Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, September 23, 2020

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 7C/49/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120277841
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Dúbravková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2020:6120277841.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Gabrielou Dúbravkovou, v spore žalobcu: POMO,

s.r.o., so sídlom Závodská cesta 3911/24 010 01 Žilina, IČO: 52756904, zastúpený ADVOKÁTI Müller
§ Dikoš, s.r.o., so sídlom Závodská cesta 24/3911, 010 01 Žilina, IČO: 36864455 proti žalovanému:
KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava,
IČO: 00585441, zastúpený JUDr. Félixom Neupauerom, advokátom, so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/
A, 811 02 Bratislava, o zaplatenie 217,87 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu 217,87 eur, úrok z omeškania 5 % ročne zo sumy 217,87
eur od 12.2.2020 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na Okresnom súde Banská Bystrica dňa 17.4.2020 sa žalobca domáhal proti
žalovanému vydania platobného rozkazu podľa zákona č. 307/2016 Z. z., ktorým by súd zaviazal
žalovaného zaplatiť mu sumu 217,87,- eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy
217,87,- eur od 28.2.2020 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.

2. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že dňa 30.11.2019 došlo v E. k dopravnej nehode, pri ktorej bola

spôsobená škoda na motorovom vozidle zn.Toyota Avenssis, EČV W., ktorého držiteľom v čase
dopravnej nehody bola poškodená J. J., bytom E. XXX, Ž. (ďalej len „poškodený“). K vzniku spôsobenej
škody došlo prevádzkou motorového vozidla Škoda Oktávia, EČV W., v danom čase povinne zmluvne
poisteným u žalovaného. Poistná udalosť je evidovaná po č. XXXXXXXXXX. Poškodený nechal vykonať
opravu uvedeného motorového vozidla, na ktorú bezprostredne nadväzovalo uzavretie Zmluvy o nájme
dopravného prostriedku č. 4/2020 zo dňa 13.1.2020, na základe ktorej žaloba prenajal poškodenému
náhradné motorové vozidlo zn. Škoda Rapid, EČV W.. Po ukončení doby trvania nájmu náhradného

vozidla vystavil poškodenému faktúru č. XXXXXXX zo dňa 23.1.2020, splatnú dňa 23.1.2020 na sumu
470,- eur . Uvedená suma je fakturovaná za obdobie od 13.1.2020 do 23.1.2020, t. j. 11 dni, pričom
výška denného nájomného predstavovala 40,- eur . V sume 470,- eur s je zahrnutý aj jednorazový
poplatok za pristavenie, prevzatie a čistenie náhradného vozidla vo výške 30,- eur . Poškodený zároveň
dňa 23.1.20208 postúpil svoju pohľadávku voči žalovanému, spočívajúcu v nároku na poistné plnenie
vyplývajúce z poistnej udalosti zo dňa 30.11.2019 z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov
na prenájom náhradného vozidla vo výške 470,- eur, spolu s jej príslušenstvom a právami s ňou

spojenými na žalobcu. Žalobca si uplatnil náhradu škody z postúpenej pohľadávky u žalovaného listom
zo dňa 23.1.2020. Z Oznámenia o poistnom plnení zo dňa 13.2.2020 zaslaného žalobcovi jasne
vyplýva, že dňa 12.2.2020 došlo k skončeniu prešetrovania a následnému vybaveniu poistnej udalosti.
Dňa 17.2.2020 žalovaný poskytol žalobcovi poistné plnenie za prenájom náhradného motorovéhovozidla vo výške 252,13,- eur. Krátenie poistného plnenia bolo dôvodené vlastným určením doby
prenájmu v trvaní 4 dni. Takto určené poistné plnenie bolo následne krátené o zmenu technickej
hodnoty vozidla vo výške 47,48 eur a pevné prevádzové náklady vo výške 20,39 eur. Okrem toho bolo

poistné plnenie krátené o poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla vo výške 30,- eur. Náklady vo
výške 470,- eur boli poškodeným vynaložené nutne a účelne, keďže bol po uvedenú dobu vylúčený z
užívania poškodeného motorového vozidla. Cieľom náhrady škody je právo poškodeného na vrátenie
vynaložených nákladov súvisiacich so spôsobenou škodou a nie je možné prenášať povinnosť úhrady
nákladov na poškodeného, ak si ich sám nespôsobil. Žalobca si súčasne uplatnil aj nárok zaplatenie

úrokov z omeškania. Dňa 12.2.2020 bolo skončené prešetrovanie poistnej udalosti. So zvyškom
poistného plnenia je žalovaný v omeškaní od 28.2.2020, nakoľko je povinný poskytnúť poistné plnenie
do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť
poistnéplnenie.Žalobcatakpovažovaltakýtopostupzostranyžalovanéhozanedôvodný,nakoľkodošlo
k neoprávnenému a ničím nepodloženému kráteniu uplatňovaného nároku. Žalovaný nárok vo výške
217,87,- eur spočíva v rozdiele sumy vo výške 450,- eur uvedenej na faktúre č. 0012020 za prenájom

náhradného motorového vozidla a poskytnutého poistného plnenia vo výške 252,13 eur.

3. Okresný súd Banská Bystrica žalobe vyhovel vydaním platobného rozkazu spis. zn. 7Up/684/2020
dňa 7.5.2020.
4. Žalovaný podal na Okresnom súde Banská Bystrica proti platobnému rozkazu odpor, v ktorom okrem

skutočností týkajúcich sa uplatnenia nároku zo strany žalobcu uvedených v žalobe, uviedol ďalej, že
tento neuznáva v celom rozsahu a považuje ho za nedôvodný. Faktúra ohľadom uplatňovaného nároku
mu nebola doručená a uplatňovaný nárok neeviduje vo svojom účtovníctve. Poukazoval na to, že
návrh žalobcu nespĺňa zákonné kritéria požadované ust. § 132 CSP. Žalobca mal v žalobnom návrhu
označiť a presne špecifikovať skutočnosti a dôkazy, o ktoré svoj návrh opiera. Žalobca nešpecifikoval

základné údaje - napr.o samotnom priebehu škodovej udalosti, o mieste a čase pristavenia a prevzatia
náhradného motorového vozidla. Žalobca údaje o týchto podstatných náležitostiach neuviedol, niektoré
síce vyplývajú z príloh, čo však absolútne nie je, vzhľadom na znenie ust. § 132 CSP postačujúce.
Zároveň absentuje právna argumentáci žalobcu, ktoré by dôvodili jeho nárok. Súčasne zo samotnej
Zmluvy o nájme nie je zrejmé , kto zmluvu za prenajímateľa a nájomcu uzatvára, nakoľko absentujú

mená osôb pri podpisoch. V predmetnej zmluve, ako ani v jej prílohe nie je uvedené miesto odovzdania
a prevzatia náhradného motorového vozidla. Uvedenie presného dátumu skončenia nájmu už pri jej
uzatvorení zakladá dôvodnú pochybnosť o dôveryhodnosti Zmluvy o nájme. Zároveň má za to, že
Žalobca nie je vo vedenom konaní aktívne vecne legitimovaný. Z uvádzaného skutkového stavu (ktorý
vychádza a súčasne potvrdzujú aj dôkazy predkladané Žalobcom) vyplýva, že Poškodený mal voči

Žalobcovi záväzok, ktorý spočíval v neuhradenej Faktúre. Z uvedeného potom vyplýva, že Poškodený
predstavoval subjekt, ktorý bol dlžníkom Žalobcu. Uvedené preukazuje Žalobcom predložená Faktúra,
v zmysle ktorej subjektom zaviazaným na plnenie bol práve Poškodený a nie Žalovaný. S poukazom
na vyššie uvedené skutočnosti, ako aj na znenie ustanovenia § 524 Občianskeho zákonníka vyplýva,
že nakoľko Poškodený predstavoval dlžníka Žalobcu, nemohol so Žalobcom platne uzatvoriť zmluvu

o postúpení pohľadávky. Uzatvorením predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávky nemohlo dôjsť k
postúpeniu pohľadávky Poškodeného na Žalobcu (nakoľko uvedenú pohľadávku Žalobcu pred jej cesiou
Poškodený Žalobcovi neuhradil a teda mu ako pohľadávka nevznikla), ale v uvedenom prípade došlo
k postúpeniu záväzku Poškodeného, ktorý v zmysle vystavenej Faktúry predstavuje práve pohľadávku
Žalobcu. Inými slovami, uvedeným postúpením došlo medzi Poškodeným ako postupcom a Žalobcom

ako postupníkom k postúpeniu pohľadávky Žalobcu, čo je v rozpore s vyššie citovaným zákonným
ustanovením § 524 Občianskeho zákonníka. K úhrade Faktúry pritom v uvedených súvislostiach logicky
nemohlo dôjsť ani na základe vzájomného zápočtu realizovaného v Žalobcom predloženej zmluve o
postúpení pohľadávky. Vychádzajúc zo Žalobcom predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky totiž
jednoznačne vyplýva, že prejav vôle jej účastníkov najskôr smeroval k cedovaniu pohľadávky (v

zmysle vyššie uvedeného neexistujúcej) a až následne k započítaniu údajne vzájomných pohľadávok
Poškodeného a Žalobcu. Ak teda Poškodený nebol majiteľom pohľadávky voči Žalovanému pred jej
postúpením, nemohol túto pohľadávku postúpiť na Žalobcu a kauzálne Žalobcovi následne nemohla
vzniknúť pohľadávka voči Poškodenému na zaplatenie odplaty za postúpenie, ktorú následne Žalobca
mienil použiť na započítanie. Z uvedeného potom vyplýva, že Žalobca nemôže predstavovať aktívne

vecne legitimovaný subjekt na strane žalobcu v predmetnom konaní. Žalovaný poukázal na Rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obo 20/2007 zo dňa 29. januára 2008. Žalobca
zároveňnijakonepreukázal,žePoškodenýbolNáhradnévozidlonútenýužívať.Žalobcanepreukázal,že
Poškodený bol Náhradné vozidlo nútený užívať. V Čestnom prehlásení Poškodeného zo dňa 23.1.2020Poškodený uviedol, že mal od Žalobcu prenajaté náhradné vozidlo z dôvodu, že jeho vozidlo bolo po
poistnej udalosti v autoservise a v tomto období nemal možnosť použiť iné vhodné vozidlo a prenájom
náhradného vozidla bol pre neho nevyhnutný. Toto tvrdenie poškodeného nie je nijakým spôsobom

špecifikované ani inak zdokladované. Súčasne poukázal na Oznámenie o poistnom plnení predložené
zo strany Žalobcu, v zmysle ktorého bolo Žalobcovi zo strany Žalovaného, za nájom náhradného vozidla
priznané za dobu nájmu v rozsahu 8 dní vzhľadom na rozsah potrebných opráv na MV a zároveň pri
plnení zohľadnil Žalovaný technické zhodnotenie MV, ku ktorému došlo v období jeho nepoužívania, čo
sa prejavilo aj v ušetrení pevných prevádzkových nákladoch. Z uvedeného oznámenia sa teda Žalobca

preukázateľne dozvedel, z akých dôvodov a v akom rozsahu bolo poistné plnenie zo strany Žalovaného
poskytnuté. Žalobca pritom nepreukázal žiadne nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali poskytnutie
vyššej sumy, než aká už bola poskytnutá. Zároveň namietal uplatňovaný úrok z omeškania, nakoľko má
za to, že si splnil voči Poškodenému všetky povinnosti. Z vyššie uvádzaných skutočností a dôvodov má
za to, že akékoľvek ďalšie nároky Žalobcu sú nepreukázané, neoprávnené a nedôvodné.

5. Žalobca sa k podanému odporu vyjadril podaním, ktorým súčasne navrhol pokračovanie v konaní
podľa ust. § 14 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z. z., na súde príslušnom podľa § 19 písm. b) CSP, teda
na Okresnom súde Žilina.

6. V samotnom vyjadrení k odporu žalobca uviedol, že podaný odpor považuje za nedôvodný a

neopodstatnený. Obrana uplatnená v odpore nemá oporu v skutkovom ani právnom stave a je
produkovaná len v úmysle vyhnúť sa a oddialiť plnenie splatnej pohľadávky. K právnemu základu
uplatneného nároku, vecnej legitimácii strán sporu a k vzniku škody uviedol, že odvodzuje existenciu
svojej aktívnej legitimácie v predmetnom spore od ust. § 524 Občianskeho zákonníka. Predmetom
postúpenia je existujúca, resp. aspoň podmienečne existujúca pohľadávka voči konkrétnemu dlžníkovi.

Súdna prax v zhode s doktrínou vyvodila, že je dovolené postúpiť i pohľadávku budúcu, pokiaľ je
určitá a identifikovateľná. Na postúpenie je spôsobilá aj pohľadávka, ktorej existencia je sporná alebo
pohľadávka,ktorejvznikjeviazanýnasplneniepodmienky,tovšetkovšakzapredpokladu,žeObčiansky
zákonník alebo iný predpis postúpenie niektorých pohľadávok nezakazuje. Žalobca faktúrou č. 0012020
zo dňa 23.1.2020 uplatnil za prenájom vozidla zn. Škoda Rapid podľa Zmluvy o nájme motorového

vozidla č.4/2020 sumu vo výške 470,- eur s voči poškodenému. K zániku záväzku z predmetnej
faktúry došlo započítaním pohľadávky žalobcu z titulu nájomného za poskytnuté náhradné vozidlo oproti
pohľadávke poškodeného v postavení postupcu z titulu odplatného postúpenia budúcej pohľadávky.
Postúpená pohľadávka zo strany postupcu mala charakter budúcej pohľadávky, keďže jej vznik bol
viazaný na ďalšie právne úkony, ktoré sú obsahom predmetnej Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa

23.1.2020, a to odplatnosť postúpenia a vzájomné započítanie pohľadávok. Z hospodárskeho hľadiska
má započítanie charakter platenia, pretože veriteľ v dôsledku započítania sa dostane do rovnakej
situácie, ako keby dlžník zaplatil, avšak na druhej strane by dlžník mohol od neho vymáhať splnenie
svojej pohľadávky. Na túto skutočnosť poukazuje aj zásada, že zlomyseľne koná ten, kto žiada niečo,
čo musí hneď vrátiť (dolo agit, qui petit, quod statim redditurus est); v rovine procesného práva to

znamená, že nikto sa nemôže s úspechom domáhať žalobou plnenia, ktoré by zároveň po splnení
musel vrátiť, pretože dlžníkovi prislúcha zodpovedajúci vzájomný nárok. Z právneho hľadiska však
započítanie nie je v skutočnosti platením, iba jeho náhradou (surrogatum), avšak jeho účinky sú rovnaké
ako v prípade platenia. K tejto problematike žalobca poukazoval aj na uznesenie Krajského súdu v
Bratislave spis. zn. 3Cob/220/2017 zo dňa 17.01.2018, v zmysle ktorého úhradu nájomného supluje v

tomto prípade samotné postúpenie pohľadávky. Ďalej žalobca uviedol, že nároky, ktoré sú hradené z
povinného zmluvného poistenia sú vymedzené v ust. § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z. Nárok na
náhradu peňažnej čiastky zodpovedajúcej nájomnému za užívanie náhradného vozidla z povinného
zmluvného poistenia sa opiera o ust. § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z. z.. Podmienky vzniku
nároku na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla upravujú príslušné ustanovenia

Občianskeho zákonníka. Okruh podmienok vzniku nároku na náhradu škody sa v realite odlišuje
podľa toho, či podľa skutkových okolností dopravnej nehody bude za túto zodpovedať prevádzateľ
vozidla podľa ustanovenia § 427 Občianskeho zákonníka alebo vodič vozidla podľa ustanovenia § 420
Občianskeho zákonníka. Z dikcie ust. § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. vyplýva, že okruh subjektov
je určený univerzálne tak, že poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každú osobu za predpokladu,

že je daná jej zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Podľa konkrétnej
situácie sa teda zmluvné poistenie môže vzťahovať na osoby, ktoré za škodu zodpovedajú podľa
ust. § 427 Občianskeho zákonníka (t. j. objektívna zodpovednosť prevádzateľa motorového vozidla),
ale aj na osoby, ktoré za predmetnú škodu zodpovedajú podľa ust. § 420 Občianskeho zákonníka(t. j. subjektívna zodpovednosť vodiča vozidla založená na princípe zavinenia). Podľa § 15 ods. 1
Zákona o PZP náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj
nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať. Vzhľadom na

uvedené je žalovaný v tomto spore subjektom povinným z hmotnoprávneho vzťahu, o ktorý v konaní
ide, a teda je daná jeho pasívna vecná legitimácia. K právnemu základu uplatneného nároku, vecnej
legitimácii strán sporu a k vzniku škody uviedol, že odvodzuje existenciu svojej aktívnej legitimácie
v predmetnom spore od ust. § 524 Občianskeho zákonníka. Predmetom postúpenia je existujúca,
resp. aspoň podmienečne existujúca pohľadávka voči konkrétnemu dlžníkovi. Súdna prax v zhode s

doktrínou vyvodila, že je dovolené postúpiť i pohľadávku budúcu, pokiaľ je určitá a identifikovateľná.
Na postúpenie je spôsobilá aj pohľadávka, ktorej existencia je sporná alebo pohľadávka, ktorej vznik
je viazaný na splnenie podmienky, to všetko však za predpokladu, že Občiansky zákonník alebo iný
predpis postúpenie niektorých pohľadávok nezakazuje. Žalobca faktúrou č. XXXXXXX zo dňa 15.5.2018
uplatnil za prenájom vozidla zn. Peugeot 208 podľa Zmluvy o nájme motorového vozidla č. 63/2018
sumu vo výške 912,- eur s DPH voči poškodenému. K zániku záväzku z predmetnej faktúry došlo

započítaním pohľadávky žalobcu z titulu nájomného za poskytnuté náhradné vozidlo oproti pohľadávke
poškodeného v postavení postupcu z titulu odplatného postúpenia budúcej pohľadávky. Postúpená
pohľadávka zo strany postupcu mala charakter budúcej pohľadávky, keďže jej vznik bol viazaný na
ďalšie právne úkony, ktoré sú obsahom predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 15.5.
2018, a to odplatnosť postúpenia a vzájomné započítanie pohľadávok. Z hospodárskeho hľadiska má

započítanie charakter platenia, pretože veriteľ v dôsledku započítania sa dostane do rovnakej situácie,
ako keby dlžník zaplatil, avšak na druhej strane by dlžník mohol od neho vymáhať splnenie svojej
pohľadávky. Na túto skutočnosť poukazuje aj zásada, že zlomyseľne koná ten, kto žiada niečo, čo musí
hneď vrátiť (dolo agit, qui petit, quod statim redditurus est); v rovine procesného práva to znamená,
že nikto sa nemôže s úspechom domáhať žalobou plnenia, ktoré by zároveň po splnení musel vrátiť,

pretože dlžníkovi prislúcha zodpovedajúci vzájomný nárok. Z právneho hľadiska však započítanie nie
je v skutočnosti platením, iba jeho náhradou (surrogatum), avšak jeho účinky sú rovnaké ako v prípade
platenia. K tejto problematike žalobca poukazoval aj na uznesenie Krajského súdu v Bratislave spis.
zn. 3Cob/220/2017 zo dňa 17.01.2018, v zmysle ktorého úhradu nájomného supluje v tomto prípade
samotné postúpenie pohľadávky. Ďalej žalobca uviedol, že nároky, ktoré sú hradené z povinného

zmluvnéhopoisteniasúvymedzenévust.§4ods.2zákonač.381/2001Z.z.Nároknanáhradupeňažnej
čiastky zodpovedajúcej nájomnému za užívanie náhradného vozidla z povinného zmluvného poistenia
sa opiera o ust. § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z. z. Podmienky vzniku nároku na náhradu škody
spôsobenej prevádzkou motorového vozidla upravujú príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Okruh podmienok vzniku nároku na náhradu škody sa v realite odlišuje podľa toho, či podľa skutkových

okolností dopravnej nehody bude za túto zodpovedať prevádzateľ vozidla podľa ustanovenia § 427
Občianskeho zákonníka alebo vodič vozidla podľa ustanovenia § 420 Občianskeho zákonníka. Z dikcie
ust. § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. vyplýva, že okruh subjektov je určený univerzálne tak, že
poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každú osobu za predpokladu, že je daná jej zodpovednosť za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Podľa konkrétnej situácie sa teda zmluvné poistenie

môže vzťahovať na osoby, ktoré za škodu zodpovedajú podľa ust. § 427 Občianskeho zákonníka (t.
j. objektívna zodpovednosť prevádzateľa motorového vozidla), ale aj na osoby, ktoré za predmetnú
škodu zodpovedajú podľa ust. § 420 Občianskeho zákonníka (t. j. subjektívna zodpovednosť vodiča
vozidla založená na princípe zavinenia). Vzhľadom na uvedené je žalovaný v tomto spore subjektom
povinným z hmotnoprávneho vzťahu, o ktorý v konaní ide, a teda je daná jeho pasívna vecná legitimácia.

K namietaným náležitostiam žalobného návrhu uviedol, že žalobca uplatnil svoj nárok návrhom na
vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní podľa zák.č. 307/2015 Z.z., ktoré je alternatívnym
spôsobom uplatňovania peňažných nárokov k postupu podľa CSP, pričom uplatnený nárok nepochybne
vyplýva zo skutočností uvedených žalobcom a z listín pripojených k návrhu. Žalovaný v odpore tiež
namieta, že uvedenie presného dátumu skončenia nájmov pri uzavretí zmlúv o nájme zakladá dôvodnú

pochybnosťodôveryhodnostitýchtozmlúv,keďžepriichuzavretínemohlimaťzmluvnéstranyvedomosť
o skutočnostiach, ktoré mali nastať v budúcnosti. Vo vzťahu k pochybnosti o existencii nájomných
vzťahov je podstatné uviesť, že zmluva o nájme sa vždy uzatvára na začiatku nájmu, pri odovzdaní
vozidla, nakoľko predmetná zmluva slúži nie len na účely uplatnenia poistného plnenia, ale prioritne
zakladá záväzkový vzťah medzi prenajímateľom a nájomcom. Zároveň v prípade, že by nájomca

odmietol vrátiť zapožičané vozidlo, spôsobil na zapožičanom vozidle škodu alebo ho užíval v rozpore s
dohodnutými podmienkami, zmluva o nájme je právnym titulom žalobcu voči poškodenému na základe
ktorého sa môže domáhať svojich práv, preto aj z hľadiska logického sa vždy zmluva podpisuje pri
prevzatí náhradného vozidla, nakoľko je zrejmé, že už v prípade sporu by ju poškodený nepodpísal.V ďalšom je potrebné uviesť, že žalobca v čase začatia nájmu nevie koľko bude nájom trvať, nakoľko
oprava poškodeného vozidla a vybavenie poistnej udalosti je v každom jednotlivom prípade odlišná,
preto je zrejmé, že dátum vrátenia vozidla poškodeným nájomcovi sa do zmluvy vpisuje po ukončení

nájmu, načo má žalobca špeciálne vyhotovený počítačový program. Pri podpise nájomnej zmluvy sú v
zmluve uvedené zmluvné strany, typ zapožičaného vozidla, od kedy nájom trvá a cena nájmu, pričom
dodatočne sa vloží len doba do kedy nájom trval, v závislosti od pokynu poškodeného, ktorý žalobcovi
ako prenajímateľovi oznámi ukončenie nájmu a miesto vrátenia zapožičaného vozidla. V čase uzavretia
nájomnejzmluvynájomcaaniprenajímateľzvyčajnenevedia,čibudepoistnáudalosťriešenáakototálna

škoda alebo či dôjde k oprave poškodeného vozidla a ako dlho sa toto vozidlo bude nachádzať v
autoservise,tedapoakéčasovéobdobiebudepoškodenýreálnevylúčenýzužívaniasvojhomotorového
vozidla, pričom len počas tejto doby je možné považovať náklady na nájom náhradného vozidla za
nutne a účelne vynakladané. K nutnosti prenájmu náhradného vozidla poukázal na skutočnosť, že
poškodený prišiel o možnosť využívať svoje vlastné motorové vozidlo nie vlastným zavinením, ale
zavinením klienta žalovaného. Náhradné motorové vozidlo využíval poškodený na ten istý účel ako

svoje vlastné vozidlo, a to primárne v súvislosti so zabezpečovaním svojich pracovných potrieb. Nie
je preto možné od poškodeného spravodlivo požadovať, aby pre protiprávne konanie inej osoby bol
obmedzený v užívaní svojho vlastníctva a aby upustil od svojho zaužívaného spôsobu fungovania. K
účelnej dobe prenájmu uviedol, že žalovaný rozporuje skutočnosť, že vozidlo poškodeného muselo
zotrvať v autoservise až do vystavenia krycieho listu. V prípade opravy poškodeného vozidla je jedným

z pojmových znakov odplatnosť tohto záväzkového vzťahu. Oprava vozidla je ukončená až poskytnutím
plnenia druhej zmluvnej strany, v danom prípade z titulu náhrady škody žalovaným. Keďže je bežnou
praxou autoservisov vydať opravené motorové vozidlo poškodenému až po vydaní krycieho listu, resp.
po poskytnutí poistného plnenia poisťovňou, je dĺžka prenájmu náhradného vozidla v priamej úmere
s promtnosťou šetrenia poistnej udalosti a vydaním krycieho listu, ako tomu bolo aj v danom prípade.

Poškodený v danom prípade nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť dobu trvania opravy poškodeného
vozidla, resp. jeho zotrvanie v autoservise. Po vydaní krycieho listu bol poškodený informovaný o
možnosti prevzatia opraveného vozidla, čo aj bezodkladne urobil a náhradné vozidlo vrátil hneď ako
mu bolo opravené vozidlo vydané autoservisom. Postup prác v servise je závislý aj od ďalších faktorov,
akými sú napr. počet objednávok, personálne obsadenie a technická vybavenosť servisu, pričom ide

o objektívne okolnosti, ktoré nie sú závislé od vôle a konania poškodeného. Žalovaný krátil poistné
plnenie o opotrebenie spočívajúce v zmene technickej hodnoty vozidla vo výške 47,48 eur a o odpočet
prevádzkových nákladov vo výške 20,39 eur. Tento postup zo strany žalovaného však nebol podložený
nijakými dôkazmi ani argumentáciou, vzhľadom k čomu považuje uvedené krátenie poistného plnenia
za neoprávnené a svojvoľné konanie žalovaného. K namietanému úroku z omeškania žalobca uviedol,

že žalovaný nesplnil svoje povinnosti v zmysle ust. § 11 ods. 6 Zákona o PZP. Žalobcovi neboli riadne a
náležite vysvetlené dôvody, pre ktoré žalovaný znížil poistné plnenie (§ 11 ods. 6 písm. b) z. 381/2001
Z. z.. V dôsledku nesplnenia uvedenej povinnosti je s poukazom na ust. § 11 ods. 8 z. o PZP povinný
zaplatiť aj úroky z omeškania podľa ust. § 517 ods. 2 OZ.

7. Podaním odporu došlo zo zákona podľa ust. § 11 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z. z. k zrušeniu
platobného rozkazu v celom rozsahu a keďže žalobca v zákonnej lehote navrhol podľa ust. § 14 ods.
1 zákona č. 307/2016 Z. z. pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa CSP,
Okresný súd Banská Bystrica postúpil predmetnú sporovú vec Okresnému súdu Žilina (ďalej len „súd“)
ako súdu príslušnému na jej prejednanie podľa CSP.

8. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu k odporu na výzvu súdu písomne nevyjadril.

9. Na pojednávanie vytýčené na deň 23.9.2020 sa práv. zástupca žalovaného nedostavil, svoju
neprítomnosti a neprítomnosť žalovaného písomne ospravedlnil podaním doručeným súdu dňa

23.9..2020 vzhľadom na neodkladné pracovné povinnosti, z dôvodu hospodárnosti konania ako aj s
poukazom na zhoršujúcu sa epidemiologickú situáciu ochorenia Covid 19 a v záujme predchádzania
vzniku škôd na zdraví a eliminovania šírenia nákazy. Súčasne uviedol, že nemá ďalšie návrhy na
doplnenie dokazovania a súhlasil s prejednaním veci ako aj s vyhlásením rozsudku v jeho neprítomnosti,
pričom navrhol aby súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol ako nedôvodnú.

10. Súd pojednával aj v neprítomnosti právneho zástupcu žalovaného.11. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní zotrvala na v písomných podaniach uvedenej skutkovej
a právnej argumentácii v spore.

12. Súd považoval za medzi stranami sporu nesporné skutkové tvrdenie žalobcu (§ 151 ods. 1 CSP),
z ktorého zároveň vychádzal pri svojom rozhodnutí v prejednávanom spore (§ 186 ods. 2 CSP), keďže
nemal dôvodné pochybnosti o jeho pravdivosti, že dňa 30.11.20198 došlo v E. k dopravnej nehode,
pri ktorej bola spôsobená škoda na osobnom motorovom vozidle zn. Toyota Avensis EČV W. ktorého
držiteľom v čase dopravnej nehody bola poškodená Sandra Svobodová. K vzniku spôsobenej škody

došlo prevádzkou motorového vozidla zn. Škoda Octávia, EČV W., v danom čase povinne zmluvne
poisteným u žalovaného.
13. Ďalej na základe žalobcom produkovaných listinných dôkazov dospel k nasledujúcim skutkovým
zisteniam.
14. Dňa 13.1.2020 uzavrel žalobca ako prenajímateľ a poškodená ako nájomca Zmluvu o nájme
č. 4/2020 (dôkaz produkovaný žalobcom na č. l. 12 spisu), ktorej predmetom bol nájom osobného

motorového vozidla zn. Škoda Rapid, EČV W. a to na dobu od 13.1.2020 do 23.1.2020. Ďalej bolo v
zmluve dojednané denné zmluvné nájomné vo výške 40,- eur.

15. Podľa Protokolu o prenájme náhradného vozidla č. 4/2020 (dôkaz produkovaný žalobcom na č. l.
11 spisu) bolo osobné motorové vozidlo zn. Škoda Rapid, EČV W. žalobcom odovzdané a poškodenou

prevzaté dňa 13.1.2020 a poškodenou odovzdané a žalobcom prevzaté dňa 23.1.2020. Zároveň v tomto
protokole bol ako držiteľ poškodeného osobného motorového vozidla zn. Toyota Avensis , EČV W.
(poškodenie: predok, ľavý bok ) označená poškodená J. J. a ako držiteľ vozidla, ktorým bola spôsobená
škoda W. Š.. Na protokole sa nachádza poznámka, že prenájom náhradného vozidla bude hradený z
povinného zmluvného poistenia vinníka.

16. Dňa 23.1.2020 vystavil žalobca faktúru č.XXXXXXX (dôkaz produkovaný žalobcom na č. l. 13 spisu),
ktorou so splatnosťou dňa 23.1.2020 fakturoval poškodenej za prenájom náhradného vozidla podľa
zmluvy o nájme č. 4/2020 zn. Škoda Rapid, EČV W. za obdobie od 13.1.2020 do 23.1.2020, t. j. za
11 dní sumu 440,- eur a poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla v sume 30,- eur ; teda spolu na

úhradu sumu 470,- eur.

17. Dňa 23.1.2020 uzavreli žalobca ako postupník a poškodená ako postupca Zmluvu o postúpení
pohľadávky (dôkaz produkovaný žalobcom na č. l. 14 spisu), v ktorej poškodená deklarovala, že má
peňažnú pohľadávku voči žalovanému, ktorý rieši škodu spôsobenú vozidlom zn. Škoda Octavia, EČV

W. vo výške 470,- eur z titulu jeho nároku voči žalovanému podľa ust. § 4 zákona č. 381/2001 Z. z.,
pričom ide o nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov za nutné užívanie náhradného vozidla
v príčinnej súvislosti so škodou zo dňa 30.11.2019 na vozidle zn. Toyota Avensis, EČV W. (bod 1
zmluvy). Poškodený ako postupca touto zmluvou ďalej s poukázaním na § 524 OZ postupoval žalobcovi
pohľadávku uvedenú v bode 1 zmluvy a žalobca sa zaviazal uhradiť poškodenému za postúpenie

pohľadávky odplatu podľa bodu 4 a 5 zmluvy (bod 2 zmluvy). Podľa bodu 3 zmluvy poškodený
súčasne postúpil s postúpenou pohľadávkou žalobcovi aj všetko príslušenstvo a všetky práva súvisiace
s postupovanou pohľadávkou. Ďalej sa zmluvné strany dohodli, že o postúpení pohľadávky bude
žalovaného informovať poškodený a to tak, že žalobca v jeho mene doručí oznámenie poškodeného
o postúpení pohľadávky žalovanému. Poškodený bol povinný odovzdať žalobcovi ním podpísané

oznámenie o postúpení pohľadávky (príloha zmluvy) spolu s touto zmluvou v dvoch originálnych
vyhotoveniach. V bode 4 zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že postúpenie pohľadávky uvedenej v bode
1 zmluvy je odplatné, pričom odplata za postúpenie pohľadávky je vo výške 470,-eur , ktorá zodpovedá
faktúre č. 0012020 vystavenej žalobcom ako prenajímateľom poškodenému ako nájomcovi náhradného
motorového vozidla zn. Škoda Rapid, EČV W.. V bode 5 zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že ich

vzájomné nároky (na úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky a na úhradu nájomného za náhradné
vozidlo) sa podpisom zmluvy započítavajú, pričom žalobca si bude postupovanú pohľadávku podľa bodu
1 zmluvy vymáhať vo vlastnom mene a na vlastný účet.

18. Dňa 23.1.2020 poškodená podpísala čestné prehlásenie (dôkaz produkovaný žalobcom na č. 17

spisu), že mala od žalobcu zapožičané náhradné vozidlo zn. Škoda Rapid, EČV W. po dobu od
13.1.2020 do 23.1.2020, t.j. v trvaní 11 dní, z dôvodu, že jej vozidlo bolo po poistnej udalosti č.
XXXXXXXXXX zo dňa 30.11.2020 v autoservise až do doručenia krycieho listu. Zároveň poškodenáprehlásila, že po uvedenú dobu nemala k dispozícii žiadne iné vozidlo a prenájom náhradného vozidla
bol nevyhnutný.
19. Z potvrdenia spoločnosti Toyota, autorizovaný servis vozidiel, Žilina ( dôkaz produkovaný žalobcom

na č.l. 77 spisu ) vyplýva, že poškodené vozidlo zn. Toyota Avensis, EVČ W. C. J. J. bolo po škodovej
udalosti za dňa 30.11.2019 prevzaté do ich servisu za účelom opravy dňa 13.1.2020 a odovzdané
držiteľovi bezodkladne po ukončení opravy a doručení krycieho listu, t.j. dňa 23.1.2020.

20. Listom zo dňa 23.1.2020 adresovaným žalovanému (dôkaz produkovaný žalobcom na č. l.

16 spisu) poškodená oznamovala žalovanému, že dňa 23.1.2020 postúpila svoju pohľadávku voči
žalovanému spočívajúcu v nároku na poistné plnenie (náhradu škody) vyplývajúce z poistnej udalosti
č. XXXXXXXXXX zo dňa 30.11.2019 z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov za prenájom
náhradnéhovozidlavovýške470,-eur spolusjejpríslušenstvomaprávamisňouspojenýminažalobcu,
čím jeho pohľadávka prešla na žalobcu a týmto listom tak zároveň žalovaného požiadala o jej plnenie
na ďalej špecifikovaný bankový účet.

21. Listom zo dňa 23.1.2020 adresovaným žalovanému (dôkaz produkovaný žalobcom na č. l. 18 spisu)
žalobca s odkazom na uzavretú zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 23.1.2020 medzi poškodeným
akopostupcomažalobcomakopostupníkompožiadalžalovanéhovzmysleust.§15zákonač.381/2001
Z. z. o úhradu žalovanej pohľadávky v sume 470,- eur na špecifikovaný bankový účet.

22. Žalovaný v Oznámení o poistnom plnení zo dňa 17.2.2020 adresovanom žalobcovi (dôkaz
produkovaný žalobcom na č. l. 20 spisu) oznamoval žalobcovi, že dňa 12.2.2020 ukončil šetrenie
poistnej udalosti, na základe ktorého v prílohe predkladá výpočet výšky plnenia a poistné plnenie s
odkazom na ust. §797 ods. 3 OZ a na základe predložených dokladov poukazuje na účet žalobcu

v sumu 252,13 eur. Vo vyjadrení likvidátora k osobitostiam likvidácie, ktoré je súčasťou oznámenia
je uvedené: Vzhľadom na rozsah poškodenia, pracnosť opravy ( stanovené výrobcom ) zapožičanie
náhradného vozidla priznané max. 8 dní. Zo strany servisu nebola preukázaná nutnosť opravy nad
rámec času vymedzeného výrobcom pre danú značku vozidla. Zmena technickej hodnoty vozidla (THV)
- predpokladané zníženie THV pošk.vozidla za predpokladu jeho používania po dobu priznanú za

zapožičanie náhr. Vozidla. V prílohe k oznámeniu o poistnom plnení, výpočet výšky plnenia je uvedené,:
faktúrazaprenájomnáhradnéhovozidlač.XXXXXXXsuma470,-eur,neprimeranénákladynanáhradné
vozidlo -150,- eur, zmena technickej hodnoty vozidla (THV) - 47,48 eur, pevné prevádzkové náklady 0,01
x 2039 km - 20,39 eur, spolu priznané 252,12,- eur. Podľa detailu pohybu na bankovom účte označenom
v liste zo dňa 17.2.2020 (dôkaz produkovaný žalobcom na č. l. 22 spisu) bola na tento účet pripísaná

dňa 17.2.2020 suma 252,13,- eur.

23. Podľa ust. § 427 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) v znení zákona
č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú
za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

24. Podľa ust. § 427 ods. 2 OZ, rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového
plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

25. Podľa ust. § 428 OZ, svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená

okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode
nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.
26. Podľa ust. § 442 ods. 1 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, uhrádza sa
skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

27. Podľa ust. § 442 ods. 3 OZ v znení zákona č. 526/2002 Z. z. účinnom od 01.01.2003, škoda sa
uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda
uvedením do predošlého stavu.

28. Podľa ust. § 443 OZ, pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.

29. Podľa ust. § 524 ods. 1 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, veriteľ môže
svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.30. Podľa ust. § 524 ods. 2 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, s postúpenou
pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

31. Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej
len „ZPZP“) účinného od 01.01.2002, tento zákon upravuje povinné zmluvné poistenie zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len „poistenie zodpovednosti“) a zriadenie
Slovenskej kancelárie poisťovateľov (ďalej len „kancelária“).

32. Podľa ust. § 2 písm. d), f) a g) ZPZP v znení zákona č. 39/2015 Z. z. účinnom od 01.04.2015, na
účely tohto zákona sa rozumie d) poisťovateľom poisťovňa, poisťovňa z iného členského štátu alebo
zahraničná poisťovňa, ktorá je oprávnená vykonávať poistenie zodpovednosti na území Slovenskej
republiky na základe osobitného predpisu, [4) Zákon č. 39/2015 Z. z.] f) poisteným ten, na koho sa
vzťahujepoisteniezodpovednostiag)poškodenýmten,ktoutrpelprevádzkoumotorovéhovozidlaškodu

a má nárok na náhradu škody podľa tohto zákona.

33. Podľa ust. § 4 ods. 1 ZPZP účinného od 01.01.2002, poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na
každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej
zmluve.

34. Podľa ust. § 4 ods. 2 písm. b) ZPZP účinného od 01.01.2002, poistený má z poistenia zodpovednosti
právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody
vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.

35. Podľa ust. § 4 ods. 4 ZPZP v znení zákona č. 110/2007 Z. z. účinnom od 01.04.2007, poistený má
právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak
ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania
poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.

36. Podľa ust. § 15 ods. 1 ZPZP účinného od 01.01.2002, náhradu škody uhrádza poisťovateľ
poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti
poisťovateľovi [20) § 823 Občianskeho zákonníka] a je povinný tento nárok preukázať. [21) § 799
Občianskeho zákonníka]

37. Čo sa týka právnej kvalifikácie žalobcom žalobou uplatneného nároku voči žalovanému, súd tento
právne kvalifikoval ako nárok vyplývajúci z práva poškodeného podľa cit. ust. § 15 ods. 1 ZPZP uplatniť
nárok na náhradu škody vzniknutej mu v príčinnej súvislosti s prevádzkou motorového vozidla priamo
proti poisťovateľovi, ktorý nárok na žalobcu mal prejsť z poškodeného postúpením podľa cit. ust. § 524
OZ. Cit. ust. § 15 ods. 1 ZPZP tak konštruuje na rozdiel od ust. § 823 OZ priamy nárok poškodeného [§

2 ods. 2 písm. g) ZPZP] proti poisťovateľovi [§ 2 ods. 2 písm. d) ZPZP] na náhradu škody spôsobenej
prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá poistený [§ 2 ods. 2 písm. f) ZPZP]. Podmienkou
pre úspešné uplatnenie tohto nároku je jeho preukázanie. Uplatnený nárok žalobcu vo výške 217,87,-
eur spočíva v rozdiele sumy vo výške 470,- € uvedenej vo faktúre XXXXXXX W.a prenájom náhradného
vozidla podľa zmluvy o nájme a z poskytnutého poistného plnenia žalovaným vo výške 252,13,- eur.

38. Súd vychádzajúc zo skutkového vymedzenia žaloby ustálil, že v danom prípade zodpovednosť za
škodu treba posudzovať v zmysle cit. ust. § 427 ods. 2 v spojení s ods. 1 OZ, teda ako zodpovednosť
prevádzateľa (prevádzkovateľa) osobného motorového vozidla zn. Škoda Octavia, EČV W., ktorého
prevádzkou bola spôsobená škoda poškodenému. U zodpovednosti za škodu podľa cit. ust. § 427 ods. 2

OZ ide o zodpovednosť objektívnu, teda na vznik tejto zodpovednosti sa nevyžaduje zavinené konanie.
Tejto zodpovednosti sa nemožno podľa cit. ust. § 428 OZ zbaviť (liberovať) s výnimkou prípadu, keď
škoda nebola spôsobená okolnosťami, ktoré majú svoj pôvod v prevádzke a súčasne, ak prevádzateľ
preukáže, že škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré bolo možné od neho
požadovať. Základom pre splnenie povinnosti poisťovateľa plniť je tá okolnosť, že poistený zodpovedá

poškodenému za škodu podľa príslušných právnych predpisov (§ 420 a nasl. Obč. zákonníka). V
tomto zmysle má poistný právny vzťah výrazne akcesorický charakter, nakoľko závisí od existencie
primárneho zodpovednostného vzťahu medzi poisteným škodcom a poškodeným. Záväzok poisťovateľa
nahradiť škodu poškodenému nie je záväzkom voči nemu, ale voči poistenému. Zodpovednosť za škoduspôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov podľa ust. § 427 Obč. zákonníka je prípad osobitnej
zodpovednosti za škodu z toho dôvodu, že k jej podmienkam nepatrí porušenie právnej povinnosti
(protiprávnosť) ani zavinenie (hoci prezumované), avšak existencia jednotlivých predpokladov vzniku

zodpovednosti musí byť v každom konkrétnom prípade skúmaná a pre priznanie zodpovednosti
preukázaná, a to existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou.
Hmotnoprávny vzťah medzi účastníkmi je ovplyvnený existenciou poistného vzťahu vodiča (aj ako
prevádzkovateľa) motorového vozidla ohľadne zodpovednosti za škodu a žalovaného.

39. Aktívna vecná legitimácia žalobcu bola preukázaná Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa
23.1.2020. Zo zmluvy vyplýva postúpenie pohľadávky vo výške 470,- eur voči žalovanému, ktoré je
odplatné za odplatu vo výške 470,- eur a ktorá zodpovedá faktúre č. XXXXXXXX. Zmluvou o postúpení
pohľadávky poškodený ako postupca postúpil žalobcovi nárok na náhradu účelne vynaložených
nákladov za nutné užívanie náhradného vozidla v príčinnej súvislosti so škodou a to z titulu nároku
voči poisťovni podľa § 4 zákona č. 381/2001. Predmetom zmluvy tak bola pohľadávka z titulu

poistného plnenia, ktorého súčasťou bol nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov za nutné
užívanie náhradného vozidla. V zmluve o postúpení pohľadávky sa zmluvné strany dohodli, že ich
vzájomné nároky, a to nárok poškodeného na odplatu za postúpenie pohľadávky a nárok žalobcu na
úhradu nájomného za náhradné vozidlo sa navzájom započítavajú. V danom prípade išlo o odplatné
postúpenie pohľadávky, v dôsledku čoho došlo k vzájomnému zápočtu práve nároku na úhradu

fakturovaného nájomného s nárokom na zaplatenie odplaty za postúpenie. Nadobudnutím takto
postúpenej pohľadávky sa tak žalobca stal aktívne vecne legitimovaným subjektom na jej uplatnenie. Je
teda daná aktívna vecná legitimácia žalobcu v predmetnom konaní.
40. Občiansky zákonník pri východiskovom princípe všeobecnej prevoditeľnosti práva zo záväzkových
právnych vzťahov (§ 524 Občianskeho zákonníka) stanovuje prípady, kedy postúpiť pohľadávku

nemožno. Zákonodarca pojmom pohľadávky vymedzuje právo veriteľa na plnenie, ktorému na druhej
strane zodpovedá u dlžníka povinnosť plnenia alebo dlh, resp. záväzok. Nevyhnutným predpokladom
postúpenia pohľadávky je vždy, že musí ísť o pohľadávku určitú, identifikovateľnú a existujúcu.

41. Zmluvou o postúpení pohľadávky môže byť postúpená i podmienečne existujúca budúca

pohľadávka,atonanáhraduškody,taktiežpráva,pričomnajčastejšieideoprávonazaplateniepeňažnej
pohľadávky. Povaha pohľadávky ju umožňuje postúpiť (§ 524 Občianskeho zákonníka). K tomu napr.
rozsudok Najvyššieho súdu ČR spis. zn. 33 Cdo 4658/2009 zo dňa 29.02.2012: „Je nepochybné, že
predmetom občianskoprávnych vzťahov môžu byť mimo vecí (§ 118 ods. 1 OZ) taktiež práva, pričom
najčastejšieideoprávonazaplateniepeňažnejpohľadávky.Povahapohľadávkyjuumožňujepostúpiť(§

524 OZ). Súdna prax (porov. uznesenie Najvyššieho súdu z 19. júla 2006, spis. zn. 29 Odo 1435/2005) aj
právna teória sú zajedno v tom, že predmetom postúpenia môže byť pohľadávka budúca, t. j. taká, ktorá
v čase uzavretia postupnej zmluvy ešte neexistuje a má vzniknúť až v budúcnosti; okamih postúpenia
budúcej pohľadávky je potom totožný s okamihom, keď pohľadávka vznikne. K postúpeniu je spôsobilá
ajpohľadávka,ktorejexistenciajesporná,ajpohľadávka,ktorejvznikjeviazanýnasplneniepodmienky“.

42.Započítanie(kompenzácia)jezánikvzájomnesakryjúcichpohľadávokpatriacichvzájomneveriteľovi
a dlžníkovi, ktorých plnenie je rovnakého druhu (najčastejšie peniaze), ak niektorý z účastníkov i bez
súhlasu, prípadne i proti vôli druhého účastníka urobí prejav smerujúci k započítaniu. Musí však ísť
o pohľadávky spôsobilé na započítanie (započítateľné), t.j. také, ktorých započítanie nie je vylúčené

dohodou účastníkov alebo zákonom. Vo svojej podstate ide o formu bezhotovostného vyrovnania, ktoré
sa nevykonáva skutočným splnením, ale odpočítaním vzájomných pohľadávok veriteľa a dlžníka. To
umožňuje ušetriť dvojaké splnenie vzájomných pohľadávok a navzájom zjednodušiť majetkové vzťahy
medzi účastníkmi, a to aj v prípadnom súdnom konaní, ak dôjde medzi nimi k sporu. Význam započítania
spočíva najmä v úspore nákladov, ktoré by inak obidvaja účastníci museli vynaložiť pri uskutočnení

vzájomnéhoplnenia.Okremtohomájednostrannézapočítaniedôležitývýznamprizabezpečeníveriteľa,
lebo umožňuje dlžníkovi, ktorý je súčasne veriteľom vyhnúť sa riziku, že po splnení jeho záväzku druhý
účastník jeho vzájomnú pohľadávku neuspokojí. Právnym následkom započítania je zánik vzájomných
pohľadávok,pokiaľsavzájomnekryjú.Zániknastávaokamihom,keďsastretliakopohľadávkyspôsobilé
nazapočítanieanieažodkompenzačnéhoprejavu,resp.oddoby,keďtakýtoprejavdošieldruhejstrane.

Právne účinky (zánik záväzkov) nastávajú ku dňu stretnutia vzájomných pohľadávok, ak sú splnené
všetky predpoklady pre započítanie, a to, že sa jedná o vzájomné pohľadávky, ide o plnenie rovnakého
druhu, pohľadávky sú spôsobilé na započítanie a bol urobený prejav smerujúci k započítaniu. Občiansky
zákonníkupravujedvaprípadyzánikuzáväzkuzapočítaním,ato:a)započítaniejednostrannýmprávnymúkonom , b) započítanie dohodou. V danej veci nepochybne došlo k zániku záväzku započítaním
na podklade dohody uzatvorenej medzi žalobcom a poškodeným 23.1.2020 v Zmluve o postúpení
pohľadávky. V dôsledku dohody o započítaní vzájomných pohľadávok sa poškodený dostal do rovnakej

situácie, ako keby svoj dlh zaplatil, keďže účinky započítania sú rovnaké ako v prípade plnenia.

43. Predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu podľa cit. ust. § 427 ods. 2 OZ je tak spôsobená škoda
a príčinná súvislosť medzi osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla a spôsobenou škodou.

44. Škodou je z teoreticko-právneho hľadiska nutné rozumieť ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére
poškodeného a ktorá je objektívne vyjadriteľná peniazmi ako všeobecným ekvivalentom. Rozoznáva sa
skutočná škoda a ušlý zisk. V danom prípade bol zjavne uplatnený nárok na náhradu skutočnej škody,
ktorá mala zodpovedať poškodeným účelne vynaloženým nákladom za nutné užívanie náhradného
motorového vozidla zn. Škoda Rapid, EČV W. . Skutočnou škodou treba rozumieť majetkovú ujmu,
ktorá spočíva v zmenšení majetku poškodeného. Ide v podstate o rozdiel v hodnote poškodeného

majetku pred spôsobením škody a po spôsobení škody na majetku. Z ceny poškodenej veci po jej
poškodení sa vychádza aj podľa cit. ust. § 443 OZ. Tento rozdiel v hodnote majetku treba nahradiť či už
peňažným plnením, alebo uvedením veci do predošlého stavu. Skutočnú škodu však nemožno obmedziť
len na škodu spôsobenú na veciach. Skutočnou škodou je aj ujma, ktorá vznikla poškodenému tým, že
bol nútený vynaložiť náklady na zaobstaranie si náhradných pôžitkov v čase, kedy nemohol dočasne

poškodenú vec (t. j. do vykonania jej opravy) v dôsledku škodovej udalosti užívať, ako tomu malo byť
aj v prejednávanom prípade.

45. Žalobca preukázal nájomnou zmluvou výšku nájomného za používanie porovnateľného typu s
poškodeným vozidlom, ktorá medzi stranami ani nebola sporná. Poškodený si porovnateľné náhradné

vozidlo prenajal rozumne, nemajúc povinnosť vyhľadávať najvýhodnejšiu ponuku. V danej veci je
nepochybné, že poškodený sa dostal do situácie, keď bol nútený si prenajať náhradné motorové vozidlo
za jeho poškodené vozidlo v dôsledku poistnej udalosti zavinenej škodcom, t.j. poistencom žalovaného,
a teda tento stav nebol výsledkom jeho dobrovoľného rozhodnutia. Žalobca v konaní preukázal ujmu,
ktorá spočívala v tom, že poškodený vynaložil náklady za požičanie motorového vozidla, k zapožičaniu

ktorého bol poškodený donútený práve vzniknutou poistnou udalosťou, ktorú nespôsobil a uplatňovaná
náhrada nákladov za používanie náhradného motorového vozidla len reparuje poškodenému stav, keď
nemoholztitulupoistnejudalostisvojemotorovévozidlopoužívať.Žalobcapreukázallistinnýmidôkazmi,
že v priamej príčinnej súvislosti s predmetnou poistnou udalosťou poškodený užíval prenajaté motorové
vozidlo od 13.1.2020 do 23.1.2020, kedy mu bolo po jeho oprave z autoservisu a po doručení krycieho

listu z poisťovne vydané, t.j. 11 dní a za uvedené časové obdobie zaplatil ako nájomca prenajímateľovi
sumu 470,- eur z titulu dojednaného nájomného, vrátane poplatku za pristavenie motorového vozidla,
ktorý poplatok tak tvorí súčasť skutočnej škody, ktoré boli poškodeným nutne vynaložené a boli
vynaložené aj účelne, keďže boli vynaložené v súvislosti s tým, že nemohol užívať vlastné motorové
vozidlo počas jeho opravy. Súd sa stotožnil so stanoviskom žalobcu, že poškodený nedokáže sám

posúdiť náročnosť opravy a ani ovplyvniť dobu jej trvania, nevie ovplyvniť prevádzkové možnosti servisu
a tvrdenie žalovaného, že doba prenájmu mala vzhľadom na rozsah poškodenia a pracnosť opravy
trvať iba 8 dní, a to len na základe vlastného posúdenia žalovaného, bez akéhokoľvek objektívneho
dôkazu, je vzhľadom na faktickú nemožnosť používať vlastné motorové vozidlo počas opravy 11 dní
irelevantné. Žalovaný v oznámení o poistnom plnení neposkytol žiadne odôvodnenie krátenia poistného

plnenia ani čo sa týka doby prenájmu a ani pokiaľ ide o odpočet zmeny technickej hodnoty vozidla
a pevných prevádzkových nákladov. K uvedenému odpočtu nákladov ani v rámci svojich vyjadrení k
žalobe neuviedol žiadne skutkové tvrdenia.

46. Podľa § 151 ods. 1 a 2 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa

považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania,
uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

47. Pokiaľ žalovaný namietal tvrdenia žalobcu, nenavrhol žiadne dôkazy na preukázanie opaku.
Nepostačuje iba samotné namietanie bez relevantného zdôvodnenia a preukázania. Pokiaľ žalovaný

vzniesol takúto procesnú obranu, tak bolo jeho dôkaznou povinnosťou spoľahlivo tieto tvrdenia
preukázať, čo však neučinil. Žalovaný nespochybnil, že poškodený v príčinnej súvislosti s predmetnou
poistnou udalosťou užíval prenajaté motorové vozidlo, namietal dôvodnosť uplatneného nároku a bolojeho procesnou povinnosťou okrem popretia skutkových tvrdení produkovať aj vlastné tvrdenia a ich
preukázať.

48. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutkových zistení a úvah súdu, súd dospel k záveru, že je právne
dôvodné priznať žalobcovi uplatnené peňažné plnenie vo výške 217,87,- eur a preto návrhu v časti istiny
vyhovel.

49. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas

nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

50. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. (v znení účinnom od 1.2.2013) výška úrokov z
omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej

banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

51. Keďže s postúpenou pohľadávkou prechádza aj príslušenstvo ( §524 ods. 2, § §121 ods. 3 OZ),
súd priznal žalobcovi aj uplatnený úrok z omeškania v zmysle cit. ust. § 517 OZ v spojení s § 3
Nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z. , a to odo dňa uplynutia 15 dní po skončení prešetrenia potrebného

nazisteniepovinnostipoisťovateľaposkytnúťpoistnéplnenie(§11ods.7Zák.č.381/2001Z.z.).Šetrenie
bolo ukončené dňa 12.2.2020, ktoré bolo žalobcovi oznámené listom zo dňa 17.2.2020. Žalobcovi však
neboli riadne a náležite vysvetlené dôvody, pre ktoré žalovaný znížil poistné plnenie ( § 11 ods. 6
písm. b) Zák.č. 381/2001 Z.z.) o sumu 217,87,-eur, keďže v predmetnom oznámení sa uvádza len, že
vzhľadom na rozsah poškodenia, pracnosť opravy ( stanovené výrobcom ) zapožičanie náhradného

vozidla priznané max. 8 dní. Zo strany servisu nebola preukázaná nutnosť opravy nad rámec času
vymedzeného výrobcom pre danú značku, zmena technickej hodnoty vozidla (THV) - predpokladané
zníženie THV pošk.vozidla za predpokladu jeho používania po dobu priznanú za zapožičanie náhr.
vozidla. aj to bez toho aby k takto uvedenej sume uviedol akékoľvek objektívne skutočnosti, z ktorých
vychádzal.Vdôsledkunesplneniauvedenejpovinnostijespoukazomnaust.§11ods.8Zák.č.381/2001

Z.z. povinný zaplatiť aj úroky z omeškania podľa cit. ust.§ 517 OZ. Keďže žalovaný dňa 12.2.2020
skončil prešetrenie poistnej udalosti bol povinný do 15 dní po skončení prešetrenia potrebného na
zistenie rozsahu povinnosti poskytnúť poistné plnenie v plnej výške ( do 27.2.2020), čo neučinil, preto
od 28.2.2020 sa dostal do omeškania a od tohto obdobia prináleží žalobcovi nárok na úroky z omeškania
vo výške stanovenej v súlade s § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.

52. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

53. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

54. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

55. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa ust. § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1CSP,
Žalobca bol v konaní úspešný , preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania proti neúspešnému
žalovanému v celom rozsahu. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté v zmysle cit. ust. § 262 ods. 2
CSP po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.
Podľa ust. § 125 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), odvolanie
možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.Podľaust.§125 ods.2CSP,odvolanieurobenévelektronickejpodobebezautorizáciepodľaosobitného
predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa
osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd

na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ust. § 125 ods. 3 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať

len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).