončenú a poskytnutý úver za riadne
splatený. Žalobca vo svojom žalobnom návrhu uvádzal, že jednostranným právnym úkonom, a to
listom zo dňa 22. 04. 2014 adresovaným žalovanému aj pôvodnému dlžníkovi odstúpil od úverovej
zmluvy aj zabezpečovacej zmluvy, na základe čoho si uplatnil voči žalovanému právo na vrátenie
uhradených akontácií a splátok poskytnutého úveru podľa úverovej zmluvy v celkovej výške 28 632,-

eur. V zmysle ust. § 324 ods. 1 Obchodného zákonníka záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní riadne
a včas. Toto zákonné ustanovenie má kogentný charakter, od ktorého sa strany nemôžu odchýliť,
pričom je zrejmé, že odstúpenie ako inštitút zániku nesplneného záväzku nie je možné realizovať a
uplatniť po zániku riadne splneného zmluvného záväzku. Vzhľadom na skutočnosť, že záväzok žalobcuvoči žalovanému ako veriteľovi zanikol úhradou poslednej splátky v zmysle úverovej zmluvy, t.j. pred
uplatnením odstúpenia od tejto zmluvy zo strany žalobcu je nepochybné, že žalobcom realizované
odstúpenie od úverovej i zabezpečovacej zmluvy bolo uskutočnené neplatne, t.j. nevyvolalo žiadne

právne účinky. Z uvedeného dôvodu je aj požiadavka žalobcu na vrátenie plnení z úverovej zmluvy
absolútne neopodstatnená, nakoľko na vrátenie poskytnutého plnenia nie je právny dôvod. Podľa ust.
§ 553d ods. 1 Občianskeho zákonníka zánikom zabezpečovaného záväzku právo prechádza späť na
osobu, ktorá zabezpečenie poskytla. Podľa článku V. zabezpečovacej zmluvy tretia veta mal veriteľ bez
zbytočného odkladu vydať dlžníkovi potvrdenie o zániku zabezpečovaného prevodu vlastníckeho práva

a ďalšie dokumenty, ktoré mal vo svojej držbe. Vzhľadom na skutočnosť, že zabezpečovací prevod
práva má akcesorickú povahu vo vzťahu k záväzku, ktorý zabezpečuje, zánikom zabezpečovaného
záväzku zanikne aj vecnoprávny vzťah veriteľa k prevedenému majetkovému právu. K spätnému
prevodu vlastníckeho práva k predmetu financovania na navrhovateľa tak došlo priamo zo zákona
ku dňu zániku zabezpečovaného záväzku. Pokiaľ však žalobca tvrdí, že po zániku zabezpečovaného
záväzku z úverovej zmluvy neprešlo vlastnícke právo k predmetu financovania späť zo žalovaného

na žalobcu z dôvodu existencie vlastníckeho práva k predmetnému vozidlu svedčiaceho inej osobe
(a ktoré vzniklo ešte pred uzavretím úverovej i zabezpečovacej zmluvy), vlastnícke právo k predmetu
financovania nemohlo platne prejsť ani na pôvodného dlžníka a následne odvodene ani na žalovaného,
a to z rovnakého dôvodu podľa zásady súkromného práva - nikto nemôže previesť na iného viac
práv, ako má sám. Jedinou zrejmou povinnosťou žalovaného ako veriteľa voči žalobcovi tak bola v

tejto súvislosti povinnosť vydať žalobcovi potvrdenie o zániku zabezpečovaného prevodu vlastníckeho
práva k predmetu financovania, čo aj žalovaný splnil vystavením prehlásenia o ukončení zmluvy zo
dňa 31. 07. 2013. Tvrdenie žalobcu o tom, že žalovaný porušil svoje zmluvné povinnosti je v tejto
súvislosti zavádzajúce a nepravdivé, pretože podľa článku 1. bod 1. všeobecných zmluvných podmienok
k úverovej zmluve výber, voľba predmetu financovania je výlučne záležitosťou klienta. Veriteľ poskytuje

klientovi finančnú službu - AutoKredit, nezodpovedá teda za akékoľvek vecné ani právne vady predmetu
financovania. Akékoľvek nároky klienta alebo predávajúceho z týchto vád sú vzťahom založeným
kúpnou zmluvou medzi klientom a predávajúcim. Z uvedeného je zrejmé , že úver poskytnutý žalovaným
ako veriteľom na základe úverovej zmluvy pôvodnému dlžníkovi, bol určený na financovanie časti
kúpnej ceny predmetu financovania, na ktorého výber bol oprávnený výlučne pôvodný dlžník a rovnako

tiež výlučne pôvodný dlžník, resp. následne žalovaný, boli povinní znášať aj zodpovednosť v celom
rozsahu za prípadné právne vady predmetu financovania. Aj napriek k skutočnosti, že na základe
zabezpečovacej zmluvy došlo k zmene v evidencii motorových vozidiel a ich vlastníkov, táto má výlučne
evidenčný charakter a nezakladá vznik, zmenu či zánik vlastníckeho práva jednotlivých osôb k tam
uvedeným vozidlám.

Žalobca k veci ešte uviedol, že účelom zmluvy o Autokredite bolo financovanie konkrétneho motorového
vozidla, čo vyplýva jednak zo špecifikácie predmetu financovania v zmluve o Autokredite, ako aj
čl. I všeobecných zmluvných podmienok žalovaného definujúceho účel úveru. Ďalej v zmluve o
zabezpečovacom prevode je priamy odkaz na zmluvu o Autokredite a definovaný predmet

financovania, ktorý je súčasne predmetom zabezpečovacieho prevodu. Samotné vozidlo bolo teda
súčasťou podstatných zmluvných podmienok v oboch zmluvách, ku ktorým žalobca v dobrej viere
pristúpil, pričom akákoľvek väzba práv a povinností na vozidlo založila nemožné plnenie, keďže sa
preukázalo, že ide o vozidlo, patriace už v žalobe uvedenej českej spoločnosti Credium, a.s. Žalobca
sa stal obeťou podvodného konania, ktoré neodhalil ani žalovaný (a to ani kontrolou originality), pričom

je nesporné, že žalobca vychádzajúc z dobrého mena žalovaného nepredpokladal, že sa v dôsledku
jeho nedôslednosti stane obeťou podvodu. Právnym faktom však zostáva, že právne a vlastnícky
neexistoval predmet oboch zmlúv, t.j. samotné vozidlo, to existovalo len fyzicky, avšak nie právne
vlastnícky, či už u žalobcu alebo žalovaného. Je logické, že žalobca sa domnieval, že vstupuje do
právneho vzťahu, ktorého výsledkom po splatení úveru bude vlastnícke právo k vozidlu. Tento záver

vyplýval aj s uzatvorených zmlúv, do ktorých žalobca vstúpil. V zmysle ust. § 37 ods. 2 OZ právny úkon,
ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný. S poukazom na vyššie uvedené tak úkon Dohody
o postúpení práv a prevzatí záväzkov, ako aj právne úkony uzavretej zmluvy o Autokredite, ako aj
zmluvy o zabezpečovacom prevode sú právnymi úkonmi od začiatku neplatnými, pričom ide o absolútnu
neplatnosť. V nadväznosti na uvedené neobstojí záver žalovaného, že záväzky zanikli ich splnením,

keďže tieto záväzky jednak nikdy platne nevznikli, naviac jediné plnenie vo veci vykonával žalobca,
pričom mu nebolo poskytnuté protiplnenie vo forme spätného prevodu vlastníckeho práva k vozidlu, a to
z dôvodu nemožnosti takéhoto plnenia. V súlade s uzatvorenou Dohodou o postúpení práv a prevzatí
záväzkov zo dňa 10. 04. 2010 bolo v časti „doba trvania zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva"dohodnuté, že okamihom, keď dlžník (žalobca) zaplatí všetky svoje záväzky vzniknuté na základe
úverovej zmluvy, je rozväzovacou podmienkou zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva podľa
tejto Dohody k predmetu financovania a preberajúci dlžník týmto dňom nadobúda úplné a

výhradné vlastnícke právo k predmetu financovania. Z uvedeného opäť vyplýva, že jediná povinnosť,
ktorá bola splnená, bola povinnosť na strane žalobcu hradiť jednotlivé splátky úveru. Zmyslom spätného
prevodu vlastníckeho práva, ako to nakoniec vyplýva aj z dohody o postúpení práv a prevzatí záväzkov
zo dňa 10. 04. 2010, je nadobudnutie úplného a výhradného vlastníckeho práva žalobcu k
vozidlu. Nie je potrebné polemizovať, že dohoda o postúpení práv a prevzatí záväzkov zo dňa 10. 04.

2010modifikovalasvojimobsahompredchádzajúcezmluvy,atozmluvuoAutokrediteazabezpečovaciu
zmluvu. Sekundárne platí, že pokiaľ by išlo o nemožné plnenia, tak ide o absolútne neplatný právny
úkon, čiže nemohla byť a v skutočnosti reálne ani nebola splnená žalovaným uvádzaná podmienka
vystavenia potvrdenia o zániku zabezpečovacieho práva, resp. jeho spätného prechodu zo zákona,
keďže vlastnícke právo prejsť na žalobcu reálne nikdy nemohlo. V zmysle čl. 1. bod 1 všeobecných
zmluvných podmienok žalovaný nezodpovedá za voľbu predmetu financovania, ani za jeho prípadne

právne či vecné vady. Je nutné zdôrazniť a opätovne zopakovať, že žalobca podľa Dohody o postúpení
práv a prevzatí záväzkov zo dňa 10. 04. 2010 vstúpil už do existujúcich právnych vzťahov, pričom
samotná dohoda o postúpení práv a prevzatí záväzkov svojim obsahom modifikovala predchádzajúce
zmluvy.Včasevstupužalobcudotýchtovzťahovboldočasnýmvlastníkomvozidlažalovaný,čiževozidlo
prešlo registráciou na dopravnom inšpektoráte, bolo formálne vo vlastníctve žalované, čiže žalobca

nemohol mať žiadne pochybnosti o tom, že záväzok spätného prevodu bude riadne splnený. Žalobca
mohol vstúpiť len do už existujúcich vzťahov, ktoré boli aktuálne ku dňu uzavretia dohody o postúpení
práv a prevzatí záväzkov zo dňa 10. 04. 2010, pričom žalobca vstupoval do zmluvného vzťahu ako
spotrebiteľ.

Žalovaný k veci ešte uviedol, že predmetom úverovej zmluvy bolo poskytnutie úveru na financovanie
vozidla, ktoré žalovaný nevybral a predmetom zabezpečovacieho prevodu práva bolo žalovaného
prijatie zabezpečenia vozidla od žalobcu. Splnenie rozväzovacej podmienky nastáva zo zákona a dané
vlastnícke právo k motorovému vozidlu ako predmetu financovania prešlo na žalobcu zo zákona, nebol
k nemu potrebný žiadny úkon žalovaného.

Súd prvej inštancie rozhodol dňa 27. 07. 2016 rozsudkom č.k. 23Cb 303/2015-145 tak, že žalobu
zamietol a žalobcu zaviazal na náhradu trov konania žalovaného.

Uvedený rozsudok odôvodnil súd prvej inštancie nasledovne:

„Súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že úverovú zmluvu, označenú ako zmluvu o
AutoKredite č. XXXXXX uzavrel žalovaný ako veriteľ so spoločnosťou LightStones, s.r.o. (aktuálne
EurolightStones, s.r.o.) ako pôvodným dlžníkom a jej predmetom bol záväzok veriteľa poskytnúť tejto
spoločnosti úver účelovo určený na financovanie osobného motorového vozidla AUDI A3-Cabriolet
Attraction, rok výroby 2009, zdvihový objem 1798 ccm, výkon 118 kW, VIN: C., ktoré vybral pôvodný

dlžník a jeho záväzok poskytnutý úver vrátiť žalovanému v pravidelných mesačných splátkach v
zmysle splátkového kalendára, ktorý tvoril neoddeliteľnú súčasť tejto úverovej zmluvy. Na zabezpečenie
záväzku pôvodného dlžníka voči žalovanému ako veriteľovi z úverovej zmluvy uzavreli strany dňa
03. 07. 2009 zmluvu o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva č. XXXXXX, ktorou pôvodný
dlžník ako vlastník predmetu financovania previedol na žalovaného ako veriteľa vlastnícke právo k

predmetu financovania. Dňa 10. 04. 2010 uzavrel pôvodný dlžník so žalobcom Dohodu o postúpení
práv a prevzatí záväzkov, na základe ktorej žalobca vstúpil do všetkých práv a povinností pôvodného
dlžníka voči žalovanému ako veriteľovi z úverovej aj zabezpečovacej zmluvy. V zmysle tejto skutočnosti
žalobca následne uhradil žalovanému všetky splátky v zmysle úverovej zmluvy, t.j. svoj záväzok voči
žalovanému ako veriteľovi splnil riadne a včas, teda ku dňu 31. 07. 2013 si žalobca splnil voči odporcovi

všetky finančné záväzky vyplývajúce z predmetných zmlúv, na čo žalovaný vystavil dňa 31. 07. 2013
Prehlásenie o ukončení zmluvy, ktoré malo byť podkladom pre prevod vlastníckeho práva k motorovému
vozidlu na žalobcu titulom pôvodného zabezpečovacieho prevodu. Pri realizácii prepisu vlastníckeho
práva k vozidlu bolo vozidlo tvoriace predmet financovania zadržané ORPZ Dunajská Streda protokolom
č. ORPZ-DS-K l - 291/2013 z dôvodu podozrenia, že vozidlo súvisí so spáchaním trestného činu. Z

príslušného trestného konania vyplývalo, že dňa 20. 05. 2009 bola k predmetnému vozidlu uzatvorená v
Českej republike úverová zmluva č. ÚS č. 71090386 medzi spoločnosťou Credium, a.s., IČO: 251 39 886
veriteľom a spoločnosťou KAR KOLEKTION s.r.o., IČO: 255 79 487 ako dlžníkom, súčasťou ktorej bol
v čl. 6 zabezpečovací prevod vlastníckeho práva v prospech spoločnosti Credium, a.s. Následne bolovozidlo dňa 03. 07. 2009 predané pôvodnému dlžníkovi spoločnosti EuroLightStones, s.r.o. V súlade
s uzatvorenou Dohodou o postúpení práv a prevzatí záväzkov zo dňa 10. 04. 2010 bolo dohodnuté,
že okamih, kedy dlžník (žalobca) zaplatí všetky svoje záväzky vzniknuté na základe úverovej zmluvy,

preberajúci dlžník týmto dňom nadobúda úplné a výhradné vlastnícke právo k predmetu financovania.
Žalovaný svojim listom zo dňa 15. 10. 2013 uviedol, že nemá žiadnu vedomosť o tom, že vozidlo
bolo v roku 2010 financované inou spoločnosťou v inom štáte, keďže vozidlo bolo pri uzavretí zmluvy
podrobené kontrole originality, kde neboli zistené žiadne pochybnosti o jeho pôvode. Žalobca listom zo
dňa 22. 04. 2014 adresovaným žalovanému, ako aj spoločnosti pôvodného dlžníka EuroLightStones,

s.r.o. jednostranne odstúpil od zmluvy o postúpení práv a povinností zo dňa 10. 04. 2010, ako aj
nadväzujúcich zmlúv o AutoKredite č. XXXXXX a zmluvy o zabezpečovacom prevode práva z dôvodu,
že žalovaný nesplnil svoje záväzky spätného prevodu vlastníckeho práva.
Vyššie konštatované skutočnosti ako zistený skutkový stav vyplývali jednoznačne nielen z vykonaného
dokazovania, ale aj zo zhodných tvrdení strán v zmysle ust. § 186 ods. 2 veta prvá C.s.p.
Vzhľadom na vyššie uvedený, jednoznačne a stranami sporu nesporne zistený skutkový stav a za

použitia vyššie uvedených citovaných zákonných ustanovení mal súd za to, že žalobca vstúpil do práv
a povinností pôvodného dlžníka žalovaného, spoločnosti LightStones, s.r.o. (aktuálne EurolightStones,
s.r.o.) a ako dlžník žalobca vrátil žalovanému celý úver, ktorý pôvodne poskytol žalovaný spoločnosti
LightStones, s.r.o. (aktuálne EurolightStones, s.r.o.). V zmysle vyššie uvedených uzavretých zmlúv mal
následne žalovaný povinnosť previesť na žalobcu vlastnícke právo k motorovému vozidlu AUDI A3-

Cabriolet Attraction, rok výroby 2009, zdvihový objem 1798 ccm, výkon 118 kW, VIN: C., pričom žalovaný
si túto svoju zmluvnú povinnosť nemohol splniť, nakoľko vlastnícke právo k predmetnému motorovému
vozidlu patrilo inému subjektu. Súd považoval s prihliadnutím na všetky okolnosti sporu za preukázané,
že žalobca ako nový dlžník žalovaného vstúpil do úverovej zmluvy na strane dlžníka žalovaného a ako
dlžník vrátil žalovanému ako veriteľovi predmetný úver splnením splátkového kalendára. Z tohto vyplýva,

že žalobca vrátil žalovanému poskytnuté peňažné prostriedky, ktoré žalovaný ako veriteľ poskytol
pôvodnému dlžníkovi spoločnosti LightStones, s.r.o. (aktuálne EurolightStones, s.r.o.), pričom žalobca
takéto pristúpenie do práv a povinností tohto pôvodného dlžníka urobil na základe svojho právneho
vzťahu s týmto pôvodným dlžníkom. Uvedené konanie realizoval žalobca v predpoklade, že po splnení
zmluvnej povinnosti tohto pôvodného dlžníka žalovanému nadobudne vlastnícke právo k predmetnému

motorovému vozidlu, ktoré mal pôvodne nadobudnúť onen pôvodný dlžník.
Skutočnosť, že vlastnícke právo k predmetnému motorovému vozidlu nakoniec na žalobcu neprešlo,
nemala vplyv na samotný zmluvný vzťah pôvodného dlžníka spoločnosti LightStones, s.r.o. (aktuálne
EurolightStones, s.r.o.) voči žalovanému, konkrétne úverovú zmluvu, v zmysle ktorej žalovaný poskytol
tomuto pôvodnému dlžníkovi úver - peňažné prostriedky a tento pôvodný dlžník poskytnutý úver vrátil

žalovanému prostredníctvom žalobcu ako subjektu, ktorý počas existencie tohto zmluvného vzťahu
vstúpil doň na strane pôvodného dlžníka, čím sa stal sám dlžníkom žalovaného. Keďže prišlo k
splneniu zmluvnej povinnosti dlžníka vrátiť poskytnutý úver veriteľovi (žalovanému), tento zmluvný vzťah
uvedeným splnením zmluvnej povinnosti zanikol. Bolo síce dohodnuté, že v takomto prípade prevedie
žalovaný na žalobcu vlastnícke právo k predmetnému motorovému vozidlu, avšak táto dohoda sa

ukázala ako nemožná, nakoľko vlastnícke právo k predmetnému motorovému vozidlu patrilo tretiemu
subjektu, takže ho žalovaný nemohol na žalobcu previesť.
Otázkou v spore bolo, či uvedeným neprevedením vlastníckeho práva k predmetnému motorovému
vozidlu na žalobcu vznikol žalobcovi nárok na sankciu, ktorý si žalobca uplatnil predmetnou žalobou na
súde. Podľa názoru súdu žalobcovi v tejto súvislosti vznikol žalovaný nárok, pretože žalobca zaplatil

ako nový dlžník žalovanému peňažné prostriedky ako úver, i keď tieto peňažné prostriedky neboli
poskytnuté žalobcovi, ale pôvodnému dlžníkovi žalovaného, spoločnosti LightStones, s.r.o. (aktuálne
EurolightStones, s.r.o.), z čoho je zrejmé, že žalobca reálne od žalovaného neprijal žiadne peňažné
prostriedky, ale tieto peňažné prostriedky za subjekt, ktorý ich skutočne prijal (pôvodný dlžník spoločnosť
LightStones, s.r.o. (aktuálne EurolightStones, s.r.o.)) žalovanému zaplatil, takže žalobca de facto

zaplatil žalovanému určitú sumu, za ktorú malo byť naňho prevedené vlastnícke právo k predmetnému
motorovémuvozidlu,čovšaknenastalo.Zuvedenéhotedavyplýva,žemajetokžalobcusatýmtozmenšil
o sumu, ktorú za pôvodného dlžníka zaplatil žalovanému, pretože za túto zaplatenú sumu nedostal
žalobca predpokladanú protihodnotu (vlastnícke právo k predmetnému motorovému vozidlu).
Súd teda vyhodnotil na základe uvedeného, že žalobcovi sa v skutočnosti zmenšil majetok uvedeným

spôsobom, takže mal nárok na vrátenie tejto časti zmenšenia svojho majetku. Podľa názoru súdu
však zodpovedným subjektom za uvedené zmenšenie majetku žalobcu nebol žalovaný, ale pôvodný
dlžník od žalovaného, spoločnosť LightStones, s.r.o. (aktuálne EurolightStones, s.r.o.), pretože žalobca
zaplatil žalovanému peňažné prostriedky, ktoré reálne prijal tento pôvodný dlžník žalovaného na základeprávneho vzťahu s týmto pôvodným dlžníkom žalovaného. V zmluvnom vzťahu žalovaného, pôvodného
dlžníka žalovaného, spoločnosti LightStones, s.r.o. (aktuálne EurolightStones, s.r.o.) a žalobcu:
- žalovaný poskytol peňažné prostriedky pôvodnému dlžníkovi, spoločnosti LightStones, s.r.o. (aktuálne

EurolightStones, s.r.o.), ktoré prijal späť od žalobcu,
- žalobca zaplatil žalovanému peňažné prostriedky, ktoré prijal pôvodný dlžník žalovaného, spoločnosť
LightStones, s.r.o. (aktuálne EurolightStones, s.r.o.) a vlastnícke právo k motorovému vozidlu na žalobcu
nebolo prevedené, a
- pôvodný dlžník žalovaného, spoločnosť LightStones, s.r.o. (aktuálne EurolightStones, s.r.o.) prijal od

žalovaného peňažné prostriedky, ktoré nikomu nevrátil.
Z uvedeného rozboru reálneho stavu skutkových okolností vyplýva, že v danom zmluvnom vzťahu
žalobca bez akejkoľvek majetkovej kompenzácie zaplatil za pôvodného dlžníka žalovaného, spoločnosti
LightStones, s.r.o. (aktuálne EurolightStones, s.r.o.) ním prijaté peňažné prostriedky a tento pôvodný
dlžníkibatietopeňažnéprostriedkyprijalbeztoho,abyichzaplateniežalobcomzaňhospätnerefundoval
žalobcovi, alebo aby zabezpečil prevedenie vlastníckeho práva k predmetnému motorovému vozidlu na

žalobcu,čímvzmysleust.§451ods.2Občianskehozákonníkazískalneoprávnenýmajetkovýprospech
voči žalobcovi, čím sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil.
Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti mal súd za to, že žalobcovi je povinný nahradiť
žalovanú sumu (dôvodnosť výšky ktorej súd vzhľadom na dôvody svojho rozhodnutia neskúmal) nie
žalovaný, ale pôvodný dlžník žalovaného, spoločnosť EurolightStones, s.r.o., IČO: 44 556 764, na

základe čoho súd žalobu žalobcu na zaplatenie sumy 28 632,- eur s príslušenstvom ako nedôvodnú
zamietol.
Súd tvrdenie žalovaného, že „žalobca vstupoval do zmluvného vzťahu ako spotrebiteľ“ považoval za
vyvrátené samotným znením ust. § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého spotrebiteľom
je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej

obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, pričom z výpisu z obchodného registra žalobcu
mal súd preukázané, že žalobca bol v čase vzniku zmluvného vzťahu (a bol ním aj v čase vyhlásenia
tohto rozsudku) podnikateľom - právnickou osobou podľa ust. § 2 ods. 2 písm. a) a ust. § 261 ods. 1 a
8 Obchodného zákonníka podnikateľom, takže žalobca ako podnikateľ nespĺňal podľa ust. § 52 ods. 4
Občianskeho zákonníka status spotrebiteľa, nakoľko nikdy počas svojej existencie ako právnickej osoby

nebol fyzickou osobou.“

Súd prvej inštancie vykonal pri svojom rozhodnutí nasledovné dôkazy: technickým preukazom
motorového vozidla, kúpnou zmluvou zo dňa 03. 07. 2009, Dohodou o postúpení práv a prevzatí
záväzkov zo dňa 10. 04. 2010, zmluvou o AutoKredite č. XXXXXX, všeobecnými zmluvnými

podmienkami zmluvy o AutoKredite, splátkovým kalendárom k zmluve o AutoKredite, zmluvou
zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva č. XXXXXX, Prehlásením o ukončení zmluvy zo dňa
31. 07. 2013, protokolom č. ORPZ-DS-K l - 291/2013 ORPZ Dunajská Streda zo dňa 30. 09. 2013,
oznámením žalovaného zo dňa 31. 07., 2013, listom žalobcu zo dňa 07. 10. 2013, listom žalovaného
zo dňa 15. 10. 2013, listom žalobcu zo dňa 19. 02. 2014, listom žalovaného zo dňa 12. 03. 2014,

odstúpením žalobcu zo dňa 22. 04. 2014 od zmlúv o AutoKredite č. XXXXXX a zmluvy zabezpečovacom
prevode vlastníckeho práva č. XXXXXX a Dohody o postúpení práv a prevzatí záväzkov zo dňa 10.
04. 2010, listom žalovaného zo dňa 26. 05. 2014, úverovou zmluvou č. XXXXXXXX zo dňa 20. 05.
2009, úverovými podmienkami spoločnosti Credium, a.s., protokolom o prevzatí predmetu financovania
k úverovej zmluve č. XXXXXXXX, spisom ORPZ Dunajská Streda protokolom č. ORPZ-DS-K l -

291/2013, uznesením ORPZ v Senci protokolom č. ORP-305-/OEK-SC-2011, zapožičaným trestným
spisom tunajšieho súdu č.k. 46T 78/2015, výpismi z obchodného registra spoločností strán sporu, ako
aj ďalšími listinnými dôkazmi, založenými v spise.

Súd prvej inštancie použil pri svojom rozhodnutí nasledovné zákonné ustanovenia:

„ust. § 1 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého tento zákon upravuje postavenie podnikateľov,
obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.
ust. § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka, podľa ktorého právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú
ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa
predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa

obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
ust. § 2 ods. 2 písm. a) Obchodného zákonníka, podľa ktorého podnikateľom podľa tohto zákona je
osoba zapísaná v obchodnom registri.ust. § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy
medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich
podnikateľskej činnosti.

ust. § 261 ods. 8 Obchodného zákonníka, podľa ktorého pri použití tejto časti zákona podľa odsekov 1
a 2 je rozhodujúca povaha účastníkov pri vzniku záväzkového vzťahu.
ust. § 324 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas
a riadne.
ust. § 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého občiansky zákonník upravuje majetkové vzťahy

fyzických a právnických osôb, majetkové vzťahy medzi týmito osobami a štátom, ako aj vzťahy
vyplývajúce z práva na ochranu osôb, pokiaľ tieto občianskoprávne vzťahy neupravujú iné zákony.
ust. § 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého právny úkon, ktorého predmetom je plnenie
nemožné, je neplatný.
ust. § 553d ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zánikom zabezpečovaného záväzku právo
prechádza späť na osobu, ktorá zabezpečenie poskytla. Veriteľ je bez zbytočného odkladu povinný vec

v jeho držbe vydať, a ak niet odlišnej dohody, spolu s tým, čo k nej pribudlo.
ust. § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí,
musí obohatenie vydať.
ust. § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého bezdôvodným obohatením je majetkový
prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením

z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
ust. § 497 Obchodného zákonníka, podľa ktorého zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie
dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
ust. § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri

uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.“

Proti uvedenému rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca odvolanie, v ktorom uviedol, že súd
prvéhostupňadostatočneasprávnezistilskutkovýstavveci,ktorýbolnesporný,pričomnazákladetakto

správne zisteného skutkového stavu veci dospel k nesprávnym právnym záverom. Súd prvej inštancie
nesprávne pri právnom posúdení veci uvádzal, že Dohodu o postúpení práv a prevzatí záväzkov
zo dňa 10. 04. 2010 uzavrel žalobca s pôvodným dlžníkom. V skutočnosti išlo o trojdohodu, ktorej
účastníkom bol aj žalovaný. Predmetom trojdohody nebol jednoduchý úkon prevzatia dlhu viazaný
na súhlas veriteľa, ale išlo o vstup do práv a povinnosti zmluvnej strany (pôvodného dlžníka) s

účinkami ex nunc, t.j. momentu vstupu. Súd prvej inštancie dospel k nesprávnym právnym záverom,
spočívajúcim zjednodušene síce v existencii žalovaného nároku žalobcu, avšak v absencii pasívnej
legitimácie žalovaného - pasívne legitimovaný bol podľa súdu pôvodný dlžník. Súd prvej inštancie pri
právnom posúdení veci vychádzal z predpokladov, že žalobca vrátil žalovanému „za“ pôvodného dlžníka
poskytnuté finančné prostriedky (žalovaná suma), pričom žalobca tak učinil nesporne v predpoklade,

že od žalovaného nadobudne vlastnícke právo k vozidlu. To, že vlastnícke právo k vozidlu na žalobcu
nakoniec neprešlo, nemá podľa záveru súdu prvej inštancie dopad na zmluvný (úverový) vzťah
pôvodného dlžníka, ktorý podľa názoru súdu prvej inštancie tento svoj dlh vrátil prostredníctvom žalobcu.
Táto právna úvaha bola podľa žalobcu právne neprijateľná a nesprávna. Súd prvej inštancie ďalej
konštatoval, že vo vzťahu k dohode o prevode vlastníckeho práva k vozidlu na žalobcu sa ukázalo,

že táto dohoda je nemožná. Z pohľadu žalobcu nie je zrejmé, prečo súd prvej inštancie pri právnom
posúdení veci nepracoval so svojim vlastným záverom o nemožnosti plnenia - prevodu vozidla. Žalobca
už vo svojom vyjadrení k odporu poukázal na absolútnu neplatnosť (ust. § 37 ods. 2 Občianskeho
zákonníka) právneho úkonu Dohody o postúpení práv a prevzatí záväzkov, ako aj právneho úkonu
uzavretej zmluvy o Autokredite, ako aj zmluvy o zabezpečovacom prevode. Súd prvej inštancie

napriek vlastnému záveru o nemožnosti plnenia nezaujal preskúmateľné a explicitné stanovisko k
otázkam absolútnej neplatnosti dotknutých právnych úkonov, a to napriek tomu, že ide nesporne právne
rozhodujúcu skutočnosť. V tejto časti z hľadiska posúdenia, resp. neposúdenia absolútnej neplatnosti,
trpí rozhodnutie tak inou vadou - nepreskúmateľnosť rozhodnutia a súčasne nesprávnym právnym
posúdením, keď súd zrejme neprihliadol na absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Z hľadiska existencie

zodpovednostného vzťahu súd prvej inštancie jednoznačne a správne konštatoval, že žalobcovi
nepochybne vznikol žalovaný nárok, keďže jeho majetok sa zmenšil o sumu, ktorú uhradil žalovanému.
Súd prvej inštancie ďalej vo vzťahu tak k sporovým stranám ako aj k pôvodnému dlžníkovi skúmal
otázku, kto sa na úkor žalobcu v danom trojuholníku obohatil, pričom dospel k nesprávnemu právnemuzáveru o tom, že na úkon žalobcu sa obohatil pôvodný dlžník (pasívna legitimácia), ktorý je zodpovedný
(nie je zrejmé prečo) za zmenšenie majetku žalobcu. Z hľadiska správneho právneho posúdenia je
nevyhnutné správne posúdenie otázky absolútnej neplatnosti (nemožnosť plnenia) právneho úkonu

tak zmluvy o postúpení, ako aj zrejme tomu predchádzajúcich zmlúv (uzatvorených ešte „pôvodným
dlžníkom“) o autokredite a o zabezpečovacom prevode. Z obsahu zmlúv je nesporné, že ide o
zmluvy vzájomne podmienené, keď z obsahu zmlúv je zrejmé, že účelom Zmluvy o Autokredite je
financovanie konkrétneho motorového vozidla, ktorá skutočnosť vyplýva jednak z špecifikácie predmetu
financovania v zmluve o Autokredite, ako aj čl. I VPP žalovaného definujúceho účel úveru. Ďalej v

zmluve o zabezpečovacom prevode je priamy odkaz na zmluvu o Autokredite a definovaný predmet
financovania, ktorý je súčasne predmetom zabezpečovacieho prevodu. Je nutné zdôrazniť, že žalobca
zmluvou o postúpení práv a prevzatí záväzkov „vstúpil“ (pokiaľ by bola zmluva platná), resp. mal
„vstúpiť“ do postavenia pôvodného dlžníka, pričom postavenie žalobcu, po takomto vstupe bolo logicky
a nepochybne modifikované časom, ako aj samotnou dohodou, t.j. žalobca nevstupoval do postavenia
pôvodného dlžníka ku dňu 03. 07. 2009, kedy vznikol pôvodný vzťah medzi žalovaným a pôvodným

dlžníkom založený zmluvami o autokredite a zabezpečovacom prevode, ale vstupoval ku dňu 10. 04.
2010, t.j. ku dňu uzavretia trojdohody o postúpení práv a prevzatí záväzkov, kedy boli pôvodné vzťahy
modifikované časom, a to najmä vo vzťahu, že časť bola uhradená a vlastníkom vozidla bol žalovaný,
ktorý sa zaviazal uvedené vozidlo previesť na žalobcu, čo sa ukázalo ako nemožná/nesplniteľná
podmienka. Naviac je potrebné zdôrazniť, že pôvodné zmluvné vzťahy medzi žalovaným a pôvodným

dlžníkom boli po vstupe žalobcu modifikované okrem iného aj samotným obsahom Dohody o postúpení
práv a prevzatí záväzkov, kedy podmienka prevodu vlastníckeho práva k vozidlu po zaplatení určených
splátok bola podstatnou a neopomenuteľnou zmluvnou klauzulou, nemožnosť plnenia ktorej musí a
má za následok neplatnosť celého zmluvného vzťahu. Inak povedané, ak by bola Dohoda o postúpení
práv podľa ust. § 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná, tak žalobca plnil žalovanému

bez právneho dôvodu, súčasne žalovanému vznikol nárok (škodový) voči pôvodnému dlžníkovi na
vrátenie poskytnutých finančných prostriedkov. Ak by za zmenšenie majetku žalobcu zodpovedal
pôvodný dlžník, za ktorého bez majetkovej kompenzácii uhradil dlh žalobca, aj táto úvaha súdu prvej
inštancie je nesprávna, pretože môže byť založená výlučne na koncepcii platných zmluvných vzťahov,
t.j. platnej Dohody o postúpení práv a záväzkov, Zmluvy o Autokredite a Zabezpečovacom prevode.

Z tohto hľadiska však súd prvej inštancie pri skúmaní zodpovednostného vzťahu musí vychádzať
zo zmluvnej úpravy, pri ktorej nemôže opomenúť povinnosť žalovaného previesť vlastnícke právo k
vozidlu na žalobcu. Pokiaľ však žalovaný túto svoju povinnosť nesplnil, musí z dôvodu porušenia
zmluvnej povinnosti vzniknúť zodpovednostný vzťah ako sankcia za porušenie povinnosti, prípadne
škoda ako taká, ktorej výška zodpovedá hodnote nesplnenej povinnosti. V konečnom dôsledku neobstojí

predovšetkým úvaha, ktorá nie je ďalej vysvetlená, že za zmenšenie majetku zodpovedá pôvodný
dlžník, pokiaľ by tak skutočne bolo, tak danému zmenšeniu majetku žalobcu by mal zrejme zodpovedať
zväčšenie majetku pôvodného dlžníka, ku ktorému nedošlo. Z hľadiska právneho posúdenia súd prvej
inštancie pochybil, keď existenciu zodpovednostných vzťahov posudzoval len v úvahe medzi tromi
subjektmi t.j. žalobca, žalovaný a pôvodný dlžník. Podľa názoru žalobcu bolo potrebné posudzovať

tieto vzťahy reťazovo, kedy: vo vzťahu ku škode žalobcu je zodpovedný žalovaný, vo vzťahu ku škode
žalovaného je zodpovedný pôvodný dlžník, vo vzťahu ku škode spôsobené pôvodnému dlžníkovi je
zodpovedný pôvodný majiteľ... V každom kroku reťaze daných zodpovednostných vzťahov si môžu
subjekty uplatňovať škodový nárok len k subjektu, s ktorým sú v priamom právnom vzťahu, a ktorý v
danom priamom právnom vzťahu nesie zodpovednosť v rade. To znamená, že škodový nárok si môže

žalobca uplatniť len voči žalovanému, ktorému poskytol finančné plnenie bez protihodnoty. Súd prvej
inštancie neposudzoval a zrozumiteľne neobjasnil otázku absolútnej neplatnosti Dohody o postúpení
práv a záväzkov (ust. § 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka), a to napriek tomu, že nemožnosť plnenia
v časti prevodu vozidla sám v odôvodnení rozhodnutia konštatoval. V prípade absolútnej neplatnosti
by došlo k zásadnej zmene - zjednodušeniu právneho posúdenia uplatneného nároku titulom plnenia

bez právneho dôvodu. Súd prvej inštancie následne nesprávne stanovil pasívnu legitimáciu vo vzťahu
k uplatnenému nároku na pôvodného dlžníka.

Žalovaný sa k odvolaniu žalovaného vyjadril tak, že z ust. § 553d ods. 1 Občianskeho zákonníka
je zrejmé, že splnenie rozväzovacej podmienky, ktorej naplnením dochádza priamo zo zákona k

spätnému prevodu vlastníckeho práva na oprávnený subjekt, nie je zmluvnou povinnosťou žalovaného.
Podľa článku V. zabezpečovacej zmluvy, tretia veta „veriteľ bez zbytočného odkladu vydá dlžníkovi
potvrdenie o zániku zabezpečovaného prevodu vlastníckeho práva a ďalšie dokumenty, ktoré má vo
svojej držbe...“. Uvedenú povinnosť si žalovaný splnil písomným oznámením o splnení záväzkov zúverovej zmluvy zo dňa 31. 07. 2013, čo nebolo medzi stranami sporné. Vzhľadom na skutočnosť, že
zabezpečovací prevod práva má akcesorickú povahu vo vzťahu k záväzku, ktorý zabezpečuje, zánikom
zabezpečovaného záväzku zanikne aj vecnoprávny vzťah veriteľa k prevedenému majetkovému právu,

a to ku dňu zániku zabezpečovaného záväzku. Podľa názoru žalovaného skutočnosť, že predmet
financovania má akékoľvek právne vady, resp. že vlastnícke právo k vozidlu údajne prináleží inému
subjektu, na základe čoho považuje žalobca všetky zmluvy za neplatné pre nemožnosť ich plnenia,
nebola v konaní žalobcom preukázaná, uvedené nezakladá zodpovednosť žalovaného a nebolo to
ani predmetom konania na súde prvej inštancie. Skutočnosť, že tretia osoba pôsobiaca na území

Českej republiky si uplatnila vlastnícke právo k vozidlu je podľa názoru žalovaného bez ďalšieho
navyše sporná, nakoľko na území Slovenskej republiky došlo k viacerým preukázateľným prevodom
vlastníckeho práva k predmetu financovania, na základe čoho nie je možné jednoznačne vylúčiť, že
iný subjekt dobromyseľne nadobudol vlastnícke právo k vozidlu, od ktorého toto nadobudol právny
predchodcažalobcu.Jetaknepochybné,žežalovanýneporušilžiadnuzmluvnúanizákonnúpovinnosťv
súvislosti s úverovou zmluvou, zabezpečovacou zmluvou či Dohodou o postúpení a tvrdenia žalobcu tak

žalovaný považoval za účelové v celom rozsahu. V tomto konaní si žalobca uplatňuje voči žalovanému
nárok na vrátenie sumy vo výške plnenia poskytnutého žalovanému v postavení veriteľa v zmysle
úverovejzmluvy,t.j.vovýške28632,-eurspoločnespríslušenstvom,atotitulomodstúpeniaodúverovej
zmluvy a ostatných súvisiacich zmlúv, t.j. zabezpečovacej zmluvy a dohody o postúpení v čase po
ich riadnom ukončení, resp. titulom bezdôvodného obohatenia ako majetkového prospech získaného

plnením z neplatného právneho úkonu. V zmysle ust. § 324 ods. 1 Obchodného zákonníka záväzok
zanikne, ak sa veriteľovi splní riadne a včas. Citované zákonné ustanovenie má kogentný charakter,
od ktorého sa strany nemôžu odchýliť, pričom je zrejmé, že odstúpenie ako inštitút zániku nesplneného
záväzku nie je možné realizovať a uplatniť po zániku riadne splneného zmluvného záväzku. Vzhľadom
na skutočnosť, že záväzok žalobcu voči žalovanému ako veriteľovi zanikol úhradou poslednej splátky v

zmysleúverovejzmluvy,t.j.preduplatnenímodstúpeniazostranyžalobcu,žalovanýmalzanepochybné,
že žalobcom realizované odstúpenie od úverovej i zabezpečovacej zmluvy bolo uskutočnené neplatne,
t.j. nevyvolalo žiadne právne účinky. Nepochybne však žalobca svojím konaním v danom čase potvrdil,
že všetky zmluvy považuje za platne uzavreté. Podľa ust. § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka
bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný bez právneho dôvodu, plnením z neplatného

právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný
z nepoctivých zdrojov. Pokiaľ ide o prípadný prospech žalovaného z údajne neplatného právneho
úkonu, stotožnil sa žalovaný so stanoviskom súdu prvej inštancie, že na strane žalovaného nedošlo k
bezdôvodnému obohateniu. Z uvedeného dôvodu je aj požiadavka žalobcu na vrátenie plnení z úverovej
zmluvy absolútne neopodstatnená, nakoľko na vrátenie poskytnutého plnenia nie je právny dôvod.

Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd dňa 23. 01. 2018 uznesením č.k. 2Cob/5/2017-197 napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s odôvodnením, že odvolací súd
súhlasil s právnym záverom súdu prvej inštancie, že keďže prišlo k splneniu zmluvnej povinnosti dlžníka
vrátiť poskytnutý úver veriteľovi, t.j. žalovanému, tento zmluvný vzťah uvedeným splnením zmluvnej

povinnosti zanikol a z uvedeného dôvodu nemohlo dôjsť k odstúpeniu od zmluvy zo strany žalobcu s
poukazom na ust. § 324 ods. 1 Obchodného Zákonníka, v zmysle ktorého záväzok zanikne, ak veriteľovi
splní riadne a včas. Vzhľadom na skutočnosť, že záväzok žalobcu voči žalovanému ako veriteľovi
zanikol úhradou poslednej splátky v zmysle úverovej zmluvy, t.j. pred uplatnením odstúpenia zo strany
žalobcu, žalobcom realizované odstúpenie od úverovej i zabezpečovacej zmluvy bolo uskutočnené

neplatne, t.j. nevyvolalo žiadne právne účinky. V tejto súvislosti odvolací súd poukázal na ust. §
451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého bezdôvodným obohatením majetkový prospech
získaný bez právneho dôvodu je plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ak je majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Pokiaľ ide o prípadný
prospech žalovaného z údajne neplatného právneho úkonu, odvolací súd sa stotožnil so záverom

súdu prvej inštancie, že na strane žalovaného nedošlo titulom odstúpenia od zmluvy, ktoré nebolo
možné akceptovať, k bezdôvodnému obohateniu. Je však otázne, či v predmetnom spore je pasívne
legitimovaný pôvodný dlžník tak, ako uzavrel súd prvej inštancie. Je nepochybné, že žalobca vrátil
žalovanému za pôvodného dlžníka poskytnuté finančné prostriedky, keďže prevzal dlh, ktorý vystupoval
ako dlžník vo vzťahu k žalovanému s tým, že v predmetnej dohode bola dohodnutá rozväzujúca

podmienka, že v prípade splnenia celého dlhu nadobudne žalobca vlastnícke právo k motorovému
vozidlu na základe zriadeného zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva. Súd prvej inštancie
správne konštatoval, že došlo k splneniu zmluvnej povinnosti dlžníka, t.j. žalobcu vrátiť poskytnutý úver
veriteľovi, t.j. žalovanému zmluvný vzťah splnením zmluvnej povinnosti zanikol, avšak bolo dohodnuté,že žalovaný na žalobcu prevedie vlastnícke právo k predmetnému motorovému vozidlu, avšak táto
dohoda sa ukázala ako nemožná, nakoľko vlastnícke právo k predmetnému motorovému vozidlu
patrilo tretiemu subjektu, takže ho žalovaný nemohol na žalobcu previesť. Je nesporné, že pôvodný

dlžník uzavrel s veriteľom dňa 03. 07. 2009 zmluvu o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva
č. 681665 za účelom zabezpečenia pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi na vrátenie poskytnutého úveru
podľa úverovej zmluvy vrátane príslušenstva ako aj pohľadávky, ktorá vznikne prípadným predčasným
splatením úveru s platným odstúpením od úverovej zmluvy alebo v dôsledku realizácie dlžníkom
poskytnutého zabezpečenia vrátane zmluvných pokút a sankcií splatných podľa úverovej zmluvy,

príslušenstva pohľadávky veriteľa a nákladov na vymáhanie pohľadávky. Pôvodný dlžník bol povinný
odovzdať preberajúcemu dlžníkovi všetky kľúče od prevádzaného predmetu, ovládač a zabezpečovacie
zariadenie, osvedčenie o evidencii, servisnú knižku a návod na použitie. Preberajúci dlžník sa dohodol
s pôvodným dlžníkom, že preberá všetky práva a záväzky zo zmluvy o zabezpečovacom prevode, a
podpisom tejto dohody sa ich zaväzuje dodržiavať v celom jeho rozsahu. Je nesporné, že žalobca ako
nový dlžník zaplatil žalovanému celý úver, avšak o strany žalovaného, ktorý na základe zabezpečovacej

zmluvy mal byť vlastníkom predmetného motorového vozidla nedošlo k reálnemu splneniu povinnosti
vydať predmetné motorové vozidlo žalobcovi aj napriek tomu, že rozväzovacia podmienka bola splnená.
Majetok žalobcu sa týmto zmenšil o sumu, ktorú za pôvodného dlžníka zaplatil žalovanému, avšak
za túto zaplatenú sumu nedostal žalobca predpokladanú hodnotu - vlastnícke právo k predmetnému
motorovému vozidlu. Podľa názoru odvolacieho súdu sa bezdôvodne neobohatil ani pôvodný dlžník,

keďže pôvodný dlžník už prestal byť dlžníkom vo vzťahu k žalovanému, keďže jeho dlh prevzal žalobca
a nebol ani vlastníkom motorového vozidla, keďže vlastníctvo motorového vozidla bolo prevedené
na žalovaného. Súd prvej inštancie sa nedostatočne zaoberal otázkou nemožnosti plnenia zo strany
žalovaného ani otázkou, či sa žalovaný de iure mohol stať vlastníkom motorového vozidla. Odvolací
súd mal za to, že súd prvej inštancie mal v rámci vykonaného dokazovania skúmať aj platnosť dohody

o postúpení práv a prevzatí záväzkov ako aj právneho úkonu uzavretej zmluvy o Autokredite, ako aj
zmluvy o zabezpečovacom prevode vzhľadom na nemožnosť plnenia a či v danom prípade predmetné
dohody neboli neplatnými právnymi úkonmi v zmysle ust. § 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Súd
prvej inštancie platnosť týchto právnych úkonov z hľadiska nemožnosti plnenia neskúmal, nevyhodnotil
vplyv eventuálnej neplatnosti týchto právnych úkonov na postavenie žalobcu v súvislosti so splnením

dlhu a prijatím plnenia zo strany žalovaného, t.j. k prevedeniu vlastníckeho práva k motorovému vozidlu.
Odvolací súd mal za to, že je potrebné posúdiť aj otázku platnosti, resp. neplatnosti uvedených právnych
úkonov z titulu nemožnosti plnenia, s poukazom na tú skutočnosť, že vlastníkom vozidla bol žalovaný,
ktorý sa zaviazal uvedené vozidlo previesť na žalobcu, čo sa ukázalo ako nemožná a nesplniteľná
podmienka.Eventuálnejepotrebnéposúdiťpredmetnýprávnyvzťahvzhľadomnanásledky,ktorévznikli

aj titulom náhrady škody.

Žalobca sa v ďalšom priebehu konania vyjadril tak, že je nesporné, že odvolací súd vylúčil pasívnu
legitimáciu pôvodného dlžníka, čím s prihliadnutím na existenciu (platných, či neplatných) vzájomných
zmluvných vzťahov, pripadá do úvahy ako pasívne legitimovaný výlučne žalovaný - iný zmluvný vzťah

tu nie je, ktorý by bol hmotnoprávne podkladom pre stanovenie inej ako žalovanej vecnej legitimácie.
Je potrebné vyhodnotiť vplyv eventuálnej neplatnosti zmluvy o Autokredite v spojení so vzájomne
podmienenou zmluvou o zabezpečovacom prevode a zmluvy o prevode práv a povinností na postavenie
žalobcu v súvislosti so splnením dlhu a prijatím plnenia zo strany žalovaného, a to s poukazom na
tú skutočnosť, že vlastníkom vozidla bol žalovaný, ktorý sa zaviazal previesť vozidlo na žalobcu, čo

sa ukázalo ako nemožná a nesplniteľná podmienka. Súd prvej inštancie ako aj odvolací súd dospeli
k totožnému skutkovému záveru, že bolo zmluvne dohodnuté, že žalovaný (ako fakticky a zapísaný
vlastník) prevedie na žalobcu vlastnícke právo k vozidlu, pričom táto dohoda sa ukázala ako nemožná,
nakoľko vlastnícke právo k motorovému vozidlu patrilo tretiemu subjektu. Je rovnako zo záverov tak
súdu prvej a druhej inštancie nesporné, že v dôsledku vyššie uvedeného skutkového stavu došlo k

bezdôvodnému obohateniu sa na úkor žalobcu, pričom podľa názoru súdu prvého stupňa sa tak obohatil
pôvodný dlžník, avšak podľa názoru odvolacieho súdu sa pôvodný dlžník neobohatil. Faktom je, že
žalobca splnil svoj záväzok - splatil úver, pričom žalovaný svoj záväzok previesť vlastnícke práv nesplnil.
Uvedené a nesporné závery sú podľa žalobcu rozhodujúce pre posúdenie uplatneného nároku. Pokiaľ
by z výsledkov vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný sa stal vlastníkom sporného vozidla

(napr. pri primeranej aplikácii ust. § 446 Občianskeho zákonníka, ktorá predstavuje výnimku zo zásady
nemo plus iuris...), a vozidlo nepreviedol na žalobcu (bez ohľadu na dôvod), tak by išlo o porušenie
zmluvnej povinnosti a škodu z toho vyplývajúcu).Súd prvej inštancie vytýčil vo veci nový termín pojednávania na deň 30. 05. 2018, na ktorom právny
zástupca žalobcu k veci ešte uviedol, že k vozidlu mala vlastnícke právo tretia osoba, preto plnenie
smerujúce k vlastníckemu právu žalobu bolo absolútne nemožné, pretože pokiaľ nebolo možné previesť

vlastnícke právo na žalobcu, išlo od začiatku o nemožné plnenie, a preto zmluva o Autokredite v spojení
s vzájomne podmienenou zmluvou o zabezpečovacom prevode a zmluva o prevode práv a povinností
boli absolútne neplatné. Pokiaľ by nešlo o neplatnosť právnych úkonov, tak potom nebol vykonaný
spätný prevod na žalobcu, takže v tom prípade by išlo o povinnosť plniť na základe plnenia zmluvných
povinností. Odvolací súd vylúčil pasívnu legitimáciu pôvodného dlžníka, takže nakoľko mal žalobca

právny vzťah už len so žalovaným, do úvahy ako žalovaná strana z uvedeného dôvodu prichádza
žalovaný ako pasívne legitimovaný. Tvrdenie, že žalobca sa mohol stať vlastníkom motorového vozidla
nemá oporu v predložených dôkazoch, ide len o tvrdenie. Predložená evidencia vlastníkov motorového
vozidla má len evidenčný charakter nemajúci konštitučné účinky, pričom žalobca nikdy nebol vedený ako
vlastník vozidla, ale počas celého úverového vzťahu bol ako vlastník evidovaný žalovaný. Objektívna
zodpovednosť je daná, pričom plnenie sa neskôr ukázalo ako nemožné, pričom bolo nemožné od

počiatku.

Na pojednávaní dňa 30. 05. 2018 právny zástupca žalovaného k veci ešte uviedol, že žalobca sa mohol
stať vlastníkom vozidla, pretože nadobudol vlastnícke právo v zmysle ust. § 446 Občianskeho zákonníka
na základe predložených dokladov. Lustráciou dopravného inšpektorátu v Senci bolo preukázané kto

bol vlastníkom motorového vozidla dňa 03. 07. 2009, pričom ním bol spoločnosť Prvá rentabilná s.r.o.,
s ktorou žalobca uzavrel zmluvu. Zákon na spätný prevod zabezpečovaného práva nevyžaduje žiadny
konkrétny úkon, pričom žalovaný nebol držiteľom vozidla, toto bolo v držaní žalobcu a aj polícia zaistila
toto vozidlo u konateľa žalobcu, na základe čoho bol žalobca informovaný o zaistení vozidla, pričom
si neuplatnil svoje vlastnícke práva k tomuto vozidlu, i keď už bol jeho vlastníkom, nakoľko na neho

prešlo vlastnícke právo plnením zabezpečovaného záväzku. Plnenie zmluvy o Autokredite v spojení so
vzájomne podmienenou zmluvou o zabezpečovacom prevode a zmluvy o prevode práv a povinností
bolo možné a platné.

Právni zástupcovia strán sporu nemali na uvedenom pojednávaní súdu ďalšie návrhy na doplnenie

dokazovania, preto súd podľa ust. § 182 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“) vyhlásil
uznesenie o skončení dokazovania a podľa ust. § 219 ods. 2 C.s.p. pojednávanie odročil na deň 20. 06.
2018, na ktorom vyhlásil vo veci samej tento rozsudok.

Súd prvej inštancie vo svojom ďalšom konaní nevykonával nové alebo ďalšie dokazovanie z toho

dôvodu, že mu to odvolací súd v jeho zrušujúcom uznesení č.k. 2Cob/5/2017-197 zo dňa 23. 01. 2018
nenariadil. Súd prvej inštancie pri svojom opätovnom rozhodovaní vo veci preto vykonal dokazovanie
rovnakými listinnými dôkazmi, ako pri svojom zrušenom rozsudku č.k. 23Cb 303/2015-145 zo dňa 27.
07. 2016, konkrétne: technickým preukazom motorového vozidla, kúpnou zmluvou zo dňa 03. 07.
2009, Dohodou o postúpení práv a prevzatí záväzkov zo dňa 10. 04. 2010, zmluvou o AutoKredite č.

XXXXXX, všeobecnými zmluvnými podmienkami zmluvy o AutoKredite, splátkovým kalendárom k
zmluve oAutoKredite,zmluvouzabezpečovacomprevodevlastníckehoprávač.XXXXXX,Prehlásením
o ukončení zmluvy zo dňa 31. 07. 2013, protokolom č. ORPZ-DS-K l - 291/2013 ORPZ Dunajská Streda
zo dňa 30. 09. 2013, oznámením žalovaného zo dňa 31. 07., 2013, listom žalobcu zo dňa 07. 10.
2013, listom žalovaného zo dňa 15. 10. 2013, listom žalobcu zo dňa 19. 02. 2014, listom žalovaného

zo dňa 12. 03. 2014, odstúpením žalobcu zo dňa 22. 04. 2014 od zmlúv o AutoKredite č. XXXXXX a
zmluvy zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva č. XXXXXX a Dohody o postúpení práv a prevzatí
záväzkov zo dňa 10. 04. 2010, listom žalovaného zo dňa 26. 05. 2014, úverovou zmluvou č. XXXXXXXX
zo dňa 20. 05. 2009, úverovými podmienkami spoločnosti Credium, a.s., protokolom o prevzatí predmetu
financovania k úverovej zmluve č. XXXXXXXX, spisom ORPZ Dunajská Streda protokolom č. ORPZ-

DS-K l - 291/2013, uznesením ORPZ v Senci protokolom č. ORP-305-/OEK-SC-2011, zapožičaným
trestným spisom tunajšieho súdu č.k. 46T 78/2015, výpismi z obchodného registra spoločností strán
sporu, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi, založenými v spise, a zistil skutkový stav veci, preukázaný
vykonaním týchto dôkazov.

Súd prvej inštancie pri svojom opätovnom rozhodovaní vo veci mal z vykonaného dokazovania
jednoznačne a nesporne za preukázané, že úverovú zmluvu, označenú ako zmluvu o AutoKredite č.
XXXXXX uzavrel žalovaný ako veriteľ so spoločnosťou LightStones, s.r.o. (aktuálne EurolightStones,
s.r.o.) ako pôvodným dlžníkom a jej predmetom bol záväzok veriteľa poskytnúť tejto spoločnostiúver účelovo určený na financovanie osobného motorového vozidla AUDI A3-Cabriolet Attraction, rok
výroby 2009, zdvihový objem 1798 ccm, výkon 118 kW, VIN: C., ktoré vybral pôvodný dlžník a jeho
záväzok poskytnutý úver vrátiť žalovanému v pravidelných mesačných splátkach v zmysle splátkového

kalendára, ktorý tvoril neoddeliteľnú súčasť tejto úverovej zmluvy. Na zabezpečenie záväzku pôvodného
dlžníka voči žalovanému ako veriteľovi z úverovej zmluvy uzavreli strany dňa 03. 07. 2009 zmluvu o
zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva č. XXXXXX, ktorou pôvodný dlžník ako vlastník predmetu
financovania previedol na žalovaného ako veriteľa vlastnícke právo k predmetu financovania. Dňa 10.
04. 2010 uzavrel pôvodný dlžník so žalobcom Dohodu o postúpení práv a prevzatí záväzkov, na základe

ktorej žalobca vstúpil do všetkých práv a povinností pôvodného dlžníka voči žalovanému ako veriteľovi
z úverovej aj zabezpečovacej zmluvy. V zmysle tejto skutočnosti žalobca následne uhradil žalovanému
všetky splátky v zmysle úverovej zmluvy, t.j. svoj záväzok voči žalovanému ako veriteľovi splnil riadne
a včas, teda ku dňu 31. 07. 2013 si žalobca splnil voči odporcovi všetky finančné záväzky vyplývajúce
z predmetných zmlúv, na čo žalovaný vystavil dňa 31. 07. 2013 Prehlásenie o ukončení zmluvy, ktoré
malo byť podkladom pre prevod vlastníckeho práva k motorovému vozidlu na žalobcu titulom pôvodného

zabezpečovacieho prevodu. Pri realizácii prepisu vlastníckeho práva k vozidlu bolo vozidlo tvoriace
predmet financovania zadržané ORPZ Dunajská Streda protokolom č. ORPZ-DS-K l - 291/2013 z
dôvodu podozrenia, že vozidlo súvisí so spáchaním trestného činu. Z príslušného trestného konania
vyplývalo, že dňa 20. 05. 2009 bola k predmetnému vozidlu uzatvorená v Českej republike úverová
zmluva č. ÚS č. 71090386 medzi spoločnosťou Credium, a.s., IČO: 251 39 886 veriteľom a spoločnosťou

KAR KOLEKTION s.r.o., IČO: 255 79 487 ako dlžníkom, súčasťou ktorej bol v čl. 6 zabezpečovací
prevod vlastníckeho práva v prospech spoločnosti Credium, a.s. Následne bolo vozidlo dňa 03. 07. 2009
predané pôvodnému dlžníkovi spoločnosti EuroLightStones, s.r.o. V súlade s uzatvorenou Dohodou
o postúpení práv a prevzatí záväzkov zo dňa 10. 04. 2010 bolo dohodnuté, že okamih, kedy dlžník
(žalobca) zaplatí všetky svoje záväzky vzniknuté na základe úverovej zmluvy, preberajúci dlžník týmto

dňom nadobúda úplné a výhradné vlastnícke právo k predmetu financovania. Žalovaný svojim listom zo
dňa 15. 10 .2013 uviedol, že nemá žiadnu vedomosť o tom, že vozidlo bolo v roku 2010 financované
inou spoločnosťou v inom štáte, keďže vozidlo bolo pri uzavretí zmluvy podrobené kontrole originality,
kde neboli zistené žiadne pochybnosti o jeho pôvode. Žalobca listom zo dňa 22. 04. 2014 adresovaným
žalovanému, ako aj spoločnosti pôvodného dlžníka EuroLightStones, s.r.o. jednostranne odstúpil od

zmluvy o postúpení práv a povinností zo dňa 10. 04. 2010, ako aj nadväzujúcich zmlúv o AutoKredite
č. XXXXXX a zmluvy o zabezpečovacom prevode práva z dôvodu, že žalovaný nesplnil svoje záväzky
spätného prevodu vlastníckeho práva.

Vyššie konštatované skutočnosti ako zistený skutkový stav vyplývali jednoznačne nielen z vykonaného

dokazovania a zo zhodných tvrdení strán v zmysle ust. § 186 ods. 2 veta prvá C.s.p., ale aj zo záverov
uvedených v zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu č.k. 2Cob/5/2017-197 zo dňa 23. 01. 2018.

Podľa ust. § 1 ods. 1 Obchodného zákonníka tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné
záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.

Podľa ust. § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú
ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa
predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa
obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

Podľa ust. § 2 ods. 2 písm. a) Obchodného zákonníka podnikateľom podľa tohto zákona je osoba
zapísaná v obchodnom registri.

Podľa ust. § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi

podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich
podnikateľskej činnosti.

Podľa ust. § 261 ods. 8 Obchodného zákonníka pri použití tejto časti zákona podľa odsekov 1 a 2 je
rozhodujúca povaha účastníkov pri vzniku záväzkového vzťahu.

Podľa ust. § 324 ods. 1 Obchodného zákonníka záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne.Podľa ust. § 344 Obchodného zákonníka od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje
zmluva alebo iný zákon.

Podľa ust. § 349 ods. 1 Obch. Z. odstúpením od zmluvy zmluva zaniká, keď v súlade s týmto zákonom
prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane, po tejto dobe nemožno
účinky odstúpenia od zmluvy odvolať alebo meniť bez súhlasu druhej strany.

Podľa ust. § 351 ods. 1 Obch. Z. odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a povinnosti strán zo

zmluvy. Odstúpenie od zmluvy sa však nedotýka nároku na náhradu škody vzniknutej porušením zmluvy,
ani zmluvných ustanovení týkajúcich sa voľby práva alebo voľby tohto zákona podľa § 262, riešenia
sporov medzi zmluvnými stranami a iných ustanovení, ktoré podľa prejavenej vôle strán alebo vzhľadom
na svoju povahu majú trvať aj po ukončení zmluvy.

Podľa ust. § 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka občiansky zákonník upravuje majetkové vzťahy fyzických

a právnických osôb, majetkové vzťahy medzi týmito osobami a štátom, ako aj vzťahy vyplývajúce z práva
na ochranu osôb, pokiaľ tieto občianskoprávne vzťahy neupravujú iné zákony.

Podľa ust. § 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné,
je neplatný.

Podľa ust. § 553d ods. 1 Občianskeho zákonníka zánikom zabezpečovaného záväzku právo prechádza
späť na osobu, ktorá zabezpečenie poskytla. Veriteľ je bez zbytočného odkladu povinný vec v jeho držbe
vydať, a ak niet odlišnej dohody, spolu s tým, čo k nej pribudlo.

Podľa ust. § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

Podľa ust. § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho

dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa ust. § 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka splnením dlh zanikne.

Podľa ust. § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej

činnosti.

Súd prvej inštancie vo svojom ďalšom konaní nevykonával nové alebo ďalšie dokazovanie z toho
dôvodu, že mu to odvolací súd v jeho zrušujúcom uznesení č.k. 2Cob/5/2017-197 zo dňa 23. 01. 2018
nenariadil. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie po opätovnom vykonaní dokazovania vzhľadom

na v odseku 18. tohto rozsudku uvedený, stranami sporu nesporovaný a odvolacím súdom stotožnený
zistený skutkový stav a s použitím vyššie uvedených citovaných zákonných ustanovení mal za to, že
žalobca vstúpil do práv a povinností pôvodného dlžníka žalovaného, spoločnosti LightStones, s.r.o.
(aktuálne EurolightStones, s.r.o.) a ako dlžník žalobca vrátil žalovanému celý úver, ktorý pôvodne
poskytol žalovaný spoločnosti LightStones, s.r.o. (aktuálne EurolightStones, s.r.o.). V zmysle vyššie

uvedených uzavretých zmlúv mal následne žalovaný povinnosť previesť na žalobcu vlastnícke právo k
motorovému vozidlu AUDI A3-Cabriolet Attraction, rok výroby 2009, zdvihový objem 1798 ccm, výkon
118 kW, VIN: C., pričom žalovaný si túto svoju zmluvnú povinnosť nemohol splniť, nakoľko vlastnícke
právo k predmetnému motorovému vozidlu patrilo inému subjektu. Súd prvej inštancie považoval s
prihliadnutímnavšetkyokolnostisporuzapreukázané,žežalobcaakonovýdlžníkžalovanéhovstúpildo

úverovej zmluvy na strane dlžníka žalovaného a ako dlžník vrátil žalovanému ako veriteľovi predmetný
úver splnením splátkového kalendára. Z tohto vyplýva, že žalobca vrátil žalovanému poskytnuté
peňažné prostriedky, ktoré žalovaný ako veriteľ poskytol pôvodnému dlžníkovi spoločnosti LightStones,
s.r.o. (aktuálne EurolightStones, s.r.o.), pričom žalobca takéto pristúpenie do práv a povinností tohtopôvodného dlžníka urobil na základe svojho právneho vzťahu s týmto pôvodným dlžníkom. Uvedené
konanie realizoval žalobca v predpoklade, že po splnení zmluvnej povinnosti tohto pôvodného dlžníka
žalovanému nadobudne vlastnícke právo k predmetnému motorovému vozidlu, ktoré mal pôvodne

nadobudnúť onen pôvodný dlžník (spoločnosť LightStones, s.r.o., aktuálne EurolightStones, s.r.o.).

Skutočnosť, že vlastnícke právo k predmetnému motorovému vozidlu nakoniec na žalobcu neprešlo,
nemala vplyv na samotný zmluvný vzťah pôvodného dlžníka spoločnosti LightStones, s.r.o. (aktuálne
EurolightStones, s.r.o.) voči žalovanému, konkrétne úverovú zmluvu, v zmysle ktorej žalovaný poskytol

tomuto pôvodnému dlžníkovi úver - peňažné prostriedky a tento pôvodný dlžník poskytnutý úver vrátil
žalovanému prostredníctvom žalobcu ako subjektu, ktorý počas existencie tohto zmluvného vzťahu
vstúpil doň na strane pôvodného dlžníka, čím sa stal sám dlžníkom žalovaného. Keďže prišlo k
splneniu zmluvnej povinnosti dlžníka vrátiť poskytnutý úver veriteľovi (žalovanému), tento zmluvný vzťah
uvedeným splnením zmluvnej povinnosti zanikol. Bolo síce dohodnuté, že v takomto prípade prevedie
žalovaný ako veriteľ na žalobcu ako nového/aktuálneho dlžníka vlastnícke právo k predmetnému

motorovému vozidlu.

Odvolací súd nariadil vo svojom zrušujúcom uznesení č.k. 2Cob/5/2017-197 zo dňa 23.1.2018 súdu
prvej inštancie posúdiť platnosť zmluvy o Autokredite, zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho
práva a Dohody o postúpení práv a povinností. Súd prvej inštancie mal za to, že prvé dve zmluvy sa týkali

záväzkového vzťahu medzi žalovaným ako pôvodným veriteľom a pôvodným dlžníkom spoločnosťou
LightStones, s.r.o., aktuálne EurolightStones, s.r.o. a Dohoda o prevode práv a povinností sa týkala
záväzkového vzťahu medzi žalobcom a pôvodným dlžníkom spoločnosťou LightStones, s.r.o., aktuálne
EurolightStones, s.r.o. Ako bolo vyššie niekoľkokrát uvedené, na základe Dohody o postúpení práv a
povinností žalobca vstúpil do právneho postavenia pôvodného dlžníka spoločnosti LightStones, s.r.o.,

aktuálne EurolightStones, s.r.o. vo vzťahu k žalovanému, stal sa teda na základe postúpenia práv a
povinností zmluvnou stranou zmluvy o Autokredite a zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho
práva. V konaní bolo preukázané a nesporné, že žalobca ako nový dlžník uhradil žalovanému ako
veriteľovi všetky splátky zo zmluvy o Autokredite ku dňu 31.7.2013, čím táto zmluva zanikla splnením
v zmysle ust. § 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Rovnako bolo v konaní nesporné, že v čase

uzavretia a existencie zmluvy o Autokredite žalobca používal predmetné motorové vozidlo a bol jeho
držiteľom nielen ku dňu splatenia úveru z predmetnej zmluvy o Autokredite, ale aj v čase zaistenia
tohto motorového vozidla políciou. Uvedené naznačuje, že v čase existencie tejto zmluvy až do jej
zániku riadnym splnením dlhu (zaplatením úveru žalobcom) bol splnený predpoklad užívania tohto
motorového vozidla úverovým dlžníkom (žalobcom), a teda nie je možné mať za to, že by možnosť

prevodu vlastníckeho práva k tomuto motorovému vozidlu na žalobcu v danom čase nebola možná.

Žalobca po zaistení motorového vozidla odstúpil od zmluvy o Autokredite, zmluvy o zabezpečovacom
prevode vlastníckeho práva a aj od Dohody o postúpení práv a povinností, pričom tu je potrebné uviesť,
že i keď urobil odstúpenia od troch zmlúv jedným písomným úkonom dňa 22. 04. 2014, momentom a

okamihom odstúpenia od Dohody o postúpení práv a povinností táto dohoda zanikla v zmysle ust. § 344
a nasl. Obchodného zákonníka, čo malo ten právny následok, že zmluvnou stranou zmluvy o Autokredite
azmluvyozabezpečovacomprevodevlastníckehoprávasastalpôvodnýdlžníkspoločnosťLightStones,
s.r.o., aktuálne EurolightStones, s.r.o., takže okamihom odstúpenia žalobcu od Dohody o prevode práv
a povinností prestal byť žalobca zmluvnou stranou zmluvy o Autokredite a zmluvy o zabezpečovacom

prevode vlastníckeho práva, pretože sa naspäť zmluvnou stranou týchto zmlúv stal pôvodný dlžník
spoločnosť LightStones, s.r.o., aktuálne EurolightStones, s.r.o. Navyše súd prvej inštancie poukazuje
na skutočnosť, že k odstúpeniu žalobcu od zmluvy o Autokredite a zmluvy o zabezpečovacom prevode
vlastníckeho práva prišlo takmer rok po zániku zmluvy o Autokredite riadnym zaplatením úveru žalobcu.

Súd prvej inštancie považoval zmluvu o Autokredite a zmluvu o zabezpečovacom prevode práv a
povinnostízaplatnévčaseichtrvania,nakoľkoznichboloobomaaktuálnymizmluvnýmistranamiriadne
plnené a v danom čase aktuálne zmluvné strany nemali pochybnosť o nemožnosti prevodu vlastníckeho
práva k predmetnému motorovému vozidlu na aktuálneho dlžníka zo zmluvy o Autokredite.

Rovnako tak súd prvej inštancie považoval Dohodu o postúpení práv a povinností za platnú až do
okamihu odstúpenia žalobcu od nej, čo nastalo dňa 22. 04. 2014, nakoľko v čase jej existencie
neexistovala žiadna skutočnosť, ktorá by bránila jej platnosti, pretože žalobca prevzal predmetné
motorové vozidlo, mal ho vo svojej držbe a užívaní, vlastnil k nemu kľúče a príslušné doklady aneexistovala pochybnosť o prípadnej nemožnosti prevodu vlastníckeho práva k tomuto motorovému
vozidlu na žalobcu, o čom svedčí okrem iného aj kontrola originality tohto motorového vozidla a
evidenčný zápis vlastníkov tohto motorového vozidla vedený dopravným inšpektorátom v Senci.

Otázkou teda v spore bolo, či uvedeným neprevedením vlastníckeho práva k predmetnému motorovému
vozidlu na žalobcu vznikol žalobcovi nárok na sankciu, ktorý si žalobca uplatnil predmetnou žalobou
na súde. Podľa názoru súdu prvej inštancie žalobcovi v tejto súvislosti vznikol žalovaný nárok, pretože
žalobcazaplatilakonovýdlžníkžalovanémupeňažnéprostriedkyakovrátenieúveru,ikeďtietopeňažné

prostriedky neboli žalovaným ako veriteľom poskytnuté žalobcovi, ale pôvodnému dlžníkovi žalovaného,
spoločnosti LightStones, s.r.o. (aktuálne EurolightStones, s.r.o.), z čoho je zrejmé, že žalobca reálne
od žalovaného neprijal žiadne peňažné prostriedky, ale tieto peňažné prostriedky za subjekt, ktorý
ich skutočne prijal (pôvodný dlžník spoločnosť LightStones, s.r.o. (aktuálne EurolightStones, s.r.o.))
žalovanému ako veriteľovi zaplatil, takže žalobca de facto zaplatil žalovanému určitú sumu (rovnajúcu
sa súčtu žalobcom zaplatených splátok úveru), za ktorú malo byť naňho prevedené vlastnícke právo k

predmetnému motorovému vozidlu, čo však nenastalo. Z uvedeného teda vyplýva, že majetok žalobcu
sa týmto zmenšil o sumu, ktorú za pôvodného dlžníka zaplatil žalovanému, pretože za túto zaplatenú
sumu nedostal žalobca predpokladanú protihodnotu (vlastnícke právo k predmetnému motorovému
vozidlu).

Súd prvej inštancie teda vyhodnotil na základe uvedeného, že žalobcovi sa v skutočnosti zmenšil
majetok uvedeným spôsobom, takže mal nárok na vrátenie tejto časti zmenšenia svojho majetku.
Podľa názoru súdu prvej inštancie však zodpovedným subjektom za uvedené zmenšenie majetku
žalobcu nebol žalovaný, ale pôvodný dlžník od žalovaného, spoločnosť LightStones, s.r.o., aktuálne
EurolightStones,s.r.o.,pretožežalobcazaplatilžalovanémupeňažnéprostriedky,ktoréreálneprijaltento

pôvodný dlžník od žalovaného na základe právneho vzťahu s týmto pôvodným dlžníkom žalovaného. V
zmluvnom vzťahu žalovaného, pôvodného dlžníka žalovaného, spoločnosti LightStones, s.r.o., aktuálne
EurolightStones, s.r.o. a žalobcu:
- žalovaný poskytol peňažné prostriedky pôvodnému dlžníkovi, spoločnosti LightStones, s.r.o., aktuálne
EurolightStones, s.r.o., ktoré prijal späť od žalobcu vo výške žalovanej istiny,

- žalobca zaplatil žalovanému peňažné prostriedky, ktoré prijal pôvodný dlžník žalovaného, spoločnosť
LightStones, s.r.o., aktuálne EurolightStones, s.r.o. a vlastnícke právo k motorovému vozidlu na žalobcu
nebolo prevedené, a
- pôvodný dlžník žalovaného, spoločnosť LightStones, s.r.o., aktuálne EurolightStones, s.r.o. prijal od
žalovaného peňažné prostriedky, ktoré nikomu nevrátil.

Zjednodušene by súd prvej inštancie uvedené vzťahy a spôsob svojho uvažovania vysvetlil nasledovne:
- žalovaný ako veriteľ poskytol úver pôvodnému dlžníkovi spoločnosti LightStones, s.r.o. aktuálne
EurolightStones, s.r.o., pričom tento úver mu splatil žalobca, takže majetok žalovaného sa ani nezvýšil,
ani neznížil;

- žalobca ako nový dlžník vrátil úver žalovanému vo výške žalovanej istiny, pričom nenadobudol do
vlastníctva predmetné motorové vozidlo, čo znamená, že majetok žalobcu sa znížil o sumu vráteného
úveru žalovanému (vo výške žalovanej istiny).; a
-pôvodnýdlžníkspoločnosťLightStones,s.r.o.aktuálneEurolightStones,s.r.o.prijalodžalovanéhoúver,
ktorý však nikomu nevrátil, takže majetok pôvodného dlžníka spoločnosti LightStones, s.r.o. aktuálne

EurolightStones, s.r.o. sa zvýšil o sumu žalobcom vráteného úveru žalovanému (vo výške žalovanej
istiny).

Z uvedeného odseku 44 tohto rozsudku je zrejmé, že vo vzťahoch uvedených troch subjektov sa majetok
žalobcu znížil o žalovanú istinu a majetok pôvodného dlžníka spoločnosti LightStones, s.r.o. aktuálne

EurolightStones, s.r.o. sa zvýšil o žalovanú istinu, preto súd prvej inštancie zotrváva na svojom právnom
názore, že sa nie žalovaný, ale pôvodný dlžník spoločnosť LightStones, s.r.o. aktuálne EurolightStones,
s.r.o. bezdôvodne obohatil na úkor žalobcu v zmysle ust. § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka plnením
z právneho dôvodu, ktorý odpadol (zaplatením úveru na základe dohody o postúpení práv a pohľadávok
ktorá zanikla odstúpením žalobcu od nej), preto by mal byť pasívne legitimovaným v konaní pôvodný

dlžník spoločnosť LightStones, s.r.o. aktuálne EurolightStones, s.r.o. a nie žalovaný.

Súd tvrdenie žalovaného, že „žalobca vstupoval do zmluvného vzťahu ako spotrebiteľ“ považoval za
vyvrátené samotným znením ust. § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého spotrebiteľomje fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, pričom z výpisu z obchodného registra žalobcu
mal súd preukázané, že žalobca bol v čase vzniku zmluvného vzťahu (a bol ním aj v čase vyhlásenia

tohto rozsudku) podnikateľom - právnickou osobou podľa ust. § 2 ods. 2 písm. a) a ust. § 261 ods. 1 a
8 Obchodného zákonníka podnikateľom, takže žalobca ako podnikateľ nespĺňal podľa ust. § 52 ods. 4
Občianskeho zákonníka status spotrebiteľa, nakoľko nikdy počas svojej existencie ako právnickej osoby
nebol fyzickou osobou.“

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti mal súd prvej inštancie za to, že žalobcovi je
povinný nahradiť žalovanú sumu (súd prvej inštancie opätovne dôvodnosť výšky ktorej súd vzhľadom
na dôvody svojho rozhodnutia neskúmal) nie žalovaný, ale pôvodný dlžník žalovaného, spoločnosť
EurolightStones, s.r.o., IČO: 44 556 764, na základe čoho súd žalobu žalobcu na zaplatenie sumy 28
632,- eur s príslušenstvom ako nedôvodnú zamietol.

Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Súd o náhrade trov konania rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku a trovy
konania priznal žalovanému ako úspešnej strane sporu podľa ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového

poriadku, pričom o ich výške bude súd rozhodovať po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končísamostatnýmuznesením,ktorévydásúdnyúradníkvzmysleust.§262ods.2Civilnéhosporového
poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré môže strana sporu podať v lehote 15 dní odo dňa

doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorému rozhodnutie smeruje (ust. § 355 ods. 1 C.s.p. v spojení
s ust. § 362 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) podľa ust. § 363 C.s.p.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (ust. § 364 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.