Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 6, 2021

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2Tos/50/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3121010036
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 05. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Antala
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2021:3121010036.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Antalu a sudcov JUDr.
Jozefa Janíka a JUDr. Dušana Krč-Šeberu v trestnej veci proti odsúdenému D. P., nar. XX.XX.XXXX v
T. nad T., trvale bytom mesto T. nad T., okres T. nad T., t. č. výkone trestu odňatia slobody v Ústave na
výkon trestu odňatia slobody Dubnica nad Váhom, pre trestný čin prečinu zanedbania povinnej výživy
podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písm. c) Tr. zákona a iné, na neverejnom zasadnutí konanom v Trenčíne

dňa 06. mája 2021 prejednal sťažnosť odsúdeného podanú proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo
dňa 18. marca 2021 pod sp. zn. 3Pp/4/2021 a jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 odsek 1 písm. c) Tr. poriadku s a sťažnosť odsúdeného D. P. z a m i e t a ,
pretože nie je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Trenčín uznesením zo dňa 18. marca 2021 pod sp. zn. 3Pp/4/2021 zamietol podľa § 415

odsek 1 Tr. poriadku s poukazom na § 66 odsek 1, odsek 2 Tr. zákona návrh odsúdeného D. P., nar.
XX.XX.XXXX na jeho podmienečné prepustenie z výkonu súhrnného trestu odňatia slobody, ktorý mu
bol uložený a nariadený vykonať trestným rozkazom Okresného súdu Trenčín zo dňa 26. februára 2020
pod sp. zn. 8T/2/2020 podľa § 207 odsek 3 Tr. zákona vo výmere 1 (jeden) rok, so
zaradením na jeho výkon podľa § 48 odsek 2 písm. a) Tr. zákona do ústavu na výkon trestu
odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Následne má odsúdený D. P. vykonať aj trest odňatia

slobody vo výmere 4 (štyri) mesiace, so zaradením na jeho výkon zhodne podľa § 48 odsek 2 písm. a)
Tr. zákona do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, za spáchanie trestného činu
prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písm. a) Tr. zákona, na podklade
právoplatného rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 25. novembra 2020 pod sp.
zn. 3T/59/2020. Okresný súd s konštatovaním naplnenia formálnej podmienky po výkone zákonnej 1/2
súčtu uložených a nariadených predmetných trestov odňatia slobody za spáchané prečiny, dňom 08.

februára 2021, svoje rozhodnutie v podstate odôvodnil ďalej okrem splnenia druhej zákonnej podmienky
materiálneho charakteru (adekvátny stupeň polepšenia sa počas doterajšieho výkonu trestu odňatia
slobody)užnesplnenímostatnejzákonnejpodmienkymateriálnehocharakteruvzmysle§61odsek1 Tr.
zákona, teda, že u odsúdeného je existujúce príliš vysoké riziko recidívy po prípadnom podmienečnom
prepustení z výkonu trestu odňatia slobody, čo vyplýva zo záverov jeho hodnotenia ústavom na výkon
trestu odňatia slobody, keď stanovený program zaobchádzania plní iba čiastočne, pretože prezentuje

iba čiastočne kritický postoj k spáchanej trestnej činnosti ale aj zo zisteného stredného rizika sociálneho
zlyhania.
Proti tomuto uzneseniu, ihneď po jeho vyhlásení na verejnom zasadnutí podal odsúdený D. P. sťažnosť,
ktorú do konania neverejného zasadnutia krajského súdu odôvodnil písomne tým, že nesúhlasí s
obsahom svojho hodnotenia ústavom na výkon trestu odňatia slobody, so správami na jeho osobu ale
aj s nedoporučením riaditeľa ústavu na výkon trestu odňatia slobody na jeho podmienečné prepustenie.Prokurátor Okresnej prokuratúry Trenčín sa do konania neverejného zasadnutia krajského súdu k
odôvodneniu sťažnosti odsúdeného písomne nevyjadril.

Krajský súd na podklade podanej sťažnosti, ktorá mu spolu so spisom bola predložená 20. apríla 2021,
na neverejnom zasadnutí dňa 06. mája 2021 preskúmal v zmysle § 192 odsek 1 Tr.
poriadku správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k
záveru, že sťažnosť odsúdeného D. P., hoci bola podaná oprávnenou osobou a včas a na správnom
mieste, nie je dôvodná.

Okresný súd postupoval vecne správne, keď návrh odsúdeného D. P. na jeho podmienečné prepustenie
z výkonu trestu odňatia slobody zamietol. Správne zistil, že odsúdený kumulatívne (súčasne) nespĺňa
všetky tri zákonné podmienky pre to, aby mohol byť podmienečné prepustený, keďže vzhľadom na
okolnosti správne a podrobne uvedené okresným súdom v napadnutom uznesení (z nich najmä
vysoké riziko recidívy po podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody a nepriaznivá

resocializačná prognóza na základe stredného rizika sociálneho zlyhania) nemožno dôvodne očakávať,
že v budúcnosti povedie riadny život tak, ako predpokladá, resp. vyžaduje ustanovenie § 66 odsek
1, odsek 2 Tr. zákona. Napadnuté uznesenie je vecne správne a v súlade so zákonom primerane
odôvodnené, preto krajský súd, keďže po preskúmaní veci dospel k rovnakému záveru ako okresný
súd, na tieto vecne správne dôvody v podrobnostiach len poukazuje, keďže kvalifikované napadnuté

uznesenie okresného súdu a uznesenie nadriadeného krajského súdu tvoria jednotu. Krajský súd ďalej
dodáva, že pokiaľ odsúdený namietal svoje hodnotenie ústavom na výkon trestu odňatia slobody a
neodporúčanie riaditeľa na jeho podmienečné prepustenie, je potrebné zdôrazniť, že súd nie je viazaný
vysloveným názorom v hodnoteniach odsúdených osôb ohľadom splnenia či nesplnenia podmienok
pre ich podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, pretože jedine súd je kompetentný

urobiť záver o naplnení zákonných podmienok pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia
slobody.Nadruhejstranevšakústavnavýkontrestujeorgánom,ktorýjekompetentnýmhodnotiťplnenie
stanoveného programu zaobchádzania a uvádzať relevantné skutočnosti tak, ako sa tieto štandardne
uvádzajú, pričom ani v posudzovanom prípade aj napriek nesúhlasu odsúdeného neexistujú žiadne
podstatné skutočnosti, ktoré by obsah hodnotenia odsúdeného akokoľvek spochybňovali. Krajský súd

pritom musí ešte zdôrazniť jeden fakt, že predpoklad vedenia riadneho života odsúdeného na slobode
je podstatne spochybnený aj jeho skôr pasívnym postojom k svojej náprave počas doterajšieho výkonu
trestu, o čom svedčí nie len obsah samotného hodnotenia ústavom na výkon trestu odňatia slobody, ale
aj skutočnosť, že doposiaľ odsúdený nezískal žiadnu disciplinárnu odmenu.

Krajský súd na základe uvedených dôvodov nepovažoval sťažnosť odsúdeného D. P. za dôvodnú,
neakceptoval ju a podľa § 193 odsek 1 písm. c) Tr. poriadku ju preto zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e sťažnosť prípustná.