Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, April 17, 2014

Súd: Okresný súd Čadca
Spisová značka: 6C/157/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5310207655
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Hozáková

ECLI: ECLI:SK:OSCA:2014:5310207655.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Čadci samosudkyňou JUDr. Annou Hozákovou, v právnej veci navrhovateľa G.. P. Q.,

nar. XX.X.XXX, trvale bytom Q. Č.. XXX, A. W., okres Čadca, právne zast. JUDr. Dušanom Repákom,
advokátom, Advokátska kancelária Krížna č. 47, Bratislava, proti odporcom: 1/ SITA Slovenská tlačová
agentúra, a. s., Mýtna č. 15, Bratislava, IČO: 35 745 274, právne zast. JUDr. Martinom Sečanským,
advokátom, Advokátska kancelária Sallem, Sečanský & partneri, s.r.o., Dostojevského rad č. 1,
Bratislava, 2/ Petit Press, a. s., Lazaretská č. 12, Bratislava, IČO: 35 790 253, právne zast. Advokátskou
kanceláriou DEDÁK & Partners, s.r.o., Mlynské Nivy č. 45, Bratislava, 3/ LESY Slovenskej republiky,
štátny podnik, Námestie SNP č. 8, Banská Bystrica, IČO: 36 038 351, v konaní o ochranu osobnosti a

náhradu nemajetkovej ujmy 16.595,60 Eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Súdnávrhnavrhovateľa,abyodporcav1.radespoločnosťSITASlovenskátlačováagentúra,a.s.,Mýtna
č. 15, Bratislava, ako prevádzkovateľ internetového portálu , sa týmto ospravedlňuje
pánovi G.. P. Q., že uverejnením nepravdivých informácií vytvárajúcich obraz, že pán G.. P. Q. je
skorumpovaným a nečestným človekom, porušujúcim zákony Slovenskej republiky, zasiahla do jeho
osobnostných práv, čím ohrozila jeho česť, ľudskú dôstojnosť, vážnosť a jeho meno, z a m i e t a .

Odporca v 2. rade j e p o v i n n ý na náklady odporcu v 3. rade v lehote do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku uverejniť ospravedlnenie na webovom portáli rovnakým písmom, ako
pôvodný článok s názvom „. X. N. D. X. X., tohto znenia:

D. X., Š. F. X. S. E. F. G.. P. Q., Ž. Q. A. G. Q.I. E., Ž. F. G.. P. Q. U. X. Y. A. Č. F. N. X., N. T. U. E.
F., Č. W. E. U. Č. Y. Ľ. T..

Návrh navrhovateľa, aby odporcovia v 1. a 2. rade boli povinní zaplatiť navrhovateľovi náhradu

majetkovej ujmy každý v sume 8.298,48 Eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku,
z a m i e t a .

Odporca v 3. rade j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu nemajetkove ujmy v sume 8.298,48
Eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Odporcovia v 1., 2. a 3. rade s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne hradiť navrhovateľovi

trovy právneho zastúpenia v sume 4.009,07 Eur do 3 dní po právoplatnosti rozsudku na účet právneho
zástupcu navrhovateľa JUDr. Dušana Repáka, advokáta, vedený v spoločnosti E. W. X., číslo účtu:
XXXXXXX/XXXX.

o d ô v o d n e n i e :Navrhovateľ podaním z 8.10.2010 proti odporcom v 1. rade SITA Slovenská tlačová agentúra, a. s., v 2.
rade Petit Press, a. s., podal návrh na ochranu osobnosti, ktorým žiadal súd, aby na základe vykonaného
dokazovania zaviazal odporcov v 1. a 2. rade ospravedlniť sa navrhovateľovi G.. P. Q., a to spoločnosť

SITA Slovenská tlačová agentúra, a. s. ako prevádzkovateľ internetového portálu
a odporca v 2. rade ako prevádzkovateľ na webovom portáli , rovnakým písmom
ako pôvodný článok s názvom „H. X. N. D. X. X. znenia: X. X. X. S. Y., Y.. X.. Y. F. G. F. M.:/..K..X.. Y.
X. F. F., Y.. X.. Y. F. G. F. M.:/..X..X., X. S. E. F. G.. P. Q., Ž.B. J. A. G. Q. E., Ž. F. G.. P. Q. U. X. Y. A.
Č. F. N. X. H., N. T. U. E. F., Č. E. U. Č., Ľ. T., Q. Y. U. P..

Zároveň žiadal, aby súd zaviazal odporcov v 1. a 2. rade z titulu nemajetkovej ujmy zaplatiť
navrhovateľovi každý po 8.298,48 Eur do 3 dní po právoplatnosti rozsudku.

V priebehu konania podaním zo dňa 1.10.2012 navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu
žiadal pripustiť zmenu návrhu a na strane pasívnej legitimácie do konania pripustiť ďalšieho účastníka

na strane pasívnej legitimácie a to Lesy SR, štátny podnik, pričom okrem pôvodného rozsudočného
návrhu žiadal, aby odporca v 3. rade ako spoločne zodpovedný subjekt za uverejnenie nepravdivých
informácií, ktoré vytvárali obraz o G.. P. Q. ako o skorumpovanom a nečestnom človeku
porušujúcom Zákony SR, čím zasiahli do jeho osobnostných práv a ohrozili jeho česť, ľudskú dôstojnosť,
vážnosť a jeho meno, spoluzodpovedný za zverejnenie takýchto nepravdivých informácii bol odporca

v 3. rade rovnako zaviazaný uhradiť navrhovateľovi na majetkovú ujmu v sume 8.298,48 Eur do 3 dní
po právoplatnosti rozsudku.

Súd uznesením zo dňa 24.10.2012 pripustil vstup do konania na strane pasívnej legitimácie odporcu
v 3. rade Lesy SR, štátny podnik so sídlom Námestie SNP č. 80, 975 66 Banská Bystrica, IČO:

36 038 351, zapísaný v obchodnom registri Okresného súdu Banská Bystrica, odd. Pš., vl. č. 155/
S. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 3.1.2013. Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že dňa
30.7.2010 uverejnil odporca v 1. rade na webovom portáli článok, pod názvom: „.
L. H. D. X. E. H. E. N. E. X., v ktorom uviedol najmä nasledovné informácie: „. X. L. T. F. S. H. W. Q.
O., O. F. A. M. F. N., E. N.O. Y. Q. X..“. „. E. X. Š. X. F. Q. T. S. B. Y. G. F. Q. W. J. Q. F. E. Q. O.,

G. M.. „. T., O. X. W. F. C. L. H. Š.S. F. D. X., X. Q. A. W. X. O.. E. H. X. E. N. U. Q. O. E. F. E. A. Y.
X. P., F. Q.. Dňa XX.X.XXXX E. XX:XX hod. uverejnil odporca v 1. rade aj na webovom portáli . článok pod názvom: „. X. N. D. X. X., Q. O. J. A. A. G.: „. F. S. H. W. Q. O., O. F.
A. M. F. N., E. N. Y. Q. X.. E. X. Š. X. F. Q. T. S. B. Y. G. F. Q. W. J. Q. F. E. Q. O.. E. H. X. E. N. U.
Q. O. E. F. E. A. Y. X. P. Y. U. S. D. F. O., Q. Q..

Odporca v 2. rade je vydavateľom periodickej tlače podľa ustanovenia §-u 2 ods. 2 Tlačového zákona,
ktorý dňa 30.7.2010 o 14:36 hod. uverejnil na webovom portáli článok pod názvom
„.Q. Č. Š. D..“. Odvolal prvého z regionálnych šéfov“, v ktorom uviedol najmä nasledovné informácie: „.
W. Q. O., O. F. M. Š. F. F. L. F. A. M. F. N., E. N. Y. Q.I. X.. D. E. X. Š. A. T. S. B..“. „. T., O. X. W. F. C. L.

H. Š. F. D. X., X. Q. A. W. X. O.. E. H. X. E. N. U. Q. O. E. F. E. A. Y. X. P. Y. U. S. D. F. O., Q. Q..

„Pracovníci odštepného závodu poukazovali napríklad na podozrivú zmluvu o dielo, na ktorej podľa
zamestnancov štátny podnik prišiel o približne 20.000,- Eur, pracovníci závodu upozorňovali aj
na netransparentné priame zadávanie prác podľa spracovania kalamity v Malužinej, ale aj na

netransparentnézadávanieprácprefirmusynazamestnankyneapriateľkybývaléhoriaditeľa.Podozrivé
je aj rozdelenie zvernice Biela Skala za takmer 50.000,- Eur z prevádzkových peňazí odštepného
závodu, ktoré následne zaúčtovali ako výnosy budúcich období.“

Navrhovateľ v návrhu uvádzal, že článok zverejnený odporcom v 1. rade bol prevzatý v daný deň aj

ďalšími prevádzkovateľmi internetových portálov a vymenoval v návrhu viaceré internetové portály, ktoré
tieto informácie zverejnili a ako dôkaz predložil výtlačky z internetových portálov. Uvedeným spôsobom
sa článok pôvodne zverejnený odporcom v 1. rade rozšíril medzi širokú verejnosť. Odporca
v 2. rade prostredníctvom tlačovej a elektronickej verzie na portáli ako vydavateľ
periodickej tlače uverejnil články, ktoré boli vyššie špecifikované s tým, že v znení uvedeného článku sa

okrem vyššie uvedených tvrdení odvolal na hovorcu Lesov SR, štátny podnik, F. L..

Navrhovateľ na základe uvedených tvrdení a zverejnení, ktoré sa rozšírili medzi širokú verejnosť SR,
v zmysle ustanovenia §-u 11 Občianskeho zákonníka poukázal na právo na ochranu, ktoré má vzmysle citovaného ustanovenia fyzická osoba a to najmä na ochranu svojej osobnosti, života, zdravia,
občianskej ctia ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Poukázal takisto na čl. 19 ods. 1 zák. č. 460/1992 Zb. z. Ústavy SR v platnom znení, ktorý ustanovuje,
že každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti, na ochranu dobrého
mena. Poukázal rovnako aj na čl. 10 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,
keď každý má právo na slobodu prejavu. Toto právo zahŕňa slobodu zastávať názory a prijímať a
rozširovaťinformáciealebomyšlienkybezzasahovaniaštátnychorgánovabezohľadunahranice.Tento

článok nebráni štátom, aby vyžadovali udeľovanie povolení rozhlasovým, televíznym alebo filmovým
spoločnostiam. Podľa ods. 2 predmetného článku dohovoru však výkon týchto slobôd, pretože zahŕňa
aj povinnosti a zodpovednosť, môže podliehať takým formalitám, podmienkam, obmedzeniam alebo
sankciám, ktoré ustanovuje zákon a ktoré sú nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej
bezpečnosti, územnej celistvosti, predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo
morálky, ochrany povesti alebo práv iných, zabráneniu úniku dôverných informácií alebo zachovania

autority a nestrannosti súdnej moci.

Navrhovateľ v návrhu tvrdil, že odporcovia v 1. a 2. rade a po rozšírení návrhu o odporcu v 3. rade aj
odporca 3/ porušili právo navrhovateľa na ochranu jeho osobnosti, na ochranu občianskej cti, ľudskej
dôstojnosti a ochranu jeho mena. Zverejnenie predmetných článkov má za následok poškodenie

dobrého mena navrhovateľa, jeho občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, nakoľko predmetné články ho
vykresľujú ako človeka nečestného a skorumpovaného. Zverejnenie uvedených informácií, ktoré sú
nepravdivé a zavádzajúce, majú veľmi negatívny vplyv na postavenie navrhovateľa nielen v očiach
laickej verejnosti, t. j. čitateľov predmetných článkov, ale aj v odborných kruhoch, ktoré ho
v dôsledku zverejnenia predmetných informácií môžu považovať za človeka, s ktorým nie je vhodné

nadviazať obchodný či pracovný vzťah. Zverejnenie predmetných článkov je objektívne spôsobilé
vyvolať ohrozenie, resp. porušenie osobnosti fyzickej osoby.

Predmetné články prezentujú navrhovateľa ako človeka, ktorý už bol odsúdený pre trestný čin korupcie,
keď v znení článku sa uvádza: „....E. F. E. A. Y. X. P.....“. Uvedeným konaním odporcov bola porušená

i zásada prezumpcie neviny, ktorou sa zaručujú každému občanovi práva, aby bol považovaný za
nevinného, až kým súd právoplatne nerozhodne o jeho vine. Poukázal na príslušné ustanovenia
Trestného zákona a Trestného poriadku.

Pokiaľ odporca v 2. rade v predmetnom článku uviedol aj tvrdenie: „...ale aj netransparentné zadávanie

prác pre firmu syna zamestnankyne a priateľky bývalého riaditeľa...“, ktoré tvrdenie je nepravdivé,
spôsobili odporcovia aj navodenie dojmu, že navrhovateľ udržiaval mimomanželský pomer, čo je
absolútne nepravdivé a hrubo osočujúce.

Odporcovia v predmetných článkoch uverejnili aj informáciu „o výsledku kontroly“ a o údajnom hrubom

porušovaní zákonov, Obchodného zákonníka a vnútropodnikových smerníc. Navrhovateľ uvádza v
návrhustručnúgenézujehoodvolaniadňa30.7.2010,keďpribližneo11:30hod.generálnyriaditeľLesov
SR, oznámil navrhovateľovi, že výsledky kontroly, ktorá začala len v daný deň, naznačil nedostatky
a preto ho, teda navrhovateľa, musí odvolať. Generálny riaditeľ však žiadne konkrétne výsledky
navrhovateľovi nepredložil. Navrhovateľ tvrdí, že je nepravdepodobné, aby výsledky kontroly trvajúcej

len jedno dopoludnie, preukázali dôvody na odvolanie navrhovateľa z funkcie a najmä z dôvodu
hrubého porušovania právnych a vnútropodnikových predpisov. Navrhovateľ sa počas celého svojho
života vrátane výkonu svojej funkcie riaditeľa odštepného závodu správal v súlade s dobrými mravmi
a všeobecne záväznými právnymi predpismi, svoju prácu vykonával riadne a zodpovedne a počas
výkonu funkcie ako riaditeľ odštepného závodu X., dosahoval odštepný závod X. kladný hospodársky

výsledok. Navrhovateľ poukazuje aj na ďalšie skutočnosti, keď po prevzatí funkcie riaditeľa jeho
osobou bol hospodárky výsledok odštepného závodu cca plus 99.581,76 Eur (3.000.000,- Sk) a v čase
odvolania navrhovateľa z funkcie približne 4.626.502,- Eur (49.000.000,- Sk), čo predstavuje približne
16-násobok rastu výsledku hospodárenia. Teda uvedené tvrdenia sú v absolútnom rozpore s klamlivými
a zavádzajúcimi tvrdeniami zverejnenými v predmetných článkoch.

Nakoľko považoval navrhovateľ za splnené obe podmienky predpokladané zákonom pre porušenie
práva na ochranu jeho osobnosti neoprávneným zásahom, ktoré sú súčasne spôsobilé ohroziť, resp.
porušiťosobnosťfyzickejosoby,mánavrhovateľprávonaochranujehoosobnosti.Okremrozsudočnéhopetitu, v ktorom žiadal, aby bol zaviazaný odporca v 1. a 2. rade zverejniť ospravedlnenie na
príslušných portáloch, ktoré spravujú odporcovia, súčasne aby boli zaviazaní na náhradu nemajetkovej
ujmy v peniazoch, ktorú satisfakciu Občiansky zákonník ustanovuje, pretože podľa jeho názoru

podmienky, ktoré zákon predpokladá, sú splnené. Žiadal preto, aby odporcovia v 1., 2. a neskôr po
rozšírení návrhu aj odporca v 3. rade boli zaviazaní zaplatiť navrhovateľovi nemajetkovú ujmu každý v
sume po 8.298,48 Eur.

Odporca v 2. rade prostredníctvom svojho právneho zástupcu vo viacerých písomných vyjadreniach

zaujal stanovisko k žalobnému návrhu navrhovateľa , v ktorých vyjadreniach so žalobou v celom rozsahu
nesúhlasil a považoval túto za nedôvodnú, pretože podľa jeho názoru informácie nie sú spôsobilé
zasiahnuť do osobných práv žalobcu a žalovaný v 2. rade nie je povinný poskytnúť žalobcovi morálnu či
relutárnu satisfakciu, nakoľko nie sú splnené predpoklady vzniku tejto povinnosti. Predpokladom, ktorý
musí byť splnený na to, aby bol žalovaný v 2. rade povinný poskytnúť žalobcovi morálnu satisfakciu,
je z pohľadu občianskeho práva existencia neoprávneného zásahu, ktorý je spôsobilý ohroziť, resp.

porušiť osobnostné práva. Relutárna satisfakcia sa poskytuje v prípade, ak sa morálna satisfakcia
javí ako nepostačujúca. V ďalších vyjadreniach podrobne odporca prostredníctvom právneho zástupcu
bližšie definoval jednotlivé kategórie, ktoré predpokladá zákon pri ochrane osobnosti. Poukázal na
zdroj informácie, ktorý získal odporca od hovorcu Lesov SR, štátny podnik, pána F. L., poukázal na
vyjadrenia Európskeho súdu pre ľudské práva v rozsudkoch prejednávaných proti Francúzsku, Nórsku

a ďalším krajinám Európskych spoločenstiev, poukázal na slobodu prejavu a neexistenciu dôvodov
na obmedzenie slobody prejavu, keď opäť poukázal na niektoré rozhodnutia Európskeho súdu pre
ľudské práva, napr. DHS a Giesels proti Belgicku z roku 1997, Observer a Quardian proti Spojenému
kráľovstvu a ďalším. V zmysle konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva je pre zistenie
„nevyhnutnosti v demokratickej spoločnosti“ potrebné zistiť, či požadovaný zásah do slobody prejavu

by zodpovedal naliehavej spoločenskej potrebe, bol primeraný sledovanému legitímnemu cieľu a či
dôvody na takýto zásah sú právne relevantné a postačujúce (Sundaitimes proti Spojenému kráľovstvu
1979). Odporca ďalej tvrdil, že žalobcom navrhované obmedzenie slobody prejavu sú neprimerané,
poukázal na rozsudky Najvyššieho súdu SR z 28.4.1998 č. 1Cdo/89/1997, ktorý uvádza, že ak môže byť
vzniknutá nemajetková ujma na osobnosti postihnutej fyzickej osoby primerane vyvážená niektorou u

foriem morálneho zadosťučinenia, poskytnutie príslušnej morálnej satisfakcie treba uprednostniť. Len v
tých prípadoch, kde došlo k zníženiu dôstojnosti fyzickej osoby alebo jej vážnosti v spoločnosti v značnej
miere a kde intenzita tohto zásahu nie je primerane napraviteľná inými právnymi prostriedkami, treba
považovať za opodstatnené a spravodlivé priznanie zadosťučinenia v peniazoch.

Odporca v 2. rade tiež poukázal na kolíziu práva na ochranu osobnosti a slobody prejavu, keď
pri posúdení kolízie dvoch základných práv je najrozšírenejšou teóriou, s ktorou sa vo svojich
nálezoch stotožniť aj Ústavný súd SR, teória proporcionality. Poukázal na rozhodnutie IIÚS-326/2009
a IIÚS-152/2008, v ktorých posudzoval Ústavný súd SR kolíziu práva na slobodu prejavu na slobodné
rozširovanie informácií, ako aj základné právo na súdnu ochranu proti právu na ochranu osobnosti.

Rozoberal teoretický test proporcionality, ktorý sa skladá z viacerých krokov a polemizoval s návrhom
navrhovateľa v otázkach, kto je kritizovaný, kto kritizuje, čo je kritizované, kde je kritizované a kedy
je kritizované, ako je kritizované. Z dôvodov, ktoré uvádzal odporca v 2. rade vo svojom písomnom
vyjadrení, ako aj v ďalších stanoviskách a názoroch odporca v 2. rade prostredníctvom svojho právneho
zástupcu vyjadril opakovane svoje stanovisko s poukazom na konštantnú judikatúru Európskeho súdu

pre ľudské práva, absolútne prevzatú Slovenskou a Českou republikou, najmä súdmi v Európe, podľa
ktorej novinári nie sú povinní si preverovať informácie, ktoré sú im dané z oficiálneho zdroja, avšak v
prípadoch, ak by bola tlač stíhaná a odsudzovaná za to, že si dovolí prezentovať vyjadrenia oficiálnych
predstaviteľov tohto štátu, viedlo by to k zániku novinárstva, tlače a serióznej žurnalistiky takej. Tlačové
besedy by sa stali zbytočnými, pretože by na ne nikto nechodil, novinári by sa báli uverejniť čokoľvek,

čo je na nich povedané a čo sa týka nejakých iných štátnych funkcionárov, iných významných osôb
verejného záujmu, akékoľvek informácie, ktoré uvedie minister vnútra na tlačovej besede, keď hovorí o
stíhaní napr. M. P., keď hovorí o stíhaní bývalého ministra U. a o ďalších osobách verejného záujmu. K
uverejnenémučlánkuodporcomv2.radenainternetepodľapredloženýchlistinnýchdôkazovčitateľnosť
tohto článku bola len 6000 ľudí, pričom reálny počet osôb bol nižší, keďže určite napríklad

navrhovateľ ho čítal opakovane. Poukázal tiež na to, že ak by bola akákoľvek pochybnosť novinára v
nejakej veci a táto by ho nútila informácie neuverejniť, došlo by k jednoznačnému popretiu tohto práva a
fakticky k zániku novinárskej práce. Poukázal na článok SME o tom, že pracovníci odštepného závodu
poukazovali na podozrivú zmluvu, rozdelenie zvernice W. X. a podobné. Táto časť sa navrhovateľanetýka, týka sa bývalého generálneho riaditeľa U. P., ktorý je spomínaný v predchádzajúcich článkoch.
Za informácie v tejto časti článku nemôže byť navrhovateľ považovaný za aktívne legitimovaného na
podanie žaloby. Tiež zdôraznil, že v článku navrhovateľa nebol označený ako osoba, ktorá by mala

spáchať nejaký trestný čin alebo sa dopustila nejakého trestného činu, sú tam citované, aj to veľmi
opatrne, výroky riaditeľa Q. o tom, že bolo poukázané na hrubé porušovanie zákonov, Obchodného
zákonníka a smerníc. Nehovorí o žiadnom naplnení trestno-právnej zodpovednosti alebo trestných
činoch.

Odporca v 1. rade sa písomne vo veci samej k skutkovým tvrdeniam a dôkazom nevyjadroval. V
záverečnom návrhu prostredníctvom právneho zástupcu uvádzal, že sú presvedčení o tom, že v
súdenom prípade nedošlo k neoprávnenému zásahu do práva na ochranu osobnosti navrhovateľa,
je potrebné si uvedomiť, že sú žalované dva subjekty, ktoré sa podieľali na vydaní správy, jedna je
tlačová agentúra a jeden vydavateľ denníka, ktorí informujú verejnosť nielen ako základný predmet
svojej podnikateľskej činnosti, ale je to podstata ich existencie. Poukázal na dve správy a to správu

odporcu v 1. rade a správu odporcu v 2. rade, ktoré sú diametrálne odlišné z hľadiska textácie a
možno aj slohového útvaru. Poukázal na to, že odporca v 1. rade zverejnením tejto správy informoval,
resp. poskytol informáciu, ktorá sa týkala nielen naliehavého ale aj bežného spoločenského významu a
spoločenskej potreby. V rámci konania považoval za preukázané, akým spôsobom bola táto informácia
získaná a na základe akých skutočností a udalostí táto správa bola vydaná. Je teda zrejmé, že

informovanie o týchto skutočnostiach, ktoré sa v správe uvádzali, požiadali priamo Lesy SR, štátny
podnik a obsahovo sa táto správa skutočne týkala vecí, o ktorých je potrebné informovať a informovanie
o tých veciach je potrebné. Vyslovil názor, že súdy Slovenskej republiky majú poskytovať ochranu
osobnosti fyzickým osobám pred skutočnými zásahmi do práva na ochranu osobnosti a nie voči takým,
ktoré sú určitým spôsobom namodelované, tak ako je to v prípade navrhovateľa v tomto konaní, teda

tak, ako ich dotknutá osoba vníma alebo ich poníma. Je teda zrejmé, že informácie, ktoré sú tvrdené
jednou stranou účastníkov tohto sporu, práve dotknutou osobou sú zrelativizované, čo považuje za
slabý výraz, sú priamo popierané. Poukázal na tú skutočnosť, že SITA Slovenská tlačová agentúra je
prevádzkovateľom webového portálu www.webnoviny.sk , tak ak je správne
uvedené v žalobe, ale nie je prevádzkovateľom internetového portálu www.tasr.sk .

Tento internetový portál patrí Tlačovej agentúre SR, ktorá je príspevkovou organizáciou a je rozdielnym
subjektom od odporcu v 1. rade a teda v prípade, ak by súd rozhodol v prospech navrhovateľa, odporca
v 1. rade nemôže zabezpečiť navrhované ospravedlnenie na danom webovom portáli. Na základe týchto
skutočností potom v prípade, ak súd bude rozhodovať tak, že nedošlo k zásahu do práva na ochranu
osobnosti navrhovateľa, požaduje, aby súd žalobu zamietol a zaviazal navrhovateľa na náhradu trov

konania.

Súd vo veci vykonal rozsiahle dokazovanie nielen listinnými dôkazmi, ktoré boli predložené
navrhovateľom k návrhu a to kópiami správ, ktoré Tlačová agentúra SR vydala vo štvrtok 19.8.2010,
webnoviny v správe z 30.7.2010, webnoviny zo dňa 23.8.2010 a ďalšie správy vydané spravodajskými

portálmi odporcov zo dňa 11.8.2010, v ktorých sa opakovali správy, ktoré sa dotýkali zverejnenie dôvodu
odvolania navrhovateľa ako riaditeľa Lesov SR, odštepný závod X.. V správe Tlačovej agentúry SR zo
dňa 19.8.2010 sa uvádza doslova: „. Ú. E. XX.X.XXXX W. F. H. E. N. X. P. O. Y. Ď. X. J.: „. X. L. T.
F. S. H. W. Q. O., O. F.N. A. M. F. N., E. N. Y. Q. X., E. X. Š. X. F. Q. T. S. B. Y. G. F. Q. W. J. Q.
F. E. Q. O., G. M.. „. T., O. X. W. F. C. L.D. H. Š. F. D. X., X. Q. A. W. X. O.. E. H. X. E. N. U. Q. O.

E. F. E. A. Y. X.I. P., povedal Q.. V ďalšej správe uverejnenej na portáli z
23.8.2010 sa rozšírila správa o tvrdenie webnovín, že prípadný trestno-právny postih vedenie podniku
zváži po presnom vyčíslení škôd. P. Q.Á. pre agentúru SITA uviedol, že ho v piatok síce odvolali,
ale nevie, na základe čoho, keďže ho s výsledkami žiadnej kontroly neoboznámili, nie je si vedomý
žiadnych pochybení. „. X., Ž. P. F. W. Q., A., Ž. P. A.Í. T. S. T. Q. Y. U..“. Q. pripomenul, že v deň

svojho poverenia funkciou generálneho riaditeľa Lesov SR vyhlásil nezmieriteľný boj s korupciou a
znovu bola zopakovaná správa, ktorá už bola v predchádzajúcich správach citovaná s tým, že dňa
11.8.2010 rovnako na webovom portáli bolo zopakované tvrdenie, že odhad spôsobených škôd sa
pohybuje v desiatkach tisícoch eur, ktorých presná výška bude uverejnená v protokole o vykonaní
kontroly, podľa toho, čo uviedol L.. Rovnako je zopakovaná správa vyjadrenia nastupujúceho riaditeľa

Lesov SR, ktorý sa vyjadril, že vyhlásil nezmieriteľný boj s korupciou a odvolanie riaditeľa X. odštepného
závodu je vykročením k očisteniu podniku od nečestných a skorumpovaných manažérov. Platnosťou
od soboty poveril vedením odštepného závodu v X. P. O.M. a avizoval tiež, že s odvolaným riaditeľom
ukončenia Lesy SR pracovný pomer. Uvedené správy sa opakovali na viacerých portáloch niekoľkodní a skutočnosti, ktoré sa uvádzali v týchto správach, vyplývajú z kópií, ktoré predložil navrhovateľ k
žalobnému návrhu (na č.l. 7 až č.l. 21).

Súd vykonal dokazovanie výsluchom svedka T. Q., ktorý uviedol, že je autorom článku uverejneného v
denníku SME, pretože je redaktorom tohto denníka a nepamätal si, z akých zdrojov získal informácie,
ktoré použil na uverejnenie tohto článku. Nevedel sa vyjadriť, či išlo o správu z usporiadanej tlačovej
konferencie alebo z iných oficiálnych zdrojov. Tvrdil, že pri uverejnení informácií u neho je taký postup, že
sa snaží skontaktovať sa s tou stranou, ktorej sa informácia týka. V tomto prípade telefonicky sa obrátil

na hovorcu Lesov SR pána L. alebo generálneho riaditeľa pána Q. a obrátil sa aj na druhú stranu, teda
vtedajšieho riaditeľa odštepného závodu X., ktorého sa informácia dotýkala, ale nepamätal si, či mu pán
L. odmietol dať priamy kontakt na mobilný telefón pána navrhovateľa alebo či sa mu s ním nepodarilo
skontaktovať. Svedok tvrdil, že pre neho je v tomto smere smerodajné, či je informácia vo verejnom
záujme. Mal vedomosť o tom, že v súvislosti s Lesmi SR bolo podaných viacero trestných oznámení na
určitých ľudí alebo na neznámych páchateľov a vlastne v tom on vidí verejný záujem, aby verejnosť bola

informovaná, čo sa deje v tejto spoločnosti. Konkrétne sa k správam, ktoré boli uverejnené vo vzťahu
k predmetu tohto konania, konkrétnejšie svedok nevyjadroval. Odvolával sa na informáciu, ktorú mu
pravdepodobne dal hovorca Lesov SR pán L..

Svedok G.. G. Q., generálny riaditeľ Lesov SR v čase, keď došlo k odvolaniu navrhovateľa z

miesta riaditeľa odštepného závodu X., uvádzal, že hneď potom, ako bol vymenovaný do funkcie
generálneho riaditeľa, resp. poverený vedením generálneho riaditeľstva Lesov SR, zaslal všetkým
zamestnancom Lesov SR otvorený list, v ktorom žiadal, aby boli oznámené všetky nedostatky,
protiprávne a netransparentné nakladanie s majetkom a finančnými prostriedkami Lesov SR a na
základe tohto otvoreného listu dostal jedno anonymné podanie, v ktorom sa poukazovalo na nedostatky

na odštepnom závode Smoleniciach, preto okamžite nariadil vykonanie kontroly, ktoré bolo tematický
zamerané a kópie z protokolov o výsledku kontroly predložil súdu. Išlo o protokoly z kontrol vykonaných
dňa 10.8.2010, 30.7.2010, 16.8.2010 až do 18.8.2010. Svedok G.. G. Q. tiež uviedol, že poskytol
hovorcovi pánovi L. závery z vykonaných previerok a už presnú informáciu toho, čo bolo použité v
médiách, on neposkytoval. Takže presne sa nevie vyjadriť k tomu, čo bolo zverejnené. Uvádzal však,

že hovorca Lesov SR mal k dispozícii protokol o výsledkoch kontroly. On osobne nepovedal P.. F. L., čo
doslova má uviesť pre médiá, takže tento pri formulácii správy poskytnutej médiám vychádzal zrejme
z poskytnutých záverov previerky.

Svedok F. I. sa vyjadroval k predmetnej veci ako novinár, ktorý ako živnostník väčšinou pracuje pre

agentúru SITA a uvádzal, že na základe preverenej elektronickej komunikácie sa pre odstup času
rozpamätal na predmetnú udalosť a vzhľadom na správu, ktorú nevedel presnejšie identifikovať, či išlo
o telefonickú alebo elektronickú komunikáciu s pánom L., poskytol po spracovaní vlastnú elektronickú
správu agentúre SITA a vzhľadom na danú situáciu nepovažoval za potrebné podrobnejšie si overiť
informácie uvádzané v správe, pretože je potrebné z hľadiska informovania verejnosti interpretovať

túto spôsobom, aby jedným právo na informácie nebolo zasiahnuté do práv iného. Vzhľadom na to, že
hovorca Lesov SR vo svojom e-maile priamo uvádzal potrebné informácie, prípadne pri tejto správe bola
ešte nejaká ďalšia príloha, v ktorej sa táto správa bližšie rozoberala a preto nepovažoval za potrebné
ďalším spôsobom overovať si obsah tohto textu. Vo svojej výpovedi ako svedok pred súdom (č.l. 438
až č.l. 441) iba podrobnejšie toto svoje stanovisko rozvádzal.

Ďalší vypočutí svedkovia P. Q., U.. P. Q., F.., X. P.. O. S., T.. H.. G.. U. P.Y., F.., G.. Y. H., Y. U., O.
Q., F. Š., G.. B. O., G.. W. sa vyjadrovali k následkom a určitému postoju k uverejneným správam,
ktoré sú predmetom tohto konania, prípadne k ďalším dôležitým skutočnostiam z hľadiska hodnotenia
osoby navrhovateľa, jeho bezúhonnosti, či pochybnosti o jeho bezúhonnosti a možnosti po skončení

pracovného pomeru s navrhovateľom zo strany Lesov SR na pracovisku odštepného závodu Smolenice
možnosti vzhľadom na hodnotenie jeho osoby v médiách nájsť si primerané zamestnanie.

Manželka navrhovateľa P. Q. sa vyjadrovala k dôsledkom zverejnenej informácie o jej manželovi, ktoré
ju hlboko zasiahli nielen ako manželku, ale aj v jej profesii, pretože pracuje ako učiteľka a učí žiakov ctiť

a vážiť si určité hodnoty, či už hodnoty duchovné a učí ich k slušnosti, dodržiavaniu zákonov, morálnych
hodnôt a mnohí žiaci poznali informácie, ktoré sa dotýkali jej manžela, pretože či už samotní žiaci
alebo ich rodinní príslušníci mali tieto informácie z internetu. Uvedené správy zasiahli nielen žiakov a
ich rodinných príslušníkov, ale rozšírili sa v širokom okolí. Kolegyne, s ktorými spolupracuje, sa jejpýtali na uvedené informácie, ako aj jej 80-ročná matka, ktorá bola z toho zhrozená, pretože sa niečo
v správe uvádzalo aj o údajnej priateľke manžela a teda sa jej pýtali, či sa ide rozvádzať. Pokiaľ ide
o dôsledok týchto informácií po ukončení pracovného pomeru s Lesmi SR, sa navrhovateľ zaujímal o

prácu v podobnej oblasti, napríklad u pána Š., O. a ďalších, ktorí sa k takejto možnosti stavali rozpačito,
pretože nevedeli, akým spôsobom majú spracovať správy, ktoré sa v médiách o jej manželovi šírili.

Svedkyňa U.. P. Q., F.., ktorá v čase výsluchu pred súdom pracovala ako odborná asistentka na
Katedre trestného práva kriminalistiky a kriminológie na Trnavskej univerzite, hodnotila tieto správy

nielen ako dcéra navrhovateľa, ale aj ako právnička a odborníčka v oblasti trestného práva a z hľadiska
dôsledkov uvedených správ po zverejnení informácie o jej otcovi, ktorý bol dávaný do súvislosti s bojom
s nečestnými a skorumpovanými manažérmi, ju v prvom momente zachvátil obrovský hnev a roztrpčenie
voči médiám a vlastne bola zhrozená z toho, že sa plným menom a priezviskom uvádza meno človeka
v informáciách, ktoré vôbec nie sú overené a že v právnom štáte sa takýmto spôsobom informácie v
médiách nemôžu zverejňovať. Samozrejme, že sa v tejto súvislosti vynorili aj určité pochybnosti v nej, že

dovtedy bezvýhradne dôverovala svojmu otcovi ako človeku, mala určité predstavy o ňom a po prečítaní
si takejto informácie bola z toho úplne pomýlená. Takisto v kontexte jedna zo správ narážala na určité
pochybnosti vo vzťahu k spolupracovníčke otca a dovtedy vzťah svojich rodičov považovala za krásny
prototyp partnerského vzťahu a uvedená správa ju ešte viacej šokovala. Poznačila atmosféru v celej
úzkej aj širokej rodine a vzťahy v rámci rodiny sa značným spôsobom skomplikovali a stali sa chladnými.

Aj jej osobne v súvislosti so zverejnenými správami určitým spôsobom poškodili tieto informácie, pretože
zhodou mien otca P. Q. - svedkyňa P. Q., mnohí kolegovia z predchádzajúcich období mali informácie
o jej otcovi ako o čestnom, spravodlivom a mimoriadne úspešnom človeku a vo vzťahu k uvedeným
správam sa potom správali určitým rozpačitým spôsobom. Ona sama pociťovala a vnímala celú túto
situáciu ako aj svoje vlastné hlboké poníženie.

Z rodinného prostredia navrhovateľa je aj svedkyňa P.. O. S., ktorá ako švagriná navrhovateľa po
uvedených informáciách rovnako registrovala aj zo širšieho okolia svojich kolegov a priateľov, že mali
určité pomýlené názory a postrehy na celú situáciu.

Svedok T.. H.. G.. U. P., F.. uvádzal, že bol v určitom období v pozícii nadriadeného G.. Q., pretože bol
určitý čas generálnym riaditeľom Lesov SR, s prácou navrhovateľa bol spokojný, aj s výsledkami jeho
práce a informácie zverejnené v médiách zachytil, považoval ich za informácie, ktoré neboli založené
na objektívnych skutočnostiach, pretože aj počas jeho pôsobenia vo funkcii generálneho riaditeľa sa
vykonávali pravidelné kontroly na odštepnom závode v X. a neboli zistené závažnejšie nedostatky okrem

nejakých drobností. Považuje tieto informácie za vykonštruované a domnieva sa, že z radov určitých ľudí
bol záujem o obsadenie týchto pracovných miest. Tiež uvádzal, že konkrétne v Lesoch SR je zvyklosťou,
že po každých nových parlamentných voľbách, keď dochádza k výmene vládnej garnitúry, na niektorých
postoch dochádza k výmenám vedúcich pracovníkov bez toho, že by išlo o nejaké odborné, morálne
alebo iné zlyhania týchto ľudí.

Svedok G.. Y. H. pracoval v minulosti tiež v pozícii nadriadeného navrhovateľovi v období od 1.10.2009
do 16.7.2010 a poznal spôsob a charakter, akým pristupuje k plneniu pracovných povinností navrhovateľ
a nezaznamenal žiadne závažné negatívne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že neskôr, keď si
médiách presnejšie v denníku SME prečítal článok vo vzťahu k navrhovateľovi, ktorý ho opisoval ako

človeka, ktorý netransparentným spôsobom zadával zákazky a boli tam aj ďalšie negatívne údaje, ktoré
boli napísané priamo na osobu navrhovateľa, tak si o tom vytvoril svoju vlastnú mienku, pretože on sám
obdobnú situáciu zažil na vlastne koži, keď bol odvolaný zo svojej funkcie.

Svedkyňa Y. U. je zamestnaná u Lesov SR, odštepný závod X., pracuje 29 rokov u štátnych lesov,

konkrétne na pracovisku odštepného závodu X. v pozícii hlavnej účtovníčky a uvádzala, že od roku 2002
a na ich odštepnom závode vymenilo až deväť riaditeľov a v čase, keď bola vypočúvaná pred súdom,
opäť mala konkrétnu informáciu, že od ďalšieho týždňa budú mať opäť nového riaditeľa. Svedkyňa
uvádzala, že z jej pohľadu sa jej javil spôsob ukončenia práce navrhovateľa na odštepnom závode
zo strany nadriadených ako neseriózny, keď ho porovnávala s predchádzajúcimi riaditeľmi v spôsobe

jeho výkonu práce a podobne. Nezaznamenala žiadne negatívne poznatky z jeho činnosti. V médiách
bola označená ako pracovníčka a priateľka navrhovateľa, pretože v čase, keď sa G.. Q. stal riaditeľom
odštepného závodu, tak si vytvoril určitý úzky pracovný tím, ktorý zdieľal jeho predstavy a názory naprácu, s ktorými úzko spolupracoval a z toho potom vznikli aj ďalšie nepravdivé informácie, ktoré sa
dotýkali konkrétne jej osoby a aj vzťahu jej osoby a G.. Q., ktoré vôbec nie sú opodstatnené a pravdivé.

Svedkyňa O. Q., bývalá pracovníčka odštepného závodu X., dostala výpoveď pre nadbytočnosť v čase,
kedy navrhovateľ nebol riaditeľom a navrhovateľ sa voči nej pri hľadaní novej pracovnej pozície nie na
odštepnom závode v X., ale na inom pracovisku lesnej správy zachoval korektne a správal sa veľmi
slušne a po prečítaní si správy v médiách o ňom neverila tomu, že by za taký krátky čas bolo možné,
aby zmenila svoj názor na navrhovateľa.

Ďalší vypočutí svedkovia sa vyjadrovali k otázke možného zamestnania navrhovateľa v čase, keď hľadal
pracovné uplatnenie a jednoznačne a otvorene sa vyjadrovali negatívne správy o ňom aj napriek tomu,
že ho predtým poznali ako čestného človeka, vytvorili v nich určité pochybnosti a nevedeli sa správne
zorientovať v názoroch, ktoré si predtým utvorili a v kontexte so správami, ktoré boli zverejnené v
médiách. Jednoducho sa dostali do určitých pochybností o navrhovateľovi.

Súd na základe vykonaného dokazovania, keď podľa vyjadrení odporcov sa snaží najmä odporca v
2. rade, ktorý publikoval informácie o navrhovateľovi, zbaviť sa zodpovednosti za tieto informácie a
odmieta, že by zverejnenie uvedených informácií, ktoré pochádzajú z oficiálneho zdroja, boli spôsobilé
zasiahnuť do osobnostných práv navrhovateľa, pretože ide o informácie pochádzajúce z oficiálneho

zdroja, ktoré si novinár nie je povinný preverovať.

Podľa názoru súdu v demokratickej spoločnosti zverejnenie informácie, že akákoľvek osoba je nečestná
a skorumpovaná, je takým zásadným vyhlásením, ktoré určite zasiahne do mravnej integrity dotknutej
osoby a jej vnímania na verejnosti, preto v každom jednotlivom prípade musí byť predmetom

preskúmania a v opačnom prípade možno konštatovať, že médiá potom sú určitým politickým nástrojom,
čo nepochybne nekorešponduje s obsahom práva na slobodu tlače. Etický kódex novinára zverejnený
na internetovej stránke Slovenského syndikátu novinárov, podľa ktorého novinár preberá zodpovednosť
za všetko, čo uverejní. Bez súhlasu príslušnej osoby nesmie písať tak, aby zasahoval do jej súkromného
života, nesmie znižovať jej dobré meno, pokiaľ osoba sama nepostupuje protizákonne a nevzbudzuje

pohoršenie.

Podľa ustanovenia čl. 26 Ústavy SR č. 40/1992 Zb., v ods. 2 sa ustanovuje: „Každý má právo vyjadrovať
svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať,
prijíma a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu. Vydávanie tlače nepodlieha

povoľovaciemu konaniu. Podnikane v odbore rozhlasu a televízie sa môže viazať na povolenie štátu,
podmienky ustanovuje zákon.“

Slobodu prejavu a právo vyhľadávania a šírenia informácií možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia
v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného

poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti.

Základné právo na slobodný prejav treba považovať za konštitutívny znak demokratickej pluralitnej
spoločnosti, v ktorej je každému dovolené vyjadrovať sa k veciam verejným a vynášať o nich hodnotiace
úsudky.Vecouverejnousúvšetkyagendyštátnychinštitúciíakoajčinnosťosôbpôsobiacichvoverejnom

živote, napr. činnosť politikov, miestnych aj celoštátnych úradníkov, sudcov, advokátov, prípadne
kandidátov, či čakateľov na tieto funkcie, vecou verejnou je však aj umenie vrátane novinárskych aktivít a
shoubiznisuaďalejvšetko,čonasebaupútavaverejnúpozornosť.Tietoverejnézáležitosti,resp.verejná
činnosť jednotlivých osôb môžu byť verejne posudzované. Pri kritike verejnej záležitosti vykonávanej
verejne pôsobiacimi osobami platí z ústavného hľadiska prezumpcia, že ide o kritiku ústavne konformnú.

Ide o výraz demokratického princípu a výraz participácie členov občianskej spoločnosti na veciach
verejných. Pritom prezumpciou ústavnej konformity je chránený len hodnotiaci úsudok, nie tvrdenia
faktov, ktoré v miere, v ktorej slúžili za základ kritiky, musí naopak dôkazne preukazovať samotný kritik.
Ak chce ktokoľvek zverejniť o inej osobe informácie difamačného charakteru, nemožno jeho správanie
považovať za rozumné či legitímne, pokiaľ nepreukáže, že mal rozumné dôvody pre spoliehanie sa

na pravdivosť difamačnej informácie, ktorú šíril a ďalej pokiaľ preukáže, že podnikol riadne dostupné
kroky k overeniu pravdivosti takejto informácie a to v miere a intenzite, v ktorej mu bolo overenie
informácie prístupné a napokon pokiaľ sám nemal dôvod neveriť, žer dimačná informácia je nepravdivá.
Zverejnenie takejto informácie nemožno považovať za rozumné aj vtedy, pokiaľ si šíriteľ informácieneoverí jej pravdivosť dotazom osoby, ktorej sa informácia týka a nezverejní aj jej stanovisko s výnimkou
nemožnosti takéhoto postupu alebo tam, kde to zjavne nebolo treba. Dôležité pre zváženie legitímneho
zverejnenia informácie je skúmanie motívu zverejnenia, legitimitu zverejnenia informácie nemožno

vyvodiť, pokiaľ bola dominantne motivovaná túžbou poškodiť difamovanú osobu, pokiaľ šíriteľ sám
informácii neveril alebo pokiaľ ju poskytol bezohľadne bez toho, aby sa riadne staral o to, či je alebo nie
je pravdivá (z Nálezu Ústavného súdu Českej republiky z 11.11.2005 sp. zn. IÚS-453/2003).

Na území Slovenskej republiky Ústavný zák. č. 357/2004 Zb. z. z 26.5.2004 o ochrane verejného záujmu

pri výkone funkcií verejných funkcionárov Národná rada prijala Ústavný zákon, podľa ktorého v čl. 2
sa tento Ústavný zákon vzťahuje na funkcie prezidenta SR, poslancov Národnej rady SR, členov vlády
SR, vedúcich ústredných orgánov štátnej správy, ktorí nie sú členmi vlády SR, sudcov Ústavného súdu
SR, predsedu a podpredsedu Najvyššieho súdu SR, členov Súdnej rady SR, generálneho prokurátora
SR, verejného ochrancu práv, predsedu a podpredsedov Najvyššieho kontrolného úradu SR, štátnych
tajomníkov, náčelníka Generálneho štábu ozbrojených síl SR, riaditeľa Slovenskej informačnej služby,

členov bankovej rady Národnej banky Slovenska, starostov obcí, poslancov mestských zastupiteľstiev
a poslancov zastupiteľstiev mestských častí v Bratislave a v Košiciach, predsedov vyšších územných
celkov, poslancov zastupiteľstiev vyšších územných celkov, rektorov verejných vysokých škôl, predsedu
a podpredsedu Úradu na ochranu osobných údajov, štatutárneho orgánu alebo členov štatutárneho
orgánu verejno-právnej televízie a verejno-právneho rozhlasu, štatutárneho orgánu

alebo členov štatutárneho orgánu Sociálnej poisťovne a Všeobecnej zdravotnej poisťovne, generálneho
riaditeľa Tlačovej agentúry SR, členov Rady pre vysielanie a retransmisiu a riaditeľa jej kancelárie,
členov Regulačnej rady, predsedu telekomunikačného úradu SR, predsedu poštového úradu, členov
štatutárneho orgánu alebo štatutárneho orgánu obchodných spoločností so stopercentnou majetkovou
účasťou štátu, riaditeľa štátneho podniku a členov dozornej rady štátneho podniku, ktorých do funkcie

ustanovuje štát, členov rady Slovenskej televízie a členov rady Slovenského rozhlasu, generálneho
riaditeľa Daňového riaditeľstva SR, predsedu správnej rady Ústav pamäti národa, generálneho riaditeľa
Železníc SR, členov štatutárneho orgánu Exportno - importnej banky SR, predsedu Úradu pre dohľad
nad zdravotnou starostlivosťou, členov výkonného výboru Fondu národného majetku SR, predsedu a
podpredsedu Poštového regulačného úradu. V zmysle tohto zákona je verejným funkcionárom každý,

kto vykonáva funkciu uvedenú v uvedenom čl. 2 ods. 1 pod písm. a) až z). Medzi týmito
osobami sa nenachádza funkcia riaditeľa odštepného závodu určitého štátneho podniku, ako v tomto
prípade je navrhovateľ. Teda z pohľadu zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných
funkcionárov nemožno navrhovateľa považovať za osobu, ktorá je povinná trpieť kritiku v súvislosti so
svojim zamestnaním, činnosťou a nemôže byť obmedzovaná kritikou médií spôsobom difamačného

charakteru absolútne.

Základ súkromno-právnej ochrany osobnostných práv obsahuje Občiansky zákonník pod názov
Ochrana osobnosti v ustanoveniach §-u 11 až 16. Občiansko-právna úprava v tejto oblasti vychádza
z II. hlavy Ústavy SR, najmä z čl. 14, 15, 16, 19, 20 a 21 a je konkretizovaná v právnych vzťahoch

subjektov s rovnakým právnym postavením. Vzhľadom na širokú právnu relevanciu osobnostných práv
sa na ich komplexnej ochrane podieľajú aj iné právne predpisy, nielen Občiansky zákonník. Špecifickosť
osobnostných práv spočíva v ich predmete (objekt), ktorým nie je hmotná vec alebo priamo osobnosť
človeka. Predmetom ochrany je osobnosť fyzickej osoby v jej celistvosti, preto aj výpočet jednotlivých
čiastkových osobnostných práv v §-e 11, ktoré vytvárajú jednotné základné osobnostné práva, je len

demonštratívny. Jednotlivé aspekty ochrany osobnosti v občianskom práve členíme na: 1/ právo
na česť a dôstojnosť, 2/ právo na meno, 3/ právo na prejavy osobnej povahy zachytené na hmotnom
substráte, 4/ právo na telesnú integritu, 5/ právo na súkromie.

Predmetom práva na česť a dôstojnosť, tak ako je do zvýraznené v dikcii zákona a ako navyše vyplýva

z dôvodovej správy k zákonu, je česť občana v jeho rôznych spoločenských vzťahoch, jednak vo
vzťahu k spoločnosti a jednak vo vzťahu k ostatným spoluobčanom. Podľa stanoviska súdnej praxe
predmetom ochrany občana je aj jeho česť v odborných kruhoch, v ktorých je známy svojou prácou a
činnosťou. Ochrana práva na súkromie zahŕňa širokú ochranu intímnej sféry vnútorného myšlienkového
či citového života človeka, jeho život v rodine, vo vzťahu k inej osobe, s ktorou je v úzkom citovom,

priateľskom alebo obdobnom vzťahu. Svojim spôsobom ide o základné osobnostné právo, pretože
zásahy do práva na jeho česť a ďalšie atribúty, ktorých sa dotýka a ktoré sú v zákone vymenované,
sa zväčša bezprostredne dotýkajú aj vnútornej intímnej sféry fyzickej osoby. To znamená, že porušenie
práva na ochranu osobného súkromia ide aj v tých prípadoch, kedy ide o pravdivé tvrdenia zasahujúcedo intímnej sféry fyzickej osoby, pokiaľ sú nepravdivé, o to silnejšie pôsobia na intímnu sféru dotknutej
osoby.

Právne prostriedky ochrany osobnosti sú upravené jednak v Občianskom zákonníku v §-ov 13, 15 a
16 ako aj v osobitných právnych predpisoch. Možno rozlišovať právo na opravu nepravdivých alebo
pravdu skresľujúcich údajov, právo na opravu, na odpoveď, na dodatočné oznámenie vo vzťahu k
vydavateľom tlače a tlačovým agentúram. Právo na opravu nepravdivých alebo pravdu skresľujúcich
údajov vo vzťahu k zverejneniu podlieha Tlačovému zákonu a Zákonu o vysielaní a retransmisii v znení

aktuálnych predpisov. Ak média oznámia nepravdivý alebo pravdu skresľujúci údaj, dotknutá fyzická
alebo právnická osoba má právo požadovať uverejnenie opravy alebo ospravedlnenie.

Podľa §-u 7 zák. č. 167/2008 Zb. z. o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve (Tlačový zákon)
ustanovuje v §-e 7 ods. 1, že ak periodická tlač alebo agentúrne spravodajstvo obsahuje nepravdivé
skutkové tvrdenia o osobe, na základe ktorého možno osobu presne určiť, má táto osoba právo žiadať

o uverejnenie opravy nepravdivého skutkového tvrdenia. Vydavateľ periodickej tlače a tlačová agentúra
sú povinní opravu uverejniť bezodplatne.

V súdenom prípade, ak keď bolo preukázané, že navrhovateľ sa vyjadril, že nemá vedomosť o tom,
na základe akej previerky a akých skutočností, ktoré tvrdí odporca v 3. rade, Lesy SR, štátny podnik,

odporcovia v 1. a 2. rade nepostupovali v súlade s Tlačovým zákonom a právo na odpoveď je upravená
v zákone, avšak v súdenom prípade právo na odpoveď sa netýka navrhovateľa, pretože na rozdiel od
práva na opravu pri práve na odpoveď nemusí ísť o nepravdivé skutkové tvrdenia, avšak v súdenom
prípade bolo zasiahnuté do cti a dôstojnosti navrhovateľa uverejnením nepravdivej informácie.

Súd z listinných dôkazov, ktoré boli doručené odporcom v 3. rade ako záznamy a protokoly o výsledkoch
kontroly za obdobie rokov 2006 a 2010 (č.l. 152 až 236), konštatujú drobné porušenia, ktoré boli na záver
uvedených previerok zistené, avšak doposiaľ nebolo zo strany odporcu v 3. rade preukázané, že žalobca
sa dopustil korupcie, že spôsobil štátu, resp. odporcovi v 3. rade škodu v desiatkach tisícoch eur, tak ako
to v správe bolo uverejnené. Žiaden zo subjektov, ktorí tvrdia, že boli zverejnené pravdivé skutočnosti,

nepreukázal, že podal podnet na príslušné orgány pre podozrenie z trestného činu majetkovej povahy.
Podľa tvrdenia samotného žalovaného nebolo začaté žiadne šetrenie a konanie v oblasti zisťovania
podozrenia pre spreneveru alebo iný spôsob majetkovej trestnej činnosti, teda k dnešnému dňu možno
konštatovať, že tvrdenia, ktoré použil odporca v 1. a 2. rade vo svojich tlačových správach, ktoré mu
boli poskytnuté odporcom v 3. rade, sú správy nepravdivé, difamačné, ktoré sa dotýkajú osobnosti

navrhovateľa, jeho občianskej cti, ľudskej dôstojnosti a zasiahli svojou povahou aj do jeho súkromia a
jeho dobrého mena.

K vzniku nemajetkovej ujmy na osobnosti fyzickej osoby môže dôjsť vzhľadom na odlišnú povahu
jednotlivých hodnôt osobnosti tvoriacich ich fyzickú a morálnu hodnotu rôznym spôsobom. Podľa §-u

13 ods. 3 Občianskeho zákonníka, výšku náhrady podľa ods. 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť
vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

Európsky súd pre ľudské práva v niektorých prípadoch porušenia osobnostných práv, napr. práva na
súkromie, rodinný život a podobne, dospel k záveru, že dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa

môže byť aj samotné konštatovanie porušenia práva, keď poukázal na viaceré rozsudky českých súdov,
na Slovensku Pavletič c/a Slovensko z 22.6.2004, Indra c/a Slovensko z 1.2.2005. V iných prípadoch
okrem záveru o porušení týchto práv súčasne priznal úspešným sťažovateľom náhradu za utrpenú
majetkovú ujmu, narp. rozsudky Kučera c/a Slovensko zo 17.7.2007, Babilonová c/a Slovensko z
20.6.2006, Turek c/a Slovensko zo 14.2.2006.

Súd v súdenom prípade akceptoval tvrdenie odporcu v 1. rade, že SITA Slovenská tlačová agentúra,
je prevádzkovateľom webového portálu www.webnoviny.sk , ale nie je
prevádzkovateľom internetového portálu www.tasr.sk . Tento internetový portál patrí
Tlačovej agentúre SR, ktorá je príspevkovou organizáciou. Teda odporca v 1. rade je rozdielny od

uvedenéhosubjektuatedavprípade,keďsúdrozhodoltak,ženavrhovateľmáprávonaospravedlnenie,
nie je možné zabezpečiť zverejnenie navrhovaného ospravedlnenia odporcom v 1. rade na danom
webovom portáli. Súd preto v tejto časti návrh zamietol, i keď konštatoval, že aj spoluzavinením agentúry
SITA bolo zasiahnuté do práv navrhovateľa. Súd však uložili povinnosť odporcovi v 2. rade, ktorýspravuje portál a preto rozsudkom nariadil odporcovi v 1. rade na náklady odporcu
v 3. rade uverejniť ospravedlnenie rovnakým písmom, ako bol pôvodný článok s názvom „Riaditeľ X.
závodu Lesov SR skončil“ znenie ospravedlnenia Lesov SR, štátny podnik, ktorým sa ospravedlnia

G.. P. Q., že vyhlásením nepravdivých informácií vytvárajúcich obraz, že pán Ing. Miroslav Vrábel
je skorumpovaným a nečestným človekom porušujúcim zákony SR, zasiahli do jeho osobnostných
práv, čím ohrozili jeho česť a ľudskú dôstojnosť. V tejto súvislosti potom súd zaujal stanovisko, že
je viazaný rozsudočným návrhom, v ktorom bolo preukázané, že aj odporca v 1. rade bol účastný
šírenia takýchto nepravdivých informácií, ale vzhľadom na rozsudočný petit, ktorým navrhovateľ žiadal

ospravedlnenie na webovom portáli, ktoré je nevykonateľné vzhľadom na to, že odporca v
1. rade takýto portál nespravuje, súd preto rozhodol tak, že v tejto časti návrh zamietol a nariadil
odporcovi rozsudkom zverejniť na portáli rovnakým písmom, ako bol zverejnený
pôvodný článok, ktorý informoval verejnosť spôsobom, ktorý vytváral obraz o navrhovateľovi ako o
skorumpovanom, nečestnom človeku porušujúcom zákony SR.

Z toho hľadiska zodpovednosti súd však jednoznačne zaujal stanovisko, že najväčšia zodpovednosť
za takéto difamujúce správy je na strane odporcu v 3. rade, ktorý prostredníctvom riaditeľa štátneho
podniku a hovorcu oznámil informácie, ktoré následne boli zverejnené a ktoré vyššie opísaný obraz o
navrhovateľovi takýmto spôsobom utvorili.

Jednotné právo na ochranu osobnosti fyzickej osoby je zabezpečované radom čiastkových prostriedkov,
na ktoré sa možno pozerať relatívne úplne samostatne. Právo na náhradu nemajetkovej ujmy v
peniazoch podľa §-u 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka predstavuje jedno z parciálnych a relatívne
samostatných prostriedkov ochrany jednotného práva na ochranu osobnosti fyzickej osoby. Vzniká
vtedy, keď morálna satisfakcia ako rýdzo osobné právo na vyváženie a zmiernenie nepriaznivých

následkov protiprávneho zásahu do osobnostných práv nestačí. Napriek tomu, že ide o satisfakciu v
oblasti nemateriálnych osobnostných práv, jeho vyjadrenie peňažným ekvivalentom spôsobuje, že ide
o osobnostné právo majetkovej povahy.

V súdenom prípade súd pri rozhodovaní o nemajetkovej ujme vychádzal z preukázaných skutočností,

že bezprostredné a priame zavinenie za vytvorenie difamujúcej správy má odporca v 3. rade, ktorý bez
toho, aby jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností. Boli preukázané tvrdenia, ktoré prostredníctvom
hovorcu Lesov SR, štátny podnik, poskytol agentúram, odporcom v 1. a 2. rade, ktoré ho ďalej šírili,
zodpovedá v najväčšej miere za zásah do osobnostných práv navrhovateľa a ďalším dôvodom, pre
ktorý súd pristúpil k takémuto rozhodnutiu o nemajetkovej ujme, je aj skutočnosť, že od predmetnej

udalosti odvolania navrhovateľa z funkcie riaditeľa odštepného závodu a následného zverejnenia
nepravdivých skutočností, uplynula doba viac ako tri roky. Navrhovateľ sa v odborných kruhoch „zapísal“
ako nedôveryhodná osoba, v tejto oblasti priamo nepôsobí, má problém nájsť si primeranú prácu svojmu
predchádzajúcemu pracovnému zaradeniu a postaveniu a všetky tieto skutočnosti takéhoto zásahu do
jeho osobnostných práv potom súd priviedli k samostatnému nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v

peniazoch, keď považoval sumu, ktorú v rozsudočnom návrhu žiadal navrhovateľ voči odporcovi v 3.
rade, za primeranú za situácie, že odporca v 2. rade je povinný zverejniť ospravedlnenie a u odporcu
v 1. rade súd takúto nemajetkovú ujmu navrhovateľovi nepriznal vzhľadom na tú skutočnosť, že jednak
nedisponuje s možnosťou zverejnenia ospravedlnenia, avšak z hľadiska postavenia odporcu v 1. rade
v sústave informačných prostriedkov považoval za postačujúce prejednanie tejto veci pred súdom, kde

konštatoval, že aj pričinením odporcu v 1. rade došlo k šíreniu difamačných informácií zasahujúcich do
osobnostných práv navrhovateľa.

Pri rozhodovaní o trovách konania súd zaviazal všetkých odporcov na náhradu trov konania, i keď
priamo vo výroku rozsudku nie je konštatovaná zodpovednosť navrhovateľa práve z dôvodov hodných

osobitného zreteľa, v tomto prípade, že navrhovateľ nedisponoval zjavne informáciu, či odporca v 1. rade
spravujewebovýportálapretotakýtorozsudočnýpetitbybolnevykonateľný,avšak
jednoznačne z vykonaného dokazovania vyplýva, že odporca v 1. rade túto skutočnosť zverejnenia
uvedených správ nepopieral, iba zaujal postoj, že ide o správanie, ktoré nezasiahlo do osobnostných
práv navrhovateľa. Z uvedených dôvodov súd potom zaviazal všetkých troch odporcov, aby solidárne

zaplatili a hradili navrhovateľovi trovy konania, ktoré predstavuje zaplatený súdny poplatok z návrhu vo
výške 563,50 Eur a trovy právneho zastúpenia, ktoré právny zástupca navrhovateľa vyčíslil v súlade
s Vyhl. č. 655/2004 Zb. z., keď odmena advokáta z hodnoty predmetu sporu v zmysle §-u 10 ods. 8
písm. a) Vyhl. MS SR č. 655/2004 Zb. z. za jeden úkon právnej pomoci predstavuje za nasledovnéúkony: prevzatie a príprava zastúpenia 5.8.2010 §14 ods. 1 písm. a) vyhl. účinnej do 30.6.2013 91,29
Eur, náhrada výdavkov v zmysle §-u 16 ods. 3 vyhl. (režijný paušál) 7,21 Eur, daň z pridanej hodnoty
20 % podľa §-u 26 ods. 3 Zákona o DPH (právny zástupca navrhovateľa preukázal osvedčením o

registrácii pre daň z pridanej hodnoty, že je platcom DPH), ktorá z uvedeného úkonu a režijného paušálu
predstavuje 19,70 Eur, spolu uvedený úkon 118,20 Eur. Príprava a podanie návrhu na začatie konania
2.9.2010 §14 ods. 1 písm. b) vyhl. účinnej do 30.6.2013 91,29 Eur + 7,21 Eur + 20 % DPH 19,70 Eur,
spolu 118,20 Eur. Vyjadrenie vo veci samej 10.5.2011 §14 ods. 1 písm. b) vyhl. účinnej do 30.6.2013
91,29 Eur, režijný paušál 7,41 Eur, DPH 19,74 Eur, spolu 118,44 Eur. Účasť na pojednávaní 12.5.2011

§14 ods. 1 písm. c) vyhl. účinnej do 30.6.2013 za dva začaté úkony 182,58 Eur, režijný paušál 7,41 Eur,
DPH 38,- Eur, spolu 227,99 Eur. Účasť na pojednávaní 6.12.2011 podľa §-u 14 ods. 1 písm. c) vyhl. za
dva úkony 182,58 Eur, režijný paušál 7,41 Eur, DPH 38,- Eur spolu 227,99 Eur. Vyjadrenie vo veci samej
15.12.2011 §14 ods. 1 písm. b) vyhl. odmena 91,29 Eur, režijný paušál 7,41 Eur, DPH 19,74 Eur, spolu
118,44 Eur. Návrh na vstup ďalšieho účastníka do konania 19.9.2012 § 14 ods. 1 písm. b) vyhl. 91,29
Eur, režijný paušál v roku 2012 predstavuje 7,63 Eur, DPH 19,78 Eur, spolu 118,70 Eur. Vyjadrenie k

vyjadreniu odporcu v 2. rade 8.10.2012 §14 ods. 1 písm. b) 91,29 Eur, režijný paušál 7,63 Eur,
DPH 19,78 Eur, spolu 118,70 Eur. Vyjadrenie k vyjadreniu odporcu v 3. rade 91,29 Eur, režijný paušál
7,81 Eur, DPH 19,82, spolu 118,92 Eur. Účasť na pojednávaní 11.7.2013 dva úkony 182,58 Eur,
režijný paušál 7,81 Eur, DPH 38,08 Eur, spolu 228,47 Eur. Účasť na pojednávaní 1.8.2013 nemeritórne
pojednávanie§13aods.4vyhl.vovýške1-inyúkonupredstavuje22,82Eur,režijnýpaušál7,81Eur,DPH

6,13 Eur, spolu 36,76 Eur. Účasť na pojednávaní 17.4.2014 §13a ods. 1 písm. d) vyhlášky je odmena
91,29 Eur, režijný paušál 8,04 Eur, 20 % DPH 19,87 Eur, spolu 119,20 Eur. Ďalej náhrada za stratu času
podľa §-u 17 ods. 1 vyhl. za účasť na pojednávaní 12.5.2011 za 10 začatých polhodín po
12,35 Eur, s DPH 24,70 Eur, spolu 148,20 Eur. Cestovné náhrady podľa §-u 16 ods. 4 vyhl. za 12.5.2011
na trase Bratislava - Čadca a späť 460 km 134,66 Eur, DPH 26,93 Eur = 161,59 Eur. Náhrada za stratu

času za deň 6.12.2011 za 10 začatých polhodín po 12,35 Eur + 24,70 DPH, spolu 148,20 Eur. Cestovné
náhrady 6.12.2011 Bratislava - Čadca a späť 133,81 Eur, DPH 26,76 Eur, spolu 160,57 Eur. Náhrada
za stratu 11.7.2013 10 začatých polhodín po 13,01 Eur, DPH 26,02 Eur, spolu 156,12 Eur. Cestovná
náhrada 11.7.2013 Bratislava - Čadca a späť 134,59 Eur, DPH 26,92 Eur, spolu 161,51 Eur. Náhrada za
stratu času 1.8.2013 10 začatých polhodín po 13,01 Eur, DPH 26,02 Eur, spolu 156,12 Eur. Cestovné

náhrady 1.8.2013 135,85 Eur, DPH 27,17 Eur, spolu 163,02 Eur. Náhrada za stratu času dňa 17.4.2014
za 10 začatých polhodín 13,40 Eur, 20 % DPH 26,80 Eur = 160,80 Eur. Cestovné náhrady
17.4.2014 Bratislava - Čadca a späť 132,86 Eur, 20 % DPH 26,57 Eur, spolu 159,43 Eur. Zaplatený
súdny poplatok vo výške 563,50 Eur a preddavok na trovy dokazovania 200,- Eur, trovy konania spolu
4.009,07 Eur, ktorú sumu súd zaviazal zaplatiť na účet právneho zástupcu navrhovateľa JUDr. Dušana

Repáka, advokáta so sídlom Krížna č. 47, 811 07 Bratislava 1, na účet vedený v OTP banka Slovensko,
a. s., číslo účtu: 8750359/5200, do 3 dní po právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia tohto jeho písomného
vyhotovenia, prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline. (§ 201, § 204 ods. 1 OSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP - z podania musí byť zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP). Odvolanie možno

odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 205 ods. 2 OSP. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a
dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 OSP).
Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Doručený rozsudok, ktorý už nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný (§ 159 ods. 1 OSP). Výrok
právoplatnéhorozsudkujezáväznýpreúčastníkovaprevšetkyorgány;akjenímrozhodnutéoosobnom

stave, je záväzný pre každého (§ 159 ods. 2 OSP). Rozsudok je vykonateľný, len čo uplynie lehota na
plnenie (§ 161 ods. 1 OSP). Ak nie je v rozsudku uložená povinnosť na plnenie, je rozsudok vykonateľný,
len čo nadobudol právoplatnosť (§ 161 ods. 2 OSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (č. 233/1995 Z. z.).