Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 4. august 2017

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 23Cb/25/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1217211242
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 08. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martina Kmeťková
ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2017:1217211242.2

Uznesenie

Okresný súd Bratislava II v právnej veci žalobcu: AD - MEP s.r.o., so sídlom Včelárska 13, 821 05
Bratislava, IČO: 47 748 672, právne zast. JUDr. Jánom Kiššom, advokátom, so sídlom Koceľova 9, 821
08 Bratislava, proti žalovanému: LK Sales Consulting, s.r.o., so sídlom Papraďová 1A, 821 01 Bratislava,
IČO: 46 836 250, o zaplatenie 503.702,97 eur s prísl, o návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 19.06.2017 sa žalobca voči žalovanému domáha zaplatenia sumy
503,702,97 eur s príslušenstvom a trovami konania titulom plnenia zo zmluvy.

2. Podaním doručeným súdu dňa 01.08.2017 žalobca navrhol, aby súd nariadil zabezpečovacie

opatrenie podľa ust. § 343 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok platnom znení (ďalej
len ako „CSP“) a zriadil záložné právo k nehnuteľnostiam v podielovom spoluvlastníctve žalovaného v
podiele 1, vedených na LV Č.. XXXX, P. Č.. XXXX W. P. Č.. XXXX pre D. Ú. E., F. I.-A..Č.. X., F. I. U..

3.Žalobcanávrhnanariadeniezabezpečovaciehoopatreniazdôvodniltým,žeakododávateľnazáklade
„Zmluvy o dielo č. XX/XXXX" zo dňa 13.1.2016 vykonal pre žalovaného ako objednávateľa montážne

práce - rozsiahlu rekonštrukciu na objekte v Bratislave, S. Č.. X W. XX v celkovej hodnote 503.702,97
eur. Po prebratí diela žalovaným si žalobca fakturoval u žalovaného faktúrou č. 172001 zo dňa 9.1.2017,
splatnou dňa 16.1.2017, cenu diela, t.j. sumu 503.702,97 eur. Keďže žalovaný túto faktúru neuhradil v
lehote splatnosti a ani po troch upomienkach žalobcu, žalobca podal dňa 19.6.2017 žalobu o zaplatenie
503.702,97 eur s príslušenstvom.

4. Čo sa týka rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu nariadenia zabezpečovacieho
opatrenia, žalobca poukázal na ohrozenie exekúcie, ktoré vidí v nasledovných skutočnostiach: Konateľ
žalobcu Garnik Hakobyan a konateľ žalovaného Ing. Ladislav Kozmon niekoľko rokov spolu neformálne
podnikali, boli navzájom obchodne a majetkovo prepojení a mali blízke rodinné vzťahy. Na konci
roka 2016 sa však ich spoločné podnikateľské aktivity skončili a došlo medzi nimi k gentlemanským
dohodám o vysporiadaní nadobudnutých majetkových hodnôt. Jednou z dohôd bol záväzok Ing.

Ladislava Kozmona previesť ako darca darovacou zmluvou nehnuteľnosť - rodinný dom s pozemkami
zapísaný na LV č. XXX D. Ú. E. P., F. B. P., na obdarovanú - manželku konateľa žalobcu Arpik
Hakobian. Menovaný si tento záväzok síce čiastočne splnil tým, že darovacou zmluvou zo dňa
12.10.2016. resp. dodatkom č. 1 zo dňa 20.10.2016, previedol predmetné nehnuteľnosti na Arpik
Hakobyan, no následne rôznymi účelovými, obštrukčnými krokmi (odmietal súčinnosť pri odstránení
Katastrálnym odborom OÚ Senec vytknutého nedostatku darovacej zmluvy, hoci sa k takejto súčinnosti

v zmluve zaviazal) sa snaží, aby táto darovacia zmluva nebola zapísaná do katastra nehnuteľností
so zámerom neumožniť Arpik Hakobyan nadobudnúť vlastnícke právo k týmto nehnuteľnostian a týmju pozbaviť majetkových hodnôt, ktoré jej zákonne patria. Vkladové konanie v tejto veci je vedené na
Katastrálnom odbore. Okresného úradu Senec pod K.-XXXX/XXXX a toto konanie k dnešnému dňu nie
je ukončené. Okrem iných obštrukčných krokov v tomto vkladovom konaní konateľ žalovaného zašiel až

tak ďaleko, že v priebehu neukončeného predmetného vkladového konania (zápisu darovacej zmluvy
zo dňa 12.10.2016 a následného dodatku č. 1 zo dňa 20.10.2016), previedol kúpnou zmluvou zo dňa
18.1.2017 tieto nehnuteľnosti na tretiu osobu a túto kúpnu zmluvu dal zavkladovať na Katastrálnom
odbore, Okresného úradu Senec, kde je konanie vedené pod K.-XXXX/XX. Z vyššie uvedeného je
zrejmé, že snaha o účelové a špekulatívne metódy sú pre konateľa žalovaného bežnou praxou, z

čoho sa dá vyvodiť, že podobné metódy (prepis majetku žalovanej spoločnosti na tretiu osobu) je
pripravený použiť i v inom prípade. Žalovaná spoločnosť okrem podielu na týchto nehnuteľnostiach
nevlastní prakticky žiadny majetok. Konateľ žalovanej spoločnosti figuruje ako vlastník, resp. konateľ v
dvadsiatich spoločnostiach. Keďže z konania konateľa žalovanej spoločnosti je zrejmé, že má možnosti
(vlastník viacerých obchodných spoločností, resp. prevod podielu nehnuteľnosti na spoluvlastníčku) a je
schopný (obdobného konania - snaha o pozbavenie majetku iného ~ sa dopúšťa voči osobám blízkym

konateľa žalobcu), žalobca je toho názoru, že účel sledovaný žalobcom (predovšetkým zabezpečenie
jeho pohľadávky, nakoľko sa žalovaný i v inom prípade pokúša inú osobu zbaviť majetku) je možné
dosiahnuť práve zabezpečovacím opatrením. Žalobca má za to, že nariadenie zabezpečovacieho
opatreniajeadekvátnymopatrenímvočižalovanému-vzhľadomnavýškupohľadávky,niekoľkonásobné
zhodnotenie predmetnej nehnuteľnosti zo strany žalobcu, ako aj vzhľadom na doterajšie praktiky jeho

konateľa, pričom zabezpečovacie opatrenie nijakým spôsobom nadmerne neobmedzí žalovaného a je
jediným možným opatrením zabezpečenia vymoženia žalobcovej oprávnenej pohľadávky. Z uvedeného
dôvodu žiadal žalobca návrhu vyhovieť.

5. Podľa § 343 ods. 1 CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach,

právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa,
ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

6. Podľa § 343 ods. 2 CSP, záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení.
Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.

7. Podľa § 343 ods. 3 CSP, výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka
právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

8. Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie

opatrenie.

9. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie.

10. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie
opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu,
že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie
nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia

sa navrhovateľ domáha.

11. Podľa § 326 ods. 2 C.s.p., k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

12. Zmyslom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného

právanašpecifikovanýmajetokdlžníkanazabezpečeniepohľadávkyveriteľascieľom,abysazamedzilo
alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo zmarenia uspokojenia pohľadávky veriteľa. Civilný sporový
poriadok v ustanovení § 344 stanovuje, že ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane
aj na zabezpečovacie opatrenie, teda navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia musí v návrhu na
jeho zriadenie hodnoverne preukázať dôvodnosť a existenciu svojho nároku voči žalovanému a taktiež

existenciu predpokladu, že budúca exekúcia bude zmarená.

13. Po oboznámení sa s návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a listinami k nemu
pripojenými, súd dospel k záveru, že návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nie je dôvodný.14. V danom prípade žalobca neosvedčil, že vzájomné vzťahy strán sporu sú narušené spôsobom,
ktorý by vyžadoval nevyhnutnú úpravu prostredníctvom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia.

Strana sporu, ktorá navrhuje nariadenie zabezpečovacieho opatrenia musí osvedčiť, že nenariadením
zabezpečovacieho opatrenia by bolo jeho právo ohrozené, pričom nebezpečenstvo hroziacej ujmy je
bezprostredné a konkrétne.

15. V predmetnom prípade žalobca existenciu takéhoto nebezpečenstva neosvedčil. Argumenty

uvedené žalobcom sú v rovine hypotetických úvah, z ktorých žiadne konkrétne a bezprostredne hroziace
nebezpečenstvo nevyplýva. Žalobca relevantnými listinnými dôkazmi nepreukázal, že sa žalovaný snaží
bezprostredne zbaviť všetkého svojho majetku, resp. že realizuje kroky smerujúce k tomu, že výkon
budúceho rozhodnutia nebude možný. Samotná skutočnosť, že nedošlo k úhrade pohľadávky žalobcu
v lehote splatnosti bez osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy nemôže zakladať
dôvodnosť nariadenia zabezpečovacieho opatrenia. Pokiaľ ide o argumentáciu žalobcu spočívajúcu

v tom, že konateľ žalovaného sa účelovo snaží zabrániť zavkladovaniu darovacej zmluvy zo dňa
12.10.2016 uzatvorenej s Arpik Hakobyan, táto sama osebe nemôže obstáť, nakoľko v tomto prípade
ide o darovaciu zmluvu uzatvorenú medzi Ing. Ladislavom Kozmom ako fyzickou osobou a týka sa
výlučne nehnuteľností v jeho osobnom vlastníctve. Žalobca však nijakým spôsobom nepreukázal, že
Ing. Ladislav Kozmon podniká krovy vedúce k zbaveniu nehnuteľností vo vlastníctve žalovaného a ani

nepreukázal, že majetkový substrát žalovaného je tvorený len z nehnuteľností, ohľadom ktorých žiadal
zriadiť sudcovské záložné právo.

16. Poukazujúc na uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že žalobca neosvedčil existenciu
zákonných dôvodov pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Argumentácia žalobcu v návrhu na

nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je v rovine žalobcových domnienok a nepoukazuje na nutnosť
bezodkladnej úpravy medzi stranami sporu ani reálnu obavu, že exekúcia bude ohrozená. Preto návrh
žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia ako neopodstatnený zamietol.

17. Pokiaľ ide o trovy konania, súd o nich nerozhodoval vzhľadom k tomu, že rozhodnutie o

návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je len rozhodnutím o jednotlivom procesnom návrhu
navrhovateľa, nie je teda výsledkom konania ako takého. Zabezpečovacie opatrenie je osobitným
procesným inštitútom, na ktorý sa aplikuje odlišný postup ako v klasickom súdnom konaní, čo vyplýva aj
zo zaradenia tohto inštitútu do samostatnej tretej hlavy Civilného sporového poriadku. V súlade s § 331
ods. 1 CSP sa uznesenie, ktorým sa návrh na neodkladné opatrenie zamietol, nedoručuje protistrane. Z

tohto dôvodu nie je medzi kým rozhodovať o náhrade trov konania, a takýto výrok o nároku na náhradu
trov konania by bol podľa názoru tohto súdu nadbytočný.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti
ktorého uzneseniu smeruje, vo dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.