Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, September 30, 2013

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/176/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5111215976
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Malíková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5111215976.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa: S. J., nar. XX. X. XXXX, bytom
T. XXXX/XX, T., právne zastúpeného JUDr. Antonom Školekom, advokátom, so sídlom Q. XXX/X, T.,
proti odporcovi: Mesto Bytča, Námestie SR 1/1, Bytča, právne zastúpenému spoločnosťou Advokátska
kancelária Mendel, Mestická, Slovíková, s. r. o., so sídlom Hollého 31/371, Žilina, IČO: 36 421 910, o
vydanie bezdôvodného obohatenia, o odvolaní navrhovateľa a odporcu proti rozsudku Okresného súdu

Žilina č. k. 2C/113/2011-129 zo dňa 14. 1. 2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j ea vec mu v r a c i ana ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporcovi povinnosť uhradiť navrhovateľovi istinu v sume
4.800,- eur spolu s 9 % úrokom z omeškania od 18. 2. 2011 do zaplatenia a súdny poplatok v
sume288,-eur,dotrochdníodprávoplatnostitohtorozsudku.Navrhovateľovitrovyprávnehozastúpenia

nepriznal a konanie v časti o rozšírenie návrhu zastavil.
Prvostupňový súd odôvodnil svoje rozhodnutie tým, že z dokazovania nepochybne vyplynulo, že pri
vydávaní stavebného povolenia došlo k závažnému pochybeniu zo strany Mesta Bytča. Stavebné
povolenie bolo vydané pre navrhovateľa i napriek tomu, že v tomto nebola určená a nebolo
pripomienkovaná jedna z podmienok, že pri výstavbe polyfunkčného domu musí zabezpečiť navrhovateľ
aj parkovacie miesta pre obyvateľov tohto domu. V rozhodujúcom čase pri vydávaní stavebného

povolenia nebolo možné ani zabezpečiť vybudovanie parkovacích miest pri polyfunkčnom dome,
pretože celý polyfunkčný dom zaberá celú zastavenú plochu a nie je tam možnosť vybudovať na
pozemku navrhovateľa parkovacie miesta. Ďalej okresný súd konštatoval, že je nepochybné, že Mesto
Bytča bolo oboznámené so záväzným stanoviskom Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v
Žiline, ktorý pripomienkoval vybudovanie parkovacích miest a i napriek tomu stavebný úrad neurobil
žiadne opatrenia na to, aby bol prípadne prehodnotený projekt výstavby polyfunkčného domu s tým,

aby boli vytvorené aj parkovacie miesta pre obyvateľov tohto domu. Bez toho, aby do stavebného
povolenia zadal povinnosť buď zmeniť projekt stavby a výstavby, alebo iným spôsobom prikázať
stavebníkovi zabezpečenie parkovacích miest, toto stavebné povolenie vydal. Stavebný úrad mal určite
k dispozícii celú projektovú dokumentáciu, vyjadrenia všetkých zúčastnených strán pri vybudovaní tohto
projektu polyfunkčného domu. Podľa názoru okresného súdu sa dôsledne neoboznámil s projektovou
dokumentáciou, rozhodnutiami ostatných zainteresovaných orgánov a jednoducho povolil výstavbu

tohto polyfunkčného domu.
Ďalej prvostupňový súd dôvodil, že až pri samotnej kolaudácii si pravdepodobne stavebný úrad všimol
jednu z pripomienok regionálneho úradu a to, že mal stavebník vybudovať aj parkovacie miesta.
Odmietol vydať kolaudačné rozhodnutie, čo je v rozpore s tým, keď vydal stavebníkovi stavebné
povolenie. Kolaudačné rozhodnutie slúži na to, aby sa príslušný orgán oboznámil, či stavebník splnil
všetky podmienky, ktoré mu boli stanovené stavebným povolením. Okresný súd konštatoval, že všetky

podmienky, ktoré mu boli určené stavebným povolením, stavebník splnil. Nad rámec stavebného
povolenia stavebný úrad vyžadoval ešte vybudovanie ôsmich parkovacích miest. V tomto sa všaknavrhovateľ ocitol v tiesni, tlačila na neho banka, z ktorej mal úver, budúci vlastníci bytov, ktorí takisto
potrebovali kolaudačné rozhodnutia, aby boli zapísaní na LV. Nárok navrhovateľa posudzoval okresný
súd podľa § 451 Občianskeho zákonníka.

Okresný súd ďalej konštatoval, že navrhovateľ súdu predložil ohľadne nákladov na výstavbu ôsmich
parkovacích miest kalkulačný list na zhotovenie parkoviska pod polyfunkčným domom, z ktorého
vyplynulo, že rozmery parkoviska boli 19,50 m x 5 m, spolu 97,50 m2. Cena materiálu - betónové
zatrávňovačky, záhradné obrubníky, betónové tvárnice, cement, štrk, činila sumu 1.195,73 eur. Cena

práce - položenie obrubníkov, položenie tvárnic, atď. bola 2.838,- eur. Bez DPH to bola suma 4.033,73
eur, s DPH 19% v tom čase 766,41 eur, spolu 4.800,14 eur. Prvostupňovému súdu predložil aj doklady
na zakúpenie tovaru ako cementu, faktúru na odber betónových tvárnic z PREFY Bytča - Hrabové, z
Cestných stavieb Žilina, kde zakupoval drevené kamenivo, pričom súd ich vyhodnotil, že tieto faktúry
zodpovedajú aj vyčísleniu a kolaudačnému listu navrhovateľa a v plnom rozsahu sa potom aj stotožnil
s jeho vyčíslením o tom, koľko stálo vybudovanie tohto parkoviska. Taktiež konštatoval, že neskôr

si dal navrhovateľ urobiť ešte ďalší prehľad rozpočtových nákladov od nezávislého pracovníka Ing.
R., ktorá vyčíslila tieto práce, t. j. zemné práce, základy, ostatné konštrukcie a práce až na výšku
9.146,40 eur. Súd zastavil konanie v časti, ktorou navrhovateľ navrhoval rozšíriť návrh na začatie
konania pre nezaplatenie súdneho poplatku. Podľa okresného súdu Mesto Bytča urobilo chybu, keď
do stavebného povolenia nezakomponovalo aj výstavbu parkovacích miest. Následne pod nátlakom

prinútilo navrhovateľa vybudovať tieto miesta. Pokým by ich nevybudoval, nedostal by kolaudačné
rozhodnutie. Túto skutočnosť vyhodnotil ako nátlak na navrhovateľa.
O trovách konania rozhodoval súd v zmysle § 142 ods. 1 O. s. p., keďže v konaní bol úspešný
navrhovateľ,apretonavrhovateľovisúdpriznaltrovykonania,spočívajúcevzaplatenísúdnehopoplatku,
ktorý zaplatil v sume 288,- eur. Tieto bude povinný nahradiť navrhovateľovi odporca. Trovy právneho

zastúpenia navrhovateľovi nepriznal, keď právny zástupca si ich v lehote 3 dní od vynesenia rozsudku
neuplatnil.

Proti rozsudku v zákonnej lehote podali odvolanie navrhovateľ aj odporca.

Odporca podal odvolanie, nakoľko po právnej ani po vecnej stránke nezodpovedá rozhodnutie ust. §
205 ods. 2 písm. d), f) O. s. p.. V odvolaní dôvodil tým, že zo strany odporcu nedošlo k žiadnemu
nátlaku na navrhovateľa v tom smere, aby vybudoval parkovisko. Navrhovateľ ako stavebník od
začatia stavebného konania vedel o svojich povinnostiach v zmysle ustanovení Stavebného zákona,
t. j. že je povinný dodržať všetky požiadavky tak stavebného úradu, ako aj dotknutých účastníkov.

Navrhovateľ bol informovaný o tom, že je povinný k stavebnému povoleniu súčasne s polyfunkčnou
budovou vybudovať parkovisko. Nárok navrhovateľa na vydanie bezdôvodného obohatenia v konaní
nebol preukázaný, pričom navrhovateľ nepreukázal vynaloženie nákladov na vybudovanie parkoviska.
Predloženie rozpočtového listu nie je možné považovať za preukázanie nákladov a navrhovateľ
nepreukázal ani zaplatenie všetkých nákladov, ktoré mu s vybudovaním parkoviska vznikli. Súd v

napadnutom rozsudku iba cituje § 451 Občianskeho zákonníka, bližšie neuvádza právny základ,
podľa ktorého priznal navrhovateľovi žalovaný nárok. Navrhovateľ okrem toho, že nepreukázal úhradu
nákladov na vybudovanie parkoviska, neuniesol dôkazné bremeno ani v súvislosti s použitím materiálu
na predmetné parkovisko - betónové tvárnice podľa podkladov navrhovateľa objemovo nezodpovedajú
ploche parkoviska. Nakoniec poukázal na to, že vo výroku rozsudku popri žalovanej istine priznal

navrhovateľovi aj právo na zaplatenie úrokov z omeškania, a to vo výške 9 % od 18. 2. 2011. Zmätočne
však neuviedol, o aký úrok z omeškania sa jedná. Rovnako sa nevyporiadal ani s dňom začatia
omeškania, keď tento priznal od 18. 2. 2011, čím sa stáva rozhodnutie nepreskúmateľným.

Vyjadrenie v danej veci podal navrhovateľ, kde uviedol, že tvrdenie odporcu v odvolaní, že navrhovateľ

vedel od samého začiatku o tom, že má vybudovať aj parkovacie plochy, je zavádzajúce. Navrhovateľ
nevedel, že má vybudovať parkovacie plochy a stavebný úrad m túto povinnosť v stavebnom povolení
neuložil a logicky ani uložiť nemohol, lebo navrhovateľ zastaval polyfunkčným domom celý pozemok,
ktorý vlastnil, a to v zmysle stavebného povolenia. Navrhovateľ požiadal odporcu, aby mu predal alebo
prenajal pozemok v blízkosti polyfunkčného domu, na ktorom chcel postaviť parkovacie plochy. Odporca

navrhovateľovi pozemok nepredal ani neprenajal a napriek tomu navrhovateľ na predmetnom pozemku,
ku ktorému nemal žiadny právny vzťah, musel postaviť parkovacie plochy bez projektovej dokumentácie
a bez stavebného povolenia.Proti výroku rozhodnutia prvostupňového súdu, ktorým súd konanie v časti o rozšírenie návrhu zastavil
a proti výroku o nepriznaní trov právneho zastúpenia navrhovateľovi podal odvolanie navrhovateľ. Toto
odôvodnil tým, že ak súd konanie zastavil a rozsudkom zo dňa 14. 1. 2013, doručeným dňa 28. 5. 2013,

navrhovateľ súdny poplatok vo výške 260,50 eur uhradil dňa 11. 6. 2013, teda v lehote na podanie
odvolaniaaokresnýsúdmaluzneseniezrušiťpodľa§10ods.3zákonač.71/1992osúdnychpoplatkoch
a poplatkoch za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov. S výrokom súdu, ktorým nepriznal
trovy právneho zastúpenia navrhovateľa, nesúhlasí z toho dôvodu, že uznesením zo dňa 19.
4. 2012 pripustil zmenu návrhu na sumu 9.146,40 eur, preto právny zástupca nevyčíslil trovy právneho

zastúpenia, nakoľko súd nerozhodol o celom návrhu navrhovateľa. Z uvedených dôvodov navrhuje, aby
odvolací súd zrušil rozsudok a vrátil vec okresnému súdu na ďalšie konanie v časti, v ktorej nepriznal
trovy právneho zastupovania a v časti, v ktorej konanie zastavil.

Krajskýsúd,akosúdodvolací(§10ods.1O.s.p.),preskúmalnapadnutýrozsudoknazákladepodaného
odvolania v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1 O. s. p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214

ods. 2 O. s. p.) postupom v zmysle ust. § 156 ods. 3 O. s. p. napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil
v zmysle ust. § 221 ods. 1 písm. f) a h) O. s. p. a podľa § 221 ods. 2 O. s. p. vrátil vec súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie.

Krajský súd poukazuje na skutočnosť, že okresný súd uviedol viacero východísk a konštatovaní, ktoré

vo všeobecnej rovine sú vecne správne, ale tieto náležitosti na konkrétnosti súdenej veci neaplikoval,
resp. z odôvodnenia napadnutého rozsudku táto aplikácia nie je dostatočne zrejmá. Súd má tým na
mysli predovšetkým tú časť odôvodnenia rozhodnutia, ktorá sa týka citácie právnych predpisov, ktoré
aplikovalnadanýprejednávanýprípadazktorýchvyvodzovalprávnezávery.Vtejtosúvislostipoukazuje
krajskýsúdnaskutočnosť,žezodôvodneniadanéhorozhodnutianiejedostatočnezrejmé,akoaplikoval

citované ustanovenie § 451 OZ, podľa ktorého „kto sa na úrok iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov“. Nie je dostatočne zrejmé v kontexte citovanej
použitej právnej normy, čo tvorí právny základ, podľa ktorého priznal navrhovateľovi žalovaný nárok. Z

napadnutého odôvodnenia rozsudku teda nevyplýva, o ktorý dôvod bezdôvodného obohatenia v danom
prípade ide. Okrem toho odporca v odvolaní správne poukázal na to, že vo výroku rozsudku popri
žalovanej istine priznal navrhovateľovi aj právo na zaplatenie úrokov z omeškania, a to vo výške 9 %
od 18. 2. 2011. Zmätočne však neuviedol, o aký úrok z omeškania sa jedná. Podľa odvolacieho
súdu prvostupňový súd sa nevyporiadal ani s dňom začatia omeškania, keď tento priznal od 18. 2. 2011,

avšak počiatok plynutia začatia omeškania v napadnutom rozsudku nijakým spôsobom neodôvodnil,
čím sa stáva rozhodnutie nepreskúmateľným.

Pri preskúmavaní odvolacích dôvodov navrhovateľa odvolací súd z úradnej povinnosti skúmal procesný
postupprvostupňovéhosúduprirozhodovaníozastaveníkonaniavčasti,vktorejbolapripustenázmena

žalobného návrhu a zistil, že postup prvostupňového súdu vykazuje vadu zmätočnosti. Tento vadný
postup spočíva v tom, že ak prvostupňový súd konanie zastavil v časti, v ktorej pripustil rozšírenie návrhu
tak, že odporca je povinný uhradiť navrhovateľovi sumu 9.146,40 eur spolu s 9 % úrokom z omeškania
od 26. 10. 2010, pretože prvostupňový súd rozhodol na pojednávaní dňa 3. 12. 2012 o zastavení
konania v časti o rozšírenie návrhu, pričom samotné rozhodnutie bolo písomne vypracované tak, že bolo

zahrnuté do rozsudku, ktorý bol vyhlásený na pojednávaní dňa 14. 1. 2013. Takýto postup okresného
súdu odvolací súd považuje za zmätočný, nakoľko prvostupňový súd mal vyhotoviť písomné uznesenie
o zastavení konania v rozšírenej časti v deň, keď bolo rozhodnutie vyhlásené a nie až v konečnom
rozhodnutí. V tomto kontexte sa potom ako dôvodná javí námietka právneho zástupcu navrhovateľa,
spočívajúca v tom, že prvostupňový súd zastavil konanie rozsudkom zo dňa 14. 1. 2013, doručeným

dňa 28. 5. 2013 a navrhovateľ zaplatil súdny poplatok vo výške 260,50 eur na účet súdu dňa 11. 6. 2013,
teda v lehote na podanie odvolania.

Ústavný súd SR vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46
ÚstavySlovenskejrepublikyačl.36ods.1Listinyzákladnýchprávaslobôdjeajprávoúčastníkakonania

na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne
a skutkovo relevantné otázky, súvisiace s predmetom súdnej ochrany, tzn. s uplatnením nárokov a
obranouprotitakémuuplatneniuažetakétoodôvodneniemusíobsahovaťajrozsudokodvolaciehosúdu
(uznesenie z 3. 7. 2003 sp. zn. IV. ÚS 115/03). Všeobecný súd však nemusí dať odpovedena všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny stav (uznesenie z 23. 6. 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04).

Odôvodnenie písomného vyhotovenia rozhodnutia súdu musí obsahovať výklad opodstatnenosti,
pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia. Sudca sa v odôvodnení svojho rozhodnutia
musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť
v odôvodnení dostatočne vysvetlený, nielen poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným
dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Zákonom požadované riadne a

presvedčivé odôvodnenie písomnej formy rozhodnutia súdu je nielen formálnou požiadavkou, ktorou
sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých rozhodnutí, ale má byť v prvom
rade prameňom poznania súdu tak v otázke zisťovania skutkového stavu, ako aj v právnom posúdení
veci. Inak povedané, účelom odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým preukázať jeho správnosť a
odôvodnenie súčasne musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu pri vydávaní rozhodnutí súdu,
t. j. musí byť preskúmateľné. Porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu

nastranedruhejsaúčastníkovikonania,okremupretiaprávadozvedieťsaopríčináchrozhodnutiapráve
zvoleným spôsobom, odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu
v rámci využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Ak potom nedostatok
riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie, tak
takáto vada zakladá zároveň aj dôvodnosť podaného opravného prostriedku.

Pokiaľ okresný súd nedostatočne odôvodnil právne závery ohľadne citácie právneho predpisu, ktorý
aplikoval na daný prejednávaný prípad a z ktorého vyvodzoval právne závery, z ktorých nie je dostatočne
zrejmé, ako aplikoval na daný skutkový stav konkrétnu právnu normu, ako aj neodôvodnil moment
začatia plynutia omeškania, pričom nedostatočne nešpecifikoval úrok z omeškania, tak tieto pochybenia

sanevyhnutnepremietliidorovinyprávnehohodnoteniaanáslednerozhodnutiaokresnéhosúduaviedli
krajský súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie okresného súdu je predčasné. Krajský súd za tohto
stavu akcentuje, že v danom prípade absenciu dostatočného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia
nemôže preklenúť krajský súd doplnením odôvodnenia napadnutého uznesenia v rámci konania o
odvolaní odporcu a navrhovateľa.

Z Nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 45/09 zo dňa 27. 1. 2010 vyplýva, že všeobecný súd
musí prihliadať na rovnováhu medzi poskytnutím materiálnej ochrany práv oprávnených záujmov
účastníkov konania a ochranou plynulého a riadneho výkonu spravodlivosti pred neuváženým, prípadne
šikanujúcim výkonom práva jednak spoplatňovaním úkonov súdneho konania a jednak rozhodovaním

o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku, pre ktoré platí všeobecné pravidlo, že je
vždy dvojinštančné. Za rozhodnutie svojvoľné a arbitrárne, ktoré porušuje základné právo sťažovateľa
podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd, ktorý rozhodol o zastavení odvolacieho konania pre nezaplatenie súdneho poplatku len v
jednom stupni bez možnosti podať proti nemu opravný prostriedok, ktorý zo zákona vylúčený nebol.

Pokiaľ by teda odvolací súd posudzoval prejednávanú vec za situácie, kedy použil prvostupňový súd
všeobecne (vecne správne) formulácie a závery, ktoré dostatočne a jasne nevysvetlil najmä z pohľadu
aplikovaných právnych predpisov, ale aj vyporiadania sa súdu s právnou argumentáciou odporcu, došlo
bykporušeniuvšeobecnéhopravidla,vzmyslecitovanéhorozhodnutiaústavnéhosúdu,kedyjekonanie
vždy dvojinštančné.

Pri konštatovanom zistení nedostatočného odôvodnenia vyvodených záverov k aplikovaným
ustanoveniam, ako aj k zmätočnému postupu súdu v časti, ktorým konanie zastavil, potom odvolací súd
konštatoval i nesúlad danej časti odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu v rámci § 167
ods. 2 O. s. p. v spojení s § 157 ods. 2 O. s. p., čo naplnilo dôvod zrušenia rozsudku okresného súdu

v rámci § 221 ods. 1 písm. f) O. s. p., t. j. z dôvodu odňatia možnosti odporcu konať pred súdom. Na
túto zistenú vadu prvostupňového konania musí odvolací súd prihliadnuť, a to i ex offo, súčasne z vyššie
uvedených dôvodov došlo i k naplneniu ust. § 221 ods. 1 písm. h) O. s. p. pre zrušenie napadnutého
rozsudku okresného súdu a podľa § 221 ods. 2 O. s. p. pre vrátenie veci prvostupňovému súdu na
ďalšie konanie.

V ďalšom konaní sa okresný súd bude dôsledne zaoberať aplikáciou použitých ustanovení Občianskeho
zákonníka tak, aby bolo dostatočne zrejmé, akú právnu normu aplikoval na prejednávaný prípad. Okrem
toho prvostupňový súd napraví zmätočný procesný postup, týkajúci sa výroku rozhodnutia, ktorým
zastavil konanie v časti o rozšírenom návrhu, a to aj v súvislosti s argumentáciou navrhovateľa vodvolaní. Následne vyhodnotí všetky dôkazy a zdôvodní, ktoré skutočnosti považoval za preukázané,
z akých záverov vychádzal a ako ich skutkovo a právne vyhodnotil. Závery, ktoré prijal, primerane
vysvetlí tak, aby z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplývala jednostrannosť, a ani taká aplikácia

príslušných ustanovení všeobecne právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a
zmyslu.

Odvolací súd konštatuje, že pokiaľ ide o súvisiaci výrok o trovách konania, tento taktiež zrušil a v novom
rozhodnutí súd rozhodne v rámci rozhodovania o náhrade trov konania i o náhrade trov, ktoré vznikli

účastníkom konania v súvislosti s odvolacím konaním.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok prípustný nie je.