Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Tuesday, June 8, 2021

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5To/13/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6719010423
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Štefan Novák, LL.M.

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2021:6719010423.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Nováka, LL.M a

sudcov Mgr. Jána Bednára a JUDr. Jozefa Mikluša, v trestnej veci obžalovaného I. D., stíhaného pre
zločin zabitia podľa § 148 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona a iné, na verejnom zasadnutí
konanom dňa 8. júna 2021 o odvolaní Okresného prokurátora Zvolen proti rozsudku Okresného súdu
Zvolen sp. zn. 5T/107/2019 zo dňa 9.11.2020 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d), e), ods. 2 Trestného poriadku z r u š u j e rozsudok Okresného súdu
Zvolen sp. zn. 5T/107/2019 zo dňa 9.11.2020 vo výroku o uloženom treste.

Rozhodujúc sám podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku

o d s u d z u j e

obžalovaného I. D., nar. XX. XX. XXXX v T., trvale bytom G., K. XXX/XX,

podľa § 148 ods. 2 Trestného zákona, za použitia § 36 písm. j), písm. l), § 37 písm. h), § 38 ods. 2, ods.

3, § 39 ods. 4 Tr. zák. per analógiám, § 41 ods. 1 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody vo
výmere 3 (troch) rokov a 4 (štyroch) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona sa pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Ostatné výroky napadnutého rozsudku zostávajú zrušením nedotknuté.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 5T/107/2019 zo dňa 9.11.2020 bol obžalovaný I. D. uznaný
vinným zo zločinu zabitia podľa § 148 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 139

ods. 1 písm. c) Trestného zákona a § 127 ods. 4 Trestného zákona, prečinu ublíženia na zdraví podľa
§ 156 ods. 1 Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona s poukazom
na § 123 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona a prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného
zákona s poukazom na § 122 ods. 2 písm. b) Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že

obvinený I. D. v čase od neskorých večerných hodín dňa 22. 06. 2018 až do 02.00 h dňa 23. 06. 2018
v obci G. katastrálne územie X. časť D., okres X., v priestoroch priľahlých ku starému gazdovskému

rodinnému domu súpisné č. XXX slúžiacemu na rekreačné účely ako chata a aj v jeho priestoroch
počas konania posedenia a súkromnej spoločenskej oslavy po predchádzajúcej konzumácii
alkoholických nápojov, slovnom konflikte a hádke, motivovaný žiarlivosťou verbálne a aj fyzicky napadolsvoju priateľku, s ktorou žil v spoločnej domácnosti, B. Q., nar. XX. XX. XXXX a ich spoločného kamaráta
E. B. O., nar. XX. XX. XXXX a to tak, že

potom ako jeho priateľka B. Q. a E. B. O. postupne každý sám opustili priestory domu a jeho dvora,
v ktorých prebiehala oslava, týchto I. D. začal hľadať v okolí a po tom, ako obišiel dom a našiel ich
spolu stáť v tme za zadným múrom rodinného domu vo vzájomnom objatí, kde B. Q., ktorá bola v tom
čase pod vplyvom konzumácie väčšieho množstva alkoholu (najmenej 2,1 g/kg alkoholu v krvi) stála na
svahovitom trávnatom priestranstve chrbtom k jarku slúžiacemu na odtok vody a k za ním bezprostredne

sa nachádzajúcej brizolitovej stene domu a E. B. O. stál oproti nej vyššie v teréne trávnatého svahu,
následne na to sa obvinený I. D. k nim rozbehol a rukami do nich silne strčil do oblasti hornej časti tela
v snahe ich od seba oddeliť a udrieť päsťou do oblasti tváre a pravého oka E. B. O., následkom čoho
B. Q. a E. B. O. stratili rovnováhu, v páde narazili do múru a spadli popri brizolitovom vonkajšom múre
domu do suchého odvodňovacieho jarku hlbokého miestami 76 cm a širokého do 51 cm, vyloženého
skalami a v častiach zarasteného trávou,

po čom I. D. pokračoval v útokoch voči E. B. O. v čase, keď tento po páde vyšiel z odvodňovacieho jarku
von na trávnatú plochu svahu a to tak, že sa zaháňal voči nemu a pokúšal sa ho zasiahnuť a udrieť
najmä do oblasti tváre a hornej časti tela päsťami rúk, pričom mu vulgárne nadával, kde poškodený E.
B. O. krvácajúci v oblasti tváre, ruky a brániaci sa pred jeho útokmi postupne ustupoval pred ním do

priestorov humna, dvora až do vnútra rodinného domu a vošiel do kúpeľne umyť si krv tečúcu mu zo
zranení, kde za ním vošiel aj obvinený I. D. a pred tam prítomnými B. O., C. I., I. C. a inými osobami na
oslave účastnými po ňom kričal, vulgárne mu nadával, vyhadzoval ho z domu a strkal do neho rukami,
v dôsledku čoho E. B. O. spadol aj do vane v kúpeľni, kde takto obvinený I. D. konal až pokiaľ ich od seba
nerozdelili iné osoby a poškodený E. B. O. nevyšiel von z domu a sadol si do osobného motorového

vozidla, kde k nemu opäť pristúpil obvinený I. D. a cez otvorené okno na vozidle zo strany vodiča sa
ho pokúšal zasiahnuť a udrieť, čo sa mu však nepodarilo a poškodený z chaty na osobnom motorovom
vozidle odišiel,

a obvinený I. D. zaútočil opakovane aj na svoju priateľku B. Q. v čase, kedy sa k nej od odchádzajúceho

E. B. O. vrátil do priestorov za dom, kde B. Q. sedela na zemi nad odvodňovacím jarkom na tráve
svahovitého terénu otočená v smere k domu a nijako nereagovala na výčitky, konanie, ani na osobu
obvineného a to tak, že ju verbálne s výrazmi že je „kurva“ a aj fyzicky opakovanými údermi otvorenou
dlaňou ruky do oblasti tváre (fackami) napadol, čomu sa poškodená B. Q. nebránila, slovne ani inak
nereagovala a bola apatická, po čom ju následne obvinený I. D. zodvihol zo zeme, preniesol na rukách

cez humno, dvor až do vnútra domu a uložil ju tu na posteľ s tým, že vykrikoval „pozrite sa na tú kurvu
opitú“, kde poškodená bez reakcií a komunikácie apaticky ležala, nereagovala na žiadne vonkajšie
podnety, nekomunikovala s okolím, bola bledá, následne začala chrčať a preto jej bola telefonicky
privolaná rýchla zdravotnícka pomoc, ktorou bola ošetrená, prevezená a hospitalizovaná v
nemocničnom zariadení, kde aj napriek poskytnutej odbornej lekárskej starostlivosti vrátane operačného

zákroku dňa 24. 06. 2018 v čase o 01:15 h v J. J. na následky zranení spôsobených opuchom mozgu
a vnútrolebečným krvácaním zomrela.

Takto obvinený I. D. horeuvedeným konaním spôsobil a zavinil poškodenému E. B. O., nar. XX.
XX. XXXX, bytom G., K. XX zranenia a to pomliaždenie mihalnice a okolia pravého oka, drobné

povrchové zrnkovité odreniny kože nad pravým obočím, drobné povrchové odreniny kože chrbta IV. a
V. prsta pravej ruky, ktoré zranenia si vyžiadali dobu liečenia do šesť dní a dobu práceneschopnosti
si nevyžiadali a t.č. nebohej poškodenej B. Q. nar. XX. XX. XXXX, naposledy bytom G., ul. V. XXX/
XX (v čase napadnutia priateľky obvineného obývajúcej s ním aj spoločnú domácnosť) zranenia a to
difúzny edém mozgu s presunom stredočiarových štruktúr doľava 10 mm so známkami sufbalcilnej,

transtentoriálnej aj tonziliárnej hernitácie, následné presiaknutie a zakrvácanie mäkkých lebečných
pokrývok v pravej čelovo-temenno-spánkovej oblasti, subdurálne krvácanie nad klenutím pravého
temenného a záhlavového laloka mozgu a subarachnoidálne krvácanie, viaceré čiarovité odreniny v
čelovo-temennospánkovej oblasti vpravo s podkožným opuchom, viaceré krvné podliatiny pruhovitého
charakteru a opuch na ľavom líci, krvnú podliatinu na hornom viečku ľavého oka, krvnú podliatinu na

dolnom viečku pravého oka, krvnú podliatinu dolnej pery vľavo, krvné podliatiny na oboch ramenách,
krvné podliatiny v oblasti ľavého bedra a ľavého stehna, viaceré malé krvné podliatiny v oblasti ľavého
kolena a predkolenia, dve malé krvné podliatiny na pravom predkolení a iné, ktoré zranenia vyústili do
stavu bezvedomia a následne aj mozgovej smrti, ako k nezvratnému biologickému stavuu poškodenej B. Q., ktorá aj napriek privolanej a poskytnutej odbornej lekárskej pomoci, nemocničnej
hospitalizácii a operačnému zákroku zraneniam podľahla a zomrela dňa 24. 06. 2018 v čase o 01: 15
h v J. J..

Za to bol obžalovaný I. D. odsúdený podľa § 148 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. j), písm. l), § 37
písm. h), § 38 ods. 2, ods. 3, § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d) a § 41 ods. 1 Trestného zákona na úhrnný
trest odňatia slobody vo výmere 3 (troch) rokov.

Podľa § 49 ods. 1, § 51 ods. 1 Trestného zákona mu súd výkon trestu podmienečne odložil za súčasného
uloženia probačného dohľadu nad jeho správaním v skúšobnej dobe. Podľa § 51 ods. 2 Trestného
zákona mu ustanovil skúšobnú dobu vo výmere 4 (štyroch) rokov.
Podľa § 51 ods. 2, ods. 4 písm. d) Trestného zákona súd obžalovanému uložil povinnosť nahradiť v
skúšobnej dobe spôsobenú škodu.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku okresný súd obžalovanému uložil povinnosť nahradiť
poškodeným spôsobenú škodu, a to:
- I. Q., trvale bytom V. XXX/XX, G., vo výške 778,48 Eur,
- E. zdravotnej poisťovni, a.s., so sídlom G. cesta 2, XXX XX J. - mestská časť G., IČO: 35 937 874,
vo výške 2.518,15 Eur.

Proti citovanému rozsudku po jeho vyhlásení na hlavnom pojednávaní podal intervenujúci prokurátor
odvolanie proti výroku o treste, ktoré dodatočne písomne odôvodnil dňa 18.12.2020. V podanom
odvolaní uviedol, že nesúhlasí so spôsobom vyhodnotenia vykonaných dôkazov prvostupňovým
súdom len na prospech obvineného neposudzujúc jeho celkový prístup k trestnému konaniu a na to
nadväzujúcim záverom súdu pri rozhodovaní o druhu a výmere ukladaného trestu obžalovanému

I. D.. Poukázal, že Trestný zákon pre zločin zabitia podľa § 148 ods. 2 upravuje uloženie trestu
páchateľovi vo výmere 5 rokov až 10 rokov, pričom tento zločin je nosným trestným činom pri celkovom
posudzovaní protiprávneho konania obvineného I. Suchára a potom v intenciách tohto ustanovenia v
tomto trestnom konaní bolo na mieste ukladanie trestu obžalovanému. Ďalej prokurátor v podanom
odvolaní citoval ustanovenia § 34 ods. 1, ods. 4, § 39 ods.1, § 39 ods. 3 písm. d), § 49 ods. 1 a §

51 ods. 2 Tr. zák., pritom vyslovil názor, že uvedenými ustanoveniami sa prvostupňový súd dôsledne
nespravoval. Má zato, že je na mieste ukladať obžalovanému trest odňatia slobody s poukazom na
rovnováhu poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, vychádzajúc pritom z trestnej sadzby danej Trestným
zákonom. Potom s poukazom na poľahčujúcu okolnosť danú v § 36 písm. l) Tr. zák., priťažujúcu okolnosť
podľa § 37 písm. h) Tr. zákona s poukazom na § 38 ods. 2 Tr. zákona, ustanovenie § 41 Tr. zák. a §

46 Tr. zák. ukladať obžalovanému úhrnný trest odňatia slobody v rámci tejto zákonnej trestnej sadzby
t.j. vo výmere 5 rokov, so zaradením pre jeho výkon do ústavu s minimálnym stupňom stráženia. To
preto, že trestná sadzba daná pre uvedený zločin obsahuje základnú trestnú sadzbu, pre ktorú podľa
§ 49 a § 51 Tr. zák. nemožno ukladať trest odňatia slobody spojený s jeho podmienečným odkladom
na skúšobnú dobu a to ani s podmienečným odkladom s probačným dohľadom.

Ďalej namieta, že prvostupňový súd akceptoval poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Tr. zák. aj
napriek tomu, že obžalovaný pred spáchaním trestného činu bol evidovaný v priestupkovom konaní,
potom aplikoval ustanovenie podľa § 38 ods. 3 Tr. zákona a napokon aj ustanovenie § 39 ods. 1, ods.
3 písm. d) Tr. zák., pričom aplikáciu mimoriadneho zníženia trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu
zákonom ustanovenej trestnej sadzby dostatočne nezdôvodnil. Záverom uviedol, že aj keď v prípade

obžalovaného sa nejedná o narušeného jedinca, tento konal v úmysle sa pomstiť a fyzicky napadol 2
osoby a to osobu blízku a svojho kamaráta, to všetko opakovane a s fatálnymi následkami u jednej z
poškodených (ktorej spôsobil smrť ako nenapraviteľný následok). Preto podľa názoru obžaloby je na
mieste ukladať obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody, pre výkon ktorého bude zaradení
na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia v rámci zákonom stanovenej sadzby,

bez využitia ustanovenia § 39 Tr. zák.. Navrhol, aby odvolací súd na podklade tohto odvolania postupom
podľa § 321 ods.1 písm. d), písm. e) Tr. por. zrušil rozsudok OS Zvolen sp. zn. 5T/107/2019 zo dňa 09.
11. 2020 vo výroku o treste a sám vo veci rozhodol podľa § 321 ods.3 Tr. poriadku tak, že obžalovanému
I. D. uloží trest v intenciách návrhu prokurátorky predneseného na hlavnom pojednávaní v záverečnej
reči dňa 09. 11. 2020, teda úhrnný trest odňatia slobody bez aplikácie ustanovenia § 39 Tr. zákona.

Obžalovaný I. D. sa na verejné zasadnutie, na ktorom sa rozhodovalo o odvolaní okresného prokurátora
nedostavil, svoju neúčasť ospravedlnil a požiadal odvolací súd, aby konal v jeho neprítomnosti.Zástupca krajského prokurátora na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu uviedol, že sa v plnom
rozsahu pridržiava písomného odvolania okresného prokurátora. Navrhol, aby krajský súd napadnutý
rozsudok zrušil vo výroku o treste a rozhodujúc sám obžalovanému uložil trest odňatia slobody na

spodnej hranici zákonnej trestnej sadzby, a to bez aplikácie ustanovenia § 39 Tr. zák. a pre výkon trestu
ho zaradil do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.

Splnomocnenec poškodeného na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu navrhol, aby odvolací súd
nechal v platnosti výrok o náhrade škody, ktorým okresný súd zaviazal obžalovaného k náhrade škody

vo výške 778,48 Eur, keďže obžalovaný doposiaľ túto škodu neuhradil.

Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu navrhol zamietnuť odvolanie
okresného prokurátora, pretože sa v plnom rozsahu stotožňuje s rozsudkom Okresného súdu vo
Zvolene.

Krajský súd Banská Bystrica ako súd odvolací predtým ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť
podľa § 317 ods. Tr. por. zistil, že odvolanie prokurátora bolo podané včas, v lehote ustanovenej § 309
Tr. por., odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v súlade s § 307 ods. 1 písm. b), pričom nedošlo k
vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo k späťvzatiu podaného odvolania v zmysle § 312 Tr. por.
a preto odvolací súd nepostupoval podľa § 316 Tr. por..

Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr. por. alebo
nezrušírozsudokpodľa§316ods.3Tr.por.,preskúmazákonnosť aodôvodnenosťnapadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo, na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali

podaniedovolaniapodľa§371ods.1Tr.por.Vtejtosúvislostizistil,žeodvolanieprokurátoraječiastočne
dôvodné.

Preskúmaním napadnutého rozsudku a konania mu predchádzajúceho, odvolací súd zistil, že na
hlavnom pojednávaní súdu prvého stupňa konanom dňa 9.11.2020 obžalovaný I. D. v súlade s

ustanovením § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku
uvedeného v obžalobe. Následne súd v súlade s ustanovením § 257 ods. 5 Trestného poriadku
postupoval primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c), písm. d), písm. f), písm. g) a písm. h) Trestného
poriadku. Predseda senátu uznesením podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku vyhlásenie obžalovaného
prijal a zároveň podľa § 257 ods. 8 Trestného poriadku vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom

sa obžalovaný priznal k spáchaniu skutku, sa nevykoná, súd vykoná len dôkazy súvisiace s
výrokom o treste, náhrade škody a ochranného opatrenia. Keďže odvolací súd v napadnutom rozsudku
vo vzťahu k výroku o vine ani v postupe súdu predchádzajúcom tomuto výroku, nezistil chyby odvolaním
nevytýkané a odôvodňujúce podanie dovolania, preskúmal z podnetu podaného odvolania v zmysle §
317 ods.1 Tr. por. len výrok o uloženom treste.

Odvolací súd následne preskúmaval výrok o treste a zistil, že súd prvého stupňa pri ukladaní trestu
pochybil, keď aplikoval inštitút mimoriadneho zníženia trestu podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona,
pretoženatakýtopostupnebolisplnenézákonnépodmienky,takakonatopoukázalvpodanomodvolaní
prokurátor. Keďže v tejto časti sa odvolací súd stotožnil s argumentáciou odvolateľa, preto podľa § 321

ods. 1 písm. d), písm. e) ods. 2 Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok Okresného súdu Zvolen vo výroku
o treste a rozhodol o treste sám.

Pokiaľ ide ukladanie trestu, odvolací súd v súvislosti s úvahami o druhu a výmere trestu prihliadol na
všetky významné skutočnosti, ktoré sú potrebné pre správnu individualizáciu trestu, pričom vychádzal

z účelu trestu. Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom
tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery
musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Odvolací súd, tak ako aj súd prvého stupňa vzal u osoby obžalovaného do úvahy existenciu poľahčujúcej
okolnosti § 36 písm. j) Tr. zák., pretože pred spáchaním trestného činu viedol riadny život, v tom to
smeresanestotožnilsnámietkamiodvolateľa,pretožepredchádzajúcepostihnutiezapriestupky bolozaobdobie po spáchaní prejednávaného trestného činu, pričom odvolací súd dodáva, že predchádzajúce
postihnutie za priestupok samo osebe nebráni priznať túto poľahčujúcu okolnosť, a to vzhľadom na
charakter spáchaného priestupku. Odvolací súd taktiež prihliadol na poľahčujúcu okolnosť v zmysle

§ 36 písm. l) Tr. zák., pretože obžalovaný sa k trestnej činnosti doznal a trestný čin oľutoval. Na
druhej strane obžalovanému priťažovalo podľa § 37 písm. h) Trestného zákona, že v
prejednávanom prípade spáchal viac trestných činov. Podľa § 38 ods. 3 Tr. zák., ak prevažuje pomer
poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.
Keďže obžalovaný spáchal viac trestných činov, tak v takom prípade podľa § 41 ods. 1 Trestného

zákona, ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov, uloží mu úhrnný trest podľa
toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný. V prípade
obžalovaného I. D. druh a výmera trestu boli stanovené zákonným ustanovením § 148 ods. 2 Tr.
zákona vzťahujúcim sa na najprísnejšie trestný skutok umožňujúci obžalovanému uložiť trest odňatia
slobody vo výmere na päť až desať rokov.

Po zhodnotení všetkých skutočností, majúc význam pri určovaní druhu trestu a jeho výmery dospel
odvolací súd k záveru, že z hľadiska individuálnej aj generálnej prevencie na osobu obžalovaného nie
je potrebné vplývať trestom odňatia slobody na základe danej trestnej sadzby, ale účel trestu bude
možné dosiahnuť aj trestom odňatia slobody kratšieho trvania. Odvolací súd pripomína, že obžalovaný
na hlavnom pojednávaní súdu prvého stupňa vyhlásil, že je vinný zo spáchania žalovaného skutku a

súd toto jeho vyhlásenie prijal. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, ak možno páchateľovi
trestného činu pri uzavretí a schválení dohody o vine a treste mimoriadne znížiť trest podľa § 39
ods. 2 písm. d) , ods. 4
Tr. zák., teda v situácii
vopred dohodnutého trestu, možno (teda nie obligatórne) toto ustanovenie per analogiam použiť aj v

prípade uznania viny podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por. (po prijatí takého vyhlásenia súdom), keďže páchateľ (procesne
ako obžalovaný) neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania viny (dokonca) bez toho, aby bolo
akýmkoľvek spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu. Analógia je
pri aplikácii Trestného zákona neprípustná v zmysle rozširovania podmienok trestnosti činu nad rámec

zákona, avšak v iných smeroch je prípustná, ak v prospech páchateľa odstraňuje medzeru v zákone
a zodpovedá zmyslu a významu riešenej otázky vo vzťahu k analogicky použitému ustanoveniu. Na
základe uvedeného preto krajský súd u obžalovaného použil analógiu ustanovenia § 39 ods. 2 písm. d),
ods. 4 Tr. zák. pre ukladanie trestu. Vychádzajúc z ustanovenia § 39 ods. 4 Tr. zák. v konaní o dohode
o uznaní viny a prijatí trestu môže súd uložiť trest odňatia slobody znížený o jednu tretinu pod dolnú

hranicu zákonom určenej trestnej sadzby. Krajský súd má za to, že pri použití danej analógie na nápravu
obžalovaného postačí znížený trest, a to na tri roky a štyri mesiace, pričom trest odňatia slobody v takejto
výmere je zo zákona nepodmienečným trestom ( § 49 ods. 1 a § 51 ods. 1 Tr. zák.). Keďže obžalovaný
v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody,
odvolací súd ho zaradil podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. pre výkon trestu do ústavu na výkon trestu

odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

S poukazom na zhora rozvedené dôvody senát krajského súdu rozhodol, tak ako je uvedené vo
výrokovej časti tohto rozsudku.

Rozhodnutia bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici jednomyseľne (§ 163 ods. 4
Trestného poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.