Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Thursday, June 2, 2021

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26CoP/9/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2118202279
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Ilavský

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2021:2118202279.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Daniela Ilavského a sudcov JUDr.

Kataríny Slováčekovej a Mgr. Jozefa Mačeja, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: B. M., nar.
X.X.XXXX, bytom ako matka, zastúpené procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny Piešťany, pracovisko Hlohovec, so sídlom Jarmočná 3, Hlohovec, dieťa rodičov: matka Mgr.
art. Mgr. D. W. X., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom D. XXXX/XX, W., zastúpená Prosman a Pavlovič
advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Hlavná 31, Trnava, IČO: 36 865 281, a otec P. M., nar.
XX.X.XXXX, bytom ulica X. P. XXX/XX, D., zastúpený Michalička advokáti s.r.o., IČO: 53 309 936,
adresasídlaTrnava,Halenárska18,TrnavazaúčastiprokurátoraKrajskejprokuratúryTrnava,sosídlom

Trnava, Dolné Bašty 1, o úprave práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu o odvolaní otca proti
rozsudku Okresného súdu Trnava, z 11. septembra 2020 č.k. 40P/20/2018-1685 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa vo výroku I. a vo výroku II. p o t v r d z u j e, vo výroku III., IV. a
VI. m e n í tak, že otec je povinný platiť na výživu maloletého B. od 28.3.2018 sumu 170 eur mesačne
vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletého. Zročné výživné za obdobie
od 28. marca 2018 do 2.6.2021 v sume 844,10 eur sa povoľuje otcovi zaplatiť v 26. splátkach po
30 eur mesačne a jednej splátke po 64,10 eur, kedy prvá splátka zročného výživného vo výške 64,10

eur je splatná dňa 15. júna 2021 a každá nasledujúca vo výške 30 eur vždy do 15. dňa toho ktorého
nasledujúceho mesiaca spolu s bežným výživným až do úplného zaplatenia dlhu s tým, že omeškanie
s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého zročného výživného.
Otec je oprávnený sa s maloletým B. stýkať každý nepárny týždeň v mesiaci od piatku od 17.00 hod.
do nedele do 17.00 hod. s tým, že si maloletého prevezme pred miestom bydliska matky a tejto ho
následne pred miestom jej bydliska vráti. Matka je povinná maloletého na styk s otcom riadne pripraviť a
v určenom čase pred miestom svojho bydliska otcovi riadne a včas odovzdať. Všeobecná úprava styku
sa nepoužije v čase osobitnej úpravy styku.

II. Matka je povinná pravidelne vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca v roku písomne informovať otca
maloletého o zdravotnom stave maloletého, jeho mimoškôlkárskych alebo mimoškolských aktivitách,
o jeho ošetrujúcom lekárovi a v prípade, že sa rozhodne zmeniť ošetrujúceho lekára maloletého B.
vyžiadať si vopred súhlas otca s takouto zmenou.

III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.1 Rozsudkom súd prvej inštancie zveril maloletého B. M., nar. X.X.XXXX do osobnej starostlivosti
matky (výrok I.), rozhodol, že obaja rodičia sú oprávnení maloletého zastupovať a spravovať jeho
majetok v bežných veciach (výrok II.), otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého B. od
28.3.2018 do 30.11.2018 s výnimkou mesiaca september 2018 sumou 100 eur mesačne, od 1.12.2018do 30.09.2019 sumou 60 eur mesačne, od 1.10.2019 do 31.1.2020 sumou 100 eur mesačne, od
1.2.2020 do 31.8.2020 sumou 327,50 eur a s účinnosťou od 1.9.2020 sumou 387,50 eur mesačne, vždy
do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred, k rukám matky (výrok III.), nedoplatok na zročnom výživnom

za obdobie od 28.3.2018 do 31.8.2020 v sume 1.770,40 eur je otec povinný zaplatiť do troch dní od
právoplatnosti rozsudku, k rukám matky (výrok IV.), návrh matky na uloženie povinnosti otcovi prispievať
na výživu maloletého dieťaťa pred podaním návrhu od 1.11.2017 zamietol (výrok V.), upravil styk otca
s maloletým B. nasledovne:

Otec je oprávnený stretávať sa s maloletým dieťaťom
- každý párny týždeň od štvrtka od 17:00 hod. do piatka do 07:00 hod.
- každý nepárny týždeň od piatka od 17:00 hod. do nedele do 17:00 hod. tak, že

- v párnom týždni vo štvrtok si otec v určený čas prevezme maloleté dieťa v mieste bydliska matky a v
piatok v určený čas odovzdá maloleté dieťa v mieste bydliska matky.

- v nepárnom týždni v piatok si otec v určený čas prevezme maloleté dieťa v mieste bydliska matky a v
nedeľu v určený čas odovzdá maloleté dieťa matke v mieste bydliska otca.

Všeobecná úprava styku sa nepoužije v čase osobitnej úpravy styku (výrok VI.), schválil dohodu rodičov

o úprave styku otca s maloletým B. v čase osobitnej úpravy nasledovne:

1. počas vianočných sviatkov:

- každý nepárny kalendárny rok od 23.12. od 18:00 hod. do 26.12. do 9:00 hod. s tým, že k odovzdaniu

a prevzatiu dieťaťa dôjde v mieste bydliska matky;
- každý párny kalendárny rok od 26.12. od 09:00 hod do 2.1. bezprostredne nasledujúceho nepárneho
roka do 18:00 hod. s tým, že k odovzdaniu a prevzatiu dieťaťa dôjde v mieste bydliska matky;
- každý párny kalendárny rok od 2.1. od 18:00 hod. do 6.1. do 18:00 hod. s tým, že k odovzdaniu a
prevzatiu dieťaťa dôjde v mieste bydliska otca;

2. počas jarných prázdnin:

- každý nepárny kalendárny rok od nedele predchádzajúcej jarným prázdninám 18:00 hod. do soboty
18:00 hod. v týždni, v ktorom sú jarné prázdniny s tým, že k odovzdaniu a prevzatiu dieťaťa dôjde v

mieste bydliska otca;

3. počas veľkonočných sviatkov:

- každý párny kalendárny rok v čase od stredy predchádzajúcej zelenému štvrtku od 18:00 hod. do

veľkonočnéhopondelkado18:00hod.stým,žekodovzdaniuaprevzatiudieťaťadôjdevmiestebydliska
matky;

4. počas letných prázdnin:

- počas tretieho a štvrtého júlového týždňa, od druhej nedele v mesiaci júl od 18:00 hod. do štvrtej nedele
v mesiaci júl do 18:00 hod. s tým, že k odovzdaniu a prevzatiu dieťaťa dôjde v mieste bydliska matky;
- počas tretieho a štvrtého augustového týždňa od druhej nedele v mesiaci august od 18:00 hod. do
štvrtej nedele v mesiaci august do 18:00 hod. s tým, že k odovzdaniu a prevzatiu dieťaťa dôjde v mieste
bydliska otca.

Matka je povinná maloleté dieťa na stretnutie s otcom riadne pripraviť (výrok VII.) a uložil rodičom
povinnosť podrobiť sa sociálnemu a psychologickému poradenstvu v rozsahu 15 spoločných stretnutí
za účelom naučenia sa spoločnej komunikácie rodičov ohľadne ich maloletého dieťaťa, naučenia sa
reálnejšieho pohľadu na svoju osobu, naučeniu sa akceptovaniu role druhého rodiča v živote maloletého

dieťaťa v spolupráci so zariadením Spoločnosť priateľov detí z detských domovov Úsmev ako dar, so
sídlom Ševčenkova 21, Bratislava, pobočka Trnava, Námestie Jozefa Herdu č. 1 Trnava (výrok VIII.) a
o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania ( výrok IX.).1.2.1 Z vykonaného dokazovania zistil tento skutkový stav:
Maloletý B. sa narodil dňa X.X.XXXX vo Q., ako matka v rodnom liste je zapísaná Mgr. art. Mgr. D.
W. X., nar. XX.X.XXXX a ako otec P. M., nar. XX.X.XXXX. Rodičia malol. žili v spoločnej domácnosti

vo Q. do októbra 2017. Následne sa matka ako aj otec presťahovali na Slovensko, kde oddelene žijú
doposiaľ. Malol. B. toho času žije s matkou a jej manželom v W.. Od 1.2.2020 navštevuje súkromnú
bilingválnu materskú školu v X., za čo matka platí titulom školného 380 eur mesačne a 70 eur titulom
úhrady nákladov na stravovanie maloletého v materskej škole. Navštevuje futbalový krúžok Compass
football Academy, kde má tréning 2 krát do týždňa od 16:00 hod. do 17:00 hod. a to v pondelok a stredu

alebo v piatok. Je zdravý a matka má s uspokojovaním jeho osobných potrieb okrem vyššie uvedených
výdavkov spojené len bežné výdavky.

1.2.2 Matka maloletého po odchode zo Q. najskôr žila v domácnosti svojej matky v D. a od novembra
2018 žije spolu so svojím najskôr priateľom a od 2.10.2019 už manželom P. W. a maloletým B. v W.. V
súvislosti s bývaním majú spojené výdavky za odber elektrickej energie 36,50 eur, plyn 30 eur za vodu 20

eur a splácajú hypotekárny úver čerpaný manželom na nadobudnutie nehnuteľnosti a to v mesačných
splátkach vo výške 516,43 eur. Matka poberá rodičovský príspevok do tretieho roku dieťaťa s prídavkom
na dieťa (do dovŕšenia tretieho roku dieťaťa) v sume 294,95 eur. Od augusta 2018 je zamestnancom J.
svätého I. a P. v S., kde dosahuje príjem cca 1.000 eur netto mesačne. Okrem vyživovacej povinnosti
k maloletému B. matka nemá inú vyživovaciu povinnosť.

1.2.3 V konečnom návrhu žiadala súd, aby zveril maloletého do jej osobnej starostlivosti a otcovi určil
povinnosť platiť výživné od 1.11.2017 (kedy opustila spoločnú domácnosť vedenú s otcom maloletého)
v do 31.1.2020 v sume 200 eur mesačne a od 1.2.2020 (keď začal navštevovať materskú školu) do
30.6.2020 v sume 415 eur mesačne vzhľadom na náklady na škôlku a od 1.7.2020 v sume 515 eur

mesačne vzhľadom na zvýšené výdavky s futbalom.

1.2.4 Otec maloletého žije s priateľkou, od 9.3.2018 nie je zamestnaný, ani nie je samostatne zárobkovo
činný, štátu neodvádza poistné ako dobrovoľne poistená osoba. Má ukončené stredoškolské vzdelanie
strojárske, avšak podľa jeho vyjadrenia v odbore nikdy nepracoval. Na území Slovenska pracoval pred

rokom 2004 ako vodič vo firme, od roku 2014 do roku 2017 pracoval ako vodič kamiónu vo Švajčiarskej
konfederácii. Nasporil si asi 80.000 eur, za 3 roky od návratu na Slovensko mu zostalo cca 30.000
eur. Náklady spojené s uspokojovaním jeho osobných potrieb hradí z úspor. S uspokojovaním svojich
osobných potrieb má spojené bežné výdavky. Okrem vyživovacej povinnosti k maloletému B. nemá inú
vyživovaciu povinnosť.

1.2.5 Zo znaleckého dokazovania mal za preukázané, že obaja rodičia majú k dieťaťu nepochybne
dobrý vzťah, avšak ich emočná výbava je slabá u oboch ide o slabšie povahy, čo sa prejavuje
neustálymi konfliktmi medzi nimi, pričom na vzájomné vybavovanie si účtov rodičia zneužívaniu
aj maloletého B.. Napriek tomu, že obaja rodičia si robia zle, dieťa zatiaľ odoláva psychickým

nástrahám, je zdravé a neprejavujú sa u neho vážnejšie patologické javy, respektíve známky narušenia
psychomotorického vývinu. Vzhľadom na výrazne konfliktný vzťah rodičov znalec nedoporučuje
striedavú osobnú starostlivosť rodičov o maloletého, keďže takouto úpravou práv a povinností rodičov k
maloletému by dieťa trpelo. Zverenie maloletého do osobnej starostlivosti matky považuje za vhodnejšie
pre zdravý vývoj maloletého.

1.2.6 Zo zvukovo obrazových záznamov predložených matkou mal za preukázané, že od 19.5.2020 do
25.7.2020 pri viac ako siedmych stretnutiach po príchode do miesta bydliska matky otec popudzoval
maloletédieťavýrazmi"tebatunechcú,mi ťazoberieme...totojetenW.,čoťabije...zapamätajsito,toto
je ten, čo strašne bije deti ... nezaručujem ti pekný večer u týchto deformátorov... toto sú psychopati...

ideš k manipulátorom... to nevadí, že sa hneváš, dobre, že takto reaguješ, alebo si zmanipulovaný...
zapamätaj si, tu bývajú psychopati...

1.2.7 Práva a povinnosti rodičov k maloletému boli doposiaľ upravené len neodkladnými opatreniami
a to v otázke osobnej starostlivosti o maloletého uznesením Krajského súdu v Trnave č.k. 23CoP

67/2018-561aspis.zn.23CoPno/1/2018z10.9.2018atotak,žemaloletédieťabolozverenédoosobnej
starostlivosti matky a otcovi bola uložená povinnosť prispievať na jeho výživu sumou 100 eur mesačne
a v otázke úpravy styku otca s maloletým uznesením Okresného súdu Trnava č.k. 40P/20/2018-1161 zo
17.6.2019 v znení uznesenia Krajského súdu v Trnave č.k. 11CoP/53/2019-1291 z 12.9.2019, v zmyslektorého otec má právo sa s maloletým B. stretávať každý utorok od 16:00 hod. do stredy do 8:00 hod.
každý štvrtok od 16:00 hod. do piatku do 8: 00 hod., v párnom týždni každú sobotu od 10:00 hod. do
18:00 hod. a v nepárnom týždni každú nedeľu od 10:00 hod. do 18:00 hod. s tým, že v utorok si otec

v určený čas prevezme maloleté dieťa v mieste bydliska matky a v stredu ho odovzdá matke v mieste
jej bydliska, vo štvrtok matka v určený čas odovzdá maloleté dieťa v mieste bydliska otca a v piatok si
prevezme maloleté dieťa v mieste bydliska otca, a v sobotu/nedeľu si otec v určený čas maloleté dieťa
vyzdvihne v mieste bydliska matky a po uplynutí času odovzdá maloleté dieťa v mieste bydliska matky.

1.2.8 Prokurátor Okresnej prokuratúry Trnava navrhol maloletého zveriť do osobnej starostlivosti matky
a upraviť širší styk otca s maloletým a to tak, aby maloletý u otca aj prespával.

1.2.9 Kolízny opatrovník maloletého, taktiež navrhol maloletého zveriť do osobnej starostlivosti matky
a otcovi určiť výživné.

1.3 Vec právne posúdil ako nárok rodiča maloletého dieťaťa nežijúceho s druhým rodičom tohto dieťaťa
ako aj dieťaťa samotného na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, najmä určenie, ktorému z
rodičov má byť maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, nárok na výživné voči rodičovi, ktorému
dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti a nárok na úpravu styku rodiča s dieťaťom podľa § 65
ods. 1 a 2, § 62 ods. 1 až ods. 3 a ods. 5, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1 ako aj § 24 ods. 4 ZoR (zákon

č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov) a dospel k záveru, že je potrebné
upraviť práva a povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu z toho dôvodu, že rodičia maloletého dieťaťa
spolu nežijú a uvedená úprava je potrebná v záujme maloletého dieťaťa.

1.4 Na odôvodnenie svojho rozhodnutia uviedol, že z vykonaného dokazovania a zisteného skutkového

stavu dospel súd záveru, že žiaden z rodičov neprejavil záujem o striedavú osobnú starostlivosť
o maloletého a túto nedoporučil ani súdny znalec. Počas celého súdneho konania obaja rodičia
preukazovali mimoriadne zlú komunikáciu tak na strane otca, ako i na strane matky, prípadne žiadnu
komunikáciu s tichým odovzdávaním a preberaním dieťaťa najmä na strane matky. Rodičia sa nevedeli
dohodnúť na základných veciach týkajúcich sa starostlivosti o výchovu, zdravie, výživu a všestranný

vývin maloletého dieťaťa. Nebolo v konaní sporným, že matka sa odsťahovala z územia Švajčiarskej
konfederácie dňa 28.2.2018, pričom už v mesiacoch bezprostredne predchádzajúcich presťahovaniu
sa opustila spoločnú domácnosť vedenú s otcom, a od príchodu na územie Slovenskej republiky dňa
1.3.2018 do (druhého) rozhodnutia súdu prvej inštancie dňa 20.8.2018 neumožnila otcovi stretnúť sa s
maloletýmdieťaťom,vtomčasevoveku1roka(nar.8.1.2017)viacakojedenkrátnaverejnosti,naihrisku

v D.. Matka nespolupracovala so štátnymi orgánmi, napriek iniciovaniu súdneho konania nadviazala
spoluprácu s Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, pracovisko Hlohovec až po rozhodnutí
súdu prvej inštancie dňa 20.8.2018 a odovzdaní maloletého dieťaťa dočasne do osobnej starostlivosti
otca. Taktiež z viac ako dva roky trvajúceho konania pred súdom prvej inštancie mal súd z množstva
listín a vytvorených záznamov preukázané, že medzi rodičmi dochádzalo k verbálnym konfliktom s

neschopnosťou pokojného odovzdávania a preberania si maloletého dieťaťa. Súd opakovane viedol
rodičov k vyvinutiu úsilia na nápravu ich stavu, vo veci samej uložil výchovné opatrenie v povinnosti
podrobiť sa poradenstvu za účelom zlepšenia komunikácie, ktoré poradenstvo bolo predmetom najmä
pojednávania zo dňa 30.11.2018. Keďže referát poradensko-psychologických služieb na Úrade práce,
sociálnych vecí a rodiny v Piešťanoch odmietol spolupracovať s tak konfliktnými rodičmi, súd odporučil

rodičom nadviazať spoluprácu so zariadením Spoločnosť priateľov detí z detských domovov Úsmev
ako dar, s ktorým psychológom sa rodičia aj stretli a na stretnutí s PhDr. F. O., PhD. prezentovali, že
nevedia, kvôli čomu ich súd poslal nadviazať spoluprácu, pričom „nie sú im známe ciele, zámer a účel
nariadenéhoporadenstva“.Preformálnynedostatokuzneseniasúduspočívajúcivneuvedenízariadenia
do výroku uznesenia otec odvolaním napadol uznesenie, ktoré bolo následne odvolacím súdom zrušené

a nasledujúce obdobie vyše roka a pol rodičia spoluprácu so žiadnym súdom odporúčaným zariadením
nenadviazali, pričom otec preukazne prešiel z vyjadrenia, že „sa poradí s advokátom, či má záujem
nadviazať spoluprácu na bezplatne poskytnutom sociálnom a psychologickom poradenstve“ z úradných
záznamov ÚPSVaR k tvrdeniu, že o výchovné opatrenie spočívajúce v poradenstve nemá žiaden
záujem, to je možné odporučiť výlučne matke. Matka zotrvala na tom, že je naklonená spolupracovať

na komunikácii s druhým rodičom. Po vypracovaní znaleckého posudku a jeho doručení účastníkom
konania matka dňa 12.8.2020 oznámila súdu, že od mája 2020 sa správanie otca výrazne zhoršilo,
otec so svojou partnerkou popudzujú maloleté dieťa voči matke a jej manželovi, pričom dňa 14.8.2020predložila zvukovo-obrazové záznamy z preberania a odovzdávania maloletého dieťaťa v mieste
bydliska matky, ktoré je monitorované bezpečnostnými kamerami.

1.5 Maloletý B. je od rozhodnutia odvolacieho súdu dňa 20.9.2018 v osobnej starostlivosti matky,
čo predstavuje dva roky života dieťaťa, v ktorom období matka ukončila dojčenie toho času viac
ako trojročného maloletého dieťaťa. Matka napriek opakovane vykonaným zmenám ošetrujúceho
všeobecného lekára pre deti nadviazala toho času dlhodobú spoluprácu s jedným pediatrom, jedným
kožným lekárom a jedným imunológom. Matka zabezpečila pre maloleté dieťa materskú školu, konkr.

súkromnú bilingválnu materskú školu (K.) v X. a to popri tom, že maloleté dieťa je ešte čiastočne
plienkované. Matka zotrvala na ochote nadviazať spoluprácu za prítomnosti odborníka pri súdom
uloženom výchovnom opatrení spočívajúcom v nariadení poradenstva. Súd mal tak preukázané, že je
to matka, ktorá je viac naklonená ku spolupráci na zlepšení komunikácie s otcom maloletého dieťaťa.
Z vyššie uvedených dôvodov mal súd za to, že je to matka, ktorá nielen že toho času po dobu viac
ako dvoch rokov osobnú starostlivosť o maloleté dieťa zabezpečuje, ale vo svojom konaní je zárukou

sledovania najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa a to najmä jeho dôstojnosti, ako aj duševného,
telesného a citového vývinu dieťaťa (písm. c) článku 5 Základných zásad zákona o rodine), keď maloleté
dieťa nepopudzuje proti otcovi, emočne nezneužíva dieťa tak ako otec, ktorý ho vychováva k nenávisti
k ostatným alebo k negatívnemu postoju k matke ako uviedol znalec; keďže obaja rodičia vykazujú
slabú emočnú výbavu. Preto súd zveril maloleté dieťa do osobnej starostlivosti matky, keď osobná

starostlivosť otca nie je toho času vhodná pre vyššie zmienené dôvody a striedavá osobná starostlivosť
oboch rodičov je objektívne vylúčená tak pre vážne narušenú komunikáciu medzi rodičmi, ako aj pre
faktickú vzdialenosť bydliska otca a matky (50 km).

1.6 V časti zastupovania maloletého dieťaťa a spravovania jeho majetku v bežných veciach rodičia

uzavreli dohodu, že obaja budú oprávnení a povinní zastupovať maloleté dieťa, a v tejto časti sa vzdali
práva podať odvolanie všetci účastníci konania.

1.7.1Keďžesúdzverilmaloletédieťadoosobnejstarostlivostimatkyadospelkzáveru,žeodôvodneným
potrebám maloletého dieťaťa zodpovedá určenie výživného v čase rozhodnutia súdu v sume 387,50

eur mesačne, ktorú sumu ale nie je možné určiť od podania návrhu matkou a je potrebné zohľadniť,
že odôvodnené potreby maloletého dieťaťa sa menili a vyvíjali v čase súdneho konania, v dôsledku
čoho je potrebné samostatne vymedziť viacero podstatne sa odlišujúcich období v odôvodnených
potrebách maloletého dieťaťa s prihliadnutím na náklady otca na prekonávanie vzdialenosti z D. a
W. pri odovzdávaní a preberaní maloletého dieťaťa v závislosti od súdnej úpravy, ktorá bola odlišne

nastavená pri preberaní a odovzdávaní maloletého dieťaťa v septembri 2018 (uznesenie Krajského
súdu v Trnave č.k. 23CoP/67/2018-561 zo dňa 10.9.2018) a pri preberaní a odovzdávaní maloletého
dieťaťa od septembra 2019 (uznesenie Krajského súdu v Trnave č.k. 11CoP/53/2019-1291 zo dňa
12.9.2019). Futbalový krúžok v Compass football Academy súd považoval síce za výdavok preukázaný,
aj v záujme maloletého dieťaťa, avšak nie ako základný odôvodnený výdavok, na ktorého úhrade

by sa mal podieľať i otec. Pomerná suma zodpovedajúca nákladom na vecné plnenie spočívajúce v
bývaní tak u maloletého dieťaťa predstavuje cca 200 eur mesačne. K tomu, že matka je spoludlžníkom
pri refinancovanom hypotekárnom úvere, a nie je zároveň vlastníkom nehnuteľnosti, ktorú pôvodne
nadobudol jej manžel pred uzavretí manželstva, súd zhodnotil ako dôvodný výdavok, nakoľko zo
súdnej praxe po zhodnotení situácie na realitnom trhu prenájmov sú náklady na zabezpečenie bývania

maloletého dieťaťa v sume 200 eur primerané. Výdavky týkajúce sa matky súd pri určovaní výživného
na maloleté dieťa nezohľadňoval, avšak celkovo predstavovali matkou tvrdené výdavky jej a jej manžela
sumu 2.060 eur, na ktorej úhrade sa podieľa tak matka, ako aj jej manžel.

1.7.2 V prípade matky mal za preukázané, že v možnostiach matky je dosahovať pravidelný mesačný

príjem cca 1.000 eur v čistom s polročne vyplácanými odmenami, ktoré ale nie sú nárokovateľné.

1.7.3 V prípade otca mal súd preukázané, že otec má ukončené stredoškolské vzdelanie strojárske od
začatia súdneho konania dňa 9.3.2018 nie je zamestnaný, nie je ani samostatne zárobkovo činný, štátu
neodvádza poistné ako dobrovoľne poistená osoba, žije len z úspor. Z uspokojovaním svojich osobných

potrieb má spojené výdavky 485 eur mesačne. Okrem toho uhrádza poistenie na auto 170 eur ročne,
výživné 100 eur, náklady na preberanie dieťaťa 120 eur, pred rozhodnutím odvolacieho súdu t. j. do
októbra 2019 náklady na pohonné hmoty boli cca 160 eur.1.7.4 Pri určovaní výživného na maloleté dieťa tak mal súd za to, že u otca je potrebné zohľadniť
existenciu úspor, ktoré otca doteraz nemotivovali v zamestnaní sa resp. v podnikaní so zákonným
vykazovaním obratu a pri určení výživného vychádzať z priemernej mzdy v národnom hospodárstve za

rok 2019, ktorá činila 1.092 eur v hrubom pre celé územie Slovenska (v Trnavskom kraji vyššia suma),
čomu zodpovedá cca priemerná mesačná mzda v národnom hospodárstve v sume 858 eur v čistom.
Keďže ide o maloleté dieťa vo veku tri roky, ide o dieťa, u ktorého by určenie výživného nemalo v zásade
presahovať viac ako 11 až 15 % z príjmu otca. Nakoľko však otec má vyšší životný štandard v dôsledku
vytvorených úspor, a dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni toho rodiča, ktorému sa darí lepšie,

bolo na mieste určovať výživné u maloletého dieťaťa osobitne, zohľadniac zmeny bydliska maloletého
ako aj náklady otca na dochádzanie za maloletým.

1.8 Pri výpočte nedoplatku na zročnom výživnom za obdobie od 28.3.2018 do 31.08.2020 súd zohľadnil
otcom vykonávané úhrady celkovo 1.257,50 eur. Otcovi tak vznikol nedoplatok vo výške 1.770,40 eur,
úhradu ktorého súd uložil otcovi do troch dní od právoplatnosti rozsudku, keďže je nepochybné, že ide

o úhradu z úspor otca, a preto nie je dôvodným uložiť mu túto povinnosť v pravidelných mesačných
splátkach popri bežnom výživnom, tak ako je uvedené vo výroku IV. rozsudku.

1.9 Návrh matky priznať výživné na maloleté dieťa od 1.11.2017 do podania návrhu vo veci samej dňa
28.03.2018 súd zamietol, keď nezistil žiadne okolnosti hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by súd mal

určovať výživné za obdobie, kedy prebiehalo konanie pred Úradom starostlivosti o deti a dospelých
okresu Južný Bülach vo Švajčiarsku, ktorý následne svoje konanie po presťahovaní sa matky na územie
Slovenskej republiky a prevzatí právomoci súdmi Slovenskej republiky zastavil.

1.10 V časti úpravy styku otca s maloletým B. dospel súd k záveru, že je v záujme maloletého

dieťaťa riadne sa adaptovať v predškolskom zariadení, plne navštevovať predškolské zariadenie a
osvojovať si jazykové i sociálne zručnosti. Predškolská výchova a príprava má pozitívny merateľný
vplyv na sociálny a kognitívny vývin detí a je hodnotená ako významná fáza vo vývoji človeka spojená
s najintenzívnejším rastom a vývojom dieťaťa. V tomto období sa zakladajú sa východiskové kvality
jednotlivca, ktoré predurčujú rozvoj psychických a fyzických predpokladov a sociálnych postojov. Preto

súd opäť s prihliadnutím na to, že dieťa absolvovalo adaptačnú fázu v predškolskom zariadení, otec
býva 50 km od bydliska dieťaťa upravil stretávanie sa otca s maloletým dieťaťom na tri prespania za dva
týždne, a to na každý párny týždeň od štvrtka od 17:00 hod. do piatka do 07:00 hod. a na každý nepárny
týždeň od piatka od 17:00 hod. do nedele do 17:00 hod. tak, že v párnom týždni vo štvrtok si otec v
určený čas prevezme maloleté dieťa v mieste bydliska matky a v piatok v určený čas odovzdá maloleté

dieťa v mieste bydliska matky a v nepárnom týždni v piatok si otec v určený čas prevezme maloleté
dieťa v mieste bydliska matky a v nedeľu v určený čas odovzdá maloleté dieťa matke v mieste bydliska
otca. Súdny znalec v posudku na s. 22 odporučil rozšíriť súčasné dve prespania u otca za dva týždne
na štyri prespania za dva týždne, s ktorými sa súd nestotožnil najmä pre preukázané zhoršené prejavy
otca na verejnosti pri odovzdávaní a preberaní maloletého dieťaťa ako aj preto, že podľa názoru súdu

znalec opomenul vziať na zreteľ skutočnosť, že pokiaľ by maloletý B. v nepárny týždeň prespal u otca od
piatka až do pondelka rána, musel by v rannej pondelkovej špičke cestovať z D. v smere do Bratislavy
(po D1 autom, alebo vlakom), čo určite nie je v záujme maloletého dieťaťa a to ešte bez prípravy na
nástup do materskej školy do 8ej hodiny rána. Preto súd naopak skrátil tento interval v nepárny týždeň
cez víkend na nedeľu 17tu hodinu a otcovi tak umožnil na upevňovanie väzby s maloletým dieťaťom

tráviť tri noci za dva týždne, pri minimalizovanom dochádzaní na preberanie a odovzdávanie maloletého
dieťaťa, tak ako je uvedené vo výroku.

1.11 V časti osobitnej úpravy stretávania sa otca s maloletým dieťaťom počas vianočných sviatkov,
jarných prázdnin, veľkonočných sviatkov a letných prázdnin súd schváli dohodu rodičov uzavretú na

pojednávaní, ktorá vychádzala z rovnomerného rozdelenia si času medzi rodičmi v pomere 50 na 50.
V tejto časti preto nie je prípustné odvolanie.

1.12 Povinnosť rodičov podrobiť sa sociálnemu a psychologickému poradenstvu v rozsahu 15
spoločných stretnutí za účelom naučenia sa spoločnej komunikácie rodičov ohľadne ich maloletého

dieťaťa, naučenia sa reálnejšieho pohľadu na svoju osobu, a naučeniu sa akceptovaniu role druhého
rodiča v živote maloletého dieťaťa v spolupráci so zariadením Spoločnosť priateľov detí z detských
domovov Úsmev ako dar, so sídlom Ševčenkova 21, Bratislava, pobočka Trnava, Námestie Jozefa
Herdu č. 1 Trnava súd uložil na žiadosť rodičov, súdneho znalca, procesného opatrovníka a prokurátoraOkresnej prokuratúry napriek tomu, že súd mal vážne pochybnosti o účinnosti vynakladania štátnych
finančných prostriedkov na činnosť psychológa v zariadení z doterajšieho správania sa rodičov a ich
narušenej komunikácie intenzity presahujúcej bežné spôsoby, keď u oboch rodičov ide o poruchu

osobnosti a na otázku súdu, či sú rodičia vzhľadom na ich osobnosti schopní podriadiť sa autorite štátnej
alebo inej inštitúcie, znalec uviedol: to je ťažká otázka. To ja neviem. Ja by som odpovedal tak, že skôr
na nich taký viac prikazujúci, jednoznačnejší spôsob by bol lepší. Závisí to od situácie. Pokiaľ rodičia
nemajú záujem pracovať na sebe, síce tolerujú komunikáciu maloletého dieťaťa s druhým rodičom, no
ani jeden z nich sa nesnaží navodiť resp. podporiť komunikáciu s druhým rodičom, tak ako to uviedol

znalec v posudku, môže ísť o mrhanie času odborníka a peňazí štátu pre ľudí, ktorým nie je možné
bez ich súčasnej vzájomne súhlasnej ochoty, pomôcť a je potrebné to akceptovať ako prejav poruchy
ich osobnosti.

1.13 Návrh otca na nariadenie kontrolného znaleckého dokazovania súd zamietol, keď okrem otca
nemal žiaden z účastníkov za to, že je toto potrebné nariadiť, ani prokurátor, ani procesný opatrovník,

ani matka a nakoniec ani súd. Ako uviedol prokurátor Okresnej prokuratúry Trnava, znalec nie je
súdom, nemusí pre účely zodpovedania položených otázok ako psychológ poznať každý zvukový
záznam či účastníkom konania predloženú listinu, nakoľko vychádza z metód pozorovania a vyšetrení
osobností rodičov, neposudzuje pravdivosť skutkových tvrdení rodičov a nerobí ani právnu úvahu súdu či
činnosť vyhradenú orgánom činným v trestnom konaní. Keďže otec napriek odporúčaniam procesného

opatrovníka navštíviť pohotovosť pri modrinách maloletého dieťaťa tak neučinil, modriny sú z obdobie,
kedybolomaloletédieťavjehostarostlivosti,maloletédieťamázhoršenúslovnúzásobuvdôsledkuveku
a viacjazyčnej komunikácie, súd neprikladal takú váhu slovnému zvratu dvojročného dieťaťa „mimi bije“
ako verbálne prikladal otec bez neverbálneho konania, keď v iných prípadoch bol otec schopný (napr.
pre kožné vyrážky) s maloletým dieťaťom navštevovať rôzne ambulancie a pohotovosti v trnavskom

kraji, a práve v tomto podľa neho tak závažnom slovnom zvrate s modrinami na tele maloletého dieťaťa
tak neurobil. Tiež nie je podľa názoru súdu hodným ignorovania, že manžel matky sa volá P. W., čo môže
zvukomalebne u dvojročného dieťaťa znieť obdobne. Vzhľadom na to, že maloleté dieťa má bydlisko od
decembra 2018 v okrese X. na adrese D. XX, W., po právoplatnom skončení tohto konania súd prenesie
príslušnosť na mieste príslušný súd, podľa súčasnej úpravy jurisdikcie na Okresný súd Bratislava III. K

písomným námietkam a ústne prednesenej námietke právneho zástupcu otca o zaujatosti procesného
opatrovníka mal súd za to, že táto je nedôvodná, procesný opatrovník vo veci konal priebežne, a
námietka spočívala výlučne v postupe a rozhodovaní úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Súdu bolo
známe, že procesný opatrovník podával podnet na prokuratúru pre správanie sa otca v priestoroch
úradu búchaním na dvere, pre vyvíjanie nátlaku na poverených zamestnancov, ktorých slovne a

písomne napádal, pre vytváranie neprimeraného psychického tlaku spisovaním úradných záznamov,
so snahou nahliadať do spisového materiálu vedeného úradom ako zástupcom maloletého dieťaťa a
že o týchto skutočnostiach bolo informované aj ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, keď poverení
zamestnanci sami žiadali svoje vylúčenie z veci a nebolo im vyhovené a počas súdneho konania bol
vo veci (neformálne) zainteresovaný aj úrad komisára pre deti, avšak do konania nevstúpil. Nakoľko

orgány činné v trestnom konaní nedospeli k záveru smerujúcemu k začatiu trestného stíhania voči
otcovi maloletého dieťaťa, ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny nevyvodilo žiadne závery o zmene
zastúpenia iným kolíznym opatrovníkom, súd obdobne nevidel žiaden osobitný dôvod prekračujúci
poruchu osobnosti otca na vyhovenie otcom vznášanej námietke zaujatosti procesného opatrovníka,
ktorá spočívala v prezentovanom odbornom názore procesného opatrovníka a postupe v konaní pri

hájení záujmov maloletého dieťaťa.

2.1 Proti výroku I. až IV. a výroku VI. rozsudku podal odvolanie otec s návrhom na jeho zrušenie a
vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie dôvodiac, že súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec aj nesprávne právne

posúdil (§ 365 ods. 1 písm. f) a h) C.s.p.).

2.2 Na odôvodnenie svojho rozhodnutia uviedol, že súd nesprávne pri rozhodovaní prihliadol na
zvukovo obrazové záznamy predložené matkou súdu dňa 12.8.2020, nakoľko tieto dôkazy boli získané
nezákonne a preto nie je možné v súdnom konaní na neprihliadať. Otec nikdy nevyslovil súhlas s

vyhotovením predložených zvukovoobrazových záznamov matkou. Súd uveril tomu, že maloletý B. vo
veku 3,5 roka rozumie významu slov ako napríklad psychopati deformátori manipulátori a podobne ktoré
použil otec a evidentne smerovali voči matke aj manželovi, pričom tieto slová majú byť spôsobilé dieťa
"popudiť" voči matke. Navyše súd sa podrobne nezaoberal analýzou súvislostí, za ktorých boli tietozáznamy vyhotovované, a z ktorých je zrejmé, že boli vyhotovené s cieľom vyprovokovať otca, že matka
nikdy otcovi neposkytne odpovede na jeho otázky a to ani na lekársku prehliadku, bez slova zavrie dvere
pred dieťaťom alebo pred otcom úplne bez rozlúčenia sa s dieťaťom, matka nepripravuje dieťa na styk

s otcom, nad celou situáciou sa smeje, keď otec úplne rozhorčený po slovnej roztržke odnáša plačúce
dieťa do auta z čoho je zrejmé, že matka preukázateľne koná rovnako ako sankcionovaný otec, keď
popudzuje dieťa voči otcovi vyjadrením, že ani otec so svojou priateľkou maloletého neľúbia.

2.3Súdneprávomjednostrannespochybnilpodozreniaotcaotýranímaloletéhomanželommatky,keďže

s maloletým nevyhľadal lekára, hoci otec dôvodne očakával, že lekára bude kontaktovať ÚPSVaR
potom, čo mu otec oznámil svoje podozrenia z týrania maloletého a čo ho jeho pracovníčka Mgr.
P. ubezpečila, že bude kontaktovať ošetrujúceho lekára maloletého, čo však neurobila. Matka neskôr
ošetrujúceho lekára zmenila (tak ako 4 razy predtým), ktorý skonštatoval, že v čase 26.5.2020 nezistil
týranie a zanedbanie dieťaťa. Takéto zistenia lekára však nevylučujú predchádzajúce týranie maloletého
zostranymanželamatky.Pokiaľtedasúdzverildieťadostarostlivostimatkybeztoho,abysavysporiadal

s podozrením či dieťa bolo alebo nebolo fyzicky napádané alebo týrané rozhodol nesprávne.

2.4 Súd pri svojom rozhodovaní nezohľadnil skutočnosť, že matka bezdôvodne úplne bránila v styku
dieťaťa s otcom od 22.2.2018 do 20.8.2019, odkedy bolo dieťa zverené otcovi, rovnako v tomto období
nesúhlasila so stykom otca s dieťaťom bez prítomnosti matky a to napriek tomu, že otec sa s dieťaťom

stýkal bez prítomnosti matky pravidelne už vo Q. od decembra 2017 do februára 2018, že otec nebol
nikdy informovaný matkou o zdravotnom stave dieťaťa, kto je ošetrujúcim lekárom dieťaťa, o potrebách
dieťaťa najmä jeho režime, strave, vylúčených potravinách, alergiách, o tom čo má dieťa rado, čoho sa
bojí jednoducho o ničom, že dieťa navštevuje predškolské zariadenie a tak otec nepozná ľudí, ktorí sa
o jeho dieťa starajú, ani pomery v predškolskom zariadení a tak matka bezdôvodne úmyselne eliminuje

otca zo sociálneho prostredia predškolského zariadenia v ktorom dieťa trávi takmer 2 tretiny denného
času každý pracovný deň, že matka 2 razy zmenila pobyt dieťaťa a to vždy bez súhlasu a vedomosti otca
v snahe eliminovať stretávanie otca s dieťaťom, podala na súd návrh na zmenu mena a predovšetkým
priezviskamaloletého naSlovakbeztoho,žebytosotcomvopredkonzultovala,maloletémuklamala,že
jej manžel je jeho otcom, v dôsledku čoho maloletý manžela matky označuje sám za jeho otca a napokon

ani to, že právny zástupca matky dieťaťa vyzval otca, aby sa vyjadril k osvojeniu dieťaťa manželom
matky z dôvodu, že podľa matky je otec údajne ochotný pristúpiť na osvojenie dieťaťa.

2.5 Nevhodným je aj spôsob úpravy styku otca s maloletým, keď každý párny štvrtok a v piatok má voziť
dieťa 50 kilometrov otec, keď zmenu bydliska realizovala protiprávne a bez súhlasu súdu otca matka,

keď maloletý po príchode k otcovi okolo 18:00 hod. bude musieť ísť rovno spať a vstávať bude musieť
v piatok o 5:00 hod., aby do 7:00 hod. ho otec odviezol matke. V dôsledku takejto úpravy dieťa bude s
otcom formálne tráviť vo štvrtok jednu hodinu cestou v aute a následne s ním strávi raňajky, obliekanie
a minimálne jednu hodinu cestou v aute v piatok ráno, pričom evidentne vo všetky ostatné dni v týždni
nebude nútené stávať o 5:00 hod. ráno. Sám súdny znalec navrhol pre otca 4 prespania za 2 týždne a

súd bezdôvodne znížil tento rozsah na tri prespania v priebehu dvoch týždňov. Nesprávne súd posúdil aj
najlepší záujem maloletého dieťaťa, keď uprednostnil dochádzku dieťaťa do predškolského zariadenia
pred jeho stykom s otcom napriek tomu, že dieťa má len 3 a pol roka a do školského zariadenia nastúpi
najneskôr v septembri 2023, čo je za 3 roky, pričom do tejto doby nie je žiadne predškolské zariadenie
pre dieťa povinné.

2.6 Nesprávny je aj záver súdu prvej inštancie, že počas celého súdneho konania obaja rodičia
preukazovali mimoriadne zlú komunikáciu tak na strane otca ako aj na strane matky, nakoľko v skoršom
rozhodnutí (40P/20/2018-426 z 20.8.2018) ktorým bol maloletý zverený do starostlivosti otca súd
konštatoval, že je to práve otec, ktorý sa javí ako osoba s väčšou schopnosťou dohodnúť sa na výchove,

starostlivosti maloletého včítane rešpektovania práva stretávania sa maloletého s druhým rodičom,
pričom to bola práve matka, ktorá vôbec nekomunikovala s otcom a neposkytovala mu žiadne informácie
o dieťati, čo sama potvrdila pred súdom dňa 11.9.2020 keď uviedla, že informácie o ošetrujúcich
lekároch otcovi neposkytne ako mu neposkytne ani informáciou o predškolskom zariadení kde je
dieťa umiestnené, nakoľko nechce, aby sa otec informoval o zdravotnom stave dieťaťa a navštevoval

predškolské zariadenie.

2.7 Nesprávny je záver súdu prvej inštancie že je to matka ktorá vo svojom konaní je zárukou sledovania
najlepšiehozáujmumaloletéhodieťaťaatonajmäjehodôstojnostiakoajduševného,telesnéhocitovéhovývinu, keď maloleté dieťa nepopudzuje proti otcovi, emočne ho nezneužíva tak ako otec, ktorý ho
vychováva k nenávisti k ostatným alebo k negatívnemu postoju k matke. Z vykonaného dokazovania
totiž vyplynuli jednoznačne opačné závery.

2.8 Otec nesúhlasí so záverom znalca, že ak je dieťa s jedným rodičom dlhšie, tak si na neho zvykne,
že je preto logické, že jemu sa preferuje zverenie, nakoľko túto tézu nemožno aplikovať všeobecne na
všetkyprípady,najmäakdieťavoveku3apolrokaakojeajmaloletýB.sanedokáženatoľkoorientovaťv
čase,abymalopredstavuodĺžkeplynutiačasu,nedokážeporovnaťdĺžkučasovýchobdobíatopreto,že

nie je na to z dôvodu veku jednoducho dostatočne rozumovo vyspelé. Dôvodom dlhšieho pobytu dieťaťa
u matky bolo predovšetkým dojčenie dieťaťa matkou, ktoré bolo ukončené údajne len pred niekoľkými
mesiacmi. Otec ďalej poukazuje na to, že samotný znalec pripustil, že maloletý by mohol byť zverený aj
do osobnej starostlivosti otca a to v odpovedi na otázku číslo 10, pričom súdny znalec až po oboznámení
sa so zvukovo obrazovými záznamami nezákonne vyhotovenými matkou zmenil názor. Znalec sa riadne
neoboznámil so súdnym spisom, keď navrhuje rozšírenie styku otca s maloletým, pričom jeho návrh

je obdobný ako je upravený styk otca s maloletým doposiaľ. Nakoľko znalec sa evidentne s celým
súdnym spisom neoboznámil, jeho závery sú pochybné a z tohto dôvodu navrhoval otec vykonať
kontrolné znalecké dokazovanie. Súd však takéto návrhy na doplnenie dokazovania zamietol z dôvodu,
že vyjadrenia znalca boli pre súd dostatočné.

2.9 Súd porušil princíp rovnosti strán, keď na odôvodnenie svojho rozhodnutia použil zvukovo obrazové
záznamy smerujúce práve voči otcovi, hoci v spise sa nachádzajú aj iné zvukovo obrazové záznamy,
ktoré svedčia v prospech otca. V tejto súvislosti otec poukazuje na to, že jemu bolo zakázané
vyhotovovať zvukovo obrazové záznamy o matke a to rozhodnutím Okresného súdu Trnava spis. zn.
13C/70/2018 o ochranu osobnosti, ktorý spis otec za účelom tohto svojho tvrdenia navrhuje pripojiť.

2.10 Kolízny opatrovník svojou prítomnosťou v tomto konaní dieťaťu skôr ubližuje ako ho chráni a to
svojím alibistickým prístupom a nekonaním.

2.11 Súd porušil svoju povinnosť, keď v konaní nikdy nevyzval otca na preukázanie jeho príjmov,

majetkových pomerov a výdavkov a tieto zisťoval len na pojednávaní bez predchádzajúcej možnej
prípravy otca na takéto zisťovania. Pokiaľ aj súd zistil úspory na strane otca vo výške 30.000 eur
nezohľadnil skutočnosť, že tieto bude mať otec k dispozícii až po dovŕšení jeho dôchodkového veku.
Otec svoje disponibilné úspory za dva a pol roka minul na bežnú spotrebu, zariadenie a úpravu bytu v
rodičovskom dome, v ktorom žije, výdavky na dieťa, dochádzanie za dieťaťom výživné a právne služby.

Otec sa zamestnal od 30.10.2020 v spoločnosti Q. s.r.o. na pracovnej pozícii ako obsluha páliaceho
stroja, kde bude dosahovať mesačný príjem okolo 560,92 eur netto.

2.12 Matka nepreukázala skutočnosť, že dieťa navštevuje predškolské zariadenie, nepredložila žiadne
rozhodnutie o jeho prijatí, žiadnu zmluvu o starostlivosti o dieťa, rovnako tak ani jeho krúžkovú činnosť.

2.13 V závere odvolania otec vyjadril nesúhlas so zverením maloletého do starostlivosti matky, keďže
v súdnom konaní bolo preukázané množstvo dôvodov, pre ktoré je zrejmé, že správanie matky pri
výchove dieťaťa je značne manipulatívne, matka nemá prirodzený vzťah k autoritám, nemá tendenciu
ich rešpektovať naopak má silnú tendenciu zneužívať svoje dostupné prostriedky pre elimináciu vplyvu

otca na výchovu maloletého a predstavuje pestovanie odmietania až nenávisti k otcovi, nie je ochotná
pripraviť dieťa na styk s druhým rodičom, čo sa v súdnej praxi rovná neumožneniu druhému rodičovi
stretávať sa s dieťaťom a preto takému rodičovi v zásade by nemalo byť dieťa zverené do osobnej
starostlivosti.

2.14 Na preukázanie svojich tvrdení predložil komunikáciu právnych zástupcov ohľadne možnej dohody
o úprave práv a povinností rodičov k maloletému, list adresovaný otcom matke zo 17. februára 2020,
list otca adresovaný pani P. zo 7. októbra 2019, oznámenie Okresného úradu v Senci z 18.9.2020
adresované odporcovi, pracovnú zmluvu otca z 29.10.2020, výzvu otca matke z 27. júla 2019, výzvu
súdu právnemu zástupcovi otca vo veci 13C 70/2018, úradný záznam ÚPSVaR z 2.3.2020, list ÚPSVaR

zo 6.3.2020, Zmluvou o pôžičke zo 16.10.2020, žiadosť o nahliadnutie do spisovej dokumentácie
adresovanú otcom ÚPSVaR z 18.9.2020.3. Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení sa k odvolaniu otca uviedol, že sa stotožňuje so všetkými
vyjadreniami či už písomnými alebo ústnymi realizovanými na pojednávaniach súdu a má za to, že zo
strany úradu neprišlo k pochybeniam, nakoľko obom rodičom bolo opakovane poskytované sociálne

poradenstvo o čom svedčia aj úradné záznamy založené v spise maloletého.

4.1Matkavosvojomvyjadrenísakodvolaniu navrhlaodvolanieotcaprotivýrokuII.,VII. aVIII. rozsudku
súdu prvej inštancie odmietnuť a vo výrokoch I., III. až VI. a výroku IX. ako vychádzajúci z dostatočne
a správne zisteného skutkového stavu a zo správneho právneho posúdenia veci ako vecne správny

potvrdiť.

4.2 Otec sa po vyhlásení rozsudku súdu prvej inštancie vzdal odvolania vo vzťahu k výrokom II.
a VIII. v dôsledku čoho jeho odvolanie je potrebné posúdiť ako odvolanie podané neoprávnenou
osobou a postupom podľa § 386 písm. b) C.s.p. a takéto odvolanie odmietnuť. Obdobne pokiaľ otec
podal odvolanie proti výroku VII. rozsudku, voči ktorému odvolanie nie je prípustné, nakoľko ním bola

schválená dohoda rodičov o úprave styku otca s maloletým v čase osobitnej úpravy, je potrebné takéto
odvolanie odmietnuť postupom podľa § 386 písm. c) C.s.p.

4.3 Neobstojí námietka otca, že zvukovo obrazové záznamy, ktoré matka súdu prvej inštancie predložila
počas konania, boli získané nezákonne, pretože obsahujú osobnostné prejavy otca a iných osôb,

pričom matka k tomu nemala súhlas otca ani súhlas tretích osôb, nakoľko tieto záznamy neboli
vyhotovené a použité v rozpore so zákonom. Boli totiž vyhotovené so súhlasom otca, ako aj všetkých
osôb, ktoré sa na záznamoch nachádzajú. Bezpečnostné kamery z ktorých záznamy boli súdu
prvej inštancie predložené snímajú súkromné pozemky s označením zákaz vjazdu. V snímanom
priestore sú umiestnené viditeľné upozornenia na snímanie kamerovým systémom ako aj na samotné

zaznamenávanie. Všetky osoby, ktoré sa na týchto súkromných pozemkoch nachádzajú teda vedia, že
na týchto pozemkoch budú zaznamenávané ich prejavy. Svojím vstupom a zotrvaním na súkromných
pozemkoch vyjadrili konkludentne súhlas s nahrávaním. Okrem toho aj v prípade, že by tieto záznamy
boli vyhotovené v rozpore so zákonom, dochádzalo by nimi k zásahu do práva na ochranu osobnosti
otca, avšak na druhej strane stojí právo maloletého a matky na ochranu pred neoprávnenými zásahmi do

rodinnéhoživotagarantovanéčlánkom19ods.2ÚstavySlovenskejrepublikyaochranaprávmaloletého
garantovaných Dohovorom o právach dieťaťa. Takýmto dôkazom matka preukazuje skutočnosť, že otec
popudzuje maloletého proti matke a jej manželovi a preto ide o vhodný dôkazný prostriedok ktorý má
podstatný význam pre posúdenie otázky, či je otec vhodnou osobou na zverenie maloletého do jeho
osobnej starostlivosti. Takýto dôkaz obstojí či už z hľadiska potrebnosti, nakoľko predstavuje jediný

spôsob na preukázanie nevhodného pôsobenia otca na maloletého, ako aj z hľadiska primeranosti
(závažnosť a intenzita porušenia práv otca ak k nim vôbec došlo boli len minimálne, pretože boli
vyhotovené s vedomím otca a následne boli použité len v rámci súdneho konania za účelom ochrany
práva maloletého a matky na rodinný život, do ktorého otec úmyselne zasahoval tým, že maloletého vo
veku tri a pol roka popudzoval proti jeho matke a manželovi matky, s ktorým maloletý žije v spoločnej

domácnosti. Otec tak robil jednoznačne s cieľom negatívne zasiahnuť do rodinného života matky a
maloletého a rozvracať vzťahy v rodine. Miera zásahu do práva na ochranu osobnosti otca, ak by
k zásahu došlo, je primeraná cieľu, ktorý má byť dosiahnutý použitím sporných zvukovoobrazových
záznamov v súdnom konaní, nakoľko v konaní boli matkou navrhnuté a súdom prvej inštancie vykonané
s cieľom chrániť maloletého, jeho zdravý duševný vývoj a rodinné vzťahy.

4.4 Pokiaľ otec maloletého opakovane produkuje tvrdenia o týraní maloletého manželom matky, tieto
nemajú žiadny reálny základ. Počas celého konania prebiehajúceho od 9.3.2018 totiž nevzniklo žiadne
reálne podozrenie na týranie maloletého zo strany manžela matky.

4.5 Nepravdivé sú tvrdenia otca, že matka ho o zdravotnom stave maloletého neinformuje a neposkytuje
mu aj iné informácie o maloletom, ako aj že maloletého vedie k tomu, aby si myslel, že jeho otcom nie iná
osoba. O návšteve predškolského zariadenia maloletým matka otca neinformovala výhradne z dôvodu
nevhodného správania sa otca v predškolských zariadeniach, ktoré maloletý v minulosti navštevoval,
keď otec bezdôvodne vyvolával konflikty s pracovníkmi týchto zariadení.

4.6 Dňa 22.9.2020 matku kontaktovalo Obvodné oddelenie Policajného zboru v Leopoldove a následne
aj Kriminálna polícia z Trnavy pričom zisťovali, či sa s otcom maloletého kontaktovala a to z dôvodu, že
tento je v pátraní, pretože rodina o ňom nemá žiadne správy, odišiel z domu a telefón si nechal doma.Túto udalosť považuje matka za podstatnú, nakoľko svedčí o psychickej nestálosti a nevyrovnanosti
otca maloletého, v čom matka vidí potenciálne riziko priamo pre maloletého.

4.7 Nedôvodná je námietka otca o nesprávnosti určenia styku s maloletým počas párneho týždňa a
jeho nezdôvodnenie súdom prvej inštancie, nakoľko spôsob úpravy styku a dôvody takejto úpravy sú
uvedené v bode 42 odôvodnenia rozsudku.

4.8 Za podstatné považuje matka aj to, že po rozhodnutí súdu prvej inštancie prebiehajú preberania a

odovzdávania maloletého v konfliktnej atmosfére, a to predovšetkým preberania na adrese otca, kde
tieto nie sú snímané bezpečnostnou kamerou. Otec maloletého popudzuje voči matke a jej manželovi,
budí v ňom dojem, že "už bude dobre, tato ťa berie domov", „neboj sa, už je dobre", a podobne. Otec
matke často bráni privítať sa so synom, pri odchode z jeho adresy sa na matku tlačí do auta pri pripútaní
syna do autosedačky, klope na okno auta a neustále opakuje synovi, že aby to vydržal, že si preňho
znovu príde.

4.9 Matka považuje postup znalca za zákonný a správny a výhrady otca k znaleckému dokazovaniu
za nedôvodné.

4.10 Nedôvodnými sú aj obviňovania pracovníkov kolízneho opatrovníka a matka v ich postupe nevidí

žiadne podstatné nedostatky. Naviac z odvolania nie je zrejmé, aký vplyv majú mať tieto pochybenia na
vecnú správnosť rozsudku.

4.11 Pokiaľ ide o úspory otca vo výške 30.000 eur, respektíve 35.000 eur ako to vyplýva z listiny
predloženej otcom k odvolaniu, tak v konaní nebolo preukázané, že by dispozícia otca s týmito

finančnými prostriedkami bola akokoľvek obmedzená a pokiaľ otec od roku 2017 úmyselne nepracuje
a podľa jeho vyjadrení minul zo svojich úspor 50.000 eur, jeho prístup je potrebné hodnotiť ako
nezodpovedný, ktorý však nemôže byť na ťarchu maloletého. Pokiaľ sa aj toho času otec zamestnal
a účelovo si našiel pomerne nízko platené zamestnanie nevyužívajúc viac ako desaťročné skúsenosti
vodiča v cestnej nákladnej preprave s hrubou mzdou 700 eur mesačne je to z hľadiska rozsahu

jeho vyživovacej povinnosti neakceptovateľné. Naviac spoločník a konateľ zamestnávateľa otca Ing.
Tomáš Putera je dlhoročným priateľom otca a preto sa tento pracovný pomere javí ako dohodnutý
účelovo v snahe znížiť vyživovaciu povinnosť otca. Matka je toho názoru, že reálne otec do zamestnania
ani nechodí. Priemerná mesačná mzda zamestnanca národného hospodárstva Slovenskej republiky v
odvetví doprava/šofér/kamiónová doprava je neporovnateľne vyššia.

4.12Účelovoujeajzmluvaopôžičkemedziotcomajehomatkoupredloženáotcomvodvolacomkonaní.

4.13Matkadostatočnepreukázala, žemaloletýnavštevujepredškolskézariadenie,akoajjehokrúžkovú
účinnosť, keď o týchto skutočnostiach predložila podaním zo 4.9.2000 listinné dôkazy, ktoré otec počas

konania nesporoval a nenavrhol doplnenie dokazovania v tomto smere.

4.14 V závere svojho vyjadrenia matka vyjadrila presvedčenie, že odvolanie otca vníma ako určitú
formu pomsty, že nepristúpila na vyjednávanie otca o nedôvodnom znížení jeho vyživovacej povinnosti,
nakoľko by to mohlo ohroziť zabezpečovanie potrieb maloletého.

4.15 Na preukázanie svojich tvrdení predložila súdu fotodokumentáciu týkajúcu sa kamerového
snímaniapozemku,listvlastníctvačísloXXXXprekatastrálneúzemieW.,čestnéprehláseniejejmanžela
k udalostiam z 22.9.2020, doklady preukazujúce záujem o vodičov kamiónovej dopravy a výpis z účtu
matky vedený v Slovenskej sporiteľni z 15.12.2020.

5.1 Otec v replike zotrval na svojich doterajších vyjadreniach, pokiaľ ide o vyhotovenie
zvukovoobrazových záznamov matkou poukázal na to, že tieto boli vyhotovené za účelom ochrany
majetku, prípadne zdravia a života vlastníkov nehnuteľnosti a tak ich použitie na iný ako určený účel je
nezákonné. Priestor, ktorý kamera sníma je potrebné považovať za verejný priestor, pre monitorovanie,

ktorého musia byť splnené viaceré legislatívne podmienky, ktoré však matka nesplnila. Súhlas otca
na vyhotovenie takýchto záznamov preto bol nevyhnutný a pokiaľ ho matka nemala, tento dôkaz je
nezákonný a to bez ohľadu na výsledok testu proporcionality. Vhodnosť, potrebnosť, ani primeranosť
použitia daných záznamov v konaní nebola ani zisťovaná a ani daná. Pokiaľ aj otec prezentoval svojnázor na matku a jeho výhrady voči jej osobe, tieto dlhodobo prezentuje v súdnom konaní a preto takýto
zásah nemožno označiť ako neoprávnený nakoľko predstavuje "len" vyjadrenie názoru otca, ktorý opiera
o dôkazy a zistenia súdu v súdnom konaní.

5.2 Otec popiera, že by vyvolával konflikty s pracovníkmi predškolského zariadenia, ktoré v minulosti
maloletý navštevoval, prípadne, že by navrhol manželovi matky osvojenie maloletého.

5.3 Pokiaľ ide udalosti z 22.9.2020 otec uznáva, že predchádzajúce odovzdanie dňa 11.9.2020

prebiehalo za prítomnosti slečny X. v konfliktnej atmosfére a preto následne otec prerušil kontakty so
slečnou X. okrem iného aj z dôvodu, že ona sama kontaktovala matku. Následné okolnosti z 22.9.2020
o 16:00 hod. boli aktivity slečny X., ktorá komunikovala s matkou a realizovala kroky smerujúce k
poškodeniu otca.

5.4 Maloletý sa otcovi počas jeho pobytu cez vianočné sviatky 2020 opätovne vyjadril, že je u matky

bitý, pričom opäť ukazoval na rôzne časti svojho tela. 16.1.2021 keď si syna vyzdvihol, tento bol ako
bez duše a asi po troch minútach v aute mu povedal, že nechce ísť naspäť a veľmi sa rozplakal. Potom
dodal, že chce ísť domov za tatom, babi a dedkom (rodičmi otca), alebo tí ma nebijú. Keď sa opýtal kto
ho bije, tak nič nepovedal. Neskôr cestou v aute mu povedal, že on sa nebojí, lebo tato je pri ňom.

5.5 Otec popiera tvrdenia matky, že nepracuje a platí si len odvody. Z úspor vo výške 50.000 eur si
otec obstaral motorové vozidlo škoda Octavia a realizoval rekonštrukciu a vybavenie bytu v rodičovskom
dome v ktorom býva a tak tvrdenie matky, že peniaze premrhal nie je pravdivé.

6. Matka vo svojej duplike zotrvala na svojich doterajších tvrdeniach.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 C.s.p.), potom čo zistil, že odvolanie je podané
včas a oprávnenou osobou (§ 355 a § 357 C.s.p.), prejednal vec nielen obsahom a dôvodmi podaného
odvolania(§65C.m.p.),pretožekonanievovecistarostlivostiomaloletédieťamožnozačaťibeznávrhu,
zopakujúc a doplniac dokazovanie na odvolacom pojednávaní súdu (§ 385 C.s.p.), pričom dospel k

záveru, že odvolanie otca je sčasti dôvodné.

8.1 Predmetom konania pred súdom prvej inštancie bolo konanie o návrhu matky na úpravu práv a
povinností rodičov k maloletému B. M., narodenému X.X.XXXX z dôvodu, že jeho rodičia spolu nežijú
a o úprave práv a povinností k maloletému sa nevedia dohodnúť, a to určenie, ktorý z rodičov sa bude

o maloleté dieťa osobne starať, zastupovať ho a spravovať jeho majetok a ako bude druhý z rodičov
prispievať na jeho výživu a stýkať sa s ním.

8.2 Predmetom odvolacieho konania je preskúmať, či odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie nie je v časti úpravy práv a povinností rodičov k maloletému vecne správny z dôvodu, že súd

dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec aj nesprávne právne
posúdil.

9. Odvolací súd doplnil dokazovanie výsluchom rodičov maloletého B., potvrdeniami o príjmoch rodičov,
listom otca adresovaným matke zo 17. februára 2020, listom otca zo 7. októbra 2019 adresovaným pani

P., listom Okresného úradu Senec adresovaným otcovi z 18.9.2020, pracovnou zmluvou z 29.10.2020,
listom otca adresovaným matke z 27. júla 2019, úradným záznamom Úradu práce, sociálnych vecí a
rodiny Piešťany z 2.3.2020, listom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zo 6.3.2020, Zmluvou o pôžičke
zo 16.10.2020, žiadosťou otca o nahliadnutie do spisovej dokumentácie maloletého z 18.9.2020, listom
vlastníctva XXXX, čestným prehlásením k udalostiam z 22.9.2020 Ing. P. W., Inzerciou z Profesie o

hľadaní vodičov kamiónovej dopravy, dokladom o výživnom za november 2020, dokladom o výživnom
za december 2020, e-mailom otca matke z 1. septembra 2020, e-mailom matky otcovi z 26. decembra
2020, potvrdením o členstve maloletého B. vo futbalovej akadémii, dokladmi o zaplatení členského
vo futbalovej akadémii, potvrdením o príjme matky zo 14.4.2021, potvrdeniami o platení školného za
škôlku, potvrdením zo škôlky o nepretržitej dochádzke maloletého B. do škôlky z 12.4.2021, potvrdením

o príjme otca z 11.5.2021, potvrdením Štatistického úradu SR o priemernej nominálnej mesačnej mzde
zamestnanca v hospodárstve SR v roku 2018 a v roku 2019 a v roku 2020, potvrdeniami matky o platení
výživného otcom za október až máj 2020, upovedomením o začatí exekúcie na vymoženie výživného,
výpisom z účtu z penzijného fondu CREDIT SUISSE, poštový priečinok 4700, 8401 Winterthur, UIDCHE-106514815, dokladmi o platení SIPO a energií, vody, telefónnych účtov a poistného otcom,
výpisom z lustrácie v Sociálnej poisťovni matky a otca, správou zo šetrenia pomerov v domácnosti
otca kolíznym opatrovníkom z 27.5.2021 a správou od Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok

z 26.5.2021 a zopakoval dokazovanie znaleckým posudkom č. 6/2020 znalca Ing. Igora Obucha a
výpoveďou znalca pred súdom prvej inštancie a preberajúc aj súdom prvej inštancie zistený skutkový
stav, tento dopĺňa nasledovne:

10.1MaloletýB.žijenaďalej vdomácnostimatky, kdemávyčlenenúsamostatnúizbuplneprispôsobenú

potrebám dieťaťa, je zdravý a s uspokojovaním jeho osobných potrieb má matka spojené v zásade
(okrem výdavkov so škôlkou a futbalom) len bežné výdavky primerané jeho veku. S manželom matky
má vytvorený výborný citový vzťah a tak spoločne trávia aj voľný čas ako rodina. Naďalej navštevuje
materskú školu, kde nadviazal kamarátske vzťahy so svojimi rovesníkmi, aktívne sa zapája do
keramického krúžku, krúžku výučby anglického jazyka a krúžku folklórníček, za čo matka platí 385 eur
mesačne titulom školného a 3,50 eur denne titulom nákladov na stravu maloletého v škôlke. Od 1.4.2020

navštevuje futbalovú akadémiu Compass Academy o.z., Osrblie, Stredná 70/14, za čo matky platí 200
eur mesačne. Počas pracovného týždňa maloletý spolu s matkou odchádza z domu o 7:15 hod. ráno,
v škôlke a je od 8: 00 hod. do 15:30 hod., prípadne do 15:45 hod. (keď má krúžky - v pondelok krúžok
keramiky, v utorok folklórniček a vo štvrtok angličtina). V pondelok a v stredu chodí na futbal a to v čase
od 16:00 hod respektíve od 17:00 hod.. Večeria okolo 19:00 hod., následne má večernú hygienu a spať

chodí okolo 20:30 hod. až 20:45 hod.. V čase styku s otcom v každý párny týždeň v piatok vstáva o 5:00
hod.. V mieste bydliska matky, ako aj v mieste bydliska otca má na ulici viacero kamarátov, s ktorými sa
pravidelne stretáva. Rád sa bicykluje a hrá loptové hry.

10.2 Matka býva spolu s maloletým B. a manželom v 4- izbovom dvojpodlažnom rodinnom

dome spôsobilom na riadne bývanie, ktorý je vo výlučnom vlastníctve manžela matky. Naďalej je
zamestnancom E. J. I. a P. v S., kde ako vedúca oddelenia vonkajších vzťahov zarobí priemerne 1.280
eur netto mesačne. Okrem príjmov zo zamestnania nemá iné príjmy a okrem vyživovacej povinnosti k
maloletému B. nemá inú vyživovaciu povinnosť. S uspokojovaním svojich osobných potrieb má spojené
len bežné výdavky a majetok väčšej hodnoty nevlastní. Podieľa sa na splácaní hypotekárneho úveru

čerpaného z manželom za účelom obstarania si bývania, pričom však nie je vlastníčkou rodinného domu
financovaného touto hypotékou. Rodinný dom je vo výlučnom vlastníctve jej manžela. Manžel matky
dosahuje netto príjem vo výške 2.000 eur a nemá žiadnu vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom.

10.3 Otec býva v dvojpodlažnom dvoj generačnom rodinnom dome svojich rodičov, plne spôsobilom

na riadne bývanie, kde on sám obýva horné podlažie a jeho rodičia spodné podlažie. Na nákladoch na
chod domácnosti sa podieľa spolu so svojimi rodičmi v jednej polovici. Na hornom podlaží rodinného
domu má plne zariadenú detskú izbu aj maloletý B.. Otec má úplné stredoškolské strojárske vzdelanie
bez pracovných skúseností vo vyučenom odbore. V minulosti pracoval ako vodič. Po návrate zo Q.
na Slovensko od marca 2018 nebol zamestnaný ani nebol evidovaný ako samostatne zárobkovo

činná osoba a v Slovenskej republike neodvádzal poistné ako dobrovoľne poistená osoba. Podľa jeho
vyjadrení v tomto období žil zo svojich úspor zarobených zahraničí, pričom za obdobie 2 a pol roka
po návrate na Slovensko minul všetky disponibilné úspory v rozsahu 50.000 eur a to či už na
dovybavenie si bývania, zakúpenie si motorového vozidla, náklady spojené s dochádzkou za maloletým
a právne služby. T.č. naďalej je zamestnancom spoločnosti Q. s.r.o., S. X., X. XXXX, kde ako palič

zarobí priemerne 578 eur netto mesačne. Okrem tohto príjmu zo zamestnania nemá žiadne iné príjmy
a okrem vyživovacej povinnosti k maloletému B. nemá inú vyživovaciu povinnosť. S uspokojovaním
svojich osobných potrieb má spojené len bežné výdavky a majetok väčšej hodnoty nevlastní. Na výživu
maloletého B. od marca 2018 do septembra 2018 neprispieval žiadnym spôsobom z dôvodu, lebo
to matka maloletého údajne od neho nežiadala a on sám sa snažil získať syna do svojej osobnej

starostlivosti. Ku dňu rozhodovania odvolacieho súdu vo veci otec maloletého za obdobie od marca 2018
do mája 2021 zaplatil na výživu pre maloletého B. celkovo sumu 5.637,90 eur. V prípade zverenia mu
maloletého do jeho osobnej starostlivosti, sledujúc najlepší záujem maloletého, navrhuje upraviť styk
maloletého s matkou tak, že táto by bola oprávnená sa s maloletým stýkať každý druhý víkend v roku.

10.4 Vzájomný vzťah rodičov maloletého je naďalej vzhľadom na ich osobnostné črty/vlastnosti
mimoriadne konfliktný, v dôsledku čoho sa títo nevedia dohodnúť na základných veciach týkajúcich sa
starostlivosti o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého, tak ako to zistil a vo svojom
rozhodnutí konštatoval aj súd prvej inštancie (tu pozri bod 12., 13., 31. a bod 32. rozsudku), pričomodvolací súd sa v tomto smere s jeho zisteniami stotožňuje a odkazuje naň ne. Výsledkom takéhoto
konfliktného správania sa rodičov je potom snaha matky rozhodovať aj o podstatnejších otázkach
týkajúcich sa zdravia a výchovy maloletého bez konzultácie s otcom, prípadne takéto svoje rozhodnutia

pred otcom zamlčovať (v snahe predísť potrebe vysporiadania sa aj s jeho názorom), čo má za následok
na jednej strane nedostatok relevantných informácií o maloletom na strane otca (na ktoré má ako rodič
právny nárok) a na druhej strane ďalšie vyhrocovanie už aj tak napätých animozitných vzťahov rodičov.

10.5 Podľa potvrdenia Štatistického úradu Slovenskej republiky priemerná nominálna mesačná mzda

zamestnanca hospodárstva SR bola v roku 2018 vo výške 1.013 eur, v roku 2019 vo výške 1.092 eur
a v roku 2020 vo výške 1.133 eur, teda v období od 3/2018 do 31.12.2020 v priemere cca 1.100 eur.

10.6 Procesný opatrovník maloletého navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.

10.7 Prokurátor Krajskej prokuratúry Trnava navrhol v časti zverenia rozsudok súdu prvej inštancie ako

vecne správny potvrdiť a upraviť styk otca s maloletým podľa uváženia súdu.

11. Podľa § 388 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené
podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

12.1 Podľa § 24 ods. 1 veta prvá ZoR, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkony rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať
jeho majetok.
12.2 Podľa § 28 ods. 1 a 2 ZoR, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a

dôslednástarostlivosťovýchovu,zdravie,výživuavšestrannývývojmaloletéhodieťaťa,b)zastupovanie
maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa (1). Rodičovské práva a povinnosti majú obaja
rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa (2).
12.3 V zmysle práve citovaného ustanovenia rodičovské práva a povinnosti v celom ich rozsahu majú
v zásade obaja rodičia. Spoločná zodpovednosť oboch rodičov za výchovu a vývoj dieťaťa vyplýva aj

z čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa. V zmysle čl. 24 Charty základných práv Európskej únie
ods. 2, pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa
týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa. Podľa ods. 3 každé dieťa
má právo na pravidelné udržiavanie osobných vzťahov a priamych stykov s obidvoma svojimi rodičmi,
ak to nie je v rozpore s jeho záujmom.

12.4Podľa§36ods.1ZoR,rodičiamaloletéhodieťaťa,ktoríspolunežijú,môžusakedykoľvekdohodnúť
o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže bez návrhu upraviť
výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určiť, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej
starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže
upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a § 26 sa použijú primerane.

12.5 Podľa § 62 ods. 1 až 5 ZoR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť (1). Obaja rodičia prispievajú na
výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať
sa na životnej úrovni rodičov (2). Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové

pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona (3). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere
sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť (4).
Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových

pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné
vynaložiť (5).

13.1 Pokiaľ ide o zverenie maloletého B. do osobnej starostlivosti jednému z rodičov odvolací súd (tak
ako aj súd prvej inštancie) hľadajúc najlepší záujem maloletého B., posudzoval osobný život rodičov

maloletého, ktorý by mal maloletý spolu so svojim rodičom zdieľať, bytové zázemie a ekonomickú
stabilitu každého z rodičov, ale aj reálne postoje rodičov k otázkam uspokojovania osobných potrieb
maloletého a v neposlednom rade aj schopnosť toho ktorého z rodičov zabezpečiť riadnu výživu
maloletémuajvtiaživýchživotnýchsituáciách,ktorémôžuv životemaloletéhoalebojehorodičovnastať,prípadne aj nastali a dospel k záveru, že je to práve matka, ktorá je osobou vhodnejšou, má vytvorené
vhodnejšie podmienky na zabezpečenie riadnej starostlivosti o maloletého a to nielen vzhľadom na
jej viac ako 4-ročnú doterajšiu osobnú starostlivosť o maloletého, ale aj vzhľadom na skutočnosť, že v

prípade zverenia maloletého do osobnej starostlivosti matky, tento bude vychovávaný v úplnej rodine
(matka maloletého žije manželským spôsobom života, avšak otec maloletého žije sám, nakoľko jeho
vzťah s jeho priateľkou sa mu opätovne - tak ako jeho vzťah s matkou maloletého, rozpadol), v rodinnom
dome, užívanie ktorého rodičom, ktorému má byť dieťa zverené do osobnej starostlivosti nie je závislé
len od súhlasu/nesúhlasu tretích osôb (rodinný dom vlastnícky patrí manželovi matky, ktorá je bez

ďalšieho ako manželka oprávnená tento časovo neobmedzene užívať, pričom otec žije u svojich rodičov
len na základe ich súhlasu s takýmto jeho bývaním v ich dome), v rodine, kde na uspokojovaní osobných
potrieb maloletého sa podieľa viacej zárobkovo činných osôb a tak stabilita príjmu do rodiny je väčšia
(na strane matky je to matka spolu s jej manželom, ktorí sú dlhodobo zamestnaní a dosahujú spolu
príjem presahujúci 3.200 eur netto mesačne, pričom na strane otca je to len jeho príjem a okrem toho
je potrebné brať do úvahy aj to, že tento dlhodobo bez vážnych dôvodov nepracoval a mimoriadne

intenzívne spotrebúval disponibilné úspory získané z predchádzajúceho zamestnania až tieto úplne
minulatohočasudosahujepríjem578eurnettomesačne),kedymatkamaloletéhojeochotná prispievať
na výživu maloletého B. sumou vyššou ako je 20% z jej netto príjmu (a takouto vyššou sumou už
dlhodobo reálne aj prispieva), pričom otec maloletého nie je ochotný prispievať na výživu maloletého ani
sumou približujúcou sa 20% z jeho netto príjmu (prispieva sumou 140 eur), pričom úspory v rozsahu

50.000 eur minul najmä na s uspokojovanie svojich osobných potrieb, dlhodobo reálne prehliadajúc
odôvodnené potreby maloletého. Zároveň súd zohľadnil schopnosť toho ktorého z rodičov postarať sa
o uspokojovanie osobných potrieb maloletého aj v ťaživých životných situáciách, keď matka maloletého
po odchode od otca dokázala zabezpečiť starostlivosť a výživu maloletého aj v období, keď jej otec
maloletého na jeho výživu neprispel žiadnou sumou, hoci si bol vedomý ekonomického postavenia

v akom sa matka spolu s maloletým B. nachádzala. Naproti tomu otec maloletého po rozchode s
matkou prestal pracovať, presťahoval sa k rodičom (do tzv. mama hotela), kde žije doposiaľ a necítil
potrebu prispievať na výživu maloletého žiadnou čiastkou a tak ho vedome a dlhodobo vystavil neistote
(nešlo totiž len o krátkodobé skratové konanie, kedy rodič výživou povinný v rozrušení z rozchodu
neprispeje v jednom mesiaci na výživu dieťaťa potom, čo ho druhý rodič spolu s dieťaťom opustí), či jeho

odôvodnené potreby budú uspokojené alebo nie. Preto pokiaľ súd prvej inštancie maloletého B. zveril
do osobnej starostlivosti matky, rozhodol správne. Odvolacie námietky otca spochybňujúce správnosť
tejto časti odvolaním napádaného rozsudku nebolo možné považovať za dôvodné. Správnosť záverov
súdu prvej inštancie o potrebe zverenia maloletého do starostlivosti matky práve z vyššie uvedených
dôvodov nebolo možné výrazne spochybniť ani námietkami otca o neplnení si informačnej povinnosti

matky o maloletom vo vzťahu k otcovi, o zmene bydliska maloletého matkou bez súhlasu jeho otca,
opakovanej zmene ošetrujúceho lekára maloletého matkou, prípadne predškolského zariadenia, ktoré
maloletý navštevoval a prechodnej neochote matky umožniť stretávanie sa otca s maloletým, nakoľko
odvolací súd síce nebagatelizuje povinnosť rodiča ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti
podávať pravidelné informácie druhému rodičovi a to či už o osobnom živote alebo zdravotnom stave

maloletého dieťaťa, na ktoré bezpochyby má druhý rodič právo a je v záujme aj maloletého dieťaťa,
aby druhý rodič takýmito informáciami aj disponoval, prípadne umožniť druhému rodičovi podieľať sa na
výchove maloletého, avšak na druhej strane bol to práve otec maloletého, ktorý maloletého a jeho matku
bez vážnych dôvodov vystavil svojím nezodpovedným správaním sa (neplatením výživného) výraznej
dlhodobej ekonomickej neistote súvisiacej s uspokojovaním najzákladnejších odôvodnených potrieb

maloletého, prípadne ktorý matku v prítomnosti maloletého znevažoval nevhodnými poznámkami (ako
to sám uviedol vo svojom vyjadrení, že tak konal v presvedčení, že takéto ataky matky maloletý aj tak
nebude chápať). Vyživovacia povinnosť rodiča k maloletému dieťaťu je totiž tá prvá a najzákladnejšia
povinnosť rodiča a hneď za ňou nasleduje povinnosť viesť dieťa k úcte k druhému rodičovi.

13.2 Pre poriadok je potrebné dodať, že vzhľadom na výrazne nedostatočnú komunikáciu rodičov o
odôvodnených potrebách maloletého odvolací súd neviazaný rozsahom a dôvodmi odvolania preskúmal
rozsudok súdu prvej inštancie aj v časti jeho rozhodnutia o právach a povinnostiach rodičov zastupovať
maloletého a spravovať jeho majetok v bežných veciach - výrok II. rozsudku (posudzujúc vecnú
účelnosť takejto úpravy spôsobom uvedeným súdom prvej inštancie a to zachovaním práva a povinnosti

zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok v bežných veciach obom rodičom) a dospel k záveru,
žeaj vzhľadom navýraznéanimozityrodičovapretrvávajúcuneschopnosťichracionálnejkomunikácie,
nebolo zatiaľ dôvodným, sledujúc najlepší záujem maloletého Edwina, niektorému z rodičov odňaťniektoré z jeho práv. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie postupom podľa § 387 ods.
1 a ods. 2 C.s.p. vo výroku I. a II. ako vecne správny potvrdil.

14.1 Pokiaľ ide o určenie rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov odvolací súd uvádza:
Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti
nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možnostíamajetkovýchpomerov.Dieťamáprávopodieľaťsanaživotnejúrovnirodičov.Každýrodičbez
ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť

v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa,
alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd
prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne
súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (§ 62 Zákona o rodine).

14.2 Konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jak na strane výživou oprávneného, tak aj
na strane povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené
potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať
sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba stravovanie, ale sú

dané širšie jednak potrebami, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku,
zdravotného stavu, schopností živiť sa sám, schopností starať sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené
potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so
zdravotným stavom oprávneného ako sú napr. liečebné náklady. Súd na ne musí pri určovaní výživného
prihliadnuť. Na strane oprávneného sa tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery,

existencia a počet iných osôb povinných poskytovať výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové
pomery, počet nimi vyživovaných osôb a výška takéhoto výživného ako i vyživovacia povinnosť iných
povinných voči týmto osobám. Na strane povinného rodiča je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb,
ktoré sú povinné poskytovať výživné dieťaťu a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné
zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa a jeho domácnosť. Okrem uvedeného na strane povinného rodiča je

vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností a zároveň
na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať výživné, ich schopnosti, možnosti a
majetkové pomery. V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že v zmysle ustálenej súdnej praxe má
vo všeobecnosti výživné (na všetky výživou oprávnené osoby) zo strany výživou povinného rodiča
predstavovať 20% až 30% zo sumy jeho čistého príjmu (nie vo výške 11% až 15% ako to uzavrel súd

prvej inštancie), pričom však v každom konkrétnom prípade je potrebné zohľadniť skutočné možnosti
a schopnosti každého z rodičov a skutočné odôvodnené potreby posudzovaného dieťaťa. Je potrebné
ďalej zdôrazniť, že všetky deti majú rovnaké právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov,
pričom „výživou“ dieťaťa na ktorú obidvaja rodičia prispievajú sa pritom rozumie zaobstarávanie resp.
uspokojovanievšetkýchživotnýchpotriebprevšestranný,telesnýaduševnýrozvojdieťaťa,nevynímajúc

aj náklady potrebné na uspokojovanie jeho bytových potrieb.

14.3 Pokiaľ ide o určenie výšky výživného, z dokazovania vyplynulo, že rodičia majú vyživovaciu
povinnosť len k jednému dieťaťu a to maloletému B.. Zohľadniac možnosti a schopnosti každého z
rodičov a odôvodnené potreby maloletého B. odvolací súd dospel k záveru, že otec maloletého bol

väčšinu rozhodného obdobia (od 3/2018 do 6/2021) dobrovoľne nezamestnaným (zamestnal sa až
počas konania odvolacieho súdu a to na prácu síce nižšie platenú, ale podľa jeho vyjadrenia sa na
odvolacom pojednávaní poskytujúcu mu viac voľna a flexibilitu pracovného času) a tak vzhľadom na jeho
vzdelanie, pracovné skúsenosti, zdravotný stav, osobné a majetkové pomery bol schopný dosahovať
príjemvrozsahupriemernejmzdyzamestnancavnárodnomhospodárstveSR,tedavovýške cca 1.100

eur brutto, čo predstavuje cca 856 eur netto (pri osobe s jedným dieťaťom), a je schopný prispievať
na jeho výživu sumou vo výške 20% z jeho takto predpokladaného netto príjmu (čo predstavuje sumu
cca 170 eur) a matka ktorá má vo svojej podstate s uspokojovaním svojich osobných potrieb spojené
taktiež len bežné výdavky, je schopná prispievať na výživu maloletého obdobne sumou vo výške 20%
z jej netto príjmu (čo predstavuje sumu 256 eur).

14.4 Vzhľadom na vyššie uvedené potom výživné zo strany matky na maloletého B., ktorý sa nachádza
v osobnej starostlivosti matky tak predstavuje sumu 256 eur, z ktorej sumy je matka povinná prispieť na
výživumaloletéhopriamofinančnesumou180eurstým,ževzhľadomnavekmaloletéhoaztohoplynúcirozsah nutnej osobnej starostlivosti matky o maloletého zostávajúcich 76 eur vykompenzuje práve
poskytovanou osobnou starostlivosťou o maloletého a výživné zo strany otca predstavuje sumu 170 eur.
Pokiaľ teda matka prispeje na výživu maloletého finančne sumou 180 eur mesačne a zostávajúcich 76

eur mesačne vykompenzuje svojou osobnou starostlivosťou o maloletého (navarí mu, operie a uprace
mu veci, odvezie ho do škôlky a na mimoškôlkarske aktivity a pod.), otec prispeje na jeho výživu sumou
170 eur mesačne a k tomu sa pripočíta suma rodinných prídavkov, vytvorí sa dostatok finančných
prostriedkov potrebných na krytie odôvodnených potrieb maloletého B.. Navštevovanie futbalového
krúžku ako aj súkromnej materskej škôlky je síce v záujme maloletého, ale povinnosť otca podieľať sa

na nákladoch na uspokojovaní takýchto potrieb maloletého je limitované jeho príjmami a celkovou jeho
životnou úrovňou a teda v konečnom dôsledku výškou výživného rovnajúceho sa v prejednávanej veci
20% z jeho netto príjmu.

14.5NakoľkootecbolzaviazanýplatiťvýživnénamaloletéhoB.od28.3.2018,zročnévýživnézaobdobie
od 28.3.2018 do 2.6.2021 (dňa rozhodovania odvolacieho súdu o podanom odvolaní), predstavovalo

sumu 6.482 eur (od 28.3.2018 do 31.3.2018 za 4 dni v sume 22 eur a od 1.1.2019 do 2.6.2021 za
38 mesiacov v sume 6.460 eur, t.j. spolu 6.482 eur). V konaní bolo nesporným, že od 28.3.2018 do
rozhodovania odvolacieho súdu otec maloletého na výživu maloletého B. zaplatil len sumu 5.637,90
eur a tak jeho dlh na zročnom výživnom predstavoval sumu 844,10 eur, ktorú sumu bolo dôvodným
vzhľadom na povahu prejednávanej veci (vec starostlivosti súdu o maloleté dieťa), na povinný nárok

(nárok na výživné) a osobné a majetkové pomery oboch rodičov maloletého určiť na splnenie dlhu lehotu
dlhšiu ako tri dni od právoplatnosti rozsudku (§ 232 ods.3 C.s.p.). Pri určení samotnej paričnej lehoty
(lehoty na plnenie) odvolací súd dospel k záveru, že primeranou lehotou je obdobie 27 mesiacov, riadiac
sa pri svojom rozhodnutí úvahou, že výživné má prednosť pred ostatnými výdavkami výživou povinného
aotecmaldostatokčasupripraviťsanaplateniezročnéhovýživnéhopopribežnomvýživnomzaobdobie

od podania návrhu na úpravu práv a povinností rodičov k maloletému. Preto odvolací súd otcovi povolil
zročný dlh na výživnom zaplatiť k rukám matky maloletého v 26 splátkach po 30 eur a jednej splátke
po 64,10 eur, kedy prvá splátka zročného výživného vo výške 64,10 eur je splatná dňa 15. júna 2021
a každá nasledujúca vo výške 30 eur vždy do 15. dňa toho ktorého nasledujúceho mesiaca spolu s
bežným výživným až do úplného zaplatenia dlhu s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za

následok zročnosť celého zročného výživného.

14.6 Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku III. a IV. podľa § 388 C.s.p. zmenil tak,
ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

15.1 Pokiaľ ide o úpravu styku otca s maloletým B. odvolací súd uvádza:
V zmysle čl. 24 Charty základných práv Európskej únie pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi
verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy
najlepšie záujmy dieťaťa (ods. 2).
15.2Vzmyslečl.3ods.1Dohovoruoprávachdieťaťa,záujemdieťaťamusíbyťprvoradýmhľadiskompri

akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami
sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
15.3 Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,

vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
15.4 Podľa § 25 ods. 1 a 2 ZoR, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred

vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom
sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode (1). Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým
dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to
neplatí ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť (2).
15.5 V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že § 25 ods. 1 Zákon o rodine uprednostňuje dohodu

rodičov o úprave styku s maloletým dieťaťom. Predovšetkým od rodičov závisí, aby sa dohodli na tom,
akým spôsobom sa budú s dieťaťom stýkať. Úprava styku maloletého dieťaťa s rodičmi tvorí špeciálnu
zložku rodičovských práv, preto musí byť aj úprava tohto styku v záujme maloletého dieťaťa. Pri
rozhodovaní súdu je potrebné otázku styku, jeho časové vymedzenie a miesto stretávania posudzovaťveľmi starostlivo. Rozhodujúce sú okolnosti na tak na strane maloletého dieťaťa - jeho vek, zdravotný
stav, vzťah k rodičovi, ktorý ho nemá v osobnej starostlivosti, denný režim, najmä so zreteľom na jeho
školské, prípadne predškolské povinnosti, ale aj na strane jeho rodičov a to najmä ich vzájomný vzťah,

ich časové a hospodárske možnosti, rodinné pomery, vzdialenosť medzi bydliskom dieťaťa rodiča, ktorý
ho nemá v osobnej starostlivosti a podobne.
15.6 Zo skutkového stavu zisteného v tomto konaní vyplýva, že medzi rodičmi dlhodobo pretrváva
výraznekonfliktnásituácia,ktoráznemožňujevzájomnúbežnúanormálnuspoluprácurodičovprivýkone
ich práv a povinností k maloletému B. (tak je tomu aj pri organizovaní stretávania sa otca so synom,

kedyodovzdávaniasidieťaťarodičmiprebiehajúvnepríjemnej,napätejatmosfére,keďrodičiavzájomne
bojujú o priazeň maloletého a hľadajú na správaní sa toho druhého len chyby a tieto okamžite navzájom
komunikujú).Odvolacísúdpreskúmalrozsudoksúduprvejinštancie,ktorýmtentoupravilbežnýstykotca
s maloletým v znení výroku VI. a dospel k záveru, že námietky otca voči rozsudku súdu prvej inštancie
v časti úpravy styku otca s maloletým a to v každý párny týždeň v roku od štvrtka do piatka sú dôvodné,
nakoľko takáto úprav styku otca s maloletým je v rozpore so záujmami maloletého B. (čo však neplatilo

pre námietku o neopodstatnenom uprednostnení dochádzky dieťaťa do predškolského zariadenia pred
jeho stykom s otcom, kde sa odvolací súd plne stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie a odkazuje
na jeho správne odôvodnenie opodstatnenosti takéhoto záveru). Pri takejto úprave styku maloletý totiž
musí v predmetný piatok vstávať veľmi skoro a to o 5:00 hod. a skoro ráno absolvovať náročnú cestu
v rannej špičke autom z miesta bydliska otca do miesta bydliska matky a následne z miesta bydliska

matky do škôlky, ktorú navštevuje, čo je pre neho únavné a zbytočne stresujúce. Zároveň vzhľadom na
denný režim maloletého pri takejto úprave styku je doba reálne strávená otcom so synom veľmi krátka
(cca 1,5 hodiny času na hry) a preto celkovo takáto úprava pôsobí až násilne, čo určite nie je v záujme
maloletého. Otec pred odvolacím súdom na priamu otázku predsedu senátu ako by si predstavoval
úpravu styku s maloletým B. súdu svoju predstavu neuviedol, avšak podľa jeho názoru v najlepšom

záujme maloletého v prípade, že by tento bol zverený do jeho osobnej starostlivosti by bolo, aby sa
s matkou stretával každý druhý víkend. Takýto rozsah a periodicitu styku otca so synom navrhol aj
právny zástupca otca maloletého právnemu zástupcovi matky maloletého v ich vzájomnej emailovej
komunikácii (z 27. októbra 2020) predloženej súdu otcom v odvolacom konaní. Odvolací súd vzhľadom
na vek maloletého, jeho zdravotný stav, denný režim a jeho škôlkárske a mimoškôlkárske aktivity ako aj

možnosti a schopnosti jeho rodičov dospel k záveru, že najvhodnejšou úpravou styku otca s maloletým
je taká úprava, na základe ktorej sa bude mať otec právo s maloletým B. stýkať v rámci bežného styku
každý druhý víkend v kalendárnom roku.
15.7 Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku VI. podľa § 388 C.s.p. zmenil tak, ako
je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

16. Dôvodnou bola námietka otca maloletého, že z dôvodu nedostatočnej komunikácie matky s otcom
tento nemá takmer žiadne aktuálne informácie o maloletom B. napriek tomu, že na takéto informácie
má právo (§ 24 ods. 5 ZoR) a je aj v záujme maloletého, aby otec poznal jeho denný režim, zdravotný
stav, ale aj jeho mimoškôlkárske aktivity. Preto odvolací súd matke uložil povinnosť na pravidelné

informovanie otca o maloletom spôsobom uvedeným vo výroku II. tohto rozsudku. Pre poriadok odvolací
súd dodáva, že ak vznikne potreba udelenia súhlasu oboch rodičov na poskytovanie inej ako bežnej
zdravotnej starostlivosti maloletému B. (§ 35 ZoR), matka je povinná vyžiadať si vopred súhlas otca na
jej poskytnutie.

17. Pre rozhodnutie odvolacieho súdu boli nepodstatnými námietky otca o nedôvodnosti prihliadania
na zvukovo obrazové záznamy predložené matkou súdu dňa 12.8.2020 z dôvodu že boli získané
nezákonne a že nebolo dôvodným uveriť matke, že maloletý B. vo veku 3,5 roka rozumie významu slov
ako napríklad psychopati, deformátori, manipulátori a podobne ktoré použil otec a evidentne smerovali
voči matke aj manželovi, pričom tieto slová reálne nemôžu byť spôsobilé dieťa "popudiť" voči matke,

nakoľko jednak otec sa k obsahu vyjadrení tam uvedených v podstate priznal aj bez nutnosti ich
dokazovania v konaní a na druhej strane takéto jeho nevhodné správanie sa nebolo tým ťažiskovým
dôvodom, pre ktorý uprednostnil osobnú starostlivosť matky pred osobnou starostlivosťou otca ako to
namietal otec v odvolaní.

18. Obdobne nedôvodnou bola aj námietka otca o neprávom jednostranne spochybnenom podozrení
otca o týraní maloletého manželom matky, keďže s maloletým nevyhľadal lekára, hoci otec dôvodne
očakával, že lekára bude kontaktovať ÚPSVaR potom, čo mu otec oznámil svoje podozrenia z týrania
maloletého a čo ho jeho pracovníčka Mgr. P. ubezpečila, že bude kontaktovať ošetrujúceho lekáramaloletého, čo však neurobila, nakoľko z vykonaného dokazovania dôvodné podozrenie na týranie
maloletého nevyplynulo a tak opak tvrdiace vyjadrenia otca zostali len nepodloženými obvineniami.
Pokiaľsúdprvejinštancieprirozhodovanívecinatakétotvrdeniaotcaneprihliadolkonalsprávne.Natom

nič nemení ani to, že maloletý sa mal otcovi bez ďalšieho (teda akéhokoľvek priameho, či nepriameho
dôkazu umožňujúceho overiť hodnovernosť takéhoto tvrdenia) údajne sťažovať, že ho u matky bijú, teda
v podstate opakovať otcom mu dlhodobo podsúvanú nepravdu.

19. Za nepodstatnú pre rozhodnutie vo veci odvolacím súdom odvolací súd považoval aj námietku otca,

že súd porušil princíp rovnosti strán, keď na odôvodnenie svojho rozhodnutia použil zvukovo obrazové
záznamy smerujúce práve voči otcovi, hoci v spise sa nachádzajú aj iné zvukovo obrazové záznamy,
ktoré svedčia v prospech otca, nakoľko odvolací súd na zvukovo obrazové záznamy predložené rodičmi
maloletého počas konania súdu pri rozhodovaní o veci neprihliadal, nakoľko nemal za osvedčenú ich
autenticitu.

20. Obdobne odvolací súd nepovažoval za potrebné zaoberať sa námietkou otca spochybňujúcou
postup súdu prvej inštancie keď tento zisťoval osobné a majetkové pomery otca bez toho, aby ho
vopred na to upozornil a umožnil mu pripraviť sa pojednávanie, prípadne námietkou o nepreukázaní
skutkových tvrdení matky o návšteve predškolského zariadenia maloletým, prípadne jeho krúžkovej
činnosti, nakoľko tieto nedostatky boli odstránené počas konania pred odvolacím súdom.

21. Pre poriadok je potrebné dodať, že pre rozhodnutie vo veci odvolací súd považoval za nepodstatnú
aj neopodstatnenú kritiku práce a postojov kolízneho opatrovníka (... že tento svojou prítomnosťou v
tomto konaní dieťaťu skôr ubližuje ako ho ochráni a to svojím alibistickým prístupom a nekonaním), v
ktorého postupe odvolací súd pri zastupovaní maloletého v tomto konkrétnom konaní nevzhliadol žiadne

vážne pochybenia.
22. V závere odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie sa dostatočným spôsobom vysporiadal s
ostatnými námietkamiuplatnenýmiotcommaloletéhoužpočasprvoinštančnéhokonaniaavzhľadomna
to, že otec ani v odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by bolo potrebné osobitne zhodnotiť,
a na ktoré by bolo potrebné prihliadnuť, odvolací súd v podrobnostiach odkazuje na dôvody obsiahnuté

v odôvodnení napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie.
23. Odvolací súd nevykonal dokazovanie výsluchom riaditeľky materskej škôlky ktorú maloletý
navštevuje (navrhované otcom maloletého), nakoľko takýto výsluch, ktorým sa mali preukazovať
dôvody, pre ktoré táto s najväčšou pravdepodobnosťou bez opory v platnom práve odmietla poskytovať
informácie o maloletom B. jeho otcovi neboli pre rozhodnutie vo veci podstatnými.

24. O náhrade trov tohto konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 52 C.m.p. v spojení s § 396 ods.
1 C.s.p., pretože žiaden z účastníkov nepodal návrh na ich priznanie v zmysle § 57 C.m.p..

25. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§
426 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
C.s.p.).