Uznesenie – Nečinnosti orgánu verejnej správy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 30. máj 2021

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Sa/55/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016201971
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beata Jurgošová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1016201971.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Rail Cargo Austria Aktiengesellschaft, so sídlom
Am Hauptbahnhof 2, 1100 Viedeň, Rakúsko, zapísanou v Knihe spoločností (Firmenbuch), vedenej
Obchodným súdom vo Viedni (Handelsgericht Wien) pod číslom FN 248731 g, (spoločnosť bola ako
nástupnícka spoločnosť zlúčená od 31.07.2019 so spoločnosťou Rail Cargo Wagon - Austria GmbH,
FN 203343 i), právne zast. TaylorWessing e/n/w/c advokáti s.r.o., Panenská 6, 811 03 Bratislava, IČO:
35 905 832, proti žalovanému: Daňový úrad Bratislava, so sídlom Ševčenkova 32, 850 00 Bratislava, v
konaní o správnej žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a.

Účastníkom sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 28.10.2016 bola Krajskému súdu v Bratislave (ďalej aj ako „správny súd“ alebo „tunajší súd“)
osobne doručená žaloba proti nečinnosti orgánu verejnej správy, ktorou sa žalobca domáhal, aby Krajský
súd v Bratislave uznesením uložil žalovanému, aby v lehote 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia doručil
žalobcovi do vlastných rúk rozhodnutie č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX zo dňa 02.04.2012 (rozhodnutie
o žiadosti), a to zákonom predpísaným spôsobom, najmä v súlade s príslušnými ustanoveniami
Daňového poriadku. Zároveň si žalobca uplatnil náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia. Zo
žaloby vyplýva, že žalobca namietal nečinnosť v konaní žalovaného vo veci doručovania rozhodnutia o
žiadosti vrátenia dane z pridanej hodnoty.

2. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 22.11.2018 uviedol, že dňa 29.07.2011 bola
žalovanému doručená žiadosť o vrátenie dane z pridanej hodnoty podľa § 55a až § 55e zákona č.
222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov č. O. zahraničnej osoby X. Z.,
E. Q.Ä. XX-XX, XXXX L., Rakúsko, IČ DPH O. vo výške 308 910, 97 eur. Žalovaný žiadosťou č. XXX/
XXX/XXXXXX/XX/Zel zo dňa 21.11.2011 o dodatočné informácie, ktorú doručil žalobcovi dňa 24.11.2011
na e-mailovú adresu žalobcu uvedenú v žiadosti o vrátenie dane: O..B..O., vyzval žalobcu, aby do
jedného mesiaca od doručenia žiadosti doplnil žiadosť o vysvetlenie, čo bolo presne predmetom dane
faktúr od spoločnosti Tatravagónka a.s., kde bolo miesto dodania tovarov alebo služieb, ako obstaraný
predmet dane slúžil na účely podnikania v zahraničí, komu bol fakturovaný ďalej a na doloženie kópie
týchto faktúr a naskenované kópie faktúr, z ktorých si žiada vrátiť daň. Žalovaný vo vyjadrení poukázal
na § 55d ods. 2, 4, 5 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Ďalej žalovaný uviedol,
keďže žalobca na žiadosť o dodatočné informácie neodpovedal žalovaný rozhodnutím č. XXX XXXX/
X/XXXXXX/XXXX zo dňa 02.04.2012 nevyhovel žiadosti žalobcu o vrátenie dane číslo O. podľa § 55d
zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Rozhodnutie č. XXX XXXX/X/XXXXXX/XXXX zo dňa
02.04.2012 bolo oznámené žalobcovi na e-mailovú adresu žalobcu uvedenú v žiadosti o vrátenie dane:
O..B..O.. V zmysle § 55d ods. 12 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, na účely odsekov
1, 5 a 6 sa rozhodnutie považuje za oznámené dňom odoslania dátovej správy na elektronickú adresu

uvedenú v žiadosti o vrátenie dane. Žalovaný uviedol, že komunikácia medzi žalobcom a žalovaným
prebieha elektronicky a preto bolo povinnou náležitosťou v žiadosti v zmysle § 55b ods. 2 písm. b)
zákona č. 222/2004 o dani z pridanej hodnoty uvedenie elektronickej adresy žiadateľa. Ustanovenie §
1 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov stanovuje, že podľa tohto zákona sa postupuje ak osobitné
predpisy, t. j. aj zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov
neustanovujú inak. Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov má
v ustanoveniach § 55a až § 55e vlastnú úpravu týkajúcu sa žiadostí o vrátenie dane. Spôsob doručenia
- oznámenia žiadosti o dodatočné informácie upravuje § 55d ods. 2 a spôsob doručenia - oznámenia
rozhodnutia upravuje § 55d ods. 12, t. j. odoslaním dátovej správy na elektronickú adresu uvedenú
v žiadosti o vrátenie dane. Správca dane preto nemal doručovať rozhodnutie v zmysle Daňového
poriadku. Dôkazom o zaslaní a doručení výzvy ako aj rozhodnutia na elektronickú adresu žiadateľa
je zoznam dokumentov vytlačený zo systému VREF. Žalovaný uviedol, že pri doručovaní - oznámení
rozhodnutia postupoval v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej
hodnoty v znení neskorších predpisov, ktoré boli transponované zo smernice Rady 2008/9/ES a v
súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Rozhodnutie žalovaného bolo preto
doručené v zmysle zákona. Žalovaný správnemu súdu navrhol, aby žalobu zamietol, nakoľko nezistil
nečinnosť žalovaného.

3. V nadväznosti na vyjadrenie žalovaného žalobca vo vyjadrení zo dňa 15.10.2019 namietal, že
žalovaný nedoručil rozhodnutie č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX zo dňa 2. apríla 2012, ktorým nevyhovel
žiadosti žalobcu o vrátenie DPH vo výške 308 910,97 eur za obdobie od 1. januára 2010 do 31. decembra
2010, nakoľko predmetné rozhodnutie bolo žalobcovi oznámené výlučne dátovou správou (e-mailom)
dňa 10.04.2012 na elektronickú adresu uvedenú v žiadosti, bez použitia zaručeného elektronického
podpisu - „ZEP“. Žalobca uviedol, že do dnešného dňa nebolo rozhodnutie doručené žalobcovi do
vlastných rúk v súlade so zákonom č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene
a doplnení niektorých zákonov a zákonom č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Žalobca
poukázal na smernicu Rady 2008/9/ES zo dňa 12.02.2008, ktorou sa ustanovujú podrobné pravidlá pre
vrátenie dane z pridanej hodnoty ustanovené v smernici 2006/112/ES zdaniteľným osobám, ktoré nie
sú usadené v členskom štáte vrátenia dane, ale ktoré sú usadené v inom členskom štáte. Čl. 19 ods. 2
smernice Rady 2008/9/ES zo dňa 12.02.2008 explicitne neuvádza možnosť elektronického oznámenia
samotného konečného rozhodnutia vo veci. Uvedené podľa názoru žalobcu jasne reflektuje zámer
európskeho zákonodarcu, aby sa konečné rozhodnutia nedoručovali (zjednodušenou) elektronickou
formou, prostredníctvom dátových správ. Vzhľadom na uvedené mal žalobca za to, že žalovaný
vychádzal z nepresného predpokladu, keď vykladal predmetné transponované ustanovenia zo smernice
Rady 2008/9/ES zo dňa 12.02.2008, do zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty ako
ucelenú úpravu doručovania. Smernica Rady 2008/9/ES zo dňa 12.02.2008 rozlišuje medzi úkonmi,
pri ktorých je elektronická forma doručovania povolená, a naopak medzi úkonmi, keď smernica Rady
2008/9/ES zo dňa 12.02.2008 elektronickú formu doručovania nepripúšťa. Ustanovenie § 55d zákona č.
222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty neposkytuje úpravu doručovania v prípade, ak zjednodušená
elektronická forma doručovania (dátovou správou bez ZEP) nie je možná (prípady podľa § 55d ods.
12 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty). Z uvedeného podľa žalobcu vyplynulo, že
doručovanie rozhodnutí, pre ktoré nie je zjednodušená forma doručovania možná, nevyhnutne upravuje
iný predpis, konkrétne zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok). V zmysle uvedeného,
výklad a aplikácia ustanovenia § 55d zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty žalovaným je
nekonformná s právnou úpravou Európskej Únie a navyše nie je ani v súlade so samotným zákonom č.
222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty a zákonom č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok).
Žalobca navrhol, aby správny súd rozhodol tak, ako navrhol v žalobe.

4. Vo vyjadrení zo dňa 26.11.2019 žalovaný uviedol, že sa pridržiava svojho vyjadrenia zo dňa
22.11.2018 v plnom rozsahu. Žalovaný opätovne poukázal na § 55d zákona č. 222/2004 Z. z. o dani
z pridanej hodnoty. Opísal postup žalovaného po podaní žiadosti žalobcu o vrátenie dane z pridanej
hodnoty zo dňa 28.07.2011. Žalovaný mal za to, že tvrdenia žalobcu o spôsobe doručovania žiadosti
do vlastných rúk a doručovania v zmysle daňového poriadku nemajú oporu v právnych predpisoch. Zo
strany žalobcu sa podľa žalovaného jedná len o účelové tvrdenia s cieľom vyhnúť sa nepriaznivému
rozhodnutiu v jeho neprospech, pričom skutkové tvrdenia žalovaného, ktorými poukazuje na ustanovenie
zákona o dani z pridanej hodnoty jednoznačne preukazujú oprávnenosť a správnosť konania zo strany

žalovaného pri doručovaní uvedených písomností žalobcovi. Žalovaný v neposlednom rade poukázal na
ustanovenie § 55d ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, ktoré jasne, zrozumiteľne a
určito hovorí, že na doručovanie sa nevzťahujú ustanovenia osobitného predpisu. V zmysle uvedeného
nemožno aplikovať pri doručovaní písomností, ktoré boli predmetom sporu, ustanovenie daňového
poriadku tak, ako vo svojom vyjadrení uviedol žalobca, ale výhradne spôsobom upraveným v intenciách
zákona o dani z pridanej hodnoty. Žalovaný navrhol, aby správny súd po preskúmaní predmetnej veci
žalobu v zmysle § 249 ako nedôvodnú zamietol.

5. Krajský súd v Bratislave ako správny súd vec prejednal a rozhodol ako miestne a vecne príslušný súd
bez nariadenia pojednávania postupom podľa § 107 ods. 2 v spojení s § 137 ods. 4 zákona č. 162/2015
Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“). Po preskúmaní veci dospel tunajší súd k záveru,
že žaloba nie je dôvodná, podanej žalobe nie je možné vyhovieť, a preto aplikujúc § 249 SSP správnu
žalobu zamietol.

6. Pred rozhodnutím vo veci sa správny súd podrobne oboznámil so žalobou, jej prílohami, vyjadreniami
žalovaného i žalobcu a administratívnym spisom žalovaného. Z ich obsahu zistil:
- Žalobca žiadosťou číslo O. zo dňa 29.07.2011 žiadal o vrátenie dane za obdobie od 01.01.2010 do
31.12.2010 vo výške 308 910, 97 eur.
- Žalovaný v zmysle ustanovenia § 55d ods. 1 a 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty
vyzval žalobcu na doplnenie dodatočných informácií elektronickými prostriedkami. Žiadosť o dodatočné
informácie zo dňa 21.11.2011 bola žalobcovi zaslaná na e-mailovú adresu O..B..O..
- Rozhodnutím žalovaného, Daňového úradu Bratislava, číslo 9102305/1/737549/2012 zo dňa
02.04.2012 žalovaný nevyhovel podľa § 55d zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení
neskorších predpisov žiadosti žalobcu o vrátenie dane z pridanej hodnoty číslo O. zo dňa 29.07.2011
vo výške 308 910, 97 eur. Rozhodnutie žalovaného, Daňového úradu Bratislava, číslo XXXXXXX/X/
XXXXXX/XXXX zo dňa 02.04.2012 bolo žalobcovi zaslané na e-mailovú adresu O..B..O..
- Žiadosť žalobcu zo dňa 30.04.2012 o odpustenie zmeškanej lehoty na podanie odvolania voči
rozhodnutiu číslo XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX zo dňa 02.04.2012 spolu s odvolaním.
- Rozhodnutie žalovaného číslo XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX zo dňa 20.08.2012, ktorým nevyhovel
žalobcovej žiadosti o odpustenie zmeškania lehoty na podanie odvolania proti rozhodnutiu žalovaného
číslo XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX zo dňa 02.04.2012.
- Oznámenie o zamietnutí odvolania zo dňa 06.09.2012.
- Návrh žalobcu na obnovu konania zo dňa 24.10.2012.
- Rozhodnutie žalovaného číslo: XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Zel zo dňa 13.11.2012, ktorým zamietol
žalobcov návrh na obnovu konania.
- Odvolanie žalobcu voči zamietnutiu návrhu o povolenie obnovy konania zo dňa 06.12.2012.
- Rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky číslo: XXXXXXX/X/XXXXX/XXXX/XXX-W.
zo dňa 06.03.2013, ktorým bolo zrušené rozhodnutie žalovaného, ktorým zamietol návrh žalobcu na
obnovu konania a vec bola žalovanému vrátená na ďalšie konanie a rozhodnutie.
- Rozhodnutie žalovaného číslo: XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Zel zo dňa 19.04.2012, ktorým zamietol
návrh žalobcu na povolenie obnovy daňového konania ukončeného právoplatným rozhodnutím
žalovaného číslo XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX zo dňa 02.04.2012.
- Odvolanie žalobcu voči zamietnutiu návrhu na povolenie obnovy konania zo dňa 10.06.2013.
- Rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky číslo: XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/XXX-W.
zo dňa 13.08.2013, ktorým potvrdil rozhodnutie žalovaného, ktorým zamietol návrh žalobcu na obnovu
konania.
- Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 2Scud/5/2013-81 zo dňa 10.07.2014, právoplatný
dňa 09.09.2014, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky
číslo: XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/XXX-W. zo dňa 13.08.2013, ktorým bola zamietnutá žaloba žalobcu.
- Žalobca podal sťažnosť zo dňa 05.06.2015 na postup žalovaného, Daňového úradu Bratislava, ako
orgánu štátnej správy v oblasti daní a poplatkov, podľa zákona č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach v platnom
znení, v ktorej sa domáhal ochrany svojich práv, ktoré boli porušené nečinnosťou žalovaného.
- Žalovaný podaním zo dňa 29.06.2016 oznámil žalobcovi výsledok prešetrenia sťažnosti, ktorú na
základe výsledku prešetrenia sťažnosti vyhodnotil ako neopodstatnenú z dôvodu, že neboli zistené
porušenia všeobecne záväzných právnych predpisov a interných stanov.

7. Podľa § 49 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), (1) V jednoduchých veciach,
najmä ak možno rozhodnúť na podklade dokladov predložených účastníkom konania, správny orgán
rozhodne bezodkladne.
(2) V ostatných prípadoch, ak osobitný zákon neustanovuje inak, je správny orgán povinný rozhodnúť
vo veci do 30 dní od začatia konania; vo zvlášť zložitých prípadoch rozhodne najneskôr do 60 dní; ak
nemožno vzhľadom na povahu veci rozhodnúť ani v tejto lehote, môže ju primerane predĺžiť odvolací
orgán (orgán príslušný rozhodnúť o rozklade). Ak správny orgán nemôže rozhodnúť do 30, prípadne do
60 dní, je povinný o tom účastníka konania s uvedením dôvodov upovedomiť.

8. Podľa § 3 ods. 1 písm. d) SSP, na účely tohto zákona sa rozumie nečinnosťou orgánu verejnej správy
stav, keď orgán verejnej správy protiprávne nepokračuje v začatom administratívnom konaní, alebo stav,
keď orgán verejnej správy protiprávne z úradnej povinnosti nezačal administratívne konanie.

9. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

10. Podľa § 6 ods. 2 písm. e) SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o žalobách proti nečinnosti
orgánu verejnej správy.

11. Podľa § 32 ods. 2 SSP, žalovaným je orgán verejnej správy určený týmto zákonom, ak tento zákon
neustanovuje inak.

12. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

13. Podľa § 242 ods. 1 SSP, žalobca sa môže žalobou domáhať odstránenia nečinnosti orgánu verejnej
správy v začatom administratívnom konaní.

14. Podľa § 244 ods. 1 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ako účastník
administratívneho konania namietajúci nečinnosť orgánu verejnej správy neúspešne vyčerpala sťažnosť
podľa osobitného predpisu alebo podnet na prokuratúre.

15. Podľa § 245 SSP, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý podľa žalobcu má povinnosť vydať
rozhodnutie alebo opatrenie, vykonať úkon alebo začať z úradnej povinnosti administratívne konanie.

16. Podľa § 249 SSP, ak správny súd po preskúmaní nezistí nečinnosť žalovaného, uznesením žalobu
zamietne.

17. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, tento zákon upravuje správu daní, práva a povinnosti daňových subjektov a iných
osôb, ktoré im vzniknú v súvislosti so správou daní.

18. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, podľa tohto zákona sa postupuje, ak osobitné predpisy neustanovujú inak.

19. Podľa § 55b ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, žiadosť o vrátenie dane
musí obsahovať
a) priezvisko a meno alebo názov žiadateľa a adresu jeho sídla, miesta podnikania, prevádzkarne,
bydliska alebo miesta, kde sa obvykle zdržiava,
b) elektronickú adresu žiadateľa,
c) opis podnikateľskej činnosti žiadateľa, pre ktorú tovar a služby nadobudol, uvedením
zodpovedajúceho číselného kódu podľa osobitného predpisu,27b)
d) obdobie podľa § 55c ods. 1 , na ktoré sa žiadosť vzťahuje,

e) vyhlásenie žiadateľa, že spĺňa podmienku podľa § 55a ods. 2 písm. c) ,
f) identifikačné číslo pre daň žiadateľa alebo jeho daňové registračné číslo pridelené v inom členskom
štáte,
g) údaje o bankovom účte žiadateľa vrátane medzinárodného bankového čísla účtu (IBAN) a
medzinárodného kódu banky (BIC).

20. Podľa § 55d ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, daňový úrad Bratislava
oznámi žiadateľovi rozhodnutie o žiadosti o vrátenie dane do štyroch mesiacov odo dňa prijatia žiadosti s
výnimkou podľa odsekov 5 a 6. Ak vzniknú odôvodnené pochybnosti o správnosti uplatňovaného nároku
na vrátenie dane, Daňový úrad Bratislava môže v lehote podľa prvej vety elektronickými prostriedkami
požiadať žiadateľa, príslušné orgány členského štátu, v ktorom má žiadateľ sídlo, miesto podnikania,
prevádzkareň, bydlisko alebo v ktorom sa obvykle zdržiava, alebo inú osobu o dodatočné informácie;
inú osobu ako žiadateľa alebo príslušný orgán členského štátu, v ktorom má žiadateľ sídlo, miesto
podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo v ktorom sa obvykle zdržiava, môže požiadať elektronickými
prostriedkami, iba ak sú tieto prostriedky dostupné jej adresátovi.

21. Podľa § 55d ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, ak nie sú dodatočné
informácie dostatočné, môže Daňový úrad Bratislava požiadať o ďalšie dodatočné informácie. Žiadosť o
dodatočné informácie a žiadosť o ďalšie dodatočné informácie sa považujú za doručené dňom odoslania
dátovej správy na elektronickú adresu žiadateľa uvedenú v žiadosti o vrátenie dane, na elektronickú
adresu príslušných orgánov členských štátov alebo elektronickú adresu iných osôb; na doručovanie sa
nevzťahuje ustanovenie osobitného predpisu.

22. Podľa § 55d ods. 3 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, dodatočnými informáciami
podľa odseku 1 a ďalšími dodatočnými informáciami podľa odseku 2 sú aj originál alebo kópia faktúry
alebo dovozného dokladu, ktoré sa týkajú uplatňovaného nároku na vrátenie dane, a to aj takých,
v ktorých základ dane je nižší ako základ dane podľa § 55b ods. 5 .

23. Podľa § 55d ods. 4 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, osoba, od ktorej Daňový úrad
Bratislava žiada dodatočné informácie a ďalšie dodatočné informácie podľa odsekov 1 a 2, je povinná
požadované informácie poskytnúť do jedného mesiaca odo dňa, kedy jej bola požiadavka doručená.

24. Podľa § 55d ods. 5 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, ak Daňový úrad Bratislava
žiada dodatočné informácie podľa odseku 1, oznámi žiadateľovi rozhodnutie o žiadosti o vrátenie
dane do dvoch mesiacov od prijatia požadovaných informácií, a ak nedostal požadované informácie,
oznámi rozhodnutie do dvoch mesiacov od uplynutia lehoty podľa odseku 4; ak dvojmesačná lehota na
oznámenie rozhodnutia uplynie skôr ako uplynie šesť mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, Daňový úrad
Bratislava oznámi rozhodnutie najneskôr do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti.

25. Podľa § 55d ods. 6 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, ak Daňový úrad Bratislava
žiada ďalšie dodatočné informácie podľa odseku 2, oznámi žiadateľovi rozhodnutie o žiadosti o vrátenie
dane najneskôr do ôsmich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti.

26. Podľa § 55d ods. 9 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, rozhodnutie, ktorým sa
zamieta žiadosť o vrátenie celej dane alebo časti dane, musí obsahovať odôvodnenie. Proti rozhodnutiu
o zamietnutí žiadosti o vrátenie celej dane alebo časti dane sa môže žiadateľ odvolať spôsobom a v
lehote podľa osobitného predpisu.

27. Podľa § 55d ods. 12 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, na účely odsekov 1, 5 a 6
sa rozhodnutie považuje za oznámené dňom odoslania dátovej správy na elektronickú adresu uvedenú
v žiadosti o vrátenie dane.

28. Súčasťou práva na súdnu ochranu je právo na konanie bez zbytočných prieťahov. Toto právo sa
vzťahuje tak ako na konanie na súde, aj na konania pred inými orgánmi rozhodujúcimi o právach a
záväzkoch. Ustanoveniami § 3 ods. 1 písm. d) a § 242 ods. 1 SSP, sa nečinnosťou orgánu verejnej
správy rozumie stav, keď orgán verejnej správy protiprávne nepokračuje v začatom administratívnom

konaní, alebo stav, keď orgán verejnej správy protiprávne z úradnej povinnosti nezačal administratívne
konanie a žalobca sa môže žalobou domáhať odstránenia nečinnosti orgánu verejnej správy v začatom
administratívnom konaní. Nečinnosť správneho orgánu predstavuje nezákonný jav správneho orgánu
a nastáva v okamihu, keď správny orgán vo veci nekoná, je pasívny, hoci v zmysle zákona je povinný
konať. Nečinnosť správneho orgánu je v rozpore so zásadou zákonnosti vo verejnej správe.

29. Nečinnosť sa najčastejšie prejavuje v opomenutí predpísaných úkonov (vykonávanie úkonov bez
vedomia účastníkov, opomenutie predvolať účastníka) alebo v zbytočných prieťahoch (v nerobení
žiadnych úkonov) pri postupe správneho orgánu, ale môže sa prejaviť aj v tom, že namiesto rozhodnutia
správny orgán tvrdí nedostatok právomoci a vec vybaví listom alebo informáciou, prípadne konanie
zastaví záznamom v spise a pod. Nečinnosť správneho orgánu je považovaná za postup. V základnom
chápaní sa táto nečinnosť spája s nedodržaním procesných lehôt, ktoré ustanovujú administratívne
procesné normy na rozhodnutie vo veci. Tieto lehoty sa môžu predĺžiť, o čom musí byť účastník
vyrozumený, ale toto vyrozumenie je opatrením poriadkovej povahy, ktoré na nečinnosť správneho
orgánu nemá zásadnejší vplyv.

30. Cieľom konania proti nečinnosti orgánu verejnej správy je poskytnúť fyzickým osobám a právnickým
osobám účinnú súdnu ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy. Na návrh dotknutej osoby
tak môže súd uložiť nečinnému orgánu povinnosť v danej veci konať a v primeranej lehote vo veci
rozhodnúť. Správny súd je oprávnený takto rozhodnúť za predpokladu, že vo veci dospeje k záveru, že
orgán verejnej správy v administratívnom konaní týkajúcom sa žalobcu bez vážneho dôvodu nekoná
spôsobom upraveným príslušným právnym predpisom, hoci by konať mohol a mal.

31. Krajský súd v Bratislave v prejednávanej veci nezistil také skutočnosti, ktoré by preukazovali,
že by bol žalovaný nečinný. Žalovaný postupoval v súlade so zákonom, keď žalobcovi rozhodnutie
číslo XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX zo dňa 02.04.2012 zaslal na e-mailovú adresu O..B..O.t
. V zmysle § 55d ods. 12 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej
hodnoty vyplýva, že na účely odsekov 1, 5 a 6 sa rozhodnutie považuje za oznámené dňom odoslania
dátovej správy na elektronickú adresu uvedenú v žiadosti o vrátenie dane. Uvedenú skutočnosť žalovaný
oznámil žalobcovi aj v odpovedi na sťažnosť žalobcu na postup orgánu verejnej správy oznámením
výsledku prešetrenia sťažnosti zo dňa 29.06.2016. Žalobca v podanej žalobe a vyjadreniach nerozporuje
doručenie žiadosti žalovaného zo dňa 21.11.2011 na e-mailovú adresu O..B..O., ktorou žalovaný žiadal
doplnenie dodatočných informácii k žiadosti žalobcu o vrátenie dane zo dňa 29.07.2011. Žalobca na
žiadosť o dodatočné informácie neodpovedal. Žalovaný preto rozhodnutím číslo XXXXXXX/X/XXXXXX/
XXXX zo dňa 02.04.2012 nevyhovel žiadosti žalobcu o vrátenie dane a v zmysle § 55d ods. 12 zákona
č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty doručil predmetné rozhodnutie na e-mailovú adresu žalobcu
uvedenú v žiadosti o vrátenie dane O..B..O.. Doručenie predmetného rozhodnutie medzi stranami
nie je sporné. Sporný je spôsob doručenia rozhodnutia zo strany žalovaného. Žalovaný postupoval v
intenciách zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, a preto doručenie rozhodnutia žalovaným
nemožno považovať za nečinnosť žalovaného. K námietke žalobcu o transponovaní ustanovenia zo
Smernice rady 2008/9/ES zo dňa 12.02.2008 správny súd uvádza, že podľa čl. 288 Zmluvy o fungovaní
Európske únie, smernica je „záväzná pre každý členský štát, ktorému je určená, pokiaľ ide o výsledok,
ktorý sa má dosiahnuť, pričom voľba foriem a prostriedkov sa ponecháva na vnútroštátne orgány“,
predmetná Smernica bola transponovaná do zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, v súlade
s ktorým žalovaný konal.

32. Správny súd konštatuje, že podanej žalobe v zmysle žalobcom formulovaného petitu nie je možné
vyhovieť. Podľa názoru správneho súdu žalovaný postupoval v súlade so zákonom a jeho konanie nie
je možné hodnotiť ako nečinnosť, čo vyplýva aj z predloženého administratívneho spisu žalovaného. Z
predloženého administratívneho spisu je zrejmé, že žalobca po doručení rozhodnutia žiadal žalovaného
o odpustenie zmeškania lehoty na podanie odvolania spolu s podaním odvolania. Z následných
rozhodnutí a podaní založených v administratívnom spise je nepochybné, že žalovaný orgán verejnej
správy konal, teda vykonával úkony a vydával rozhodnutia bez zbytočných prieťahov, čo je v priamom
rozpore s charakteristikou nečinnosti orgánu verejnej správy.

33. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd dospel k záveru, že podaná žaloba podľa
prvej hlavy štvrtej časti SSP v konaní proti nečinnosti orgánu verejnej správy nie je dôvodná, a preto
aplikujúc ust. § 249 SSP rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia a žalobu zamietol.

34. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 a § 168 SSP. Neúspešný žalobca
nemá právo na náhradu vynaložených trov konania. Žalovanému správnemu orgánu správny súd
nepriznal právo na náhradu trov konania z dôvodu, že u neho nevznikli žiadne trovy spojené s právnym
zastúpením v konaní. Správny súd preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia.

Poučenie:

: Doručené uznesenie je právoplatné (§ 151 ods. 2 SSP).
Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu (§ 438 ods. 1 SSP).
Prípadná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia uznesenia a
podáva sa na Krajskom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov
konania (§ 443 SSP).
Kasačná sťažnosť je prípustná proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu, ak tento
zákon neustanovuje inak. Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené
v § 440, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred krajským súdom, v ktorom
bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia
krajského súdu (§439 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno
meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec
alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je
žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 24. 5. 2022. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.