Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. apríl 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 20CoE/21/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8614206611
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8614206611.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a členov
senátu JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Viery Kandrikovej vo veci exekučného konania oprávneného:
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, proti povinnému: P.
H., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. Q. XXX, XXX XX S., o vymoženie 33 eur s prísl., o odvolaní oprávneného
proti uzneseniu Okresného súdu Svidník č.k. 8Er/153/2014-22 zo dňa 24.06.2019 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje sa uznesenie vo výroku II. a III.

II. Náhrada trov odvolacieho konania sa účastníkom nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Svidník (ďalej len „prvoinštančný súd“) napadnutým uznesením rozhodol tak, že:
„I. Exekúciu zastavuje.

II. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
III. Súdny exekútor má voči oprávnenému nárok na náhradu trov exekúcie.“

2. Svoje rozhodnutie okrem iného odôvodnil tým, že súd má z Obchodného vestníka č. 73/2019
vydanéhodňa12.04.2019preukázané,žeOkresnýsúdPrešovuznesenímsp.zn.2Odk/218/2019zodňa
05.04.2019 vyhlásil konkurz na majetok dlžníka (povinného): P. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. Q. XXX,

XXX XX S. a do funkcie správcu ustanovil JUDr. Petra Rychnavského, so sídlom kancelárie Rázusova
111, 093 01 Vranov nad Topľou, IČO: 42 079 420.

3. Z ustanovenia § 167f ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii je teda zrejmé, že začatie konkurzu,
resp. osobného bankrotu, je dôvodom, aby súd exekúciu vedenú proti dlžníkovi/ povinnému podľa
ustanovenia § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s § 167f ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze

a reštrukturalizácii zastavil.

4.VObchodnomvestníkubolozistené,ženamajetokpovinného,ktorýjefyzickouosobou,bolvyhlásený
konkurz a vo veci sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená len v konkurze (§ 166a ZKR-
pohľadávka vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz). Súčasne bolo
rozhodnuté o oddlžení povinného (bol zbavený dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba vo vyhlásenom

konkurze v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze a dlhov, ktoré sú z vylúčenia uspokojené).
Súd preto podľa § 58 ods. 1 EP, § 57 ods. 2 EP a § 167f ods. 2 ZKR exekúciu zastavil.

5. O trovách konania strán (účastníkov) súd rozhodol podľa 9a ods. 1 EP, § 256 ods. 1 CSP a 262
ods. 1 CSP tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania, pretože ani jedna zo strán
zastavenie konania (v dôsledku vyhlásenia konkurzu na majetok povinného) nezavinila. Keďže žiadna

zo strán nemá právo na náhradu trov konania, o výške náhrady trov konania podľa § 262 ods. 2 CSP
rozhodované nebude.6. O trovách exekúcie súdneho exekútora súd prvej inštancie rozhodol podľa § 9a ods. 1 EP, § 203 ods. 3
EPtak,žesúdnyexekútormávočioprávnenémunároknanáhradutrovexekúcie.Aksaexekúciazastaví

z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, znáša trovy exekúcie podľa § 203 ods. 3 EP
oprávnený. V tejto veci bola exekúcia zastavená, pretože na majetok povinného bol vyhlásený konkurz,
preto bolo rozhodnuté, že súdny exekútor má voči oprávnenému nárok na náhradu trov exekúcie. O
výškenáhradytrovexekúciesúdnehoexekútorarozhodnevyššísúdnyúradníksamostatnýmuznesením
(§ 262 ods. 2 CSP).

7. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie oprávnený, ktorý navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnuté
uznesenie zmenil tak, že výrokom I. exekúciu zastavuje, výrokom II. oprávnený a povinný nemajú
nárok na náhradu trov konania a výrokom III. súdny exekútor má voči oprávnenému nárok na náhradu
trov exekúcie. Odvolateľ je toho názoru, že napadnuté uznesenie, v znení akom bolo vydané, je
nezrozumiteľné a teda je nevykonateľné, výroky II. a III. si vzájomne odporujú. Na konkrétne exekučné

konanie je preto potrebné aplikovať Exekučný poriadok účinný v čase začatia exekúcie, teda ku dňu
01.12.2014. V zmysle § 37 druhá veta, ak súd rozhoduje o trovách exekúcie účastníkom konania je aj
poverený exekútor, teda zo zákona je jednou zo strán exekučného konania. Ak teda súd výrokom II.
nepriznal právo na náhradu trov konania žiadnej zo strán, nepriznal ho ani súdnemu exekútorovi, ktorý
je v tejto časti konania stranou - účastníkom exekučného konania, no na druhej strane mu výrokom III.,

v rozpore s výrokom II., priznal právo na náhradu trov exekúcie.

8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“), príslušný na rozhodnutie o odvolaní, vzhľadom
na včas podané odvolanie preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu ako aj konanie mu
predchádzajúce, v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a § 380 bez nariadenia pojednávania a

dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je neopodstatnené.

9. Podľa názoru odvolacieho súdu súd vecne správne rozhodol, i keď jeho terminologické označenie
účastníkov exekučného konania nie je súladné s Exekučným poriadkom, avšak táto okolnosť bez
ďalšieho neznamená vecnú nesprávnosť uznesenia v napadnutej časti.

10. Z odvolania oprávneného je evidentné, že výrok o zastavení exekúcie nenapadá, pretože sa domáha
opätovného zastavenia tak ako súd prvej inštancie rozhodol vo výroku I. Z uvedeného je teda zrejmé,
že podľa obsahu napadnutého odvolania oprávnený napadá výroky II. a III. o trovách účastníkov
exekučného konania a súdneho exekútora.

11. Podľa názoru odvolacieho súdu nedostatok v zákonnom označení účastníkov exekučného konania
nespôsobuje nezrozumiteľnosť a nevykonateľnosť uznesenia v napadnutých výrokoch a to preto, že súd
prvejinštanciezvoliloznačeniestránexekučnéhokonaniaasamostatnýmvýrokomrozhodovalotrovách
súdneho exekútora. Z napadnutého uznesenia je zrejmé, že tak ako oprávnený, tak aj povinný, nemá

právo na náhradu trov konania a súdny exekútor má voči oprávnenému nárok na náhradu trov exekúcie.

12.Zastavuakodvolateľnenamietavecnúsprávnosťuzneseniavnapadnutomrozsahu,potomodvolací
súd konštatuje nedôvodnosť odvolania.

13. Za takejto situácie odvolací súd postupom podľa § 387 ods. 1, 2 CSP uznesenie v napadnutom
rozsahu vo výroku II. a III. potvrdil ako vecne správne.

14. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 CSP s poukazom na ust. § 255 CSP
a vychádzajúc zo zásady úspešnosti súd účastníkom exekučného konania náhradu trov odvolacieho

konania nepriznal.

15. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).