Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, April 20, 2021

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2Tos/44/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3121010070
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 04. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Antala
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2021:3121010070.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Antalu a sudcov JUDr.
Jozefa Janíka a JUDr. Dušana Krč-Šeberu v trestnej veci proti odsúdenému T. Q., nar. XX.XX.XXXX v
Q., trvale bytom mesto T., okres T., t. č. výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia
slobody Dubnica nad Váhom, pre trestný čin zločinu znásilnenia podľa § 199 odsek 1 Tr. zákona a iné, na
neverejnom zasadnutí konanom v Trenčíne dňa 20. apríla 2021 prejednal sťažnosť odsúdeného podanú

proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 16. marca 2021 pod sp. zn. 3Pp/5/2021 a jednomyseľne
takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 odsek 1 písm. c) Tr. poriadku s a sťažnosť odsúdeného T. Q. z a m i e t a ,
pretože nie je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Trenčín uznesením zo dňa 16. marca 2021 pod sp. zn. 3Pp/5/2021 zamietol podľa § 415

odsek 1 Tr. poriadku s poukazom na § 66 odsek 1, odsek 2 Tr. zákona návrh odsúdeného T. Q., nar.
XX.XX.XXXX na jeho podmienečné prepustenie z výkonu úhrnného trestu odňatia slobody, ktorý mu bol
uložený rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 04. mája 2016 pod sp. zn. 3T/40/2015 podľa §
199 odsek 1 Tr. zákona vo výmere 7,5 (sedem a pol) roka, s pôvodným zaradením na jeho
výkon podľa § 48 odsek 2 písm. b) Tr. zákona do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so
stredným stupňom stráženia. Odsúdený mal vykonať aj zvyšok nevykonaného trestu odňatia slobody 3

(tri) mesiace a 16 (šestnásť) dní v ústave na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, z odsúdenia
rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 31.05.2010, sp. zn. 1T/123/2010 v spojení s uzneseniami
zo dňa 26.09.2012 a Okresného súdu Trenčín zo dňa 28. mája 2014, sp. zn. 4Pp/18/2014 a zo dňa 27.
februára 2015, pričom uznesením Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 10. apríla 2018 pod sp. zn.
5Nt/12/2018bolnaďalšívýkontýchtotrestovzaradenýdoústavunavýkontrestusminimálnymstupňom
stráženia. Okresný súd s konštatovaním naplnenia formálnej podmienky po výkone zákonnej časti 2/3

uloženého a nariadeného trestu odňatia slobody za spáchaný zločin, keďže zo zvyšku nevykonaného
trestu odňatia slobody z predchádzajúceho podmienečného prepustenia zo zákona prepustený byť
nemohol (viď. § 68 odsek 5 Tr. zákona), ešte dňom 31. decembra 2019, svoje rozhodnutie v podstate
odôvodnil ďalej okrem splnenia druhej zákonnej podmienky materiálneho charakteru (adekvátny stupeň
polepšenia počas doterajšieho výkonu trestu odňatia slobody) už ale nesplnením ostatnej zákonnej
podmienky materiálneho charakteru v zmysle § 61 odsek 1 Tr. zákona, teda, že u odsúdeného je

existujúce príliš vysoké riziko recidívy po prípadnom jeho podmienečnom prepustení z výkonu trestu
odňatia slobody.

Proti tomuto uzneseniu, ihneď po jeho vyhlásení na verejnom zasadnutí podal odsúdený T. Q. sťažnosť,
ktorú do konania neverejného zasadnutia krajského súdu odôvodnil prostredníctvom ustanovenej
obhajkyne tým, že podľa jeho názoru sú u neho splnené všetky zákonné podmienky pre podmienečné

prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody podľa § 66 odsek 1, odsek 2 Tr. zákona. Za celú dobu
šiestich rokov výkonu trestu odňatia slobody nebol ani raz disciplinárne potrestaný ani v jednom z trochústavov na výkon trestu odňatia slobody v Ilave, Sučanoch či Dubnici nad Váhom. Je vo veku, keď si
uvedomuje aj s prihliadnutím na svoju trestnú minulosť, že bol nezodpovedným a že posledný trest má
na neho pozitívny účinok. Aj z písomného záznamu Mestskej polície v T. vyplynulo, že za päť rokov pred

nástupom do výkonu trestu nespáchal žiaden priestupok. Má rodinné zázemie a z hodnotenia z ústavu
v Sučanoch vyplýva, že bol doporučený na podmienečné prepustenie. K spáchanej trestnej činnosti
mal a má kritický postoj. Odsúdený svoju sťažnosť odôvodnil písomne i sám, v ktorej podrobnejšie
poukazoval na pozitívne skutočnosti vyplývajúce z doterajšieho jeho výkonu trestu a ktoré majú svedčiť v
jeho prospech. Namietal i to, že sa okresný súd dostatočne nevysporiadal s rozdielnymi hodnoteniami z

ústavov Sučany (v jeho prospech) a Dubnica nad Váhom (v jeho neprospech). Navrhol, aby nadriadený
Krajský súd v Trenčíne napadnuté uznesenie okresného súdu v celom rozsahu zrušil a aby ho sám
podmienečne prepustil s určením primeranej skúšobnej doby.

Krajský súd na podklade podanej sťažnosti, ktorá mu spolu so spisom bola predložená 07. apríla 2021,
na neverejnom zasadnutí dňa 20. apríla 2021 preskúmal v zmysle § 192 odsek 1 Tr. poriadok

správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru,
že sťažnosť odsúdeného T. Q., hoci bola podaná oprávnenou osobou a včas, nie je dôvodná.

Okresný súd postupoval vecne správne, keď návrh odsúdeného T. Q. na jeho podmienečné prepustenie
z výkonu trestu odňatia slobody zamietol. Správne zistil, že odsúdený kumulatívne (súčasne)

nespĺňa všetky tri zákonné podmienky pre to, aby mohol byť podmienečné prepustený, keďže
vzhľadom na okolnosti správne a podrobne uvedené okresným súdom v napadnutom uznesení (z
nich najmä jednoznačné sklony k páchaniu trestných činov - opakujúce sa odsúdenia s ukladaním
nepodmienečných trestov odňatia slobody, z ktorých sa odsúdený dostatočne nepoučil a z nich
vyplývajúce príliš vysoké riziko recidívy a jeho nepriaznivá resocializačná prognóza na základe

stredného rizika sociálneho zlyhania) nemožno dôvodne očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život
tak, ako predpokladá, resp. vyžaduje ustanovenie § 66 odsek 1, odsek 2 Tr. zákona. Príliš vysoké
riziko recidívy u odsúdeného jednoznačne preukazuje najmä skutočnosť, že počas doterajšieho života
bol odsúdený až 13 x (!) odsúdený za spáchanie rôznej trestnej činnosti od menej až po závažnú
a násilnú trestnú činnosť, pričom už mu bola daná až dvakrát šanca podmienečným prepustením z

výkonu trestu odňatia slobody preukázať, že to s vedením riadneho života myslí skutočne vážne a
zodpovedne, ale odsúdený zakaždým zlyhal, keď sa opätovne trestnej činnosti dopustil, či už počas
plynutia určenej skúšobnej doby alebo aj po jej uplynutí. Napadnuté uznesenie je vecne správne a v
súlade so zákonom podrobne a vecne správne odôvodnené, preto krajský súd, keďže po preskúmaní
veci dospel k rovnakému záveru ako okresný súd, na tieto vecne správne dôvody v podrobnostiach

len poukazuje, vzhľadom k tomu, že kvalifikované napadnuté uznesenie okresného súdu a uznesenie
nadriadeného krajského súdu tvoria jednotu. Pre úplnosť krajský súd uvádza, že pokiaľ odsúdený T. Q.
namietal, že sa okresný súd dostatočne nevysporiadal s rozdielnymi závermi hodnoteniami ústavov na
výkon trestov (Sučany a Dubnica nad Váhom), v tomto smere okresný súd vyhodnotil správne a zákonne
naplnenie druhej materiálnej zákonnej podmienky u odsúdeného, čo však pri absencii kumulatívneho

naplnenia aj tretej zákonnej materiálnej podmienky nemohlo viesť k inému, než inak k správnemu a k
zákonnému rozhodnutiu okresného súdu o podmienečnom neprepustení odsúdeného z výkonu trestu
odňatia slobody a teda zamietnutí jeho predmetného návrhu.

Krajský súd na základe uvedených dôvodov nepovažoval sťažnosť odsúdeného T. Q. za dôvodnú,

neakceptoval ju a podľa § 193 odsek 1 písm. c) Tr. poriadku ju preto zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e sťažnosť prípustná.