Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, October 13, 2020

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 5C/53/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1710210576
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lucia Vícenová

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2020:1710210576.19

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok sudkyňou Mgr. Luciou Vícenovou v právnej veci žalobcu: O. N., D.. XX.XX.XXXX,

H. X, N., zast.: Advokátska kancelária JUDr. Marián Kurhajec, s.r.o., Bajkalská 13, Bratislava, IČO:
36 860 662 proti žalovanému: M. F., D.. XX.XX.XXXX, D.. X. O. XX, Z. o zaplatenie 19.916,35 eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 19.916,35 eur s úrokom z omeškania
vo výške 8,5 % ročne zo sumy 19.916,35 eur od 01.11.2017 do zaplatenia a to všetko do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobcovi sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou dňa 13.09.2010 sa žalobca domáhal proti žalovanému zaplatenia 19.916,35 eur s
príslušenstvom s odôvodnením, že dňa 09.07.2007 uzavrel so žalovaným ústnu zmluvu o pôžičke, na
základe ktorej mu požičal peňažné prostriedky vo výške 19.916,35 eur (600.000,- Sk) bezhotovostným
prevodným príkazom v prospech účtu žalovaného. Toho istého dňa zmluvné strany uzatvorili aj dohodu
o uznaní záväzku, na základe ktorej žalovaný uznal svoj záväzok voči žalobcovi vo výške 19.916,35
eur a zároveň uznal aj svoju povinnosť žalobcovi dlžnú sumu zaplatiť v zmysle čl. II. ods. 1 zmluvy o
uznaní záväzku v hotovosti najneskôr do 31.10.2007. Žalovaný svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy

o pôžičke nesplnil riadne a včas, do dnešného dňa dlžnú sumu žalobcovi nezaplatil, čím sa dostal do
omeškania s plnením dlhu.
2.Súdvydalvoveciplatobnýrozkaz,protiktorémupodalžalovanýodpor,vktoromuviedol,žežalobcaso
žalovaným uzavreli dňa 10.08.2006 Zmluvu o dielo, predmetom ktorej bola realizácia stavby rodinného
domu v obci G. na parc. č. XXX/XX, dohodnutá cena diela bola v sume 2.886.900,- Sk (95.827,52 eur),
žalovaný si neuplatnil zálohu v zmysle zmluvy. Žalobca si riadne dielo objednal, žalovaný dielo riadne
a včas vykonal, žalovanému vznikla pohľadávka titulom nesplneného záväzku z tejto zmluvy vo výške

95.827,52 eur, ktorú žalobca v plnej výške doposiaľ neuhradil. Žalobca deklaruje prevod finančných
prostriedkov ako pôžičku žalovanému, pričom sa jedná o plnenie v zmysle zmluvy o dielo zo dňa
10.8.2006.
3. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k odporu žalovaného zo dňa 23.01.2012 uviedol, že je
pravdou, že strany sporu uzavreli dňa 10.08.2006 Zmluvu o dielo na výstavbu rodinného domu v obci
G., kde cena za dielo bola dohodnutá na 2.886.900,- Sk (95.827,52 eur), žalobca však žalovanému
za dielo v celosti zaplatil v zmysle čl. V. Zmluvy o dielo jednotlivými hotovostnými platbami zo dňa

09.08.2006 vo výške 600.000,-Sk, 16.08.2006 vo výške 300.000,-Sk, 31.08.2006 vo výške 600.000,-
Sk, 11.10.2006 vo výške 600.000,-Sk, 7.12.2006 vo výške 220.000,-Sk, 15.12.2006 vo výške 440.000,-
Sk a 20.02.2007 vo výške 147.000,- Sk, t.j. spolu 2.907.000,- Sk (96.494,72 eur), čo odporca prevzatie
týchto súm potvrdil svojím podpisom na príjmových pokladničných dokladoch, ktoré založil žalobca súduku konaniu. Žalobca teda žalovanému cenu za dielo zaplatil riadne a včas, dokonca o 20.100,- Sk
(667,20 eur) viac. Odvolávanie sa žalovaného na zmluvu o dielo v tomto prípade je neopodstatnené a
zavádzajúce. Žalovaná istina predstavuje nezaplatený dlh v zmysle zmluvy o pôžičke zo dňa 09.07.2007

a následného uznania dlhu žalovaným.
4. Žalovaný v podaní doručenom súdu dňa 17.05.2017 uviedol, že z opatrnosti si voči údajnému
záväzku, ktorý tvorí predmet žalovaného nároku vo výške 19.916,35 eur jednostranným započítaním
pohľadávok realizovaným listinou zo dňa 23.09.2013 započítal pohľadávku vzniknutú titulom Zmluvy
o dielo a to faktúru č. 003/2013 na sumu 32.367,58 eur. Ďalej poprel existenciu zmluvy o pôžičke,

ktorú žalobca v konaní nepreukázal. K uznaniu záväzku zo dňa 09.07.2007 uviedol, že nespĺňa
zákonom predpokladané náležitosti jednostranného právneho úkonu s účinkami uznania dlhu podľa §
558 Občianskeho zákonníka. Uvedený skutkový stav je nutné posudzovať ako bezdôvodné obohatenie
vzhľadom na nepreukázanie vzniku zmluvy o pôžičke. Žalovaný vzniesol námietku premlčania vzhľadom
na uplynutie premlčacej doby podľa § 107 Občianskeho zákonníka.
5. Súd rozhodol rozsudkom pre zmeškanie č.k. XC/XX/XXXX - XXX zo dňa 19.10.2017, ktorý odvolací

súd na odvolanie žalovaného zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie, a to
uznesenímč.k.XXCo/XX/XXXX-XXXzodňa27.05.2020zdôvodu,ženebolisplnenévšetkypodmienky
pre jeho vydanie (žalovaný nebol poučený o možnosti rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie).
6. Súd rozhodol na pojednávaní konanom dňa 13.10.2020 v neprítomnosti sporových strán, ktoré s
pojednávaním v ich neprítomnosti súhlasili.

7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu, z ktorých
zistil nasledovné:

8. Z potvrdenia Československej obchodní banky, a.s. zo dňa 10.07.2007 súd zistil, že žalobca poukázal

sumu 600.000,- Sk na účet žalovaného.

9. V Uznaní záväzku zo dňa 09.07.2007 žalovaný ako dlžník uznal svoj záväzok voči žalobcovi ako
veriteľovi vo výške 600.000,- Sk zo dňa 09.07.2007 a povinnosť zaplatiť veriteľovi túto sumu. Žalovaný
sa zaviazal, že dlh uhradí žalobcovi v hotovosti najneskôr do 31.10.2007. V bode 3. sa sporové

strany dohodli, že vo veciach neupravených touto zmluvou platia príslušné ustanovenia Obchodného
zákonníka.

10. Dňa 10.08.2006 uzatvorili žalobca ako objednávateľ a žalovaný ako dodávateľ zmluvu o dielo podľa
Obchodnéhozákonníka,ktorejpredmetombolavýstavbarodinnéhodomuvzmysleobdržanéhoprojektu

k stavbe. Zmluvné strany sa dohodli na úhrade diela za jeho úplnú, kvalitnú a bezzávadnú realizáciu
vo výške 2.886.900,- Sk. Tiež sa dohodli na zálohových formách čiastkových úhrad z celkovej sumy
v etapách výstavby. Akákoľvek zmena výšky dohodnutej ceny musela byť predmetom vzájomného
rokovania a súhlasnej dohody oboch zmluvných strán. Dielo malo byť odovzdané do 15.8.2007.

11. Z príjmových pokladničných dokladov súd zistil, že žalovaný prijal od žalobcu:
dňa 09.08.2006 sumu 600.000,- Sk,
dňa 16.08.2006 sumu 300.000,- Sk,
dňa 31.08.2006 sumu 600.000,- Sk,
dňa 11.10.2006 sumu 600.000,- Sk,

dňa 07.12.2006 sumu 220.000,- Sk,
dňa 15.12.2006 sumu 440.000,- Sk,
dňa 20.02.2007 sumu 147.000,- Sk, spolu sumu 2.907.000,- Sk.

12. Na pojednávaní dňa 01.10.2012 žalobca uviedol, že dňa 09.07.2007 uzatvoril ústnu zmluvu o

pôžičke, na základe ktorej poskytol žalovanému sumu 600.000,- Sk, zároveň v ten deň podpísali aj
uznanie dlhu, resp. záväzku. Peniaze vložil na účet žalovaného. K písomným výzvam nikdy nedošlo,
bolo niekoľko mimosúdnych rokovaní, na ktorých si žalovaný vymyslel pohľadávku voči žalobcovi, ktorú
vymáhal na Okresnom Súde Bratislava V, ktoré konanie bolo právoplatne skončené pre nezaplatenie
súdneho poplatku. Predtým mu nikdy nepožičiaval peniaze.

13.Podanímzodňa23.09.2013žalovanýjednostrannezapočítalvzájomnépohľadávkyvzniknutéztitulu
zmluvy o dielo: faktúru č. XXX/XXXX splatnú dňa 02.09.2013 na sumu 32.367,58 eur proti záväzku z
tituluzmluvyopôžičkevsume19.916,35eurvočižalobcovi,ztohotituluzostávauhradiťsumu12.451,23eur. Zásielku so započítaním žalovaný zaslal žalobcovi dňa 23.9.2013, zásielku žalobca neprevzal v
odbernej lehote.

14. V dodacom liste k faktúre č. XXX/XXXX bola uvedená dodávka materiálu a prác na objekte
novostavba G., A..Y.. XXX/XX od 10.08.2006 do 25.09.2008.

15. Faktúrou č. XXX/XXXX zo dňa 18.08.2013 splatnou do 02.09.2013 (vyúčtovacia faktúra za dodávku
materiálu a prác na objekte novostavba G. od 10.08.2006 do 25.09.2008) žalovaný vyúčtoval žalobcovi

sumu k úhrade vo výške 32.367,58 eur (rozdiel medzi celkovou sumou za dodané práce a materiály
vo výške 128.862,30 eur a uhradenými zálohovými platbami). Faktúra a dodací list zaslal žalovaný
žalobcovi v zásielke dňa 20.08.2013, žalobca ju neprevzal v odbernej lehote.

16. V liste zo dňa 29.07.2009 žalobca oznámil žalovanému vady diela zo zmluvy o dielo zo dňa
10.08.2006. Žalovaný sa k reklamácii vyjadril v liste zo dňa 18.08.2009, v ktorom vyzval žalobcu na

dôkladné preštudovanie zmluvy o dielo a stavebného povolenia týkajúceho sa výstavby rodinného domu
v obci G..

17. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že peňažná suma, ktorá je predmetom tohto sporu, bola záloha na
dokončenierodinnéhodomužalobcuvG.,lebosatamnavýšilipráceatojevšetko.Malisitosožalobcom

vyúčtovať, medzitým začali spolu so žalobcom stavať rodinné domy v Z., potom sa povadili a odvtedy
sa naťahujú ich spoločné spory. Žalobca dlží žalovanému skoro 300.000,- eur súvisiace so spoluprácou
v Senci. Žalovaný podal žalobu proti spoločnosti D. T., kde je konateľom žalobca. Na otázku, prečo
podpísal uznanie záväzku vo výške 600.000,- Sk žalovaný uviedol, že sa to malo zúčtovať a papier, čo
podpísal sa mal zrušiť. Papier, čo mal žalobca, zrušil, nevedel, že žalobca uznanie vytiahne po troch

rokoch. V tej dobe podpisoval žalovaný veľa papierov, nevie, prečo podpísal uznanie záväzku. Lebo
mali dohodu, že sa to všetko zruší. Dlh mal vrátiť najneskôr do 31.10.2007, do pol roka, vedel, že tam
bola dohodnutá krátka splatnosť. Začiatkom leta 2007 odovzdal žalobcovi hrubú stavbu a pokračoval
ďalej v prácach, tam už mu žalobca nedával príjmové bločky, lebo sa to odrátavalo z tej pôžičky, to bola
záloha na tie práce. K príjmovým dokladom uviedol, že naposledy bol vystavený príjmový doklad vo

februári 2007, pričom rodinný dom dokončili v septembri 2008. Dielo podľa písomnej zmluvy o dielo bolo
dokončené do začiatku leta 2007, čo zodpovedalo cene diela dohodnutej v zmluve. Na dodávky dlažby,
terénne úpravy, ploty, parkovacie miesta, domček v záhrade, bazén a ďalšie veci už nebola uzavretá
zmluva o dielo, ani dodatok k pôvodnej zmluve, tieto práve boli dohodnuté ústne. Všetky práce vyúčtoval
v ukončovacej faktúre, z celkovej sumy odrátal peniaze, ktoré žalobca zaplatil na príjmové doklady a

ostatok tvorí tých 32.000,- eur, ktoré by mal žalobca doplatiť. Zaplatenie ceny diela si žalovaný voči
žalobcovi ešte neuplatňoval. K protokolárnemu odovzdaniu diela nedošlo, lebo sa so žalobcom povadili
a veci riešia cez právnikov.

18. Rozsudkom Okresného súdu Pezinok č.k. XXC/XX/XXXX - XXX zo dňa 21.10.2016 právoplatným

dňa 12.06.2019 súd zaviazal žalovaného M. F. na zaplatenie 2.655,51 eur s príslušenstvom žalobcovi
O. N. titulom ústnej zmluvy o pôžičke. Zo zápisnice z pojednávania konaného dňa 21.01.2015 v tomto
konaní žalovaný uviedol, že bola ešte jedna pôžička v sume 600.000,- Sk, ktorá bola tiež v r. 2007,
tiež s krátkou lehotou splatnosti. Túto nevrátil žalobcovi, tiež ju nepýtal vrátiť, tieto peniaze sa použili
na dokončenie jeho domu. Na otázku, aký bol účel použitia pôžičky vo výške 600.000,- Sk, žalovaný

uviedol, na stroj na rezanie tehál a na vypalovaciu pec.

19. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi
veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci
rovnakého druhu.

20. Na základe zmluvy o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi určité množstvo druhovo určených
(zastupiteľných) vecí na voľné nakladanie či spotrebovanie a dlžník sa zaväzuje vrátiť mu po určitej
dobe veci rovnakého druhu. Charakteristickým znakom pôžičky je jej dočasnosť, avšak podstatnou
náležitosťou zmluvy nie je stanovenie doby vrátenia, splatnosť pôžičky môže byť dohodnutá i neskôr.

Zmluva o pôžičke má reálnu povahu, nie je teda konsenzuálnym kontraktom, a preto vznik pôžičky
predpokladá nielen dohodu strán, ale i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky, ktorého vlastníkom sa
stáva dlžník.21. Pre uzavretie dohody o pôžičke sa nevyžaduje písomná forma, takže zmluva môže byť uzavretá
aj ústne alebo konkludentným spôsobom. Podstatnou náležitosťou obsahu takejto dohody je okrem
označenia zmluvných strán, predovšetkým určenie predmetu pôžičky; z obsahu zmluvy musí vyplynúť

aj povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého druhu (peňazí). Keďže táto zmluva je reálnou zmluvou, k
jej uzavretiu zákon vyžaduje aj skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Dokiaľ k
odovzdaniu peňazí nedôjde, medzi zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne. (Najvyšší
súd SR, sp. zn. 3 Cdo 325/2009)

22. Podľa § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka (ďalej len „ObZ“) ak niekto písomne uzná svoj určitý
záväzok, predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky
nastávajú aj v prípade, keď pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná.

23. V niektorých prípadoch zákon nerobí existenciu pohľadávky podmienkou (predpokladom) právneho
úkonu, ktorý sa k nej vzťahuje. Tak tomu je aj v prípade neexistencie uznaného dlhu (záväzku), ktorá

nerobí právny úkon uznania dlhu (záväzku) neplatným, nakoľko v dôsledku konštrukcie vyvrátiteľnej
právnej domnienky (§ 558 OZ, § 323 OBZ) spočíva dôkazné bremeno ohľadom neexistencie dlhu na
dlžníkovi. V opačnom prípade, teda ak by platilo, že nemožno platne uznať nedlh, by účinky uznania dlhu
vôbec nenastali (vrátane uplatnenia vyvrátiteľnej právnej domnienky), čo by znamenalo, že dôkazné
bremeno ohľadom neexistencie dlhu by nikdy neniesol dlžník, naopak veriteľ by musel vždy, dovolávajúc

sa uznania dlhu, preukazovať existenciu uznaného dlhu ako podmienku platnosti uznania dlhu a teda aj
ako predpoklad k uplatneniu jeho účinkov. (rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 9. decembra 2004,
sp. zn. 32 Odo 453/2004)

24. Uznanie záväzku nemôže byť neplatné z toho dôvodu, že by bol eventuálne uznaný neexistujúci

záväzok. Ak bol uznaný neexistujúci záväzok, je potom na dlžníkovi, aby preukázal neexistenciu tohto
uznaného záväzku, inak bude nútený záväzok splniť. (uznesenie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 22.
novembra 2007, sp. zn. 32 Odo 480/2006)

25. Dôkazným bremenom treba rozumieť procesnú zodpovednosť strany za to, že v konaní nebolo
preukázané jej tvrdenie a že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jej neprospech.
Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, keď určitá
skutočnosť, významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, pre nečinnosť strany alebo vôbec
(objektívne vzaté) nemohla byť preukázaná. Dôsledkom neunesenia dôkazného bremena je nepriaznivý

výsledok sporu, ktorý postihuje tú stranu sporu, na ktorej spočívalo dôkazné bremeno a ktorá sa dostala
do dôkaznej núdze (neponúkla alebo nevedela ponúknuť súdu také dôkazné prostriedky, ktorými by
sa preukázali pre výsledok sporu rozhodujúce skutočnosti). Záver o tom, že strana neuniesla dôkazné
bremeno, možno urobiť len vtedy, ak hodnotenie dôkazov, ktoré boli v konaní vykonané, neumožňujú
súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia strany, ale ani o tom, že by boli nepravdivé.

26. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týka povinnosť strany tvrdiť a označiť dôkazy na
preukázanie tvrdení, je vždy daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer
strán. Táto norma zásadne určuje rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť
preukázané) a aj nositeľa dôkazného bremena. V závislosti na hypotéze právnej normy má každá

zo strán sporového konania samostatnú (vlastnú) povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť, a teda aj
z toho vyplývajúce odlišné a samostatné bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno. Dôkazné bremeno
ohľadne určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z ich existencie vyvodzuje pre seba priaznivé
právne dôsledky; ide o tú stranu sporu, ktorá existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. Pokiaľ strana
sporu nerešpektuje bremeno tvrdenia alebo dôkazné bremeno, ktoré ju zaťažujú, z hľadiska procesného

postupujevosvojneprospech.Procesnánečinnosťstranyvtomtosmeremá(preňu)negatívnedôsledky
pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, čo sa v konečnom dôsledku prejaví vo vydaní (pre
ňu) nepriaznivého rozhodnutia.

27. Pokiaľ sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 19.916,35 eur titulom zmluvy o pôžičke,

ktorú mali medzi sebou ústne uzavrieť, spočívalo na ňom dôkazné bremeno o tomto jeho tvrdení.
Nositeľa dôkazného bremena, ako aj jeho rozsah, v danom prípade zásadne určovalo ustanovenie §
657 Občianskeho zákonníka, ako právna norma aplikovaná na sporný právny vzťah.28. Pokiaľ sa žalovaný bránil zánikom pohľadávky žalobcu jednostranným započítaním pohľadávky
žalovaného vo výške 32.367,58 eur voči pohľadávke žalobcu, spočívalo na žalovanom dôkazné
bremeno o tomto jeho tvrdení (existencii pohľadávky žalovaného voči žalobcovi z titulu zmluvy o dielo

vo výške 32.367,58 eur).

29. V prvom rade súd považoval za potrebné vysporiadať sa s listinou označenou ako „Uznanie záväzku“
datovanou dňom 09.07.2007. Táto označuje veriteľa, rovnako tak dlžníka (každého krstným menom,
priezviskom, rodným číslom, adresou bydliska, štátnym občianstvom) a v čl. I obsahuje vyhlásenie

dlžníka (žalovaného), že uznáva svoj záväzok voči veriteľovi (žalobcovi) vo výške 600.000,- Sk, a to
záväzok zo dňa 09.07.2007. V čl. II bod 1 sa žalovaný (ako dlžník) zaväzuje vyššie uvedený dlh uhradiť
veriteľovi v hotovosti najneskôr do 31.10.2007. V čl. III bod 4 účastníci zmluvy potvrdili, že zmluvu
uzavreli slobodne, nie v tiesni alebo pod hrubým nátlakom, text a obsah im je zrozumiteľný a že ju
na znak vážnosti podpisujú. Listina je následne opatrená dátumom 09.07.2007 a obsahuje podpisy
ako žalobcu tak aj žalovaného. Z obsahu listiny označenej ako „Uznanie záväzku“ (č.l. 7 spisu) teda

plynie, že obsahuje jednak v čl. I bod 1 samotný jednostranný uznávací prejav dlžníka (žalovaného) o
tom, že uznáva svoj záväzok voči veriteľovi vo výške 600.000,- Sk. Tento záväzok, o ktorom žalovaný
vyhlasuje,žehouznáva,jeidentifikovanývýškou-suma600.000Sk,avšakpodľanázorusúduuznávaný
záväzok nie je identifikovaný jednoznačne, keďže žalovaný uznal záväzok zo dňa 09.07.2007, avšak k
reálnemu odovzdaniu peňazí na účet žalovaného došlo až dňa 10.07.2007, teda uznávaný záväzok nie

je označený tak, aby bol jednoznačne identifikovaný a dostatočne bezpečne identifikovateľný. Záväzok,
ktorý bol predmetom jednostranného uznania žalovaným nebol podľa názoru súdu identifikovaný v
listine o uznaní záväzku dostatočne zrozumiteľne, určito, bez rizika zamenenia tohto záväzku s iným
záväzkom. Súd teda nepovažoval Uznanie záväzku za platné uznanie záväzku zaplatiť dlžnú sumu,
ktorá je predmetom tohto konania. Ak by aj súd dospel k opačnému názoru, že „Uznaním záväzku“ došlo

k platnému uznaniu záväzku žalovaného, ktoré je predmetom tohto konania, v konaní bola preukázaná
neexistencia pohľadávky žalobcu dňa 09.07.2007, teda v čase uznania, keďže zmluva o pôžičke bola
platne uzatvorená až dňa 10.07.2007, v deň reálneho odovzdania peňazí žalovanému na účet, kedy
došlo k vzniku zmluvy o pôžičke a aj k právam a povinnostiam vyplývajúcim z tejto zmluvy pre zmluvné
strany, vrátane záväzku žalovaného vrátiť požičanú sumu.

30. Napriek neplatnosti uznania záväzku, súd považoval vznik zmluvy o pôžičke za preukázaný, a
to najmä s poukazom na vyjadrenie samotného žalovaného na pojednávaní pred Okresným súdom
Pezinok vo veci sp.zn. XXC/XX/XXXX a nepriamo aj jednostranným započítaním pohľadávok, ktorým
žalovaný započítal svoju pohľadávku zo zmluvy o dielo voči pohľadávke žalobcu zo zmluvy o pôžičke.

31. Súd poukazuje na protichodné vyjadrenia žalovaného javiace sa ako účelové, keď jeho prvotná
obrana (v odpore proti platobnému rozkazu) spočívala v tom, že žalovanému vznikla titulom zmluvy o
dielo pohľadávka voči žalobcovi v sume 95.827,52 eur, ktorú žalobca v plnej výške neuhradil a prevod
finančných prostriedkov ako pôžička žalovanému bol plnením zo zmluvy o dielo zo dňa 10.08.2006. Na

tejto obrane však žalovaný počas konania nezotrval. Po tom, ako žalobca preukázal, že žalovanému
zaplatil spolu sumu 2.907.000,- Sk (96.494,72 eur) vo formách čiastkových úhrad predpokladaných
článkom V zmluvy o dielo, na pojednávaní dňa 20.01.2014 už uviedol, že žalobcovi nevznikol nárok na
uplatnenie si pohľadávky voči žalovanému, nakoľko táto zanikla započítaním pohľadávok.

32. V tomto smere doplňujúco a podporne spochybňuje pravdivosť obrany žalovaného aj kópia zápisnice
opojednávanízkonaniavedenéhonaOkresnomsúdePezinokpodsp.zn.XXC/XX/XXXXz21.01.2015,
kde žalovaný potvrdil existenciu pôžičky z roku 2007 vo výške 600.000,- Sk použitých na zakúpenie
stroja na rezanie tehál a na vypalovaciu pec. Faktúru č. XXX/XXXX za dodávku prác a materiálu
za obdobie od 10.8.2006 do 25.9.2008 súd považuje za účelovo vyhotovenú, nakoľko žalovaný ju

vystavil až 18.8.2013 (po takmer piatich rokoch od dokončenia prác na rodinnom dome žalobcu) počas
už prebiehajúceho súdneho konania. Zároveň žalovaný listom z 23.9.2013 jednostranne započítal
pohľadávku vyúčtovanú faktúrou č. XXX/XXXX voči pohľadávke žalobcu z pôžičky vo výške 19.916,35
eur. Žalovaný však podľa názoru súdu dodanie materiálov a prác vyúčtovaných vo faktúre v konaní
nepreukázal a neuniesol tak dôkazné bremeno jeho tvrdení o existencii pohľadávky žalovaného voči

žalobcovi, preto podľa názoru súdu nedošlo k zániku pohľadávky žalobcu vo výške 19.916,35 eur
započítaním. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie žalobe žalobcu vyhovel, vrátane uplatneného
príslušenstva v podobe úroku z omeškania počnúc dňom 1.11.2007 vo výške 8,5 % ročne.33. Súd posúdil nárok žalobcu aj z pohľadu jeho premlčania, keďže žalovaný vzniesol námietku
premlčania v dvojročnej premlčacej dobe, keď považoval nárok žalobcu za bezdôvodné obohatenie. Súd
však považoval nárok žalobcu za nárok zo zmluvy o pôžičke, na ktorú sa vzťahuje trojročná premlčacia

doba plynúca od 01.11.2007 (odo dňa keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz, teda odo dňa splatnosti)
do 01.11.2010. Keďže žaloba bola podaná dňa 13.09.2010, teda v rámci plynutia premlčacej doby, nárok
žalobcu nepovažoval súd za premlčaný.

34.Podľa§262ods.1Civilnéhosporovéhoporiadku(ďalejlen„CSP“),onárokunanáhradutrovkonania

rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

35. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Vzhľadom k tomu, že súd žalobe žalobcu vyhovel v celom rozsahu, priznal mu náhradu trov konania
v rozsahu 100%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Pezinok, písomne, dvojmo.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v

znení neskorších predpisov