Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 18, 2021

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5CoCsp/43/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5719203050
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Malíková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2021:5719203050.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Malíkovej

a členov senátu JUDr. Romana Tichého a Mgr. Miroslava Šeptáka, v spore žalobkyne: M. W., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX C. C., zastúpená: CSP Turčianske Teplice, so sídlom Teplická
1446/53, 039 01 Turčianske Teplice, IČO: 52 103 901, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so
sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o
odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 15Csp/87/2019-194 zo dňa 12. augusta
2020, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t vr d z u j e .

Žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Martin (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom zrušil rozhodcovský rozsudok vydaný
Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Asociácii pre arbitráž, zriadeného záujmovým združením
právnických osôb Asociácia pre arbitráž, sp. zn. SRSAspA 02997/16 dňa 01.06.2016 (výrok I.). Súčasne
žalobkyni priznal proti žalovanému náhradu trov konania v celom rozsahu (výrok II.), o ktorej výške bude
rozhodovať samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Žalovaného zaviazal
zaplatiť súdny poplatok za podanie žaloby vo výške 331,50 eur Slovenskej republike podľa priloženého

príkazu na úhradu v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok III.). Svoje rozhodnutie súd prvej
inštancie právne odôvodnil použitím ust. § 22 ods. 1, § 45 ods. 1, § 46 ods. 3, § 73 ods. 1, 2, 3, 4, 5, 8
zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, § 48 ods. 2, § 50 ods. 1 zákona č.
233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení
ďalších zákonov, § 3 ods. 1, 2, § 4 ods. 1, 2, 3, § 5 ods. 2, 3 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom
konaní, § 52 ods. 1, § 53 ods. 1, 4, § 53 ods. 4 písm. r), § 53 ods. 5, § 54 ods. 1, 2 a § 39 Občianskeho
zákonníka (ďalej len „OZ“).

2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa domáhala vo vzťahu k žalovanému
zrušenia rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž,
zriadeného Záujmovým združením právnických osôb Asociácia pre arbitráž, ktorý bol vydaný v konaní
pod sp. zn. SRSAstA02997/16 zo dňa 1.6.2016. Zrušenia rozhodcovského rozsudku sa žalobkyňa
dovoláva z dôvodov, ktoré sú upravené v § 45 ods. 1 č. 335/2004 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom
konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov /ďalej len „zákon č. 335/2014 Z. z.“/ (ods. 1

odôvodnenia napadnutého rozsudku). Žalobkyňa žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podala
na súde prvého stupňa v lehote 14 dní, od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, čo preukazuje
doručenka o prevzatí daného upovedomenia zo dňa 15.07.2019 (č. l. 84). Súd prvej inštancie
skonštatoval, že bola splnená lehota na podanie žaloby v zmysle ustanovení zákona č. 335/2014 Z.z. v spojení s ust. zákona č. 233/1995 Z. z.. Vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a to
fotokópiami listín rozhodcovského konania, ktoré sa viedlo pod spisovou značkou SRSAspA02997/16.
Oboznámil sa s listinami, ktoré k podanej žalobe doručila žalobkyňa, t. j. Zmluvou o spotrebiteľskom

úvere č. 602300371 zo dňa 05.03.2014, Dohodou o plnení v splátkach k zmluve o spotrebiteľskom úvere
č. 602300371 zo dňa 05.03.2014, Štandardnými európskymi informáciami o spotrebiteľskom úvere, s
rozhodcovskou zmluvou zo dňa 05.03.2014 k predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere. Vykonal
výsluch svedka P. A. a oboznámil sa s výpoveďou žalobkyne k procesu uzatvárania samotnej zmluvy
vrátane rozhodcovskej zmluvy. Po vykonanom dokazovaní mal za preukázané, že žalovaný podal dňa

26.1.2016 návrh na začatie rozhodcovského konania na Stály rozhodcovský súd zriadený pri Asociácii
pre arbitráž, ktorým sa voči žalobkyni domáhal zaplatenia sumy 800,- Eur, známeho príslušenstva - úrok
vyčíslený v sume 663,35 Eur a úrok z omeškania vyčíslený v sume 25,03 Eur, nesplateného poplatku
v sume 773,60 Eur, zmluvnej pokuty v sume 33,- Eur, trov mediačného konania v sume 320,24 Eur,
poplatku za upomienky v sume 10,- Eur, úroku vo výške 39,15 % ročne zo sumy 800,- Eur od 14.10.2015
do zaplatenia úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 800,- Eur od 14.10.2015 do zaplatenia

a trov rozhodcovského konania v sume 421,11 Eur. Stály rozhodcovský súd vydal dňa 1.6.2016 (č. l.
61 spisu) predmetný rozhodcovský rozsudok, ktorým priznal žalovanému vo vzťahu k žalobkyni celú
žalovanú istinu spolu s príslušenstvom. Tento rozhodcovský rozsudok bol doručený podľa predloženej
doručenky (č. l. 58 spisu) žalobkyni 10.6.2016. Rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť
19.9.2016 a vykonateľnosť 2.11.2016 (č. l. 61 spisu). Právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať

a rozhodnúť odvodzoval žalovaný, ako aj rozhodcovský súd z rozhodcovskej zmluvy čl. II bodov 1 -
3, podpísanej dňa 05.03.2014 spolu so zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Uviedol, že rozhodcovské
konanie začaté do 1.1.2015 bolo upravené zákonom č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní.
Tento právny predpis sa vzťahoval na rozhodcovské konanie, v ktorom sa riešili spotrebiteľské spory.
Zákon č. 335/2004 Z. z. osobitne upravuje rozhodcovské konanie v prípade spotrebiteľských sporov.

Došlo ním k odčleneniu rozhodcovského konania týkajúceho sa osobitných prípadov - spotrebiteľských
sporov od rozhodcovského konania, v ktorom sa riešia ostatné spory. Keďže žalobkyňa namietala
platnosť rozhodcovskej zmluvy ako dôvod pre zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 45 ods. 1
zákona č. 335/2014 Z. z., súd prvej inštancie sa prioritne zaoberal otázkou, či bola platne uzatvorená
rozhodcovská zmluva medzi účastníkmi. Mal za preukázané, že rozhodcovská zmluva bola uzatvorená

v čase účinnosti zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, a preto pri posudzovaní jej
platnosti vychádzal aj z ust. § 3, 4, 5 zákona č. 244/2002 Z. z (tieto ust. tohto zákona je potrebné
použiť v zmysle prechodných ust. § 73 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z. z.). Zmluva bola uzatvorená
na osobitnom liste. Súd uvedenú rozhodcovskú zmluvu posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú. K otázke
uzavretia samotnej zmluvy o úvere, ako aj rozhodcovskej zmluvy súd vypočul v konaní žalobkyňu cez

písomnú výpoveď a vykonal výsluch svedka - P. A.. Išlo o osobu, ktorá uzavierala za žalovaného so
žalobkyňou predmetnú zmluvu o úvere, vrátane rozhodcovskej zmluvy. Tento svedok na otázku, akým
spôsobom dochádzalo k uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, rozhodcovskej zmluvy a ďalším
dokumentom s tými súvisiacimi uviedol, že dochádzalo tým spôsobom, že klient prišiel, požiadal si
o úver, vypísala sa žiadosť o úver, ktorá sa následne poslala na schválenie na centrálu do Banskej

Bystrice, kde klienta preverili u zamestnávateľa, robili to tam referentky s tým, že poslali spätne avízo,
že je možné uzavrieť zmluvu o spotrebnom úvere, čo aj urobili a klientovi sa vyplatili peniaze na
pobočke. Bola to hodinová záležitosť. Na otázku, akým spôsobom bolo vysvetlené žalobkyni, že má
uzavrieť rozhodcovskú zmluvu, čo rozhodcovská zmluva znamená, aký následok má jej uzavretie a
či jej bola vysvetlená možnosť odstúpenia od tejto zmluvy, svedok uviedol, že rozhodcovská zmluva

bola vysvetlená, že sa pridala a je to súčasť úveru, ktorú v prípade, že klient nebude splácať daný
úver, tak sa postúpi na rozhodcovské konanie, čiže na rozhodcovský súd, že sa bude vymáhať. Na
otázku, že či žalobkyni uvádzal, aký následok bude mať jej uzavretie a či jej bola vysvetlená možnosť
odstúpenia tento svedok uviedol, že nie, že nebola možnosť odstúpenia. Na otázku, či mohla nastať
taká situácia, že bez uzavretia rozhodcovskej zmluvy by bol úver schválený, svedok odpovedal, že nie.

Na otázku, či mala možnosť žalobkyňa ako klient nejakým spôsobom ovplyvniť obsah rozhodcovskej
zmluvy, svedok uviedol, že nie. Na otázku, že či mohla nastať situácia, že došlo k uzavretiu zmluvy
o úvere bez rozhodcovskej zmluvy, svedok opätovne uviedol, že nie. Ďalej uviedol, že rozhodcovská
zmluva bola tlačivo, ktoré bolo súčasťou zmluvy o úvere a bolo neoddeliteľné od tohto úveru. Muselo
byť klientom podpísané a vlastne celú túto zložku klient dostal s tým, že kópiu dostávala firma. Boli

to predtlačené formuláre, ktoré boli vydané firmou, ktoré sme museli podľa postupu vyplniť, dodržať,
upozorniť vlastne overiť, to klient nemohol ovplyvniť žiadnu z týchto tlačív, alebo upravovať, alebo
jednoducho žiadať o nejakú zmenu. V tom prípade by mu nebol úver poskytnutý. Tieto tlačivá boli
predtlačené a boli súčasťou zmluvy o úvere, t. j. aj rozhodcovská zmluva. Na základe vykonanéhodokazovania dospel súd prvej inštancie k záveru, že hoci bola rozhodcovská zmluva uzavretá na
samostatnej listine, nebola individuálne dojednaná, žalobkyňa nemohla v žiadnom smere ovplyvniť
obsah samotnej rozhodcovskej zmluvy a zároveň bola povinná uzavrieť predmetnú rozhodcovskú

zmluvu, ktorá mala zakladať právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie a rozhodnutie vo veci.
Rozhodcovská zmluva bola jednou z neodmysliteľných podmienok uzavretia samotnej úverovej zmluvy,
bez pristúpenia ktorej spotrebiteľ nemal možnosť uzavrieť samotnú spotrebiteľskú zmluvu o úvere a
nemohol tým získať finančné prostriedky, ktoré mu mali byť poskytnuté na základe zmluvy o úvere.
Podľa názoru súdu uzatvorením rozhodcovskej zmluvy viažucej sa k predmetnej zmluve o úvere

uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovaným došlo k jednoznačnému zhoršeniu postavenia spotrebiteľa.
Zmluvou s takýmto znením si žalobkyňa ako spotrebiteľ jednoznačne zhoršila svoje zmluvné postavenie.
Žalovaný si priamo a autoritatívne v preformulovanej rozhodcovskej zmluve určil pre prípad vzniku
sporu z predmetnej zmluvy možnosť výberu, či prípadný spor predloží Stálemu rozhodcovskému súdu
alebo príslušnému súdu SR. Právo výberu, akému súdu spor predloží, spočíva podľa zmluvy na tej
zmluvnej strane, ktorá podáva žalobný návrh. Teda v konečnom dôsledku ide o žalovaného, ktorý má

eminentný záujem na tom, aby boli spory so žalobkyňou riešené pred rozhodcovským súdom, pred
ktorým bude postavenie oprávneného oveľa výhodnejšie. Žalobkyňa na rozdiel od žalovaného nemohla
nijako ovplyvniť výber rozhodcovského súdu, ani výber osoby rozhodcu. Táto zmluva predstavuje príklad
zmluvnej nevyváženosti a podstatne výhodnejšieho zmluvného postavenia podnikateľa voči slabšej
strane spotrebiteľovi. Spotrebiteľskú zmluvu, ani všeobecné podmienky nemohla žalobkyňa ovplyvniť,

nijako zmeniť, upraviť, nakoľko bola vopred preformulovaná a v takomto znení predložená žalobkyni
ako spotrebiteľovi. Uvedené platí bez ohľadu na to, či je v rozhodcovskej zmluve možnosť obrátiť
sa na rozhodcovský súd dohodnutá alternatívne alebo výlučne, nakoľko aj v prípade alternatívy, ak
má podnikateľ možnosť obrátiť sa na rozhodcovský súd, znamená to podstatné zhoršenie postavenia
spotrebiteľa. Z tohto dôvodu dospel k záveru, že rozhodcovská zmluva nebola platne uzavretá, a preto

môže byť považovaná za neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle ust. § 53 ods. 1 OZ. Keďže ide o
neplatný právny úkon a nakoľko právomoc rozhodcovského súdu bola založená na absolútne neplatnom
právnom úkone, aj rozhodcovský rozsudok bol vydaný v rozpore so zákonom, a preto je nulitným
právnym aktom, ktorý nespôsobuje žiadne právne účinky. S ohľadom na uvedené daný rozhodcovský
rozsudok zrušil. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal z ust. § 255 ods. 1 CSP, pričom

konštatoval, že žalobca mal vo veci plný úspech, a preto jej súd priznal plnú náhradu trov konania vo
vzťahu k žalovanému. Pokiaľ ide o povinnosť zaplatiť súdny poplatok, okresný súd odkázal na ust. § 2
ods.2vetaprvázákonač.71/1992Zb.akonštatoval,žežalobkyňabolaoslobodenáodplateniasúdnych
poplatkov. Z uvedeného dôvodu na jeho úhradu bol zaviazaný žalovaný.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, a to podľa § 365 ods.
1 písm. f/ a h/ CSP a navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania, ktoré mu vznikli, vrátane trov
odvolacieho konania. Poukázal na ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, platného v čase
uzatvorenia zmluvy o úvere, podľa ktorého je neprijateľnou podmienkou dojednanie, ktoré umožňuje,

aby bol spor medzi stranami riešený v rozhodcovskom konaní bez splnenia podmienok ustanovených
osobitnýmzákonom.Mázato,žerozhodcovskázmluvaspĺňavšetkynáležitostipodľaplatnýchprávnych
predpisovvčasejejuzatvorenia.Jenepochybné,žerozhodcovskázmluvadohodnutámedzižalobkyňou
a ním je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou zmluvou, nakoľko umožňuje každej zmluvnej strane domáhať
sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Už len

z tohto pohľadu rozhodcovská zmluva nevyžaduje od žalobcu, aby spory so žalovaným riešil výlučne
v rozhodcovskom konaní. Dal do pozornosti čl. II. bod 1 rozhodcovskej zmluvy kde sa uvádza, že
zmluvné strany sa dohodli riešiť všetky spory vzniknuté z predmetných zmlúv úvere buď pred Stálym
rozhodcovským súdom spoločnosti Slovenská rozhodcovská a. s. (ďalej len „rozhodcovský súd“) alebo
pred príslušným všeobecným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na

súde, taktiež čl. II. ods. 3, ktorý odkazuje na možnosť odstúpenia od rozhodcovskej zmluvy bez toho, aby
bola dotknutá platnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Okrem uvedeného žalobkyňa mala možnosť
dovolávaťsaneplatnostirozhodcovskejzmluvyalebovýberurozhodcupriamovrozhodcovskomkonaní,
o čom bola poučená vo výzve na žalobnú odpoveď, avšak napriek svojej nespokojnosti ostala nečinná
v konaní. Poukázal na rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota, sp. zn. 14C/214/2014 zo dňa

24.09.2015, na rozsudok Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 2Co/107/2015 zo dňa 28.02.2016,
na rozsudok Okresného súdu Bratislava IV, sp. zn. 12Cb/114/2014-104, na rozhodnutie Okresného
súdu Banská Bystrica, sp. zn. 2Er/1464/2015 zo dňa 13.11.2017, na rozhodnutie Krajského súdu v
Banskej Bystrici, sp. zn. 43CoE/297/2017 zo dňa 24.08.2017, na rozsudok Okresného súdu Svidník,sp. zn. 6C/176/2014-75. Žalovaný odmieta akékoľvek argumenty žalobcu, ktoré majú evokovať stav, že
rozhodcovská zmluva nebola individuálne dojednaná, nakoľko rozhodcovská zmluva nie je uzatváraná
vždy. Podľa ustanovenia § 19 ZoRK podanie žaloby na rozhodcovský súd má rovnaké právne účinky,

ako keby bola žaloba podaná na súd. Po začatí rozhodcovského konania nemožno v tej istej veci konať a
rozhodovať na súde alebo pred iným rozhodcovským súdom. Znamená to teda prekážku litispendencie
pre akékoľvek ďalšie žaloby v tej istej veci, a to aj v obrátenom procesnom postavení. Poukázal na § 106
ods. 3 OSP. Žalovaný je presvedčený, že rozhodcovská zmluva bola uzavretá platne, v zmysle platných
právnych predpisov (v čase uzavretia rozhodcovskej zmluvy) a nemožno mať teda žiadne pochybnosti o

jej legitímnosti. Prípustnosť rozhodcovského konania v spotrebiteľských sporoch vyplýva jednoznačne
aj z odporúčania Komisie č. 98/257/ES o zásadách použiteľných na orgány zodpovedné za mimosúdne
riešenie spotrebiteľských sporov. Poukázal na rozsudok Vrchného súdu v Olomouci sp. zn. 12 Cmo
13/2010 zo dňa 2. marca 2011, na ESD č. C-168/05 vo veci Elisa Maria Mostaza Claro proti Centro Móvil
Milenium SL. v zmysle jeho bodov č. 36-39, na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 30.
októbra 2009, sp. zn. 33 Cdo 2675/2007, ako aj rozsudok Krajského súdu v Hradci Králové sp. zn. 19Co

481/2010 zo dňa 1. marca 2011, na rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 29. júna 2010, sp. zn. 23
Cdo 1201/2009, na uznesenie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 28. apríla 2010, sp. zn. 23 Cdo 4895/2010,
na uznesenie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 30. marca 2009, sp. zn. 32 Cdo 1590/2008. Medzi žalobcom
a žalovaným bola v predmetnom prípade uzatvorená rozhodcovská zmluva, a to na samostatnom liste
papiera, oddelene od samotnej Zmluvy o úvere. Žalobca svojím podpisom zo dňa 05.03.2014 vyhlásil,

že s uzatvorením rozhodcovskej zmluvy súhlasí, zároveň vyhlásil, že bol pred uzatvorením zmluvy
osobitne poučený o dôsledkoch uzatvorenia tejto rozhodcovskej zmluvy. Má za to, že žalovaný si splnil
všetkyobligatórnenáležitostivyžadovanézákonomospotrebiteľskomrozhodcovskomkonaní,zákonom
o spotrebiteľských úveroch a nakoniec aj Občianskym zákonníkom, okrem toho bol žalobca vyzvaný
dňa 03.11.2015 k výberu rozhodcovského súdu alebo možnosti odmietnutia rozhodcovského konania,

avšak svojím nekonaním dal podľa zákona možnosť výberu rozhodcovského súdu žalovanému. Žalobca
so žalovaným uzatvorili dňa 05.03.2014 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 602300371, ktorou veriteľ
poskytol dlžníkovi sumu vo výške 1.600,00 Eur, ktorú sa dlžník zaviazal vrátiť o príslušný poplatok vo
výške 1.400,00 Eur. V zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 602300371 na prednej strane je uvedené
nasledovné: „Spotrebiteľ sa zaväzuje zaplatiť celkovú čiastku 3.000,00 Eur, ak nie je dohodnuté inak do

12.03.2015 na účet veriteľa špecifikovaný vo Všeobecných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského
úveru alebo v hotovosti mandatárovi. Vzhľadom na uvedené sa zmluvné strany dohodli, že doba
trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľskej zmluvy nastane
dňa 12.03.2015.“ Z vyššie uvedeného vyplýva, že nemožno hovoriť o absencii výšky, počtu a termínu
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Dlžník sa zmluvou o spotrebiteľskom úvere zaviazal k úhrade

jednej splátky vo výške 3.000,00 Eur s termínom splatnosti dňa 12.03.2015. Žalobca si individuálne
dohodol podmienky Zmluvy o úvere, s tým že žalovaný s odbornou starostlivosťou, ktorú vykonal na
základe vyplnenia formuláru o overení klienta, boli dojednané podmienky poskytnutia úveru a k tomu
dohodnutá výška úveru na základe posúdenej bonity klienta. Žalobca v prípade, že po podpise zmluvy o
spotrebiteľskom úvere nadobudol pocit, že podpísal nevýhodnú zmluvu alebo že odplata, úrok či ročná

percentuálna miera nákladov je vysoká, mal právo odstúpiť od zmluvy bez uvedenia dôvodu do 14
kalendárnych dní odo dňa uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Uvedené právo žalobca nevyužil,
z čoho jednoznačne vyplýva, že súhlasil s obsahom zmluvy o spotrebiteľskom úvere a so všetkými
podmienkami poskytnutia spotrebiteľského úvere.

4. Žalobkyňa sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

5. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe odvolania
žalovaného v rozsahu a z dôvodov daných ustanoveniami § 379, § 380 zákona č. 160/2015 Z. z.
Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario),

postupom podľa ust. § 219 ods. 3 CSP rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

6. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Podľa ods. 2 vyššie citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie

správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.7. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli v odvolaní žalovaným
vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi zvermi súdu prvej inštancie. Súd
prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie a následne dospel k správnym skutkovým

a právnym záverom. Skutočnosti uvádzané v podanom odvolaní sú vo väčšej miere zhodné so
skutočnosťami uplatnenými pred súdom prvej inštancie, s ktorými sa súd prvej inštancie dostatočne
vysporiadal, preto nemohli privodiť zmenu napadnutého rozsudku. Ani v odvolacom konaní neboli
žalovaným tvrdené, ani preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné
rozhodnutie vo veci. V tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého

rozhodnutia, ktoré v takomto prípade nie je potrebné opakovať (§ 387 ods. 2 CSP). Rozhodnutie súdu
prvej inštancie zodpovedá požiadavkám ustanovenia § 220 CSP.

8. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie odvolací súd uvádza, že predmetná
rozhodcovská zmluva nebola individuálne dojednaná, išlo o tzv. formulárovú, vopred pripravenú zmluvu,
ktorej obsah žalobkyňa nemala možnosť ovplyvniť a nemala možnosť osobitne ovplyvniť jej znenie,

pričom samotná skutočnosť, že rozhodcovská zmluva bola uzavretá na osobitnom formulári odlišnom od
zmluvy o úvere uzavretej taktiež na vopred pripravenom formulári, nezakladá záver o jej individuálnom
dojednaní. Súdna prax je jednotná v tom, že za individuálne dojednanú zmluvu nemožno považovať
tzv. formulárovú zmluvu, t. j. zmluvu s vopred naformulovaným obsahom bez možnosti zmeny jej
obsahu, prípadne výberu z viacerých možností. Aj keď táto zmluva v čl. II. bod 1 dáva dlžníkovi právo

obrátiť sa v spore s veriteľom aj na všeobecný súd, toto právo je len formálne, pretože je obmedzené
iba do doby, kým nepodá veriteľ návrh na prejednanie sporu na rozhodcovský súd, pričom takýchto
prípadov je väčšina. V prípade podania žaloby veriteľom na rozhodcovskom súde je nútený dlžník -
spotrebiteľ podrobiť sa rozhodcovskému konaniu bez možnosti domáhať sa ochrany svojich práv na
všeobecnom súde. Veriteľ mohol na základe tejto rozhodcovskej zmluvy vec predložiť na prejednanie

rozhodcovskému súdu, ktorý sám určil a vylúčiť tak súd, ktorý by bol inak príslušný a spotrebiteľ týmto
stratil právo brániť sa voči nárokom veriteľa na všeobecnom súde v mieste svojho bydliska a ani nijako
nemohol zabrániť uskutočneniu rozhodcovského konania. Neobstojí preto argumentácia žalovaného,
že vzhľadom na nevýhradnú povahu rozhodcovskej doložky sa na túto nevzťahuje ust. § 53 ods. 4
písm. r) Občianskeho zákonníka. I keď bola doložka koncipovaná ako tzv. nevýhradná, z pohľadu

spotrebiteľa je rovnocenné, či riešenie jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského konania mu vnúti
bezprostredne zmluvná klauzula alebo dodávateľ svojím konaním. Spotrebiteľ má byť chránený pred
oboma eventualitami. Rozhodcovské konanie by bolo akceptovateľné v prípade skutočne individuálneho
dojednania medzi zmluvnými stranami, nie nanútenia rozhodcovského konania spotrebiteľovi. Odvolací
súd má za to, že uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy na samostatnej listine v ten istý deň ako samotná

zmluva o spotrebiteľskom úvere, malo len za účel obchádzanie zákonnej úpravy ochrany spotrebiteľa a
nie povahu individuálne dojednanej rozhodcovskej zmluvy. Zároveň táto rozhodcovská zmluva nebola
dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu a tak
ťažko možno očakávať od spotrebiteľa, aby v tom čase vedel riadne vyhodnotiť aj možnosť odstúpenia
od predmetnej zmluvy.

9. Zákon síce nevylučuje možnosť riešenia sporov v rozhodcovskom konaní aj v spotrebiteľských
veciach, avšak, ak má byť rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom ako prejav zmluvnej
autonómie, a teda ako individuálne dojednaná, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných
strán. Slobodná vôľa vyžaduje predovšetkým informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami

a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená, pričom z okolností uzatvárania zmluvy o
spotrebiteľskom úvere a rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že k tomu nedošlo. Z výsluchu žalobkyne,
ako aj svedka, ktorý konal za žalovaného v procese uzatvárania predmetnej zmluvy a rozhodcovskej
zmluvy vyplynulo, že bez podpisu rozhodcovskej zmluvy by nebol úver schválený a žalobkyňa ako klient
nemohla zmeniť obsah rozhodcovskej zmluvy. Rozhodcovská zmluva bola tlačivo, ktoré bolo súčasťou

zmluvy a bola jednou z neodmysliteľných podmienok uzavretia samotnej úverovej zmluvy. Taktiež
svedok potvrdil, že neboli poskytnuté náležité informácie pre uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy, najmä
o tom, čo pre žalobkyňu znamená riešenie sporov v rozhodcovskom konaní. Žalobkyňa nemala reálne
vytvorenú možnosť rozhodcovskú zmluvu prijať alebo neprijať, ani nijako ovplyvniť jej konkrétne znenie,
vrátane výberu rozhodcovského súdu. Správne preto súd prvej inštancie uzavrel, že rozhodcovská

zmluva nebola individuálne dojednaná a ako neprijateľná zmluvná podmienka je neplatná.

10. Pre úplnosť odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 5 Cdo 237/2013 zo dňa 30.09.2015, v ktorom sa okrem iného uvádza: „K právnemu posúdeniurozhodcovskej doložky s takýmto (a obdobným) obsahom už najvyšší súd zaujal právne závery v
množstve svojich rozhodnutí, v ktorých konštatoval, že takáto rozhodcovská doložka je neprijateľná
a neplatná zmluvná podmienka, ktorá v neprospech spotrebiteľa spôsobuje značnú nerovnováhu

v jeho právach a povinnostiach, lebo od spotrebiteľa fakticky vyžaduje, aby sa podriadil výlučne
rozhodcovskému konaniu. Na neprijateľnosti tejto zmluvnej podmienky nič nemení ani to, že umožňuje
alternatívnu voľbu medzi právomocou rozhodcovského a všeobecného súdu, nakoľko táto voľba
prislúchaibažalujúcemuaniejemožnéjunáslednezmeniť.Sprihliadnutímnapovahudanéhoprávneho
vzťahu medzi dodávateľom a spotrebiteľom je preto možné konštatovať, že takáto ,voľba' právomoci je

iba formálna, iluzórna a zodpovedá len záujmom dodávateľa (viď rozhodnutia Najvyššieho súdu sp. zn.
1ECdo 12/2014, 3 Cdo 13/2013, 4 ECdo 92/2014, 5 Cdo 44/2013).“

11. Odvolací súd vo vzťahu k iným rozhodnutiam všeobecných súdov Slovenskej republiky, na ktoré
žalovaný v podanom odvolaní poukazuje, odkazuje na právnu úpravu § 193 CSP, z ktorej
vyplýva, ktorými rozhodnutiami je súd viazaný, pričom právne závery všeobecných súdov obsiahnuté

v ich rozhodnutiach nemajú v právnom poriadku Slovenskej republiky charakter precedensu, ktorý by
ostatných sudcov rozhodujúcich v obdobných veciach zaväzoval rozhodnúť identicky.

12. Za skutkovo a právne správny považuje odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie aj vo výroku o
náhrade trov konania, o ktorých rozhodol súd prvej inštancie za aplikácie § 255 ods. 1 CSP, keď úspešnej

žalobkyni proti žalovanému priznal právo na náhradu účelne vynaložených trov konania v celom rozsahu
a podľa § 4 ods. 2 písm. u) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov, podľa ktorého je od poplatku oslobodený spotrebiteľ domáhajúci sa ochrany svojho práva podľa
osobitnéhopredpisuapodľa§2ods.2vetaprvázákonač.71/1992Zb.zaviazalžalovanéhokzaplateniu
súdneho poplatku vo výške 331,50 Eur (položka 3 písm. c/ Sadzobníka súdnych poplatkov).

13. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 s poukazom na
ustanovenie § 255 ods. 1 CSP a čl. 17 Základných princípov CSP. Žalobkyni ako procesne úspešnej
strane v odvolacom konaní vznikol v súlade s § 256 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov odvolacieho
konania; odvolací súd však z obsahu spisu nezistil, že by žalobkyni nejaké trovy v súvislosti s týmto

konaním vznikli, a preto jej nárok náhradu trov odvolacieho konania nepriznal (obdobne viď uznesenie
Najvyššieho súdu SR z 28.02.2018, sp. zn. 7Cdo/14/2018).

14. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
(§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)