Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, February 9, 2021

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9CoCsp/7/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5718204456
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 02. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Turza
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2021:5718204456.2

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Turzu, členov
senátu JUDr. Jána Burika, JUDr. Ladislava Mejstríka, v právnej veci žalobcu Prima banka Slovensko,
a.s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanej Z. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom
M. O. XXXX/XX, Z., o zaplatenie 16 566,97 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Martin, č. k. 17Csp/80/2018-169 zo dňa 11. júla 2019, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Martin, č. k. 17Csp/80/2018-169 zo dňa 11. júla 2019
z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni 16 566,97
eur spolu s riadnym úrokom do zosplatnenia v sume 433,33 eur, s úrokom z omeškania do zosplatnenia
v sume 6,94 eur a 9,99 % riadny úrok zo sumy 16 598,07 eur od 19. 10. 2018 do 08. 11. 2018, zo sumy

16 596,97 eur od 09. 11. 2018 do 12. 11. 2018, zo sumy 16 566,97 eur od 13. 11. 2018 do zaplatenia,
úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 16 598,07 eur od 19. 10. 2018 do 08. 11. 2018, zo sumy
16 596,97 eur od 09. 11. 2018 do 12. 11. 2018, zo sumy 16 566,97 eur od 13. 11. 2018 do zaplatenia,
úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatených riadnych úrokov vo výške 433,33 eur od 19. 10.
2018 do zaplatenia, nezaplatené poplatky za poistenie vo výške 60 eur s tým, že riadne úroky a úroky z
omeškaniaježalovanápovinnázaplatiťdotrochdníodprávoplatnostirozsudkuasúdpovoľuježalovanej

istinu v sume 16 566,97 eur splácať v pravidelných mesačných splátkach po 1 500,- eur, splatných vždy
k 20.-temu dňu príslušného mesiaca počínajúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku s
tým, že v prípade neuhradenia čo i len jednej splátky sa stáva splatný celý dlh naraz so splatnosťou
neuhradenej splátky. Žalobkyni priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne
súd prvej inštancie samostatným uznesením. Dospel k záveru o dôvodnosti žaloby, keď bolo nesporné,
že medzi stranami bola uzavretá zmluva o poskytnutí úveru, ktorá bola spotrebiteľskou zmluvou. Na jej

základe poskytol žalobca žalovanej spotrebiteľský úver v sume 20 000,- eur s dohodnutými zmluvnými
úrokmi vo výške 9,99 % ročne, ktorý sa žalovaná zaviazala splácať v 96-tich pravidelných mesačných
splátkach v sume 305,88 eur s prvou splátkou 15. 08. 2016 a s konečnou splatnosťou 15. 07. 2024.
Ročná percentuálna miera nákladov bola stanovená na 10,46 %, priemerná RPMN vo výške 10,53 %.
Zmluva obsahovala všetky zákonné náležitosti a pre žalovanú ako spotrebiteľa bola zrozumiteľná. So
zmluvnými podmienkami bola žalovaná oboznámená a tieto porušila tým, že nesplácala poskytnutý úver

riadne a včas. Preto žalobca žalovanú vyzval na zaplatenie dlhu, na ktorú výzvu ale nereagovala, z
ktorého dôvodu žalobkyňa pohľadávku zosplatnila. Preto žalobe vyhovel v celom rozsahu. O trovách
konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 2 CSP.

2. Krajský súd v Žiline na odvolanie žalovanej rozsudkom z 30. januára 2020 sp. zn. 9Co/257/2019
rozsudok okresného súdu zmenil tak, že uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 16 566,97

eur spolu s riadnym úrokom do zosplatnenia v sume 433,33 eur, s úrokom z omeškania do zosplatnenia
v sume 6,94 eur a úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 16 598,07 eur od 19. 10. 2018do 08. 11. 2018, zo sumy 16 596,97 eur od 09. 11. 2018 do 12. 11. 2018, zo sumy 16 566,97 eur
od 13. 11. 2018 do zaplatenia, nezaplatené poplatky za poistenie vo výške 60 eur s tým, že riadne
úroky a úroky z omeškania je žalovaná povinná zaplatiť do troch dní od právoplatnosti rozsudku a

súd povoľuje žalovanej istinu v sume 16 566,97 eur spolu s nezaplatenými poplatkami za poistenie vo
výške 60,- eur splácať v pravidelných mesačných splátkach po 1 500,- eur, splatných vždy k 20.-temu
dňu príslušného mesiaca počínajúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku s tým, že v
prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky sa stáva splatný celý dlh naraz so splatnosťou neuhradenej
splátky.Vozvyšnejčastižalobuzamietolažalobkynipriznalnáhradutrovprvoinštančnéhoaodvolacieho

konania v plnom rozsahu. Stotožnil sa so záverom súdu prvej inštancie, že zmluva uzavretá medzi
stranami je spotrebiteľskou zmluvou, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanej spotrebiteľský úver.
Nie je pritom potrebné, aby zmluva obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná
skladba tej ktorej anuitnej splátky, nakoľko pokiaľ § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z. z. hovorí o
výške,počteatermínochsplátokistiny,úrokovainýchpoplatkov,jepotrebnéhoeurokonformnevykladať
tak, že sa tým neustanovuje povinnosť uviesť požadované informácie vo vzťahu ku každej položke

osobitne, ale len ich uvedenie v súhrne ku splátke, ktorá zahrňuje istinu, úroky a iné poplatky. Teda ani
odvolaciemu súdu neprináležala konštatovať bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Pokiaľ však súd
prvej inštancie bol toho názoru, že žalobca má nárok aj na zmluvné úroky po splatnosti úveru, s týmto
nesúhlasil. Mal za to, že dohodnuté úroky patria len do splatnosti dlhu a od splatnosti dlhu je dlžník v
omeškaní a musí platiť úroky z omeškania podľa § 369 ObchZ. Z uvedeného vyplýva, že veriteľ nebude

môcť po jednorazovom spoplatnení uplatniť si úroky za čas, ktorý by mala úverová zmluva ešte trvať
bez výhody postupného splácania dlhu spotrebiteľom v splátkach. Po jednorazovom spoplatnení bude
mať nárok len na úroky z omeškania. Podľa názoru odvolacieho súdu nebolo možné žalobcovi priznať
ani úrok z omeškania zo zmluvných úrokov. V časti splácania dlhu v splátkach sa stotožnil so záverom
súdu prvej inštancie. O trovách konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a

§ 262 ods. 2 CSP.

3. Proti tomuto rozsudku krajského súdu vo výroku, ktorým žalobu vo zvyšnej časti zamietol čo do nároku
na zmluvný úrok vo výške 9,99 % ročne zo sumy 16 598,07 eur od 19. 10. 2018 do 08. 11. 2018, zo sumy
16 596,97 eur od 09. 11. 2018 do 12. 11. 2018, zo sumy 16 566,97 eur od 13. 11. 2018 do zaplatenia

podal podľa ust. § 421 ods. 1 písm. a/ CSP dovolanie žalobca a navrhol, aby ho najvyšší súd v tejto
časti zrušil a vec mu vrátil podľa ust. § 421 ods. 1 písm. b/ CSP na ďalšie konanie, keďže právna otázka,
či má veriteľ právo na zmluvne dohodnuté úroky z poskytnutého úveru až do jeho vrátenia, a to aj za
obdobie po splatnosti úveru, v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená.

4. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací rozsudok krajského súdu vo výroku, ktorým
žalobu zamietol a rozhodol o náhrade trov konania, zrušil a vec mu vrátil v rozsahu zrušenia na
ďalšie konanie, vychádzajúc z toho, že otázka (ne)možnosti kumulácie zmluvných úrokov a úrokov z
omeškania po zosplatnení úverovej zmluvy, kde jednou zo zmluvných strán je spotrebiteľ, je predmetom
dlhodobej diskusie odbornej verejnosti, nakoľko jednoznačné legislatívne riešenie, ktoré by sa výslovne

k problematike vyjadrovalo, absentuje. Z rozhodovacej praxe odvolacích súdov pretrváva nesúlad
v riešení otázky možného priznania zmluvných úrokov po predčasnom zosplatnení úveru, kedy sa
vyprofilovali tri skupiny rozhodnutí. V priebehu dovolacieho konania najvyšší súd uznesením sp. zn.
5Cdo 42/2020 nastolenú právnu otázku vyriešil, keď uviedol, že zmluva o úvere uzavretá medzi stranami
sporu je spotrebiteľskou zmluvou podliehajúcou zákonu č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.

Tento zákon ale nepokrýva všetky otázky vzniku úverového zmluvného vzťahu, práv a povinností strán,
ktoré zo zmluvného vzťahu vyplývajú, riešenia otázok, na akú dobu je dlžník povinný platiť úroky z
poskytnutého úveru, vzťah úrokov z úveru a úrokov z omeškania, výšku úrokov z omeškania, ktoré
sú predmetom úpravy Obchodného zákonníka. Zmluva o úvere je v zmysle § 261 ods. 6 písm. d/
Obchodného zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere, tzv. absolútnym obchodom,

a preto bez ohľadu na povahu účastníkov zmluvy o úvere je potrebné pri posudzovaní tohto právneho
vzťahu vychádzať aj z ustanovení Obchodného zákonníka o zmluve o úvere § 497 a nasledujúce.
Ustanovenia Občianskeho zákonníka sa v prípade právneho vzťahu, účastníkom ktorého je spotrebiteľ,
použijú vtedy, ak v Občianskom zákonníku existuje také ustanovenie, ktoré je možné prednostne
aplikovať (§ 52 ods. 2 OZ).

Z ustanovenia § 497 a § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka vyplýva, že zmluva o úvere nemôže
byť dohodnutá ako bezúročná. U spotrebiteľských úverov je jednou z náležitostí, ktoré musí zmluva
obsahovať, uvedenie doby trvania zmluvy (§ 9 ods. 2 písm. d/ zákona o spotrebiteľských úveroch). To
znamená, že doba trvania zmluvy pri jej vzniku je časovo ohraničená. V súčasnej právnej úprave zmluvyo úvere absentuje explicitná úprava konečného okamihu povinnosti dlžníka platiť úroky z poskytnutých
peňažných prostriedkov, v § 502 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka je uvedené len to, že dlžník
je povinný platiť veriteľovi úroky z úveru od doby poskytnutia peňažných prostriedkov.

Zo žiadneho ustanovenia Obchodného zákonníka, Občianskeho zákonníka, či zákona o
spotrebiteľskýchúverochnevyplývazákazdohodyúčastníkovúverovejzmluvyopovinnostidlžníkaplatiť
úroky z úveru až do úplného splatenia úveru. Obchodný zákonník, ani Občiansky zákonník nemodifikuje
moment trvania záväzku platiť úrok, ani jeho výšku v prípade omeškania dlžníka s platením úveru ani
v prospech dlžníka, ani v prospech veriteľa.

Za situácie, že dlžník z úverového vzťahu porušil povinnosť splácať úver, v dôsledku čoho došlo k jeho
zosplatneniu veriteľom, je nutné dospieť k záveru, že neexistuje rozumný dôvod na to, prečo by dlžník
nemal platiť úroky z úveru, ktoré sú odplatou za poskytnutý úver, a to vo výške, na akej sa s veriteľom
dohodol. Peňažnými prostriedkami, resp. protihodnotou za nich získanou dlžník disponuje, zmluvné
povinnosti porušil a z porušenia povinností profitovať nemôže, keďže zmluvné úroky sú spravidla vyššie
ako úroky z omeškania.

Zosplatnenie je inštitút slúžiaci ochrane veriteľa, podstata úverového vzťahu a jeho existencia zostáva
zachovaná, veriteľ nemá peňažné prostriedky, patrí mu za ne dohodnutá odmena, záväzok dlžníka v
zmysle platenia dohodnutej odmeny zostáva nedotknutý a aplikuje sa na dobu, na ktorú bola zmluva
dohodnutá ako doba riadneho splácania úveru, keďže dohodnuté úroky majú zmluvný základ. Rozdiel
je len v tom, že pre omeškanie k povinnosti platiť zmluvné úroky pristupuje povinnosť platiť úroky z

omeškania. Inak povedané dlžníkovi zostáva záväzok platiť úrok rovnaký, ako v čase jeho dojednania,
t. j. veriteľovi patrí úrok v rovnakej výške a za rovnaké obdobie, bez ohľadu na to, či k omeškaniu dlžníka
s platením úveru došlo alebo nedošlo.
Pre spotrebiteľa je však nevýhodné, aby platil úroky až do zaplatenia istiny. Dojednanie, ktorého
obsahom je platenie dohodnutých úrokov až do zaplatenia istiny jeho postavenie zhorší. Pokiaľ by totiž

spotrebiteľ, ktorý sa pre svoju ekonomickú situáciu dostal s plnením splátok úveru do omeškania, musel
v dôsledku vyhlásenia predčasnej doby splatnosti úveru platiť dohodnuté úroky až do úplného splatenia
istiny, zaplatil by v konečnom dôsledku sumu neprimerane vysokú ako náhradu za poskytnutie peňazí.
Dohodnuté úroky predstavujú cenu peňazí za ich poskytnutie na vopred dohodnuté obdobie, tzn. že
jej výška musí byť stanovená v čase uzatvorenia zmluvy o úvere. Dlžník teda presne vie, koľko bude

povinný za poskytnuté peniaze veriteľovi zaplatiť.
Túto vedomosť však dlžník - spotrebiteľ nemá v prípade dojednania, ktoré umožňuje navyšovanie
tejto ceny bez jej presného ohraničenia. Keďže spotrebiteľ nevie predpokladať časový úsek svojho
omeškania, nie je možné ani určiť celkovú výšku zmluvného úroku, ktorý sa môže bez fixného
ohraničenia navyšovať neobmedzene. Takto stanovená cena teda nie je vyjadrená určito, jasne a

zrozumiteľne. Z tohto dôvodu potom dojednanie, ktorým sa dlžník - spotrebiteľ zaviaže platiť dohodnuté
úroky až do úplného zaplatenia istiny po vyhlásení predčasnej doby splatnosti úveru, spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Takéto dojednanie
je teda porušením ustanovenia § 53 ods. 1 OZ.
Na druhej strane postavenie veriteľa - dodávateľa sa aj bez uvedeného dojednania nezhorší, pretože

v prípade, ak mu v dôsledku nesplatenia úveru v dohodnutej dobe vznikne škoda, jeho právo zostáva
zachované, pravda po zohľadnení zaplatených úrokov z omeškania, ktoré plnia funkciu paušalizovanej
náhrady škody.
Dovolací súd dospel k záveru, že v prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru veriteľovi náleží úrok
z istiny vo výške, akú by pri riadnom plnení povinností dlžník zaplatil ako cenu peňazí.

5. Dovolací súd sa v predmetnej veci stotožnil s uvedeným záverom. Na základe uvedeného dospel k
záveru, že dovolanie je prípustné a zároveň dôvodné, a teda rozhodnutie odvolacieho súdu v napadnutej
časti, ktorou žalobu vo zvyšku zamietol, zrušil (§ 449 ods. 1 CSP) a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v
rámci ktorého odvolací súd je viazaný jeho právnym názorom (§ 455 CSP).

6.Krajskýsúd,akosúdodvolací(§34CSP),preskúmalvecvrozsahuvymedzenomvpodanomodvolaní
(§ 379, § 380 ods. 1 CSP) a postupom bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 CSP rozsudok
súdu prvej inštancie podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).

7. Podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b/ CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva vtakej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

8. Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia súdu prvej inštancie podľa ust. § 220 ods. 2 CSP tvorí
súčasť základného práva strán na súdnu ochranu a vyžaduje, aby sa súd jasným, korektným a
zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre
jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné, keďže inak sa stáva nepreskúmateľným, čo
znemožňuje strane, aby uskutočňovala jej procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva

na spravodlivý proces.

9. Vychádzajúc z uvedeného zákonného ustanovenia, ako aj z právneho názoru najvyššieho súdu
vysloveného v jeho rozhodnutí, ktorým je súd prvej inštancie, ako aj odvolací súd viazaný (§ 455 CSP),
krajský súd rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušil, keďže sa
nevyrovnal so všetkými skutočnosťami (že v prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru veriteľovi

náleží úrok z istiny vo výške, akú by pri riadnom plnení povinností dlžník zaplatil ako cenu peňazí),
ktoré sú pre jeho rozhodnutie vzhľadom na závery dovolacieho súdu podstatné a právne významné, z
ktorého dôvodu sa jeho rozhodnutie stalo nepreskúmateľným a vzhľadom na princíp dvojinštančnosti
súdneho konania mu vec vrátil na ďalšie konanie, počas ktorého po zopakovaní dokazovania vo veci
opätovne rozhodne vysporiadajúc sa so všetkými relevantnými skutkovými a právnymi skutočnosťami

a v nadväznosti na ne aj námietkami žalobcu, tak aby jeho odôvodnenie spĺňalo kritériá ust. § 220 CSP
a bolo preskúmateľné.

10. Súčasne súd prvej inštancie rozhodne o náhrade trov celého doterajšieho konania (§ 396 ods. 3
CSP).

11. Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).