Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 27, 2021

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/103/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3119207173
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radoslav Svitana, PhD
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2021:3119207173.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Radoslava Svitanu, PhD., a sudkýň
JUDr. Viery Škultétyovej a JUDr. Márie Vrtochovej v spore žalobcu W.. Q. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom S., Q. XX, zastúpeného U.. U. E., advokátom so sídlom v F., X. XX, proti žalovanému: O. F., Y.
Q. G. L., so sídlom v W., Q. 4, G. XX XXX XXX, zastúpenému U.. W. P., advokátom so sídlom v W., Q.
XX, o zaplatenie 253,14 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu

Trenčín zo 7. júla 2020 č. k. 17C/36/2019-65 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a III. p o t v r d z u j e .

Žalobca m á proti žalovanému n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.1 Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom vo výroku I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu 253,14 eur, vo výroku II. žalobu v časti úroku z omeškania zo žalovanej
sumy zamietol a vo výroku III. priznal žalobcovi proti žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu.

Rozhodnutie zdôvodnil tým, že z výpovede svedkyne U. F. a zo správy o nehode mal preukázané, že dňa
10.12.2018 o 11.00 hod. došlo k poškodeniu motorového vozidla P. W. vo vlastníctve žalobcu tak,
že vodička U. F. pri pohýnaní z parkoviska s motorovým vozidlom H. P. pri OC U. v S. oškrela uvedené
stojace motorové vozidlo žalobcu. Išlo o poškodenie laku na ľavom prednom nárazníku. Správa o
nehode bola spísaná oboma subjektmi. U. F. mala uzatvorené povinné zmluvné poistenie u žalovaného.
Nárok na náhradu škody si žalobca uplatnil písomne na formulári žalovaného. Žalovaný dňa 10.12.2018

vyhotovil kalkuláciu nákladov na opravu rozpočtom v sume 253,14 eur, resp. v sume 373,07 eur
s DPH. Listom zo dňa 17.01.2019 žalovaný informoval žalobcu, že jeho nárok neuznáva, nepovažuje
ho za oprávnený a nesúhlasí s plnením. Tento postoj vychádzal zo zistenia pracovníkov
spoločnosti X., ktorí konštatovali, že ku poškodeniu vozidla došlo za iných technických podmienok ako
pri opisovanom kontakte vozidiel a z technického hľadiska je rozsah poškodenia neprijateľný.

1.2 Právne súd prvej inštancie posúdil vec podľa ustanovení § 488, § 489, § 494, § 427

Občianskeho zákonníka a § 2 písm. d), f), g), h), § 4 ods. 2 písm. b), § 11 ods. 6 písm. a), b), §
11 ods. 8, § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v znení neskorších prepisov (ďalej len „zákon o PZP“).
Uviedol, že žalobca preukázal, že za jemu vzniknutú škodu zodpovedá U. F., poistená u žalovaného.
Dôvody, pre ktoré žalovaný odmietol nahradiť túto škodu, uvádzané v liste zo dňa 17.01.2019, sú
nepostačujúce, v podstate bezobsažné, a teda svojvoľné. Žalobcu v tomto konaní zaťažovalo

dôkazné bremeno ohľadne jeho tvrdenia, že mu vodička U. F. spôsobila škodu na jeho motorovom
vozidla spôsobom, aký uviedol. Po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že žalobca toto
dôkazné bremeno uniesol. Naopak obrana žalovaného nebola dôvodná, pretože žalovaný neoznačil aninepredložil žiadny dôkaz, ktorým by preukázal svoje tvrdenie, že k poškodeniu predmetného vozidla
došlo za iných technických podmienok a že z technického hľadiska je rozsah poškodenia neprijateľný.
V tomto smere pôvodne žalovaný navrhoval vypočuť bližšie nekonkretizovaného technika spoločnosti

X. s.r.o., avšak ani na základe výzvy súdu tohto svedka riadne neoznačil. Nakoniec v podaní zo dňa
06.07.2020 uviedol, že na jeho výsluchu netrvá.

1.3 K obrane žalovaného, že žalobca doposiaľ na opravu poškodenia vozidla nevynaložil žiadne
peňažné prostriedky, súd prvej inštancie uviedol, že v zmysle judikatúry všeobecných súdov Slovenskej

republiky výška náhrady za poškodenú vec nie je závislá na tom, či si poškodený nechal vec opraviť,
či si ju opravil sám, alebo či vec ostala neopravená. Rozsah náhrady škody nie je závislý ani od toho,
ako poškodený následne s vecou naložil, pretože tieto okolnosti nesúvisia s príčinou vzniku škody
(R 5/1988, R 25/1990). Platí totiž, že ak dôjde k zníženiu hodnoty veci (čo bolo naplnené, keďže k
poškodeniu vozidla žalobcu došlo), vlastníkovi veci vznikne škoda bez ohľadu na to, či už vynaložil
prostriedky na uvedenie veci do pôvodného stavu pred škodovou udalosťou alebo nie (napr. Najvyšší

súd ČR sp. zn. 25Cdo/552/2003). Nie je podstatné, či vec je skutočne opravovaná, či
je oprava dokončená, alebo vec ešte nie je opravená. Škoda totiž z hľadiska jej rozsahu nie je iná pre
prípad, že poškodená vec je už opravená a iná pre prípad, že opravená nie je. Náklady na
opravu poškodenia nakoniec vyčíslil sám žalovaný (čo nebolo žalovaným rozporované), a to
vo výške žalovanej sumy. Preto súd prvej inštancie žalobe pokiaľ ide o istinu vyhovel.

1.4Kzamietnutiuuplatnenýchúrokovzomeškaniasúdprvejinštanciepoukázal naustanovenie
§ 11 ods. 8 zákona o PZP, podľa ktorého ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný
zaplatiť poškodenému úroky z omeškania. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalovaný si splnil
povinnosť podľa § 11 ods. 6 zákona o PZP, teda bez zbytočného odkladu začal prešetrovanie potrebné

na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia
poškodeného o škodovej udalosti poskytol poškodenému (žalobcovi) písomné vysvetlenie dôvodov, pre
ktoré odmietol poskytnúť poistné plnenie. Nebol teda naplnený predpoklad (hypotéza právnej normy)
pre občianskoprávnu sankciu poisťovateľa vo forme úrokov z omeškania. O trovách konania súd prvej
inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1, ods. 2 a § 262 ods. 1, ods. 2 Civilného sporového poriadku

(ďalej len „CSP“) a priznal žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu, pretože jeho žalobe nebolo
vyhovenélenvčastiúrokovzomeškania,vovýške18,80eurkudňuvyhláseniarozsudku,čopredstavuje
približne 7,43 % z celej žalovanej sumy. Ide teda o nepatrný (zanedbateľný) neúspech žalobcu, navyše
týkajúci sa len príslušenstva dôvodne uplatnenej pohľadávky.

2. Proti uvedenému rozsudku, a to proti jeho výrokom I. a III., podal žalovaný včas odvolanie z dôvodov
podľa§365ods.1písm.d),písm.f),písm.h)CSP.Navrhol,abyodvolacísúdnapadnutýrozsudokzmenil
tak, že žalobu zamietne. Odvolanie vecne zdôvodnil tým, že súd prvej inštancie akceptoval vyjadrenia
a predložené dôkazy žalobcu bez toho, aby ich konfrontoval s argumentmi žalovaného, a nesprávne sa
vysporiadal so zásadnými skutočnosťami vo vzťahu k spornej otázke - rozsahu a výške uplatňovaného

nároku na náhradu škody. Žalobca v konaní neprodukoval také dôkazy, ktorými by
preukázal skutočnú výšku škody. Bolo jeho povinnosťou uviesť tvrdenia o skutočnostiach, z ktorých
náhradu hodnoty (škody) požaduje a tieto tvrdenia podložiť hodnovernými dôkaznými prostriedkami, čo
však z jeho strany učinené nebolo. Vzhľadom na uvedené sa žalovaný nestotožňuje s posúdením súdu
prvej inštancie, ktorý mal za preukázanú výšku škody v intenciách internej kalkulácie

nákladov žalovaného. Odvodenie skutočnej výšky škody od kalkulácie nákladov na opravu
rozpočtom vyhotovenej žalovaným nemožno považovať za hodnoverné preukázanie vzniku
a výšky škody. Žalovaný ďalej poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 M Cdo 23/2008
zo dňa 21.12.2009, podľa ktorého „pod pojmom škoda sa chápe ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére
poškodeného. Náhrada škody má zabezpečiť poškodenému plnú kompenzáciu spôsobenej ujmy, nie

všakviac.Skutočnouškodousarozumieujmaspočívajúcavzmenšenímajetkovéhostavupoškodeného
areprezentujúcamajetkovéhodnoty,ktorébolonutnévynaložiť,abydošlokuvedeniuvecidopredošlého
stavu.“ Podľa žalovaného si žalobca uplatnil hypotetickú škodu, škodu, ktorá mu nevznikla, nakoľko
jeho majetok sa o ním vyčíslenú škodu nezmenšil, resp. žalobca zmenšenie majetku práve o túto sumu
nepreukázal. Žalobca nepreukázal reálne vynaložené náklady na opravu vozidla, na základe ktorých

by mu bolo možné priznať žalovaný nárok, teda neuniesol dôkazné bremeno a súd prvej inštancie
neprípustne vyplnil túto medzeru v dokazovaní. Inú vadu napadnutého rozhodnutia
videl žalovaný v nedostatočnom, nepreskúmateľnom a chybnom odôvodnení rozhodnutia. Podľa jeho
názoru sa súd v odôvodnení nevysporiadal s jeho argumentáciou, nesprávne právnevec posúdil, neuviedol, aké skutočnosti považoval za preukázané, ktoré za preukázané nepovažoval, z
ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil.

3. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že napadnutý rozsudok považuje
za zákonný a správny a odvolanie žalovaného za nedôvodné. Žalovaný sa nedostavil na žiadne
pojednávanie, nepredložil dôkazy na podporu svojich tvrdení, preto žalobca nesúhlasí s konštatovaním,
že žalovaný nemal možnosť konať pred súdom. Súd svoje rozhodnutie dostatočne a zrozumiteľne
odôvodnil a vec aj správne právne posúdil. Z predložených listín, fotodokumentácie ako aj z výpovede

svedkyne jednoznačne vyplynulo, že došlo k poškodeniu vozidla a vzniku škody.

4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací na základe včas podaného odvolania žalovaného preskúmal
vec podľa § 379 a § 380 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a
dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti potvrdiť ako vecne
správny podľa § 387 ods. 1, ods. 2 CSP.

5.VýrokII.rozsudkusúduprvejinštancienebolodvolanímnapadnutý,pretoodvolacísúdnepreskúmaval
jeho správnosť.

6. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku jasne uviedol, čo požadoval žalobca, ako

svoj nárok zdôvodnil, ako sa vyjadrili obe strany a aké dôkazy navrhli, aké dôkazy vykonal, ako ich
vyhodnotil, aký skutkový stav na základe vykonaného dokazovania zistil a ako vec právne posúdil.
Súd prvej inštancie sa tiež v odôvodnení rozhodnutia vysporiadal so všetkými relevantnými námietkami
žalovaného. Napadnuté rozhodnutie je teda dostatočne zdôvodnené a nemožno ho považovať za
nepreskúmateľné. Skutočnosť, že strana konania sa nestotožňuje so závermi súdu a teda ani s

odôvodnením napadnutého rozhodnutia, nezakladá vadu napadnutého rozhodnutia spočívajúcu v
jeho nepreskúmateľnosti. Odvolací súd sa s odôvodnením napadnutého rozsudku plne stotožnil. Na
zdôraznenie jeho správnosti a k odvolacím námietkam žalovaného (ktoré boli v zásade obsahovo
zhodné s jeho tvrdeniami, s ktorými sa už vysporiadal súd prvej inštancie) odvolací súd uvádza:

7. Žalovaný v odvolaní namietal, že nebol hodnoverne preukázaný vznik a výška škody, pričom tvrdil,
že žalobca nemal žiadne náklady na opravu vozidla (nepreukázal, že opravu vykonal a aké boli jej
náklady), teda mu žiadna škoda nevznikla. Takáto interpretácia pojmu škoda je však nepresná. Samotný
žalovaný v odvolaní správne citoval z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 M Cdo 23/2008 zo dňa
21.12.2009 (reprezentujúceho konštantnú judikatúru súdov), že „pod pojmom škoda sa chápe ujma,

ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného“, pričom „náhrada škody má zabezpečiť poškodenému
plnú kompenzáciu spôsobenej ujmy“. Občiansky zákonník ani zákon o PZP však nepodmieňujú náhradu
škody tým, že poškodená vec bola uvedená do pôvodného stavu pred uplatnením náhrady škody. Ak
Najvyšší súd SR v citovanom rozhodnutí uviedol, že „skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca
v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné

vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu“, vychádzal zo skutkového stavu, keď už k
uvedeniu veci do predošlého stavu došlo. Za skutočnú škodu je však potrebné považovať náklady na
uvedenie veci do predošlého stavu aj vtedy, keď k tomuto uvedeniu do predošlého stavu ešte nedošlo.

8. Ako správne uviedol súd prvej inštancie s odkazom na relevantnú judikatúru (najmä R 5/1988, R

25/1990 a rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25Cdo/552/2003), náhrada škody nie je závislá na
tom, či si poškodený nechal vec opraviť, či si ju opravil sám, alebo či vec ostala neopravená. Vlastníkovi
veci vznikne škoda bez ohľadu na to, či už vynaložil prostriedky na uvedenie veci do pôvodného stavu
pred škodovou udalosťou alebo nie.

9. Pokiaľ ide o preukázanie vzniku škody a jej výšky, v preskúmavanom spore žalobca preukázal tieto
skutočnosti jednak listinnými dôkazmi (najmä zápisom o poškodení motorového vozidla, správou o
nehode a fotografiami vozidla) a jednak aj výpoveďou svedkyne U. F.. Preto záver súdu prvej inštancie,
že žalobca uniesol dôkazné bremeno k vzniku a výške škody, považoval odvolací súd za správny. K
výške škody predložil žalobca najmä kalkuláciu nákladov na opravu rozpočtom, vypracovanú samotným

žalovaným, pričom nejde o interný dokument žalovaného, ako to naznačoval žalovaný v odvolaní, ale o
dokument určený klientovi (o čom svedčia okrem iného aj „dôležité informácie pre klienta“ uvedené na
tomto dokumente). Tento dokument predstavuje záväznú kalkuláciu nákladov na opravu vozidla (teda
na uvedenie vozidla do predošlého stavu). Ak sa žalovaný chcel od tejto kalkulácie odchýliť, bolo jehopovinnosťou uviesť a preukázať konkrétne dôvody, pre ktoré táto (jeho vlastná) kalkulácia nie je správna.
To však v konaní pred súdom prvej inštancie ani v odvolacom konaní neurobil.

10. Za týchto okolností súd prvej inštancie správne vyhodnotil tvrdenie žalovaného, že
k poškodeniu vozidla žalobcu došlo za iných technických podmienok a že z technického hľadiska je
rozsah poškodenia neprijateľný, ako všeobecné, bezobsažné vyjadrenie, ktoré nemožno považovať
za relevantné popretie skutkových tvrdení žalobcu, ktoré boli preukázané vyššie uvedenými dôkazmi.
Žalovaný pôvodne navrhol vypočuť bližšie nekonkretizovaného technika spoločnosti X. s.r.o., avšak ani

nazákladevýzvysúdutohtosvedkariadneneoznačilanakoniecvpodanízodňa6.7.2020uviedol,žena
jeho výsluchu netrvá.Naprotitomu žalobca predložil zápis o poškodení motorového vozidla vypracovaný
práve technikom X., z ktorého jednoznačne vyplýva potreba opravy (tmelenie, brúsenie, lakovanie)
pravého krytu nárazníka a pravého blatníka. Aj z toho je zrejmé, že žalobca uniesol dôkazné bremeno
a naopak žalovaný uvádzal len všeobecné tvrdenia, ktoré navyše nebol schopný v konaní pred súdom
preukázať. Súd prvej inštancie teda nevypĺňal žiadnu medzeru v dokazovaní, ako uvádzal žalovaný v

odvolaní.

11. Už v čase, keď žalovaný vystavil žalobcovi kalkuláciu nákladov na opravu rozpočtom, musel vedieť,
že žalobca nepredloží vyúčtovanie nákladov na opravu vozidla. To je podstata kalkulácie nákladov
rozpočtom-išloodohodumedzipoisťovňouaklientom(resp.osobouoprávnenounanáhraduškody),že

klientbudeuspokojenýnižšounáhradouškodynež vprípadevyúčtovaniaskutočnýchnákladov
na opravu vozidla, avšak nebude povinný predkladať vyúčtovanie opravy. To zahŕňa aj možnosť, že
klient si vozidlo nedá opraviť a bude ho ďalej používať poškodené (prípadne ho poškodené predá
alebo s ním naloží inak), avšak ani v tomto prípade nemožno tvrdiť, že mu žiadna škoda nevznikla, keďže
hodnota poškodeného vozidla je zjavne nižšia než nepoškodeného. To, že nie je potrebné zníženie

hodnoty resp. náklady na uvedenie do pôvodného stavu preukazovať, vyplýva práve z formy likvidácie
poistnej udalosti (náhrada škody na základe rozpočtu), ktorú žalobcovi ponúkol samotný žalovaný.

12. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie správne zistil
skutkový stav potrebný pre rozhodnutie vo veci a správne vec aj právne posúdil. Preto odvolací súd

rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil.

13. Odvolací súd považuje za potrebné ešte uviesť, že list zo 17.01.2019, v ktorom žalovaný žalobcovi
oznámil odmietnutie poskytnutia náhrady za ním uplatňovanú škodu, a to bez relevantného
vecného zdôvodnenia (len s vyššie citovanými všeobecnými bezobsažnými tvrdeniami, ktoré je možné

aplikovať na každý prípad poistnej udalosti), predstavuje popretie základných princípov poistenia
zodpovednosti za škodu a je prejavom hrubo arogantného prístupu ku klientovi. Za situácie, keď žalobca
riadne uplatnil nárok na náhradu škody a predložil správu o nehode podpísanú oboma
zúčastnenými vodičmi, bol mu vystavený zápis o poškodení vozidla aj kalkulácia nákladov na opravu
rozpočtom (v ktorom bola ešte uplatnená zrážka z ceny náhradných dielov z dôvodu nepreukázania

použitia nových originálnych náhradných dielov pri oprave vozidla) a žalobca sa rozhodol pre tento
spôsob náhrady škody, bolo povinnosťou žalovaného ako poisťovne, od ktorej sa očakáva odborný
prístup, uviesť vážne a konkrétne dôvody nepriznania poistného plnenia.

14. Pokiaľ ide o výrok o trovách konania, žalovaný v odvolaní neuviedol žiadne osobitné dôvody

nesprávnosti tohto výroku (zrejme ho napadol odvolaním len ako závislý výrok, pre prípad, že by došlo k
zmene rozhodnutia vo veci samej). Vzhľadom k tomu, že odvolací súd potvrdil napadnutý výrok vo veci
samej, potvrdil aj výrok o trovách konania pred súdom prvej inštancie.

15. V odvolacom konaní mal plný úspech žalobca, preto mu odvolací súd v súlade s ustanoveniami §

396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti
neúspešnému odvolateľovi (žalovanému) v celom rozsahu účelne uplatňovaných trov. O výške náhrady
trov odvolacieho konania - rovnako ako o výške náhrady trov konania pred súdom prvej inštancie -
rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

16. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).