Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, June 8, 2021

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14CoP/16/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6720202985
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Snopčoková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2021:6720202985.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej a

členov senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a JUDr. Jána Auxta, v právnej veci navrhovateľa: mal. F. X., nar.
XX. XX. XXXX, trvale bytom B. V. XX, občan SR, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny vo Zvolene, dieťa rodičov: matka E. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. V. XX,
XXX XX B. V., občan SR, právne zast. Brázdil & Brázdilová, advokátska kancelária, s. r. o., IČO: 50 492
934, Trhová 992/1, 960 01 Zvolen, otec U. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom P. 2, XXX XX V. X., občan SR,
právne zast. Mgr. et Mgr. Lívia Šouc Kosťová, advokátka, Pod Donátom 5, 965 01 Žiar nad Hronom,
o zapretie otcovstva, o odvolaní otca Mareka Švihoríka proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k.

18Pc/7/2020 - 178 zo dňa 20. 10. 2020 v spojení s dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu Zvolen č. k.
18Pc/7/2020 - 268 zo dňa 21. 04. 2021, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Zvolen č. k. 18Pc/7/2020 - 178 zo dňa 20. 10. 2020 v spojení s dopĺňacím
rozsudkom Okresného súdu Zvolen č. k. 18Pc/7/2020 - 268 zo dňa 21. 04. 2021 p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že U.X., nar. XX. XX. XXXX, občan
SR, trvale bytom V. X., P. XXXX/X, štátna príslušnosť SR, nie je otcom maloletého F. X., nar. XX. XX.

XXXX, pochádzajúceho z matky E. W., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom V., B. V. XX (výrok I.). O
trovách konania rozhodol dopĺňacím rozsudkom č. k. 18Pc/7/2020 - 268 zo dňa 21. 04. 2021 (výrok
II.). Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že rozsudkom Okresného súdu
Zvolen sp. zn. 11Pc/15/2018 zo dňa 24. 06. 2019 bolo rozhodnuté, že súd pripúšťa zapretie otcovstva,
ktoré svedčí U. X. voči maloletému F. a bolo určené, že zapretie otcovstva po uplynutí zákonnej lehoty
na zapretie otcovstva rodičom dieťaťa je v záujme maloletého. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva,
že súd vo veci vykonal rozsiahle dokazovanie výsluchom matky, právneho otca, maloletého dieťaťa,

svedkov navrhnutých matkou aj otcom, okrem iných aj svedka E. I. a E. I.. Súd po vyhodnotení obsahu
dialógu medzi sudcom a maloletým dospel k jednoznačnému záveru, že maloletý F. nie je silne citovo
naviazaný na osobu právneho otca, aj keď otcovi súd neupiera starostlivosť a lásku, ktorú venoval
maloletému dieťaťu. Dieťa dlhší čas žije bez stálej fyzickej prítomnosti právneho otca, stretávajú sa len
v stanovených časoch, podľa dohody. Na výslovné otázky sudcu maloletý uviedol, že právneho otca
nemá rád, nechce s ním bývať, nie je mu s ním dobre, naopak, chce byť v prítomnosti svojej matky
a jej terajšieho partnera. Súd nezistil u maloletého prejavy „závislosti“ a silného citového prepojenia k

právnemu otcovi tak, ako to tento prezentoval. Na druhej strane súd konštatoval citovú väzbu právneho
otca k dieťaťu, ktorému od narodenia istý čas nahrádzal otca, najmä v období nasledujúcom ihneď po
narodení dieťaťa. Súd poukázal na článok 7 Dohovoru o právach dieťaťa, v zmysle ktorého má dieťa
právo poznať svoj pôvod a pôvod svojich rodičov a právo poznať svojho skutočného biologického otca.Súd preto konštatoval, že záujem maloletého dieťaťa na pripustenie zapretia otcovstva je prezentovaný
predovšetkým argumentom zosúladenia matričného a biologického otcovstva, na ktorom má záujem aj
dieťa aj biologický otec. Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 15CoP/43/2019 z 05.

04. 2020 bolo odvolanie právneho otca odmietnuté. V dôvodoch rozhodnutia odvolací súd poukázal na
to, že v zmysle § 108 ods.4 C. m. p., účastníkom konania o prípustnosti podania návrhu na zapretie
otcovstva je len dieťa, zastúpené opatrovníkom a tak právny otec ani matka nemajú v tomto konaní
postavenie účastníka konania a nemôžu podať odvolanie voči rozhodnutiu. Preto odvolací súd odvolanie
právneho otca odmietol ako odvolanie podané neoprávnenou osobou. Poukázal na to, že až v konaní

o zapretie otcovstva je právny otec aj matka účastníkom konania so všetkými tomu zodpovedajúcimi
právami. Otec preukázal, že vo veci 11Pc/15/2018 podal dovolanie ako zástupca maloletého dieťaťa (č.
l. 44 až 46) a rovnako podal podnet na podanie dovolania proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej
Bystrici sp. zn. 15CoP/43/2019 zo dňa 15. 04. 2020 adresovaný Generálnej prokuratúre SR. V čase
rozhodnutia súdu o týchto podaniach otca rozhodnuté nebolo. Na základe vykonaného dokazovania
súd ďalej v odôvodnení konštatoval, že otcovstvo k maloletému bolo určené súhlasným vyhlásením

oboch rodičov, na základe ktorého je právny otec uvedený v rodnom liste maloletého ako jeho otec.
Z výpovedí matky aj právneho otca, z výpovede označeného biologického otca ako svedka, ako aj z
listinných dokladov predložených matkou v konaní o zapretie otcovstva, ako aj zo znaleckého posudku
podaného v danom konaní jednoznačne a nepochybne vyplynulo, že právny otec, ktorý je v súčasnej
dobe zapísaný v rodnom liste maloletého dieťaťa ako jeho otec, nie je biologickým otcom maloletého.

Napriek pochybnostiam, kto je biologickým otcom maloletého, sa matka maloletého s právnym otcom
dohodli, že ako otec bude zapísaný do rodného listu právny otec. Krátko po narodení dieťaťa, keď
sa právny otec dozvedel o tom, že nie je biologickým otcom dieťaťa, začali medzi nimi konflikty. Súd
mal za preukázané, že s maloletým dieťaťom bol v pravidelnom kontakte aj biologický otec, s ktorým
nadviazal dobrý vzťah. V súčasnosti matka s maloletým žije v spoločnej domácnosti so súčasným

partnerom, od tej doby začala konfliktná komunikácia medzi rodičmi, ktorá pretrváva dodnes. Rodičia
sú v kontakte výlučne z dôvodu starostlivosti o maloletého, keď dochádza ku styku otca s maloletým.
Súd mal preukázanú existenciu konfliktných situácií medzi rodičmi, o čom svedčia aj trestné oznámenia,
ktoré rodičia na seba navzájom podávajú. Matka poukázala na to, že daný stav nepriaznivo vplýva aj
na maloletého, ktorú skutočnosť konštatoval aj súd. Maloletý citlivo vníma konfliktnú komunikáciu medzi

matkou a právnym otcom, ako aj konfliktné vzťahy medzi právnym otcom a osobami, s ktorými toho
času maloletý žije v spoločnej domácnosti. Právny otec túto situáciu zľahčuje a prezentuje do budúcna
možnosť zmeny v komunikácii s matkou, ktoré vyjadrenia súd považoval len za účelové z dôvodu,
že doposiaľ správanie právneho otca a matky smeruje len k prehlbovaniu vzájomnej nevraživosti a
ani jeden z nich neučinil taký krok, ktorý by súd mohol hodnotiť pozitívne. Súd vyhodnotil, že takáto

situácia, pokiaľ by mal súd vyhovieť stanovisku právneho otca, ktorý nesúvisel s návrhom na zapretie
otcovstva, by naďalej negatívne mohla vplývať na ďalší zdravý vývoj maloletého dieťaťa. Z vykonaného
dokazovania, či už šetrením kolízneho opatrovníka, či už zo samotného výsluchu maloletého pred
súdom v súvisiacom konaní, z výpovede svedkov celkom jednoznačne vyplynulo, že maloletý má
vytvorenú silnú citovú väzbu na matku a pokiaľ sa otec správa nevraživo a nevhodne voči osobe

matky, ktorá je v strede záujmu maloletého, a to aj za prítomnosti maloletého, pôsobí to na maloletého
destabilizačne, čo si zrejme právny otec dostatočne neuvedomuje. Stanovisko kolízneho opatrovníka
v prejednávanej veci bolo také, aby súd návrhu vyhovel z dôvodu, že faktický stav je nepochybne
preukázaný, t. j., že právny otec nie je biologickým otcom maloletého. Poukázal však na to, že pre
hodnoverné posúdenie vzťahu maloletého k právnemu otcovi a prípadne k ďalším osobám mužského

pohlavia, ktoré sú prítomné v jeho súčasnom živote, by bolo vhodné znalecké dokazovanie. Súd k
uvedenému poukázal na to, že v súvisiacom konaní sp. zn. 11Pc/15/2018 sa súd podrobne zaoberal
a hodnotil vzťah právneho otca a maloletého a v tej súvislosti aj záujem dieťaťa na zapretí otcovstva.
V právoplatnom rozhodnutí súdu súd zaujal stanovisko, že je v záujme maloletého zapretie otcovstva
súčasného právneho otca a to aj po uplynutí zákonnej lehoty. Zákon o rodine v záujme určenia otcovstva

ustanovuje systém vyvrátiteľných zákonných domnienok otcovstva, podľa ktorých sa určuje, koho platné
právo považuje za otca dieťaťa, resp. kto sa v súlade s platným právom považuje za otca dieťaťa.
Túto skutočnosť možno vyvodiť z toho, že podmienky vzniku právneho otcovstva sú viazané buď na
časovo ohraničené obdobie možného počatia dieťaťa, alebo na vedomé rozhodnutie rodičov týkajúce
sa rodičovstva. Cieľom druhej domnienky otcovstva je stabilizovať právne pomery dieťaťa žijúceho

mimo manželského zväzku v záujme ochrany jeho práv. Na základe uvedeného možno konštatovať, že
cieľom zákonodarcu v prípade určenia otcovstva podľa druhej domnienky nie je len určenie akéhokoľvek
právneho otca dieťaťa, ale v súlade so spoločnosťou a morálkou všeobecne akceptovaným princípom
zodpovednosti (každý by mal niesť zodpovednosť za svoje konanie) určenie biologického otca, ktorýby mal prijať a niesť plnú zodpovednosť za zabezpečenie výchovy a výživy svojho dieťaťa tak, že
status právneho otca nadobudne biologický otec dieťaťa. Rodičovstvo a to biologické alebo právne,
určené na základe domnienky otcovstva patrí do sféry súkromného a rodinného života. Rodič aj dieťa

majú rovnaké právo na vlastnú identitu, ktorej súčasťou je aj zistenie, či právny status vytvorený na
základe domnienky otcovstva zodpovedá aj biologickému stavu. Stav nesúladu právneho a biologického
otcovstva zasahuje aj samotné dieťa, napr. v jeho práve poznať svojich biologických rodičov, a taktiež
koliduje s právami biologického otca dieťaťa, ktorý sa usiluje dosiahnuť status právneho otca, ako aj
s právami matky dieťaťa. Súd prvej inštancie ďalej v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že veľmi citlivo

zvažoval, do akej miery vyhovenie, prípadne nevyhovenie podanému návrhu zasiahne do práv, či už
právneho otca, samotného dieťaťa, ale aj matky a biologického otca dieťaťa. Po vyhodnotení súčasnej
situácie súd konštatoval, že je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa zosúladiť právny status s
biologickým stavom. Súd nezistil také dôvody, pre ktoré by mal uprednostniť právo otca na zachovanie
súčasného právneho stavu, ktorý je ale celkom zjavne v rozpore so skutočným biologickým stavom.
Jedným zo základných práv, ktoré priznáva Dohovor o právach dieťaťa je aj právo dieťaťa poznať svojich

rodičov a právo na ich starostlivosť. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že v súčasnej dobe maloletý
ani jedného z mužských partnerov, ktorých matka mala, a s ktorými je maloletý v kontakte, nevníma
ako svojho otca. Z vykonaného dokazovania však pre súd vyplynulo, že biologický otec dieťaťa sa
krátko po jeho narodení sa o syna začal zaujímať, rovnako poskytoval matke pomoc v starostlivosti
o dieťa a to ako materiálnou pomocou, tak aj osobnou prítomnosťou, kedy bol v kontakte s matkou

a stretával sa aj s maloletým. Tento kontakt a starostlivosť zo strany biologického otca naďalej trvá.
Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že vzájomný kontakt medzi biologickým otcom a maloletým
prebieha v pozitívnej atmosfére, ktorú nenarúšajú konflikty medzi matkou a biologickým otcom tak, ako
to je v prípade kontaktu matky a právneho otca. Biologický otec sa pred súdom celkom jednoznačne
vyjadril tak, že mieni do budúcna zosúladiť právny stav so stavom skutočným a mieni byť zapísaný

ako otec v rodnom liste dieťaťa. Prezentoval sa tak, že chce byť súčasťou života svojho syna bez
ohľadu na to, ako súd v tejto veci rozhodne. S týmto postupom súhlasí aj matka dieťaťa. Rovnako
súd pozitívne na prospech dieťaťa vyhodnotil aj postoj súčasného partnera matky, ktorý rešpektuje
práva biologického otca dieťaťa a v tomto má ústretový postoj. Ďalej súd v neprospech zachovania
súčasného stavu hodnotil skutočnosť, že je vytvorený negatívny a konfliktný stav medzi právnym otcom

a biologickým otcom, ako aj medzi právnym otcom a súčasným partnerom matky, pretože maloletý v
súčasnosti žije v domácom prostredí matky, kde má vytvorené stabilné prostredie, matka má vytvorený
stabilný vzťah so súčasným partnerom, priateľský vzťah s biologickým otcom dieťaťa, čo maloletý veľmi
pozitívne vníma. Súd konštatoval, že toto stabilné prostredie je naopak narušované konaním zo strany
právneho otca, pričom súd nemienil to, že sa právny otec snaží o zachovanie kontaktu s maloletým F.

a zachovanie súčasného právneho stavu, ale práve jeho skratové konanie, či už vo vzťahu k matke,
k jej partnerovi alebo aj vo vzťahu k biologickému otcovi dieťaťa tak, ako to títo popísali vo svojich
výpovediach. Je treba si uvedomiť, že rodinu pre dieťa tvoria obaja rodičia - otec aj matka, ale aj širšia
rodina a pre zachovanie zdravého vývoja dieťaťa je nevyhnutné, aby tieto vzťahy boli pre dieťa pozitívne
a stimulujúce, čo v osobe právneho otca súd nemal preukázané. Súd preto uzatvoril, že zachovanie

súčasného právneho stavu nie je v záujme maloletého dieťaťa. Naopak, súd bol presvedčený, že pokiaľ
do budúcna dôjde k zosúladeniu právneho stavu s biologickým otcovstvom maloletého, umožní tak
maloletému spoznať svojho biologického otca, aj jeho širšiu rodinu a nadviazať vzájomný vzťah tak,
aby sa mohol vytvoriť vzťah medzi otcom a synom, čomu je prístupná matka a jej súčasný partner.
Preto súd návrh navrhovateľa považoval za plne dôvodný, preukázaný, otcovstvo právneho otca je

znaleckým dokazovaním celkom jednoznačne vylúčené a súd nezistil žiadne také skutočnosti, ktoré by
bránili zosúladiť skutočný a právny stav rodičovstva k maloletému F.. Pokiaľ sa otec v konaní domáhal
nariadenia znaleckého dokazovania na zistenie citových väzieb medzi maloletým a právnym otcom, k
čomu sa pripojil aj kolízny opatrovník, a otec navrhoval na preukázanie tohto vzťahu aj výsluch ďalších
svedkov a to svojich kolegov a súčasnej susedy, súd navrhované dôkazy nepovažoval za nevyhnutné

vykonať pre rozhodnutie o veci. Súd mal za to, že postoj maloletého ako aj vzájomný vzťah medzi
maloletým a otcom bol v dostatočnej miere preskúmaný v súvisiacom konaní 11Pc/15/2018, v tomto
konaní bolo vypočuté množstvo svedkov zo strany otca aj zo strany matky, ktorí sa vyjadrovali k tomu,
ako vnímali vzťah medzi maloletým a právnym otcom. Všetky tieto dôkazy boli vyhodnotené konajúcim
súdom tak, ako je uvedené v písomnom vyhotovení rozsudku a viedli k záveru súdu, že medzi otcom a

maloletým nie je vytvorená taká citová väzba, ktorej pretrhnutie by malo byť na ujmu maloletého. Súd
nezistil, že by maloletý mal vytvorené silné citové puto k právnemu otcovi, čo vyplynulo z jeho vyjadrení
ako reakcia na aktuálnu situáciu, ktorú maloletý sám vnímal. Názor maloletého bol zisťovaný osobným
výsluchom sudcu v 5/2019, v predchádzajúcom období šetrením kolízneho opatrovníka v 8/2018 (viných súvisiacich konaniach), kedy mal. po konfliktoch právneho otca a matky prezentoval negatívny
postoj k právnemu otcovi práve z tohto dôvodu. Na druhej strane bolo nepochybne preukázané, že otec
má vytvorené silné puto na maloletého F., ktoré otec zdôvodnil tým, že od narodenia maloletého sa k

nemu správa ako otec a na tomto jeho postoji nezmenila nič ani skutočnosť, keď sa dozvedel, že nie je
biologickým otcom maloletého. V tomto konaní otec neuviedol žiadne také nové skutočnosti vo vzťahu
k maloletému, na základe ktorých by súd mohol konštatovať zmenu skutkových záverov, ku ktorým
dospel súd v predchádzajúcom súvisiacom konaní 11Pc/15/2018. Preto súd navrhované dokazovanie
znaleckým dokazovaním, či výsluchom svedkov považoval za nadbytočné a nehospodárne, rovnako

súd nepovažoval za nutné opätovne vypočúvať maloletého aj v tu prejednávanej veci. Okrem toho súd
vzal do úvahy aj to, že sa jedná o konanie, predmetom ktorého je posúdenie osobného stavu, ako aj
konanie vo veci starostlivosti súdu o maloletých, kedy súd rozhoduje urýchlene a bez prieťahov. Súd
nezistil žiaden taký dôvod, pre ktorý by bolo potrebné vykonať navrhované dokazovanie a preto dôkazné
návrhy otca súd zamietol. Vec právne posúdil podľa § 90, § 91 ods. 1, § 93 ods. 1, § 96 ods. 1, podľa
čl. 5 Zákona o rodine, podľa čl. 7 ods. 1, čl. 8 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa.

2. O trovách konania súd rozhodol dopĺňacím rozsudkom tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na
náhradu trov konania pri aplikácii § 52 CMP, keď nezistil okolnosti na základe ktorých by priznal náhradu
trov konania niektorému z účastníkov konania.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie otec maloletého
navrhovateľa s poukazom na odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. a), b), d), e), f) a h) CSP.
Namietal postup súdu prvej inštancie, ktorý na pojednávaní dňa 09. 09. 2020 zamietol jeho návrh na
prerušenie konania podľa § 164 CSP. Aj keď ustanovenie § 164 CSP upravuje fakultatívne prerušenie
konania, má za to, že súd mal postupovať citlivo a konanie mal prerušiť, a to až do času rozhodnutia

Najvyššieho súdu SR o dovolaní, ktoré podal otec maloletého navrhovateľa proti uzneseniu Krajského
súdu v Banskej Bystrici zo dňa 15. 04. 2020 sp. zn. 15CoP/43/2019 - 328, keď podľa neho výsledok
dovolacieho konania môže mať podstatný vplyv pre výsledok predmetného konania 18Pc/7/2020. Je
toho názoru, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam. Tvrdí, že z vykonaného dokazovania žiadnym spôsobom nemohlo vyplynúť, že maloletý F.

nemá k nemu vytvorenú citovú väzbu tak, ako to tvrdí súd. Vzájomný pozitívny citový vzťah medzi ním a
mal. F. bol jednoznačne preukázaný už v konaní o vyslovenie prípustnosti zapretia otcovstva vedenom
na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 11Pc/15/2018 najmä svedeckými výpoveďami svedkýň F., R.,
E., F., ako aj čestnými prehláseniami ďalších osôb, ktoré súd pri rozhodovaní nezobral na zreteľ a
názor o tom, že maloletý F. údajne nemá k jeho osobe vytvorený citový vzťah, vyvodil len z rozhovoru

maloletého so sudcom, ktorý uskutočnil výsluch v súvisiacom konaní sp. zn. 11Pc/15/2018. Je toho
názoru, že výsluchom maloletého navrhovateľa, ktorý bol realizovaný súdom vo vyššie uvedenom
konaní, nebol objektívne zistený názor maloletého týkajúci sa jeho citového vzťahu k jeho osobe,
nemohol objektívne slúžiť ako podklad pre rozhodnutie súdu. Výpovede maloletého je nutné vyhodnotiť
tak, že bol zjavne zo strany matky silno ovplyvnený a na výsluch voči nemu matkou negatívne nastavaný

a naladený. Z výpovede maloletého F. nie je zrejmé, ktorého „tatina“ maloletý F. nemá rád, keďže
z výsluchu nevyplynulo, kto bol v tom čase v jeho ponímaní „tatinom“. V konaní na pojednávaní
dňa 20. 10. 2020 navrhol pribratie znalca z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí a
dospelých, a to za účelom zistenia citového vzťahu maloletého F. k jeho osobe, ako aj za účelom
zistenia, či maloletý je zo strany matky manipulovaný. Hoci sa k tomuto návrhu pripojil aj kolízny

opatrovník, súd prvej inštancie tento dôkazný návrh zamietol ako nadbytočný a nehospodárny, čo
považuje za nesprávne. V konaní zjavne absentovalo zisťovanie kvalifikovaného objektívneho názoru
maloletého F.. V konaniach, ktoré sa týkajú detí a mladistvých, nesmú príslušné orgány vychádzať
z predpokladu, že dieťa nemôže vedieť, čo je preň najlepšie, a na tomto základe o ňom rozhodnúť
bez toho, aby ho vypočuli, prípadne aby aspoň zistili jeho názor a jeho názoru sa venovali, a to aj

v odôvodnení rozhodnutia. Štát má povinnosť, aby dieťaťu zabezpečil v súdnych aj iných konaniach,
ktoré sa ho týkajú, kvalifikovanú obranu jeho práv a oprávnených záujmov. Má za to, že výsluch
maloletého F. v konaní 11Pc/15/2018 dňa 06. 05. 2019 nemá žiadnu dôkaznú hodnotu a žiadnym
spôsobom nie je možné z neho preukázať postoj maloletého k osobe otca, nakoľko maloletý F. nebol
v danom období spôsobilý vzhľadom na svoj nízky vek, ako aj vzhľadom na neustále ovplyvňovanie

zo strany matky, objektívne (t. j. bez súčinnosti odborne zdatnej osoby) zaujať svoj postoj k danej
veci. Pri výsluchu maloletého súd postupoval formalisticky, neprofesionálne, nevhodne a neprimerane
okolnostiam veci a statusu maloletého F.. Nerealizoval výsluch maloletého v osobitnej miestnosti určenej
na vypočutie maloletého dieťaťa, ktorá je svojím vzhľadom, zariadením a vybavením prispôsobenádeťom, jeho výsluch uskutočnil priamo v pojednávacej miestnosti bez prítomnosti kolízneho opatrovníka.
Nestotožňuje sa s tvrdením súdu, že postoj maloletého ako aj vzájomný vzťah medzi maloletým a otcom
bol v dostatočnej miere preskúmaný v súvisiacom konaní 11Pc/15/2018. Súd nesprávne zistil skutkový

stav, keď bez relevantného odôvodnenia a bez relevantných dôkazov skonštatoval, že je v záujme
maloletého F., aby bolo zapreté jeho otcovstvo voči maloletému, neúplne zistil skutočný stav veci z
dôvodu formalistického, resp. absentujúceho prístupu k zisťovaniu názoru maloletého F. k predmetnému
konaniu. Má za to, že nevykonanie dôkazu výsluchom maloletého F., resp. navrhovaného znaleckého
dokazovania možno hodnotiť ako postup, ktorým bola maloletému F. odňatá možnosť konať pred súdom.

Poukázal, že maloletý bol vypočutý vo veku 5 rokov a 4 mesiacov. Aktuálne má takmer 7 rokov, je
prirodzene rozumovo vyspelejší, dokáže zaujímať vlastné stanoviská, t. j. už nie je do takej značnej
miery názorovo ovplyvniteľný matkou. Je možné oprávnene sa domnievať, že z výsluchu maloletého
F. uskutočneného vo veku 7 rokov, resp. zisťovaním jeho názoru navrhnutým znaleckým dokazovaním
by vyplynuli podstatne iné (a to presvedčivejšie) poznatky týkajúce sa skutočného citovaného vzťahu
maloletého F. k osobe otca v porovnaní s poznatkami, ktoré vyplynuli z jeho výpovede pred súdom

v období, keď bol maloletý F. vo veku 5 rokov a 4 mesiace a bol teda ešte pod silným názorným
vplyvom matky. Súd nezistil riadne skutočný stav veci, keďže pri posudzovaní skutkového stavu veci
vychádzal najmä z pripojeného súdneho spisu Okresného súdu Zvolen sp. zn. 11Pc/15/2018 a najmä
v ňom obsiahnutej zápisnice o výsluchu maloletého F. zo dňa 06. 05. 2019. Má za to, že za účelom
riadneho zistenia skutkového stavu bolo nevyhnutne potrebné vykonať opätovný výsluch maloletého

F., resp. uskutočniť navrhované znalecké dokazovanie. Z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že
by mal sklony k agresívnemu (nevraživému) správaniu sa, súd nadobudol na základe vykonaného
dokazovania nesprávny obraz o jeho niekdajšom vzájomnom spolužití s matkou a s maloletým F., ako
aj o jeho správaní sa voči nim. Uviedol, že s maloletým F. si navzájom rozumejú, otec má k nemu
vytvorený hlboký citový vzťah, rovnako aj dieťa k nemu, táto silná vzájomná citová väzba má svoj základ

v tom, že sa vždy snažil o neho starať najlepšie ako dokázal. Počas obdobia 5 rokov došlo medzi
ním a matkou len k dvom incidentom, po zvyšok času vychádzali úplne bezproblémovo. S matkou žili
spoločne 5 rokov po narodení maloletého F., po celú túto dobu bol a stále je jeho otcom, matka sa
následne rozhodla odsťahovať zo spoločnej domácnosti, začala cielene vyvolávať konflikty s vidinou
vzťahu s pánom I., pričom okrem iného podala aj návrh na zapretie otcovstva. On sa snažil ich vzťah

napriek tomu udržať, pomáhal matke naďalej so všetkým. Zabezpečil jej bývanie, bol pozorný a milý,
chodili na výlety a dovolenky, na verejnosti sa prezentovali ako rodina. Neakceptuje vyhodnotenie ich
vzájomného spolužitia tak, že sa voči matke prával „nevraživo a nevhodne“. O maloletého F. od jeho
narodenia sa vždy riadne staral, podieľal sa na jeho výchove a starostlivosti o neho, vždy ho vnímal a
stále ho aj vníma ako svojho vlastného syna, a rovnako aj maloletý F. ho považuje za svojho vlastného

otca, je nepochybne v záujme maloletého F., aby ostal zachovaný súčasný právny stav, t. j. stav, v
zmysle ktorého naďalej bude v rodnom liste maloletého F. zapísaný ako jeho otec. Tieto skutočnosti
verifikoval listinnými dôkazmi, ako aj výsluchmi svedkov. Za nepreukázané považuje zistenie súdu, že
biologický otec dieťaťa sa krátko po jeho narodení o syna začal zaujímať, že matke poskytol pomoc v
starostlivosti o dieťa, a to materiálnou pomocou, ako aj osobnou prítomnosťou, spochybňuje svedkom I.

tvrdené jeho údajné osobné navštevovanie maloletého F. a jeho starostlivosť o neho. Tiež spochybňuje
aj tvrdenie matky, že táto pánovi I. vychádza v ústrety pri navštevovaní maloletého F. a jeho starostlivosti
o neho. Súd v konaní by mal aplikovať tzv. vyšetrovací princíp, k aplikácii vyšetrovacieho princípu v
predmetnej veci však nedošlo, keď súd žiadnym spôsobom neoveril uvedené tvrdenia svedka I., ako
aj matky dieťaťa a nevykonal ďalšie dôkazy v záujme zistenia objektívnej pravdy. U. spôsobom svojho

života vytvorila taký nepriaznivý stav, že „v súčasnej dobe maloletý ani jedného z mužských partnerov,
ktorých matka mala, a s ktorými je maloletý v kontakte nevníma ako svojho otca“. Je toho názoru, že
on (a nikto iný) je jediným stabilným mužským prvkom v živote maloletého F.. Z vyjadrenia svedka
I. vyplýva, že mu bolo úplne jedno, kto je a kto bude zapísaný v rodnom liste dieťaťa a kto sa oň
bude starať. Z toho možno vyvodiť, že s vysokou pravdepodobnosťou sa identickým stanoviskom bude

svedok I. riadiť aj naďalej. Zapretie otcovstva žalovaného k maloletému F. považuje za hazardovanie
s detskou dušou, so stabilitou jeho psychického duševného vývinu, ako aj materiálneho a finančného
zabezpečenia. Súd prehliadol účelové správanie matky zamerané na dosiahnutie jej cieľa (zapretie
otcovstva a s ním spojené pretrhnutie vzájomných citových väzieb), ktorý nie je v súlade so želaním
maloletého F., čoho si je matka vedomá a preto názor dieťaťa silno ovplyvňuje v smere vytvorenia a

udržania u neho negatívneho názoru na osobu otca. Má za to, že vzhľadom na konkrétne okolnosti
predmetnej právnej veci, a to predovšetkým dobrovoľné a vedomé premeškanie zákonnej lehoty na
zapretieotcovstvazostranymatkyakoajzostranyotca,uplynutiepomernedlhejdobyodnarodeniamal.
F., existenciu statusových pomerov, nevedomosť mal. F., že by jeho biologickým otcom bol niekto iný akožalovaný, vytvorené silné puto a citové väzby medzi ním a mal. F., zvyk maloletého používať priezvisko
X.,sasúdprvejinštanciemalodkloniťodsúdnejpraxevobdobnýchprávnychveciach.Podľažalovaného
napadnutý rozsudok je zmätočný, nie je z neho zrejmé, čo bolo podkladom pre takéto rozhodnutie a

na základe akých skutočností súd prvej inštancie rozhodol. Považuje ho tiež za arbitrárny, keď podľa
žalovaného súd v odôvodnení nereaguje na zásadnú, relevantnú námietku, súvisiacu s predmetom
súdnej ochrany prednesenú účastníkom. Rozsudok má vady, ktorými bolo porušené jeho právo na
spravodlivý proces s poukazom na to, že súd riadne neodôvodnil rozhodnutie v zmysle § 220 ods. 2 CSP.

4. Matka maloletého navrhovateľa v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca navrhla rozsudok súdu prvej
inštancie potvrdiť, keď s týmto rozsudkom súhlasí. Skutočnosti uvádzané v odvolaní sa nezakladajú
na pravde, jeho tvrdenia boli ňou podloženými listinnými dôkazmi vyvrátené a svoje tvrdenia odvolateľ
nepodložil relevantnými dôkazmi. Jeho argumentačná línia je postavená na citových domnienkach,
jeho jednostrannom vnímaní a pohľade, jeho argumentácia nie je podložená žiadnymi relevantnými
dôkazmi. Poukázala na jeho agresívny útočný prejav na matku, svedkov, kolízneho opatrovníka a

konajúci súd, spočívajúci v spochybňovaní práce súdu a neustáleho poučovania. Maloletý svoj názor
sámprezentovaluždvakrátprivýsluchu,pričomanirazneprejavilcitovúväzbuazáujemstretávaťsasp.
X. (správa kolízneho opatrovníka, výpoveď maloletého na pojednávaní dňa 06. 05. 2019), jeho názor je
nemenný,stályapresvedčivý,odporcuotcomnenazýva,nevnímahotak,vnímaholenibaakokamaráta.
Pán X. nie je biologickým otcom maloletého, čo je jednoznačne preukázané znaleckým posudkom. S

odporcomnikdynetvorilirodinu,nezdieľalijednudomácnosťaakorodinaaninežili.V9mesiacochživota
maloletého jeho domácnosť pre fyzické a verbálne útoky na jej osobu, a to aj v prítomnosti maloletého
a pre pretrvávajúce konflikty, opustila. Maloletý má biologického otca, je medzi nimi vytvorená citová
väzba, tento má záujem na zosúladení biologického a matričného otcovstva, pričom mal a má záujem
o starostlivosť o maloletého, o čom svedčí jeho výpoveď pred súdom, ako aj dostavenie sa pred súd za

účelom preukázania tohto záujmu. Vo vzťahu k problémom pri odovzdávaní a preberaní maloletého F.
poukázala na agresívne a neslušné správanie a vystupovanie odporcu 2/ v prítomnosti maloletého, za
ktoré bol prešetrovaný vojenskou políciou, ktoré zanechali u maloletého pamäťovú stopu a dodnes majú
negatívny vplyv na jeho psychický a fyzický vývoj a vývin, a preto nie je v záujme dieťaťa, aby bol naďalej
zapísaný ako jeho otec, aby sa naďalej stretával s maloletým a aby bol maloletý takémuto konaniu

od odporcu do budúcnosti vystavovaný. Poukázala na očierňovanie a dehonestovanie osoby matky,
pričom tieto urážky a dehonestačné vyjadrenia nie sú podložené žiadnymi dôkazmi a sú založené na
nepravdivých a vyfabulovaných tvrdeniach. Poukázala na porušovanie zákona, slabú mieru schopnosti
sebaovládania a morálnej príkladnosti odporcu, pričom poukázala na dopustenie sa trikrát priestupku
proti občianskemu spolunažívaniu, zásahom do súkromia, narušením obydlia, používaním hanlivých

gest, priestupku proti verejnému poriadku, trikrát priestupkov proti bezpečnosti a plynulosti cestnej
premávky, ktorý v konaní okrem priestupku proti verejnému poriadku sa dopúšťal v priamej prítomnosti
maloletého, čo nie je priaznivé pre maloletého. Poukázala na svedecké výpovede biologického otca
E. I., partnera E. I., učiteľky z materskej škôlky K. V. a krstnej matky maloletého O. U. s tým, že sa
jedná o osoby, ktoré sa k správaniu, názorom a pocitom maloletého vedia vyjadriť. Motív konania

odporcu 2/, ktorý spočíva v tom, že bojuje za dieťa, ktorého nie je biologickým otcom, môže mať
základ v minulosti vyskytnutom zdravotnom probléme s počatím dieťaťa. Jeho konanie vykazuje znaky
emocionálnejnaviazanostinamaloletéhobaaž„posadnutosti“maloletým,čomôžebyťprejavomnejakej
psychickej poruchy (sám sa priznal vo svojich vyjadreniach, že v minulosti navštevoval psychiatra a
dodnes navštevuje psychologičku v Žiari nad Hronom); toto konanie môže byť do budúcnosti pre vývoj

a vývin maloletého veľmi nebezpečné. Odporca prezentuje a sleduje svoj záujem a potrebu, ktorý
povyšuje nad záujem dieťaťa, nedisponuje žiadnym dôkazom o citovej väzbe maloletého na jeho osobu
a potrebu tráviť čas s ním. K svedeckým výpovediam, na ktoré poukazoval odporca, uviedla, že sa
vyjadrovali osoby, ktoré do kontaktu s maloletým prichádzali sporadicky a na krátky časový úsek, a
preto nevedia relevantne posúdiť stav, ktorý bol a ktorý momentálne je. Pokiaľ napáda súd, že výsluch

maloletého vykonal neprofesionálne, neprimerane a nevhodne k okolnostiam, v nevhodnej miestnosti a
bez prítomnosti kolízneho opatrovníka, má za to, že súd konal v zmysle § 38 ods. 1, 2 CMP a ust. § 43
ods. 1 zákona o rodine, pretože súd neodoprel právo dieťaťu vyjadriť svoj názor, tento názor zistil bez
prítomnosti iných osôb a na tento zistený názor prihliadol pri rozhodovaní. Má za to, že súd v konaní nijak
nepochybil, postupoval v rámci zákona a správne, dôkazy predložené z jej strany mali reálnu oporu v

zákonných ustanoveniach, boli podložené listinnými dôkazmi. Jej tvrdenia a výpovede ňou navrhnutých
svedkovbolinemennéaneodporovalisi.Maloletýbolvypočutýdvakrátajehoodpovedebolijasné,rázne
bez najmenšieho zaváhania. Maloletý si vo svojich vyjadreniach neodporoval a vypovedal stále rovnako.
Naopak, tvrdenia odporcu sú neustálené, vo viacerých prípadoch nepravdivé, sám si v tvrdeniachodporuje a tak ich vyvracia. Svedecké výpovede svedkov, ktorých navrhol odporca, nepreukazujú
sledovaný záujem maloletého a taktiež v nich možno nájsť odporujúce tvrdenia a dokonca pripravenosť
niektorých svedkov ako vypovedať (napísané poznámky - p. W. X.). V najlepšom záujme maloletého vidí

súd stabilné prostredie, v ktorom momentálne maloletý žije, záujem biologického otca na starostlivosti
o maloletého ako aj zosúladenie matričného a biologického otcovstva, stretávanie s biologickým otcom
prebieha bez konfliktov, skutočnosť, že odporca nie je biologickým otcom maloletého a nikdy ako rodina
s matkou nežili. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

5. Právny otec maloletého v písomnom vyjadrení k vyjadreniu matky maloletého uviedol, že zotrváva
na všetkých jeho argumentoch a stanoviskách, ktoré uviedol v odvolaní. Matkou uvádzané tvrdenia sú
zväčša len opakovaním jej procesnej argumentácie, ku ktorej sa už vyjadril v rámci konania, na týchto
tvrdeniach zotrváva a na ne odkazuje. Tvrdenia matky, že sa údajne voči nej počas ich spolužitia správal
agresívne, odmieta a považuje ich za účelové. Matke neprekážala jeho starostlivosť o ňu počas jej
tehotenstva a rovnako nemala výhrady ani voči jeho starostlivosti o ňu a o mal. F. počas ďalších viac

ako 5 rokov po jeho narodení, keď sama vyhľadávala jeho prítomnosť. Tvrdí, že ako jedna rodina žili
viac ako 5 rokov, počas ktorého obdobia sa o maloletého riadne staral. V tom čase matka doslova
žiarlila na to, aký idylický vzťah medzi sebou majú vytvorený. Počas prvých 5 rokov života žiaden iný
muž, okrem neho, nejavil o maloletého záujem v tom zmysle, že by sa hlásil k otcovstvu. Žiaden iný
muž okrem neho sa nijakým spôsobom nepodieľal na jeho výchove, starostlivosti o neho a na jeho

výžive. Matka sa nezmienila o žiadnom mužovi, ktorého by označovala za biologického otca mal. F.. Za
nepreukázané považuje tvrdenia p. I. o údajnom poskytovaní finančnej, resp. akejkoľvek inej pomoci
počas spomínaného obdobia. Má za to, že mnohé z tvrdení svedka I. a svedka I. nie sú ich vlastnými
tvrdeniami, má vážne pochybnosti, že títo uvádzali také tvrdenia, ktoré korešpondovali s predstavami
matky, a že teda s najväčšou pravdepodobnosťou išlo o vopred zinscenované divadlo medzi matkou

a svedkami za účelom presvedčenia súdu o údajnom záujme svedka I. o mal. F.. Matka sleduje len
svoje vlastné záujmy, nehľadiac pritom na záujem dieťaťa, ktoré konanie nemôže akceptovať, keďže
maloletý ho vníma ako svojho otca, majú medzi sebou vytvorený vzájomný pozitívny vzťah, ktorý
obaja túžia naďalej rozvíjať. Pán I. s matkou neváhajú vyvolávať rôzne konflikty za účelom dosiahnutia
svojho cieľa, bez ohľadu na najlepší záujem maloletého (napr. umelé vyvolanie konfliktnej situácie).

Týmto svojim správaním predstavujú pre maloletého negatívny výchovný príklad. Tvrdenia matky, že
za obdobie od septembra 2018 do dnes viackrát prekročil hranicu zákonnosti vo viacerých prípadoch
priamo pred očami maloletého, považuje za snahu matky o účelové zavádzanie odvolacieho súdu. Nie
je totiž pravdou, že by mu matkou popisované skutky boli preukázané. K vyjadreniu matky vo vzťahu
k emocionálnej naviazanosti na maloletého uviedol, že matka buď nechápe rozdiel medzi láskou a

posadnutosťou a zamieňa si ich, alebo uvedené jej tvrdenie je opätovne účelové v snahe vykresliť
ho v očiach súdu v čo najnegatívnejšom svetle. Nikdy sa neliečil, ani sa nelieči na žiadnu formu
psychického ochorenia. Psychologičku v Žiari nad Hronom na základe odporúčania ÚPSVaR Banská
Štiavnica začali s matkou navštevovať spoločne za účelom dosiahnutia rodičovskej dohody, keď matka
tieto sedenia prestala navštevovať, psychologička spoluprácu s nimi ukončila. Pokiaľ matka uviedla,

že odporca nedisponuje žiadnym dôkazom o citovej väzbe maloletého na jeho osobu a potrebu tráviť
s ním čas, uviedol, že na preukázanie ich vzájomného pozitívneho vzťahu predložil súdu fotografie
a videozáznamy, na ktorých je mal. F. šťastný, usmievavý, uvoľnený a teší sa z jeho prítomnosti. Na
preukázanie pozitívneho citového vzťahu sa domáhal nariadenia znaleckého dokazovania znalcom z
oboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí a dospelých, aby až na základe jeho znaleckých

záverov bolo vo veci vydané meritórne rozhodnutie. Rozsudok naďalej považuje za nesprávny.

6. K písomnému vyjadreniu právneho otca sa vyjadrila matka maloletého s tým, že jeho vyjadrenie
obsahuje krivé obvinenia a krivo vypovedá. Jeho argumentácia od samého začiatku konania
je zameraná len na dehonestáciu matky, ako rodiča, spochybňovanie svedeckých výpovedí a

spochybňovaní postupu súdu z dôvodu svojej neschopnosti preukázania citovej väzby maloletého na
jeho osobu. Čo nové vyjadrenie U. X., to nová konšpirácia a nové nepravdivé tvrdenia. Následne
sa vyjadrovala k jednotlivým tvrdeniam v písomnom vyjadrení, ktoré však už boli uvedené aj v jej
predchádzajúcom vyjadrení, preto tieto odvolací súd v odôvodnení opakovane neuvádza. Navrhla, aby
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

7. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného
sporového poriadku, ďalej len „CSP“), preskúmal vec podľa ust. § 379 CSP a § 66 Zákona č. 161/2015
Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), bez nariadenia pojednávania v súlades ustanovením § 385 ods. 1 CSP a contrario a rozsudok súdu prvej inštancie postupom v zmysle
ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

8. V zmysle § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

9. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

10.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

11. Na základe podaného odvolania otca maloletého navrhovateľa tak v rozsahu podaného odvolania

podľa § 379 CSP a dôvodov podaného odvolania podľa § 66 CMP, po preskúmaní rozsudku súdu prvej
inštancie a konania, ktoré mu predchádzalo, dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie vo veci
nazákladevykonanéhodokazovaniazistilavodôvodnenírozhodnutiaajskonštatovalskutkovýstavveci
správne, so skutkovými závermi súdu prvej inštancie sa odvolací súd stotožňuje a v zmysle ust. § 383
CSP je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil prvoinštančný súd. Dôkazy súd vyhodnotil v súlade

s ust. § 191 ods. 1 CSP, rozhodnutie náležite odôvodnil, pričom odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej
inštancie má náležitosti podľa § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd konštatuje, že na základe preskúmania
veci dospel k záveru, že podané odvolanie nie je dôvodné a nemožno mu vyhovieť. Odvolací súd
rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za vecne správne. Po preskúmaní veci odvolací súd nezistil
žiadne vady konania v konaní pred súdom prvej inštancie, ktoré by sa týkali procesných podmienok.

12. S poukazom na ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP odvolací súd považuje napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie za vecne správny, ako vo výrokovej časti, tak aj v časti odôvodnenia. Zároveň v podrobnostiach
odkazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie. Nad rámec uvedeného odvolací súd s
prihliadnutím na odvolacie námietky odvolateľa uvedené v podanom odvolaní uvádza, že pokiaľ v

odvolaní bol namietaný nesprávny procesný postup súdu, ktorý mal spočívať v tom, že súd prvej
inštancie zamietol návrh otca maloletého dieťaťa na prerušenie konania, keď navrhoval, aby súd prerušil
konanie do rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky o dovolaní uznesenia Krajského súdu v
Banskej Bystrici č. k. 15CoP/43/2019-328 zo dňa 15. 04. 2020, ktorým odvolací súd odmietol odvolanie
U. X. proti rozsudku Okresného súdu Zvolen, č. k. 11Pc/15/2018-191 zo dňa 24. 06. 2019 (ktorým súd

pripustil zapretie otcovstva, ktoré svedčí U. X. voči maloletému F. X. a určil, že zapretie otcovstva po
uplynutí zákonnej lehoty na zapretie otcovstva rodičom dieťaťa je v záujme maloletého F. X.) podľa
§ 386 písm. b/ CSP z dôvodu, že odvolanie bolo podané neoprávnenou osobou, keď podľa § 108
ods. 4 CMP účastníkom konania o prípustnosti podania návrhu na zapretie otcovstva dieťaťom je
len dieťa, odvolací súd uvádza, že túto odvolaciu námietku nepovažuje za dôvodnú. Odvolací súd v

plnom rozsahu poukazuje na bod 4 odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie, v ktorom súd prvej
inštancie dostatočným spôsobom odôvodnil dôvody, pre ktoré návrh právneho otca na prerušenie
konania podľa § 164 CSP zamietol a nepovažoval ho za dôvodný, s ktorými dôvodmi sa v plnom
rozsahu stotožňuje aj odvolací súd. Odvolací súd naviac poukazuje na ust. § 108 ods. 4 CMP, ktoré
ustanovenie jednoznačne určuje, že účastníkom konania o prípustnosti podania návrhu na zapretie

otcovstva dieťaťom ako predmet konania predchádzajúci tomuto súdnemu konaniu (konanie vedené
na OS Zvolen č. k. 11Pc/15/2018) je len dieťa. Berúc do úvahy potrebu (keďže sa jedná o konanie
o osobnom stave) konať vo veci bez prieťahov, aj podľa názoru odvolacieho súdu nebolo dôvodné
postupom v zmysle § 164 CSP, aby súd prvej inštancie prerušil konanie do rozhodnutia Najvyššieho
súdu SR o dovolaní. Nutnosť konať vo veciach bez prieťahov vyplýva aj z nálezu Ústavného súdu

SR sp. zn. I.ÚS 21/2000, I.ÚS 142/04, pričom zároveň odvolací súd poukazuje na názor Najvyššieho
súdu SR vyslovený v konaní sp. zn. 3Cdo/204/2013 s poukazom na to, že rozhodnutie súdu, či už
o prerušení konania, alebo o zamietnutí návrhu na prerušenie konania sú procesnými rozhodnutiami,
ktorými sa nerozhoduje o právach a povinnostiach účastníkov sporu vo veci samej. Takéto rozhodnutia
majú procesnoprávne dôsledky len pre určité štádium konania; nejde o rozhodnutia vo veci samej, ktoré

by do práv a povinností účastníkov konania zasahovali konečným spôsobom. S prihliadnutím aj na hore
uvedené, preto túto odvolaciu námietku odvolací súd za dôvodnú nepovažuje. K odvolacej námietke,
že súd na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, tvrdiac, že
nemohlo vyplynúť, že maloleté dieťa nemá k právnemu otcovi vytvorenú citovú väzbu, odvolací súduvádza, že súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia dostatočným spôsobom uviedol dôkazy,
ktoré v konaní boli vykonané, pričom ich skutkové a právne posúdenie vykonal v odôvodnení v bodoch
27 až 29, s ktorým vyhodnotením sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Súd prvej inštancie

správne vyhodnotil, že medzi právnym otcom a maloletým nie je vytvorená taká citová väzba, ktorej
pretrhnutie my malo byť na ujmu maloletého dieťaťa, pričom súd nezistil, že by maloletý mal vytvorené
silné citové puto k právnemu otcovi, čo vyplynulo z vyjadrení samotného maloletého dieťaťa, pričom
názor maloletého dieťaťa bol zisťovaný v súvisiacom konaní sp. zn. 11C/15/2018, v ktorom konaní
súd rozhodoval o návrhu maloletého dieťaťa a pripustil zapretie otcovstva, ktoré svedčí právnemu

otcovi. Neobstojí odvolacia námietka otca maloletého dieťaťa, že v tomto konaní, a to konkrétne
výsluchom, ktorý vykonal zákonný sudca v tomto konaní dňa 06. 05. 2019 nebol objektívne zistený
názor dieťaťa s poukazom na to, že dieťa len odpovedalo na otázky sudcu spôsobom „áno - nie“, pričom
rovnakonedôvodnenamietalformuzistenianázorumaloletéhodieťaťa.Súdprvejinštancieštandardným
spôsobom vykonal výsluch maloletého dieťaťa, pričom správne sa rozhodol pre realizáciu výsluchu
maloletého dieťaťa s prihliadnutím na ust. § 38 ods. 1 CMP. Súd postupoval pri výsluchu dieťaťa v súlade

s ust. § 38 ods. 2 CMP, keď názor dieťaťa zistil spôsobom zodpovedajúcim jeho veku a vyspelosti, a bez
prítomnosti iných osôb. Odvolací súd uvádza, že v prípade, ak je účastníkom konania maloleté dieťa,
môže súd jeho názor zisťovať nielen jeho výsluchom na pojednávaní, ale aj prostredníctvom príslušného
orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, pričom je vecou súdu, ktorý zo spôsobom na zistenie názoru
maloletého dieťaťa v konaní zvolí. Preskúmaním veci odvolací súd mal za preukázané, že súd najprv

zisťoval názor maloletého dieťaťa prostredníctvom príslušného orgánu sociálnoprávnej ochrany detí,
následne však zisťoval názor maloletého dieťaťa aj jeho výsluchom prostredníctvom súdu. Procesný
postup súdu, v rámci ktorého zisťuje súd názor maloletého bez prítomnosti právneho zástupcu rodiča,
resp. rodiča, ako aj kolízneho opatrovníka nemá za následok odňatie možnosti rodiča konať pred súdom,
pričom odvolací súd zdôrazňuje, že súd v konaní 11Pc/15/2019 sa prísne riadil ustanovením § 38 ods. 2

CMP. S prihliadnutím na obsah výsluchu a vyjadrenie maloletého dieťaťa potom nemožno považovať za
dôvodnú odvolaciu námietku odvolateľa, že nebol objektívne zistený názor maloletého dieťaťa. Rovnako
neobstojí ani odvolacia námietka, že súd nesprávne zamietol dokazovanie znalcom a z tohto dôvodu
v konaní absentuje kvalifikované zistenie názoru dieťaťa. Názor dieťaťa bol zistený práve výsluchom
dieťaťa zákonným sudcom v konaní 11Ps/15/2018, pričom nemožno rovnako (s prihliadnutím na spôsob

výsluchu maloletého dieťaťa zákonným sudcom) súhlasiť s tvrdením odvolateľa, že súd pri výsluchu
dieťaťa postupoval formalisticky, neprofesionálne a nevhodne. Pre zistenie skutkového stavu nie je ani
rozhodujúce, že výsluch maloletého dieťaťa je vykonaný v pojednávacej miestnosti a nie v nejakej inej
miestnosti, vhodne zariadenej pre výsluch maloletých detí, čo v prípade toho-ktorého súdu je závislé
od materiálneho zabezpečenia toho-ktorého súdu; pre právne posúdenie veci však táto okolnosť nemá

žiaden právny význam. Pokiaľ odvolateľ namietal, že v čase výsluchu maloleté dieťa malo 5 rokov a 4
mesiace a v zásade namietal, že nebolo objektívne schopné vyjadriť svoj názor, pričom poukázal na
to, že v súčasnosti má dieťa 7 rokov a je práve vo veku, kedy už vie formulovať a zaujímať vlastné
stanoviská, s poukazom na to, že dieťa má právo vyjadriť sa a aj z týchto dôvodov navrhoval doplniť
dokazovanie znaleckým dokazovaním na citovú väzbu a manipuláciu matkou, odvolací súd uvádza, že

súd prvej inštancie pri rozhodovaní vo veci mal pripojené aj ďalšie spisy týkajúce sa maloletého dieťaťa,
ktoré sú uvedené aj v odôvodnení rozhodnutia súdu prvej inštancie, pričom presný rozsah pripojených
a oboznámených spisov vyplýva zo zápisnice z pojednávania dňa 20. 10. 2020. Odvolací súd zistil, že
okrem iných, pred rozhodnutím vo veci samej, súd mal pripojený aj spis vedený na Okresnom súde
Zvolen pod sp. zn. 5P/317/2018, pričom súd po rozhodnutí a napísaní rozsudku č. k. 18Pc/7/2020-178

vrátil spis 5P/317/2018 do senátu 5C, keďže toto konanie nebolo skončené, avšak po podaní odvolania
a vyjadrení, po podanom odvolaní nebolo možné spis 5P/317/2018 pre účely rozhodnutia pripojiť k spisu
18Pc/7/2020 z dôvodu, že konanie vo veci 5P/317/2018 bolo rozhodnuté dňa 04. 02. 2021, pričom
rozsudok vo veci nebol právoplatný, keď vec sa nachádza v štádiu vypracovávania rozsudku, a preto
súd prvej inštancie do spisu 5P/317/2018 doložil pre potreby odvolacieho konania fotokópie návrhu otca

U. X., ktorým sa domáhal úpravy práv a povinností k maloletému F. X. zo dňa 23. 08. 2018 a zápisnicu
z pojednávania v konaní vedenom na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 5P/317/2018 do dňa 04. 02.
2021, na ktorom pojednávaní bol zákonným sudcom vypočutý maloletý F. a na ktorom pojednávaní
súd prvej inštancie vo veci aj rozhodol tak, že maloleté dieťa zveril do osobnej starostlivosti matky,
otca zaviazal platením výživného sumou 150,- Eur mesačne počnúc dňom právoplatnosti rozhodnutia

a upravil styk otca s maloletým dieťaťom na každú nepárnu sobotu v čase od 15.00 hod. do 18.00 hod.
Odvolací súd zisťovaním v registri Krajského súdu Banská Bystrica zistil, že proti rozsudku súdu prvej
inštancie bolo podané odvolanie otcom maloletého dieťaťa v časti proti výroku, ktorým upravil styk otca
s maloletým dieťaťom, vec je vedená na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 15CoP/20/2021.Odvolací súd opätovne poukazuje, že sa stotožnil so skutkovými závermi súdu prvej inštancie, tak ako
tietozistilsúdprvejinštanciedorozhodnutiaoveci,apretonebolpotrebnédokazovaniezopakovaťalebo
dopĺňať a za tým účelom nariaďovať pojednávanie, pričom odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje

so skutkovými závermi súdu prvej inštancie aj ním vykonaným právnym posúdením. S prihliadnutím na
doloženú zápisnicu z konania 5P/317/2008 zo dňa 04. 02. 2021, na ktorom pojednávaní súd vykonal
pohovor s maloletým dieťaťom na okolnosť vzťahu maloletého dieťaťa k právnemu otcovi, iný skutkový
stav, ako bol zistený skutkový stav v tomto súdnom konaní, však naostatok nevyplynul ani z vykonaného
pohovoru s maloletým dieťaťom dňa 04. 02. 2021. S prihliadnutím aj na hore uvedené preto odvolací

súd zdôrazňuje, že nebolo potrebné doplňovať dokazovanie opätovným výsluchom maloletého dieťaťa,
resp. nariaďovaním znaleckého dokazovania, pričom odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s
vyhodnotením súdu prvej inštancie v bode 29 odôvodnenia. Z týchto dôvodov preto nebolo potrebné ani
nariadiť odvolacie pojednávanie (viď uznesenie NS SR sp. zn. 8Cdo/63/2019).

13. Odvolací súd ďalej zdôrazňuje, že správne súd prvej inštancie poukázal na článok 5 Zákona o

rodine, podľa ktorého záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých
veciach, ktoré sa ho týkajú, ako aj na článok 7 ods. 1 a článok 7 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa.
Odvolací súd poukazuje, že aj Dohovor o právach dieťaťa, konkrétne v článku 3 ods. 1 zaručuje dieťaťu
právo na posúdenie jeho najlepších záujmov a ich prvoradé zohľadnenie pri akýchkoľvek krokoch
alebo rozhodnutiach, ktoré sa ho týkajú, tak vo verejnej ako aj v súkromnej sfére. Pri jednotlivých

rozhodnutiach je potrebné vždy posúdiť najlepší záujem dieťaťa, zohľadniť pritom ich osobný kontext,
situáciu a potreby. Na rozdiel od úpravy zapieracieho práva, pri jednotlivých domnienkach v ustanovení
§ 96 ods. 1 Zákona o rodine nie je výslovne upravené, aké skutočnosti má dieťa preukazovať, aby
v konaní o zapretie otcovstva bolo úspešné. Napriek tomu nemožno dospieť k inému záveru, než k
tomu, že to musia byť okrem iného okolnosti jednoznačne vylučujúce otcovstvo muža, ktorému doteraz

svedčí domnienka otcovstva tak, ako tento skutkový stav bol zistený aj v tejto veci. Každý jednotlivec
má veľmi vážny záujem na určení svojich predkov, a teda aj svojej identity. Najsilnejší je tento záujem
na poznaní svojich predkov predovšetkým rodičov. Teda za situácie, že pán U. X. je len právnym otcom
maloletého navrhovateľa nie je jeho biologickým otcom, pričom biologický otec dieťaťa je známy a
tento sa k maloletému dieťaťu aj hlási, maloleté dieťa biologického otca pozná, v konaní neboli zistené

negatívne vzťahy medzi maloletým navrhovateľom a biologickým otcom, boli preukázané dobré vzťahy
medzi biologickým otcom a maloletým navrhovateľom, správne potom súd prvej inštancie vyhodnotil,
že v najlepšom záujme maloletého dieťaťa je zaprieť otcovstvo právne z týchto dôvodov, ktorý názor
podporuje aj zistenie skutkového stavu ohľadom citových väzieb medzi maloletým navrhovateľom a
právnym otcom. Súd prvej inštancie podľa názoru odvolacieho súdu preto vecne správne rozhodol, keď

návrhu maloletého navrhovateľa vyhovel.

14. Vo vzťahu k odvolacej námietke odvolateľa, že rozsudok súdu je zmätočný, arbitrárny a nespĺňa
náležitosti § 220 ods. 2 CSP, odvolací súd po preskúmaní odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie
uvádza, že tejto odvolacej námietky vyhovieť nemožno a nemožno ju považovať za dôvodnú, odvolací

súd uvádza, že odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie spĺňa náležitosti riadneho odôvodnenia
rozhodnutia v zmysle § 220 ods. 2 CSP. Súd prvej inštancie dostatočným spôsobom, a zároveň hutne
odôvodnil rozhodnutie, uviedol zásadné skutočnosti podstatné pre rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako
aj myšlienkovú líniu, ktorou sa súd prvej inštancie riadil pri právnom posúdení zisteného skutkového
stavu. V súvislosti s požiadavkami kladenými na odôvodnenie rozhodnutia z hľadiska princípov

spravodlivého procesu, a to najmä pokiaľ ide o ich úplnosť, zrozumiteľnosť a presvedčivosť, odvolací súd
poukazuje, že aj po nadobudnutí účinnosti Civilného sporového poriadku je naďalej aktuálne stanovisko
občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR zo dňa 03. 12. 2015 R 2/2016, ktorého právna
veta znie: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm.
b/ Občianskeho súdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje

zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá
prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku“. Odvolací súd je
toho názoru, že súd prvej inštancie postupoval pri odôvodnení rozhodnutia v súlade s ust. § 220 ods. 2,
pričom odôvodnenie rozhodnutia obsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie
súdu prvej inštancie, spĺňa parametre zákonného odôvodnenia; za odvolací dôvod nemožno považovať

to, že súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv strán sporu, ale len to, že by ho neodôvodnil
objektívne uspokojivým spôsobom, ktorá situácie v predmetnej veci však nenastala.15. Odvolací súd poukazujúc už na vyššie uvedené preto rozsudok súdu prvej inštancie postupom v
zmysle § 387 ods. 1 a 2 CSP z dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdil.

16. Ako závislý výrok potvrdil aj rozsudok súdu (dopĺňací rozsudok č. k. 18Pc/7/2020-268 zo dňa 21.
04. 2021), ktorým súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania tak, žiaden z účastníkov nemá nárok
na náhradu trov konania pri aplikácii ust. § 52 CMP z dôvodu, že nezistil okolnosti, na základe ktorých
by mal priznať náhradu trov konania niektorému z účastníkov konania. Odvolací súd pri preskúmaní
závislého výroku, t. j. výroku II. o trovách konania dospel k názoru, že súd o trovách konania rozhodol

vecne správne pri správnej aplikácii ust. § 52 CMP.

17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 CSP v
spojení s ust. § 369 ods. 1 CSP a § 52 CMP a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu
trov odvolacieho konania, keďže odvolací súd ani v konaní pred odvolacím súdom nezistil okolnosti, na
základe ktorých by bolo dôvodné priznať náhradu trov konania niektorému z účastníkov konania.

18. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).