Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 6. november 2020

Súd: Špecializovaný trestný súd
Spisová značka: 3T/10/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 9520100067
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Giertli

ECLI: ECLI:SK:SSPK:2020:9520100067.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Špecializovaný trestný súd v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica, v senáte zloženom z predsedu

senátu JUDr. Jána Giertliho a sudcov JUDr. Jána Hrubalu a JUDr. Jozefa Šutku v trestnej veci
obžalovaného Ing. H. G. a spol., pre obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy podľa § 144 ods. 1, ods.
2 písm. f) Trestného zákona spáchaný formou účastníctva podľa § 21 ods. 1 písm. c) Trestného zákona
na hlavnom pojednávaní konanom dňa 6. novembra 2020 takto

r o z h o d o l :

obžalovaný Ing. H. G., nar. XX.XX.XXXX v Ružomberku, trvale bytom O. XXX/XX, Bratislava, prechodne
bytom: A. XX, Bratislava, t. č. vo výkone väzby v ÚVV a ÚVTOS Banská Bystrica,

j e v i n n ý, že

v doposiaľ presne nezistený deň, pravdepodobne dva až tri mesiace pred 21.12.2006 v priestoroch
reštaurácie Garden restaurant v Bratislave na Seberíniho ulici pri hoteli Bratislava, si obžalovaný Ing.
H. G. prostredníctvom L. Z., nar.XX.XX.XXXX (zomrel dňa XX.XX.XXXX, ďalej len L. Z.) objednal u
H. Z. (zomrel dňa XX.XX.XXXX), fyzickú likvidáciu poškodeného F. G., nar. XX.XX.XXXX, pričom na

uvedenom stretnutí sa dohodla odmena za vykonanie vraždy v sume 3.000.000,- Sk (99.581,76 Eur)
a pri ďalšom stretnutí, rovnako ešte pred dňom 21.12.2006 L. Z. odovzdal H. Z. zálohu za vykonanie
vraždy v sume 1.500.000,- Sk (49.790,88 Eur), ako aj bližšie nezistené údaje k osobe poškodeného
F. G., kde na základe týchto údajov k osobe poškodeného vykonal H. Z. spoločne so R. D., ktorý
je stíhaný v inom trestnom konaní, ako aj R. D. samostatne na pokyn H. Z., v presne nezistených
dňoch pred dňom 21.12.2006 sledovanie poškodeného v Prievidzi na Puškinovej ulici, pričom úlohami
sledovania poškodeného bolo zistiť jeho denný režim a zvyky, kde z posledného sledovania bol R.
D. vyhotovený obrazový záznam z obydlia poškodeného, ako aj jeho okolia, po čom tieto informácie

k osobe poškodeného odovzdal H. Z. a to za účelom úspešného vykonania objednanej vraždy F. G.,
následne v presne nezistený deň pred dňom 21.12.2006 priviezol R. D. v sprievode H. Z. motorové
vozidlo - dodávku zn. Mercedes bez bližšie ustáleného typového označenia, modrej farby a bližšie
nezisteného EČV, ktoré odstavil na Novej ulici v Prievidzi ako prípadnú skrýšu, pričom vo vozidle bola
ukrytá zbraň Samopal vz. 61 tzv. „škorpión" s pripevneným tlmičom hluku výstrelu, dňa 21.12.2006 v
presne nezistenom čase, približne v poobedňajších hodinách, prišiel R. D. ako vodič motorového vozidla
VW Passat a H. Z. ako spolujazdec do mesta Prievidza, kde R. D. z vyššie uvedenej dodávky vybral

ukrytú zbraň, ktorú odovzdal H. Z. a následne sa s vozidlom VW Passat spoločne presunuli na Včelársku
ulicu, kde zaparkovali pred jej slepým koncom, R. D. zostal čakať vo vozidle, H. Z. vystúpil z vozidla a
presunul sa na pozemok patriaci k rodinnému domu na ul. Puškinovej č. XX, kde čakal v priestoroch
odstavnej plochy pre vozidlá na príchod poškodeného F. G., po tom čo poškodený vošiel vozidlom zn.
AUDI A6, EČV: PD-XXXCG do dvora rodinného domu na odstavnú plochu a následne z neho vystúpil v
čase o 20.00 hod., H. Z. prinesenou strelnou zbraňou opakovane na viackrát vystrelil na poškodeného F.
G.,ktoréhozasiaholjednouranoudočela,piatimiranamidohlavy,jednouranoudokrkuaôsmimiranami

do hrudníka, predlaktia, pleca a brucha, čím mu spôsobil strelné poranenia mozgu, pravých pľúc, srdca,
pečene, ľavej obličky a viaceré poranenia trupu, ktorým F. G. na mieste podľahol, po čom H. Z. odišielz miesta činu, nastúpil k čakajúcemu R. D. do osobného motorového vozidla VW Passat a spoločne
opustili mesto Prievidza, pričom asi jeden až dva týždne po vražde poškodeného, došlo v priestoroch
reštaurácie Garden restaurant v Bratislave na Seberíniho ulici pri hoteli Bratislava k stretnutiu medzi L.

Z. a H. Z., na ktorom L. Z. odovzdal H. Z. sumu 1.500.000,- Sk (49.790,88 Eur), čo bol zvyšok sumy za
vykonanú, vopred dohodnutú vraždu poškodeného, s vyjadrením spokojnosti od objednávateľa skutku
obžalovaného Ing. H. G., ktorého motívom boli obchodné aktivity a majetkové záujmy obžalovaného v
súvislosti s lyžiarskym strediskom a akciovou spoločnosťou SKI PARK Ružomberok, IČO: XX XXX XXX,
kde vyvíjal obchodné aktivity a mal majetkové záujmy aj poškodený F. G., pričom tieto boli v rozpore s

majetkovými záujmami obžalovaného Ing. H. G. najmä po tom, čo dňa 11.07.2015 podala spoločnosť
ECO TRADE, s.r.o. so sídlom Priechodná 5, Prievidza, IČO:XX XXX XXX návrh na vyhlásenie konkurzu
proti dlžníkovi SKI PARK Ružomberok, a.s., so sídlom Hrabovská cesta 1679/31, Ružomberok, IČO:XX
XXX XXX,

t e d a

požiadal iného, aby iného úmyselne usmrtil s vopred uváženou pohnútkou a taký čin spáchal v úmysle
získať majetkový prospech

č í m s p á c h a l

obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy podľa § 144 ods. 1, ods. 2 písm. f) Trestného zákona spáchaný
formou účastníctva ako objednávateľ podľa § 21 ods. 1 písm. c) Trestného zákona

Z a t o s a o d s u d z u j e:

Podľa § 144 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 34 ods. 5 písm. b) Trestného zákona, § 38 ods. 2,
ods. 8 posledná veta Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 25 (dvadsaťpäť) rokov.

Podľa § 48 ods. 3 písm. b) Trestného zákona obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje

do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia.

Podľa § 76 ods. 1 Trestného zákona v spojení s § 78 ods. 1 Trestného zákona sa obžalovanému ukladá
ochranný dohľad v trvaní 1 (jeden) rok.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku obžalovanému sa ukladá povinnosť uhradiť poškodeným:

S. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XX, Prievidza nemajetkovú ujmu vo výške 15.000 Eur (slovom:
pätnásťtisíc Eur),
L. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXXX/XX, Prievidza nemajetkovú ujmu vo výške 15.000 Eur (slovom:

pätnásťtisíc Eur),
Z. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXXX/XX, Prievidza nemajetkovú ujmu vo výške 15.000 Eur (slovom:
pätnásťtisíc Eur).

Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku sa poškodení S. G., L. S. a Z. G. so zvyškom nároku na náhradu

škody odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky v Bratislave (ďalej
len ÚŠP G/P SR) podal dňa 07.04.2020 špecializovanému trestnému súdu obžalobu na obvineného
Ing. H. G. a L. Z. pre obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy podľa § 144 ods. 1, ods. 2 písm. f)Trestného zákona spáchaný formou účastníctva podľa § 21 ods. 1 písm. c) Trestného zákona, a iné na
tom skutkovom základe, že
od doposiaľ presne nezisteného dňa, pravdepodobne dva až tri mesiace pred 21.12.2006 zrejme v

priestorochreštaurácieGardenrestaurantvBratislavenaSeberínihouliciprihoteliBratislava,siobv.Ing.
H.G.prostredníctvomobv.L.Z.objednaluH.Z.(zomreldňaXX.XX.XXXX),fyzickúlikvidáciupošk.F.G.,
nar. XX.XX.XXXX, pričom na uvedenom stretnutí sa dohodla odmena za vykonanie vraždy v sume 3 000
000,- Sk (99 581,76 Eur), a pri ďalšom stretnutí rovnako ešte pred dňom 21.12.2006 obv. L. Z. odovzdal
H. Z. zálohu za vykonanie vraždy v sume 1 500 000,- Sk (49 790,88 Eur), ako aj bližšie nezistené

údaje k osobe pošk. F. G., kde na základe uvedených informácií k osobe poškodeného, vykonal H. Z.
spoločne so R. D., ktorý je stíhaný v inom trestnom konaní, ako aj R. D. samostatne na pokyn H. Z., v
presne nezistených dňoch pred dňom 21.12.2006, sledovanie poškodeného v Prievidzi na Puškinovej
ulici, pričom úlohami sledovania poškodeného bolo zistiť jeho denný režim a zvyky, kde z posledného
sledovania bol R. D. vyhotovený obrazový záznam z obydlia poškodeného, ako aj jeho okolia, po čom
tieto informácie k osobe poškodeného odovzdal H. Z., a to za účelom úspešného vykonania objednávky,

následne presne neustáleného dňa pred dňom 21.12.2006 priviezol R. D., pravdepodobne minimálne v
doprovode H. Z., motorové vozidlo - dodávku zn. Mercedes bez bližšie ustáleného typového označenia,
modrej farby a neznámeho EČV, ktoré odstavil na Novej ulici v Prievidzi ako prípadnú skrýšu, pričom
vo vozidle bola ukrytá zbraň Samopal vz. 61 tzv. „škorpión" s pripevneným tlmičom hluku výstrelu,
dňa 21.12.2006 v presne nezistenom čase, približne v poobedňajších hodinách, prišiel R. D. ako vodič

pravdepodobne motorového vozidla VW Passat a H. Z. ako spolujazdec do mesta Prievidza, kde R. D. z
vyššie uvedenej dodávky vybral ukrytú zbraň, ktorú odovzdal H. Z. a následne sa s vozidlom VW Passat
spoločne presunuli na Včelársku ulicu, kde zaparkovali pred jej slepým koncom, R. D. zostal čakať vo
vozidle, H. Z. vystúpil z vozidla a presunul sa na pozemok patriaci k rodinnému domu na ul. A. č. XX,
kde čakal v priestoroch odstavnej plochy pre vozidlá, na príchod pošk. F. G., po tom čo poškodený vošiel

vozidlom zn. AUDI A6, EČV: PD-XXXCG do dvora rodinného domu na odstavnú plochu a následne z
neho vystúpil v čase o 20.00 hod. H. Z. prinesenou strelnou zbraňou opakovane na viackrát vystrelil
na pošk. F. G., ktorého zasiahol jednou ranou do čela, piatimi ranami do hlavy, jednou ranou do krku
a ôsmymi ranami do hrudníka, predlaktia, pleca a brucha, čím mu spôsobil strelné poranenia mozgu,
pravých pľúc, srdca, pečene, ľavej obličky a viaceré poranenia trupu, ktorým na mieste podľahol, po

čom H. Z. odišiel z daného miesta, nastúpil k čakajúcemu R. D. do osobného motorového vozidla VW
Passat a spoločne opustili mesto Prievidza, pričom asi jeden až dva týždne po vražde poškodeného,
došlo pravdepodobne v priestoroch reštaurácie Garden restaurant v Bratislave na Seberíniho ulici pri
hoteli Bratislava k stretnutiu medzi obv. L. Z. a H. Z., na ktorom obv. L. Z. odovzdal H. Z. sumu 1 500 000,-
Sk (49.790,88 Eur), čo bol zvyšok za vopred dohodnutú vykonanú vraždu poškodeného, s vyjadrením

spokojnosti od objednávateľa skutku obv. Ing. H. G., ktorého motívom boli obchodné aktivity v súvislosti
s lyžiarskym strediskom a obchodnou spol. SKI PARK Ružomberok, IČO: XX XXX XXX, kde vyvíjal
obchodné aktivity aj pošk. F. G., pričom tieto boli v rozpore s majetkovými záujmami obv. Ing. H. G..

Predseda senátu preskúmal predmetnú obžalobu podľa § 243 ods. 1 Trestného poriadku. Podľa obsahu

obžaloby a obsahu spisu dospel k záveru, že trestnú vec obvinených Ing. H. G. a L. Z. nie je potrebné
predbežne prejednať na zasadnutí senátu, ale môže o nej nariadiť hlavné pojednávanie.

Ešte pred nariadením hlavného pojednávania prokurátor predložil súdu úmrtný list L. Z.. Z predloženého
úmrtného listu, ktorý sa nachádza vo zväzku 53, ročník 2020, strana 77, poradové číslo 424, v knihe

úmrtí matričného úradu Bratislava- Ružinov sa zisťuje, že L. Z., narodený dňa XX.XX.XXXX zomrel dňa
XX.XX.XXXX. Z uvedeného dôvodu súd rozhodol podľa § 290 ods. 1 Trestného poriadku s použitím §
281 ods. 1 Trestného poriadku per analogiam a podľa § 9 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku tak, že
zastavil trestné stíhanie proti obžalovanému L. Z., lebo obžalovaný L. Z. zomrel.

Následne bolo vo veci nariadené hlavné pojednávanie a bol určený rozsah dokazovania, ktoré bude na
hlavnom pojednávaní vykonané.

Špecializovaný trestný súd vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie v rozsahu potrebnom na
zistenie skutkového stavu veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom

na rozhodnutie súdu (§ 2 ods. 10 Trestného poriadku). Výsluchom obžalovaného, svedkov, prečítaním
výpovedí niektorých svedkov, prečítaním znaleckých posudkov a listinných dôkazov nachádzajúcich sa
v spise a podstatných pre rozhodnutie súd zistil nasledujúci skutkový stav.Obžalovaný Ing. H. G. na hlavnom pojednávaní k veci uviedol nasledujúce podstatné skutočnosti.

Skutok, kladený mu za vinu nespáchal. Firma SKI Ružomberok, s.r.o. mala v budúcnosti spravovať

lyžiarske stredisko, bola to jedna z možností postupu vzájomnej spolupráce do vrátenia požičanej sumy
35 miliónov Sk. Všetky právne veci ohľadne pôžičiek mal na starosti JUDr. N. a obžalovaný spolu s JUDr.
N. boli zapísaní do orgánov SKI Parku Ružomberok, a. s. Niekedy v roku 2005 bol oslovený G. O. s
požiadavkou stretnúť sa. Na toto stretnutie prišiel O. aj s F. G.. G. mu povedal, že vie o jeho pôžičke
R., vie o ručení pôžičky pohľadávkami na SKI Park Ružomberok, a. s. a tiež to, že bol R. podvedený,

lebo pohľadávky, ktoré vlastní R. sú nepravé, falošné, nebonitné a pravé pohľadávky vlastní firma jeho
partnerky, ktorá odkúpila pohľadávky na SKI park Ružomberok, a. s. od Z., bývalého spoločníka R..
Obžalovaný o tom nevedel, nechápal ako môžu existovať dve totožné pohľadávky. Preveril to u R., ktorý
povedal, že všetko je podvod a pravé pohľadávky sú tie, ktoré vlastní R. a tieto pohľadávky R. vložil do
firmy SKI Ružomberok, s.r.o.

Pri ďalšom stretnutí F. G. a G. O. nahovárali obžalovaného prerušiť spoluprácu so R., lebo majú riešenie.
Obžalovaný R. dôrazne požiadal o vrátenie pôžičiek. Toto sa udialo asi v roku 2005, pred vyhlásením
konkurzu na SKI park Ružomberok, a. s. S JUDr. N. sa dohodli na vykonanie krokov na ochranu ich
vkladov. JUDr. N. navrhol vyhlásiť exekúciu na SKI park Ružomberok, a. s., čo sa aj uskutočnilo. Ide
len o zhodu okolností, že exekúcia a konkurz boli vyhlásené prakticky v rovnakom čase na SKI park

Ružomberok, a.s.

Po vyhlásení konkurzu sa dozvedel z telefonátu od zamestnancov SKI Park Ružomberok, a.s., že tam
prišla ochranka a nikoho nechcú vpúšťať do objektu. Hneď vycestoval do Ružomberka a priamo na
mieste sa o konkurze dozvedel. Z Ružomberka volal G. O., že za vyhlásením konkurzu je F. G.. V ten

istý deň sa stretol s O. a F. G.. Debata bola dosť búrlivá a jediný krát sa stalo, že na stretnutiach na
seba kričali.
Obžalovaný sa cítil podvedený konaním F. G., tým, že mu najskôr navrhovali nejaký postup konania a
za chrbtom bol vyhlásený konkurz. G. s O. mu vysvetlili, že návrh na konkurz bol podaný dávno pred
stretnutím. Ich súperom je R. a nie obžalovaný. Veci si na stretnutí s G. a O. vysvetlili. Dôkazom je

skutočnosť, že na ďalší deň SBS zo strediska v SKI parku Ružomberok odišla. S G. sa dohodli, že o
ďalších krokoch sa budú vzájomne informovať. Spoluprácu so R. obžalovaný ukončil po tom, ako boli
popreté pohľadávky asi v roku 2005. Znovu R. dôrazne žiadal, aby mu vrátil peniaze, on povedal, že mu
nič nedlhuje a teda mu nemá čo vrátiť. Po tomto prestali spolu so R. komunikovať.

Keď došlo k popretiu pohľadávok, ktoré zastupoval F. G., o to väčší dôvod mali JUDr. N. a F. G. hľadať
spoločné riešenie. S F. G. sa dohodli, že budú spoločne postupovať v konkurze. Zároveň si vysvetlili s
F. G., čo kto od konkurzu očakáva. F. G. zaujímali peniaze a jeho zaujímal majetok. V priebehu roku
2006 sa s F. G. niekoľkokrát stretli a doťahovali detaily ich dohody. Naplneniu dohody zabránila smrť
F. G. v decembri 2006.

Kým bol G. O. na Slovensku, stretávali sa s F. G. v trojici. Po odchode O. sa stretávali len sami dvaja,
prípadne bol prítomný JUDr. N.. Po odchode O. sa mu F. G. zdal opatrný a nervózny. Na otázky, čo
sa deje, odpovedal F. G. vyhýbavo, opatrne a on pre seba vyrozumel, že má obavy zo R.. Padla tiež
poznámka o nafte a Maďaroch. Obžalovaný mal silný pocit, že sa F. G. obáva polície z dôvodu, že ho
sledujú kvôli O., ktorý bol v tej dobe na úteku. S F. G. naposledy telefonoval buď deň v jeho smrti, alebo

deň predtým. Telefonoval mu Krajči, žiadal ho o zabezpečenie 20 lístkov do strediska. Chcel to ako
darček pre svojich kamarátov, alebo spoločníkov.

Smrť F. G. vôbec nepomohla obžalovanému, jeho pozícia v konkurze sa nevylepšila. Nezískal výhody
a nedostal sa ku stredisku. Dostal sa do patovej situácie medzi R. a firmu ECO TRADE, ktorú vlastnila

partnerka F. G.. Po zrušení konkurzu najvyšším súdom vedeného na základe dovolania generálneho
prokurátora, podnet dal R., pre obžalovaného nastala dlhoročná tortúra súdnych procesov, vyšetrovaní,
exekúcie. Tieto spory boli ukončené až ďalším konkurzom na SKI park Ružomberok, a.s. a to v roku
2018, kedy bol ukončený konkurz. Obchodné spory neriešil spôsobom, že dal niekoho zabiť.

Na položené otázky obžalovaný odpovedal nasledovne.

R. vedel pri zoznámení sa s obžalovaným Ing. H. G., že obžalovaný je majiteľom SKI parku. Pri
stretnutiach a pôžičkách R. bol prítomný JUDr. N., s ktorým to obžalovaný konzultoval. S JUDr. N.sa poznal dlho a je možné, že obžalovaného zastupoval aj v iných veciach, ale táto vec bola tá
najdôležitejšia. Nepamätá si, či mal okrem JUDr. N. pri obhajobe záujmov v SKI parku aj nejakého iného
právnika. Nevie, kedy zomrel JUDr. N., ale vie, že zomrel po požití veľkého množstva sedatív, konkrétne

lieku Stilnox a zadusil sa v spánku. Stalo sa to v Ružomberku. JUDr. N. mal problémy s alkoholom a
bol niekoľkokrát ambulantne liečený.

Obžalovaný sa dostal do spoločnosti SKI park Ružomberok, a. s., do orgánov, po dohode so R. v
podstate ako taká záruka vrátenia peňazí, ktoré R. požičal skôr, ako sa dostal do orgánov uvedenej

spoločnosti. Bolo to asi v roku 2005 alebo 2006 a bolo to asi pred vyhlásením konkurzu. Nepamätá si na
ďalšie osoby pôsobiace v SKI park Ružomberok, a.s. okrem neho a JUDr. N.. K zástupcom spoločnosti
SKI Ružomberok, s.r.o. si vie spomenúť na dve osoby a to R. a C.. C. bol obžalovaného kamarát a
poprosil ho, či ho môže „inštalovať" do SKI Ružomberok, s.r.o. a aj mu vysvetlil situáciu. V podstate išlo
o to, že pôžičky poskytnuté R. sa nevracali a hľadali riešenie, aby o tie peniaze neprišli a preto založenie
firmy SKI Ružomberok, s.r.o. bol výsledok ich dohody o spolupráci. Navrhol to R. a obžalovaný s JUDr.

N. súhlasili.

Čo sa týka zabezpečovacích inštitútov za SKI Ružomberok, s.r.o., tak sa obžalovaný spoľahol na JUDr.
N. a pre časový odstup si nepamätá, či niečo konkrétne urobil. Nepamätá si, či SKI Ružomberok,
s.r.o. sa dostala k nejakým majetkovým právam ku SKI Parku Ružomberok, a.s. KSI spol. s r.o. bola

obžalovaného spoločnosť. Na KSI boli v budúcnosti prepísané akcie SKI Parku Ružomberok a.s.
patriace spoločnosti FORUM, a.s. JUDr. N. jedného dňa doniesol výpis, že sa spoločnosť KSI stala
akcionárom SKI Parku Ružomberok, a.s., čo bolo napadnuté R..

Aj po smrti F. G. mal obžalovaný problém so R., ktorý mu nevracal ním požičané peniaze. R. bez ich

vedomia previedol akcie SKI parku Ružomberok, a.s. na inú firmu. Čo sa týka konkurzu, tak R. sa snažil
previesť pohľadávky zo SKI Ružomberok, s.r.o. na ďalšiu svoju firmu a to bez toho, aby to oznámil.
Dnes sa už obžalovaný nepamätá, či navrhovateľom exekúcie na SKI park Ružomberok, a.s. bol on ako
fyzická alebo právnická osoba a je pravda, že boli vedené paralelné exekúcie na SKI park Ružomberok,
a.s. JUDr. N. bol aktívny aj vo vzťahu ku konkurzu a v konkurze zastupoval záujmy SKI Ružomberok,

s.r.o. Na 99% sa stretávali obžalovaný, JUDr. N., F. G., G. O., netvrdí však, že boli vždy všetci štyria
prítomní pri rokovaniach. Nevie povedať, či pri prvom stretnutí s F. G. už bol podaný návrh na vyhlásenie
konkurzu.

Po vyhlásení konkurzu na SKI Park Ružomberok, a.s. tam bola správkyňa konkurznej podstaty, ktorá

fungovala a spravovala stredisko. Videli sa so správkyňou a F. G. tiež a čo sa týka fungovania strediska,
tak správkyňa ustanovila F. M. za riaditeľa strediska. S M. sa obžalovaný poznal ešte dlho predtým, keď
v SKI parku robil riaditeľa za R.. G. O. poznal predtým, ako prišli s F. G. za ním, nepamätá si, kto ich
zoznámil a žiadne aktivity s G. O. predtým nemal. Pri stretnutiach rozprával väčšinou F. G. a podľa neho
tam G. O. bol z dôvodu „prelomenia ľadov", nebol teda aktívny pri rokovaniach. Mal vedomosť, že O.

niekde odišiel, a preto sa prestal zúčastňovať rokovaní s F. G.. Súvislosti O. odchodu nepoznal, dozvedel
sa ich z médií. V danom období nemal vedomosť, či bol G. O. členom nejakej zločineckej skupiny, alebo
či pácha nejakú trestnú činnosť.

L. Z. bol obžalovaného kamarát. Zoznámil ich M. H.. Nemali podnikateľské, či iné aktivity. Vie, že L.

Z. mal postavenú halu a prenajímal tú halu ako veľkosklad. H. a Z. boli zápasníci, o nejakých ďalších
spoločných známych so Z. nevie, lebo Z. bol introvert.

Obžalovaný nemal dôvod baviť sa so Z. o SKI Parku Ružomberok, a.s., prípadne o ďalších
podnikateľských zámeroch. Z. sa po smrti M. H. v 2003 uzavrel do seba a v podstate sa veľmi

nestretávali. Obžalovaný vie, že L. Z. sa poznal s osobami z Dunajskej Stredy a konkrétne so všetkými
zápasníkmi, lebo Dunajská Streda bola silná zápasnícka enkláva. Do smrti F. G. obžalovaný možno
poznal jedného, dvoch, resp. nejakých ľudí z Dunajskej Stredy. Viac ich spoznal po roku 2008, keď ho
kontaktoval G. G.. Okrem G. po roku 2008 spoznal Z. a D.. A nejakého V., čo ho zavraždili, stretol pred
rokom 2008. Na ďalšie zápasnícke mená z Dunajskej Stredy si nespomína.

G. G. spoznal obžalovaný cez nejakého spoločného známeho, lebo sa G. chcel s ním stretnúť. Stretli
sa, vysvetlil mu, že je Z. zástupca, obžalovaný ukončil ich rozhovor, lebo nechcel s ním nič mať. Zdal sa
mu pod vplyvom drog. Doteraz nevie, prečo sa s ním G. stretával. Potom zorganizoval jedno stretnutieso Z., ktorého predtým nepoznal, len obžalovanému ukázali, že toto je Z. a požiadal ho o pomoc, či mu
vie pomôcť riešiť jeho problémy za jeho skutky. Konkrétne vtedy padlo meno generálneho prokurátora,
čo on odmietol. Išlo o JUDr. H.. Až z médií sa dozvedel, že sa H. so Z. stretli na rybách.

Pamätá si tri stretnutia s G., ktoré mu utkveli, mohlo ich byť viacej. Prvé stretnutie bolo v Bratislave v
malom exprese a oni volali jemu. Nemal dôvod sa s nimi stretávať. S G. nemal spoločné aktivity. Pri tom
prvom stretnutí sa ho G. opýtal, či nechce s nimi spolupracovať pri výrobe nejakých cigariet. Odpovedal,
že nie. S G. nemali žiadne kontakty, preto nemohli mať ani žiadny spor. On sa len sprostredkovane

dozvedel o ich prvom spoločnom stretnutí, že G. sa mal vyjadriť v tom zmysle, že mu ešte ukáže. Ale
to bolo až s nejakým časovým odstupom. Nevie, od koho mal túto sprostredkovanú informáciu. L. Z. sa
určite s G. poznal, Z. ho však neznášal. Dôvodom bolo asi to zavraždenie V.. Priezvisko V. nevie. Mohol
to byť F., ten čo bol zavraždený a pomletý.

R. D. prezývaný „Y." bol jeden z tých, čo ho obžalovaný stretol po roku 2008. Bolo to v súvislosti s jedným

človekom, čo chodí po Dunajskej Strede a vypaľuje bary a podniky. A spomenul si, išlo o D. G.. S D.
nemal žiadny konflikt. Myslí, že ani L. Z. nemal s D. konflikt. Vo vzťahu ku G. je stíhaný v inej trestnej
veci, preto sa k tejto osobe nebude vyjadrovať.

Ak mal obžalovaný odpovedať na otázku, či mu vyhovovalo vyhlásenie konkurzu na SKI Park

Ružomberok, a.s., tak odpovedal, že v tej dobe nie. Po stretnutí s G. mu to však už vyhovovalo, lebo celé
satovyvíjalo.VyhláseniekonkurzuvočiSKIparka.s.malozanásledokprerušenieexekúcie,ktorúviedlo
SKI Ružomberok, s.r.o. proti SKI Park a.s. Obžalovaný bol v SKI Ružomberok, s.r.o. tichý spoločník a
jehozáujmyzastupovalužspomínanýpánC..AkobolipopretéobžalovanéhoajG.pohľadávky,takvtedy
sa to celé zmenilo. Obžalovaného v tejto veci zaujímal majetok, k nemu chcel prísť predajom majetku

v konkurze. Nespochybnil, že návrh na vyhlásenie konkurzu podal F. G.. Návrh na konkurz podávala
družka F. G., firma ECO TRADE, ktorú vlastnila družka F. G. a F. G. túto firmu zastupoval.

Dohodli sa s F. G., že kupec, ktorý kúpi majetok v rámci konkurzu, toho dohodne obžalovaný. Mali dve
možnosti, prvá, že to nebude kupec, ale že obžalovaný získa pôžičku na odkúpenie majetku z konkurzu

od toho, čo mu poskytne peniaze a prevádzkovaním by sa mu tá pôžička vrátila, alebo by jeho kvázi
kupec kúpil majetok z konkurzu. Tá exekúcia by sa potom zastavila. Tento ním predostretý scenár by
bol lepší ako výsledok exekúcie.

Podľa § 263 ods. 3 písm. a) Trestného poriadku boli prečítané zápisnice o výsluchu

obvineného L. Z. z dôvodu, že tento obžalovaný zomrel.

Vo výpovedi z 25.04.2019 len stručne uviedol, že obvinenie sa nezakladá na pravde, cíti sa nevinný.
Ďalej odmietol vypovedať. Vo výpovedi z 10.07.2019 k samotnému skutku povedal, že je to celé
klamstvo, lebo s G. nikdy nemal kladný vzťah, nebol to športovec, nemal si s ním ani čo povedať. Požíval

drogy a ten človek sa mu hnusil, nikdy sa spoločne s G. a Z. nestretol a ani Z. nikdy nestretol na tom
istom mieste tri krát. G. si s týmito výmyslami chce pomôcť vo svojích prípadoch, to vie z médií, že
má na svedomí dosť veľa ľudí čo dal zavraždiť. Je to verejne známa skutočnosť, je to na internete.
Poškodeného z Prievidze nikdy nevidel, v Prievidzi bol naposledy vo svojich 17-tich rokoch na školení
v zápasení. To boli ubytovaní len v športovej hale a nemá žiadny kontakt na Prievidzu a celá táto G.

výpoveď je nezmysel. Napokon vo výpovedi z 26.11.2019 po oboznámení sa s predmetom a podstatou
výsluchu k veci uviedol, že nemá nič, čo by chcel uviesť. Čo sa týka osoby obvineného Ing. H. G., toho
pozná z minulosti ako karatistu. Sú známi. Meno F. G. mu nič nehovorí a G. pozná z videnia, bol to
drogovo závislý človek, viackrát súdne trestaný. Obvinený si od neho udržoval odstup a nikdy sa s ním
sám so Z. nestretol.

Obžalovaný Ing. H. G. sa k prečítaným výpovediam obvineného L. Z. vyjadril tak, že L. Z. bol jeho
kamarát a nie je pravda to, že by pôsobil ako jeho podriadený v zločineckej skupine „Takáčovci" a takisto
nie je pravda to, že by si cez jeho osobu objednal vraždu F. G. u Z..

Svedkyňa-poškodená S. G. na hlavnom pojednávaní k veci vypovedala nasledovné.Jej syn F. jej bol celoživotnou oporou. Pomáhal so všetkým a pomáhal aj súrodencom. Svedkyňa len
počula reči, že objednávka na F. prišla od tohto pána, čo v pojednávacej miestnosti sedel zo SKI parku,
pričom svedkyňa ukázala pravou rukou smerom k obžalovanému Ing. G..

Na otázky svedkyňa - poškodená k veci odpovedala, že tie reči počula od ľudí, nevie konkretizovať
od koho. Nemala podozrenie na žiadnu inú osobu. Syn F. len hovoril, keď žil, že mal problémy so SKI
parkom. V súvislosti s vyšetrovaním vraždy syna sa obrátila aj na prezidenta republiky so žiadosťou, ten
sa na ňu vykašľal. V tej žiadosti neuvádzala, resp. si nepamätala, či uvádzala nejakú osobu, ktorú by

podozrievala z usmrtenia jej syna. Je to už veľmi dávno. Nespomína si, či pred políciou v prípravnom
konaní uvádzala nejakú osobu, ktorú podozrieva z usmrtenia syna.

Obhajca obžalovaného navrhol odstraňovať rozpor vo výpovedi svedkyne z hlavného pojednávania
oproti výpovedi svedkyne z prípravného konania z 04.10.2007, č. l. 579, odsek začínajúci sa slovami
„ja uvádzam...".

Po prečítaní časti výpovede svedkyne -poškodenej postupom podľa § 164 ods. 1 Trestného poriadku
svedkyňa potvrdila, že napísala podanie vo veci syna F. G., ktoré adresovala prezidentovi republiky.
V tomto podaní uviedla, že podiel na smrti syna F. má bývalý policajt z Trenčína, ktorý má bývať v
Bojniciach. To uviedla preto, lebo keď s F. naposledy telefonovala dňa 21.12.2006 v čase asi 19.55 hod.

tak sa ho pýtala, kde bol a syn povedal, že bol v Nitre a mal stretnutie s tým s tej Y.. Meno nepovedal a
svedkyňa neskôr zistila, že sa jedná o U.. Svedkyňa - poškodená vie, že F. bol na neho nahnevaný. Za
čo, to svedkyňa -poškodená nevie a nevie, prečo ho F. hľadal. V tom podaní uviedla tohto U. z dôvodu,
že mala podozrenie na neho preto, lebo prístrešok, kde F. parkoval autá, mu robil U. otec. Tak celý objekt
dobre poznali. Rozpor vysvetlila časovým odstupom 13 rokov. Nepamätá si to, kedy sa dozvedela o tom,

že za vraždou jej syna má byť niekto zo SKI parku Ružomberok.

Svedkyňa - poškodená Z. G. na hlavnom pojedávaní k veci vypovedala nasledovne. Len stručne uviedla,
že nevie žiadne skutočnosti o zavraždení jej otca.

Svedkyňa - poškodená L. S. k veci vypovedala nasledujúce podstatné skutočnosti.

V čase skutku bola na materskej. Jej druh poškodený F. G. prišiel domov. Najskôr počula niečo ako zvuk
petárd. Videla rozsvietené svetlá do záhrady, čo sa dialo vždy, keď auto vošlo do dvora. Živý plot jej
bránil vo výhľade na parkovisko, tak sa išla pozrieť dole a tam našla F. ležať. Chvíľu nevedela, čo sa

dialo, to si nepamätá, asi zavolala záchranku. To je asi všetko, čo ku skutku a ku konkrétnemu večeru
môže uviesť.

Napoloženéotázkysvedkyňa-poškodenáodpovedalanasledovne.Prvéštyrirokyposmrtipoškodeného
F. G. sa stále niečo dialo v zmysle, že bolo treba niečo riešiť. F. mal viac firiem, všetko zostalo doriešiť

na nej. Mal viacej podnikateľských aktivít. Že smrť jej partnera súvisí so SKI parkom Ružomberok, je jej
vnútorný pocit. V prvých mesiacoch po zavraždení jej partnera vlastne nevedela všetko, chodili za ňou
rôzni ľudia, a kontaktoval ju dokonca aj obžalovaný Ing. H. G., konkrétne ju neoslovil obžalovaný, ale
nejaký právny zástupca. Ten jej zatelefonoval, chcel dohodnúť stretnutie s obžalovaným, čo odmietla.
Dôvodom boli jej informácie získavané o tom, kto je Ing. G.. Podľa tých informácií malo ísť o človeka,

ktorý je spájaný s nejakými kruhmi z podsvetia. Predtým Ing. G. neregistrovala, len pri telefonických
rozhovoroch, keď poškodený F. G. telefonoval s niekým, zopárkrát začula prezývku Ing. G. - G., tak si
to spojila, že zrejme o koho ide. O L. Z. nikdy nepočula, nepozná ho.

Pred usmrtením F. G. si všimla na jeho správaní nejaké zmeny, málo komunikoval a neodpovedal na

otázky, nemohol spávať, nadmerne sa potil, takže vedela, že niečo nie je v poriadku, ale nič nepovedal.
Nikdy sa jej F. G. nezveril, že by mal v súvislosti s podnikaním z niečoho, alebo z niekoho nejaké
obavy. V období jej materskej nepoznala okruh obchodných partnerov F. G.. SKI park Ružomberok
jej niečo hovorí, lebo mali pohľadávky, týkalo sa to spoločnosti ECO TRADE, kde bola konateľka
spoločnosť a myslí, že to bolo v tom období. Všetko si to riadil poškodený F. G.. Určite za ECO TRADE

niečo podpisovala, ale nepamätá si konkrétne čo a v ktorom období. Nevie sa vyjadriť ku konkrétnym
veciam ohľadom spoločnosti SKI park Ružomberok. Vie len, že to bolo lyžiarske stredisko. Chodili tam
s poškodeným F. G.. Osoby, ktoré sa v rámci SKI parku Ružomberok pohybovali, tak z tých poznalapána M.. Vie, že bolo nejaké konkurzné konanie ohľadom SKI park Ružomberok, ale nevie sa k tomuto
konkurznému konaniu vyjadriť.

Už sa nepamätá, kto bol spoločníkom v ECO TRADE v čase spáchania skutku. Po usmrtení F. G.
sa v ECO TRADE nevykonávalo nič, pohľadávky sa postúpili. Pohľadávky sa postúpili majiteľovi Z..
V spoločnosti SLOVPETROL bola konateľka ona, F. G. bol spoločníkom, ale nie je si tým istá. Túto
spoločnosť si tiež riadil F. G. sám. Pána M. pozná len ako riaditeľa SKI parku. Nevie o žiadnom
obchodnom vzťahu pána M. s ECO TRADE. Pozná G. O., boli asi kamaráti s poškodeným F. G., ale

určite nie obchodní partneri. Nevie o tom, či sa G. O. nejako angažoval v súvislosti so SKI parkom
Ružomberok. Nevie, ako skončil konkurz na SKI park Ružomberok, a. s., ani sa o to nezaujímala.

Svedkyňa vie, že existuje osoba menom R. a býval v Bojniciach. Osobne ho nepozná. Nevie, či táto
osoba podávala nejaký podnet v súvislosti s mimoriadnym opravným prostriedkom. Po smrti F. G. ak
bolo treba robiť nejaké právne veci, napr. postúpenie pohľadávok, tak to robila Mgr. O.. Iná osoba podľa

nej to nerobila. Nevie špecifikovať ďalšie spoločnosti patriace F. G.u. Informácie o pánovi G. v súvislosti
s podsvetím mala od pána M.. Osobu menom Z. U. nepozná. Osobu menom M. U. pozná. Nevie, či sa
poznalsF.G.atedanevie,akýbol ichvzťah.Nespomínasi,čijejF.G.hovorilvdeň,keďbolzavraždený,
že by mal mať ešte večer nejaké stretnutie. Nevie, koľko mal F. G. telefónov, alebo mobilných čísiel.
Nevie, či používal špeciálny šifrovaný telefón. Z. stretla iba raz pri odovzdávaní tých pohľadávok, sumu

tých pohľadávok si nepamätá. O tieto pohľadávky sa vôbec nezaujímala. Ako poznala F. G., tak ten sa
so svojimi obchodnými záležitosťami nezdôveroval nielen jej, ale cudziemu už vôbec nie. Nepamätá si,
či podávala po smrti F. G. za ECO TRADE vyjadrenia v konkurznom konaní, alebo opravné prostriedky.

Svedkyňa-poškodená nevie teraz už špecifikovať, teda časové obdobie, kedy sa zmenilo správanie sa

F. G., či to bol mesiac, dva, alebo tri týždne pred jeho usmrtením.

Svedok G. G. na hlavnom pojednávaní k veci vypovedal nasledujúce podstatné skutočnosti.

Svedok potvrdil, že pozná obžalovaného Ing. H. G., prezývali ho „Inžinier" aj „G.". Zoznámili sa v

rámci zločineckej skupiny „Sátorovci", ktorej bol svedok členom. Podľa informácií svedka túto vraždu
poškodenéhoF.G.naplánovalazorganizovalR.D.prezývaný„Y."(ďalejlen„Y.")aSátor.Vražduvykonal
R. D. v decembri 2006 v Prievidzi. Za tú vraždu dostali 3 milióny Sk, „Y." dostal 1,5 milióna Sk za svoju
robotu a za tieto peniaze v januári 2007 „Y." kúpil Audi Q7. Vraždu objednal obžalovaný Ing. H. G. cez
L. Z. prezývaného „Balvan" a to u H. Z..

Asi 3 mesiace pred vraždou, asi v septembri 2006 svedok na prosbu Z. ho odviezol do Bratislavy,
kde sa Z. stretol s „Balvanom". Stretnutie bolo pred reštauráciou Jazmín. Ide o čínsku reštauráciu.
„Balvan" bol pred reštauráciou sám, následne išli spolu do reštaurácie, Z. svedkovi povedal, aby si sadol
k vedľajšiemu stolu a Z. sedel pri vedľajšom stole s „Balvanom". Oni tam síce šuškali, ale dalo sa počuť.

„Balvan" povedal Z., že má pre neho robotu, vraždu na nejakého podnikateľa z Prievidze a že túto vraždu
objednal „Inžinier". Z. povedal, že to vybaví za 3 milióny Sk. Chcel polovicu z tej sumy zálohu a „Balvan"
povedal, že to nie je problém.

Asi týždeň alebo dva na to Z. na jeho prosbu svedok zase odviezol do Bratislavy na stretnutie s

„Balvanom" a zase sa stretli pred reštauráciou Jazmín. „Balvan" ho čakal sám pred reštauráciou, Z. mu
povedal, aby zostal v aute, tak zaparkoval auto na parkovisku, ktoré tam je. Z. vystúpil, išiel sa stretnúť
s „Balvanom" a svedok ich videl. Mohol byť na stretnutí 10-15 minút. „Balvan" vtedy dal Z. bielu obálku
formátu A5 alebo to bola biela igelitka, svedok si nepamätá už toto presne, lebo to bolo už pred 14 rokmi.
On bol stále v aute, Z. došiel naspäť do auta a spontánne sám svedkovi povedal, že „Balvan" doniesol

peniaze na vraždu, čo objednal „G.". Vtedy sa Z. opýtal, kto je ten „G.". Vtedy mu Z. povedal, že je to
H. G., ktorý šéfuje „Takáčovcom" a je šéf „Balvanovi".

Ostatné informácie má svedok z toho dňa, keď bola vražda vykonaná a z dňa nasledujúceho po vražde.
V deň vykonania vraždy Z. svedka poprosil, aby odviezol jednu dodávku s „Y.". Z. išiel pred nimi ako

sprievod a oni s dodávkou išli za ním do Prievidze. Z. išiel preto pred nimi, lebo zbraň bola v dodávke.
Svedok dodávku šoféroval, „Y." bol spolujazdec. Vtedy sa od „Y." dozvedel, že ide vykonať vraždu, ktorú
objednal „G.". Celý čas sa s „Y." o tom rozprávali, lebo z Dunajskej Stredy do Prievidze je dosť dlhá cesta.
„Y." mu vtedy povedal, že sledovali toho poškodeného, „Y." potom vybral miesto na vykonanie vraždy,že to bude pred nejakým rodinným domom, kde sú tuje. Že sa tam „Y." schová a keď dôjde poškodený,
tak ho zastrelí. S dodávkou došli zato, že sa báli, že po vražde bude nejaká policajná uzávera, dodávku
nechal svedok na parkovisku, nevie kde, ale bolo to v Prievidzi na nejakom parkovisku, lebo „Y." vedel,

kam treba ísť, on ho navigoval, on potom z dodávky vystúpil, išiel so Z.om domov a „Y." zostal v dodávke,
z ktorej večer išiel na miesto činu realizovať vraždu k nejakému rodinnému domu. Po vražde išiel naspäť
do tej dodávky, prenocoval v nej a skoro ráno, keď už bola premávka, došiel domov z Prievidze. To
všetko sa dozvedel po ceste z Dunajskej Stredy do Prievidze, keď šoféroval on dodávku Mercedes,
tmavomodrá dodávka to bola. ŠPZ nevie povedať, podľa neho to bola Z.ova dodávka, ale nevie, na

koho bola písaná. Pýtal sa ešte „Y.", či mu nebude zima, on mu povedal, že má tam spacák.
Svedok odišiel so Z.om domov do Dunajskej Stredy, v nasledujúci deň išiel za Z.om, bolo to ráno a
bol ešte u Z.a, keď došiel „Y." z Prievidze. Z. sa pýtal, čo ako a „Y." povedal, že všetko v poriadku, že
zavraždil poškodeného. Z. sa ešte opýtal, či určite zomrel a „Y." povedal, že určite, že pre istotu mu ešte
strelil do hlavy. Z. sa pýtal „Y.", kam dal zbraň. „Y." povedal, že po ceste z miesta činu ju hodil do kanálu.
Asi týždeň, dva po vražde svedok Z.a na jeho prosbu odviezol zase do Bratislavy za „Balvanom". Stretli

sa pred reštauráciou Jazmín, spolu si sadli k jednému stolu a vtedy „Balvan" dal Z.ovi ostatné peniaze.
Z. sa opýtal „Balvana", či je „G." spokojný. „Balvan" povedal, že je spokojný, že je všetko v poriadku.

Na položené otázky svedok k veci odpovedal nasledovné. Motívom vraždy bol konflikt medzi Ing. G.
a poškodeným o SKI park Ružomberok. To sa svedok dozvedel na tých stretnutiach s „Balvanom". O

čo konkrétne malo ísť, si už presne svedok nepamätá, len matne vie, že išlo o nejakú pohľadávku a
pozemky. Vie však, že Ing. G. sa chcel najskôr dohodnúť, ale poškodený nechcel, a preto sa napokon
rozhodol tak, ako sa rozhodol. Kvôli tomuto trestnému činu sa svedok a Ing. G. nestretli osobne, ale
stretli sa kvôli tomu, že svedok bol členom zločineckej skupiny a Z. jeho posielal na také stretávky niečo
vykomunikovať a stretli sa s Ing. G. v rokoch 2007 až 2010 niekoľkokrát, asi 8-10-krát, vždy výlučne

kvôli Z.ovi. Nikdy nemal s Ing. G. konflikt, išiel tam sprostredkovať informácie a Z. sa s Ing. G. stretol
raz a to v lete v roku 2010.

Svedok potvrdil, že L. Z. poznal dlhšie v rámci zločineckej skupiny, kde bol svedok členom. Pozná ho cez
Z.a a K. F., Z. bol blízky kamarát so Z.om, aj s K. F.. S L. Z. vôbec nemal konflikt. R. D. bol jeho kamarát

z detstva, robil u nich vo firme, spolu vstúpili do zločineckej skupiny v roku 2001 a ich cesty sa rozišli
tak, že on si robil svoju robotu a „Y." si robil svoju robotu. „Y." robil hlavne vraždy a bol aktívnym členom
vražedného komanda u H. Z.a. „Z.ovci" a „Takáčovci" mali navzájom dobré vzťahy. Mali aj spoločné
aktivity. Čo sa týka spoločných stretnutí, „Balvan" chodil na rôzne oslavy, čo organizoval Z., z toho sú
aj fotky v ich spise.

Na doplňujúce otázky svedok uviedol, že na tom prvom stretnutí v Jazmíne boli stoly, pri ktorých sedel
on a „Balvan" so Z.om hneď vedľa seba. Bolo to vlastne tak, že stôl, stolička, taký malý paraván a zase
stolička, stôl. Ten paraván bol podľa svedka asi 1,5 metra vysoký, bol to taký obyčajný tenký paraván.
Nevidel ponad ten paraván, ale videl vedľa paravánu, ktorý bol tak v strede. Videl na stôl, pri ktorom

sedel „Balvan" so Z.om a videl aj na „Balvana" aj Z.a.

Na požiadanie obhajkyne svedok nakreslil situáciu o ktorej vypovedal, rozmiestnenie stolov, paravánu,
stoličiek a tiež to, ako sedel Z., „Balvan" a svedok. Svedok dodal, že stoly boli od seba vzdialené
odhadom meter, meter a pol, dva metre. Nepamätá si to už lepšie. Nepamätá si, či v tom čase boli v

reštaurácii aj iní hostia. Nepamätá si, ako dlho trvalo toto prvé stretnutie. Že je motívom vraždy SKI
park sa dozvedel na tom prvom alebo treťom stretnutí, ale už si dnes nepamätá presne na ktorom. Jeho
postavenie v zločineckej skupine bolo, že bol pod Z.om, podľa neho nie hneď, ale Z. bol jeho nadriadený
v rámci zločineckej skupiny.

Keď Z. sadol do auta po druhom stretnutí, tak pozeral do tej obálky, alebo do tej tašky a boli tam peniaze.
Svedok nevie, či tam bolo 1,5 milióna Sk, on to nerátal a ani Z.. Vo všeobecnosti sa s ostatnými členmi
zločineckejskupinyoniektorejtrestnejčinnostisvedokrozprával,oniektorejnie.Svedoksiužnepamätá,
z ktorého miesta z Dunajskej Stredy vychádzali a myslí si, že asi išli na tej dodávke od nich z firmy z
Dunajskej Stredy do Prievidze a zrejme tam došiel „Y." po neho a išli do Prievidze.

Nepamätal sa ani na to, že niečo do tej dodávky nakladali, asi áno, lebo pri konfrontácii medzi ním a
„Y." „Csonty" rozprával, že niečo nakladali, tak môže to tak byť. Dôvod, pre ktorý šiel do Prievidze bol
ten, že to bolo na prosbu Z.a, tak šoféroval dodávku. Za tento odvoz odmenu nedostal. Za takéto odvozyodmeny neboli. Z. jazdil v aute pred nimi preto, keby náhodou bola nejaká hliadka, policajná kontrola,
aby mohli odbočiť. Nevidel po celý čas Z.a v aute pred nimi.

V čase skutku býval svedok v Šamoríne a Z. býval hneď vedľa v prvej dedine v Dunajskej Lužnej, to
bolo leto 2006. Potom sa Z. odsťahoval hneď do druhej vedľajšej dediny do Alžbetinho dvora. Prvýkrát
svedok vypovedal, že išiel do Dunajskej Lužnej po vražde a bola konfrontácia a „Y." povedal, že išiel do
Alžbetinho dvora, ale svedok si to už nepamätal tak. Ten rozdiel vysvetľuje tým, že vtedy v lete sa Z.
presťahoval, stále menil miesta Z., lebo musel meniť.

„Y." mal vedomosť o objednávateľovi skutku. Raz sa s „Y." rozprávali aj neskôr o tomto skutku, lebo to
bolo v novinách a „Y." mu ukázal, že bolo písané „profesionálny vrah vykonal tú vraždu" a hovoril „vidíš
aký som". Podľa neho sa tým „Y." chválil. Podľa svedka od roku 2005 bol „Y." najbližšie k Z.ovi. K. F. bol
zavraždený v novembri 2006. Zavraždil ho Z.. Podľa neho bol vzťah K. so Z. dobrý a to aspoň v rokoch
2003 a 2004, lebo v roku 2004 bol zavretý do väzby a bol tam až do júna 2006. Myslí, že vzťah medzi L.

Z. a Z.om bol veľmi dobrý. Podľa neho Z. so Z.om komunikovali, ale nevie, ako sa nakontaktovali kvôli
tomu stretnutiu. Nevie, ako sa tá dodávka z Prievidze a kedy dostala naspäť do Dunajskej Stredy. Nevie
ako sa dostal „Y." z Prievidze do Dunajskej Stredy,

Obžalovaný reagoval na výpoveď svedka tak, že svedok G. si vymýšľa a klame a to z viacerých dôvodov.

Po prvé preto, lebo obžalovaný si nikdy neobjednal žiadnu vraždu cez „Balvana" u Z.a. Nevie sa vyjadriť
ku stretávkam, ktoré popisuje svedok G., ale myslí si, že po vražde K. F., ktorej účastný bol aj svedok G.,
by si Z. nikdy nesadol za jeden stôl s týmto svedkom, ako to svedok opisuje pri tom treťom stretnutí, kde
sa mali odovzdať ďalšie peniaze. Výpoveď svedka je účelová, tendenčná a mala mu zabezpečiť určité
výhody vo vzťahu k OČTK pri vyšetrovaní jeho ďalších trestných činov. Dôrazne uvádza, že skutok, ktorý

svedok popisuje, tak tento si neobjednal a nespáchal.

Svedok R. D. na hlavnom pojednávaní k veci vypovedal nasledujúce podstatné skutočnosti.

Potvrdil, že pozná obžalovaného Ing. H.a G.. Ku skupine Z.ovcov sa pripojil v roku 2001. Keď vstúpil do

tejto skupiny, mal oficiálne povolenie na nosenie zbrane. Bol pridelený k K. F. ako vodič a ochrankár. Keď
s K. F. chodieval, vtedy sa stretol s pánom G. a vtedy K. išiel s ním na stretnutie. Odtiaľ pozná pána G..

Ešte skôr ako došlo ku skutku, tak H. Z. asi 2-3 mesiace pred skutkom svedkovi povedal, že má ísť
do Prievidze a tam má sledovať jedného človeka, kedy chodieva domov. Išli spolu do Prievidze, Z. mu

ukázal dom, kde ten človek býva, ukázal mu ďalšie miesto, kde bola firma tohto človeka. Povedal mu,
na akom vozidle chodí ten človek domov aj s evidenčným číslom tohto vozidla. Na evidenčné číslo si
nepamätá. Z. mu ukázal, odkiaľ má sledovanie vykonávať a v Prievidzi bol svedok trikrát.

Dom, ktorý mal svedok sledovať sa nachádzal na rohu ulice a oproti domu bola záhrada a Z. povedal,

že má z tejto záhrady sledovať, kedy ten človek chodí domov. Počas sledovania zistil, že ten človek
chodieva domov medzi 20.00-21.00 hodinou. Bol aj pred jeho firmou, ale tam tohto človeka nevidel. Pri
druhom sledovaní, keď bol v Prievidzi, tak je potrebné vedieť, že ulica, kde sledovaný býval, jedna strana
cesty viedla smerom hore na kopec a tým pádom záhrada jeho suseda sa nachádzala vyššie položená.

Keď mal ísť tretíkrát sledovať osobu, Z. mu dal kameru, aby, keď poškodený príde domov a bude doma,
aby vošiel do dvora a všetko presne nasnímal. Tak sa aj stalo, vošiel do dvora a podrobne všetko
nasnímal, kde stojí auto, ako vyzerá dvor a záhrada. Keď bol na dvore, tak bol skrytý za tujami tak, ako
to aj zakreslil do jedného náčrtu, videl niečo ako pivnicu alebo prízemie, cez okno videl jednu osobu, asi
to bol poškodený a v jeho prítomnosti videl ešte jednu pani. Aj to nasnímal na kameru. Keď s tým skončil,

išiel za Z.om, odovzdal mu kameru a myslí, že aj prebrali so Z.om tie záležitosti ako to tam vyzeralo.

Pri druhom sledovaní v Prievidzi zobrali do Prievidze aj dodávku. Svedok si myslel, že pôjde o lúpež
alebo krádež. Z. však povedal, že dodávka by slúžila pre prípad, že ak náhodou by policajti uzavreli
mesto, tak tam môžu prespať vo vozidle. Do vozidla pripravili dva matrace a dva spacáky, s vozidlom

vyrazilizdvoraG.G.zDunajskejStredy.G.G.muuložildoodkladaciehopriestorukartónysožiarovkami,
do týchto kartónov uložili aj zbraň Škorpión s tlmičom. G. pre neho vystavil na cestu dodací list, ak by
ho zastavili policajti, aby vedel potvrdiť pôvod tovaru. Keď viezol dodávku Mercedes do Prievidze, tak
šiel v aute sám, nikto nešiel s ním, tak si to pamätá. A buď za ním alebo pred ním išiel Z., on používalveľa áut, dnes si už nepamätá, v akom aute bol Z.. Pokiaľ si pamätá, tak túto dodávku zabezpečil G.
G., lebo ju bral z dvora od G. v takom zmysle, lebo G. mal firmu, tak z dvora firmy túto dodávku bral, G.
mu dal kľúče od dodávky, tak ju odviezol do Prievidze.

Po odstavení vozidla na mieste odišli domov a potom nasledovala tretia cesta, čo už pred chvíľou uviedol
a na druhý deň po treťom sledovaní išli spáchať čin. Z. mu povedal, kedy má byť u neho na tom mieste,
kde sa schovával, ak sa dobre pamätá, tak vtedy Z. býval v Alžbetinom dvore v prenajatom dome.
Povedal mu, akým vozidlom má ísť pre neho, bolo to kradnuté vozidlo VW Passat, ev. č. patrilo SIS,

išiel teda pre Z.a a išli do Prievidze. On šoféroval, cestu načasovali, aby do Prievidze došli, keď dotyčná
osoba chodieva domov. Po príchode do Prievidze zaparkovali vozidlo o jednu ulicu vyššie, bola to slepá
ulica.
Keď išli do Prievidze, tak zastavili pri dodávke a odtiaľ vybrali zbraň. Zbraň sa nachádzala v reklamnej
taške, Z. si zobral zbraň, nasadol do auta do VW Passat a išli na to miesto, čo spomínal, zaparkovali
v slepej ulici, odtiaľ Z. potom vychádzal na prípad. Chvíľu čakali vo vozidle, potom Z. vystúpil a svedok

predpokladá, že išiel na to miesto, ktoré predtým svedok sledoval. Asi o polhodinu sa Z. vrátil, tašku už
nemal pri sebe, v ktorej sa predtým nachádzala zbraň, sadol do vozidla a povedal, že môžu odísť a išli
spolu domov. Nevidel, že by mal Z. pri sebe zbraň, keď nastúpil do VW Passat, ktorým šli domov.

Po skutku mu Z. povedal, aby v sobotu išiel pre tú dodávku a svedok išiel s jeho vtedajšou priateľkou O.

U., ktorú požiadal, aby ho zobrala skoro ráno do Prievidze, ona ho tam zobrala a vtedy dodávku odviezol
naspäť asi do Dunajskej Stredy, už si nepamätá, kam presne.

Z. mu nepovedal nič, kto je ten človek, ktorého sledoval. Až neskoršie mu povedal, že to bola nejaká
objednávka. Povedal mu, že objednávka bola z Bratislavy. S G. G. sa o tomto skutku svedok rozprával

najmä po roku 2010, vtedy, keď G. a U. C. zavraždili Z.a, vtedy sa začal G. G. vypytovať a hlavne sa
pýtal na vraždy. G. G. chcel zhromaždiť údaje o prípadoch a potom aj napísal na prokuratúru, že o čom
by chcel G. vypovedať, aby jeho menšie trestné činy boli zamenené za tie väčšie skutky. G. chcel zostať
mimo zo všetkých prípadov a ostatných obviniť.

Kým ešte K. F. žil, teda do 13.11.2006, dovtedy K. F. bol pravou rukou Z.a. Zavraždenie K. F. objednal
G. a údajne preto, lebo F. dal údajne zavrieť G. G.. Od tej doby G. G. prevzal miesto K. F.. Z. mu však
veľmi nedôveroval, lebo G. veľa pil a drogoval a G. vyrobil veľa problémov, Z. totiž pracoval na tom, aby
sa mohol vrátiť domov, ale G., keď sa opil a bol nadrogovaný, tak na diskotéke robil výtržnosti a kvôli
tomu sa Z. na neho veľmi hneval, lebo nehovorilo sa, že G. sa bil, ale že ten bordel robili Z.ovci.

Svedok nevie, či Z. brával G.a na nejaké stretnutia, ak ho vzal so sebou, tak svedok tam nebol, alebo
si už nepamätá na konkrétne veci. Stávalo sa niekedy aj to, že keď bolo stretnutie so starostami, tak Z.
tam zobral G.a a on skoro všade odviezol Z.a, lebo on bol taký, že Z. povedal „Y. poď, odvez ma tam a
tam, potom počkaj alebo príď pre mňa" a niekedy tam prišiel na tie stretnutia aj G..

Svedok poznal L. Z. a to cez K. F., veľakrát boli za Z. v Bratislave a L. Z. bol veľakrát na narodeninových
oslavách u nich v Dunajskej Strede. Vozil ho aj na stretnutia so Z.om. Pokiaľ vie, tak Z. a Z. sa poznali
odtiaľ, že boli obidvaja zápasníci. Hovorilo sa, že L. Smolen patril do skupiny „Takáčovci". Hovorilo sa,
že aj obžalovaný Ing. H. G. patril do skupiny „Takáčovci". Svedok potvrdil, že patril do skupiny „Z.ovcov",

do ktorej patrili aj G. G., K. F. a U. C.. O spoločných trestných činoch „Z.ovcov" a „Takáčovcov" nevie nič.

Nevie odpovedať, kto zabezpečil zbraň nazývanú „škorpión". Zbraň bola u G. G.a a G. mu ju dal, aby
ju uložil do dodávky. Túto zbraň Škorpión, je však možné, že ju na pokyn Z.a doviezol ku G.ovi a G.
mu tú zbraň potom pred činom dal, oni zbrane nevedeli zabezpečiť, to zabezpečoval na pokyn Z.a JV.

z Gabčíkova. Deň po skutku nestretol G.a u Z.a. Nemyslí si, nepamätá si to, že by bol deň po skutku
u Z.a. Podľa neho sa nerozprával deň po skutku u Z.a za prítomnosti G.a o tomto skutku. L. Z. sa s G.
G.om poznali, ale L. ho nemal rád, lebo G. fetoval a býval opitý.

Na ďalšie otázky svedok odpovedal, že nevie uviesť, čo sa stalo s tou zbraňou, s ktorou Z. odišiel z auta

a vrátil sa do auta, teda do toho VW Passat bez nej. Po zavraždení Z.a sa G. G. v roku 2010 vypytoval
na všetko, čiže pýtal sa aj na tento skutok, ktorý sa dnes na súde prejednáva. Napríklad sa pýtal aj na
to, kde boli biele kone zahrabané. Je možné, že svedok G.ovi o teraz prejednávanom skutku povedal
aj niečo podrobnejšie, dnes si to už však nepamätá. Nevie povedať, kedy sa G. o teraz prejednávanomskutku dozvedel, ale treba povedať, že G. sa rozprával so Z.om, takže mohol sa to dozvedieť aj od Z.a.
Nemyslí si, že pred rokom 2010 G.ovi hovoril nejaké podrobnosti o tomto skutku. Nevie odpovedať, či
G. vedel, na aký účel bola zabezpečená tá dodávka.

Pamätá si, že keď sa vrátili v sobotu s dodávkou, ako o tom už vypovedal, tak už v sobotu bol nejaký
článok o tom, čo sa stalo a ak si dobre pamätá, tak možno ešte bolo niečo aj v Plus 7 dní. Nevie
odpovedať na to, či nejaké články o tomto čine ukazoval nejakej osobe. Nevie odpovedať na tú otázku,
či G. G.ovi ukazoval tieto články o skutku.

So svedkom a so Z.om G. určite pred skutkom v Prievidzi nebol. Tak si to svedok D. pamätá. Čo sa týka
odvozu dodávky po čine v tú sobotu, tak to si pamätá na milión percent, lebo jeho bývalá kamarátka
pani U. veľmi hromžila, že musela skoro vstať, zobrať ho tam, a preto dobre vie, že boli oni dvaja, teda
on a ona. Nepamätá si na to, či pri dovezení dodávky do Prievidze bol alebo nebol G..

Nikdy mu nezavesil Z. na nos, že od koho je objednávka alebo hocičo, jednoducho povedal „Y. choď a
urob to" a musel to svedok urobiť. Na vysvetlenie dodal, že má na polícii strašne veľa vecí, takže sa na
tie detaily a kedy to bolo už nemôže pamätať.

Za tento skutok, o ktorom vypovedal, nedostal žiadnu odmenu, žiadne peniaze. Je pravdou, že si kúpil

Audi Q7, nepamätá si však, kedy presne, mohlo to byť aj po tomto čine. On mal predtým Mitsubishi
Pajero, Q7 kúpil ako nové auto a musel čakať pol roka, lebo auto bolo na objednávku. Predchádzajúce
Pajero predal a Q7 kúpil na leasing. A možno mu z predaja Pajero nestačili peniaze na akontáciu a
na túto akontáciu mu požičali G. a Z. peniaze a z tohto dôvodu vie G. G., že si kúpil Audi Q7. Vedel,
že oni dvaja majú peniaze a kým K. F. ešte žil, tak doviezli možno 5-6 kamiónov cigariet z Talianska,

nezaplatili spotrebnú daň, dodávky boli vedené na falošnú firmu a cigarety predali až keď zavraždili K.
F.. A cena týchto cigariet sa pohybovala okolo 15 miliónov Sk, a preto vedel, že majú peniaze, preto si
vypýtal pôžičku na zloženie akontácie, a preto G. vedel, že kúpil Audi Q7.

Svedok potvrdil, že nepozná P.. Raz ho videl a Z. ho raz poslal do Bratislavy, aby tohto P. sledoval.

Svedok nevie, kedy to bolo, ale vie, že vtedy K. F. ešte žil. Myslí, že dôvodom sledovania bolo, že Z. ho
chcel zavraždiť. Dôvod nevie a nepovedal mu ho Z..
Obžalovaný Ing. G. sa k výpovedi svedka vyjadril tak, že výpoveď svedka D. potvrdzuje to, že svedok
G. klame, jeho výpoveď je vymyslená a mala slúžiť na získanie výhod vo vzťahu k OČTK za to, že akože
objasní nejaké trestné činy. Svedok G. sa určité podrobnosti zo skutku dozvedel až po roku 2010 a nie

ako on tvrdí, že v roku 2006 pred vraždou F. G.. Svedok sa ospravedlnil príbuzným poškodeného F. G..

Svedok U. C. na hlavnom pojednávaní k veci uviedol nasledujúce podstatné skutočnosti.

Svedok obžalovaného Ing. H.a G. nepozná. Čo sa týka prejednávaného skutku, tak má niečo také v

pamäti, že sa niečo stalo asi pred 15 rokmi. Počul v skupine „Z.ovci", ale nevie od koho, len toľko, že
zavraždili nejakého človeka v Prievidzi na objednávku, ale nič bližšie k tomu nepočul.

Na položené otázky svedok odpovedal nasledovne. Pozná nejaké osoby zo skupiny „Z.ovci", a to R.
D., G. G.a, M. N., S., pozná všetkých, aj keď mená teraz nevie všetkých povedať. Počul o skupine

„Takáčovci", ale kto tam patrí nevie povedať.

Z dôvodu rozporu vo výpovedi svedka na hlavnom pojednávaní oproti výpovedi z prípravného konania
bola prečítaná časť výpovede svedka U. C. z 10.10.2018 na č. l. 1790-1791". Pred vyšetrovateľom
svedok C. vypovedal „mám takú vedomosť...asi od G.a, že ak sa jedná o podnikateľa z Prievidze, tak

viem tak, že toto bola nájomná vražda a mali ju vykonať „Y." teda R. D. a Z.....Čo ja viem tak motívom
mali byť nejaké spory ohľadne lyžiarskych vlekov, alebo lyžiarskeho strediska... Takto si to viem ja
vyskladať...Čo sa týka objednávky vraždy, viem to tak, že toto bola skupina z Bratislavy, čo si objednala,
boli to „Takáčovci", a že od nich mal niekto spor ohľadne toho vleku. Ale ja neviem konkrétne povedať
osobu, ktorá to bola. Taktiež neviem konkrétne povedať kto to od nich objednal a ako prebehlo to

objednanie. Takto ja ale viem, že objednávka prišla odtiaľ, ako som vypovedal....že čo konkrétne tam
bolo."Svedok po prečítaní časti jeho výpovede uviedol, že s odstupom času si nepamätá, čo vypovedal toho
10.10.2018. Keď vtedy vypovedal, tak si to pamätal lepšie a dnes to nemôže potvrdiť celkom len preto,
že si na detaily nepamätá a nechce spraviť takú výpoveď, na čo si nepamätá. Svedok potvrdil, že

podpisy na stranách zápisnice sú jeho a vtedy, keď vypovedal, tak vypovedal pravdu. Svedok dodal,
že má vážnu cukrovku, pichá si 4-krát denne inzulín, berie na cukrovku a krvný tlak aj ďalšie lieky, mal
vážnu dopravnú nehodu s úrazom hlavy začiatkom roku 2000 a od vtedy nemá dobrú pamäť na mená a
zabudne veľa vecí. Myslí si, že bol nejaký znalecký posudok na neho vypracovaný, že má podpriemerné
pamäťové schopnosti. Dnes už nevie povedať, od koho zo skupiny tie informácie o vražde počul, zo

skupiny sa rozprával s K. F. a potom po jeho zavraždení s G. G.om. Ale dnes už nevie potvrdiť, od
ktorého z nich to počul.

Svedok V. R. na hlavnom pojednávaní k veci uviedol nasledujúce podstatné skutočnosti.

Svedok potvrdil, že pozná obžalovaného Ing. G.. Po príchode na Slovensko svedok investoval značnú

sumu do SKI Park Ružomberok a to okolo 8 miliónov Eur. V spoločnosti SKI Park Ružomberok vlastnil 56
% a Mesto Ružomberok vlastnilo zvyšné percentá. Táto firma prosperovala a dobre pracovala do r. 2003.

Po roku 2003 spoločné podnikanie, ktoré mal v Rusku, Bielorusku a Švédsku, si začali deliť s jeho
partnerom a nerozišli sa v dobrom. Časť z týchto firiem v zahraničí investovala svoje peniaze do SKI

Parku Ružomberok. Jeho partner, s ktorým sa nerozišiel v dobrom, Z. predal časť pohľadávky F.ovi G.u.
F. G. na základe tej pohľadávky začal konkurz voči spoločnosti SKI Park Ružomberok. Snažil sa zabrániť
konkurzu, nepodarilo sa mu to a okresný súd prijal rozhodnutie o konkurze. Preto na Slovensku hľadal,
kto mu môže pomôcť.

V Ski Parku Ružomberok mal vrstovníka, ktorý tiež prišiel zo Sovietskeho zväzu, volal sa Z., bol to
Arménec. Povedal, že pozná na Slovensku šikovného právnika N. a pozná dobrého človeka pána G.. Z.
sa s pánom G., aby mu pomohol zastaviť konkurzné konanie. Prvýkrát sa stretli v Piešťanoch s pánom G.
a tam začali hovoriť s pánom G. na tému zastavenia konkurzu. Dospeli k záveru, že s pánom G. založili
spoločnosť SKI Ružomberok s.r.o. Zo strany pána G. vystupoval pán C.. A na základe ich vzájomnej

dohody s pánom G. všetky ich pohľadávky vo výške asi 8 miliónov Eur previedol do SKI Ružomberok
s.r.o. a tak sa SKI Ružomberok s.r.o. stala hlavným veriteľom SKI Parku Ružomberok a.s. S týmto šli za
Mestom Ružomberok ako vlastníkom 44% akcií a dohodli sa ako budú spoločne pracovať.

Zo spoločnosti SKI Park Ružomberok stiahol svojho zamestnanca, meno si nepamätá a dal tam toho,

ktoréhonavrholpánG..Čakal,ženaNSSRspomocoupánaG.saimdázastaviťkonkurz.Zneznámeho
dôvodu sa to nepodarilo. Potom v priebehu 2 rokov sám spolupracoval s NS SR a konečne sa podarilo
tento konkurz zrušiť. Koncom decembra dátum si už presne nepamätá bol pán F. G. zastrelený.

V období, keď požiadal pána G. pomôcť mu s konkurzom, jeho advokát pán N., ktorý je tiež mŕtvy, vybavil

písomnosť na exekúciu SKI Parku Ružomberok, túto písomnosť podpísal pán C., bolo tam jeho meno
a pri ňom sfalšovaný podpis, o tejto skutočnosti nevedel. Preto si myslí, že to bol hlavný dôvod, že sa
nedalo začať s exekúciou SKI Parku, lebo SKI Park Ružomberok bol v konkurze. Približne po pol roku
dostal list, že spoločnosť SKI Park Ružomberok, kde vlastnil 56%, tak že už nič tam nevlastní a týchto
56 % patrilo spoločnosti pána G.. Bolo to spravené na základe zmluvy medzi ním a pánom G., akoby

svedok zobral 90 miliónov korún pôžičku od pána G. a založil akcie SKI Parku Ružomberok. Nevedel nič
pochopiť, keď dostal túto písomnosť, išiel do Ružomberku a primátor mesta mu nič nevedel povedať, iba
toľko, že mal pohľadávku na 90 miliónov Sk. Nič nemohol urobiť, len podal trestné oznámenie a trestné
oznámenie skončilo tým, že vyšetrovateľ zistil, že listina bola falšovaná, všetko je v písomnostiach.

Národná banka Slovenska a finančná správa zistila, že akcie, ktoré boli prevedené na pána G. boli
prevedené neprávom. Potom polícia zistila, že pán G. odmietol, že na tejto zmluve je jeho podpis a
že to všetko spravil N.. A keďže N. náhle zomrel, tak vyšetrovanie týmto skončilo. Osem rokov svedok
čakal, kým súd rozhodne o vrátení akcií, nakoniec sa to stalo, ale teraz to už nemá zmysel lebo SKI
Park potrebuje ďalšie investície v miliónoch.

Na otázky svedok odpovedal nasledovne.O vražde F. G. sa dozvedel od svojho vodiča, že v noci zastrelili F. G.. Bolo to niekedy pred Silvestrom.
Svedok sa bál, že prídu za ním s nejakým podozrením kvôli tomu, že poškodený G. vyhlásil konkurz SKI
Park Ružomberok a svedok mal konflikt s poškodeným G. kvôli SKI Parku Ružomberok.

Stretol sa s F. G. iba raz alebo dvakrát, chcel pochopiť, čo chce pán G. od SKI Parku aj od neho, F. G.
nemal žiadny vzťah ku SKI Parku Ružomberok. Práve v tomto čase bol u svedka zamestnaný O. a on
bol s F. G. kamarát a mali nejaký spoločný biznis a celý biznis O. bol vlastne jeho biznis, a preto nevie
pochopiť, prečo vznikla G.u potreba robiť niečo s týmto SKI Parkom. S F. G. nemal žiadnu nevraživosť

ako s človekom, rozpory mali len v biznise. Nemal ho rád za to, čo urobil so SKI Parkom, ale taká
nevraživosť nebola žiadna.

SKI Park je jeho srdcová záležitosť, lebo na Slovensku sa narodili 3 jeho deti a myslel si, že táto
spoločnosť, podnikanie zostane pre deti, ale nie peniaze, ale ako biznis. O veľa prišiel. 8 miliónov sa
dá ešte zarobiť, ale jeho deti, ktoré majú už 18 rokov mohli pracovať v SKI Parku Ružomberok. V

Ružomberku nielen občania, ale každý pes pozná, kto prišiel s investíciou, kto urobil rekonštrukciu SKI
Parku Ružomberok.

Pána G. mu predstavili ako človeka, ktorý má na Slovensku určitú autoritu, že sa vyzná v biznise, že
štruktúry pána G. ochraňujú ministra vnútra v tom čase a že má pán G. dobré vzťahy so SIS a pán G.

spravil na svedka dobrý dojem. Nečakal takýto vývoj udalostí, a potom už na to prišiel. Vôbec nečakal,
že pán G. siahne po jeho akciách. Je to ako keby na ulici prepadnutie, udrieť človeka po hlave a zobrať
tašku.

Asi po dvoch mesiacoch od zoznámenia sa s pánom G. sa z počutia dozvedel také informácie, že má

patriťkpodsvetiu.Aleveľmivážnetosvedoknezobral.NešielzačaťkamarátstvospánomG.,navrholmu
spoločný biznis. Potom sa dopočul, že sú nejaké kontakty s kriminálnym podsvetím a čítal v novinách,
že pán G. je hlava v nejakom podsvetí, tak je ťažké dôverovať tomu, čo napíšu v novinách.

Po tom, čo pán G. spravil s jeho biznisom môže povedať, že treba byť ostražitý s pánom G.. Nemôže

povedať, že pán G. je nejaký zločinec, to musí riešiť súd. Iba z počutia vie, že pán G. s pánom G. mali
medzi sebou nejaké vzťahy, ale ako svedok nemôže povedať, že vie o tom a mohol by povedať iba
vtedy, keby všetci 3 mali spoločné sedenie, tak by mohol niečo vtedy povedať, ale nemali. Svedok nevie,
či existovala nejaká dohoda medzi pánom G. a pánom G. v čase, keď už prebiehal konkurz. Nepozná
zločineckú skupinu „Z.ovci". Na Slovensku mal veľmi málo kontaktov a známostí. H. Z. mu nebol nikdy

predstavený, G. O. mu nebol predstavený.

Keď začali spolupracovať s pánom G., tak ako hlavný právnik vystupoval pán N.. Všetky otázky sa riešili
s ním. S pánom G. sa stretávali zriedkavo a všetku prácu vykonávali a pána G. zastupovali C. a N..
N. podľa neho sám nič neriešil, keď mu niekto povie, že N. spracoval písomnosti na 90 miliónov Sk, a

to bez porady s niekým a bez konzultácie s niekým, tak to je úplne absurdné. Keď zomrel pán N., tak
bol svedok na dovolenke, povedali mu, že sa udusil vlastnými zvratkami, zdôrazňuje, že to iba počul.
Vyzerá to podľa neho tak, že jeho hrdlo nezvládlo tých 90 miliónov Sk.

Svedok potvrdil, že si požičal od pána G. peniaze. Niekedy v roku 2005, krátko po ich zoznámení,

potreboval pre biznis peniaze, tak mu požičal 3 až 5 miliónov Sk a to na jeden mesiac. Peniaze mu
vrátil. Podľa neho to bolo v čase, keď už prebiehal konkurz. Potreboval peniaze pre SKI park súrne a
obžalovaný mu s týmto pomohol. Vtedy mali normálne vzťahy, teda poprosil ho, pán G. mal tie peniaze,
tak mu ich požičal.

Svedok potvrdil, že s pánom G. založili spoločnosť SKI Ružomberok, s.r.o. Bratislava a táto spoločnosť
zoberie na seba zadĺženosti zo SKI Park Ružomberok a zoberie na seba riadenie tohto biznisu. Bol si na
sto percent istý, že pri jeho možnostiach zo SKI Parku urobia prosperujúcu spoločnosť. Nevie, prečo si
pán G. zvolil inú cestu. Podľa neho pán G. myslel, že už sa s ním nedá rátať, tak nevie inak odpovedať
na to, že prečo tak postupoval pán G. . Keby pán G. zostal s ním spolupracovať, tak by mali úplne iné

výsledky. Niekto prišiel za svedkom s 90 miliónmi Sk a vymeniť jednu firmu za druhú firmu a nebol k
tomuto svedok ani pozvaný. To naznačuje tomu, že pán G. vedel riešiť takéto otázky. V konkurznom
konaní pokračoval, našiel iných právnikov, tí spísali žiadosť na najvyšší súd a najvyšší súd prijal správne
rozhodnutie, že konkurz bol vymyslený na neexistujúce pohľadávky.Pred rokom bratislavský súd rozhodol, že tie akcie, ktoré boli prevedené na inú firmu, boli prevedené
neprávom. 8 rokov trvalo prijatie súdneho rozhodnutia. Nepamätá si, na akú spoločnosť boli prevedené

jeho akcie. Nepamätá si názov tej firmy, ale bola to firma pána G..

Svedok k investovaniu 8 miliónov do SKI parku Ružomberok doplnil, že investície pochádzali z jeho
iných firiem, jeho firma bola SWEBEL PARTNER a zaoberala sa spracovaním ropy, je to jeho profesia.
To bola kmeňová firma a mala ďalších partnerov, napr. PETROLEUM na Cypre a takýchto firiem bolo

približne 50. Všetky peniaze prešli cez bankový účet, ani jedno euro nešlo mimo bankového účtu. Vo
SWEBEL PARTNER mal partnera Z., svedok mal 60%, a Z. 40%. So Z. mali spoločný biznis, potom sa
dohodli, že to rozdelia a dohoda bola, že si zoberie biznis na Slovensku, v Rakúsku, vo Švédsku a Z.
si zoberie Rusko, Bielorusko, Litvu a rozdelili si aj peniaze. A keďže spolu investovali na Slovensku 8
miliónov a preinvestované peniaze, napr. 3 milióny na Slovensku, vrátil mu to v Rusku.

Svedok doplnil, že nevie povedať, či sa F. G. stretol so Z., ale myslí, že sa telefonicky kontaktovali. Len si
myslí, že skôr opísanú schému vymyslel Z.. Niekedy na jar 2003 sa dozvedel, že Z. postúpil pohľadávku
G.u. Podľa neho G. vedel, že ak sa podarí, tak je možné zobrať od R. 8 miliónov Eur a poslať ho kade
ľahšie. G. ľudsky poprosil, aby vec riešili inak. Jasné, že G. informoval, že pohľadávka, ktorú od Z. dostal,
je fiktívna. Aj najvyšší súd uviedol, že táto pohľadávka, ktorá bola v konkurze je fiktívna, neexistuje.

S G. nemal žiadne obchody, teda ani s ropnými látkami. Už o tom vypovedal, kontaktoval sa s pánom
O., ako to dnes uviedol. Prvýkrát sa s Ing. G. stretol v auguste alebo v septembri 2005 v Piešťanoch.
Celkovo sa s F. G. stretol 2-3-krát, pričom to nemuselo byť stretnutie kvôli SKI parku. Keď bol podaný
konkurz, bol jeho účastníkom. Podľa neho tam bol za SWEBEL PETROLEUM, podľa neho bol v kontakte

so správcom konkurzu. Bola to nejaká žena, ale meno si nepamätá. Už ani nechce spomínať na to, ako
sa o tej pohľadávke rozhodlo, zo začiatku pohľadávku zamietla, potom ju priznala. V tomto konkurze bolo
tak, ako keď sa pavúci v jednom pohári žerú navzájom. A ak správkyňa nepriznala pohľadávky, to sa
treba opýtať jej, prečo. Vie, že existoval nejaký veriteľský výbor, ale nepamätá si, či bol jeho členom, lebo
sa dal zastupovať, takže nevie, či bol, alebo nebol, nepamätá si to. Keď sa dozvedel o postúpení spornej

pohľadávky, tak Z. kontaktoval. Z. to považoval tak, že voči nemu postupoval nesprávne a svedok to
hodnotil tak, že Z. voči nemu postupoval nesprávne.

Nevie, či on alebo nejaká jeho spoločnosť, okrem SKI Ružomberok, s.r.o., viedol exekučné konanie proti
SKI park Ružomberok. Exekútorku O. nepozná. Bol za JUDr. S. a bola tam nejaká žena, podľa neho

právnička. Podanie na najvyšší súd spracovala kancelária JUDr. T. a to až do vynesenia rozhodnutia.
Dnes už nespomínam, či toto podanie bolo za fyzickú osobu, alebo za štatutára. V čase, keď právnici
písali toto podanie na najvyšší súd, tak s Ing. G. si už nepamätá, aké mal vzťahy. Dobré vzťahy mali do
februára 2006. Nevie, či Ing. G. vedel o tom, že prostredníctvom advokátov podáva návrh na najvyšší
súd na zrušenie konkurzu. Od februára 2006, ani on, ani jeho právnici vôbec nekontaktovali Ing. G.. Po

zrušení konkurzu najvyšším súdom, ani on, ani žiadna z jeho spoločností si už neuplatňovala žiadnu
pohľadávku, o tom už vypovedal. O pôžičke od pána G. spísali notársku zápisnicu. Všetko vrátil a ďakuje
mu za tú pôžičku .Nepamätá si dnes už kde, ale mal úrad na Obchodnej ulici v Bratislave, tak myslí, že
tam to podpisovali, alebo v kancelárii pána N., jednoducho si už nepamätá.

Vrátenie peňazí - pôžičky pánovi G., bolo písomne potvrdené. Nevedel odpovedať na otázku, či pánovi
G. vyhovovalo, alebo nevyhovovalo vyhlásenie konkurzu. Nevie, čo sa stalo s pohľadávkou, ktorú Z.
postúpil na G..

Obžalovaný vo svojom vyjadrení k výpovedi svedka poprel to, že sa na začiatku stretli za účelom boja

proti konkurzu. Pri prvom stretnutí nemal obžalovaný ani tušenie, že pán R. má nejaký problém s F. G.
nie to, že hrozí konkurz SKI parku Ružomberok. Pán R. ho oslovil cez pána Z. o požičanie peňazí. Tie
mu požičali s O. S., išlo o viac pôžičiek, na niektoré boli spísané notárske zápisnice u JUDr. Z., doteraz
mu peniaze neboli vrátené. Keďže im pán R. v tej dobe nemohol vrátiť peniaze, tak navrhol založenie
firmy SKI Ružomberok, s.r.o., o tom už vypovedal, do nej vložili pôžičky, cca 35 miliónov Sk a pán R.

vložil svoje pohľadávky.

Stále nemal tušenie o hroziacom konkurze a dohoda s pánom R.m bola, že SKI Ružomberok, s.r.o.
bude v budúcnosti spravovať lyžiarske stredisko. Spolupráca prestala fungovať po tom, ako ho oslovilF. G.. Nechcel byť medzi pánom R.m a F. G., preto žiadal vrátenie peňazí. To sa neuskutočnilo, preto
sa dohodli s JUDr. N., že vyhlásia exekúciu na SKI park Ružomberok, a. s., to malo spôsobiť tlak na
pána R., aby peniaze vrátil.

Je pravda, že ich vzťahy a kontakty s pánom R.m sa po februári 2006 rozišli, došlo k tomu po popretí
pohľadávok SKI Parkom Ružomberok, s.r.o. správkyňou konkurznej podstaty. Poslednou kvapkou bolo,
keď mu pán R. sodmietol vrátiť peniaze s tým, že mu nič nedlhuje potom, ako ho vyzval na vrátenie
peňazí. On a JUDr. N. stále len reagovali na nejaké kroky pána R. a snažili sa o ochranu ich peňazí.

Po zrušení konkurzu prišla exekútorka Mgr. O. s tým, že vedie exekúciu v prospech pána R.. Bolo to
po zrušení konkurzu v roku 2007. Mal spory s pánom R.m ohľadne SKI parku a peňazí, spory nikdy
neprešli do fyzickej konfrontácie alebo nejakej likvidácie. Tým chce poukázať na to, že nemá v povahe
riešiť spory násilím.

Svedok A. G. na hlavnom pojednávaní k veci uviedol nasledujúce podstatné skutočnosti.

Obžalovaného Ing. G. pozná. V roku 2006 svedok pôsobil v čiernom výjazde a plus robil O. O.
ochrankára. Išlo o čierny výjazd „Takáčovcov". V jeden deň boli on, bratia F., O. O., N. F. a A. v pizzérii
v Dunajskej Lužnej San Marco. F. sedeli s F. a O. pri stole a on mal sedieť v rohu a pozerať na nich.
Nevie, o čom sa bavili. Boli kamaráti, niečo preberali, takže nevie, o čo išlo.

V súvislosti s obžalovaným ohľadne vraždy v súvislosti s lyžiarskym svahom mu niečo hovoril N. G.. V
Petržalke mali poradu vo firme SOREX. Prítomný bol N. G., O. B., A. S.. On bol spoluobvinený s N. G.
v jednej kauze a pýtal sa, či by im v tom nemohol pomôcť G., teda Ing. H. G. ako šéf skupiny Takáčovci.
N. G. na to povedal tak ironicky, že G. chcel svah, zabil človeka a teda má iné starosti, jak ich a všetci

pri stole sa smiali. Podľa neho vo firme o tom vedel každý a robili si z toho srandu každý väčší, vyššie
postavený. Pod firmou treba rozumieť skupinu „Takáčovci", išlo o bežné označenie medzi nimi.

Nevie, či to má súvis so skutkom, ale mal raz ísť s F. D. do Ružomberka na nejaký lyžiarsky svah alebo
niečo také a mali niekoho zbiť. Z pol cesty sa však otočili späť, išli domov a povedali, že toho človeka

nenašli. Bol to príkaz od G. a teda od N. G., že mu to G. nakázal. Bola fotka a meno dostali, tak to vždy
fungovalo, ale s odstupom času už si nie je istý, meno toho človeka dnes už nevie.

Na otázky svedok odpovedal nasledovne. Vypovedal najmä k tzv. čiernemu výjazdu. Potvrdil, že
poznal L. Z., ten bol braný ako veterán, kamarát pána G.. Podľa neho všetci Takáčovci ho brali ako

veterána. Zo skupiny Z.ovcov poznal už spomenutých F. a O. a osobne ďalších ani nepoznal, len z médií.
Podľa neho sa zločinecké skupiny Z.ovci a Takáčovci poznali. Môže ako príklad uviesť, že doniesol do
firmy jedného strašne dobrého platiča, konkrétne mal spor s O. N. od Sýkoriek, prezývaný Rus a on ten
problém vybavil. A v tom čase mal na firmu platiť 30.000 Sk, čo bolo super, lebo každý platil tak okolo
5.000 Sk. Mal z toho 20%, teda 6.000 Sk a to každý mesiac a bolo to dlhodobo, tak sa mu to ľúbilo,

tak preto si to pamätám. Jedného dňa mu pán G. povedal, že tento konkrétny pán, ten platič, od nich
odišiel a dali ho Maďarom, teda Z.ovcom. Išlo o dohodu, že bude ich, teda kamarátska báza. Nemá
vedomosť o tom, či L. Z. mal kamarátske vzťahy so Z.ovcami, to by klamal. Obžalovaný Ing. G. bol v
skupine braný ako číslo 1.

Z dôvodu niektorý z rozporov vo výpovedi svedka A. G. na hlavnom pojednávaní bola podľa § 264 ods. 1
Trestného poriadku prečítaná časť výpovede svedka A. G. z 04.12.2019 z č. l. 2100, 3. otázku a odpoveď
od spodnej časti strany a svedok bol požiadaný o vysvetlenie rozporov. „Viete uviesť, čo sa hovorilo,
ako ku svahu v Ružomberku G. prišiel?"... „Tak že niekoho zabil a že má problémy okolo toho. Bližšie
neviem čo z počutia od chalanov, že jeden sa potom ešte zadusil zvratkami, alebo tak, robili si potom z

toho srandu. G. ospevovali ako boha, že čo chcel tak to aj získal, takým štýlom."

Svedok na vysvetlenie rozporov uviedol, že to, čo prečítal prokurátor, keď vypovedal, že G. niekoho
zabil, že mal problémy okolo toho a ďalej, že jeden sa potom ešte zadusil zvratkami alebo tak, vtedy
vypovedal pravdu, je to tak. Teraz meno nevie, len ostatní hovorili, že ten druhý sa mal zadusiť zvratkami.

Ďalej svedok vypovedal, že každý vyššie postavený vo firme o skutku vedel a sú to podľa neho O. B.,
A. S., N. G., O. O., H. T.. Nevie čo to bola za firmu, ale boli to jednoducho "Takáčovci".Obžalovaný Ing. G. sa k výpovedi svedka vyjadril tak, že výpoveď svedka G. je klamlivá a zavádzajúca.
Jej účelom má byť jeho diskreditácia, kde svedok svojou výpoveďou sleduje len jeden cieľ a to
zvýšiť hodnotu svojich predchádzajúcich výpovedí v inej trestnej veci, kde ho označil za šéfa skupiny

„Takáčovcov". Svedok vo svojej výpovedi neváha stupňovať svoje tvrdenia, keď v prvom svojom
vyjadrení hovorí: „G. má dosť svojho, on rieši nejakú vraždu v Ružomberku za nejaký svah." A následne
na to hovorí: „On si rieši svoje, keď chcel svah, tak dal zabiť človeka a že má svoje problémy v spojitosti
s týmto." V tej dobe bolo všeobecne známe, že má aktivity v SKI parku Ružomberok a za ďalšie, že bol
niekoľkokrát vypovedať na polícii v spojitosti so SKI parkom a tiež vraždou F. G.. Myslí si, že svedok

použil vo svojej výpovedi útržky informácií, ktoré niekde zachytil s cieľom ešte viac mu priťažiť svojou
výpoveďou.

Svedok V. O. na hlavnom pojednávaní uviedol k veci nasledovné podstatné skutočnosti.

Obžalovaného nepozná. Celý prípad zavraždenia F. G. bol pre neho nočná mora, pretože bol veľa rokov

považovaný za hlavného podozrivého, lebo bol posledný, kto sa s F. G. rozprával. Bol po vražde často
vypočúvaný. Pýtali sa ho vyšetrovatelia, čo si o tom myslí a kto to mohol byť, keď to nebol on a on
už v minulosti v tých rokoch odpovedal, že si myslí, že to bolo kvôli SKI Parku Malinô Brdo, ale ide o
jeho osobný názor. Pred nedávnom ho opäť oslovil vyšetrovateľ, žiadal od neho vysvetlenie, prečo si to
myslel.OntakúverziupočulodznámehoG.O.azároveňdodal,žetobolatiežibadomnienkaG.O.,lebo

v tom čase už bol vlastne G. O. na úteku. A to je asi všetko čo vie v tejto chvíli sám od seba k veci uviesť.

Na otázky svedok vypovedal nasledovne. G. O. bol jeden z najbližších priateľov F. G. a on sa s F.
G. zoznámil prostredníctvom G. O.. G. O. mu povedal, že si tiež myslí, že to bolo kvôli SKI parku
Ružomberok, lebo F. G. tam mal nejaké aktivity a spoločne aj s pánom G. a si myslí, že F. oklamal pána

G.. Nevie o tom, že by O. vyvíjal nejaké aktivity smerom ku SKI parku Ružomberok. Nevie naisto, či G.
O. poznal tu prítomného obžalovaného. On sa nikdy s tu prítomným obžalovaným nestretol, nespomína
si na to. Len z počutia vie, že tu prítomný obžalovaný patril k nejakej skupine spájanej s podsvetím. O
ďalších obchodných aktivitách F. G. v danom období nemá vedomosti. Vôbec nepozná osoby patriace
do zločineckej skupiny Z.ovci. Ku SKI parku Ružomberok a ku aktivitám F. G. vie len od G. O., že to

s G. preberali, že F. prebral SKI park od nejakého Rusa, asi sa volá R.. To je všetko, čo vie. Nevie o
nejakých súdnych sporoch ohľadom SKI parku Ružomberok. Myslí, že G. O. mu spomínal, že sa poznali
s Ing. G., ale toto nevie naisto.

Osobu meno R. nepozná, iba z počutia vie o ňom. Len si myslí, že R. s F. G. obchodovali, ale nevie, či

ide obchodné aktivity mimo SKI parku Ružomberok. Vôbec nepozná názov spoločnosti, za ktorou mal
stáť F. G. v súvislosti so SKI parkom. Meno Z. počul, ale osobne ho nepozná. Dôvodom jeho stretnutia
s F. G. bola výzva od F. G., ktorý mu chcel odovzdať nejaké dokumenty ohľadom trestnej veci G. O..
K odovzdaniu dokumentov aj došlo. To predposledné stretnutie s F. G. pred skutkom bolo asi týždeň
dozadu pred tým úplne posledným stretnutím. Nevšimol si, že by bolo správanie F. G. pri tom poslednom

stretnutíiné,akopredtým,nemalčassitovšímať.F.G.pritomposlednomalebopredposlednomstretnutí
sa mu nezdôveril, že by mal obavy o svoj život, podľa neho sa F. nebál. Vie, že F. G. niekoho mal, ako
nejakú partnerku, nepozná sa s ňou. Vie, že vzťah medzi F. G. a G.om O. bol kamarátsky, aj obchodný.
Robili nejaké obchody, ktoré špecifikovať nevie. F. G. mu nikdy nespomínal, že by sa mu niekto vyhrážal.
Nehovoril mu nič o probléme medzi ním a R.m.

Svedok nevie o tom, či F. G. mal nejakú osobu, ktorej by sa zveroval so svojimi radosťami alebo
starosťami tzv. bútľavú vŕbu a len predpokladá, že by to mohol byť G. O..

Svedok Ing. S. O. na hlavnom pojednávaní uviedol k veci nasledovné podstatné skutočnosti.

Obžalovaného osobne nepozná. V určitom období svedka oslovil F. G. a požiadal ho, či by zvážil
svoj návrat do SKI Parku Ružomberok, lebo F. G. zastupuje Z. a zároveň sa dohodol s pánom G. na
spoločnom riadení SKI parku. Svedok bol totiž pri kúpe SKI parku v mene R. a SKI park dôverne poznal a
bol aj pri jeho rekonštrukcii. Za obžalovaného by vystupoval jeden človek a za F. G. by bol ako zástupca

S. O.. Účelom jeho pôsobenia v SKI parku bola kontrola finančných tokov SKI parku. Malo sa uskutočniť
stretnutie štyroch osôb, F. G., O., Ing. G. a jeho zástupcu. Na stretnutí sa malo dohodnúť konkrétne,
ako sa bude realizovať predchádzajúca dohoda G. s obžalovaným. Oni dvaja sa mali dojednať nakonkrétnom termíne stretnutia, ale týždeň sa nič nedialo. Svedok stretol F. G. a pýtal sa ako to pokračuje.
G. mu povedal, že sa s obžalovaným nevie telefonicky spojiť a o dva dni na to bol G. zavraždený.

Na otázky svedok odpovedal k podstatným okolnostiam nasledovne. S G. sa poznal možno 10-15
rokov, kamarátili sa, chodili na spoločné oslavy, párkrát sa navštívili aj rodiny. Môže povedať, že pána
R. ako investora na Slovensko dotiahol on. Bol jeho zamestnancom v roku 1997-2002. Najskôr mal
investovať do obchodov s ropnými produktmi a zo zarobených prostriedkov bol prísľub investovať do
takých projektov ako SKI park Ružomberok. Pozná aj pána Z., ktorý bol spoločníkom R.. Myslí, že medzi

nimi došlo k nezhodám pri rozdeľovaní ich firmy. Išlo o firmu SWEBELL Partners so sídlom vo Švédsku,
meste Vaxjö. Je presvedčený, že pri investovaní do SKI parku boli obaja ešte partneri. Bližšie okolnosti
o ukončení ich partnerstva uviesť nevie.

Podľa svedka bol F. G. iniciátor v tom, že navrhol Z., že mu vie pomôcť s pohľadávkou proti R.. Nie
sú mu známe skutočnosti dopodrobna ohľadom predmetnej pohľadávky. On nemal možnosť získať

informácie vo vzťahu k tejto pohľadávke v čase, keď robil pre pána R., lebo sa vyhrotila situácia medzi
ním a Z.. Mal informáciu, že R. si požičal peniaze. Túto informáciu mal sprostredkovane od bývalého
spolupracovníka, od pána M., ktorý je teraz v Austrálii. M. spomínal, že R. si mal požičať od Ing. G.
peniaze, 20-30 miliónov Sk, ale že nejakým záhadným spôsobom sa to navýšilo na nejakých 70 miliónov
Sk cez nejakého právnika, čo si už presne nepamätá. Toto však nebolo pre svedka vôbec podstatné,

lebo sa so R.m zle rozišiel. Išlo o nezhody v práci a to vo firme SWEBELL, kde mu robil riaditeľa.

Ku konkurzu v SKI Parku Ružomberok má len jedinú informáciu, tú uviedol na začiatku výpovede, že
bol oslovený F. G., nič viac k tomu uviesť ďalej nevie. Nevie, ako F. G. vstúpil do konkurzu, či ako fyzická
alebo právnická osoba, či tam bol nejako zastúpený. Spoločnosť ECO TRADE, s.r.o. mu nič nehovorí.

A pokiaľ to nie je spoločnosť O. T., tak sa nevie k tomu vyjadriť.

Svedok si myslí, že firma SWEBELL bola matka holdingu a podľa neho mala nejaký vzťah ku SKI Parku
Ružomberok, ale aký konkrétne, to nevie. Nevie, ako R. skončil svoju činnosť v SKI parku. Poznal
partnerku F. G. L. S.. Nebavil sa s ňou o vražde jej partnera. Vôbec ju nestretával, takže či vyvíjala nejaké

činnosť ohľadne konkurzu SKI parku sa nevie vyjadriť.

S F. G. bol naposledy dva dni pred jeho usmrtením. Pri tom poslednom stretnutí s ním na ňom nebadal
žiadnu zmenu správania. F. G. nehovoril, že by mal obavy o svoj život, bol len taký prekvapený, že sa
nemôže spojiť s Ing. G.. F. G. mu nehovoril nič konkrétne o jeho dohode s obžalovaným, len o tom, aká

má byť svedkova úloha, teda kontrolovať finančné toky.

Svedok pozná G. O.. Pozná ho od F. G.. Určite s ním nebol v kamarátskom vzťahu. Nevie, či G. O. plnil
nejakú úlohu ohľadne konkurzu v SKI parku. Svedok si myslí, že G. O. a F. G. mali priateľský vzťah, často
sa stretávali. F. G. bol typ veľmi opatrného človeka a ten povedal skôr menej ako viac a nevie uviesť

žiadneho človeka, ktorého by mohol označiť, že sa mu F. G. zdôveroval, že by slúžil ako „bútľavá vŕba".

Podľa svedka F. G. nemal dobrý vzťah so R.m z dôvodu, že sa G. postavil na stranu Z.. So R.m sa ich
cesty rozišli predtým, ako mu F. G. ponúkol to miesto v SKI parku. Myslí si, že F. G. mal so Z. len čisto
obchodný vzťah, že sa na niečom dohodli. Nevie, či mal F. G. nejaký obchod so Z. mimo SKI parku.

Svedok F. G. pochopil tak, že našiel nejakú páku, že môže vstúpiť do konkurzu alebo do boja o SKI
park tak, že obžalovaného prinútil s ním vyjednávať. Jeho vedomosť o výsledku vyjednávania je taká,
že sa obžalovaný a F. G. dohodli.

Svedok ďalej vypovedal, že pred jeho výsluchmi u vyšetrovateľa ho nikto nekontaktoval z dôvodu, ako
má vypovedať. Mal v minulosti obchodné vzťahy s F. G., mohlo to byť asi v rokoch 2000-2001. F. G. si
od neho kúpil vykurovací olej, ktorý záhadne v Nitre zmizol a výsledkom bola svedkovia strata 3 milióny
Sk a až po smrti F. G. sa dozvedel, že toto zorganizoval G. na neho. Podal trestné oznámenie na polícii
v Nitre. Výsledok bol taký, že svedok stiahol trestné oznámenie po tom, ako prišiel G. O., ktorý mu

povedal, že H. na neho objednal strelcov, ak nestiahne trestné oznámenie. Nevie už dnes upresniť, v
ktorom to bolo roku, ale niekde v rozmedzí 1997-2002.Svedokvie,žebolF.G.trestnestíhaný,veďobajasúpredsa„Olejári".Prokurátorzastaviltrestnéstíhanie
proti O.. Za stíhanie bol odškodnený štátom. V danej veci bol vo väzbe jeden rok, od 15.06.2004 do
13.06.2005. Aj F. G. bol pol roka vo väzbe.

K tomu aká mala byť úloha svedka v SKI parku svedok uviedol, že to mala byť kontrola pohybu
peňazí, a to príjmov aj výdavkov, ktoré nemali prichádzať a odchádzať bez jeho kontroly. Čo presne
mal robiť, to sa malo dohodnúť na tom stretnutí, o ktorom vypovedal v úvode svojej výpovede. O
žiadnych podrobnostiach, teda ani o jeho nejakom prípadnom vstupe do nejakej spoločnosti, sa s F. G.

nerozprávali, to všetko sa malo dohodnúť na spomenutom stretnutí. Jeho informácie o SKI parku boli len
od F. G. v tom zmysle, že pán G. nezákonne ovládol SKI park. O celej veci mal jednu jedinú informáciu,
o ktorej už dnes vypovedal. Vôbec nič o konkurze nevedel.

Z dôvodu niektorých rozporov vo výpovedi svedka O. bola postupom podľa § 264 ods. 1 Trestného
poriadku prečítaná časť výpovede svedka zo dňa 08.02.2007, č. l. 121-122, posledné dva riadky na str.

3 a prvé dva riadky na str. 4 zápisnice o výsluchu svedka.
Svedokbolpožiadanýoodstránenierozporov.„Viem,žespoločnosťSKIparkjemomentálnevkonkurze,
je tam správkyňa konkurznej podstaty, pričom ja som tam mal ísť z dôvodu, aby bol poriadok vo
finančných tokoch, aby nešli peniaze mimo ako sú určené. Ja som mal na F. aj telefonický kontakt, občas
sme si aj telefonovali."

Svedok sa k rozporom vyjadril tak, že rok 2007, keď vypovedal pred vyšetrovateľom, bol bližšie k
predmetnej udalosti a dnes je rok 2020, na dnešnú výpoveď sa nijako špeciálne nepripravoval a podstata
jeho výpovede je zachovaná. Určite si v roku 2007 pamätal viac podrobností, ako je tomu dnes.

Ďalej boli odstraňované postupom podľa § 264 ods. 1 Trestného poriadku aj iné rozpory vo výpovedi
svedka prečítaním časti výpovede svedka zo dňa 08.02.2007, č. l. 121, predposledný odsek na str. 3
zápisnice o výsluchu svedka, kde vypovedal „Po tom prepustení som sa s ním stretol tak dva až tri krát
asi za polroka. F. G. ma začiatkom decembra 2006 oslovil s tým, že či nepôjdem robiť generálneho
riaditeľa SKI park Ružomberok s tým, že tam má 56 percent akcií, s tým, že zvyšok by mal mať nejaký

pán G. z Bratislavy. Oslovil ma aj z dôvodu, nakoľko ja som riadil rekonštrukciu SKI parku a Swebel tam
bol investor. Taktiež som poznal ľudí z Ružomberka. On mi ponúkol plat 100.000,- Sk, to je tabuľkový plat
pre takúto funkciu. Ja som s tým súhlasil. Mňa F. G. asi dva týždne pred tým ako ho zastrelili kontaktoval,
že pôjdeme do Ružomberka a že ma uvedie do funkcie. On mi potom pondelok ráno telefonoval, že
sú tam nejaké problémy, že sa to odkladá. Z akých dôvodov, to mi nepovedal. Potom sme sa už spolu

nestretli. O smrti F. G. som sa dozvedel od svojej manželky v ten večer asi okolo 21.00 hod. Ona mi
poslala správu ja som jej následne telefonoval, že či je to pravda. V ten večer som bol ja na poľovačke v
Porube. F. mi nič konkrétne nepovedal, prečo sa zrušilo moje uvedenie do spomenuté funkcie. O iných
jeho aktivitách ja neviem, obchodne sme sa bavili len ohľadne SKI Parku Ružomberok."

Svedok na odstránenie rozporov uviedol, že ak následne vypovedal o nejakej dohode medzi F. G. a
obžalovaným a o tejto dohode dňa 08.02.2007 nevypovedal, tak to treba brať v tom duchu, že malo
dôjsť ku ním už dnes spomenutému stretnutiu, kde sa malo všetko kompletne dohodnúť. A to stretnutie
sa napokon neuskutočnilo, lebo pán G. G.u nedvíhal telefón. Vypovedal aj v roku 2007 aj dnes tak, ako
si to pamätá, je možné, že v roku 2007 teda nevypovedal tak, ako vypovedal dnes, nevie to bližšie,

konkrétnejšie vysvetliť.

Podľa § 264 ods. 1 Trestného poriadku bola prečítaná časť výpovede zo dňa 30.07.2019, č. l. 1977,
11. strana zápisnice výsluchu svedka, konkrétne odpoveď na 2. položenú otázku. Svedok bol požiadaný
o odstránenie rozporov. "Ako na Vás pôsobil, keď sa mu neozývala druhá strana? Ako ste to vyššie

popísal, že na základe toho, že mu nedvíhali telefón nedošlo k stretnutiu Vás a druhej strany?" „Ja som
tiež rozbiehal nejaký svoj biznis, mal som nejaké pracovné cesty a tak som na neho naliehal, nech mi dá
dátum, kedy pôjdeme na to stretnutie, aby mi dal pár dní dopredu vedieť. Pripadalo mi to tak, že všetko
platilo týždeň do oznámenia mojej požiadavky a potom ten druhý týždeň s ním nikto nekomunikoval a
potom ho zabili. F. mi oznámil aj meno človeka, s ktorým to mám podpisovať ako s protistranou, ale

bolo to strašne dávno. Ja som to mal podpísať, mal som byť druhým konateľom spoločnosti, taká bola
jeho ponuka."Svedok na odstránenie rozporov uviedol, že na meno toho človeka, čo mu oznámil F. G., si dnes
nespomína, možno to bol nejaký právnik. Nepamätá sa na právnu formu spoločnosti SKI park
Ružomberok. Vie len toľko, že pri zakladaní tejto spoločnosti malo podiel aj mesto Ružomberok, takže

len podľa toho usudzuje, že išlo o akciovku.

Podľa § 264 ods. 1 Trestného poriadku bola prečítaná časť výpovede zo dňa 30.07.2019, č. l. 1978, 12.
strana zápisnice výsluchu svedka, posledná odpoveď na strane 12. Svedok bol požiadaný o odstránenie
rozporov. „Viete uviesť, od koho si R. požičal kapitál, peniaze, iné zdroje na Ski Park Ružomberok?" „Nie,

ja som bol presvedčený, že všetko mal z vlastných zdrojov. On začal mať potom finančné problémy, keď
skončil ten biznis s rafinériou."

Svedok na odstránenie rozporov uviedol, že R. si od pána G. určite nepožičal peniaze v období, keď
sa SKI park kupoval, ani keď sa rekonštruoval. Vie, že si požičal od iných osôb, ale to bolo primárne
vtedy, keď skončil biznis s ropnými produktami. O pôžičke medzi R.m a obžalovaným nevie nič. O čom

na hlavnom pojednávaní vypovedal tak platí, že informácie získal od pána M.. Po ukončení konkurzu
už bol mimo firmy SKI park, takže nemá informácie, komu pripadli akcie. Nevie, či boli vedené nejaké
exekúcie proti SKI parku.

Bol požiadaný o vstup do toho prípadu, ktorý opisoval, zo strany F. G., lebo dôverne poznal SKI park

Ružomberok. Ak sú dvaja partneri, kde dochádza k nezhodám, bežne sa stáva, že každý si dá za svoju
stranu svojho človeka, to mal byť on pre F. G.. A druhá strana - mali sa stretnúť štyria, pán G. mal doniesť
na stretnutie toho svojho partnera, to je už spomínaný „nejaký právnik". Myslí si, že v danom čase sa
F. G. venoval len tomu SKI parku, tvorilo to podľa svedka 90% jeho aktivít. F. G. nemal žiadne rodinné
alebo súkromné problémy.

Firma Globex Capital bola zo štruktúry firmy SWEBELL a patrila tiež pánovi R. a Z.. Poskytnutá pôžička
mala slúžiť na rekonštrukciu SKI parku a aj bola použitá na tento účel, kupovali sa nové lanovky, robila sa
rekonštrukcia zasnežovacieho systému. Rekonštrukcia bola uskutočnená asi za rok, možno rok aj pol.
V roku 2002 už odišiel zo SKI parku, aj zo všetkých štruktúr pána R., lebo bol konateľom vo viacero jeho

spoločnostiach. Preto nevie, prečo došlo k vyhotoveniu zmluvy o postúpení pohľadávky dňa 02.01.2005
presne na požičanú sumu 580.000 Eur.

Obžalovaný poukázal k výpovedi svedka na to, že svedok vo svojej výpovedi spomína spor
obžalovaného s pánom R.m kvôli požičaným peniazom a zároveň potvrdzuje spoluprácu obžalovaného

s F. G., ktorá mala viesť, ako uvádza svedok, k uzavretiu určitej dohody medzi ním a F. G. ako konateľom
firmy ECO TRADE, s.r.o. a zároveň svojou výpoveďou svedok vyvracia tvrdenia prokuratúry, že mal
s F. G. nepriateľský vzťah a existencia dohody medzi ním a F. G., ako tvrdí prokuratúra, je výmysel.
K tvrdeniu svedka, že sa F. G. v decembri 2006 nemohol spojiť s obžalovaným uviedol, že sa blížili
Vianoce, boli spolu dohodnutí na stretnutí hneď po novom roku a že všetky veci teda doriešia s F. G.

po novom roku.

Na doplňujúcu otázku svedok odpovedal tak, že F. G. mu nehovoril, že má informáciu od Ing. G. o tom,
že to stretnutie má byť po novom roku.

Svedkyňa JUDr. O. H. na hlavnom pojednávaní k veci uviedla nasledovné podstatné skutočnosti.

O tej vražde vlastne nič nevie. Keď bola pôvodne na výsluchu, tak si ani nespomenula na meno pána,
ktorý bol zavraždený. Bol nejakým konateľom alebo zástupcom nejakej spoločnosti, ktorá si prihlásila
svoju pohľadávku do konkurzného konania proti SKI Parku Ružomberok. Ďalšie informácie o vražde

má už len sprostredkované, ani tie si už nepamätá pre časový odstup. Viac k prejednávanému skutka
sama nič nevie povedať.

Na položené otázky svedkyňa odpovedala tak, že konkurz na SKI Park bol vyhlásený niekedy koncom
roka 2005, ona bola ustanovená za správkyňu konkurznej podstaty. Preto vedela o pánovi G. a o

prihlásení nejakej pohľadávky. Aj z tohto dôvodu sa poznala s pánom Ing. G.. Dnes už nevie, či bol
predstaviteľom nejakých štatutárnych orgánov, alebo bol predstaviteľom úpadcu, alebo niektorého z
väčších veriteľov.Ona ako správkyňa sústreďovala finančné prostriedky z prevádzkovania SKI Parku. Nič sa tam
nespeňažovalo. Po nejakých dvoch rokoch bol konkurz zrušený. Do veci vstúpil generálny prokurátor,
našiel nejaké dôvody na zrušenie konkurzu, vec išla na Najvyšší súd SR, ktorý vydal rozhodnutie, že

vec sa má vrátiť na prvostupňový súd a v rozhodnutí NS SR bolo aj usmernenie, že konkurz má byť
zrušený. Myslí si, že išlo o tie pohľadávky, pre ktoré bol konkurz vyhlásený, tie boli sporné.

V rámci konkurzného konania stretla F. G. asi raz, keď prišiel za ňou. Len podľa toho, čo si pamätá, aj
to nie už presne, myslí, že nebola zaplatená pohľadávka, ktorá sa týkala kúpy lyžiarskeho strediska SKI

Park, bola asi z roka 2002 a táto pohľadávka bola následne postupovaná a štyria veritelia si prihlásili túto
istú pohľadávku do konkurzného konania, aspoň tak to ona vyhodnotila. Tí štyria veritelia by mohli byť
SKI park Ružomberok, s.r.o., ECO TRADE, potom išlo o tretiu firmu, názov si nespomína a vystupoval
tam pán R. a nie je si dnes istá, či R. nebol v jednej a tej istej firme s pánom G. a na toho štvrtého veriteľa
si nespomína. Ona sa z tohto dôvodu necítila oprávnená rozhodnúť, ktorá z pohľadávok je oprávnená,
všetky ich rozporovala, nech rozhodne súd.

Každý sa bál, či náhodou nejde niečo predať. Zistila, že boli objednané snehové delá, ratraky, to bolo
treba zaplatiť a akurát začala sezóna, tržby boli dosť vysoké a považovala za normálne otázky veriteľov,
či idú peniaze, či podnik funguje. Prevádzka SKI parku fungovala, Ing. G. sa poznal s pracovníkmi
SKI Parku, dokonca aj mesto Ružomberok sa zaujímalo, ako SKI Park funguje. Nevie, či pán G. nebol

spoločníkom dákej spoločnosti, kde bolo spoločníkom aj mesto Ružomberok. Po jej príchode neboli
zaplatené mzdy asi za 4 mesiace. Ona všetko z tržieb vyplatila, teda aj leasing tých 11 snehových diel, 2
alebo 3 ratraky a pri jej odchode bolo na účte okolo 60 miliónov Sk. Nepreferovala žiadneho z veriteľov,
ktorí si prihlásili pohľadávku do konkurzu. Myslela si, že bude odvolaná z funkcie, nikto z veriteľov ju
nežiadal, aby ho preferovala. Vôbec nevie, či dával niekto podnet generálnemu prokurátorovi.

Svedkyňa k prečítanému Vyjadreniu k mimoriadnemu dovolaniu uviedla, že napísala takéto vyjadrenie.
Vie, že za ňou boli nejakí právni zástupcovia R., dosť sa ho bála toho pána R. preto, pretože bol
nepríjemný. Dnes už nepamätá, či najvyšší súd nejako reagoval na jej vyjadrenie. V konečnom dôsledku
však najvyšší súd konkurz zrušil.

Už si nepamätá, ako prebiehalo odovzdanie konkurzu, keď sa jej činnosť skončila. Účtovné doklady
zostali na prevádzke SKI Parku, k účtom stratila oprávnenie disponovať. Počas konkurzu, keď pôsobila
ako správkyňa, vie, že bežala nejaká exekúcia, čo ona napadla, aby sa exekučné konanie prerušilo.
Nemá vedomosť o tom, že by sa obžalovaný nejakým spôsobom podieľal na zrušení konkurzu. Myslí
si, že o tom ani nevedel.

Podľa svedkyne k zavraždeniu pána G. došlo počas konkurzu. Dnes si nepamätá, či a ktorú spoločnosť
F. G. zastupoval v konkurze. Nevie, či sa po smrti F. G. ešte vôbec konalo, nevie, či a kto po ňom nastúpil
ako veriteľ. Myslí si, že pri zmene veriteľa by ju súd o tom upovedomil.

Svedkyňa nemala nadštandardný vzťah s F. G.. Nevie odpovedať, či smrť F. G. mohla viesť k zastaveniu
konkurzu. Myslí si, že pozícia obžalovaného sa nevylepšila v konkurze po smrti F. G.. Obžalovaný sa
nesnažil získať nejaké výhody v konkurze po smrti F. G..

Obžalovaného pred konkurzom nikdy nestretla, nepoznala ho, nič o ňom nevedela. Obžalovaný bol

lyžiar, chodil lyžovať do SKI Parku a z dôvodu, že bol akcionárom úpadcu, tak riaditeľa SKI Parku robil
jeden z jeho známych a volal sa Ing. O.. V SKI Parku pracovali členovia predstavenstva úpadcu, ako
príklad uvádza vedúceho vlekov Ing. D. a keď pán G. prišiel lyžovať, tak ho v stredisku videla. Nevedela,
že by bol v SKI Parku niekto taký, čo by potreboval ochranku. To sa dozvedela v súvislosti až po tej
vražde. Dozvedela sa to tak, že boli za ňou dvaja ľudia, že sú zo SIS, nepamätá si, či ukázali preukazy,

chceli nejaké informácie. Pýtali sa, či nepožiada o osobnú ochranu, či sa nebojí. Jej odpoveď bola, že
nevie, čoho by sa mala báť, lebo ak zastrelia jedného správcu, príde druhý. Ochranu nechcela, lebo jej
povedali, v čom by ochrana spočívala, teda, že by chodili všade s ňou.

Nevie, či sa F. G. v rámci konkurzu spájal s ďalším veriteľom, je to možné, ale to sa nedozvedela.

Osoba menom Ing. O. jej nič nehovorí. V rámci spoločnosti SKI Park Ružomberok, a.s. jej meno Ing.
S. O. nič nehovorí. Jej úpadca bol SKI Park Ružomberok, a.s. a potom sa jej zdá, že bola ešte SKI
Park Ružomberok, s.r.o. a tam nevie, či nebol aj pán Ing. G. a tiež si prihlásili jednu z tých štyroch
pohľadávok do konkurzu, má na mysli z tých veľkých veriteľov. V rámci konkurzu bolo jedno prieskumnépojednávanie a jedna schôdza veriteľov. V prieskumnom pojednávaní sa odsúhlasovali pohľadávky,
druhé pojednávanie, čo bola schôdza veriteľov, to sa neskončilo, lebo po začatí pojednávania bola
vyhlásená prestávka a pán predseda súdu ich poslal preč, lebo bola nahlásená bomba na Krajskom

súde Banská Bystrica. Ďalšia schôdza veriteľov nikdy už nebola.

Po skončení konkurzu sa okrajovo pozrela, aký osud stihol SKI park. Tých 60 miliónov Sk, o ktorých
vypovedala sa minulo, podnik išiel zase do konkurzu.

Obžalovaný sa k výpovedi svedkyne vyjadril tak, že z vyjadrenia svedkyne JUDr. H. vyplýva, že smrť F.
G. nemala žiadny vplyv na chod konkurzu a obžalovaný smrťou F. G. nezískal žiadne výhody v rámci
konkurzu a ani sa nejak nevylepšila jeho pozícia v konkurze.

Po smrti F. G. sa udialo to, že R. sa snažil protiprávne preniesť pohľadávky zo SKI Ružomberrok, s.r.o.
na jeho firmu tým, že žiadal o zámenu účastníkov konania v konkurze. Nemal na to oprávnenie a robil to

protiprávne, čo mu bolo aj zamietnuté. R. podal návrh na zrušenie konkurzu, Najvyšší súd SR konkurz
zrušil a na SKI Parku začína exekúcia vedená pani O. na návrh R. a jeho partnerov. Z uvedeného je
zrejmé, že so zrušením konkurzu obžalovaný nemal nič spoločné.

Svedok N. G. na hlavnom pojednávaní uviedol nasledovné skutočnosti pre vec podstatné.

Obžalovaného pozná asi 20 rokov, mali pracovné vzťahy. Spomenul si na rozhovor, ktorý sa sa odohral
v kancelárii firmy, išlo o spoločnosť BOB Security, kde bol svedok zamestnaný. Tento rozhovor sa udial
dávno s podľa svedka obsah tohto rozhovoru súvisel s prejednávanou vecou.

Mávali schôdze vo firme, v pondelok a v stredu a ten týždeň išiel obžalovaný na výsluch, ktorý súvisel
s dnes prejednávanou vecou. Išiel vypovedať ako svedok. Povedal im to preto, aby vedeli o tomto
výsluchu, keby ho náhodou zadržali. Pri tom rozhovore bol prítomný on, O. B., obžalovaný, A. S., na
ďalších si nespomína, možno tam ešte niekto bol. Deň, mesiac, rok nevie povedať, kedy sa to odohralo.
Podľa neho nič ďalšie vtedy nepovedal. Pozná osobu menom A. G.. Nevie, nespomína si, že by sa s

A. G. rozprával o vražde nejakej osoby.

Svedok nevie, či sa s A. G. niekedy bavil o vražde F. G., bol s G. v kontakte dosť často. Tým chce
povedať, že sa mohli rozprávať o čomkoľvek. Mohol sa však s G. baviť o tom, že H. G. ide niekde
vypovedať ako svedok a v súvislosti s teraz prejednávanou vraždou.

Svedok určite nezisťoval, ani sa obžalovaného nepýtal na súvislosti s vecou, ku ktorej išiel ako svedok
vypovedať. Ak to rozoberali, tak v tom zmysle, že to má oznámiť svojím právnikom a nie im, aby oni
vedeli o prípadnom zadržaní, prípadne len z časového hľadiska, kedy tam ide, kedy sa vráti, prípadne
telefonovali, či bol alebo nebol zadržaný. Myslí si, že s B. a S. túto vec mimo už uvedeného stretnutia vo

firme nerozoberal a má pocit, že o tom ako im obžalovaný toto oznámil, tak mali rozhovor medzi sebou
B., S. a Ing. H. G.. Zločineckú skupinu „Z.ovci", prípadne niektoré osoby do nej patriace, pozná z médií.

Na položené otázky svedok odpovedal nasledovne. SKI Park Ružomberok mu niečo hovorí, je to
lyžiarske stredisko, bol tam. Vie, že nejaký vzťah má obžalovaný ku SKI Parku Ružomberok, ale žiadne

papiere k tomu nevidel. Obžalovaný mu totiž dal kartu na vleky, keď tam bol lyžovať. Keď mali porady,
tak sa často rozprávali o SKI parku v súvislosti s počasím, že sa nedá napríklad zasnežovať. Svedok je
snowboardista. Určite viacerí z BOB Security lyžovali.

Meno JUDr. O. N. mu niečo hovorí. Poznal ho aj osobne. Určite má nejakú spojitosť s obžalovaným, aj

s firmou a myslí si, že aj bol zadržaný v súvislosti s nejakou SBS-kou, kde bol aj svedok zamestnaný,
aspoň myslí si, že tam bol zamestnaný, buď Vezuv KT alebo AGP. JUDr. N. už dávno zomrel. Asi mal
infarkt alebo srdcový kolaps. V rámci Bratislavy sa často stretávali, kedy a kde zomrel, nevie.

Obžalovaný na túto výpoveď svedka uviedol, že výpoveďou svedka G. sa nepotvrdila výpoveď svedka

G..

Svedok N. G. bol opätovne vypočutý na hlavnom pojednávaní po tom, ako prokrátor predložil zápisnicu
o výslucu obvineného N. G. v inej trestmnej veci, lebo N. G. sa v čase o prvom výsluchu vyjadroval aj kuskutočnostiamsúvisiacimsvraždoupočkodenéhoF.G.naopätovnomvýsluchunahlavnompojednávaní
uviedol nasledovné.

Nad rámec prvej výpovede vykonanej v tejto trestnej veci na jednom z predchádzajúcich pojednávacích
dní svedok uviedol nasledovné. Zo strachu pred prítomným obžalovaným nebol schopný vypovedať
všetko tak, aby si súd vedel vytvoriť reálny názor na tu prítomného obžalovaného. Obžalovaného pozná
dobre, pracoval pre neho, ako aj pre skupinu „Takáčovcov" zhruba 20 rokov. Tu na súde obžalovaného
Ing. G. videl prvýkrát od roku 2016, kedy zo skupiny „Takáčovci" ušiel a skrýval sa, lebo ho chceli

zlikvidovať. Z obvineného Ing. G. má veľký strach, bojí sa o seba, o svojich blízkych, vie, o akého človeka
ide a čoho je schopný.

Od konca 90. rokov pracoval pre skupinu „Takáčovcov" a už vtedy vnímal obžalovaného ako jedného z
popredných členov tejto skupiny. Po smrti M. H. v roku 2003 sa Ing. G. stal šéfom tejto skupiny, skupinu
„Takáčovci" viedol on. Všetko, čo sa v skupine dialo, sa dialo na príkaz Ing. G.. Osobne aj svedok páchal

trestnú činnosť, za čo je momentálne aj stíhaný a túto trestnú činnosť popisuje v jeho výpovediach.

Podľa svedka Ing. H. G. je veľmi inteligentný človek, sofistikovaný a je tiež nebezpečný. Je výborný
analytik a dobrý stratég. Je to človek, ktorý si dlhodobo vopred plánuje veci do najmenšieho detailu. H.
G. je človek, ktorý nehovorí hrozby, ale je človek, ktorý jedná bez najmenšieho varovania a zaváhania.

Po smrti Jána H. sa k H.ovi G. vrátil aj L. Z.. Vrátil sa do skupiny „Takáčovci" aj so svojimi ľuďmi, ktorí sa
do skupiny automaticky včlenili. L. Z. bol blízky človek H.a G. a v skupine podliehal iba H.ovi G.. L. Z. mal
v skupine povesť človeka, ktorý osobne alebo prostredníctvom ľudí od „Z.ovcov" likviduje nepohodlných
ľudí. Údajne týchto ľudí L. Z. aj rád mučil. Osobne bol na Z. upozornený, že ho netreba podceňovať,

pretože tí, čo tak spravili, to už nikomu nepovedia. Prostredníctvom Z. a ďalších ľudí zo skupiny, mala
skupina blízke vzťahy so skupinou „Z.ovci" a na základe týchto vzťahov, ich skupina len tak prenechala
rôzne aktivity „Z.ovcom". Ide napr. o ľudí obchodujúcich s naftou, ktorí im za toto platili 100.000 Sk
mesačne.

Dobré vzťahy so „Z.ovcami" dokumentujú aj rôzne rozhovory, ktorých bol svedkom. Konkrétny rozhovor
sa odohral po akcii, ktorá bola realizovaná na skupinu „Z.ovcov", odohral sa tento rozhovor v hoteli 21 v
Bratislave medzi L. Z. a H.om G.. L. Z. došiel oznámiť H.ovi G. v súvislosti s akciou na „Z.ovcov" a on bol
pri tom, keď L. toto G. oboznamoval. Z. hovoril niečo o tom, že by tam niekto mal ukazovať nejaké hroby.
Na margo tých hrobov sa Z. G. pýtal „a čo tie naše veci?" Z. odpovedal „kamarát, to už je dávno preč".

Čo sa týka tu na súde prejednávanej veci, tak vie o tom, že H. G. mal záujem o SKI Park Ružomberok.
Často sa o tom rozprávali na poradách a na týchto poradách aj on od určitého obdobia zúčastňoval. Boli
to porady skupiny „Takáčovci" a to istej časti skupiny, ktorá ovládala SBS-ky.

Pamätá si, že na týchto poradách prebiehali rozhovory aj o SKI Parku Ružomberok, že H. G. mal o
tento SKI Park záujem. Tiež si pamätá, že sa H. G. stretával s niekým z Prievidze, koho sprevádzal
G. O. v súvislosti so SKI parkom. O. tohto človeka sprevádzal ako nejaká ochrana. Meno G. svedok
počul v relevantnom období a to mohol byť ten človek, ktorý prišiel s O.. Pamätá si, že po jednom z
týchto stretnutí hovoril H. G. na margo tohto človeka, že „kokot drzý arogantný, ešte uvidí". A na margo

O. bolo povedané, že „toho jebú". Jemu to bolo vtedy osobne divné, pretože O. poznal ako mafiána
väčšieho kalibru a v danej dobe oni ako skupina už mali problémy so „Sýkorovcami" aj „Piťovcami", takže
to vyvolávalo ako keby obavu. Na margo toho mu bolo povedané, že s nimi sú „Z.ovci". Toto mu povedal
A. S.. Aj to v súvislosti s G.om O., čo pred chvíľou povedal, mu povedal A. S., že sú s nami v tom „Z.ovci".

Pamätá si aj to, ako im obžalovaný Ing. H. G. oznamoval, že v súvislosti s vraždou toho, ktoré meno
si svedok nevedel spomenul, ale v ďalšej časti výpovede potvrdil, že ide o F. G., má ísť vypovedať na
políciu. H. G. toto oznamoval hlavne A. S. a O. B.. Tí presne vedeli, čo G. hovorí, keď im to povedal a
vedel to aj svedok. D. len o to, čo H. G. povedal, ale aj o to, ako to povedal. Jeho prejav, atmosféra,
situácia, ako to povedal, jasne naznačovala, že má s danou vecou niečo spoločné. Okrem toho na

nasledujúcej schôdzi skupiny „Takáčovci", po výsluchu H.a G., im povedal, že nič nemajú, že je to v
poriadku. Toto podľa neho len potvrdzovalo to, čo si myslel.O tom, že sa takéto veci v skupine diali vie preto, lebo bol osobne oslovený členmi ich skupiny, či
sa nebude podieľať na zavraždení M. P., čo bolo s vedomím obžalovaného H.a G.. Vie, že členovia
ich skupiny zavraždili M. Z., vie, že skupina má niečo spoločné s vraždami C. a A., čo sa tiež robilo s

vedomím obžalovaného H.a G. a vie, že na základe toho, že vypovedá proti H.ovi G. a proti skupine
„Takáčovci", príde z ich strany pomsta voči jeho osobe. Z týchto ľudí má ozaj veľký strach, vie, že budú
konať koordinovane a spoločne ako skupina, vie, že sa budú prostredníctvom advokátov dohadovať
na výpovediach a budú konať spoločne proti nemu. H. G. vždy hovoril, že nedopustí, aby on dopadol
ako „Kýbel" kvôli niekomu ako „Čapatý". Vie, že sú „Takáčovci" prichystaní na jeho možnú spoluprácu

s políciou a chystali sa na to už od roku 2016, kedy pred nimi ušiel a s najväčšou pravdepodobnosťou
aj skôr, keďže ho chceli fyzicky zlikvidovať.

Na položené tázky svedok k veci uviedol nasledovné. Ing. H. G. pred výsluchom na polícii v súvislosti
s tou vraždou spomínal, že sa musí stretnúť s L. Z.. Z počutia pozná osoby s menom G. G. a R. D., o
nich sa často v skupine hovorilo, najmä v súvislosti s tou južnou vetvou H. a L. Z. bol človek, ktorý sa

s ľuďmi z tejto južnej vetvy stretával, teda aj s týmito „Z.ovcami". Nevie, či osobne „Z.ovcov", konkrétne
G.a a D. stretol, určite však stretol bratov F., s ktorými sa stretával O. B.. On totiž sedel vo vyšetrovacej
väzbe s jedným z týchto bratov a následne potom mali kamarátsky vzťah a sa stretávali.

Čo sa týka SKI Parku tak svedok si pamätá nejakých Rusov, že tam boli nejakým spôsobom, že tam

vystupovalo aj mesto Ružomberok, nevie, či vlastnícky a ďalej si pamätá rôzne rozhovory na túto tému.
Akým spôsobom H. G. k tomuto SKI Parku prišiel nevie. Pamätá si na prevod nejakých podielov, ktoré
realizoval N., pamätá si aj rôzne dlžoby a nejaké pohľadávky z toho, čo sa bavili obžalovaný Ing. H.
G. s S. na poradách.

Svedok potvrdil, že počas jeho aktuálnej väzby v inej trestnej veci boli za ním pracovníci OČTK, boli za
ním raz a v tom období ho ešte zastupoval JUDr. Y., ktorému oznámil, že za ním boli z OČTK. Stretnutie
s OČTK prebehlo rýchlo, nevie o tom, že by mu ponúkli nejaké benefity. Rozhodol sa spolupracovať s
OČTK preto, lebo jednoducho mal toho už dosť.

Obžalovaný Ing. H. G. na druhú v poradí výpoveď svedka reagoval, že táto výpoveď svedka G.a je jedna
veľká lož. Aj keď svedok G.r je svedkom obžaloby, očakával, že povie pravdu, že svojou výpoveďou pred
súdom potvrdí svoju výpoveď z prípravného konania a tým vyvráti tvrdenia svedka G.. Veril, že svedok
G. nemá dôvod klamať a považoval ho za svojho kamaráta. Pochopil to, že z G. sa stal spolupracujúci
svedok,ktorýsvojimivýpoveďamisledujeurčitýcieľ,ktorýmjedohodasOČTKuzavretáčistozozištných

dôvodov, ale nie za to, že sa svedok priznal k spáchaniu trestných činov, ktoré sú mu kladené za vinu,
ale za to, že za možných páchateľov označil osoby, ku ktorým chová zášť a nenávisť a to za to, že
sa ho mali údajne snažiť zavraždiť. A k týmto osobám následne priradil aj trestné činy, ktorých sa mali
dopustiť. Jednou z týchto osôb je aj obžalovaný.

Tvrdenia ku skupine „Z.ovcov" a obžalovaného údajná spolupráca s nimi cez Z. je jedno veľké klamstvo.
Čo sa týka „Balvana" a jeho začlenenia do údajnej skupiny „Takáčovcov", nikdy sa také niečo nestalo,
jediné bolo to, že s L. Z. prezývaným „Balvan" bol dlhoročný kamarát. Takisto nevie nič o tom, že by sa
mal odohrať nejaký rozhovor, ktorý spomína svedok vo svojej výpovedi medzi ním a L. Z., kde sa mali
baviť o skupine „Z.ovcov". Dôrazne poprel to, že by mal stáť za údajnou objednávkou vraždy P., alebo

dokonca za vraždou M.a Z.. Nič o týchto dvoch skutkoch nevie.

Čo sa týka obžalovaného poznámky o tom, že ide na výsluch, toto sa odohralo asi v roku 2009, keď
bol obžalovaný opakovane vypočúvaný za prevod akcií SKI Parku Ružomberok a s tým, že mal z toho
pocit, že by mu vyšetrovateľ mohol vzniesť obvinenie za prevod týchto akcií, sa s týmto zdôveril ľuďom

S. a B. a možno pri tom bol aj svedok G..

Svedok JUDr. A. N. na hlavnom pojednávaní uviedol k veci nasledovné skutočnosti.

Obžalovaného Ing.H.a G. pozná, má k nemu kamarátsky vzťah. K samotnému skutku sa vyjadriť nevie.

Na mieste činu bol skôr ako príslušníci polície, lebo mu volala L. S., družka poškodeného G., čo sa stalo
a ak si dobre pamätá, na miesto činu prišli spolu traja kamaráti F. G..K samotnému SKI Parku Ružomberok vie povedať toľko, že v 90-tych rokoch ho vlastnil N. G., terajší
predseda Národnej rady SR. SKI Park predal pánovi R., občanovi Bieloruska a on pre pána R. založil
akciovú spoločnosť, názov tejto akciovej spoločnosti si už nepamätá. Toto sa udialo koncom 90-tych

rokov. Pamätá si to preto, lebo volal pánovi G., na aký účet poslať kúpnu cenu a ten mu odpovedal, že
čo ho otravuje s takouto vecou, lebo je na dovolenke na Seychelských ostrovoch a pre peniaze príde
slečna z jeho sekretariátu. Ak si dobre pamätá, tak kúpna cena bola 40 miliónov Sk. Po prevode peňazí
všetko klapalo tak, ako malo. Potom v súvislosti so SKI parkom vie svedok len toľko, že to prevzal a
prevádzkoval pán R..

Svedok na položené otázky k veci odpovedal nasledovne. F. G. poznal asi od roku 1992-1993. Ich vzťah
bol kamarátsky a samozrejme ho aj v nejakých veciach zastupoval. V kancelárii našiel ručný zakladač
a má pred sebou z neho vybraté dokumenty - lístočky a tieto poznámky v ďalšej časti svojej výpovede
používal. V roku 1995 zakladal spoločnosť SLOVPETROL a v roku 2003 celý spis k SLOVPETROLU
zoskartoval. V roku 1996 založil spis na občana F. G., išlo o poskytovanie právnej pomoci v rôznych

možných oblastiach, keď sa na neho F. G. o pomoc obrátil. S F. G. sa často stretávali. Pred smrťou ho
naposledy videl možno asi týždeň, ale nevie to povedať presne. Nebadal na ňom zmeny správania.

Svedok pozná obžalovaného Ing. H.a G. 20 rokov, zoznámili sa v Bratislave, nevie pri akej príležitosti.
Nevie o nejakých aktivitách obžalovaného v súvislosti so SKI parkom Ružomberok, a.s. Podľa neho sa

obžalovaný a F. G. poznali. Raz bol s F. G. v Bratislave a niečo potreboval aj s pánom G. a vie, že
sa všetci traja stretli a tam sa oni dvaja zoznámili. Kedy to bolo, to si už nepamätá. F. G. sa o svojich
aktivitách veľmi nezveroval, nechával si to pre seba a teda vie len toľko, že mal nejaký záujem o SKI
park Ružomberok, ale podrobnosti nevie, o podrobnostiach mu F. G. nehovoril.

Nevie, či sa obžalovaný a F. G. po zoznámení stretávali, napr. v Bratislave a nevie povedať ako sa
ich vzťah vyvíjal. Či mali spolu oni dvaja nejaké obchodné aktivity, to nevie. O konkurze na SKI Park
Ružomberok len počul, ale nevie o konkurze nič. Názov spoločnosti ECO TRADE mu nič nehovorí. F.
G. zo začiatku obchodoval s ropnými látkami, preto názov spoločnosti bol SLOVPETROL, tým sa živil a
potom sa venoval tomu, v čom videl možnosť nejakého profitu, napr. papier, obchodoval s Ružomberkom

ahlavnesavenovalveľkoobchodu.F.G.munehovorilto,žebysavenovalskupovaniunapr.pohľadávok,
či faktoringu. Čo sa dialo so spoločnosťou SLOVPETROL po smrti F. G. vôbec nevie.

Vzťah so R.m nemá žiadny a možno ho videl naživo raz. Nevie, či mal F. G. nejaký vzťah so R.m. Meno
Z. mu v podstate nehovorí nič.

F. G. svedkovi nespomínal, že by mal s obžalovým nejaký spor, alebo že by mal z neho nejaké obavy.
Myslí si, že keby mal F. G. ozaj nejaké veľké problémy, asi by mu to dal dáko najavo alebo niekomu z
ich partie kamarátov. Tá partia kamarátov v podstate pozostávala z F. G., zo svedka, A. F., H. S., O. a
s týmto O. v poslednej dobe F. G. často obchodoval, ale nevie s čím presne.

Svedok potvrdil, že pozná G. O., obhajoval ho a stále ho aj obhajuje. Vie, že sa F. G. s G.om O. často
stretával, mali spolu dobrý vzťah a s O. tiež mal dobrý vzťah. Do jeho ostatných kamarátskych vzťahov
nevidel. Keď hovoril o O., tak mal na mysli S. O. z Prievidze. Tento S. O. zabezpečoval vlastne všetky
veci pre R..

Obžalovaný k výpovedi svedka poukázal na to, že JUDr. N., jeden z najbližších ľudí, s ktorými sa
poškodený F. G. stretával a spolupracoval, nikdy nepočul, že by medzi obžalovaným a F. G. bol nejaký
spor, alebo že by mal poškodený F. G. z obžalovaného nejakú obavu.

Svedok F. O. na hlavnom pojednávaní uviedol k veci nasledovné podstatné skutočnosti.

Uviedol, že obžalovaného nepozná. Ku skutku a k súvislostiam sa nevie bližšie vyjadriť. Potvrdil, že F.
G. veľmi zbežne poznal. Zoznámil ich G. O.. Podľa neho G. a O. boli kamaráti. Jeho vzťah s G.om O.
bol tiež kamarátsky. Nevykonával žiadne práce ani pre F. G., ani pre G. O.. Po smrti F. G., nepamätá si,
že by sa s G.om O. bavil o zavraždení F. G.. Vôbec nevie, či sa G. O. nejako angažoval vo vzťahu k SKI

Parku Ružomberok. Jeho brat sa pravdepodobne poznal s F. G.. S G.om O. sa jeho brat poznal. Podľa
neho vzťah jeho brata a G. O. bol kamarátsky. Svedkovi sa F. G. so svojimi osobnými podnikateľskými,
obchodnýmizáležitosťaminezveroval.Svedokpotvrdil, žejehobratbolpôvodnepodozrivýzospáchania
vraždy F. G..Svedok A. S. na hlavnom pojednávaní uviedol k veci nasledovné.

Obžalovaného pozná. Boli priatelia. O skutku vraždy F. G. jemu nie je známe nič. Až po jeho zadržaní
a vo väzbe sa z rádia dozvedel o tom, že Ing. G. je v súvislosti s týmto skutkom obvinený a zadržaný.
V tejto veci až po jeho výpovedi u vyšetrovateľa ešte premýšľal o tejto veci a spomenul si, že Ing. G.
niekedy dávno spomínal, že ho zaťahujú do nejakej vraždy, ale svedok nevie povedať, ktorej vraždy sa
to malo týkať.

Svedok na otázky k veci odpovedal nasledovne. Osobu menom A. G. pozná. Podával na neho trestné
oznámenie za krivú výpoveď, dokonca podával žiadosť, aby bol preskúmaný jeho duševný stav. Párkrát
sa s A. G. v minulosti stretol. Mal v dávnej minulosti živnosť v podniku ALFA, zabezpečoval informátorov
do tohto podniku, kde sa hralo bingo a tam tohto G. zamestnával asi na živnosť, aby klientov tohto
podniku informoval o pravidlách hry, aby dával pozor, nech sa nenarušuje priebeh hry. Svedok nevie, z

akého dôvodu by sa malo rozoberať to, že by bol G. prítomný pri rozhovore Ing. G. s ďalšími osobami
a spomínali by sa problémy so SKI Parkom Ružomberok. Takýto rozhovor sa nikdy neodohral, alebo
aspoň si to nepamätá, že by sa odohral. Nevie, aký vzťah mal Ing. G. ku SKI Parku Ružomberok.
Toto spolu nikdy nerozoberali. Svedok odoberá ekonomický týždenník Trend a vo väzbe sa z tohto
Trendu dozvedel, konkrétne z veľkého článku o slovenských lyžiarskych strediskách o tom, že Ing. G. je

spájaný s „Takáčovcami" a predal svoj podiel pánovi T.. Svedok nebol prítomný pri žiadnom rozhovore
s obžalovaným, kde by sa riešila nejaká vražda a zároveň, že by bol prítomný pri tomto rozhovore aj A.
G.. Pokiaľ si pamätá, tak s G. sa nič také neriešilo, ale pri tom rozhovore, že Ing. G. je zaťahovaný do
nejakej vraždy, si pamätá, že bol prítomný aj O. B., ale toto nevie naisto pre časový odstup.

Osobu menom JUDr. O. N. pozná, boli spolu v roku 2004 obvinení za organizovanú skupinu a myslí, že
tento pán N. robil nejaké zmluvy pre VEZUV KT (G. Takáč) Security. Vie, že N. nejako tragicky zahynul
a myslí, že mu bol na pohrebe. Rok si už nepamätá. Osoby menom N. G., A. N. a A. G. pozná. G. pozná
asi od r. 1989-1990 a pracovali spolu a spoznali sa asi v tom Bingu ALFA. G. bol jeho blízky kamarát.

L. Z. poznal ako kamaráta M. H., vie, že spolu zápasili za nejaký oddiel. Skupina „Z.ovci" mu niečo
hovorí, ale informácie má len z médií, z tejto skupiny nepozná nikoho osobne, ani sa s nikým z tejto
skupiny nestretával. Meno G. G. mu niečo hovorí, ale len z médií. Meno R. D. mu nehovorí nič. Ku G.ovi
vie len toľko, že sa s pánom G. poznal a mali mať nejaký stret, má to len z počutia a vie len toľko, že G.
skončil nejaký urazený, to je všetko ku G.ovi aj ku skupine „Z.ovci" vie.

Podľa obžalovaného Ing H.a G. výpoveď svedka S. v plnej miere vyvracia výpoveď svedka G., teda, že
sa nikdy nebavil s G. alebo pred G. o nejakej vražde, ktorá by mohla mať súvis s jeho osobou.

Svedok O. B. na hlavnom pojednávaní uviedol k veci nasledovné skutočnosti.

Obžalovaného pozná, majú spolu kamarátsky vzťah. Čo sa týka vraždy F. G., tak poškodeného ani
nepoznal, ani ho neevidoval. K samotnému skutku vraždy uviesť nevie nič a k ďalším súvislostiam s
týmto skutkom, napr. vo vzťahu ku SKI Parku Ružomberok sa tiež vyjadriť nevie a ani nevedel, že pán
G. bol majiteľom SKI parku alebo je majiteľom.

Na otázky svedok odpovedal nasledovne. Osobu menom A. G. pozná. Ako kamaráti sa určite
nestretávali. Pred A. G. sa určite neudial nejaký rozhovor o tom, že by mal mať Ing. G. nejaké problémy
v súvislosti so SKI parkom Ružomberok. Pred A. G. sa neviedol rozhovor za prítomnosti obžalovaného
vo všeobecnosti o nejakej vražde nejakej osoby. S A. G. sa stretával asi tak, že keď prišiel s nejakými

chlapcami trénovať do posilňovne v podniku ASTRA a s jeho kamarátmi bol A. G. zamestnaný v SBS-
ke. Svedok G. vnímal, že tam chodieval vlastne do práce.

G. G.a svedok ako osobu pozná, spoznal ho ako G., keď ich zoznámili bratia F.. Osobu L. Z. poznal.
V určitom období ich vzťah s L. Z. bol kamarátsky, potom si išli každý svojou cestou. Nevie, či sa L. Z.

poznal s G. G.om. Z. bol kedysi zápasníkom, takisto ako bratia F., možno sa v tejto súvislosti v minulosti
stretli.Skupina„Z.ovci"svedkovinečohovorí.Informáciezískalzmédií.Čobolimediálneznámi,taksastretával
jedine s bratmi F.. S nimi sa zoznámil, keď bol vo väzbe, konkrétne so Z. F.. Keď z väzby vyšli von, tak
mu párkrát zavolal. Išli na kávu a na obed. Iné ďalšie aktivity s F. a ani so Z.ovcami nemali.

Obžalovaný Ing. H. G. na výpoveď svedka reagoval tak, že výpoveďou svedka B. sa znovu v plnej miere
vyvrátila výpoveď svedka G., že sa nikdy nebavil s G. alebo pred G. o nejakej vražde, ktorá by mohla
mať spojitosť so SKI parkom, alebo s jeho osobou.

Svedok W. U. na hlavnom pojednávaní uviedol k veci nasledovné skutočnosti.

Obžalovaného nepozná. Svedok bol 10 rokov kamarát s F. G.. Vie, že F. G. zahynul. Motívov mohlo byť
veľa prečo zahynul. Vie, že to bolo tesne pred Vianocami. F. G. zomrel na základe streľby pri vlastnom
dome. Svedkovi zavolali kamaráti z Prievidze, tak sa to dozvedel. Podľa neho mal F. G. určite problémy,
ale jemu o nich nehovoril. Myslí si, že hlavný dôvod na odstránenie F. G. mal pán R.. F. G. pripravil R. o

nejakú zmenku, okolo toho sa to mohlo točiť a ďalšie dôvody môžu byť naftári, olejári, okolo čoho sa F.
v minulosti točil. O tom niečo počul v čase, keď bol ešte pri F.ovi ako kamarát. Nevie, či F. G. so R.m boli
osobní priatelia, ale keby niečo spolu mali, ak by spolupracovali, išlo by to cez S. O., ktorý bol konateľom
R. firmy. R. mal viacej firiem, možno, že tou firmou bol aj SKI Park.

Na otázky svedok odpovedal k veci nasledovne. F. G. mal veľa podnikateľských aktivít, ale k nim
konkrétne sa vyjadriť nevie. F. podľa jeho názoru išiel v biznise ako sa hovorí tak po hrane, ale svedok sa
o jeho podnikateľské aktivity nezaujímal. Nevie uviesť, či mal F. G. pred zavraždením z niečoho strach,
obavu. Čo sa týka konkurzu na SKI Park Ružomberok, tak o tom svedok vie čiastočne z toho dôvodu, že
F.G.malnejakúpohľadávkuaopýtalsaho,čitomôženapísaťnajehos.r.o.CARPATIACAPITAL.Onmu

ako kamarát spravil službu, takže mu to dovolil. F. G. mu predmetnú pohľadávku nijako nešpecifikoval,
len toľko, že sa k nej dostal a či to môže napísať na jeho firmu. Tá pohľadávka, čo išla formálne cez neho,
nevie povedať, od koho bola. Svedok sa konkurzného konania nezúčastnil ani raz. Nevie, ako dopadol
konkurz a keď sa to stalo F.ovi, tak firmu CARPATIA CAPITAL prepísal na človeka podľa želania družky
F. G.. Meno tej osoby si už dnes nepamätá. G. družka sa volá L. a priezvisko si nespomína. Nevie o

ďalších osobách, či ich F. G. oslovil tak, ako jeho, cez iné firmy, vstúpiť do konkurzu.

Názov ECO TRADE mu niečo hovorí, ale nevie k tomu nič uviesť.. Nespomína si, že by bol F. G. činný
v nejakej firme na Slovensku, ale na Cypre a na družku mal firmy. Svedkov vzťah ku G.ovi O. je veľmi
dobrý. G. O. sa poznal s F. G., podľa neho ich vzťah bol dobrý. G. a O. sa stretávali ako kamaráti. Svedok

by to tak nepovedal, že G. O. poskytoval nejakú ochranu F.ovi G.u, ale možno F. G. to tak cítil. S F. G.
sa osobne stretol asi pol roka pred jeho zavraždením, ale telefonoval s ním denne, a to aj v deň jeho
smrti. Z telefonátov nemal pocit, že by sa cítil ohrozený.

Z dôvodu niektorých rozporov vo výpovedi svedka bola prečítaná časť výpovede svedka z 23.01.2007,

zv. I, zo strany 3 zápisnice o výsluchu svedka, predposledný odsek, predposledná veta. Svedok vo svojej
výpovedi uviedol, že je pravda, že bol majiteľom Carpatia Capital, ktorá mala pohľadávky voči SWE
SLOV Trade. Garantom tejto pôžičky bol SKI Park.

Svedok k odstráneniu odporov v jeho výpovedi uviedol, že vo výpovedi pred vyšetrovateľom vypovedal

pravdu a ak nevypovedal na hlavnom pojednávaní, že CARPATIA CAPITAL mala pohľadávky voči SWE
SLOV Trade, tak si na to pre časový odstup 13 rokov nespomenul. Povedal, že pohľadávka bola, ale
už nevedel aká. Výška tej pohľadávky za CARPATIA CAPITAL bola asi 1 milión Sk, ale nevie to iste.

S F. G. sa stretával aj potom, ako CARPATIA CAPITAL vstúpila do konkurzu. Nepočul o obžalovanom,

že by mu F. G. spomínal, že by mal s obžalovaným nejaký spor. Podľa neho F. G. v období roku 2006
mal ako blízku osobu jeho a G. O.. Podľa neho aj S. O. bol nejaký blízky pre G., ale nie tak ako svedok.

Myslí si, že medzi F. G. a R.m nebol konflikt o peniaze, ale išlo o nejakú pohľadávku na SKI park, kde
sa naštrbili medzi nimi vzťahy. Nevie o tom, že by F. G. mal R. podviesť o nejaké peniaze, vie len o tej

pohľadávke. Mal na mysli pohľadávku uplatnenú za CARPATIU CAPITAL vo výške 1 milión Sk a o inej
pohľadávke v súvislosti so SKI parkom nevie.Obžalovaný sa k výpovedi svedka vyjadril tak, že svedok U. bol jeden z najbližších ľudí, ktorí
spolupracovali s F. G.. Ako jeden z jeho najbližších nikdy nepočul, že by mal F. nejaký spor s
obžalovaným. O kom ale vie, s kým mal F. G. spor, je pán R. a toho v tom čase svedok podozrieval,

že stál za likvidáciou F. G..
Svedok Mgr. M. U. na hlavnom pojednávaní uviedol k veci nasledovné skutočnosti.

Osobne nepozná obžalovaného. Poškodeného F. G. spoznal ešte v čase, keď pracoval ako policajt.
Pracoval na Úrade boja s organizovaným zločinom, takže o viacerých menách, ktoré páchali trestnú

činnosť alebo boli podozrivé z trestnej činnosti, mal vedomosť. G. pochádzal z toho istého mesta ako
svedok. Neskôr jeho dcéra a G. dcéra chodili spolu na tú istú základnú školu, dokonca do tej istej triedy,
boli najlepšie kamarátky. S G. družkou, pani S., sa pozná od detstva.

V čase, keď pracoval na polícii, sa s G. nikdy nekontaktoval. Až po odchode z polície a po tom, ako bol G.
prepustený z väzby z Ilavy, kde sedel v kauze „Olejári", ho poprosil otec, ktorý G.u opravoval počítače, že

by sa G. chcel stretnúť. Nasledovalo ich prvé stretnutie, nevie to časovo zasadiť, bolo to u G. v kancelárii.
Jeho pocit bol, že G. sa chcel vyžalovať, lebo sa cítil nevinný v kauze „Olejári". Myslí si, že G. nikdy
nebol v kauze „Olejári" odsúdený. Svedok mal pocit, že G. sa snažil získať od neho nejaké informácie
z pozadia prípadu „Olejári". On v tejto kauze však nepracoval. Nemal mu teda čo povedať. Následne
sa stretávali častejšie a vyvinul sa kamarátskejší vzťah. Neskôr mali zámer spolu podnikať vo výrobe

tekvicového oleja, mohlo to byť asi rok pred jeho vraždou. A potom sa stretávali ohľadne výroby oleja.

Čo sa týka samotného skutku vraždy, v pôvodnej výpovedi uviedol, že F. G. sa v rozhodnom čase
zaoberal problémom, ktorým bol SKI Park Ružomberok. Vymáhal pohľadávku pre spoločníka z Ruska,
ktorý bol predtým spoločníkom R., ktorý takisto býval v Bojniciach. Ten spoločník z Ruska sa volal Z., nie

je si ale istý. S G. mal pár debát o tomto spore o SKI park. G. nerád hovoril o svojom biznise a určite nie
pred svedkom. G. mal stretnutie so R. synom v hoteli Lux v Banskej Bystrici a vtedy sa mu mal vyhrážať
R. syn, ktorý bol na stretnutí s nejakým Rusom, prezývaným Gestapo. Vtedy sa G. prvýkrát zmienil pred
svedkom o tých vyhrážkach, podľa neho z dôvodu, lebo vedel, kde predtým pracoval a zvažoval podanie
trestného oznámenia. Či tak urobil, nevie. S odstupom času mu G. povedal, že toho Rusa prezývaného

Gestapo zatkli v Bielorusku a dostal vysoký trest.

G. mu povedal, keď sa bavili o SKI Parku, že to má právne dobre, akurát, že do toho vstúpil pán G..
Podľa neho F. G. čakal od neho nejakú reakciu a svedok reagoval len tak, aby si dával pozor, že to nie je
sranda. G. nemal rád, keď sa ho nejaké veci vypytoval. Raz sa ho pýtal na G. O. a nedopadlo to dobre.

G. mu povedal, keď sa bavili o pánovi G., že si to ošetrí cez G. O..

Na otázky svedok k veci odpovedal nasledovne. Naposledy sa s F. G. videl deň pred jeho vraždou,
lebo to sa zabudnúť nedá. Bolo to u neho v kancelárii. Na druhý deň mu G. mal doniesť CD pre dcéru
pod stromček, lebo to bolo tesne pred Vianocami. V deň G. vraždy bol v Miky bare, čo je asi odhadom

vzdušnou čiarou 500 metrov od miesta činu. Ppartia, čo hrávajú futbal, tak v Miky bare mali ukončenie
roka - posedenie. Jednému z prítomných zazvonil telefón a povedal, že sa niečo stalo na Puškinovej
ulici v Prievidzi, lebo sú tam sanitky, páska, uzavretá ulica. Vedel, že na Puškinovej býva F. G., zavolal
preto bývalému kolegovi, či nevie, čo sa stalo na Puškinovej. Do telefónu mu povedal, že zastrelili G.,
tak volali F. G. skrz priezviska jeho mamy G..

Svedok osobne R. nepozná, nikdy sa s ním nestretol. Následne si robil vlastné zistenia, tak vie, že je to
ruský podnikateľ na Slovensku, má veľkú vilu v Bojniciach, je to vášnivý hráč hazardných hier a vie, že
založil sieť firiem obchodujúcich s ropnými produktmi. Predtým pracoval v Bielorusku v meste Mozyr na
vysokej funkcii nejakej rafinérky. So Z. sa svedok nikdy osobne nestretol. Osobu menom Z. U. nepozná.

PosmrtiF.G.sasvedoksnažilztakéhoľudskéhohľadiskapomôcťdružkeF.G..Finančnejejnepomáhal.
Viacmenej išlo o podporu v oblasti nejakých rád a išlo aj o psychickú podporu.

Vzťah F. G. a G. O. bol podľa svedka nadštandardný. F. mu nikdy nepovedal, či mal s G.om O.m nejaké

obchodné aktivity, preto sa k tomuto vyjadriť nevie. Čo vie, boli rodinní priatelia, lebo pani S. sa poznala
s O.vou manželkou. Svedok sa s G.om O.m nepoznal, nikdy sa nestretli. Osobne nepozná mamu F. G.,
lebo sa nikdy nestretli. Vie o koho ide. Mal s ňou skôr nepríjemnosti v súvislosti s touto vecou, pretože
nejakí „dobráci" policajti jej boli povedať, že za vraždou F. G. je možno on. Zo začiatku mu to síce prišloúsmevné, ale neskôr, keď zistil, že sa s touto verziou skutočne seriózne pracuje a pani G. po Prievidzi
rozprávala jeho meno v tejto súvislosti, to už ho začalo trošku hnevať. Neskôr sa dozvedel, že pani G.
vo veľkom holduje alkoholu, tak podľa neho to súviselo s tým. Myslel si, že sa pôjde za ňou porozprávať,

napokon to neurobil, lebo v tom nevidel nejaký zmysel.

Po smrti poškodeného sa pýtal ako dopadla kauza SKI Parku Ružomberok a to hlavne L. S., lebo tá
musela potom tieto veci riešiť. Ona mu povedala, že s tým nechce nič mať a vráti plné moci a celú kauzu
Z.. Či tak urobila, svedok nevie. Svedok vie, že v rokoch 2005-2006 chodil F. G. na viaceré stretnutia

kvôli biznisu.

Či mal F. G. nejakú osobu, ktorej by sa zveroval, k tomu sa vyjadriť nevie. Osoby, s ktorými v mieste
bydliska komunikoval asi najviac, by mohli byť S. O., ďalej W., to je priezvisko, U. O., A. F.. Komunikoval s
O. z Nitry a s G.om O.m, ale známych mal podstatne viac. Vie z počutia, že pani G. o tom, o kom vedela,
že má s ním jej syn F. nejaký biznis, tak ho označovala za vraha jej syna. Bol to napr. R., bratia O..

Nevie povedať, čo R. syn doslova povedal ako vyhrážku G.u, podľa svedka to bolo skôr také nepriame
vyhrážanie. F. G. mal rozpožičaných viac peňazí a pripúšťa, že možno vypovedal o nejakej pôžičke
pred G. smrťou. Čo sa týka pôžičky pre Z. U., to vlastne nebola pôžička, ale to išlo o colnú zábezpeku,
výšku sumy si nepamätá. A pani S. bola za ním, že čo má robiť, lebo U. ju po smrti F. G. o tieto peniaze

pripravil, nevrátil ich.

Nevie sa vyjadriť k pozadiu sporu medzi F. G. a R.m, ani k času, ako dlho tento spor mal trvať. Vie, že G.
O. pomáhal F.ovi G.u v súvislosti so SKI Parkom Ružomberok, ale toto nebolo určené pre jeho uši. Pred
ním sa F. G. o tomto nevyjadroval. Svedok varoval F. G., že to nie je sranda ohľadne G. a to z dôvodu,

že v minulosti pôsobil ako policajt na ÚBOK-u. V čase pred vraždou pozoroval na F.ovi G., že mal nejaké
obavy, bol citlivejší na všetko z dôvodu, že sa mu narodil syn a raz pred svedkom povedal, že pokiaľ by
cítil extrémne nejaké ohrozenie, tak radšej by od toho a myslel tým SKI Park, odstúpil. Toto vyjadrenie
G. odznelo po tom, ako vstúpil pán G. do veci ohľadne SKI parku. Na G. bola extrémne viditeľná zmena
v správaní približne 3 mesiace pred jeho zavraždením. Začínal sa viac kontrolovať, mal pocit, že sa za

ním vozia nejaké autá a začal nosiť zbraň. F. G. mu nijako nešpecifikoval tie vozidlá, o ktorých mal pocit,
že sa za ním vozia. On pre F. G. nikdy nevykonával lustrácie nijakých vozidiel a ani takúto možnosť
nemal. Svedok sa síce opýtal F. G. na tie autá, ale nedostal od neho odpoveď. Jediné opatrenie bolo,
že svedok G. niekoľkokrát z jeho kancelárie doprevádzal svojím autom.

Do detailov mu F. G. nehovoril o tom, že sa stretáva s nejakými osobami ohľadne SKI Park a že s nimi
rokuje, vie však, že so R.m sa úplne odmietol stretávať. Nevie počet stretnutí G. s Ing. G., on nebol
prítomný pri rokovaniach F. G. s Ing. G..

Svedok pozná meno JUDr. N., vie, že to bol právnik pána G., toto vedel ešte zo svojej policajnej praxe.

Svedok nevie o tom, že by sa mali s obžalovaným stretnúť buď v decembri 2006 alebo v januári 2007
a mali by sa spolu dohodnúť ohľadom SKI parku, F. G. mu to nehovoril. Jeho stretnutia s F. G. boli skôr
nepravidelné. Nevie, kedy G. O. odišiel zo Slovenska, vie to len z novín, bolo to pred zavraždením F.
G.. F. G. pred ním odchod G. O. nijako nekomentoval.

Svedok napokon uviedol, že F. G. mu hovoril, že Ing. G. do veci vstúpil tak, že chcel celý ten SKI park
pre seba. Aj s odstupom času to svedok vyhodnocuje tak, že určite to G.u neprospelo, že do toho vstúpil
Ing. G..

Obžalovaný Ing. H. G. na výpoveď svedka U. reagoval tak, že svedok vypovedal, že F. G. mal spor so

R.m kvôli SKI parku, kde je mu známe jedno stretnutie F. G. so R. synom a ešte jedným občanom Ruska,
kde sa mu mal R. syn vyhrážať. Iba tento svedok vypovedal, že mu F. G. povedal, že do sporu G. - R.,
vstúpil obžalovaný, pričom obžalovaný do žiadneho sporu R. - G. nevstúpil, on len požičal R. peniaze
a až následný vývoj udalostí ho donútil prikloniť sa na jednu stranu. Následne ukončil všetky kontakty s
pánom R.m a dohodol sa na spolupráci ohľadom SKI parku s F. G..

Postupom podľa § 263 ods. 1 Trestného poriadku so súhlasom prokurátora a obžalovaného boli
prečítané výpovede viacerých nižšie uvedených svedkov, čím boli zistené nasledujúce skutočnosti.Svedkyňa O. Z. vo výpovedi zo dňa 02.07.2019 ( č. l. 1821-1829, zv. VII) vypovedala, že v decembri
2006 bola v Prievidzi. Svoje auto Audi A3 mala v servise a mala požičaný VW Passat, na farbu si už
nepamätá. išla do Prievidze sama. Medzi činžiakmi bolo parkovisko a tam ju čakal R. D.. Miesto, kde

má prísť vedela preto, že tam už spolu bol asi tak dva týždne pred tým a vtedy jej ukázal miesto, kde
má prísť keď jej povie. Z. sa v Prievidzi v sobotu ráno. Naspäť išli spolu, pamätá si, že cestou naspäť
boli niekde na raňajkách. Išla tam na príkaz D., kým žila s D..

Svedok D. O. vo výpovedi zo dňa 04.06.2019 ( č. l. 1838-1852, zv. VII) uviedol, že nemá vedomosť o

tom, že by sa skupina „Takáčovci" angažovala v SKI Parku Ružomberok a nevie o tom, že by sa H. G.
angažoval v SKI Parku Ružomberok. Nevie o tom, či L. Z. sprostredkoval alebo objednal nejakú trestnú
činnosť u Z.ovcov, a ani že Z.ovci vykonali nejakú prácu pre H.a G..

Svedkyňa O. B. vo výpovedi zo dňa 02.11.2018 ( č. l. 1858-1862, zv. VII) uviedla, že počula nejaké zvuky,
čo pripomínali petardy. Potom videla osobu v čiernom, nevie, či táto osoba vybehla z polootvorenej

brány alebo preskočila plot. Osoba utekala dole po ulici, podľa typu postavy to bol muž, postava nebola
vysoká, ani nejaká mohutná, ona má 170 cm, tak tá osoba mohla mať 175-180 cm. Čo si všimla, tým si
je istá aj s odstupom času, že tá osoba nemala pokrývku hlavy. Postava mala asi krátke vlasy. Tá osoba
mohla mať tak do 80 kíl. Síce bola tma a tá osoba bola v čiernom, ale vzhľadom na výšku a pohyb tej
osoby by to tak tipovala.

Svedok Mgr. A. G. vo svojej výpovedi zo dňa 07.11.2018 a 29.05.2019 ( č. l. 1863-1870, zv. VII) uviedol,
že o vražde poškodeného nič nevie. Býva v obytnom dome na ulici A. Hlinku XXX/XX v Prievidzi. Po tom,
čo mu bol spresnený predmet výsluchu vypovedal, že bol navštívený príslušníkom polície, ktorý sa pýtal
v bytovke na osoby, ktoré by si mohli pamätať podozrivé vozidlo, ktoré bolo odparkované za činžiakom

na nádvornej časti. Pamätá si na také vozidlo, nevedel, ktorý to bol rok. Parkovalo tam dlhšiu dobu
vozidlo tmavej farby, malo dymové sklá a myslí si, že bolo to vozidlo Mercedes. Vie, že uvedené vozidlo
parkovalo medzi smetiakmi v tom čase. Toto vozidlo tam mohlo byť tak týždeň, jeden a pol týždňa. Rok,
kedy bol zastrelený F. G. si nepamatá.

Svedok H. P. vo svojej výpovedi zo dňa v 23.05.2019 (č. l. 1917-1923, zv. VIII) uviedol, že ku skutku
nevie povedať nič. Meno poškodeného F. G. nikdy nepočul, o nejakom takom prípade v Prievidzi nikdy
nepočul. H.a G. nepozná, ak má prezývku „G.", tak O. spomínal nejakého „G.", asi že sú kamaráti, ale či
je to G. nevie. Nevie, či osoba s prezývkou „G." patrí do nejakej skupiny. Nevie o tom, že by si skupina
„Takáčovci" objednávala niečo u Z.ovcov a tiež nemá vedomosť o tom, že by L. Z. niečo také vybavoval.

SvedokO.P.navýsluchudňa10.07.2019uviedol(č.l.1924-1932,zv.VIII.),žepoškodenéhoF.G.poznal
cez G. O.. On bol podnikateľ, zopár krát sa s ním stretol, bližšie sa ale nestretávali. Nevie presne uviesť,
v čom podnikal, ale ak si dobre spomína, tak kupoval od správcov konkurzných podstát pohľadávky.
Raz ho G. O. a F. G. požiadali, či by vedel vybaviť bezpečnostnú službu na stráženie objektu SKI Parku

Ružomberok. Konkrétne si nepomína, v ktorom roku to bolo, ale išlo asi o to, že niečo F. G. získal,
nejaký podiel v tom SKI Parku. Neodohralo sa tam nič zvláštne. Nemá vedomosť o žiadnom stretnutí F.
G. po vyhlásení konkurzu SKI Park Ružomberok a.s. v priestoroch SKI Parku v Ružomberku s väčšou
skupinou ľudí ako náprotivnou skupinou. Nevie o tom že by malo byť F.ovi G.u nejakým spôsobom
vyhrážané.

Svedok H. S. pri výsluchu v dňoch 4.07.2019 a z 18.12.2019 (č. l. 1940-1952, zv. VIII) uviedol, že ku
skutku nevie povedať nič. Meno poškodeného F. G. mu nič nehovorí. Nevie o tom, že skupina „Z.ovci" sa
angažovala ohľadne lyžiarskeho strediska SKI Park Ružomberok, vie len, že na Králikoch za Banskou
Bystricou mali „Z.ovci" nejakú chatu.

Svedok O. S. pri výsluchu dňa 02.09.2019 (č. l. 1985-1991, zv. VIII.) uviedol, že to, čo sa stalo, sa stalo
strašne dávno, pamätá si to len už čiastočne. V ten deň prišiel domov okolo 20.00 hod. Jeho kamarát
A. T., tam už bol na aute. Svedok je náprotivný sused oproti vstupu do garáže, kde parkoval F. G.. Bol
pred domom s T., keď sa priblížilo auto F. G.. Pozdravili sa rukou a G. si otvoril bránu a čakal, kým sa

mu otvorí vjazd. Potom svedok vošiel a spravil asi desať krokov od auta smerom k sebe do garáže, lebo
chcel ísť po peniaze a vtom začul dve dávky. Bolo to také pukanie. Akoby niekto niečo robil rapkáčom.
Otočil sa smerom k tomu pukaniu a tam zbadal chlapa, bol celý v čiernom a stál na pravom rohu vedľa
F.. Ako sa na seba pozreli, zvrieskol, "kurva tam sa strieľa", chlap ho vtedy zbadal a dal jeden výstrel.Jeden výstrel to bol isto a potom preskočil plot, bežal dole po celej ulici. Svedok vie, že chlapovi niečo
padlo ako preskočil plot, musel sa vrátiť pre to a zdvihnúť to. Jeho rodičia strieľanie vôbec nepočuli, o
ničom nevedeli, preto si myslí, že to muselo byť s tlmičom. Čakal, kým prídu policajti. Keď prišli policajti,

zapísali si ho, potom až ráno vypovedal.

Svedokdodal,ževidelvykonanierekonštrukcienamieste,kdebolčlovekzviazanývkukle.Priporovnaní
postavy v kukle, čo videl pri rekonštrukcii s postavou páchateľa, ktorého videl pri streľbe uviedol, že tá
postava pri rekonštrukcii bola pevnejšia. Páchateľ bol celý v čiernom, mal tmavé oblečenie, bližšie ho ale

popísať nevie, chlap mal kuklu, bol štíhlejšej postavy, výškovo mohli byť rovnako. Podľa svedka chlapovi
pri úteku vypadla zbraň, asi „škorpík", aký vídava v televízii. F. G. si pamätá ako podnikateľa, čo bol
podivín a o jeho aktivitách nevie nič. Vie len, že mal veľa peňazí.

Svedok F. G. pri výsluchu dňa 14.10.2019 (č. l. 2050-2058, zv. VIII.), uviedol, že ku skutku vraždy nemá
žiadne poznatky. S bratom podnikali každý v úplne inej oblasti. On sa zaoberal montážou elektroniky,

a brat bol taký väčší podnikateľ. Naposledy s bratom hovoril pár týždňov pred vraždou, vzhľadom na
odstup času už ale nevie presne kedy. Prehodili si pár slov, to bolo všetko. S bratom si volávali častejšie.
Toto ale nebolo na dennej báze. O skutku sa dozvedel tak, že ho o tomto informovala v ten deň, keď sa
to stalo jeho sestra G. G.. Potom išiel na miesto činu a tam bol s políciou až do rána.

Čo sa týka vzťahov, vie, že brat na neho napísal spoločnosť Estate Fund s.r.o., to bolo tak, že on mu
zavolal,žepotrebujenanehonapísaťjednuspoločnosťaakontotopotreboval,taksvedokstýmsúhlasil.
Vysvetlil mu, že sú tam nejaké problémy, ale nič bližšie o tom nepovedal. Po smrti F. G. túto spoločnosť
vrátil L.. Aj keď bola spoločnosť napísaná na neho, všetko riadil F. kompletne. Čo sa týka prepisu firmy
na neho, to riešil F. a na L. riešila L.. Vie, že právne služby pre F. robila pani O..

F. podnikal so spoločnosťami Slovpetrol a potom mal ešte niečo, ale to už presne nevie, ako sa volali.
F. G. obchodoval so všetkým možným a nemožným. S ním to ale svedok nerozoberal. Nevie, či mal
F. z niečoho strach, nikdy sa o tom nebavili. Posledný týždeň si všimol, že F. je akýsi divný, avšak
nespomínal, že by mal nejaké problémy. Nesprával sa štandardne, pretože keď s ním telefonoval, poznal
to po hlase, vedel, že je v strese. Pred tým boli asi 2 týždne na obede spoločnom, už aj tam bol

jednoducho iný. O aktivitách týkajúcich sa SKI Parku Ružomberok sa s ním F. nerozprával, nevie o nich
nič. Osobu F. M. a H.a G. nepozná.

Súd oboznámil údaje z verejne dostupných zdrojov, a to informácie zo stránky vlády Austrálie,
Ministerstva vnútra Austrálie aktualizované dňa 31.07.2020 týkajúce sa cestovania občanov v súvislosti

s prijatými opatreniami pre COVID -19. Zistené informácie boli základom pre postup súdu podľa § 263
ods. 3 písm. a) Trestného poriadku, podľa ktorého bola prečítaná výpoveď svedka F. M. z 02.11.2019 a
z 03.11.2019 (č. l. 2103-2137, zv. VIII.), lebo tento svedok sa dlhodobo zdržuje v zahraničí a zároveň v
uvedenom období platili aj v Austrálii prísne pravidlá obmedzujúce až zakazujúce cezhraničný pohyb.

Svedok F. M. k veci vypovedal nasledujúce podstatné skutočnosti. Potvrdil, že poškodeného F. G. poznal
a prvýkrát sa s ním stretol niekedy v roku 1998. Vtedy sa skamarátili, boli veľmi dobrí priatelia. Boli v
každodennom kontakte.

Čo sa týka vraždy F. G., tak mu v noci, keď sa to stalo, volal nejaký príslušník kriminálky zo Žiliny a po

telefóne mu oznámili, čo sa stalo. Naposledy bol v kontakte s poškodeným v deň vraždy, telefonoval s
ním. Nemal nijaké informácie o jeho obchodných aktivitách, okrem jeho snahy dostať sa v konkurze ku
SKI Parku Ružomberok. Motívom vraždy mohol byť spor v konkurze o SKI Park Ružomberok. Svedok
vie, že G. bol veriteľom SKI Parku cez jednu zo svojich firiem. A dohodol sa na spolupráci s bývalými
partnermi pána R. a to pánom Z. s O., od ktorých získal pohľadávky voči SKI parku a na základe nich

sa snažil vyhlásil konkurz na SKI Park. To sa mu aj podarilo v roku 2005. Nakoľko obidvaja aj pán G.
aj G. s pánom N. tvrdili, že obidvaja vlastnia identické pohľadávky voči SKI Parku, tak im vysvetlil celú
tú genézu.

Pán G. po svojom prepustení z vyšetrovacej väzby intenzívne pracoval na vyhlásení konkurzu SKI Parku

a po tom, ako bol konkurz vyhlásený mu zavolal, nech príde za ním do jeho kancelárie. Povedal mu,
že bol včera vyhlásený konkurz, bolo to v piatok v novembri roku 2005 a došlo k nejakej potýčke na
parkovisku pred hotelom Hrabovo, resp. kabínkovou lanovkou, kde sa stretli ľudia bezpečnostnej služby
objednanej správkyňou konkurznej podstaty a ľuďmi od pána G.. Informácia bola od Pána G. taká,že to bolo veľmi napäté a na otázku, ako skončilo to stretnutie odpovedal, že tí chlapci od pána G.
sa stiahli a nechali bezpečnostnú službu nominovanú správkyňou konkurznej podstaty, aby nedošlo k
vynášaniu nejakých dokumentov, ktoré mali byť v účtovníctve. G. ho zavolal do kancelárie, bolo to v

sobotu ráno, deň po vyhlásení konkurzu a povedal mu, aby si dával pozor s kým sa rozpráva a o čom
sa rozpráva a čo sa okolo deje a povedal, že tým ľuďom, ktorými myslel pána G. a spol. nemôže veriť a
nesmie ich podceňovať. Následne vybral z trezora pištoľ, ktorý od vtedy nosil stále pri sebe. A povedal
ešte jednu vetu, že či dali dole 100 alebo 102 ľudí, to nie je veľký rozdiel. Myslel tým skupinu ľudí od
pána G.. Potom vlastne komunikoval pán G. so správkyňou konkurznej podstaty, ktorá ho menovala

do funkcie výkonného riaditeľa SKI Parku Ružomberok a viacmenej sa tam diali len procesné úkony v
rámci konkurzného konania.

Svedok vedel, že pán R. sa nepohodol a rozišiel s pánom G., lebo bol predvolaný na podanie vysvetlenia
ohľadom krádeže akcií SKI Parku Ružomberok, kde ozrejmil situáciu a potvrdil, že akcie SKI Parku boli
prevedené zo R. na firmu pána G. právoplatne. Následne na to R. oslovil pána I. Valka a skupinu okolo

Piťovcov a ohľadne tohto sa stretli aj pán G. s pánom N. , kde ho pán N. informoval o tom, že R. začal
spolupracovať s týmito ľuďmi, nakoľko do hry vstúpil pán Z. z Dunajskej Stredy, ktorý sa aj na schôdzi
veriteľov prezentoval ako vlastník pohľadávok voči SKI Parku. To de facto bol už tretí subjekt, ktorý si
nárokoval na tie isté pohľadávky. Schôdza veriteľov, kde bol pán Z., bola už po smrti pána G.. Ešte v
čase keď pán O. N. riešil spoluprácu pána G. s pánom R.m, rokovali vlastne len so R. synom Z., s

ktorým bola ľahká spolupráca, lebo bol na drogách , na alkohole.

Po smrti pána G. sa snažil zistiť situáciu ohľadne konkurzu a tam sa udiala schôdza veriteľov, na
ktorej takmer došlo k schváleniu speňažovania majetku, ale boli podané rôzne námietky na Generálnu
prokuratúru SR, na základe čoho potom rozhodoval o oprávnenosti konkurzu senát Najvyššieho súdu

SR, ktorý ho aj v auguste roku 2007 zrušil.

Pokiaľ bol prítomný pri rokovaniach aj G. O., tak F. G. bol s G.om O.m veľmi dobrý kamarát a cítil potrebu,
že vo veci SKI Parku Ružomberok bude potrebovať aj iné krytie ako len právne, pretože si uvedomoval,
že všetci ľudia, ktorí sa okolo SKI Parku pohybovali sú nevyspytateľní. Ešte aj po smrti G., keď bol O.

na úteku a stále prebiehal konkurz na SKI Park, sa s ním stretol jeden z F.ových kamarátov, ktorý mu
odovzdal odkaz od G. O., že ak sa SKI Park vyrieši v prospech F.ových firiem, nech nezabúda, že G.
tam má tiež podiel.

Po úteku G. O. boli viditeľné zmeny v správaní pána G.. Bol omnoho viacej obozretný, prestal aj

komunikovať ohľadne SKI Parku, čo sa tam deje, čo sa ide diať a prestal používať kreditné karty, keď
išli na stretnutie, všetko platil svedok, G. mu potom dal peniaze a začal používať šifrované telefónne
rozhovory, na čo svedkovi dal zvláštny telefón, ktorý mal mať len na komunikáciu s F. a prestal rozprávať
kde ide.

Svedok vypovedal aj o tom, že po vražde F. G. ho kontaktoval pán G. a pýtal sa svedka na jeho výpoveď
ohľadne vraždy F. G.. Svedok mu povedal, že vypovedal tak, že jediný, kto F.ovi G.u otvorene hrozil,
bol R. vtedy, keď F. G. vyhodil z kancelárie a R. povedal, že to bude riešiť iným spôsobom. Na tieto
slová pán G. reagoval tak, že svedkovi povedal, že mali s F. G. dohodu, že pán G. si nechá peniaze
a pán G. si nechá SKI Park.

Obžalovaný sa k prečítaným výpovediam svedka M. vyjadril nasledovne. Prvý výsluch bol vykonaný
pred vznesením obvinenia. K druhej výpovedi svedka sa obžalovaný vyjadril tak, že mal s poškodeným
F. G. dohodu ohľadne strediska, zároveň ale obžalovaný tvrdil, že svedok o dohode obžalovaného s
F. G. v podstate nič nevedel, keďže F. s ním prestal ohľadne strediska komunikovať v čase, keď G. O.

zmizol a obžalovaný svedkovi ich dohodu spomenul len tak okrajovo. Za zrušením konkurzu stál R.,
ktorý to aj svojou výpoveďou potvrdil.

Svedok O. S. pri výsluchu dňa 03.01.2020 (č. l. 2162-2167, zv. 8) uviedol, že Ing. H.a G. pozná iba z
videnia. L. Z. pozná odvtedy, ako robil inštruktora v Astre. Poškodeného nepozná. R. D. registruje. Z.

pozná. Z. bol divný človek, on bol na antidepresívach stále, bolo dosť ťažké predvídať, ako sa správal.
Nikoho z Dunajskej Stredy okrem „Y." nepozná. Osoby Kristián G., I. O. a V. F. a H. Z. vôbec nepozná.
Svedkova prezývka bola „Olovo", tak ho volajú. G. pozná len z videnia, a nevie o vzťahu G. a Z.. Opríslušnosti G. a Z. k skupine „Takáčovci" sa dočítal len z novín. Nevie o žiadnej súvislosti G. a SKI Park
Ružomberok, jediné čo vie je, že G. bol z Ružomberka.

Svedok D. B. pri výsluchu dňa 07.01.2020 (č. l. 2168-2173, zv. 8) vypovedal, že Ing. H.a G. a L. Z.
nepozná. Ku vražde v Prievidzi nevie uviesť žiadne skutočnosti. R. D. nepozná. F. M. pozná, bol nejako
spojený so Ski Parkom Ružomberok. V. R. pozná, taktiež v tom čase bol majiteľom SKI Parku spolu
aj s mestom.

Svedok O. C. pri výsluchu dňa 09.01.2020 (č. l. 2174-2183, zv. 8) vypovedal, že pozná Ing. H.a G. a L.
Z.. S Ing. G. sa pozná 35 rokov zo športovej oblasti. L. Z. pozná 12 až 15 rokov. Poškodeného F. G.
videl asi dvakrát u správkyni konkurznej podstaty JUDr. H.. Bolo to formálne stretnutie, bez osobného
kontaktu. Správkyňa konkurznej podstaty zvolala stretnutie veriteľov kvôli prihláškam do konkurzu. Tam
sa stretli. Svedok tam bol za Ski Ružomberok s.r.o.

K samotnej vražde, k jej priebehu, motívu svedok nevie povedať nič. Na pána G. nemal ani telefónne
číslo, nerozprával sa s ním. Osoby G., D. a Z. nepozná. Vie, že F. G. mal nejakú pohľadávku, ktorej
výšku nevie uviesť. Navyše v týchto veciach ich zastupoval JUDr. N., pretože on nie je právnik.
JUDr. N. zastupoval Ski Ružomberok s.r.o. Svedok bol konateľom spolu so R.m a poverili JUDr. N.,
aby zastupoval Ski Ružomberok s.r.o. v rámci konkurzu vedenom na KS Banská Bystrica pod č.k.:

27KM9/2005. SvedoknemaldohodusF.G.ohľadnepostupuvrámcikonkurzunaSkiParkRužomberok,
nikdy s ním nehovoril. Za spoločnosť Ski Ružomberok jednal vo veci konkurzu svedok pán R. a hlavne
JUDr. N..

Svedok nemá vedomosť, že by niekto uzavrel dohodu s F. G. ohľadne spoločného postupu v rámci

konkurzu na Ski Park Ružomberok. JUDr. N. reálne vykonával činnosť za Ski Ružomberok s.r.o. Účel
založenia s.r.o. s pánom R.m bol taký, že do tejto spoločnosti bola urobená pôžička a tá s.r.o. bola takou
zárukou. JUDr. N. mu vysvetľoval vec tak, že ak sa urobí pôžička do SKI Ružomberok s.r.o., tak pán R.
môže použiť tieto peniaze do Lyžiarskej spoločnosti v Ružomberku. Pôžičku poskytol R. Ing. G. a O. S..
Po predkložení fotokópie splnomocnenia na JUDr. O. N.a za Ski Ružomberok s.r.o., ktorú mali podpísať

svedok a V. R. vo veci návrhu na vyhlásenie exekúcie sa svedok vyjadril, že ide o jeho podpis a toto
plnomocenstvo udelil. Podľa názoru svedka JUDr. N. zo svedka spravil vlastne bieleho koňa.

Svedok Ing. A. D. pri výsluchu dňa 21.01.2020 (č. l. 2191-2199, zv. 9) k veci vypovedal, že L. Z.
nepozná a pozná Ing. H.a G.. Spoznal ho asi na prelome rokov 2005-2006, keď ešte fungoval SKI Park

Ružomberok a.s. a svedok sa zúčastnil zasadnutia predstavenstva SKI Parku, ktorého bol členom a
malo sa rokovať ohľadom prebratia SKI Parku pánom G. od pán R.. Poškodeného F. G. nepozná. K
samotnému skutku nevie nič uviesť. R. D., G. G.a a H. Z.a nepozná.

V SKI Parku Ružomberok a.s., či v spoločnostiach spojených so SKI Parkom robí doteraz. Za SKI Park

Ružomberok a.s. začal robiť v roku 2002 ako vedúci prevádzky horských dopravných zariadení. Potom
Ski park išiel do konkurzu, to bol vlastne prvý konkurz, kedy nastúpila správkyňa konkurznej podstaty
JUDr. H., to bol rok 2006, 2005. Pod ňou fungovali asi rok, kedy došlo následne k zrušeniu konkurzu
Najvyšším súdom SR. Po SKIi Park a.s. bola založená spoločnosť Prvá ružomberská lyžiarska a.s.,
ktorá vlastne prevádzkovala SKI Park ako taký fyzicky, lebo Ski Park a.s. išiel do ďalšieho konkurzu a

aby to stredisko nepadlo na hubu, bolo treba sa dohodnúť na prevádzkovaní a na základe toho bola
založená Prvá Lyžiarska a.s.. V tom čase boli akcionármi SKI parku a.s. mesto a R.. Reálne rozhodoval
pán R. a dostal tú firmu do konkurzu, čo nastúpila JUDr. H.. K vyhláseniu konkurzu, kde bola JUDr. H.
vie, že to bolo za čudných okolností, že JUDr. H. prišla večer a obsadila dolnú stanicu lanovky, kde boli
kancelárie a všetko. Vtedy prišla s nejakou SBS-kou.

Svedok L. D. pri výsluchu dňa 24.01.2020 (č. l. 2200-2208, zv. 9) k veci vypovedal že L. Z. nepozná
a obžalovaného Ing. H.a G. pozná, lebo pán G. začal podnikať v Ružomberku v lyžiarskom stredisku.
Spoločnosť, ktorú zastupuje CPI Slovakia, bola jeden z najväčších investorov do ubytovacích kapacít v
C. doline. Poškodeného F. G. nepozná osobne, netuší kto to je. K samotnému skutku nevie nič uviesť. V

SKI Parku bola situácia chaotická, nakoľko pán R. mal väčšinu akcií a správal sa tam dosť dominantne a
nerešpektoval postupy druhého akcionára, robil tam zásahy do vyťahovania peňazí z účtu, čo používal
na iné činnosti, na čo svedok upozorňoval aj vedenie, aby mali vytvorený ochranný mechanizmus
prístupu na účty. Toto nebolo vypočuté a pán R. sa správal ako monopolný vlastník.Podľa svedka boli vytvorené fiktívne pôžičky, ktoré R. sám sebe ako keby požičiaval, úročil si ich a tvrdil,
že tam vkladal vlastné peniaze a môže si s tým robiť čo chce. Vie o tom, že v určitom čase bol vyhlásený

konkurz na SKI Park a.s. a žena bola správkyňa, v tom čase svedok už v spoločnosti pôsobil. V určitom
čase sa dozvedel, že pán R. hľadal kupujúceho svojich akcii, kde na trhu bolo asi viac záujemcov a v
konečnom dôsledku dostal informáciu, že sa R. dohodol o prevzatí akcií pánom G.. Od toho času pán
G. začal vystupovať ako vlastník a následne bola vytvorená spoločnosť Prvá Ružomberská lyžiarska.
Nevie, kto stál za vyhlásením konkurzu. Podľa svedka Ing. G. asi nebol nadšený, že mu vyhlásili konkurz

na firmu, ktorú chcel prevziať.

Obžalovaný k prečítanej výpovedi svedka poukázal na to, že pán R. cez fiktívne pôžičky tuneloval SKI
park, a.s. s odôvodnením, že tam vložil peniaze a môže si s tým robiť, či chce. Keďže im R. nevedel
vrátiť pôžičky, tak založil akcie SKI Parku a.s., riešil to JUDr. N.. Firma SKI Park, a.s. bola rozvrátená,
bolo do nej potrebné vložiť peniaze a tie zohnal JUDr. N..

Svedok Z. Z. pri výsluchu dňa 27.01.2020 (č. l. 2209-2218, zv. 9) vypovedal, že pozná Ing. H.a G. a
mali spor o SKI Park Ružomberok, ktorý je ukončený čo sa týka konkurzu, ale neboli mu vrátené akcie
SKI Parku. Svedok pozná aj R. D., G. G.a a H. Z.a. Vie, kto sú, ale nerobil s nimi žiaden biznis ani
neudržiaval kontakt.

Čo sa týka sporu s Ing. G. o SKI Park Ružomberok svedok uviedol, že on kúpil akcie SKI Parku
Ružomberok od pána R. asi v roku 2005-2006. Prešlo to zápisom v centrálnom depozitári CP v
Bratislave, kde bol prevod uskutočnený z firmy Forum Invest, ktorá vlastnila 56 % akcií SKI Parku
Ružomberok, a.s. a týchto 56 % akcií táto spoločnosť odpredala jeho spoločnosti Mergila Holding Ltd.

Následne zvolal valné predstavenstvo, kde chcel vymeniť predstavenstvo a dozornú radu. Po dvoch
alebo troch týždňoch zistil, že akcie, ktoré boli na neho prevedené, nepatria jeho firme, ale patria firme
K.S.I., ktorej majiteľom aj konateľom bol Ing. G.. Na centrálny depozitár išiel zistiť, čo sa stalo a tam
mu bolo oznámené, že na základe plnej moci udelenej JUDr. O. N.ovi bol uskutočnený prevod akcií z
Forum Investu na K.S.I. Následne Ing. G. zvolal valnú hromadu a vymenil predstavenstvo a dozornú

radu. To bolo v roku 2006-2007. Svedok podal trestné oznámenie, ale JUDr. N. náhle skonal, tak nikto
nebol potrestaný a akcie mu do dnešného dňa vrátené neboli napriek tomu, že vyhral niekoľko sporov.
Medzitým Ing. G. zaťažil majetok fiktívnymi zmluvami o pôžičke. SKI Park a.s. ich neplatila, následne
vyhlásili exekúciu, ktorú viedol JUDr. K.. Svedok sa zúčastnil aj dražby, videl ako to prebiehalo, Ing. G.
to odkúpil ako fyzická osoba, bol tam nehnuteľný majetok - pozemky a stanica, kde sú lanovky. Napriek

tomu, že tú dražbu napadol, dražba prebehla. Nepamätá si ako to dopadlo. Svedok začal exekvovať
SKI Park, pretože všetky hnuteľné veci boli založené na jeho spoločnosť a tak zablokoval peniaze, čo
Ing. G. zaplatil a oni sa k nim nevedeli dostať. Potom sa začali súdiť, aby im boli vrátené akcie, súdny
spor prebiehal 10 rokov. Súd skončil tak, že akcie právoplatne priznali im. Medzitým, keď zistili, že spor
prehrajú, Ski Park, a.s. prenajal celé stredisko vytvorenej spoločnosti Ski Park Ružomberok s.r.o. a cez

ňu prevádzkovali lanovky a prelievali peniaze. SKI Park a.s. nemal príjmy a nakoniec ho dali druhý krát
do konkurzu. Svedok sa pri prvom konkurze neangažoval. Angažoval sa až po tom, ako Ing. G. požičal
R. 25 mil. a ten mu mal vrátiť 30.

Keď kupoval akcie SKI Parku a.s., tak tento už nebol v konkurze. Konkurz bol zastavený generálnym

prokurátorom a zrušený. Vtedy sa na neho obrátil R., aby to kúpili. So R.m založili spoločnú firmu.
R. chcel od neho, aby on vyplatil za R. G. pohľadávku, čo mal proti nemu. G. to nechcel. Oni chceli
dostať všetko za 30 miliónov a SKI Park mal hodnotu 200-250 miliónov v časti podielu R.. Na Ski Park
Ružomberok a.s. prebehli dve exekúcie. G. exekúcia to bol podvod zmocniť sa majetku spoločnosti.
JUDr. N. bol advokát, ktorý zastupoval záujmy R. a G.. Náhle zomrel vtedy, keď sa zistilo, že podpis na

prevod akcií na SKI Park Ružomberok a.s. na stredisku cenných papierov bol sfalšovaný. Celé to bol
podvod. Na stretnutí s G., ktoré zorganizoval N., požiadal o nápravu stavu v Ski Parku, na čo mu G.
povedal, že on to má legitímne a že to dokáže na súde. Tiež mu povedal, že skočil do rozbehnutého
vlaku, do ktorého skočiť nemal, že to bol jeho biznis, do ktorého sa miešať nemal, tak to riešili právnou
cestou. Ing. G. mal blízko k skupine „Takáčovci".

Obžalovaný k prečítanej výpoveď svedka poukázal na to, že svedok potvrdil požičanie peňazí R., ktorý
peniaze nevrátil. Svedok potvrdil, že boli vedené dve exekúcie. Obžalovaný vyjadril presvedčenie,
že išlo o zámer zrušiť konkurz a následne exekúciou sa dostať k majetku, čím by bol obžalovanývyšachovaný z hry a nemuseli by mu vrátiť jeho pôžičky. Svedok potvrdil to, že obžalovaný mal spory
kvôli SKI Parku so R.m. Obžalovaný potvrdil, že sa so Z. sporili o tie isté akcie po tom, ako zistili, že
R. predal Z. rovnaké akcie. Všetko sa však dialo až po smrti G. a po zrušení konkurzu. Keď JUDr. N.

zistil, že akcie SKI Parku Ružomberku, a.s. boli predané Z. alebo nejakej jeho firme, išiel na stredisko
cenných papierov, kde po predložení jeho dokumentov, boli akcie prevedené na firmu KSI, čo bola v
tom čase firma obžalovaného. Keď sa N.a opýtal, prečo to tak urobil, vysvetlil mu, že to chcel zjednotiť.
Všetky pôžičky chcel zjednotiť a dal to pod jeho firmu KSI.

Svedok D. G. pri výsluchu dňa 24.02.2020 (č. l. 2254-2261, zv. 9) vypovedal, že pozná Ing. H.a G. ako
šéfa SBS, kde robil. G. a M. Takáč mu boli šéfovia v B.O.B. Security. L. Z. pod prezývkou „Balvan". pozná
len z videnia. K samotnému skutku vraždy nemá žiadnu vedomosť, poškodeného nepoznal.

Ďalej uviedol, že pozná R. D. z Dunajskej Stredy, bol vysoko postavený človek v skupine „Z.ovci". H.
Z.a pozná iba z počutia. G. G.a pozná ako vysoko postaveného človeka zo skupiny Z.ovcov. Svedok

bol odsúdený za členstvo v skupine „Takáčovcov. „Balvana" videl veľa krát sedieť s „Csontim", G.om a
N. v kasíne na námestí v Dunajskej Strede. Mohlo to byť od roku 2006 do roku 2010. Balvan mal vždy
ochranku, poznali ho všetci chalani od Takáčovcov, čo tam robili dlhé roky. Svedok uviedol, že G. patril
do skupiny „Takáčovci" a o „Balvanovi" počul, že patril k „Takáčovcom".

Utajený svedok č. 1 vo výpovedi z 30.10.2019 (č. l. 2060-2069, zv. 8) uviedol k veci nasledujúce
skutočnosti.

Nie je v príbuzenskom vzťahu so R. D. a L. Z.. K poškodenému F.ovi G.u uviedol, že s týmto sa
osobne poznal dlhšiu dobu a viac krát sa osobne stretli. Rozhovory týkajúce sa SKI Parku Ružomberok

sa najviac týkali osoby R., ktorého sa vec bezprostredne týkala. Od G. vedel, že R. je ruský štátny
občan, veľmi solventný, ktorý sa presťahoval na Slovensko, kde rozbehol viaceré obchodné aktivity.
Na Slovensku mal investovať do kúpy lyžiarskeho strediska SKI Park Ružomberok, ktoré mal kupovať
od firmy N. G.. Jeho spoločníkom mal byť občan Bieloruska, istý pán Z., a následne sa mali dostať do
obchodného sporu so R.m. Ako sa G. a R. dali dokopy nevie uviesť, ale vie že G. mal prevziať od Z.

pohľadávku, za ktorej vymoženie mal sľúbenú províziu. Keď začal G. vystupovať proti R., malo dôjsť zo
strany R. viackrát k rôznym vyhrážkam smerovaným na G.. R. sa následne mal spojiť s G., pretože mal
informácie, že ide o dosť vplyvného človeka v podsvetí. Neskôr, keď sa s F. stretol, tak sa F. smial a
hovoril, že je jedno koho za sebou R. má, pretože právny spor bude aj tak jednoznačný v prospech jeho a
Z., a že R. sa chystá oklamať aj G., pretože si od neho mal požičať 35 miliónov a ako zábezpeku mu mal

založiť akcie SKI Parku. F. mu potom spomenul, asi v roku 2005, že sa mu podarilo na SKI Park vyhlásiť
konkurz a v deň vyhlásenia konkurzu malo dôjsť k bizarnej situácii, na ktorú bol ale pripravený, pretože
mal informácie, že G. mal poslať do SKI Parku Ružomberok svojich ľudí, ktorí mali zmariť tento konkurz,
ale G. si to zabezpečil cez svojho priateľa G. O., ktorý tam mal tiež poslať svojich ľudí, bližšie mená nevie
uviesť. V objekte Ski Parku malo dôjsť k ostrej potýčke medzi týmito skupinami a F. povedal, že to musel

riešiť nejako telefonicky, že O. mal volať G., ktorý potom svojich ľudí stiahol. F. sa s G. poznal a stretol sa
s ním, mal mu aj povedať všetky právne veci okolo jeho pohľadávky a pohaľadávky Z., mal mu povedať
ako R. podviedol Z. ako aj ďalších. G. postupne prichádzal na to, že ho R. naozaj natiahol, a začal čoraz
intezívnejším spôsobom jednať s G.. Tu mu F. povedal, že má navrch, pretože má chytenú správkyňu
konkurznej podstaty, cez ktorú má zabezpečené, že zo strany G. nedôjde k žiadnym špinavostiam a bol

presvedčený že konkurz vyhrá.

Neskôr začal byť F. nervóznejší, pretože sa mal stretnúť osobne s G. na benzínovej pumpe v Žiari nad
Hronom, kde sa mu mal G. vyhrážať, že ak sa nedohodnú tak si vyrieši veci po svojom a SKI Park bude
aj tak jeho. F. vedel, že G. má kontakty na rôznych miestach, spomínal mu, že je osobným priateľom

T., miestneho podnikateľa, majiteľa SCP Ružomberok, taktiež cez rôznych ľudí mal mať kontakty v SIS
a polícii. Po tomto stretnutí mal F. kontaktovať O., že by potreboval ním zakryť chrbát v tomto spore.
Matne si spomína, že malo dôjsť k nejakému stretnutiu v Nitre pred OD Tesco, kde mal byť F. G. aj G. a
kde mal opätovne O. zasiahúť s tým, že malo dôjsť k ostrej výmene názorov a O. povedal, že F.ovi sa
neskriví ani vlas a má ho nechať G. na pokoji a vycúvať z toho preč.

Po odchode O. zo Slovenska sa G. nervozita podstatne zvýšila, začal veci riešiť opatrnejšie, často sa
kontroloval. Raz svedkovi povedal, že má pocit že ho monitorujú nejaké autá, dvakrát dokonca pred jeho
domom. Vie o tom, že G. mal dobrý kontakt aj v SKI Parku Ružomberok, mal to byť istý Ing. M., ktorýmal R. robiť riaditeľa. F. mu povedal, že si tam urobili poistku a M. využil vhodnú chvíľu a mal nejakým
spôsobom previesť na seba pozemok, ktorý má strategickú polohu vo vzťahu k celistvosti SKI Parku.
G. s M. sa mali poznať dlhšiu dobu.

Neskôr došlo k vražde F. G. a dostalo sa mu do uší, že M. malo byť tiež vyhrážané kvôli tomuto pozemku
zo strany G. a neskôr M. z obavy o svoj život mal ujsť zo Slovenska. Po vražde sa mali akcie SKI Parku
prostredníctvom N.a a údajne jeho sestry, ktorá robí na navyššom súde, nejakým spôsobom previesť
na SKI Ružomberok, alebo SKI Park, to už nevie, ale mal ich získať G.. Z celého tohto mu vychádza,

že motívom vraždy boli majetkové spory ohľadom Ski Parku. Tým, že R. v podstate podviedol aj G.
a tento si bol toho vedomý, vznikol vlastne trojlístok vzájomných nepriateľov, pretože každý chcel SKI
Park pre seba a R. sa prevodom spoločnosti na G. zo sporu fakticky sám vyautoval.

Prostredníctvom N.a a jeho konataktov sa údajne nejakým spôsobom hovorilo o antidatovaní nejakých
zápisníc a akcie sa podarilo previesť na G., mala to byť nejaká Prvá lyžiarska. G. ešte spomínal v

súvislosti s G. a vyhlásením exekúcie na Ski Park, že to boli jeho právne kľučky a ťahy, ktorými sa chce
dostať ku Ski Parku. G. sa snažil veci riešiť diplomaticky a G. sa snažil reálne informovať o právnom
stave, kde mu aj určite ukázal dokumenty týkajúce sa sporu a povedal, že G. určite nie je hlupák a
muselo mu byť jasné, že normálnym spôsobom SKI Park nedostane. Keď sa G. pýtal, že či nemá strach
povedal mu, že jeho sicher je O. o čom G. určite vie. F. svedkovi uviedol prvýkrát, že má obavu o svoj

život po stretnutí s G. na pumpe v Žiari nad Hronom, kde svedok prvýkrát videl, že F. je nervózny. Neskôr
videl, že jeho obavy sa stupňujú, pretože sa začal kontrolovať, a najviac to zaregistroval asi dva mesiace
pred jeho vraždou kedy mu povedal, že ho monitorujú nejaké autá.

Utajený svedok č. 1 vypovedal aj druhýkrát dňa 26.02.2020 (č. l. 2070-2078, zv. 8) a v podstate

zrekapituloval obsah výpovede z 30.10.2019.

Obžalovaný k prečítanej výpovedi svedka poukázal na to, že počas vyšetrovania vraždy F. G. v roku
2008-2010 ani F.ova žena, brat a ani jeho kamaráti nič nehovoria o tom, že sa obžalovaný s F. G. hádali
a majú mať spolu nejaký konflikt. V roku 2019 prichádza tzv. utajený svedok, ktorý všetko vie, všade bol

a popisuje udalosti, o ktorých ani obžalovaný nevie, že sa stali, konkrétne tie dve stretnutia na pumpe v
Žiari a na parkovisku Tesca. Výpoveď utajeného svedka je motivovaná snahou vykresliť obžalovaného
v čo najhoršom svetle a svojím svedectvom podporiť teóriu OČTK o motíve vraždy F. G.. Aby bola jeho
výpoveď zaujímavá pre OČTK, neváha utajený svedok klamať a vymýšľať si.

Obžalovaný do žiadneho sporu medzi F. G. a R.m nevstupoval. O žiadnom spore totiž ani nevedel, iba
požičal R. peniaze. Keby vedel o nejakom spore, nič by R. nepožičal. F. G. a G. O. ho kontaktovali, mali
dve stretnutia v hoteli Holliday Inn, kde obžalovanému povedali, že aj oni mali pohľadávky na SKI Park.
Iba sa dohodli, že si to celé zanalyzuje a znova sa stretnú. Vôbec nemal záujem o SKI Park v tej dobe,
iba aby sa mu vrátili peniaze.

Nie je pravda, že obžalovaný mal poslať do Ružomberka svojich ľudí na niekoľkých autách. O
demonštráciu sily išlo zo strany G. a O.. Práve vtedy sa obžalovaný dozvedel, že bol vyhlásený konkurz
na SKI Park Ružomberok a je tam ochranka, ktorá nechce nikoho púšťať do strediska. Následne sa
stretli a to bolo jediný krát, keď bol medzi nimi spor, ale aj ten si vyriešili, čoho dôkazom je to, že ochranka

na druhý deň zo strediska odišla. Toto tvrdenie potvrdzuje aj svedok P..

Pokiaľ svedok vypovedal o nedohodnutí sa F. G. a obžalovaného, tak informácie svedka sú z obdobia,
keď sa začal stretávať s F. G. niekedy v druhej polovici roka 2005, keď sa dozvedel o spore R., Z. a F. G..
Svedok má výnimočne pravdu v tom, že R. sa snažil podviesť a následne aj podviedol obžalovaného,

ktorý sa dal sa dokopy s F. G., aby sa dostal k peniazom, ktoré R. požičal.

Zo záverov znaleckého posudok č. 45/2019 z odboru psychológie podaného PhDr. G.om Kleinmannom,
PhD. na svedka G.a (č. l. 2471-2490, zv. 9) boli zistené nasledujúce skutočnosti. Psychodiagnostickými
metódami použitými v roku 2019 nebolo potvrdené, že menovaný v súčasnosti trpí nejakou psychickou

poruchou. Menovaný pod rôznymi výhovorkami nestrieľal na označené obete, keď mu to organizovaná
skupinaprikázala.Zozážitkovvzločineckejskupinesapsychickyzrútil,bolliečenýnapsychiatrii,napätie
plnil aj braním kokaínu. Pocit viny prežíval veľmi intenzívne, čo prejavil minimálne tým, že od roku 2010
spolupracuje s políciou. Jeho empatiu a emočné prežívanie potvrdzujú aj anamnestické údaje.Ďalej bolo znalcom zistené, že intelektová kapacita u G. G.a sa nachádza v pásme vyššieho priemeru až
nadpriemeru, čo bolo potvrdené troma znaleckými posudkami. Pamäťové funkcie sú v pásme lepšieho

priemeruažnadpriemeru. Psychologickým znaleckýmdokazovaním nebolizistenésklonykpatologicky
agresívnemu správaniu. Vyšetrovaný nevstúpil do zločineckej skupiny dobrovoľne, ale mnohé životné
okolnosti ho nútili spolupracovať so zločineckou organizáciou pre veľké obavy o život. Viac krát fyzicky
skolaboval, lebo nedokázal niesť účasť na násilí, ktoré skupina páchala. G. G. vzhľadom na veľmi
dobré intelektové a pamäťové schopnosti nemá tendencie konfabulovať alebo používať nadmernú

fantáziu k popisu jednotlivých udalostí. Nebolo zistené organické poškodenie, preto objektívne nemá
dôvod skresľovať prežité udalosti. Negatívne poznatky zo života zločineckej skupiny v ňom vypestovali
veľký strach pred smrťou a skúsenosti, že mnohí členovia zločineckej skupiny boli krytí policajtami
vyšetrovateľmi prokurátormi a sudcami boli motívom, prečo vypovedal nepravdivo. Jedinou prekážkou,
že by mohol vypovedať nepravdivo, je strach z toho, že jeho výpoveď unikne a mohol by sa dostať za
svoju výpoveď do ohrozenia života.

Postupom podľa § 269 Trestného poriadku boli prečítané listinné dôkazy:
- zápisnica o obhliadke tela poškodeného G. z 22.12.2006, č. l. 232-243, zv. 1
- zápisnica o obhliadke miesta činu zo dňa 21.12.2006, č. l. 340-388, zv. 2
- zápisnica o obhliadke miesta činu zo dňa 30.12.2006, č. l. 389-396, zv. 2

- záznamy z mobilného telefónu poškodeného G., č. l. 429-430, zv. 2 a č. l. 585-589, zv. 3
- úplný výpis z Obchodného registra SR SLOVPETROL, spol. s r.o., č. l. 522-524, zv. 2
- úplný výpis z Obchodného registra SR na ECO TRADE, s.r.o., č. l. 525-527, zv. 2
- výpis telefonických hovorov z IMEI XXXXXXXXXXXXXXX a mobilného tel. čísla XXXXXXXXX, ktoré
patrili poškodenému F.ovi G.u za obdobie od 06.10.2006 do 21.12.2006, č. l. 590-595, zv. 3

- zápisnica o previerke výpovede na mieste so svedkom R. D. zo dňa 18.09.2018, č. l. 2418-2432, zv. 9
- zápisnica o previerke výpovede na mieste so svedkom G. G.om zo dňa 18.10.2018, č. l. 2433-2450,
zv. 9
- zápisnica o domovej prehliadke z 02.08.2016, č. l. 2955-2981, zv. 11
- uznesenie Prezídia PZ, NKA, expozitúra Bratislava, ČVS: PPZ-275/NKA-PZ-BA-2016 zo dňa

16.05.2016, č. l. 2982-2984, zv. 11
- uznesenie Prezídia PZ, NKA, expozitúra Bratislava, ČVS: PPZ-755/NKA-PZ-BA-2016 zo dňa
28.01.2017, č. l. 2986-3010, zv. 11
- uznesenie Prezídia PZ, NKA, expozitúra Bratislava, ČVS: PPZ-105/NKA-BA2-2019 zo dňa 28.10.2019,
č. l. 3040-3058, zv. 11

- kópia uznesenia o začatí trestného stíhania zo dňa 17.03.2008 ČVS: PPZ-29/BOK-B-2008
-fotokópia dohody uzavretej v zmysle príslušných ustanovení OZ medzi spoločníkmi: V. R. a O. C. zo
dňa 12.09.2005
- fotokópia zmluvy o prevode cenných papierov uzatvorenej podľa OZ medzi Forum Invest, a.s. a K.S.I.,
s.r.o. zo dňa 22.09.2005,

- stanovisko K.S.I., spol. s r.o. k žalobe žalobcu Forum Invest, a.s. proti žalovanému K.S.I., spol. s r.o.
- uznesenie vyšetrovateľa vo veci ČVS:PPZ-29/BOK-B-2008 z 12.12.2008, ktorým bolo podľa § 215 ods.
1 písm. d) Trestného poriadku trestné stíhanie zastavené
- uznesenie vyšetrovateľa ČVS:PPZ-29/BOK-B-2008 z 18.05.2005 o začatí trestného stíhania podľa §
199 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku

- uznesenie vyšetrovateľa ČVS:PPZ-52/BOK-B1-2009 z 17.02.2011, ktorým bolo podľa § 228 ods. 1
Trestného poriadku prerušené trestné stíhanie
- fotokópia článku zo SME Domov s názvom „Pri vyhlásení konkurzu na SKI park Ružomberok porušili
zákon" z 31.10.2007
- rozsudok Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica, sp. zn. 3T//2/2018

zo dňa 25.03.2019, č. l. 2657-2742, zv. 10
- rozsudok NS SR 4To/5/2019 z 08.10.2019, č. l. 2743-2783, zv. 10
- údaje o osobe JUDr. O. N., č. l. 3127, zv. 12
- uznesenie ČVS:PPZ-62/NKA-BA2-2020 z 27.02.2020, č. l. 3129-3132, zv. 12
- uznesenie vyšetrovateľa z 14.05.2020 ČVS: PPZ-139/NKA-BA2-2020 o vznesení obvinenia podľa §

206 ods. 1 Trestného poriadku aj H.ovi G. a ďalším osobám
- uznesenie vyšetrovateľa z 23.07.2020 ČVS:PPZ-232/NKA-BA2-2020 o začatí trestného stíhania a
zároveň o vznesení obvinenia podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku aj Ing. H.ovi G.- uznesenie vyšetrovateľa z 17.09.2020 ČVS: PPZ-254/NKA-BA2-2020 o začatí trestného stíhania a
vznesení obvinenia podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku aj Ing. H.ovi G.
- zoznam telefonických kontaktov č. l. 697, 710, 713, 720a -, č.l.725, 722, 734 - zoznam telefonických

kontaktov, ktoré používal poškodený, č.l. 752,756, 758, 760, 764, 765 obidve strany, č.l.766, 773, 780,
781, 784, 786, 788, 789, 790 obidve strany, 791, 792, 793 obidve strany, telefonické kontakty používané
poškodeným č.l.796, 798, 767, 768, 771, 798a -, č.l.528 - úradný záznam, z ktorého vyplýva, ktoré
telefónne čísla poškodený G. v danom čase používal,
- podstatný obsah spisov:

konkurzného spisu Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 27K/49/2005 SKI Park Ružomberok, a. s.,
zberného spisu Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1MObdV/2/2007 účastníkov ECO TRADE, s.r.o. a SKI park
Ružomberok - konkurz
fotokópie z exekútorského spisu, exekučné konanie OS Ružomberok sp. zn. 3Er/398/2005 (č.l. 2494
- 2656).

Obžalovaný k predloženému zoznamu telefonických kontaktov uviedol, že medzi ním a poškodeným F.
G. a takisto medzi JUDr. N.om a poškodeným F. G. prebiehala intenzívna telefonická komunikácia, ktorá
z väčšej časti predchádzala osobným stretnutiam, ktoré väčšinou súviseli so SKI parkom. Z uvedeného
vyplýva, že s poškodeným F. G. komunikoval, stretával sa s ním, čo je v rozpore s tvrdením, že sa ho
poškodený bál.

Hodnotenie vykonaných dôkazov a obhajoba obžalovaného

Podľa § 2 ods. 10 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní, ale aj súd postupujú tak, aby bol

zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich
rozhodnutie. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace
protiobvinenému,akoajokolnosti,ktorésvedčiavjehoprospech,avobochsmerochvykonávajúdôkazy
tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie.

Podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané
zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení
všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné
v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán.

Podľa § 168 ods. 1 Trestného poriadku súd v odôvodnení rozsudku stručne uvedie, ktoré skutočnosti
vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera a akými úvahami sa spravoval pri
hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú. Z odôvodnenia musí byť zrejmé, ako sa
súd vyrovnal s obhajobou, prečo nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazov a akými právnymi
úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v

otázke viny a trestu.

V tejto časti odôvodnenia rozsudku súd uvedie, ktoré skutočnosti vzal za dokázané a o ktoré konkrétne
dôkazy svoje skutkové zistenia a uznanie viny obžalovaného oprel s uvedením úvah pri hodnotení
vykonaných dôkazov a súčasne aj ako sa súd vysporiadal s obhajobou obžalovaného pri hodnotení

konkrétnych dôkazov, na základe ktorých uznal vinu obžalovaného najmä pri tých dôkazoch ktoré
buď priamo alebo aspoň nepriamo usvedčili obžalovaného z konania uvedeného skutkovej časti tohto
rozsudku.

Trestný poriadok predpisuje tzv. zásadu náležitého zistenia skutkového stavu a zásadu voľného

hodnotenia dôkazov. To znamená, že zákon predpisuje zistiť pravdu minimálne v miere náležitého
zistenia skutkového stavu ohľadne žalovaného skutku, nepredpisuje však žiadnu formálnu schému
hodnovernosti takých či onakých dôkazov, nestanovuje žiadne kvantitatívne ani kvalitatívne pravidlá ich
hodnotenia,neustanovujenijaképravidlá,pokiaľideomierudôkazovpotrebnýchnapreukázanienejakej
skutočnosti, ani váhu jednotlivých dôkazov. Neznamená to však ľubovôľu v posudzovaní dôkazov.

Vnútorné presvedčenie súdu premietnuté do skutkovej vety rozsudku sa musí zakladať na starostlivom
uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne a musí byť výsledkom duševnej činnosti
založenej na logických úsudkoch a logických operáciách. Inak povedané, dôkazy v ich komplexnosti
musia tvoriť súvislú líniu vedúcu bez rozumných pochybností k tomu záveru, ktorý súd urobil.Ak má súd pochybnosti o niektorých skutkových otázkach (či sa skutok stal, či ho spáchal konkrétny
obžalovaný a podobne), má rozhodnúť v prospech obžalovaného, volí taký variant skutkového riešenia,

ktorý je pre obžalovaného priaznivejší. Treba však zdôrazniť, že aj tu musí ísť o pochybnosť „rozumnú",
teda takú, ktorá je vysvetliteľná logickými postupmi a úvahami a má logický a vysvetliteľný základ.
Treba pritom rozlišovať medzi „rozumnou pochybnosťou" a pochybnosťou „rozumne vysvetliteľnou".
Naviac nejde o akúkoľvek pochybnosť ohľadne niektorých, podstatu nemeniacich detailov (napr. rozpory
ohľadne počtu stretnutí obžalovaných, presného dátumu stretnutí a pod.), ale o pochybnosť o podstate

obvinenia.

Súd si je vedomý i povinnosti aplikovať pri svojom rozhodovaní zásadu v pochybnostiach rozhodnúť
v prospech obžalovaného. Ak prichádza do úvahy aj iný priebeh skutku, než aký uvádza obžaloba, je
potrebné vyhodnotiť situáciu v prospech obžalovaných osôb.

Súd hodnotenie vykonaných dôkazov zameral na to, či ku skutku, ktorý bol uvedený v obžalobnom
návrhu došlo, či vykonané dôkazy bez akýchkoľvek pochybností preukázali to, že obžalovaný spáchal
skutok tak, ako to je uvedené v skutkovej časti tohto rozsudku.

Dokazovanie vykonané na hlavnom pojednávaní bez akýchkoľvek pochybností potvrdilo, že F. G. bol

zavraždený dňa 21.12.2006 na pozemku rodinného domu na Puškinovej ulici č. 42 v Prievidzi.

Zo záverov znaleckého posudku č. 305/2006 zo súdneho lekárstva vypracovaného znalcami MUDr.
L. O. a MUDr. V. C. dňa 01.09.2007 s fotodokumentáciou zo súdnej pitvy poškodeného F. G. vyplýva,
že išlo o násilnú smrť pre svoju všeobecnú podstatu, ktorá je v priamej časovej a príčinnej súvislosti

s poranením hlavy, hrudníka a brucha, ktoré poškodený utrpel mechanizmom opakovaných strelných
poranení konaním inej osoby bližšie neurčenou strelnou zbraňou kalibru 7,65 mm, a to okolo 20.00
hodiny dňa 21.12.2006 na pozemku rodinného domu na Puškinovej ulici č. 42 v Prievidzi. Poškodenému
boli spôsobené viaceré strelné poranenia mozgu, lebečných štruktúr, skeletu hlavy, pravých pľúc, srdca,
pečene, ľavej obličky, viaceré strelné poranenia trupu spojené s krvácaním do oboch hrudných dutín,

do osrdečníkového vaku, do dutiny brušnej a navonok, ktoré zranenia viedli k jeho smrti. Ani jedno
zo strelných poranení si nespôsobil poškodený sám vlastným konaním a k úmrtiu poškodeného došlo
niekoľko málo desiatok sekúnd po utrpení predmetných strelných poranení dňa 21.12.2006 v čase okolo
20.00 hod. Všetky poranenia zistené na tele poškodeného vznikli jednoznačne za jeho života, neboli
zistené žiadne obranné zranenia, z čoho vyplýva, že útok strelnou zbraňou voči poškodenému bol

náhly a neočakávaný, pričom už v prvej fáze útoku poškodený utrpel smrteľné poranenia hlavy, ktoré
viedli v krátkom čase k jeho smrti. Znalci konštatovali, že smrti poškodeného by sa nedalo zabrániť
ani poskytnutím okamžitej špecializovanej rýchlej pomoci, pretože strelné poranenia hlavy, hrudníka a
brucha v stupni a rozsahu, v akom boli zistené pri pitve, boli absolútne nezlučiteľné so životom.

Znalecký posudok Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ z odboru kriminalistiky č.p.: PPZ-14005/
KEU-BA-EXP-2006 zo dňa 11.05.2007 dokázal prítomnosť povýstrelových splodín na krku a čele
poškodeného F. G., ako aj na modrej športovej bunde poškodeného v časti mechanických poškodení.

Znalecký posudok Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ z odboru kriminalistiky č.p.: PPZ-14005/

KEU-BA-EXP-2006 zo dňa 16.01.2007 potvrdil, že nábojnice nájdené na mieste činu a strely
nájdené pri pitve poškodeného F. G. boli súčasťou nábojov kalibru 7,65 Browning, československej
výroby, továrenskej značky Sellier&Bellot. Náboje uvedeného kalibru sú určené predovšetkým do
samonabíjacích pištolí, v malej miere aj do samopalov, prípadne revolverov príslušného kalibru.

Napokon závery znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ z odboru kriminalistiky
č.p.: PPZ-14005/KEU-BA-EXP-2006 zo dňa 03.04.2007 potvrdili, že na mieste činu zaistený biologický
materiál-krv,pochádzaprevažneodpoškodenéhoF.G..PorovnávanímprofilovDNAsďalšímiosobami,
S. G. a V. O. nebola zistená zhoda.

Následne súd hodnotil to, či sumár vykonaných dôkazov na hlavnom pojednávaní dáva spoľahlivý
základ pre rozhodnutie o uznaní viny obžalovaného v zmysle podanej obžaloby, alebo vykonané dôkazy
neposkytujú spoľahlivý podklad pre rozhodnutie o vine obžalovaného, či teda možno mať pochybnosti vrovine rozumnej istoty o tom, že obžalovaný Ing. H. G. nemá žiadny podiel na zavraždení poškodeného
F. G..

Na tomto mieste je potrebné uviesť, že súd sa pri zisťovaní skutkového stavu veci a pri hodnotení
vykonaných dôkazov zameral na zisťovanie a hodnotenie aj toho, či niečo spája obžalovaného Ing. H.a
G. s poškodeným F. G. a najmä z akého dôvodu títo dvaja menovaní prišli do kontaktu. Súd samozrejme
zisťoval aj to, či obžalovaného a poškodeného niečo spája, ak ich niečo spája, čo to je, či mali medzi
sebou nejaké nezhody, a ak nejaké nezhody medzi sebou mali, tak čo bolo ich dôvodom. Všetky

uvedené skutočnosti súd zaujímali z dôvodu, či obžalovaný Ing. H. G. mal nejaký motív konať tak, ako
je uvedené v skutku tohto rozsudku.

Počas dokazovania na hlavnom pojednávaní pri výsluchu niektorých svedkov sa obžalovaný snažil
poukázať na to, že poškodený F. G. mal nezhody najmä s V. R.m a tieto nezhody mali svoj základ
v rozdielnych ekonomických záujmoch súvisiacich so SKI Parkom Ružomberok. V. R., ktorého s

poškodeným F. G. spájal záujem o SKI Park mohol patriť k podozrivým iba v počiatočnom štádiu
vyšetrovania, v žiadnom prípade však nie po tom ako došlo k objasneniu podstatných skutočností, ktoré
súviseli s obchodnými a majetkovými záujmami konkrétnych osôb vo vzťahu ku SKI Parku Ružomberok.
Uvedené sa o to viac týka aj bratov O. a svedka U., ktorých s poškodeným F. G. vôbec nespájal SKI
Park, ale boli len priatelia s poškodeným.

Súd zistil z výsluchu najmä svedka R., ale aj z výsluchu obžalovaného, že celej veci predchádzal spor
medzi pôvodne dvoma obchodnými partnermi, Z. a R.m. Z. sa následne spojil s poškodeným F. G. v
súvislosti s postúpením pohľadávky v sume 580.000 Eur. Na opačnej strane záujmov stál R., ktorý sa
neskôr spojil obžalovaný a to práve v súvislosti so SKI Parkom a s financovaním rozvoja SKI Parku.
Podľa tvrdenia Zubovského poškodený F. G. získal falošnú pohľadávku, ktorá mala svoj pôvod v už

spomenutých obchodných a majetkových sporoch Sidoroviča a Zubovského.

Na tomto mieste je potrebné uviesť, že súd pri vykonávaní hlavného pojednávania na základe zásady
bezprostrednosti môže hodnotiť postoj svedka Zubovského ako človeka, ktorý vkladal určité nádeje,
osobné aj finančné do SKI Parku Ružomberok, vo fungovaní ktorého videl možnosť uplatnenia sa najmä

jeho detí. Svedok R. však pôsobil na hlavnom pojednávaní ako človek podvedený, ktorý prišiel o svoje
peniaze vložené do SKI Parku Ružomberok a do určitej miery bolo vidieť na tomto svedkovi aj obavu
z toho, že má vypovedať proti obžalovanému, keďže časom zistil, s kým má v osobe obžalovaného do
činenia. Tento svedok totiž povedal, že asi po dvojmesačných rokovaniach s obžalovaným sa dozvedel,
že obžalovaný je spájaný s podsvetím. Je tiež faktom, že svedok R. sa musel niektorých svojich práv

niekoľko rokov domáhať na slovenských súdoch.

Tento svedok potvrdil, že si síce požičal od obžalovaného peniaze, ale tieto obžalovanému riadne vrátil,
a práve preto zostal prekvapený a cítil sa byť podvedený, keď zistil, že mu bol poskytnutý v podstate
fiktívny úver vo výške 90 miliónov Sk obžalovaným Ing. H.om G. za pomoci právnika obžalovaného

JUDr. N.a. Svedok R. dodatočne zistil že akcie spoločnosti SKI Park Ružomberok boli v rozhodnom
čase prevedené z jeho spoločnosti ASDEZ Invest Management, a.s. na spoločnosť K.S.I., spol. s r.o.,
ktorá spoločnosť patrila obžalovanému L.. G.. Svedok sa tak konaním obžalovaného a JUDr. N.a cítil
podvedený, pretože prišiel o spoločnosť, do ktorej vložil peniaze. Podľa svedka R. zo všetkého vlastne
vyťažil obžalovaný L.. G., ktorý tak ovládol spoločnosť SKI Park Ružomberok. Treba už len dodať, že

to teda nebol svedok R., kto by mal záujem na fyzickej likvidácii poškodeného F. G..

Nemožno prehliadnuť zároveň to, že tento svedok vypovedal o konkrétnych krokoch, ktoré postupne
vykonaliobžalovanýanímriadenéosoby,najmäprávnik zastupujúciobžalovanéhovniekoľkýchveciach
- JUDr. N. a svedok C., ktoré priamo súviseli so spoločnosťami SKI Park Ružomberok, a.s. a SKI

Ružomberok, s.r.o., aby tak obžalovaný napokon ovládol celú spoločnosť SKI Park Ružomberok, a.s.
Medzi tieto kroky patrilo založenie SKI Ružomberok, s.r.o. a fiktívna pôžička v sume 90 miliónov Sk od
L.. G. pre svedka R..

Treba poukázať na skutočnosť, že spoločnosť SKI Ružomberok, s.r.o. bola zapísaná do Obchodného

registra SR dňa 01.10.2005 a dňa 07.10.2005 bolo podpísané uznanie fiktívneho dlhu medzi dlžníkom
SKI Park Ružomberok, a.s. a veriteľom SKI Ružomberok s.r.o. pre účely začatia exekúcie voči spol.
SKI PARK Ružomberok, a.s. Notárska zápisnica bola exekučným titulom voči spoločnosti SKI Park
Ružomberok, a.s., na základe ktorej bol podaný návrh na vykonanie exekúcie dňa 24.11.2005. Ide oten istý dátum, kedy Krajský súd v Banskej Bystrici vydal rozhodnutie o vyhlásení konkurzu. Uvedený
postup nemožno logicky vysvetliť iným, v rovine rozumnej istoty prijateľným spôsobom ako tým, že
obžalovaný L.. G. si uvedomoval hrozbu konkurzu, ako aj z neho vyplývajúcu nemožnosť dostať sa k

majetku spoločnosti v konkurze, o čom svedčí aj aktivita smerujúca k zamietnutiu návrhu spol. ECO
TRADE,s.r.o.navyhláseniekonkurzu,ktorýbolpodaný dňa11.07.2005. Týmsúpreukázanékonkrétne
kroky obžalovaného L.. G. od založenia spoločnosti cez vyvolanie exekúcie a to všetko jednoznačne
za účelom získania majetku spoločnosti SKI Park Ružomberok, a.s. prostredníctvom exekúcie, ktorá
však musela byť momentom vyhlásenia konkurzu prerušená.

Do mesiaca február 2006 pritom svedok R. postupoval spoločne s obžalovaným a s cieľom záchrany
majetku spoločnosti SKI Park Ružomberok, a.s. Dňa 11.10.2005 udelil R. plnú moc JUDr. N.ovi na
konanie v mene spol. SKI Park Ružomberok, a.s. pred Centrálnym depozitárom cenných papierov.
Predmetné plnomocenstvo bolo JUDr. N.om dňa 05.06.2007 bez vedomia R. využité pri prepise akcií
uvedenej spoločnosti na K.S.I., spol. s.r.o., v ktorej bol práve zhodou okolností konateľom obžalovaný

L.. G..

Dňa 19.01.2006 odvolal svedok R. všetky plné moci, ktoré v súvislosti so SKI Park Ružomberok, a.s.
udelil JUDr. N.ovi, čo je v súlade s tvrdeniami svedka R., že mali s obžalovaným L.. G. dobré vzťahy
práve do februára 2006 a potom už nemali žiadny kontakt, lebo mali zjavne odlišné ciele riešenia

záležitostí spoločnosti SKI Park Ružomberok, a.s.

Žiada sa dodať už len toľko, že svedok R. nemal na základe uvedených skutočností motív dať zavraždiť
poškodeného F. G. v súvislosti so SKI Park Ružomberok, a.s., pretože poškodený F. G. proti tomuto
svedkovi a jeho záujom v SKI Parku nepostupoval a ani nevedel o existencii zločineckej skupiny „Z.ovci".

Možno potom súhlasiť so svedkom R.m v tom, že práve obžalovaný L.. H. G. je jediným, kto z opísanej
situácie a zo sporu vyťažil, keďže ovládol SKI Park Ružomberok, a.s.

V nadväznosti na skôr opísanú situáciu v spoločnostiach SKI Park Ružomberok, a.s. a SKI Ružomberok,
s.r.o. treba poukázať na podstatnú časť obsahu konkurzného spisu Krajského súdu Banská Bystrica sp.

zn. 27K/49/2005 SKI Park Ružomberok, a. s., ktorý obsah podľa názoru súdu presvedčivo preukazuje
motív konania obžalovaného L.. H.a G. objednať zavraždenie poškodeného F. G..

V rámci svojej obhajoby sa obžalovaný snažil súd presvedčiť, že zavraždením poškodeného F. G. sa
celá situácia iba skomplikovala a to, čo sa stalo F.ovi G.u vôbec nevyhovovalo obžalovanému, lebo sa

obaja ohľadom postupu v SKI Parku Ružomberok spolu na niečom už dohodli ešte pred zavraždením
poškodeného F. G.. Obžalovaný v tejto súvislosti poukázal najmä na výpoveď svedka M. v tom, že
svedkovi M. obžalovaný pri stretnutí povedal, že sa obžalovaný s poškodeným G. dohodli, že poškodený
si nechá peniaze a obžalovaný si nechá SKI Park, pričom obžalovaný následne dodal, že svedok M.
vlastne o dohode nevie nič. O. C., ktorý dokonca zastupoval spolu s JUDr. N.om v konkurznom konaní

SKI Ružomberok však nevedel vôbec nič o tom, že by niekto uzavrel dohodu s poškodeným F. G.
ohľadne spoločného postupu v rámci SKI Parku Ružomberok.

Listiny nachádzajúce sa v skôr spomenutom konkurznom spise Krajského súdu Banská Bystrica však
poukazujú na „ silné" postavenie poškodeného F. G. vo vyhlásenom konkurze proti dlžníkovi SKI Park

Ružomberok, s.r.o.

V spomenutom konkurznom spise sa nachádza Zmluva o postúpení pohľadávky, ktorá bola uzavretá
ešte dňa 02.01.2005 medzi GLOBEX CAPITAL, Financial Services G.m.b.H. (pozn. zastúpená S. Z.)
ako postupcom pohľadávky a ECO TRADE, s.r.o. ako postupníkom (pozn. zastúpená L. S.). Predmetom

zmluvy je postúpenie pohľadávky postupcu voči dlžníkovi SKI PARK Ružomberok, a.s., ktorá vznikla
na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 20.05.2001 v objeme 580.000 Eur medzi postupcom a dlžníkom.
Zmluvou sa postupujú všetky práva a príslušenstvá postupovanej pohľadávky na postupníka.

Predmetná zmluva a postúpení pohľadávky má svoj základ v nedodržaní podmienok uvedených v

Zmluve o pôžičke uzavretej ešte dňa 20.05.2001 medzi „GLOBEX CAPITAL", Financial Services
G.m.b.H. (veriteľ) a SKI PARK RUŽOMBEROK, a.s. (dlžník).Ako sa zisťuje z článku I - Pôžička a následne z bodu 1.1 zmluvy veriteľ požičia dlžníkovi a dlžník si
požičia od veriteľa 580.000 EUR na účely špecifikované v tejto zmluve.
Z bodov 1.3 a 2.1 je zrejmé, že príjmy z pôžičky sa veriteľ rozhodol využiť pre dlžníka na vyrovnanie

dlžníkových záväzkov voči DOPPELMAYR Seilbahnen GmbH, Rakúsko, konkrétne za účelom zálohy
na vyrovnanie vo výške 15% kúpnej ceny zmluvy podpísanej medzi nimi dňa 17.05.2001.

Napokon treba poukázať na závažnosť obsahu zmluvy o pôžičke v článku III, bod 3.4,
podľa ktorého ak dlžník (SKI PARK RUŽOMBEROK) nebude plniť platby o viac než dve splátky, veriteľ

bude oprávnený odstúpiť od zmluvy a požadovať splatenie celej pôžičky spolu s úrokom behom 60 dní
od vzniku neplnenia, čo sa aj stalo. Je to dokumentované listom GLOBEX CAPITAL", Financial Services
G.m.b.H. z 08.03.2004, ktorý je adresovaný SKI PARK RUŽOMBEROK. Týmto listom veriteľ oznamuje
dlžníkovi odstúpenie od dohody o pôžičke z 20.05.2001 z dôvodu omeškania s viac ako dvomi splátkami,
preto veriteľ žiada splatenie celej pôžičky spolu s úrokmi najneskôr do 08.05.2004.

Všetky skôr uvedené zmluvné vzťahy boli uvedené ako zásadné argumenty v návrhu na vyhlásenie
konkurzu, ktorý návrh podala dňa 11.07.2005 spoločnosť ECO TRADE , s.r.o. proti dlžníkovi SKI PARK
Ružomberok.

K námietke obžalovaného, že spoločnosť ECO TRADE zastupovala v rozhodnom čase ako konateľka

L. S. treba poukázať na konateľkou spoločnosti vydané splnomocnenie ešte z 20.09.2005, ktorým ako
konateľka splnomocnila F. G., nar. 04.10.1971, aby ju ako konateľa spoločnosti ECO TRADE a v celom
rozsahu výkonu konateľských kompetencií daných zákonom a spoločenskou zmluvou zastupoval, konal
jej menom a podpisoval vo všetkých veciach týkajúcich sa obchodného vedenia spoločnosti, a to v celom
rozsahu, aby vyššie uvedenú spoločnosť zastupoval pred súdmi...daňovými úradmi v prípade daňových

konaní...

Približne po mesiaci od udelenia spomenutého plnomocenstva bolo dňa 27.10.2005 doručené
Krajskému súd Banská Bystrica doplnenie návrhu na vyhlásenie konkurzu navrhovateľom ECO TRADE
proti dlžníkovi SKI PARK Ružomberok, a.s. Navrhovateľ ako významné skutočnosti uvádza v doplnení

návrhu to, že dlžník - SKI Park Ružomberok, a.s. je spoločnosťou ovládanou V. R.m, ktorý ovláda aj
niekoľko ďalších spoločností, pričom ide o personálne a majetkové prepojenie spoločností, na základe
čoho dochádza k prevodom majetku alebo akcií v snahe dlžníka vyhnúť sa plneniu záväzkov voči
veriteľom.

Navrhovateľ zdôraznil, že dňa 01.10.2005 bola založená nová spoločnosť SKI Ružomberok, s.r.o., v
ktorej je spoločníkom a štatutárnym zástupcom V. R., pričom nová spoločnosť má do značnej miery
zhodný predmet podnikania ako dlžník. Navrhovateľ vyjadril dôvodné podozrenie, že nová spoločnosť
by mohla slúžiť k presunu obchodného majetku dlžníka, aby sa tak dlžník dostal z dosahu svojich
veriteľov. Dlžník je vlastníkom najmä hnuteľného a nehnuteľného majetku slúžiaceho na prevádzkovanie

lyžiarskych vlekov, pričom práve toto je činnosť, ktorou sa má zaoberať aj novo založená spoločnosť
SKI Ružomberok, s.r.o. V závere doplnenia návrhu navrhovateľ uviedol, že podľa obsahu správ
publikovaných v dennej tlači, novým investorom má byť práve SKI Ružomberok, s.r.o., ktorá získala 56
% akcií dlžníka od spoločnosti FORUM INVEST, a.s. Navrhovateľ vysvetlil dôvodnú obavu, že práve
takýmto postupom, navonok síce tvrdeným ozdravením spoločnosti, dochádza v skutočnosti k tomu, že

dlžník sa snaží dostať z dosahu svojich veriteľov.

Už len z tohto stručného prehľadu je zrejmé, že to nebola L. S. ako konateľka spoločnosti ECO
TRADE, ale to bol priamo poškodený F. G., kto konkrétnymi krokmi v prebiehajúcom konkurznom konaní
sťažoval či až bránil obžalovanému ovládnuť SKI Park Ružomberok. Poškodený F. G. veľmi dôrazne

postupoval pri uplatňovaní práva na základe skôr spomenutej pohľadávky. Pritom nemožno pominúť
výšku predmetnej pohľadávky v hodnote 580.000 Eur. Je bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, že
obžalovaný n;evedel a ani nemohol reálne ovplyvniť konanie poškodeného F. G. vo svoj prospech, čo
v obžalovanom vyvolávalo nielen pochybnosti, ale zrejme až obavy, či bude v prebiehajúcom konkurze
vôbec úspešný a ak áno, tak kedy. Obrana obžalovaného pred neúspechom v konkurznom konaní

bola založená v danom čase na neistom argumente, a to, že pohľadávka ECO TRADE je totožná s
pohľadávkou, ktorú vlastní aj spoločnosť SKI Park Ružomberok, pritom podľa výpovede svedka Z. aj
ten uplatnil v konkurznom konaní rovnakú pohľadávku.Na tomto mieste treba zdôrazniť, že žiadny z vykonaných dôkazov, či už listinných dôkazov alebo
niektorá zo svedeckých výpovedí neoznačila svedka Z. za skutočného „súpera" v konkurznom konaní
ani vo vzťahu k obžalovanému ani vo vzťahu k poškodenému. Celú situáciu dotvára konanie správkyne

konkurznej podstaty, ktorá predmetnú pohľadávku „z opatrnosti" označila za spornú a pravosť tejto
pohľadávky mala byť určená konkurzným súdom. Takýto postup reálne znamenal pre obžalovaného
nielen ďalšie problémy a predlžovanie konania spojené s nejasným výsledkom a hrozbou, že môže
prísť o peniaze investované do SKI Parku Ružomberok na základe rozhodnutia, že nejde o totožné
pohľadávky. Tu nemožno opomenúť, že v konaní vedenom na Okresnom súde Ružomberok pod sp.zn.

5C/140/05 bolo dňa 14.11.2005, teda po podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu, vydané predbežné
opatrenie, ktoré zakazovalo nakladať spoločnosti SKI Park Ružomberok a.s. s majetkom. Niet pochýb
o tom, že aj toto predbežné opatrenie sa zaradilo medzi tie kroky poškodeného F. G., ktoré opätovne
komplikovali ciele obžalovaného získať SKI Park Ružomberok.

Možno potom zhrnúť, že v konečnom dôsledku a v tej najdôležitejšej podstate - majetkovej a finančnej,

SKI Park najmä rozdeľoval, a to zásadným spôsobom iba dve konkrétne osoby, obžalovaného L.. H.a
G. a poškodeného F. G.. Tak obžalovaný ako aj poškodený mali podstatne rozdielne záujmy vzťahujúce
sa na SKI Park Ružomberok. To napokon vo svojej výpovedi priznal aj sám obžalovaný, keď sa snažil
súd presvedčiť, že napriek úvodným nezhodám s poškodeným ohľadom ich záujmov v SKI Parku našli
spoločné riešenie a dohodu. Súd neuveril takémuto tvrdeniu obžalovaného, ktorým sa obžalovaný iba

snažil od seba odvrátiť motív konania, a to z nasledujúcich dôvodov.

Obžalovaný L.. H. G. opakovane vo svojich výpovediach aj na hlavnom pojednávaní potvrdil svoj záujem
o SKI Park Ružomberok. Opakovane sa snažil súd presvedčiť o tom, že sa s poškodeným F. G. dohodli
v zásade na tom, že obžalovanému pripadne majetok a poškodený dostane peniaze. Na takejto dohode

by vo svojej podstate nebolo nič zlé, keby aspoň časť dôkazov potvrdila to, že k nejakej konkrétnej
dohode medzi obžalovaným a poškodeným skutočne aj došlo, čo však konkrétne a tým aj presvedčivo
nebolo potvrdené žiadnym z vykonaných dôkazov.

O údajnej dohode medzi obžalovaným a F. G. vypovedal iba obžalovaný a niečo naznačil svedok O..

Obžalovaný sa snažil presvedčiť súd o tom, že dohoda sa rodila ťažko a boli niekedy aj chvíle, kedy
sa obžalovaný s poškodeným F. G. nezhodli. Časť tvrdenia obžalovaného o tom, že dohoda sa rodila
ťažko je reálna z dôvodu, že poškodený F. G. si s najväčšou pravdepodobnosťou, hraničiacou s istotou
uvedomoval svoje „silné" postavenie po tom, ako spoločnosť ECO TRADE ešte v roku 2005 získala
pohľadávku v objeme 580.000 Eur na základe zmluvy o postúpení pohľadávky.

Obžalovaný však konkrétne neobjasnil a už vôbec nie presvedčivo, na základe konkrétnych skutočností
a dôkazov to, ku konkrétne akej dohode medzi ním a poškodeným vlastne došlo a z hľadiska časového,
prečo vlastne k uzavretiu dohody nedošlo v čase dávno pred zavraždením poškodeného. Pokiaľ aj
obžalovaný vypovedal, že s F. G. našli dohodu v tom, že jeden chcel majetok a druhý chcel peniaze,

tak podľa názoru súdu ide iba o pomenovanie toho, čo sa dialo dlhé mesiace od podania návrhu na
vyhlásenie konkurzu do okamihu zavraždenia poškodeného F. G.. Niet dôvodu pochybovať o tom, že
poškodený F. G. mal záujem najmä o peniaze, keď podal, či zabezpečil podanie návrhu na vyhlásenie
konkruzu a uplatnil pohľadávku so skutočne vysokou hodnotou. A na strane druhej niet pochýb o záujme
obžalovaného získať SKI Park Ružomberok ako taký, teda jeho majetok.

Obžalovaný sa zásadne vyhýbal presnejšiemu pomenovaniu toho, na čom konkrétnom sa to vlastne s
poškodeným dohodli, či to bude mať vplyv a ak áno aký na prebiehajúci konkurz a obžalovaný neuviedol
žiadne ďalšie podrobnosti, ktoré by mohli byť spôsobilé verifikovať tvrdenú dohodu s poškodeným. Dá
sa preto konštatovať, že obžalovaný iba vytváral zdanie uzavretia dohody. Súd by považoval tvrdenie

obžalovaného po dohode s poškodeným za reálnejšie v takom prípade, pokiaľ by obžalovaný uvádzal
aspoň niektoré konkrétne skutočnosti minimálne z pripravovanej dohody, ktoré skutočnosti by boli v
základných rysoch súladné s výpoveďami svedkov vo veci vypočutý, tých, ktorí mali konkrétny vzťah ku
SKI Parku a poznali v ňom pomery.

Obžalovaný napríklad vôbec nevysvetlil to, či aspoň rámcovo hovoril na tému možnej dohody so
správkyňou konkurznej podstaty, aký postoj, aspoň predbežný správkyňa k tomu zaujala, aký by to malo
vplyv na ďalší priebeh konkurzu a nehovoril ani o tom, ako správkyňa konkurznej podstaty reagovala
na možnosť, že navrhovateľ vyhlásenia konkurzu sa chce nejakým, dokonca konkrétnym spôsobomdohodnúť s ďalším účastníkom konkurzu, ktorý si uplatnil tú istú pohľadávku, ktorú správkyňa z
opatrnosti poprela. Treba zároveň dodať, že správkyňa konkurznej podstaty nebola „ absolútnym pánom
sporu" a niektoré jej kroky musel odobriť súd. Z pohľadu hodnotenia osoby obžalovaného svedkom

N. G. na hlavnom pojednávaní, že obžalovaný bol dobrý stratég, taktik a všetko si vopred dopodrobna
premyslel, sa priam žiadalo, aby obžalovaný reagoval a minimálne vysvetlil údajne dohodnutý spoločný
postup s poškodeným F. G.. Pre absenciu uvedených vysvetlení súd neuveril údajnej dohode medzi
obžalovaným a poškodeným a slovné spojenia, že poškodený chcel peniaze a obžalovaný majetok
vôbec neznamenajú nejakú dohodu, ale iba predstavu strán, čo ich prioritne zaujíma. Že sa malo všetko

údajne dohodnúť v januári 2007, keď by boli prítomní aj S. O. na strane poškodeného F. G. a JUDr. O.
N. na strane obžalovaného L.. H.a G. a niečo svojou výpoveďou naznačoval v tomto smere aj svedok
O. ešte neznamená že by skutočne ku konkrétnej dohode aj došlo. O. a N. boli vlastne len štatistami,
výkonnými pracovníkmi, ktorí len mali realizovať to, čo si dohodnú obžalovaný s poškodeným.

Z obsahu konkurzného spisu Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 27K/49/2005 ako aj z výpovedí

obžalovaného, správkyne konkurznej podstaty JUDr. H., svedkov Z., M. či niektorých ďalších bolo
evidentne preukázané, že viaceré osoby - účastníci konkurzu si uplatnili vo vyhlásenom konkurze tie
isté pohľadávky. Niet teda najmenších pochybnosti o tom, že viacerým osobám išlo v súvislosti so SKI
Parkom Ružomberok iba o peniaze, o ich získanie. Z vykonaného dokazovania bolo ale celkom
evidentné, že iba poškodený F. G. konkrétnymi právnymi krokmi spôsoboval obžalovanému problémy a

tým zneisťoval, priam bránil obžalovanému ovládnuť SKI Park Ružomberok.

Z vyššie uvedených skutočností a aspoň stručného prehľadu konkrétnych krokov poškodeného F.
G., najmä po podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu, je celkom evidentné, že obžalovaný nedokázal
nijakým spôsobom zmeniť postoj poškodeného v prebiehajúcom konkurze tak, aby výsledok konkurzu

v konečnom dôsledku dopadol dobre pre majetkové a s tým, samozrejme, spojené aj finančné záujmy
obžalovaného.

Obžalovaný tak zvolil ten najkrajnejší spôsob, ako ovplyvniť priebeh konkurzu a to „odstrániť"
poškodeného F. G., aby nestál „ v ceste" záujmom obžalovaného ovládnuť SKI Park Ružomberok.

Na tomto mieste treba dodať, že obžalovaný v tomto smere postupoval veľmi opatrne a tak, aby nebol
priamo ani nepriamo osobne spájaný so zavraždením poškodeného F. G..

Treba zdôrazniť, že niet pochybností o tom, že poškodený F. G. bol zavraždený členmi zločineckej
skupiny „Z.ovci" a zároveň poškodeného F. G. so záujmami zločineckej skupiny „Z.ovci" vôbec nič

nespájalo. Svedkovia R. D., G. G., N. G. ani U. C. nevypovedali o žiadnych skutočnostiach, ktoré
by poškodeného G. čo i len okrajovo spájali aspoň s niektorými okrajovými záujmami zločineckej
skupiny „Z.ovci", prípadne aspoň so záujmami niektorých členov tejto zločineckej skupiny. Menovaní
svedkovia ako členovia zločineckej skupiny „Z.ovci" však potvrdili veľmi dobré vzťahy s osobami ktoré
boli označované ako členovia skupiny „Takáčovci".

Bol to svedok R. D., kto potvrdil že „Z.ovci" mali pravidelný kontakt s „Takáčovcami", keď tento svedok
potvrdil stretnutie, na ktorom bol prítomný obžalovaný L.. H. G. aj „K." F., tiež svedok D.. Svedok N. G.
potvrdil dobré vzťahy členov zločineckej skupiny „Z.ovci" s niektorými osobami zo skupiny „Takáčovci".
N. G. potvrdil aj to, že to bol L. Z., kto zabezpečoval komunikáciu „Takáčovcov" so „Z.ovcami", a to sa

týkaloajprípadnejfyzickejlikvidácieosôb, leboL.Z.malveľmidobrévzťahyso„Z.ovcami" najmäztitulu
bývalej spoločnej športovej minulosti a L. Z. sa často zúčastňoval na akciách „Z.ovcov" v Dunajskej
Strede. Preto bol nad akúkoľvek pochybnosť preukázaný dobrý vzťah medzi členmi zločineckej skupiny
„Z.ovci" a skupinou osôb nazývanej „Takáčovci". Niet dôvodu pochybovať o tom, že základ dobrých
vzťahov má svoj pôvod aj v dávnejšej športovej minulosti niektorých členov oboch skupín. Možno už

len doplniť to že spomenuté vzájomne dobré vzťahy sa podľa výpovede svedka N. G. prejavili aj v
ekonomických záujmoch oboch skupín, keď podľa svedka G. skupina „Takáčovci" na základe dobrých
vzťahov len tak prenechala rôzne aktivity „Z.ovcom" kde išlo o obchodovanie s naftou, za ktoré ľudia
platili „Z.ovcom" 100.000 Sk mesačne. Dokonca „Takáčovci" vyhodili zo skupiny na D. G., keď sa
záujmy tejto skupiny krížili s aktivitami skupiny „Z.ovci".

Čo spája obžalovaného L.. H.a G. s pôvodne tiež obžalovaným v tejto trestnej veci, L. Z., veľmi
presvedčivo vysvetlil svedok N. G. vo svojej v poradí druhej výpovedi na hlavnom pojednávaní. Tento
svedok bol totiž opätovne vypočutý po tom, ako prokurátor predložil zápisnicu o výsluchu N. G. síce vpostavení obvineného a v inej trestnej veci, ale N. G. sa v predloženej zápisnici o výpovedi obvineného
z 06.08.2020 vyjadroval veľmi podrobne a komplexne k trestnej činnosti, ktorú mala páchať skupina
osôb označovaná ako „Takáčovci" a vypovedal aj k L.. H.ovi G. a L. Z.. Súd považoval za potrebné

vypočuť N. G. z dôvodu, lebo pôvodne tento svedok uviedol, že obžalovaný L.. H. G. má nejaký vzťah
ku SKI Parku Ružomberok, lebo mal ísť na nejaký výsluch a inak svedok v podstate vôbec „nič nevedel"
v súvislosti s akoukoľvek trestnou činnosťou, aby následne podrobne vypovedal o konkrétnej trestnej
činnosti konkrétnych osôb.
Súd uveril svedkovi N. G. to, že pri v poradí prvej výpovedi na hlavnom pojednávaní dňa 20.07.2020

sa bál obžalovaného L.. H.a G. až tak, že nevypovedal konkrétne o všetkom, čo vedel v súvislosti s
prejednávanou trestnou vecou.

Aj z hľadiska hodnotenia výpovede svedka N. G. na hlavnom pojednávaní dňa 17.09.2020 platí už skôr
uvedené, že tento svedok po tom, keď sa rozhodol vypovedať k trestnej činnosti osôb označovaných ako
skupina „Takáčovci", tak vypovedal na základe ním prežitých udalostí, ktoré z hľadiska jednotlivých osôb

a ich činnosti v rámci skupiny „Takáčovci" chronologicky a logicky v čase a mieste vysvetlil, na základe
čoho jeho výpoveď súd považoval za presvedčivú a vierohodnú a aj súladnú najmä s výpoveďami
svedkom R. D. a G. G.a.

Na tomto mieste treba dodať že svedok N. G. patril k vyššie postaveným členom skupiny „Takáčovci".

Tento svedok vypovedal o dôležitej skutočnosti a to, že po smrti M. H. sa stal šéfom tejto skupiny práve
obžalovaný L.. H. G.. Čo je však z hľadiska prejednávanej trestnej veci taktiež veľmi významné je to, že
svedok G. potvrdil to, že k H.ovi G. sa následne vrátil aj L. Z.. Zároveň svedok G. označil L. Z. za osobu
blízku L.. H.ovi G., keď v skupine podliehal iba obžalovanému L.. G.. Tým dochádza k vzájomnému
prepojeniu obžalovaného cez L. Z. na zločineckú skupinu „Z.ovci". Treba už len dodať, že pri L. Z. nebol

vykonaným dokazovaním preukázaný akýkoľvek osobný záujem na smrti poškodeného F. G., nebol
preukázaný ani motív pomsty za niečo z minulosti. Inak povedané pokiaľ L. Z. niečo konal v súvislosti s
poškodeným F. G. a konal prostredníctvom niektorých členov skupiny „Z.ovci", konal výlučne na pokyn
obžalovaného, lebo o konanie proti poškodenému mal výlučne záujem iba obžalovaný.

Výpoveď svedka A. G. tak už len dopĺňa výpoveď svedka N. G., že v čase už po spáchaní skutku,
keď A. G. povedal vyššie postaveným členom skupiny „Takáčovci", aby o pomoc s ich trestnou vecou
požiadali obžalovaného L.. G., ako najvyššieho šéfa skupiny a osobu majúcu veľký vplyv a kontakty,
tak mu bolo medzi rečou v rámci skupiny povedané, že obžalovaný L.. G. má iné starosti, pretože kvôli
lyžiarskemu kopcu v Ružomberku dal zabiť človeka a teraz to musí riešiť.

Neostáva však len pri obyčajnom konštatovaní o prepojení menovaných dvoch skupín cez L. Z.. Svedok
G. potvrdil aj to, že obžalovaný mal záujem o SKI Park Ružomberok. To by nebolo samé osebe až také
pozoruhodné, lebo aj obžalovaný svoj záujem o SKI Park Ružomberok potvrdil. Čo je však podstatné,
že svedok G. potvrdil to, že sa obžalovaný stretával s niekým z Prievidze, koho sprevádzal G. O. a

dôvodom stretávania sa bol SKI Park Ružomberok. Podľa svedka, G. O., ako ochrana sprevádzal tú
osobu z Prievidze, ktorú svedok následne označil ako G.. A bol to práve obžalovaný, kto sa po jednom
stretnutí vyjadril na adresu G. slovami „ko..t drzý arogantný, ešte uvidí".

Tým je nad akúkoľvek pochybnosť preukázané priame prepojenie medzi obžalovaným (cez L. Z. na

„Z.ovcov") a poškodeným (ktorý bol šéfom „Z.ovcov- H. Z.om zavraždený), tiež je preukázané to, že
obžalovaný bol svedkami zaradený ako šéf skupiny „Takáčovci", bolo tiež preukázané, že obžalovaný
viac než nesúhlasil s postojom poškodeného na tému SKI Park Ružomberok a to všetko s dovetkom,
že „ ešte uvidí".

Ako už bolo spomenuté v odôvodnení tohto rozsudku skôr, skutok bol spáchaný už dňa 21. 12. 2006.
Napriek tomu, že od skutku uplynul dlhší čas, nepodarilo sa vyšetrovaním zistiť to, kto skutok spáchal,
z akého motívu, prípadne to, či niekto objednal zavraždenie poškodeného F. G.. Po tom, ako sa R. D.
priznal ku spáchaniu vyšetrovaného skutku a začal spolupracovať pri objasňovaní vraždy poškodeného
F. G., nastal zásadný posun vo vyšetrovaní.

Svedok R. D. vo svojej výpovedi priznal, že v čase spáchania skutku patril do zločineckej skupiny „Z.ovci"
spolu so svedkom G. G.om. Svedok nevedel uviesť, kto mal záujem na odstránení poškodeného F.G.. Až po skutku sa dozvedel toľko, že malo ísť o objednávku z Bratislavy. Povedal mu to Z., ale bez
označenia objednávateľa.

Svedok R. D. aj pred súdom na hlavnom pojednávaní podrobne opísal a názorne na ním, už skôr
vyhotovených náčrtoch ukázal to, ako a odkiaľ sledoval dom poškodeného a jeho okolie v meste
Prievidza, tiež sledoval firmu poškodeného F. G.. Sledovanie nevykonával pre svoj osobný záujem, ale
konal tak iba na základe pokynu svojho nadriadeného v rámci zločineckej skupiny, H. Z.a. Výpovedi
svedka možno veriť aj preto, lebo uviedol to, že všetky potrebné údaje na sledovanie poškodeného mu

povedal H. Z..

Nemožno prehliadnuť ani to, že svedok R. D. pri previerke výpovede s istotou opísal a ukázal všetky
tie miesta v Prievidzi, ktoré mali súvis so sledovaním poškodeného F. G. pred skutkom, ale súviseli aj
so zavraždením poškodeného. Svedok G. G. vo svojej výpovedi zaradil svedka R. D. do vražedného
komanda skupiny „Z.ovci".

Keď svedok popisoval, aké opatrenia so Z.om vykonali pre úspešné vykonanie skutku, tak muselo
ísť vzhľadom na opis detailov svedkom o také udalosti, ktoré podľa názoru súdu svedok R. D. osobne
prežil. Uvedené sa vzťahuje najmä na privezenie vozidla so zbraňou „škorpión", na ktorej bol tlmič ako
aj možnosť v danom vozidle, zaparkovanom v Prievidzi, prespať v prípade potreby a na to pripravené

spacáky. Vtedajšia priateľka svedka O. Z. potvrdila, že bola so svedkom pre vyššie uvedené
zaparkované vozidlo v Prievidzi. Možno poukázať aj na taký detail, ktorý si svedok R. D. zapamätal
aj po rokoch, a to, že jeho vtedajšej priateľke sa nepáčilo to, že v sobotu mala ísť so svedkom po auto
až do Prievidze.

Práve na základe takýchto detailov, ktoré sa javia ako maximálne reálne a prežité súd uveril svedkovi
R. D., že strelcom, ktorý skutok vykonal a poškodeného zavraždil bol H. Z.. Svedok mu robil šoféra a
podľa vlastných slov ho priviezol do Prievidze a aj odviezol po vykonaní skutku domov.

Natomtomiestetrebazvlášťpripomenúťto,žeR.D.savinomtrestnomkonanípriznalkmnohýmďalším

závažným konaniam, dokonca k niekoľkým ďalším vraždám. Tento jeho postoj má zásadný význam z
hľadiska hodnotenia vierohodnosti jeho výpovede. Svedkovi možno uveriť aj to, že v čase spáchania
skutku nemusel vedieť, kto mal záujem na odstránení poškodeného F. G., lebo to napokon pre svedka
ani nebolo dôležité.

Práve preto je logické a súladné s vykonaným dokazovaním vyjadrenie svedka R. D. v tom, že Z.
tomuto svedkovi najskôr nepovedal, kto je sledovaná osoba a až po skutku Z. povedal svedkovi, že to
bola objednávka z Bratislavy.

Na prvý pohľad zdanlivo neurčité tvrdenie svedka R. D. o objednávke z Bratislavy dostalo celkom

konkrétny význam po tom, ako tento svedok potvrdil, že poznal L. Z. cez K. F., ktorému robil vodiča
a ochrancu. Svedok R. D. potvrdil, že L. Z. bol nielen veľakrát na narodeninových oslavách „u nich" v
Dunajskej Strede, ale veľakrát L. Z. vozil na stretnutia so Z.om, lebo títo dvaja sa poznali zo športovej
minulosti, keď boli zápasníci a hovorilo sa podľa svedka R. D., že L. Z. patril do skupiny „Takáčovci".
A ako tento svedok potvrdil, obžalovaného L.. G. a L. Z. poznal z dôvodu, že K. F. svedok brával na

stretnutia do Bratislavy na stretnutia s oboma menovanými. Treba dodať potom iba to, že žiadny z
vykonaných dôkazov nepotvrdil to, že by si L. Z. nejako konkuroval s poškodeným F. G. v súvislosti
so SKI Parkom Ružomberok.

Aj obhajoba obžalovaného L.. H.a G. poukázala pri hodnotení výpovede svedka D. na to, že svedok

R. D. je plne spolupracujúcou osobou. Tento svedok odhaľuje množstvo vykonaných vrážd, a preto
tento svedok nemá dôvod klamať a neusvedčovať obžalovaného, pokiaľ by mal tie informácie, ako tvrdí
svedok G., že všetky informácie o vražde získal od svedka D.. Ani obhajoba nespochybňuje výpoveď
svedka R. D. a zároveň ju hodnotí, či už výpoveď v postavení obvineného, ale aj výpoveď v postavení
svedka v prípravnom konaní a rovnako tak aj výpoveď v súdnom konaní ako konzistentnú a vierohodnú.

Keďže svedok spolupracuje s orgánmi činnými v trestnom konaní pri vyšetrovaní trestnej činnosti aj v
iných trestných veciach, tak je vylúčené, že by neoznačil svedka G.a ako účastníka v žalovanom skutku.Treba poukázať na skutočnosť, že v rámci príprav na skutok svedok na viacerých miestach spomína aj
osobu G. G.a, ktorý bol už v čase vykonania skutku Z.ov zástupca v skupine, tento im mal na vykonanie
skutku poskytnúť spomínané vozidlo - Mercedes furgon a vybaviť ho krabicou so žiarovkami a dodacím

listom pre prípad, že by ich zastavila polícia a kontrolovala obsah vozidla. Výpoveď svedka R. D. je tak
potvrdzovaná v týchto skutočnostiach výpoveďou svedka G. G.a a tiež previerkami výpovedí na mieste.

Konkrétne informácie o pripravovanom skutku úkladnej vraždy poškodeného F. G. malo iba niekoľko
málo osôb jednak z prostredia skupiny osôb označovanej ako „Takáčovcov" a jednak z prostredia

zločineckej skupiny „Z.ovci". Z tohto dôvodu treba súhlasiť s vyjadrením obžalovaného L.. H.a G. zo
záverečnej reči, kde obžalovaný uviedol „A práve výpoveď svedka G.a, pripomínam, ako jediná ma
priamo spája s objednávkou vraždy F. G. a to tak, že som si mal údajne túto vraždu objednať u „Z.ovcov"
cez L. Z.". Výpoveď tohto svedka treba preto hodnotiť v kontexte všetkých skôr spomenutých dôkazov,
a to výpoveď tohto svedka jednak ako celok a výpoveď tohto svedka rozdelenú na dve časti, keď prvá
časť výpovede svedka sa vzťahuje na okolnosti objednania vraždy poškodeného F. G. a druhá časť

výpovede svedka sa vzťahuje na okolnosti príprav a samotného vykonania vraždy poškodeného.

Ako už bolo spomenuté skôr, prvá časť výpovede svedka G.a sa vzťahuje na objednanie vraždy
poškodeného F. G. prostredníctvom L. Z., člena skupiny označovanej ako „Takáčovci". Súd v súvislosti
s touto časťou výpovede poukazuje na zápisnicu o previerke výpovede na mieste so svedkom G. G.

zo dňa 18.10.2018 (č.l.2435, zv.IX.). Z obsahu zápisnice sa zisťuje že previerka začala pri reštaurácii
Garden restaurant.

Je pravdou to, na čo poukázala aj obhajoba obžalovaného, že svedok G. G. spomenul vo svojej výpovedi
akonázovreštaurácieslovoJazmín.NafotkáchzprevierkyvýpovedesvedkajezreteľnýnápisGARDEN

RESTAURANT. V tejto súvislosti nemožno prehliadnuť to, že ku skutku došlo ešte v roku 2006. Nie
je nič neobvyklé to, že reštaurácie menia majiteľov a menia aj svoje názvy. Objekt reštaurácie Garden
restaurant sa však aj v súčasnosti nachádza pri hoteli Bratislava, teda na tom mieste, kde sa stretli Z.,
G. a Z..

Niet žiadnych konkrétnych skutočností pre záver o tom, že toto stretnutie si svedok G. iba vymyslel.
Treba vziať do úvahy tú skutočnosť, že v čase stretnutia, ktoré opisuje svedok G. G. už bola vykonaná
vražda V. F. (dňa 13.11.2006), ktorého v hierarchii zločineckej skupiny nahradil G. G., ktorý bol
podriadený šéfovi skupiny H. Z.ovi. G. G. prijateľne vysvetlil to, prečo teda on so Z.om išli do Bratislavy.
Prijateľné je aj to vysvetlenie, že dôvodom stretnutia s L. Z., prezývaným „Balvan" bola objednávka

vraždy prostredníctvom L. Z..

Svedok G. G. vo svojej výpovedi vcelku podrobne a presvedčivo opísal stretnutia medzi Z.om a
obvineným Z., na ktorých došlo najskôr k objednávke vraždy poškodeného, k zaplateniu zálohy za
vykonanie vraždy a následne bol zaplatený doplatok za vykonanú vraždu. Svedok G. nakreslil situáciu

v reštaurácii, ktorej bol prítomný pri objednaní vraždy. Hodnovernosti takejto výpovede dodávajú aj
niektoré ďalšie skutočnosti uvádzané svedkom G.om. Ide o postup, keď šéf skupiny Z. prikázal G.
G.ovi, aby si sadol k vedľajšiemu stolu. Tu možno vo všeobecnosti poukázať na poznatky z ostatných
prejednávaných prípadov, že pri takýchto stretnutiach sedávali tí, ktorí si mali medzi sebou vymeniť
nejakú informáciu vždy osamote a ostatné sprevádzajúce osoby sedávali pri vedľajších stoloch, dávali

pozor, aby neboli rušení tí, čo sa stretli a pokiaľ bolo viacej sprevádzajúcich osôb, tak jedna z nich vždy
pre istotu sedela v motorovom vozidle.

Ďalšou skutočnosťou, ktorá dodáva na presvedčivosti výpovedi svedka v časti objednávky vraždy je to,
keď svedok G. G. k rozhovoru medzi L. Z. a H. Z.om uviedol, že títo si šuškali, ale dal sa počuť obsah ich

rozhovoru. Stlmený hlas pri vzájomnom rozhovore, aby niekto z ďalších návštevníkov reštaurácie pokiaľ
by v reštaurácii bol, nerozumel rozhovoru, je niečo reálne a uveriteľné. Rovnako tak je uveriteľne to, že
G. G. sedel pri vedľajšom stole, čo sa dá vnímať ako určitá bariéra či ochrana, aby Z. a Z. pri svojom
rozhovore neboli rušení. Nákres z reštaurácie, ktorý vyhotovil svedok G. G. na hlavnom pojednávaní sa
javí ako reálny a zodpovedajúci situácii na mieste samom. Rovnako tak sa ako reálne javia vzdialenosti

medzi jednotlivými stolmi, o ktorých svedok vypovedal. Pokiaľ aj boli medzi jednotlivými stolmi paravány
na čo poukázal v rámci svojej obhajoby aj obžalovaný, ktoré podľa názoru obžalovaného zabraňovali
šíreniu zvuku, tak paravány určite nemajú schopnosť pohlcovať zvuk úplne alebo aspoň tak, aby nebolizrozumiteľné slová rozprávajúcich sa. Paravány sú totiž zvyčajne veľmi tenké, ľahké, aby sa s nimi dalo
v prípade potreby dobre manipulovať, prenášať ich.

Reáliám zodpovedá aj to, čo svedok G. pri prvom stretnutí v reštaurácii počul a to že „Inžinier", čo je
jedna z prezývok obžalovaného L.. H.a G. si objednal vraždu nijakého podnikateľa z Prievidze. Nie je
sporné to, že poškodený F. G. bol v danom čase podnikateľom z Prievidze.

Podľa názoru súdu realite zodpovedá aj to, že pri druhom stretnutí bola odovzdaná záloha za vykonanie

objednanej vraždy. Na prvom stretnutí medzi objednávateľom a vykonávateľom zvyčajne prichádza k
dohode, čo sa má vykonať a čo to stojí. Je pochopiteľné, že málokto zo sebou nosí takú vysokú sumu
peňazí, v akej mala byť odovzdaná záloha. Práve preto bez rozumných pochybností možno konštatovať,
že po vzájomnej dohode o vykonaní vraždy a o poskytnutí zálohy nasledovalo odovzdanie tejto zálohy.
Napokon reálne je aj to, že až po vykonaní vraždy objednávateľ vyplatí zvyšnú časť dohodnutej sumy,
a preto došlo k tretiemu stretnutiu medzi Z. a Z.om, na ktorom stretnutí bol vyplatený zvyšok dohodnutej

sumy.

Ak si G. G. už presne nepamätal, či zvyšok sumy sa nachádzal v obálke alebo v bielej igelitke, tak
akceptovateľné je aj jeho vysvetlenie, že k udalosti došlo už pred štrnástimi rokmi. Ďalej súd nemá
dôvody pochybovať ani o tej časti výpovede svedka G. G.a, keď mu povedal Z., že „Balvan" doniesol

peniaze na vraždu, ktorú objednal „G.", čo je ďalšia prezývka obžalovaného L.. H.a G.. Napokon podľa
názoru súdu skutočnosti zodpovedá aj to že sa svedok G. G. následne opýtal Z.a, kto je to „G." a dostal
odpoveď, ktorá zodpovedala vykonanému dokazovaniu, že je to H. G., ktorý šéfuje „Takáčovcom" a je
šéf „Balvanovi". Ak bola vyplatená po vražde zvyšná suma za vykonanie vraždy, tak je logické to, čo
uviedol svedok G., že obžalovaný L.. G. mal vyjadriť spokojnosť s vykonaním objednávky. Z výsluchu

svedka G.a, obdobne ako z výsluchu D., je zrejmé, že medzi predstaviteľmi „Z.ovcov" a „Takáčovcov"
boli dobré vzťahy a navzájom sa poznali, pričom riešili spoločne aj také situácie, keď sa im krížili záujmy
ako v prípade „Takáčovca" D. G., resp. si vypomáhali v trestnej činnosti.

Pri hodnotení ďalšej časti výpovede svedka G.a, ktorá sa týkala okolnosti ohľadne zavezenia Mercedesu

s väčším nákladným priestorom, v ktorom sa nachádzala vražedná zbraň, do Prievidze a týkala sa aj
osoby vykonávateľa vraždy mal aj súd zásadné pochybnosti o tom, či tento svedok vypovedal o tom,
čo reálne prežil alebo v jeho výpovedi ide iba o súhrn informácií, ktoré začal získavať vroku 2010 od
členov zločineckej skupiny „Z.ovci".
Je faktom, že R. D. a G. G. boli obvinení z množstva obdobných skutkov spáchaných v danom období,

za niektoré boli už aj právoplatne odsúdení, v iných sa naďalej vedie vyšetrovanie, preto majú dôvod
nepamätať sa na detaily všetkých spáchaných skutkov. Zároveň ale treba dodať, že svedok G. pri
previerke výpovede vo vzťahu k vyzdvihnutiu vozidla - dodávky, k jeho prevozu do Prievidze a k jeho
zaparkovaniu si nebol istý a niektoré detaily nevedel vôbec povedať. Vysvetlil to tým, že bol v Prievidzi
iba raz a že ho navigoval „Csonty". Z dôvodu nepresností a nevedenia niektorých skutočnost, ktoré by

vedieť svedok G. mal, ak tvrdí, že v konkrétnom čase a na konkrétnom mieste bol sa jeho výpoveď
dostala do rozporu s výpoveďou svedka R. D., ktorý si pamätal aj také detaily a vypovedal o nich zhodne
v niekoľkých výpovediach.

G. vysvetlil odvoz vozidla do Prievidze iba tým, mu to prikázal Z., čo samé osobe sa mohlo stať. Načo

by to ale bolo potrebné, keď D. vie šoférovať, pozná cestu do Prievidze aj miesto, kde vozidlo treba
odstaviť, lebo predtým sledoval poškodeného F. G. Nepamätal si však pri previerke to, čo uviedol D., že
vozidlo sa bralo z dvora firmy G.a. Svedok R. D. vypovedal, že si nepamätá na to, že by dakedy išiel
spolu s ním do Prievidze aj G. G., a napokon dodal, že G. s ním nikdy do Prievidze nešiel a neviezol
pri tej príležitosti dodávku.

Ešte väčší rozpor nastal pri výpovedi svedkov D. a G.a v tom, kto zavraždil poškodeného F. G.. Keď
sám G. označil R. D. ako člena vražedného komanda v minulosti, čo D. nijako nespochybnil, tak je
logické, že sa R. D. zúčastnil skutku zavraždenia poškodeného F. G. a zvlášť po tom, ako poškodeného
opakovane sledoval. Naproti tomu aj podľa záverov znaleckého posudku podaného na G. G.a tento sa

vyhýbal násiliu a hľadal zámienky, aby nemusel na niekoho strieľať. Nie je zrejmé ani to, prečo by R. D.
celú cestu do Prievidze hovoril G.ovi o tom, čo ide v Prievidzi vykonať a zvlášť, keď to R. D. poprel a
dodal, že o tomto skutku povedal svedkovi G.ovi až v roku 2010, keď si G. G. začal zisťovať informácie
o závažnejších skutkoch spáchaných „Z.ovcami".Treba len súhlasiť s argumentáciou obhajkyne obžalovaného v tom, že ak by mal svedok G. informácie
o vražde ešte z roku 2006, nemusel by sa pýtať svedka D. na okolnosti vraždy až po roku 2010. A

skutočne načo by sa aj pýtať G. mal na okolnosti vraždy až po roku 2010, keď údajne deň po zavraždení
poškodeného F. G. malo dôjsť ku stretnutiu Z.a, D. a G.a a Z. sa mal D. pýtať na vykonanie skutku,
čo podľa obhajoby postráda elementárnu logiku. Žiada sa už len dodať, že médiá vo svojich správach
vlastne ihneď potvrdia spáchanie skutku, tak načo by sa Z. mal D. pýtať, či skutok vykonal.

Aj keď treba súhlasiť s obhajobou obžalovaného v tom, že výpoveď svedka G. G.a je jediný priamy dôkaz
o objednávke vraždy obžalovaným, nejde o dôkaz absolútne osamotený a bez akejkoľvek podpory inými
vykonanými dôkazmi.

Vuvedenejsúvislosti sažiadapoukázaťnačasťvýpovedesvedkaU.C.z10.10.2018 nač.l.1790-1791,
kedy svedok pred vyšetrovateľom vypovedal tak, že „mám takú vedomosť...asi od G.a, že ak sa jedná o

podnikateľa z Prievidze, tak viem, že toto bola nájomná vražda a mali ju vykonať „Y." teda R. D. a Z.....Čo
ja viem, tak motívom mali byť nejaké spory ohľadne lyžiarskych vlekov, alebo lyžiarskeho strediska...
Taktositoviemjavyskladať...Čosatýkaobjednávkyvraždy,viemtotak,žetotobolaskupinazBratislavy,
čo si objednala, boli to „Takáčovci", a že od nich mal niekto spor ohľadne toho vleku. Ale ja neviem
konkrétne povedať osobu, ktorá to bola. Taktiež neviem konkrétne povedať, kto to od nich objednal a

ako prebehlo to objednanie.

SvedokU.C.sa privýsluchunahlavnompojednávaníodvolávalnasvojzlýzdravotnýstav,naúrazhlavy
a s tým súvisiacu zlú pamäť. To je však aktuálny stav svedka, pričom časť prečítanej výpovede bola
svedkom vykonaná ešte pred úrazom. Dá sa povedať, že svedok uviedol v koncentrovanej podobe tie

najpodstatnejšie skutočnosti k trestnej činnosti a okrem dvoch podstatných skutočností inak vypovedal
zhodne so svedkom G. G.om. Prvou podstatnou skutočnosťou je rozdiel v osobe vykonávateľa vraždy,
kde svedok C. namiesto skutku prítomného G. G.a uvádza H. Z.a a druhou podstatnou skutočnosťou
je rozdiel v tom, že svedok neuvádza meno objednávateľa vraždy. Svedkom C. uvedené skutočnosti,
že objednávka vraždy bola od skupiny z Bratislavy, boli to „Takáčovci" a niekto od nich mal spor

ohľadne vleku alebo lyžiarskeho strediska, jednoznačne smerujú, k obžalovanému L.. H.ovi G. ako k
objednávateľovi vraždy

Je namieste otázka, kto iný z Bratislavy, okrem obžalovaného L.. H.a G. by mal mať záujem na
zavraždení F. G. a najmä z akého konkrétneho dôvodu? Z dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní

nevyplynulo nič konkrétne v tom smere, že by si F. G. v rozhodnom čase konkuroval obchodne,
majetkovými záujmami alebo inak bol v nejakom vážnom konflikte s inou osobou, ako práve s
obžalovaným L.. H.om G..

Obhajoba obžalovaného okrem iného poukázala v súvislosti s výpoveďou svedka, ktorý mal páchateľa

usvedčovať, na rozhodnutie ESĽP v prípade V. proti Slovenskej republike, a ostatné dôkazy boli
iba nepriame a mali dôkazný význam iba pri ich posúdení s priamym dôkazom v podobe dotknutej
svedeckej výpovede a k rozhodujúcemu zvratu v prípade došlo práve v dôsledku zmeny výpovede
tohto svedka. Preto podľa ESĽP išlo o rozhodujúci dôkaz proti sťažovateľovi. Sťažovateľ pritom tvrdil
nedôveryhodnosť výpovede svedka práve pre výhody, ktoré tento svedok získal v inom trestnom konaní,

v ktorom vystupoval ako obvinený z vraždy.

Na tomto mieste treba dodať, že súd nezistil a obhajoba nepreukázala to, že by svedok R. D. a najmä
svedok G. G. za svoje výpovede dostali konkrétne výhody v iných trestných konaniach vedených proti ich
osobám ako proti obvineným. Preto podľa súdu nie je argumentácia obhajoby s poukazom na prípad V.

proti Slovenskej republike použiteľná v teraz prejednávanej veci. Na teraz prejednávanú vec nemožno
aplikovať ani rozhodnutie ESĽP v prípade V. proti Bulharsku, lebo v teraz prejednávanej veci nebolo
preukázané to, že by obaja priami svedkovia už dostali, alebo im aspoň bola sľúbená beztrestnosť
výmenou za ich výpovede. V uvedenej súvislosti nemožno prehliadnuť tú skutočnosť, že svedkovia
D. a G. boli v inom konaní pred špecializovaným trestným súdom už právoplatne odsúdený na vysoké

tresty odňatia slobody.
Obžalovaný L.. H. G. sa obhajoval vo vzťahu k výpovediam troch svedkov, ktorí ho spájajú s vraždou
poškodeného F. G. tým, že svedkovia klamú a ich výpovede sú výsledkom dohody svedkov s orgánmi
činnými v trestnom konaní. G. G. na hlavnom pojednávaní, ktorý obžalovaného L.. H.a G. usvedčil zobjednávky vraždy poškodeného F. G., si podľa obžalovaného vymýšľa a klame a výpoveď svedka je
účelová, lebo mala svedkovi zabezpečiť určité výhody vo vzťahu k orgánom činným v trestnom konaní
pri vyšetrovaní ďalších trestných činov tohto svedka.

Obžalovaný rovnako vyhodnotil aj výpoveď svedka R. D. ako výpoveď vymyslenú a slúžiacu na získanie
výhod vo vzťahu k orgánom činným v trestnom konaní. Napokon aj výpoveď svedka N. G. druhú v
poradí na hlavnom pojednávaní vyhodnotil obžalovaný tak, že výsluch tohto svedka síce navrhol sám
obžalovaný,lebočakalodsvedka,žepoviepravdu,alevýpoveďtohtosvedkabolajednaveľkálož.Podľa

obžalovaného svedok N. G. sa stal spolupracujúcim svedkom, ktorý sleduje určitý cieľ a došlo medzi
týmto svedkom a orgánmi činnými v trestnom konaní k uzavretiu dohody na základe zištných dôvodov
N. G.. Cieľom tohto svedka je podľa obžalovaného L.. H.a Kudličku čo najviac uškodiť obžalovanému.

O konkrétne aké výhody má ísť, ktoré mali byť menovaným svedkom poskytnuté, sa však obžalovaný
nezmienil. Súd z vykonaného dokazovania nezistil poskytnutie neoprávnených či neprimeraných výhod

menovaným svedkom, napríklad výmenou, podľa obžalovaného, za nepravdivú svedeckú výpoveď
v teraz prejednávanej trestnej veci, ale najmä zistil to, že výpovede týchto troch svedkov opisujú
skutočnosti prípadu tak, že ich jednotlivé výpovede sa vzájomne dopĺňajú v podstatných okolnostiach
prípadu alebo v niektorých detailoch a svedkovia pritom uvádzajú také detaily, každý samozrejme
zo svojho pohľadu znalosti prípadu, ktoré svedčia veľmi dobre pre záver, že svedkovia museli prežiť

udalosti, ktoré opisujú. Samozrejme uvedené neplatí na zistený zásadný rozpor medzi výpoveďami
svedkov R. D. a G. G.a v osobe, ktorá strieľala na poškodeného F. G. a v odvoze áut do a z Prievidze.

Khodnoteniuobžalovaného,ktorýpovažujezásadnýchsvedkovibaza„kajúcnikov",ktorýchvýpovediam
sa nedá veriť, súd pokladá za potrebné uviesť nasledovné.

Slovenský právny poriadok síce nepozná pojem „korunný svedok", avšak trestné právo hmotné
aj procesné umožňuje priznať výhody spolupracujúcim páchateľom, ktorí vypovedajú proti iným
páchateľom závažnej, najmä organizovanej trestnej činnosti. Tieto výhody spočívajúce v zlepšení ich
postavenia sa môžu pohybovať od mimoriadneho zníženia trestu /§ 39 ods. 1 písm. e) Trestného

zákona/, cez podmienečné zastavenie trestného stíhania spolupracujúceho obvineného (§ 218
Trestného poriadku) a iné procesné inštitúty (napríklad dočasné odloženie vznesenia obvinenia), až po
zastavenie trestného stíhania spolupracujúceho obvineného (§ 215 ods. 3 Trestného poriadku).

Z hľadiska prístupu orgánov činných v trestnom konaní sa vyžaduje istá forma dohody medzi nimi a

takýmto spolupracujúcim páchateľom. Obhajoba však často poukazuje na nedôveryhodnosť výpovede
takéhoto svedka, či na jej účelovosť. Z hľadiska rovnosti zbraní možno vyvodiť záver, že nejde o bežnú
výpoveď svedka, keďže motiváciou pre výpoveď môže byť alebo je očakávanie istej formy výhod, ktoré
musí svedkovi poskytnúť orgán činný v trestnom konaní, najmä prokuratúra.

Súd poukazuje aj na súvisiacu judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, z ktorej vyplývajú základné
princípyprístupukvýpovediamspolupracujúcichsvedkov.NapríkladvoveciLorseprotiHolandskuESĽP
konštatoval na základe svojej predchádzajúcej judikatúry, že použitie výpovede svedkov, ktorým bola
prisľúbená imunita alebo iné výhody, vyvoláva otázky ohľadne práva na spravodlivý proces obvineného
a je spôsobilé vyvolať delikátne problémy, keďže takáto výpoveď môže podliehať manipulácii a môže

byť urobená výlučne za účelom získania výhod alebo z osobnej pomsty. Použitie takýchto výpovedí však
samo o sebe nemôže spôsobiť nespravodlivosť procesu. ESĽP ďalej konštatuje, že aj na tieto výpovede
sa vzťahujú záruky spravodlivého procesu v zmysle článku 6 ods. 3 písm. d) Európskeho dohovoru a
zdôrazňuje, že odsúdenie nemôže byť založené výlučne alebo v rozhodujúcej miere na výpovedi svedka
ktorého obhajoba nemohla vypočúvať.

Súd si uvedomuje, že je potrebné veľmi citlivo pristupovať k výpovedi svedka, ktorý je tzv. „korunným
svedkom" alebo „kajúcnikom", najmä pokiaľ ide o dôsledné vysporiadanie sa s jej dôveryhodnosťou a
okolnosťami, za ktorých sa tento svedok rozhodol vypovedať. Len podporenie výpovede tohto svedka
inými dôkazmi môže zabezpečiť, že nedôjde k porušeniu práva obvineného na spravodlivý proces. Tak

isto je zrejmé, že aj výpoveď takéhoto svedka bude podliehať právu obhajoby na jej kritickú previerku v
zmysle článku 6 ods. 3 písm. d) Európskeho dohovoru.Predovšetkým súd poukazuje na skutočnosť, že tzv. „kajúcnici" vo svojich výpovediach neusvedčovali
obžalovaného L.. H.a G. s tým, že by sa sami vyviňovali zo spáchania trestnej činnosti, naopak zo
spáchania trestnej činnosti svedkovia G. G. a R. D. de facto usvedčovali aj samých seba. V záverečnej

reči obhajkyňa obžalovaného upozornila na to, že vyvstáva otázka v prípade hodnotenia vierohodnosti
svedka G.a, z akého dôvodu svedkovi G. G.ovi nebolo vznesené obvinenie za žalovaný skutok formou
účastníctva, keďže svedok G. vypovedal, že získal informáciu od svedka D. za akým účelom idú do
Prievidzeodviezťdodávku,atokonkrétnezaúčelomvykonaniavraždy,ktorúsimalobjednaťobžalovaný
L.. H. G..

Pokiaľ obžalovaný L.. H. G. poukázal najmä na niektoré rozpory vo výpovedi svedkov R. D. a G.
G.a, pre ktoré obhajoba považuje osoby týchto svedkov za nedôveryhodné a zmanipulované orgánmi
činnými v trestnom konaní, súd vo všeobecnosti poukazuje na skutočnosť, že práve niektoré rozpory
vo výpovediach svedkov, ktorí vypovedajú o udalostiach spred relatívne dlhého časového obdobia,
ich činia pre súd dôveryhodnými, lebo rozpory takéhoto charakteru sa stávajú plynutím času úplne

pochopiteľnými a opodstatnenými. Naopak, presné a až neprirodzene zhodné výpovede takýchto
svedkov by pre súd navodzovali podozrenie z manipulácie s osobami týchto svedkov orgánmi činnými
v trestnom konaní.

Osobitne v prípade svedka G. G.a, ktorého vierohodnosť namietal obžalovaný a považoval výpoveď

svedka za účelovú, súd prihliadal na už skôr spomenuté závery nachádzajúce sa v znaleckom posudku
číslo 45/2019 znalca PhDr. G. Kleinmanna, PhD. vzťahujúce sa na tendencie svedka konfabulovať či
nadmerne fantazírovať pri popise jednotlivých udalostí či na strach svedka z toho, že by sa dostal do
ohrozenia života za svoju výpoveď.

Obhajkyňa obžalovaného upriamila pozornosť na obsah skôr podaného znaleckého posudku v inej
trestnej veci, kde je vo vzťahu k svedkovi G.ovi uvedené, že podľa znalcov je jeho mravný vývoj
narušený akceptáciou noriem organizovaného zločinu, jeho činnosť je motivovaná primárne zištne s
akceptáciou noriem a trestnej činnosti, ktorej sa skupina organizovaného zločinu venovala a prognóza
resociolizácie bola u svedka G.a v tom čase ako u obžalovaného hodnotená ako negatívna. Vo vzťahu

k špecifickej vierohodnosti znalci poukázali na jeho vlastné konštatovanie, že v minulosti vedome
niekoľkokrát zmenil svoje výpovede tak, aby boli pre neho výhodnejšie. Znalci rovnako konštatujú, že
je vysoko pravdepodobné, že akceptoval normy zločineckej skupiny, ktorej bol členom a bol s nimi
stotožnený podľa názoru znalcov vzhľadom na jeho dlhodobú účasť na činnosť zločineckej skupiny.

Tu sa žiada poukázať na znalecký posudok číslo 45/2019 v teraz prejednávanej veci, kde znalec na
niekoľkýchmiestachuvádzažeG.G.bolužvminulostiniekoľkokrátspolu tromaznalcamiposudzovaný.
Znalec pritom čiastočne tieto posudky ďalej uvádza, dokonca s odkazom podrobnejších anamnestických
údajov o G. G. uvedených v znaleckých posudkoch profesora V. C.,PhD. Inak povedané, teraz činnému
znalcovi boli známe skôr predchádzajúce znalecké posudky a v teraz prejednávanej veci dospel ku

svojim vlastným zisteniam a z nich vyplývajúcim záverom v posudku uvedených.

Pokiaľ teda ide o vyhodnotenie výpovedí, tzv. spolupracujúcich osôb v zmysle konzistentnej judikatúry
najvyššieho súdu, tak záujem štátu na vyšetrení obzvlášť závažného zločinu prevyšuje záujem štátu na
postihu spolupracujúcich jednotlivcov. Vo všeobecnosti je potrebné pripomenúť, že využívanie inštitútu

spolupracujúceho svedka pri rozkrývaní organizovanej kriminality je celkom nevyhnutné pre efektívny
boj s touto formou kriminality, pretože všetky takto organizované kriminálne skupiny sa vyznačujú
uzavretosťou a vysokou mierou konšpirácie a neochotou osôb proti týmto skupinám svedčiť, a zároveň
v mnohých prípadoch platí, že inak by sa OČTK a súd o trestnej činnosti nedozvedeli, resp. by ju
nebolo možné dôkladne objasniť. Zavedenie takýchto inštitútov a postupov odporúčajú aj medzinárodné

dokumenty, napr. rezolúcia Rady Európskej únie z 20.12.1996 o jednotlivcoch, ktorí spolupracujú pri
súdnom konaní.

Vtejtosúvislostitreba poukázaťajnarozhodnutieNajvyššiehosúduSRsp.zn.2To9/2014,kdeNajvyšší
súd SR uviedol, okrem iného, že „ ... spolupracujúceho svedka je v popísanej procesnej situácií možné

vypočuť, ide o postup upravený zákonom. Tento postup umožňuje v súvislosti s výpoveďou o trestnej
činnosti iných osôb (zároveň aj o vlastnej trestnej činnosti) naozaj získať vyššie uvedenú výhodu. Ide
však o legálny benefit, ktorý výpoveď svedka procesne nediskriminuje. Taká výpoveď je zákonným
dôkazom, čo neznamená, že výpoveď je pravdivá, neznamená to však ani opak.Výpovede takých svedkov (slangovo označovaných ako „kajúcnici") podliehajú voľnému hodnoteniu
dôkazov v zmysle § 2 ods. 12 Trestného poriadku, rovnako ako každý iný dôkaz. Zo zásady voľného

hodnotenia dôkazov vyplýva, že nie je zákonom predpísané, akým spôsobom musí byť určitá okolnosť
dokázaná (pokiaľ ide o druh, alebo počet potrebných dôkazov). Rozhodujúca je konkrétna dôkazná
situácia.

Žiadnym dôkazom teda nie je súd pri posudzovaní určitej skutkovej okolnosti viazaný, zároveň však

žiadny zo zákonom súladných dôkazov nie je v tomto smere ako podklad pre rozhodnutie vylúčený. Na
základe ktoréhokoľvek legálneho dôkazu môže byť uznaná vina v trestom konaní (neplatí však, že na
základe určitého dôkazu, alebo dôkazov, vina uznaná byť musí). V zásade teda neplatí ani téza, že na
základe výpovede svedka „kajúcnika" nemôže byť uznaná vina, resp. môže byť uznaná len vtedy, ak je
ohľadom určitej okolnosti táto výpoveď potvrdená inými výpoveďami, alebo inými dôkazmi..."

Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že súd musí brať do úvahy skutočnosť, že výpoveď takéhoto svedka
môže byť potenciálne ovplyvnená snahou dosiahnuť vlastnú antirepresívnu výhodu, neznamená to
však nepoužiteľnosť takéhoto dôkazu. Z hľadiska rigidity posúdenia situácie dokonca nemožno ani
úplne stotožniť situáciu pokiaľ ide o vyhodnotenie výpovedí utajených svedkov a výpovedí svedkov
„kajúcnikov", ktorí vystupujú pod vlastnou identitou. Podľa Najvyššieho súdu SR na rozdiel od výpovedí

utajených svedkov u „kajúcnikov" automaticky neplatí pravidlo, že vina posudzovanej osoby môže byť
uznaná, len pokiaľ výpoveď kajúcnika podporujú aj ďalšie dôkazy.

Na tomto mieste považuje súd za potrebné zdôrazniť to, že za najpresvedčivejšie dôkazy možno
považovať,asúdajpovažoval,výpovedetýchosôb,ktorésapriamovedelivyjadriťk objednaniuvraždy,

k jej príprave a k jej vykonaniu. Z uvedeného vyplýva, že je namieste otázka, komu prospelo zavraždenie
F. G. a že takéto osoby treba „hľadať" v blízkosti obžalovaného L.. H.a G. a vykonávateľa vraždy. Je
totiž úplne logické, že konkrétne informácie o skutku má iba niekoľko málo osôb z prostredia skupiny
označovanej „Takáčovci" a z prostredia zločineckej skupiny „Z.ovci". A práve preto došlo k posunu v
dokazovaní a k vyšetreniu skutku až po tom, ako sa R. D. priznal k účasti na vražde poškodeného G..

Z výpovede svedkyne poškodenej L. S., družky poškodeného, je zrejmé, že poškodený nebol s
obžalovaným v dobrom vzťahu, ale stáli proti sebe v konkurze, lebo aj po smrti poškodeného sa
obžalovaný snažil skontaktovať s ňou a domáhal sa prevodu pohľadávok po nebohom.

Svedok U. uviedol, že F. G. mu hovoril, že L.. G. do veci vstúpil tak, že chcel celý ten SKI park pre seba.
Aj s odstupom času to svedok vyhodnocuje tak, že určite to G.u neprospelo, že do toho vstúpil L.. G..

Výpovede svedkov F. M. a utajeného svedka č. 1 taktiež bez akýchkoľvek pochybností preukazujú motív
skutku a obaja svedkovia veľmi zhodne a tým aj presvedčivo opisujú jednotlivé skutočnosti, ktoré sa diali

v rozhodnom období okolo poškodeného F. G. a jednoznačne súvisiace so SKI Parkom Ružomberok.

Po úteku G. O. boli viditeľné zmeny v správaní poškodeného F. G.. Bol omnoho viacej obozretný, prestal
aj komunikovať ohľadne SKI Parku. Začal nosiť aj pištoľ na svoju ochranu a upozornil aj M. s tým, že
L.. G. a jeho ľuďom nemožno veriť a podceňovať ich.

Na základe obsahov výpovedí viacerých svedkov blízkych poškodenému v spojení s listinnými dôkazmi
je zrejmé, že obžalovaný L.. G. nemal konanie ohľadne SKI Parku Ružomberok a.s. pod kontrolou a
reálne hrozilo, že príde o finančné prostriedky, ktoré vložil do spoločnosti alebo požičal V. R.. Vyhlásený
konkurz obavy obžalovaného mohol iba prehĺbiť.

Ostáva iba dodať, že po zrušení konkurzu už v dobe po zavraždení poškodeného G. pokračovalo
exekučné konanie a obžalovaný L.. G. vydražil majetok a akcie spoločnosti SKI PARK Ružomberok, a.s.,
čímjufaktickyovládol.ObžalovanýmL..G.tvrdenéskutočnosti,ževdôsledkusmrtipoškodenéhonastali
problémy a dlhoročné spory o SKI Park Ružomberok, a.s. sú preto nepravdivé a iba účelové. Takýmito

tvrdeniami iba odvracal pozornosť od seba a od konečného prospechu, ktorý smrťou poškodeného
získal. Všetky následne vzniknuté spory nemali žiadny súvis so smrťou poškodeného.Možno potom uzavrieť, že to bol výlučne obžalovaný L.. H. G., kto mal skutočný motív odstrániť
poškodeného F. G. aj za cenu zavraždenia poškodeného, čo pomohlo obžalovanému ovládnuť SKI Park
Ružomberok, a.s., pretože takto sa zbavil osoby, ktorá zastupovala spoločnosť ECO TRADE, s.r.o., ktorá

navrhla vyhlásenie konkurzu, a práve týmto krokom sa prerušilo exekučné konanie za ktorým tiež stál
obžalovaný L.. G..

Na základe vyššie uvedeného hodnotenia vykonaných dôkazov súd dospel k skutkovým a z nich
vyplyvajúcim právnym záverom uvedeným vo výrokovej časti tohto rozsudku. Skutočnosti, ktoré mali

podstatný vplyv na začiatok a priebeh konkurzného konania a podľa zistenia súdu majúce vplyv najmä
na úmysel obžalovaného získať majetkový prospech boli doplnené do v záverečnej časti skutku,
pričom však totožnosť skutku bola zachovaná, pretože súd pri doplnení skutku vychádzal z údajov
uvedených v oboznámenom spise z konkurzu vedeného na Krajskom súd Banská Bystrica pod sp.
zn. 27K/49/2005. Možno už len dodať, že obsah ďalšieho spisu, a to spisu Najvyššieho súdu SR
sp.zn. 1MObdV/1/2007 a rozhodnutie v ňom z 28. 08.2007 o zrušení uznesenia súdu prvého stupňa

a uznesenia odvolacieho súdu vo veci návrhu na vyhlásenie konkurzu na základe mimoriadneho
dovolania generálneho prokurátora SR nemal žiadny vplyv na skutkové zistenia a právne závery v teraz
prejednávanej veci lebo predmetné rozhodnutie bolo vydané až po zavraždení poškodeného F. G..

Odmietnutie vykonať niektoré dôkazy

Obžalovaný L.. H. G. prostredníctvom svojich obhajcov, konkrétne písomným podaním JUDr.
Rosulegovej po doručení obžaloby z 06.05.2020 (č.l. 3297) navrhol vykonanie konkrétnych dôkazov
nad rámec dokazovania navrhnutého v obžalobe. Treba dodať, že súd vyhovel predmetnému návrhu

obhajkyne obžalovaného a takmer všetky navrhnuté dôkazy vykonal, teda vypočul navrhnutých svedkov
a zadovážil požadované spisy, ktoré na hlavnom pojednávaní aj oboznámil.

Súd však odmietol vykonať výsluch svedka G. O. a svedkyne O.. Svedok G. O. nebol prítomný pri
príprave ani pri vykonaní vraždy. Z vykonaných dôkazov nevyplýva ani to, že by mohol mať konkrétne

informácie o objednávke vraždy či o sledovaní F. G.. Z vykonaných dôkazov, najmä z výsluchu svedkov
bratov O., S. O., JUDr. A. N., L. S., M.a U. a ďalších mal súd dostatočne výpovedným spôsobom zistený
vzťah medzi G.om O.m a F. G.. Neboli nijaké pochybnosti o priateľskom vzťahu poškodeného F. G. a
G. O.. Napokon ani sám obžalovaný L.. H. G. nijako nespochybnil skutočnosť, že G. O. sa spolu s F. G.
zúčastnil niekoľkých stretnutí, pričom G. O. bol na strane F. G.. Z verejne dostupných zdrojov je pritom

celkom zrejmé, kto je G. O.. Z vykonaných dôkazov nebol zistený konflikt medzi obžalovaným L.. G.
a G.om O.m alebo F. G. pri týchto stretnutiach. Niet potom nijakých pochybností o logickom závere,
že G. O. v čase, pokiaľ bol prítomný na Slovensku, svojou prítomnosťou poskytoval F.ovi G.u určitý
stupeň istoty a dá sa povedať aj svojím spôsobom ochrany pred prípadnými atakmi najmä zo strany
obžalovaného L.. H.a G.. Niet dôvodu z výsluchu svedka G. O. ďalej zisťovať to, čo už známe je, teda že

bolisF.G.kamaráti,prípadneto,čobolopredmetomrokovanísobžalovanýmL..H.omG..Todostatočne
objasnil sám obžalovaný, keď vypovedal o rokovaniach o SKI Parku Ružomberok.

Návrh obhajcov obžalovaného, aby bola vypočutá svedkyňa O. k exekúcii na SKI Park Ružomberok a
na jej priebeh, súd považoval za nadbytočný. Na usporiadanie pomerov v SKI Parku Ružomberok, teda

vo svojej podstate na usporiadanie obchodných vzťahov a najmä majetkových záujmov obžalovaného a
F. G. exekúcia nemala taký vplyv, ako vyhlásený konkurz a v ňom uplatnené pohľadávky obžalovaného
na jednej strane a F. G. na druhej strane. Takže to, čo sa dialo počas exekúcie a zvlášť v čase už po
zavraždení F. G. je z hľadiska zisťovania skutkového stavu veci nadbytočné.

Obhajcovia obvineného na hlavnom pojednávaní navrhli doplniť dokazovanie o oboznámenie obsahu
denníka, ktorý si viedol G. G.. Obžalovaný sa k návrhu obhajcov pripojil. Obhajoba sa dozvedela z
verejných zdrojov, z portálu Pluska.sk, že G. G. vypovedá ako svedok v trestnej veci obžalovaného T.
W. vedenej na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku pod sp. zn. PK-1T/9/2020 a z jeho výpovede
vyplýva,žesvedokG.siviedoldenník,doktoréhosimalzaznamenávaťviaceréinformáciekukriminálnej

činnosti skupiny „Z.ovcov" a z tohto denníka by bolo možné sa dozvedieť, či si G. G. zaznamenal aj
skutok, ktorý je predmetom obžaloby.Súd odmietol zabezpečiť denník, ktorý si mal viesť G. G. a odmietol vykonať ako dôkaz obsah
predmetného denníka. Takýto postup súdu mal svoj základ v tom, že svedok G. G. bol zákonným
spôsobom a kontradiktórne vypočutý na hlavnom pojednávaní v trestnej veci obžalovaného L.. H.a

G.. Ako je zrejmé zo zápisnice o výsluchu svedka G. G.a vypočutého na hlavnom pojednávaní dňa
02.07.2020 (č.l. 3367-3371, zv.14), svedok vypovedal najskôr spontánne a potom mu boli kladené
otázky. Vo výpovedi svedok vysvetlil to, ako sa dozvedel o skutočnostiach, o ktorých vypovedal. Je
faktom, že svedok neuviedol to, že si viedol denník. Na tomto mieste treba ale poukázať na časť
výpovede svedka R. D. z hlavného pojednávania dňa 03.07.2020 (č.l.3374, piaty ods. zápisnice, zv.

14), kde svedok doslova uviedol ...„Po zavraždení Z.a tak sa G. G. v roku 2010 vypytoval na všetko,
čiže pýtal sa aj na tento skutok, ktorý sa dnes na súde prejednáva...Je možné, že som G.ovi o teraz
prejednávanom skutku povedal aj niečo podrobnejšie, dnes si to už však nepamätám. ...G. sa rozprával
so Z.om, takže mohol sa to dozvedieť aj od Z.a. Ja si nemyslím, že pred rokom 2010 som G.ovi hovoril
nejaké podrobnosti o tomto skutku."

Z citovaných častí výpovede svedka R. D. rezultuje logický záver, že G. G. si zisťoval a mal informácie
minimálne od Z.a a svedka D. k tejto prejednávanej veci už v minulosti. Bol zistený aj motív konania
svedka G. G.a, keď „svedok chcel zhromaždiť údaje o prípadoch a potom aj napísal na prokuratúru,
že o čom by chcel G. vypovedať, aby jeho menšie trestné činy boli zamenené za tie väčšie skutky" -
svedok D. na hlavnom pojednávaní dňa 02.07.2020 (č.l.3373, odsek 5, zv. 14).

Možno potom zhrnúť, že oboznámenie obsahu denníka vedeného G. G.om by bolo nadbytočné. Bolo
totiž dostatočne preukázané to, že svedok G. v minulosti, pred viacerými rokmi, zisťoval údaje k trestnej
činnosti,ktorámalabyťspáchanáskupinou„Z.ovci",otýchtoskutkochnapísalnaprokuratúruanapokon,
ako už bolo skôr uvedené, svedok bol podrobne a kontradiktórne vypočutý na hlavnom pojednávaní,

teda mal možnosť sa ku všetkým prežitým udalostiam ako svedok vyjadriť. Je preto celkom nadbytočné
zisťovanie toho, či si svedok G. do denníka zaznamenal aj skutok, ktorý je predmetom obžaloby v teraz
prejednávanej veci.

Súd odmietol aj vykonanie dôkazu navrhnutého prokurátorom v obžalobe a to prečítanie výpovede

svedka L. G. zo dňa 23.07.2019, č. l. 1933-1939, zv. VIII a výpovede svedka A. W. zo dňa 09.09.2019, č.
l. 1992-2001, zv. IX, lebo výpovede týchto svedkov neobsahovali žiadne, pre zistenie skutkového stavu
veci významné skutočnosti, ktoré by súdu neboli známe už z iných dôkazov.

Právna kvalifikácia konania obžalovaného

Trestného činu úkladnej vraždy podľa § 144 ods. 1 Trestného zákona sa dopustí ten, kto iného úmyselne
usmrtí s vopred uváženou pohnútkou, pričom sa takáto osoba potrestá odňatím slobody na 20 rokov
až 25 rokov.

Odňatím slobody na 25 rokov alebo trestom odňatia slobody na doživotie sa páchateľ potrestá, ak
spácha čin uvedený v odseku 1 okrem iného v úmysle získať majetkový prospech (§ 144 ods. 2 písm.
f) Trestného zákona).

Konanie popísané v ustanovení § 144 Trestného zákona je charakterizované usmrtením človeka s
vopred uváženou pohnútkou. Za usmrtenie človeka je potrebné považovať akékoľvek zbavenie života
živého človeka, a to bez ohľadu na použité prostriedky.
Za vopred uváženú pohnútku sa považuje vnútorný pocit páchateľa prameniaci z jeho dlhodobej
nespokojnosti s daným stavom, ktorý ho vedie k rozhodnutiu tento stav zmeniť aj za cenu spôsobenia

trestnoprávneho následku. Ide o širší pojem ako pojem „z osobitného motívu" a môže ísť napr. o
dlhodobé osobné spory, nenávisť voči poškodenému, žiarlivosť, zištnosť a podobne. Vopred uvážená
pohnútka teda znamená sformované rozhodnutie usmrtiť iného a to dlhší časový úsek pred samotnou
realizáciou zámeru.

Takéto rozhodnutie, aby ho bolo možné považovať za uvážené sa musí aspoň čiastočne sformovať
na základe intelektuálnej činnosti vôle páchateľa. Teda nestačí úplne emocionálne rozhodnutie. Vopred
uvážená pohnútka nevyžaduje nevyhnutne zvláštnu rafinovanosť, detailné rozplánovanie všetkých
krokov, ba ani zváženie všetkých okolností dôležitých z hľadiska dokonania trestného činu, poprípadneúniku páchateľa pred spravodlivosťou. Postačí, ak páchateľ zváži rozhodujúce okolnosti, či usmrtiť,
prípadne akým spôsobom, pričom nie je rozhodné, ak sa páchateľ vo svojich úvahách dopustí radu
logických chýb a opomenutí tak, že trestný čin nebol dokonaný. Nie je rozhodujúce ani to, že útok proti

životu obete nakoniec prebehol inak, než si páchateľ predstavoval a plánoval.

Pri vopred uváženej pohnútke nemá samotná dĺžka formovania rozhodnutia vplyv na naplnenie
subjektívnej stránky skutkovej podstaty trestného činu úkladnej vraždy. Táto má význam iba z hľadiska
príčin a podmienok trestného činu, prípadne z hľadiska všeobecne priťažujúcich a poľahčujúcich

okolností.

Dôležitým aspektom pri skúmaní subjektívnej stránky trestného činu úkladnej vraždy podľa § 144
Trestného zákona je pochopenie vzťahu medzi jej dvoma obligatórnymi zložkami, a to úmyselným
zavinením a vopred uváženou pohnútkou. V zmysle ustálenej súdnej praxe ide o dva samostatné znaky
prakticky od seba nezávislé, až na to, že v procese formovania vopred uváženej pohnútky sa vytvorí

aj úmyselné zavinenie.

Kvalifikačným znakom trestného činu podľa § 144 ods. 2 písm. f) Trestného zákona je spáchanie
trestného činu úkladnej vraždy v úmysle získať majetkový prospech.

Na základe skôr uvedených dôkazov mal súd nepochybne preukázané, že obžalovaný L.. H. G.
objednal prostredníctvom L. Z. u H. Z.a zavraždenie poškodeného F. G. a dôvodom takéhoto konania
obžalovaného L.. H.a G. boli jeho obchodné aktivity a majetkové záujmy priamo súvisiace s lyžiarskym
strediskom SKI Park Ružomberok, ktoré boli v rozpore s obchodnými aktivitami a majetkovými záujmami
poškodeného F. G. najmä v období po podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu lyžiarskeho strediska

SKI Park Ružomberok. Toto lyžiarske stredisko chcel ovládnuť obžalovaný L.. H. G., čo sa mu však
nedarilo kvôli krokom, ktoré podnikal poškodený F. G., ktoré vyvrcholil podaním návrhu na vyhlásenie
konkurzu na SKI Park Ružomberok. Obžalovaný teda požiadal iného, aby iného úmyselne usmrtil s
vopred uváženou pohnútkou a taký čin spáchal v úmysle získať majetkový prospech, a to majetkovo
ovládnuť SKI Park Ružomberok.

Súd preto uznal obžalovaného L.. H.a G. vinným zo spáchania obzvlášť závažného zločinu úkladnej
vraždy podľa § 144 ods. 1, ods. 2 písm. f) Trestného zákona vo forme účastníctva ako objednávateľa
vraždy s poukazom na § 21 ods. 1 písm. c) Trestného zákona.

Ukladanie trestu

Súd pri ukladaní trestu obžalovanému L.. H.ovi G. postupoval podľa nasledujúcich základných pravidiel
a zásad, ktoré má súd aplikovať pri ukladaní trestov.

Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 2 Trestného zákona páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere,
ako je ustanovené v Trestnom zákone.

Podľa § 34 ods. 3 Trestného zákona trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo

najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 34 ods. 5 písm. b) Trestného zákona súd prihliadne pri určení druhu trestu a jeho výmery u
organizátora, objednávateľa, návodcu a pomocníka aj na význam a povahu ich účasti na spáchanom
trestnom čine.Poľahčujúce a priťažujúce okolnosti sú v Trestnom zákone taxatívne vymenované v ustanoveniach § 36
a 37. V zmysle § 38 Trestného zákona na okolnosť, ktorá je zákonným znakom trestného činu, nemožno

prihliadnuť ako na poľahčujúcu okolnosť, priťažujúcu okolnosť, okolnosť, ktorá podmieňuje uloženie
trestu pod zákonom ustanovenú dolnú hranicu trestnej sadzby alebo okolnosť, ktorá podmieňuje použitie
vyššej trestnej sadzby.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd v zásade musí prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti

poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností a to v odsekoch 3 a 4 tohto ustanovenia Trestného
zákonapredpísanýmspôsobom.Vsúvislostistoutotrestnouvecoujevšakpotrebnépoukázaťnaznenie
poslednej vety § 38 ods. 8 Trestného zákona, kde je uvedené, že zníženie hornej hranice alebo zvýšenie
dolnej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby sa nepoužije v prípadoch, keď v osobitnej časti
zákona je ustanovený iba trest odňatia slobody na 25 rokov alebo doživotie.

Pri úvahách, aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaného L.. H.a
G., jeho zavinenie, následok, pohnútku, osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosti nápravy a tiež
poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, súd vychádzal zo zásady, že trest je právnym následkom trestného
činu a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Trest
je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v

tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného
činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej
prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia), a jednak aj voči ďalším občanom - potencionálnym
páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na
ostatných členov spoločnosti). Trest musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa (retribúcia).

Ustanovenie § 144 Trestného zákona chráni ľudský život. Konaním obžalovaného L.. H.a G. ako
objednávateľa vraždy došlo k neodčiniteľnému následku, k strate ľudského života úmyselným násilným
konaním. Žiada sa zdôrazniť, že bez objednania vraždy poškodeného F. G. obžalovaným by k
zavraždeniu poškodeného nebolo došlo.

U obžalovaného L.. H.a G. neboli splnené zákonné podmienky na uloženie trestu odňatia slobody na
doživotie. V tomto smere nebola významná ani tá skutočnosť, že obžalovaný bol uznaný za vinného ako
objednávateľ obzvlášť závažného zločinu úkladnej vraždy. Pritom súd je toho názoru, že objednávateľ
vraždy nesie vyššiu zodpovednosť než priamy páchateľ, lebo nebezpečnosť konania objednávateľa

takéhoto druhu trestnej činnosti pre spoločnosť možno považovať za vyššiu, než konanie osoby, ktorá
vykoná vôľu objednávateľa. U obžalovaného L.. H.a G. nebola preukázaná narušenosť v rozsahu
odôvodňujúcom uloženie doživotného trestu odňatia slobody a tak prichádzalo do úvahy uloženie trestu
odňatia slobody na 25 rokov.

V tejto súvislosti súd ešte dodáva, že mu je známa konzistentná rozhodovacia prax Najvyššieho súdu
SR, keď vo svojich rozhodnutiach najvyšší súd poukazuje na to, že v prípade vrážd na objednávku
za úplatu ide v ostatnom období v našej spoločnosti o stúpajúci trend, pričom spoločnosti je potrebné
poskytovať čo najúčinnejšiu a v podstate absolútnu ochranu pred páchateľmi takýchto činov. V praxi
Najvyššieho súdu SR to obvykle znamená uloženie trestu odňatia slobody na doživotie, čo najvyšší

súd konštatoval napríklad v rozhodnutiach sp. zn. 1 Toš 45/2006 - rozhodnutie publikované v Zbierke
stanovísk NS SR pod č. 33/2007 a vo veci 5 To 12/2011.

Prvostupňový súd rešpektujúc rozhodovaciu činnosť najvyššieho súdu sa stotožňuje s vyššie uvedenou
požiadavkou čo najúčinnejšej a v podstate absolútnej ochrany spoločnosti pred páchateľmi vrážd na

objednávku, avšak nemalo by ísť o pravidlo bez výnimky a pri posudzovaní každej veci treba brať do
úvahy jej špecifiká.

Záver o tom, či nie je nádej, že by páchateľa bolo možné napraviť trestom odňatia slobody nad 15 až do
25 rokov, je právnou otázku, ktorej riešenie patrí do výlučnej právomoci súdu. Formuláciou podmienky

„nie je nádej" zákon stanovuje, že nestačí nedostatok istoty, že sa páchateľ napraví trestom kratšieho
trvania, ale naopak vyžaduje sa rozumná istota (prognóza) vychádzajúca zo súčasných znalostí o
možnosti napraviť páchateľa trestom odňatia slobody časovo obmedzeným nad 15 do 25 rokov.Súd vyhodnotiac okruh faktorov determinujúcich prognózu resocializácie obžalovaného, riešenie ktorej
otázky patrí do výlučnej právomoci súdu, keďže ide o otázku právnu, dospel k záveru, že nie je možné
konštatovať, že nie je nádej, že by obžalovaného L.. H.a G. bolo možné napraviť iba trestom odňatia

slobody nad 25 rokov. U tohto obžalovaného je podľa názoru súdu dosť dobre možné to, že
obžalovaný môže pochopiť negatívnosť svojho konania ako prvotného predpokladu svojej nápravy a
môže v relatívne krátkom čase zmeniť svoj postoj k spáchanej trestnej činnosti zvlášť, keď doposiaľ
nebol súdne trestaný. Takýto záver súdu má oporu v rozumovej i intelektovej výbave obžalovaného,
ktorá bola evidente zrejmá z vystupovania obžalovaného na hlavnom pojednávaní.

Z vyššie uvedených dôvodov súd uložil obžalovanému L.. H.ovi G. podľa § 144 ods. 2 Trestného zákona
a s poukazom na § 34 ods. 5 písm. b) Trestného zákona a § 38 ods. 2, ods. 8 Trestného zákona trest
odňatia slobody vo výmere dvadsaťpäť rokov.

Z dôvodu, že súd obžalovanému ukladal trest odňatia slobody za obzvlášť závažný zločin, zaradil

obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom
stráženia.

Trestný zákon v ustanovení § 76 ods. 1 uvádza obligatórne podmienky uloženia ochranného dohľadu,
a síce, že ochranný dohľad uloží súd páchateľovi, ktorého odsudzuje za obzvlášť závažný zločin na

nepodmienečný trest odňatia slobody. Ochranný dohľad sa ukladá na jeden rok až tri roky (§ 78 ods.
1 Trestného zákona).

V prejednávanej trestnej veci boli splnené obidve zákonné podmienky. Keďže prokurátor v záverečnej
reči navrhol uložiť obžalovanému ochranný dohľad v trvaní jeden rok a súd nezistil žiadne také

skutočnosti, ktoré by mohol uplatniť ako podklad pre uloženie ochranného dohľadu vo vyššej výmere,
uložil obžalovanému L.. H.ovi G. ochranný dohľad v trvaní jedného roka.

Možno už len dodať, že podľa § 79 Trestného zákona ochranný dohľad zaniká uplynutím času, na ktorý
bol uložený alebo dňom, ktorým nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie, že sa podmienečne prepustený

osvedčil. A napokon podľa § 80 Trestného zákona súd môže upustiť od výkonu zvyšku ochranného
dohľadu, ak nepovažuje jeho ďalší výkon za potrebný.

K náhrade škody

Pokiaľ ide o náhradu škody je potrebné uviesť, že v zmysle § 287 ods. 1 Trestného poriadku, ak súd
odsudzuje obžalovaného pre trestný čin, ktorým spôsobil inému škodu uvedenú v § 46 ods. 1 Trestného
poriadku, uloží mu spravidla v rozsudku, aby ju poškodenému nahradil, ak bol nárok riadne a včas
uplatnený.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku, ak podľa výsledku dokazovania nie je podklad na vyslovenie
povinnosti na náhradu škody, alebo ak by bolo treba na rozhodnutie o povinnosti na náhradu škody
vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré presahuje potreby trestného stíhania a predĺžilo by ho, súd odkáže
poškodeného na civilný proces, prípadne na konanie pred iným príslušným orgánom. Podľa odseku 2

toho istého ustanovenia Trestného poriadku, na civilný proces, alebo na konanie pred iným príslušným
orgánom odkáže súd poškodeného tiež so zvyškom jeho nároku, ak mu nárok z akéhokoľvek dôvodu
prizná len sčasti.

Podľa § 46 ods. 1 veta prvá Trestného poriadku poškodený je osoba, ktorej bolo trestným činom ublížené

na zdraví, spôsobená majetková, morálna alebo iná škoda, alebo boli porušené či ohrozené jej iné
zákonom chránené práva alebo slobody.

V trestnej veci vedenej proti obžalovanému L.. H.ovi G. majú postavenie poškodeného najmä najbližší
pozostalí rodinní príslušníci poškodeného F. G., ktorí sú menovaní nižšie. Tí si ešte v prípravnom konaní

riadne a včas uplatnili nemajetkovú ujmu a poškodená L. S. si uplatnila aj odškodnenie.Poškodená S. G. si riadne a včas uplatnila nárok na nemajetkovú ujmu v sume 500.000 Eur z dôvodu
morálnej a krajnej psychickej ujmy, lebo zosnulý bol jej synom a s jeho stratou sa doposiaľ nevedela
psychicky vyrovnať.

Poškodená Z. G.ová si riadne a včas uplatnila nárok na nemajetkovú ujmu v sume 200.000 Eur od
každého z obvinených z dôvodu intenzívneho zásahu do jej práv, keďže zosnulý bol jej otcom.

Poškodená L. S. si riadne a včas uplatnila náhradu nemajetkovej ujmy 1.000.000 Eur a 29.000 Eur ako

odškodnenie z dôvodu, že zosnulý bol partnerom, otcom spoločného dieťaťa a hlavným živiteľom rodiny,
na ktorého bola rodina finančne odkázaná.

K uplatneným nárokom na náhradu nemajetkovej ujmy súd považuje za potrebné stručne uviesť
nasledovné.

Úprava ochrany súkromia, vrátane rodinného súkromia vychádza zo zásady, že do súkromného života
osoby sa nesmie neoprávnene zasahovať a nesmie sa jej súkromnému životu spôsobiť žiadna ujma.

V prípade, že medziľudské vzťahy tvoriace základ a rámec súkromného života jednotlivca dosahujú
určitú intenzitu a vykazujú určité ďalšie charakteristiky, môže takouto deštrukciou vzťahov dôjsť k

neoprávnenému zásahu do práva na ochranu súkromia ako čiastkového práva na ochranu osobnosti.

Právnym prostriedkom ochrany proti takémuto zásahu je práve návrh, ktorým sa fyzická osoba domáha,
podľa ustanovení o ochrane osobnosti, primeraného zadosťučinenia, ktoré môže mať i podobu náhrady
nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Podmienkou priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch (t.j. materiálnej satisfakcie) je vždy - v
závislosti na individuálnych okolnostiach daného prípadu - existencia závažnej ujmy. Za takúto ujmu
treba považovať ujmu, ktorú fyzická osoba vzhľadom na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo,
intenzitu zásahu, jeho trvanie alebo dopad a dôsledky považuje za ujmu značnú. Pritom však nie sú

rozhodujúce jej subjektívne pocity, ale objektívne hľadisko, teda to, či by predmetnú ujmu takto v danom
mieste a čase (v tej istej situácii) vnímala aj každá iná fyzická osoba.

Súd postupom podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku obžalovanému uložil povinnosť uhradiť
poškodeným náhradu škody formou nemajetkovej ujmy. Pri určení peňažnej náhrady nemajetkovej

ujmy prihliadol na nenapraviteľný smrteľný následok vzniknutý v dôsledku protiprávneho konania
obžalovaného, ako aj na následky, ktoré smrť syna, druha a otca vyvolala u poškodených, ktorí boli
príbuznými F. G.. V tejto súvislosti treba poznamenať, že účelom finančného zadosťučinenia nie je
kompenzovať poškodeným stratu syna, druha a otca. Účelom finančného zadosťučinenia je do istej
miery kompenzovať emocionálne útrapy poškodených vyvolané smrťou najbližšej osoby. Súd preto na

tento účel považoval sumu 15.000 Eur pre každého z poškodených za primeranú. Pri určení tejto sumy
súd vychádzal najmä zo svojej konzistentnej rozhodovacej činnosti, keď v obdobných prípadoch priznal
obdobnú, prípadne nižšiu, výšku nemajetkovej ujmy pozostalým po ich blízkej, zavraždenej osobe.

Keďže súd poškodeným priznal nárok na náhradu škody len sčasti, so zvyškom ich nárokov

poškodených odkázal na civilný proces.

Na tomto mieste je potrebné uviesť k časti nároku, ktorý uplatnila poškodená L. S. ako odškodnenie
vo výške 29.000 Eur nasledovné.

Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 274/2017 Z.z. o obetiach trestných činov a o zmene a doplnení niektorých
zákonov nárok na odškodnenie obete násilného trestného činu podľa tohto zákona vzniká, ak v trestnom
konaní nadobudol právoplatnosť rozsudok alebo trestný rozkaz, ktorým sa páchateľ uznáva vinným
zo spáchania trestného činu, ktorým bola obeti násilného trestného činu spôsobená ujma na zdraví,
alebo rozsudok, ktorým bol obžalovaný spod obžaloby oslobodený, pretože nie je trestne zodpovedný

pre nedostatok veku alebo nepríčetnosť a ujma na zdraví nebola obeti násilného trestného činu plne
uhradená inak.Z citovaného zákonného ustanovenia je zrejmé, že jedna z možností, kedy nárok na odškodnenie vzniká
je, ak v trestnom konaní nadobudol právoplatnosť rozsudok alebo trestný rozkaz, ktorým sa páchateľ
uznáva vinným zo spáchania trestného činu, ktorým bola obeti násilného trestného činu spôsobená ujma

na zdraví. V teraz prejednávanej trestnej veci obžalovaného L.. H.a G. vedenej na špecializovanom
trestnom súde pod sp. zn. BB-3T/10/2020 však rozsudok právoplatnosť nenadobudol, preto nebolo
možné rozhodovať o odškodnenom, ktoré si uplatnila L. S..
požiadal iného, aby iného úmyselne usmrtil s vopred uváženou pohnútkou a taký čin spáchal v úmysle
získať majetkový prospech

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku, pokiaľ sa ho
oprávnená osoba výslovne nevzdala. Odvolanie môže podať obžalovaný pre nesprávnosť výroku,
ktorý sa ho priamo týka. V prospech obžalovaného môžu podať odvolanie príbuzní v pokolení
priamom, jeho súrodenci, manželka a družka, pokiaľ to nie je proti jeho vôli. Poškodený môže rozsudok
odvolaním napadnúť len pre nesprávnosť výroku o náhrade škody. Odvolanie proti rozsudku sa podáva

prostredníctvom Špecializovaného trestného súdu Pezinok, pracovisko Banská Bystrica na Najvyšší súd
Slovenskej republiky.