Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, January 16, 2020

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 15C/11/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8318200837
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kurucová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2020:8318200837.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Kurucovou, v spore žalobkyne V.. S. Č., rod. C., nar.

X.X.XXXX, bytom S. XXXX/XX, R., zastúpenej advokátom Mgr. Ivanom Chvostekom, Štefánikova 17,
Humenné, proti žalovaným 1. U. C.vej, rod. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom B. XXXX/XX, R., zastúpenej
procesným opatrovníkom V.. N. C., bytom G. XXXX/X, Y., 2. V.. N. C., nar. X.X.XXXX, bytom G. XXXX/
X, Y., zastúpeného JUDr. Tomášom Jánošíkom, advokátom, Hviezdoslavova 1018, Trebišov, o určenie
neplatnosti právneho úkonu takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

P r i z n á v a žalovaným vo vzťahu k žalobkyni právo na náhradu trov konania v celom rozsahu s tým,
že o výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá po právoplatnosti tohto rozsudku
vyšší súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa podala dňa 23.2.2018 žalobu, ktorou žiadala určiť, že darovacia zmluva uzatvorená
4.9.2013 medzi darkyňou U.F. C. a V.. N. C., ktorá sa týka darovania spoluvlastníckeho podielu v čiastke
3 k celku budovy súp. č. XXXX, ktorá je postavená na pozemku označenom ako stavebná parcela č.
XXXX o výmere 351 m2 v kat. území C., časť obce F. C., obec C. (ulica I.), kraj C. a je zapísaná v
katastri nehnuteľností na Katastrálnom úrade pre Pardubický kraj, Katastrálne pracovisko Pardubice,

Čechovo náb. 1791, pre katastrálne územie Pardubice, časť obce Zelené předměstí, obec C., na LV č.
XXXX, je neplatná.

2. Žalobu odôvodnila tým, že dňa 4.9.2013 uzavrela jej matka U. C. darovaciu zmluvu s jej bratom
V.. N. C., na základe ktorej mu darovala spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnosti tak, ako je to uvedené
v bode 1. Uviedla, že žalovaný v 2. rade využil zlý zdravotný stav matky, ktorá je vo vysokom štádiu
demencie ťažkého stupňa, na uzatvorenie predmetnej darovacej zmluvy. Žiadala určiť, že darovacia

zmluva je neplatná z dôvodu nespôsobilosti darkyne takúto zmluvu uzatvoriť. Právne žalobu odôvodnila
ustanovením § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je neplatný taký právny úkon, ktorý
vykonala osoba v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou. Žalobu podala
podľa § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého návrhom na začatie konania možno
uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na
tom naliehavý právny záujem. Existenciu naliehavého právneho záujmu osvedčila skutočnosťou, že len
takto podanou žalobou je možné dosiahnuť odstránenie protiprávneho stavu, pretože je ohrozené jej

vlastnícke právo z titulu zákonného dedenia.

3. Žalovaný v 2. rade žiadal podanú žalobu zamietnuť a poukázal na to, že predmetná darovacia
zmluva bola podpísaná a autorizovaná advokátom a lekárska správa na ktorú sa žalobkyňa odvolávaje z obdobia pred podpísaním tejto zmluvy. Žalobkyňa nepredložila žiaden dôkaz o duševnej poruche
žalovanej v 1. rade, ktorá by ju robila neschopnou k právnemu úkonu, ktorým bolo darovanie
spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnosti. V priebehu konania právny zástupca žalovaného v 2. rade

navrhol žalobu zamietnuť z dôvodu, že v zmysle ustanovenia § 137 písm. d) CSP sa žalobca nemôže
domáhať určenia neplatnosti darovacej zmluvy, lebo ide o právnu skutočnosť a takáto žaloba by bola
prípustná len ak by to vyplývalo z osobitného predpisu a taká možnosť z osobitného predpisu nevyplýva.

4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, najmä s príslušnou darovacou

zmluvou, s lekárskymi správami o zdravotnom stave žalovanej v 1. rade, so znaleckým posudkom MUDr.
Y., vypočul žalobkyňu, žalovaného v 2. rade, svedkov I.. I. Y.Č., I.. S. D., JUDr. Františka Komoru, Y. C.
a zistil nasledovné skutočnosti.

5. Žalobkyňa podala prostredníctvom svojho právneho zástupcu na Okresný súd Humenné dňa
23.2.2018 žalobu, ktorou žiadala určiť, že darovacia zmluva uzatvorená dňa 4.9.2013 medzi žalovanými,

ktorej predmetom bolo darovanie podielu k nehnuteľnostiam v Českej republike. Podanie žaloby
odôvodnila § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku s tým, že žalobou možno uplatniť, aby sa
rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

6. S účinnosťou od 1.7.2016 bol prijatý Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), ktorým v zmysle § 473

bol zrušený Zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v platnom znení. Teda žalobkyňa žalobou
podanou 23.2.2018 nemohla poukázať na ustanovenie § 80 O. s. p., ktorý bol zrušený k 1.7.2016.

7. Podľa § 137 CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o:
a) splnení povinnosti,

b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

8. Predmetom sporu je určenie neplatnosti právneho úkonu - darovacej zmluvy. V zmysle
horeuvedeného ustanovenia § 137 písm. d) CSP ide o určenie právnej skutočnosti, pričom žalobou to
možno požadovať len ak to vyplýva z osobitného predpisu. Podľa komentára k citovanému ustanoveniu
(Števček, Ficová, Baricová, Mesiarkinová, Bajánková, Tomašovič a kol.) „za účinnosti Občianskeho

súdneho poriadku sa v praxi pripúšťali žaloby na určenie právnej skutočnosti vo všeobecnej rovine, ak
žalobca preukázal na určení právnej skutočnosti naliehavý právny záujem. Zmluvy a iné právne úkony,
ich existencia, platnosť či neplatnosť sú právnymi skutočnosťami. Určenie existencie právnej skutočnosti
(napr. že právny úkon je neplatný) odporuje vo svojej podstate zásade, že súd má určiť aktuálny právny
stav. Pri určení právnej skutočnosti hovorí rozsudok o tom, čo bolo v minulosti, nie však nevyhnutne o

tom, čo je v prítomnosti. Preto napríklad výrok rozsudku, že kúpna zmluva je neplatná, nemá výpovednú
hodnotu, či je v čase jeho vyhlásenia vlastníkom veci žalobca alebo niekto iný. Z opísaných dôvodov
nová právna úprava Civilného sporového poriadku pripúšťa žalobu na určenie právnej skutočnosti iba
za prepokladu, že tak vyplýva z právneho predpisu (najmä z hmotného práva). Ak bol zápis vlastníckeho
práva do katastra nehnuteľností na kupujúceho vykonaný na základe neplatnej zmluvy, predávajúci

môže žalovať kupujúceho, že je vlastníkom nehnuteľností (žaloba na určenie práva). Predávajúci nemá
k dispozícii žalobu o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy (takáto žaloba z osobitného právneho predpisu
nevyplýva)“.

9. Keďže predmetom sporu je určenie neplatnosti darovacej zmluvy a z horecitovaného textu komentára

k CSP je zrejmé, že ide o určenie existencie právnej skutočnosti, súd by sa podanou žalobou mohol
zaoberať iba vtedy, ak by to vyplývalo z osobitného predpisu. V danom prípade je takýmto osobitným
predpisom Občiansky zákonník, z ktorého nevyplýva možnosť podať žalobu o neplatnosť darovacej
zmluvy.

10. Súd nemohol postupovať ani tak, že z obsahu žaloby je zrejmé, že žalobkyňa chce docieliť,
aby žalovaná v 1. rade, jej matka, sa znova stala podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti, ktorá
bola predmetom darovacej zmluvy. Nebolo možné určiť, že žalovaná v 1. rade je spoluvlastníčkou
nehnuteľnosti, ktorá sa nachádza v Českej republike.11. Podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (EÚ) č. 1215/2012 o právomoci a o uznávaní a
výkone rozsudkov v občianskych a v obchodných veciach, podľa Článku 24 bod 1, výlučnú právomoc

majú tieto súdy členského štátu bez ohľadu na bydlisko účastníkov v konaniach, ktorých predmetom
sú vecné práva k nehnuteľnosti alebo nájom nehnuteľnosti, súdy členského štátu, v ktorom sa táto
nehnuteľnosť nachádza. Teda súd by nemohol rozhodovať o určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti,
ktorásanachádzavinomčlenskomštáteEÚ-Českejrepublike.ZcitovanéhočlánkuNariadeniavyplýva,
že výlučnú právomoc na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom darovacej

zmluvy medzi žalovanými, by mal súd v Českej republike v ktorého obvode sa nehnuteľnosť nachádza.

Podľa § 2 CSP, podľa tohto zákona sa postupuje, ak je daná právomoc súdu, pokiaľ Civilný mimosporový
poriadok, Správny súdny poriadok alebo iný zákon neustanovuje inak.

Podľa § 9 CSP, ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie

bezodkladne zastaví.

Teda predmetom sporu by nemohlo byť ani určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktorá sa
nachádza v Českej republike, lebo takéto konanie by muselo byť v zmysle horecitovaných ustanovení
zastavené. Žalobkyňa v priebehu sporu podala návrh na pripustenie zmeny žalobného petitu tak, že

žiadala určiť, že žalovaný v 2. rade nie je vlastníkom spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnosti a že
jeho vlastníčkou je žalovaná v 1. rade. Tento návrh na pripustenie zmeny žalobného petitu zobral späť a
súd o ňom teda ani nerozhodoval. Je potrebné poznamenať, že ak by žalobkyňa na predmetnom návrhu
trvala, súd by ho musel zamietnuť, lebo výsledky doterajšieho konania by nemohli byť podkladom pre
rozhodnutie o zmenenom návrhu, lebo o takomto návrhu by súd vôbec nemohol konať, naopak, konanie

by muselo byť zastavené.

12. Keďže žalobkyňa trvala na podanej žalobe tak, ako ju podala, to znamená o určenie neplatnosti
právneho úkonu a takáto možnosť jej z hmotného práva nevyplýva, súd podanú žalobu zamietol. Aj
prípadný rozsudok o určení neplatnosti darovacej zmluvy by bol nevykonateľný, pretože by nemohol

byť podkladom pre zápis vlastníckeho práva v inej členskej krajine EÚ, lebo o vecných právach k
nehnuteľnostiam môžu rozhodovať len súdy členskej krajiny, v ktorej sa nehnuteľnosť nachádza. Z toho
dôvodu súd podanú žalobu v celom rozsahu zamietol.

13. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu

trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V danom konaní mali úspech v celom rozsahu žalovaní
v 1. a 2. rade, lebo žaloba podaná proti nim bola zamietnutá. Z toho dôvodu súd zaviazal žalobkyňu
uhradiť im trovy konania s tým, že o ich výške bude rozhodnuté samostatným uznesením v zmysle
ustanovenia § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.