Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Správny súd Bratislava

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Vlastimil Pavlikovský

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Iná povaha rozhodnutia

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2S/21/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1021200146
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 04. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1021200146.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Kapsen A&A s.r.o., so sídlom D. Skuteckého 1635/2,
901 01 Malacky, IČO: 47 981 121, zastúpený: Dávid Štefanka, advokát so sídlom Povoznícka 18, 841
03 Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974
01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: 101911505/2020 zo
dňa 04.12.2020, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa
31.01.2021 z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 31.01.2021, doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej aj ako „správny súd“ alebo
„tunajší súd“) dňa 04.02.2021, sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného
č.: 101911505/2020 zo dňa 04.12.2020, ktorým žalovaný podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.

z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov, potvrdil rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa - Daňového úradu Bratislava č.
100994961/2020 zo dňa 05.06.2020, ktorým správca dane podľa § 68 ods. 5 a 6 zákona č. 563/2009
Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov určil žalobcovi (daňovému subjektu) rozdiel na dani z pridanej hodnoty v sume 17.883,33
eura za zdaňovacie obdobie jún 2018, t.j. nepriznal nadmerný odpočet v sume 5.650,33 eura a vyrubil

daň v sume 12.233,- eura. Žalobným návrhom sa žalobca domáha, aby správny súd zrušil napadnuté
rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správcu dane a priznal žalobcovi nárok
na úplnú náhradu trov konania voči žalovanému.

2. Žalobca v žalobe zároveň požiadal správny súd, aby správnej žalobe priznal odkladný účinok
podľa § 185 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len

„SSP“). Návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil tým, že okamžitým výkonom
napadnutého rozhodnutia, vzhľadom na výšku dorubenej dane, hrozí žalobcovi a jeho zamestnancom
závažná ujma, resp. finančná škoda. Argumentoval i situáciou, ktorá na Slovensku vznikla v roku
2020 v dôsledku globálnej pandémie. Tvrdil, že sa dostal v rámci svojho podnikania do finančnej
neistoty, pričom jeho zisky v porovnaní s minulými rokmi výrazne klesli. Podľa žalobcu je vhodné a
opodstatnené priznať odkladný účinok podanej žalobe, nakoľko sa nachádza vo veľmi nepriaznivej

ekonomickej situácii, ktorá sa v dôsledku aktuálnej situácie v súvislosti s nekontrolovateľným šírením
ochorenia COVID - 19 bude podľa jeho tvrdení ešte zhoršovať. Ďalej uviedol, že má v súvislosti so svojím
podnikanímkaždomesačnénáklady,ktoréniejemožnévsúčasnostiznížiť.Následneargumentovaltým,
že v roku 2019 boli tržby žalobcu 1.583.942,- eur a zisk 4.421,- eur, pričom má dvoch zamestnancov.
Tvrdil, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. Ak by musel zaplatiť
vzniknutý daňový nedoplatok, tak hrozí ohrozenie funkčnosti spoločnosti a ohrozenie minimálne dvoch

pracovných miest. Taktiež by žalobcovi vznikli ďalšie dlhy a dostal by sa do platobnej neschopnosti.
Žalobca by tiež nemohol riadne plniť ani svoje záväzky voči svojim zamestnancom a dodávateľom, naktoré sa zaviazal v uzavretých zmluvách. Zastávajúc názor, že rozhodnutia orgánov verejnej správy
sú nezákonné, tvrdil, že právnymi následkami spojenými s právoplatnosťou napadnutého rozhodnutia
orgánu štátnej správy mu hrozí značná hospodárska škoda a aj finančná škoda.

3. K žalobe sa vyjadril žalovaný písomným podaním zo dňa 07.04.2021. Predložil správnemu súdu
administratívny spis a vo vyjadrení zaujal stanovisko k jednotlivým žalobným námietkam žalobcu. Vo
vzťahu k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe uviedol, že mu neodporúča
vyhovieť. Argumentoval tým, že z evidencie daňových priznaní v systéme finančnej správy vyplýva,

že žalobca za jednotlivé zdaňovacie obdobia rokov 2018 a 2019 vykazoval na vstupe a na výstupe
vyrovnané hodnoty, výsledkom čoho boli nízke daňové povinnosti alebo nadmerné odpočty. Od apríla
2020 sa žalobcovi výstupy znížili, ale v porovnaní s rokmi 2018 a 2019 nejde o radikálne zníženie dane
na výstupe. Na vstupe vykazuje takmer rovnaké sumy dane ako na výstupe, takže výsledkom je nízka
vlastná daňová povinnosť, pričom v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie január 2020 žalobca
vykázal nadmerný odpočet. Ďalej uviedol, že žalobca vykonáva svoju podnikateľskú činnosť naďalej. V

tejto súvislosti žalovaný poukázal na účelové konanie žalobcu, ktorý svojím konaním, neoprávneným
uplatnením nároku na odpočítanie DPH, ukrátil štátny rozpočet. Z tohto dôvodu žalovaný navrhol, aby
správny súd podanej správnej žalobe žalobcu odkladný účinok nepriznal.

4. Podľa § 184 SSP podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný

predpis neustanovuje inak.

5. Podľa § 185 SSP správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením
priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami
napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila

závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí,
prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s vereným
záujmom (písm. a/), ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej
správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne
pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku

nie je v rozpore so záujmom Európskej únie (písm. b/).

6. Podľa § 186 ods. 1 SSP nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe
rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť

podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov
verejnej správy.

7. Podľa § 188 SSP ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

Podľa § 147 ods. 2 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia
o rozsudku vrátane ustanovenia § 139 ods. 4 a § 141.

9. Podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok len v takom prípade, ak to vyslovene
ustanoví Správny súdny poriadok alebo osobitný predpis. Priznať odkladný účinok správnej žalobe môže

však aj správny súd, a to za podmienok stanovených zákonom. Procesným predpokladom rozhodnutia
správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žaloby je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým
tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy by mu hrozila závažná
ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne

iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nemôže
byť v rozpore s verejným záujmom. V prípade, ak sa žalobca domáha priznania odkladného účinku
správnej žaloby proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ktoré
má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti,
náležitosťou takéhoto návrhu musí byť tvrdenie o tom, že žalobcovi hrozí vážna a nenapraviteľná ujma.

Podmienkou je, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie. Žalobca
nie je povinný preukazovať, že tvrdená ujma bezprostredne nastala, vyžaduje sa však osvedčenie, že
výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma hrozí. Dôkazy k tomuto tvrdeniu musí predložiť
žalobca. Ďalším predpokladom vydania takéhoto procesného rozhodnutia je vyjadrenie žalovanéhok návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby. Priznaním odkladného účinku sa
pozastavujú do skončenia konania pred správnym súdom všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo
opatrenia, čo znamená, že takéto rozhodnutie nemôže byť podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich

rozhodnutí alebo opatrení a akékoľvek možnosti realizovať oprávnenia plynúce z takéhoto rozhodnutia
sú vylúčené. Ide teda o výnimočné rozhodnutie, ktorým sa prelamujú právne účinky právoplatného
rozhodnutia orgánu verejnej správy.

10. Správny súd v súlade s citovaným zákonným ustanovením § 185 SSP skúmal, či sú splnené

podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobcu a dospel k záveru, že v
preskúmavanej veci neboli naplnené podmienky pre jeho priznanie podľa ust. § 185 písm. a) SSP ani
podľa ust. § 185 písm. b) SSP.

11. Dôvodom priznania odkladného účinku správnej žalobe v zmysle ust. § 185 písm. a) SSP je
naplnenie niektorého z nasledovných dôvodov pre priznanie odkladného účinku: 1. hrozba následku

závažnej ujmy, 2. hrozba následku značnej hospodárskej či finančnej škody, 3. hrozba následku ujmy
na životnom prostredí, 4. prípadne hrozba iného vážneho nenapraviteľného následku. Hrozba týchto
následkov musí byť pritom tiež spojená buď s okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutého
rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy, alebo jeho inými právnymi následkami. Samotné
naplnenie uvedených dôvodov však pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe nepostačuje,

pretože zákon (SSP) súčasne ustanovuje podmienku, že takéto priznanie nebude v rozpore s verejným
záujmom. Žalobca svoj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, podanom so správnou
žalobou - ako jej súčasť, odôvodňoval hrozbou závažnej ujmy resp. finančnej a hospodárskej škody v
spojení s okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného, a to vzhľadom
navýškudovyrubenejdane.Správnysúdpooboznámenísasnávrhomžalobcunapriznanieodkladného

účinku správnej žalobe, vyjadrením žalovaného k tomuto návrhu ako i ostatným spisovým materiálom v
súdenej veci nezistil zákonný dôvod pre jeho priznanie. Správny súd zastal názor, že tvrdenia uvedené
v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobca žiadnym spôsobom neosvedčil.
Dôkazy svedčiace o tom, že okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia hrozia
žalobcovi ním tvrdené následky nepredložil. Zo samotných konštatovaní a tvrdení žalobcu „o ohrození

funkčnosti spoločnosti, hrozby platobnej neschopnosti“ , bez bližšieho zdôvodnenia, preukázania týchto
tvrdení a súvislostí (predovšetkým predložením príslušných listinných dôkazov atď.) zo strany žalobcu,
tvrdená hrozba závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody či finančnej škody resp. vážne ohrozenie
podnikateľskej činnosti žalobcu v spojení s okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia žalovaného,
nevyplýva.

12. V tejto súvislosti považuje správny súd za potrebné uviesť, že okrem všeobecných náležitostí
podania (§ 57 SSP) musí návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe obsahovať aj
dostatočnú identifikáciu dôvodu pre priznanie odkladného účinku (či už v zmysle písm. a) alebo
b) § 185 SSP). Pri dôvode týkajúcom sa písm. a) § 185 je žalobca zároveň povinný dostatočne

vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené. Naviac je potrebné i preukázanie
tej skutočnosti, že priznanie odkladného účinku žaloby nie je v rozpore s verejným záujmom. Žalobca
svoju aktuálnu majetkovú situáciu nepreukázal. Nepredložil v tomto smere žiadne dôkazy, neuviedol ani
žiadne ďalšie skutočnosti podstatné pre posúdenie jeho tvrdení o hrozbe vzniku závažnej ujmy, finančnej
škody resp. iného vážneho nenapraviteľného následku v spojení s okamžitým výkonom napadnutých

rozhodnutí, na základe ktorých by správny súd mohol objektívne posúdiť dopad prípadného výkonu
týchto rozhodnutí na majetkovú sféru žalobcu a na jeho podnikateľskú činnosť. Samotná výška dane
z pridanej hodnoty za príslušné zdaňovacie obdobie vyrubenej žalobcovi správcom dane sama o sebe
neosvedčuje hrozbu závažnej ujmy, značnej hospodárskej či finančnej škody resp. iného vážneho
nenapraviteľného následku na strane žalobcu. Potreba dočasnej úpravy právnych pomerov musí

vyplývať z právneho stavu vytvoreného napadnutým rozhodnutím. Strohá žiadosť žalobcu o odloženie
vykonateľnosti a účinkov správnou žalobou napadnutého rozhodnutia s poukazom na hrozbu vzniku
„prípadných následkov“ v prípade zamietavého rozhodnutia o návrhu na priznanie odkladného účinku
správnej žalobe nepostačuje.

13. Primárne považuje správny za potrebné uviesť, že nastúpenie odkladného účinku správnej žaloby
predstavuje iba určitú výnimku a nie pravidlo, kedy ešte pred rozhodnutím správneho súdu vo veci samej
nastupujú právne následky predpokladané v ust. § 186 ods. 1 SSP, ktoré sa vo svojej podstate blížia
k účinkom vyhovenia správnej žalobe. Inštitút odkladného účinku je návrhovým konaním, má dočasnýcharakter a je výlučne na žalobcovi, aby označil zákonné dôvody hrozby vymedzené v § 185 SSP.
Zároveň má žalobca dôvody nielen uviesť, ale niektorý z týchto dôvodov musí správnemu súdu osvedčiť
tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne privodiť závažnú

ujmu, hospodársku či finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Návrh na priznanie
odkladného účinku správnej žalobe nemôže byť abstraktný. To znamená, že žalobca je povinný presne
konkretizovať a špecifikovať tvrdenú hrozbu vzniku týchto následkov.

14. V kontexte vyššie uvedených skutočností týkajúcich sa zákonných podmienok možnosti priznať

odkladný účinok správnej žalobe a argumentácie žalobcu obsiahnutej v návrhu na priznanie odkladného
účinku správnej žalobe, tunajší súd zastal názor, že žalobca hodnoverne neosvedčil tvrdenú hrozbu
vzniku závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody, finančnej škody, iných vážnych nenapraviteľných
následkov na strane žalobcu, v spojení s okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia žalovaného.

15. Vzhľadom na argumentáciu žalobcu prezentovanú v návrhu na priznanie odkladného účinku

správnej žalobe a jeho doplnení, z ktorej možno vyvodiť domnienku žalobcu o jeho práve resp. právnom
nárokunapriznanieodkladuvykonateľnosti,správnysúdpoznamenáva,žepriznanieodkladnéhoúčinku
neslúži na zhojenie nepriaznivej finančnej situácie a nepredstavuje spôsob vyhnutia sa plneniu svojich
záväzkov či daňových povinností. Rozhodnutie o priznaní odkladného účinku žalobe nezbavuje žalobcu
povinnosti zaplatenia daňových pohľadávok a v zásade jeho priznanie odôvodňuje prechodný stav, keď

by okamžitým výkonom rozhodnutia hrozila žalobcovi závažná ujma, a nie ju privodilo splnenie uloženej
povinnosti ako takej. Hoci SSP neobsahuje legálnu definíciu značnej hospodárskej alebo finančnej
škody a v tomto prípade nemožno bez ďalšieho aplikovať kvantifikáciu značnej škody upravenej v § 125
ods. 1 Trestného zákona, pretože ide o definíciu pojmov priamo súvisiacich so skutkovými podstatami
trestných činov, resp. kvalifikovanými skutkovými podstatami trestných činov. SSP však predpokladá

„hrozbu“ vzniku značnej finančnej ujmy, ktorá ešte nemusí byť presne v tom-ktorom prípade ohraničená
a je potrebné je posudzovať pre každý prípad individuálne. Pôjde teda o škodu, ktorá je pre žalobcu
ekonomicky cítiteľná a ktorej vznik by ho mohol negatívne ovplyvniť v ďalšej činnosti. V tejto časti má
žalobca zákonnú povinnosť adekvátne preukázať svoje tvrdenia, špecifikovať jeho finančnú situáciu,
a aj popísať prípadný vplyv výkonu rozhodnutia na jeho ekonomickú situáciu, pretože vzhľadom na

princíp právnej istoty predstavuje priznanie odkladného účinku správnej žalobe výnimočný procesný
inštitút. Správny súd v takto všeobecne formulovaných tvrdeniach žalobcu nevidel skutočnú hrozbu
odôvodňujúcu obavu závažnej ujmy a iného vážneho nenapraviteľného následok. Naviac, žalobca
nepreukázal ani tú skutočnosť, že priznanie odkladného účinku žaloby nie je v rozpore s verejným
záujmom.

16. Záverom správny súd konštatuje, že vo veci nie sú dané ani predpoklady na priznanie odkladného
účinku správnej žalobe podľa ust. § 185 písm. b/ SSP, pretože napadnuté rozhodnutie nemá podklad v
právne záväznom akte EÚ, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti.

17. Vzhľadom k tomu, že žalobca neosvedčil splnenie základných zákonom vyžadovaných
predpokladov definovaných v ustanovení § 185 SSP, správny súd v súlade s ust. § 188 SSP návrh
žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol.

18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v

spojení s § 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná podľa § 439 ods. 2
písm. e/ SSP.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.