Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. september 2016

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 8C/192/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6710219068
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Banský

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2016:6710219068.17

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred samosudcom JUDr. Petrom Banským v právnej veci žalobcu: N. I.,

nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom H. XXXX/XX, XXX XX F., občan SR, zastúpeného: JUDr. Ivo Osvald,
Advokátska kancelária Trhová 1, 960 01 Zvolen proti žalovanému: C. I., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom
C. XXXX/X, XXX XX F., občan SR, zastúpeného: JUDr. Ľubomír Ivan, advokát, Dukelských hrdinov 22,
960 01 Zvolen, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: Z. I., nar. XX. XX. XXXX, trvale
bytom C. XXXX/X, XXX XX F., zastúpenej: JUDr. Ľubomír Ivan, advokát, Dukelských hrdinov 22, 960 01
Zvolen, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto

r o z h o d o l :

Súd podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovaného k nehnuteľnostiam zapísaným Katastrálnym

úradom H. H., Správa katastra F., pre obec F., katastrálne územie F. na LV č. XXXX ako domová
nehnuteľnosť súp. č. XXXX a pozemky parc. č. X. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 565
m2 a parc. č. X. XXXX/XX - záhrady o výmere 122 m2 z r u š u j e .

Nehnuteľnosti - domová nehnuteľnosť súp. č. XXXX a pozemky parc. č. XXXX/X - zastavané plochy
a nádvoria o výmere 565 m2 a parc. č. X. XXXX/XX - záhrady o výmere 122 m2 zapísané v katastri
nehnuteľností Katastrálnym úradom H. H., Správa katastra F., pre obec F., katastrálne územie F. na LV

č. XXXX G.a p r i k a z u -
j ú do výlučného vlastníctva žalovaného.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 98.775,28 EUR z titulu náhrady za
spoluvlastnícky podiel a to v lehote do troch mesiacov odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobca má právo na náhradu trov konania vo výške 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojím návrhom domáhal, aby súd podielové spoluvlastníctvo

k nehnuteľnostiam zapísaným Katastrálnym úradom F., katastrálne územie F., na LV č. XXXX, súp. č.
XXXX a pozemok parc. č. X. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 565 m2 a parc. č. X.
XXXX/XX - záhady o výmere 122 m2 zrušil, uvedené nehnuteľnosti prikázal do výlučného vlastníctva
žalovaného a zároveň, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 106.220,- EUR.
Svoj návrh odôvodnil tým, že on ako aj žalovaný sú podielovými spoluvlastníkmi predmetných
nehnuteľností, každý v 1-ici. Nehnuteľnosť bola užívaná tak, že žalobca užíval poschodie rodinného
domu a žalovaný užíval prízemie. Pivničné priestory a dvor boli spoločné, každý z nás mal svoju garáž.

Nehnuteľnosť neužívam od roku 2001,keď ma žalovaný požiadal spolu aj so synom, že by mal záujem
o odkúpenie jeho podielu k predmetným nehnuteľnostiam. Už v minulosti medzi mnou a odporcom
dochádzalo k častým sporom, ktoré boli aj predmetom súdneho konania, v dôsledku čoho som sa
rozhodol stavať si novú nehnuteľnosť. Predmetné nehnuteľnosti neužívam a odo mňa nie je ani možnépožadovať, aby som so žalovaným zotrval v spoluvlastníckom vzťahu. Nakoľko nie je možné sa so
žalovaným dohodnúť chcem, aby súd konal v zmysle tohto návrhu, zrušil podielové spoluvlastníctvo a
to aj vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný a jeho syn býva v tejto nehnuteľnosti so svojou rodinou a aby

prikázal moju polovicu rodinného domu aj s pozemkom žalovanému a zároveň, aby ho zaviazal vyplatiť
mu 106.220,- EUR. Pre prípad, že by žalovaný namietal výšku odplaty žiadame, aby bolo vykonané
znalecké dokazovanie na určenie hodnoty domovej nehnuteľnosti.

2. Zároveň súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že žalovaný si podal svojim

návrhom doručeným súdu dňa 23. 05. 2014 vzájomný návrh, ktorým si uplatňoval na zaplatenie sumu
vo výške 29.873,90 EUR, ktorá mu vznikla z dôvodu investícií do predmetných nehnuteľností, ktoré
boli celkove v sume 59.747,80 EUR tak ako to vyčíslil v zmysle svojho podania doručeného súdu dňa
20. 02. 2014. Na uvedené súd poukazuje z toho dôvodu, že jednak nebude sa zaoberať dôkazmi,
ktoré preukazujú zhodnotenie nehnuteľnosti, nakoľko v tejto časti bolo konanie právoplatne zastavené
uznesením Okresného súdu Zvolen sp. zn. 8C/192/2010-398, ktoré sa stalo právoplatným dňa 23. 06.

2016 s tým, že zároveň už v tomto odstavci sa súd vyporiada s tou skutočnosťou, že právny zástupca
žalovaného na pojednávaní konanom dňa 27. 09. 2016 navrhol, aby súd nariadil znalecké dokazovanie
na zistenie investícií, pričom, keďže toto nebolo predmetom konania a ako súd poukázal v tejto časti už
bolo konanie právoplatne zastavené, z tohto dôvodu súd takéto dokazovanie nevykonal.
Zrejme návrh na vykonanie znaleckého dokazovania vo veci investícií právny zástupca žalovaného

navrhol aj z toho dôvodu, že sa asi neoboznámil s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.
k. 15Co/395/2014 zo dňa 29. 10. 2014, ktorým sa potvrdilo uznesenie Okresného súdu vo Zvolen č.
k. 8C/192/2010-337 s tým, že priamo na strane tri odstavec štyri sa uvádza, že z obsahu spisu je
nepochybné, že podaním zo dňa 22. 05. 2014 podal žalovaný vzájomný návrh, z ktorého vyplýva „týmto
teda voči navrhovateľovi uplatňujem vzájomný návrh na zaplatenie sumy vo výške 29.873,90 EUR,

zaplatenie ktorej mi vznikne ako nárok pri zániku podielového spoluvlastníctva a žiadam, aby mi túto
navrhovateľ uhradil do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o tomto mojom nároku“ a taktiež
uviedol,žezaplateniatejtosumysadomáhaztituluvynaloženýchnákladovnaopravyaúpravypredmetu
podielového spoluvlastníctva v dôsledku čoho došlo k zhodnoteniu spoluvlastníckeho podielu.
V odstavci štyri na strane tri predmetného uznesenia je jasne napísané, že odvolací súd sa stotožňuje

s dôvodmi uvedenými vo vzájomnom návrhu ako aj s citovanou judikatúrou, na ktorú poukazuje,
pretože o vyporiadaní zrušovacieho podielového spoluvlastníctva, ktoré vykonáva súd ako vyporiadanie
v širšom zmysle na návrh účastníka alebo na podklade vzájomného návrhu účastníka rozhoduje súd
samostatným výrokom rozsudku, nielen v rámci rozhodovania o náhrade za spoluvlastnícky podiel.
Pokiaľ súd rozhoduje o vyporiadaní v širšom zmysle slova o vynaložených investíciách nemôže

rozhodovať vo výroku o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Zároveň poukazuje, že
teda okresný súd správne vypočítal súdny poplatok. Na vyššie uvedené súd preto poukazuje, aby
bolo z uvedeného úplne jasné, aj pre žalovaného a jeho právneho zástupcu, že teda súd nevykonal
preto uvedený dôkaz na zisťovanie zhodnotenia nehnuteľností a investícií vložených žalovaným do
predmetných nehnuteľností, nakoľko uvedené nebolo predmetom konania a preto takýto dôkaz logicky

ani nemôže vykonať s tým, že aj uznesením 8C/192/2010-398 bolo právoplatne rozhodnuté o zastavení
konania o vzájomnom návrhu.

3. Súd na základe vykonaných dôkazov zistil nasledovný skutkový stav:

4. Súd z výpisu z katastra nehnuteľností LV č. XXXX, katastrálne územie F. zistil,
že vlastníkom stavby - budova na parc. č. XXXX/X, súp. č. XXXX a pozemkov parc. č. XXXX/X o výmere
565 m2 vedené ako zastavané plochy a nádvoria a pozemku na parc. č. XXXX/XX vedené ako záhrady
sú žalobca a žalovaný v 1-ici. Obidvaja účastníci uvedené nadobudli v roku 1992.

5. Súd z listinných dôkazov na stranách 21 až 54, ktoré boli pripojené k vyjadreniu
právneho zástupcu žalovaného zistil, že tieto listinné dôkazy sa týkajú zhodnotenia nehnuteľností,
pričom väčšina z nich pochádza z roku 2009 a 2010 s tým, že písomné vyjadrenie doručené
dňa 18. 02. 2011 sa odvoláva na predmetné dôkazy z dôvodu, že podľa nich v zmysle § 142
ods. 2 Občianskeho zákonníka z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada

spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku. Poukazujú na
to, že žalovaný má vyšší vek, teda takmer už 70 rokov a uvedenú nehnuteľnosť s manželkou užívajú
už 44 rokov od roku 1967. Zároveň poukazuje, že nemá finančné prostriedky na prípadné vyplatenienáhrady za prikázaný podiel navrhovateľovi a z tohto dôvodu nemôže v žiadnom prípade súhlasiť s tým,
aby boli nehnuteľnosti prikázané do jeho výlučného vlastníctva.

6. Súd z rozsudku Okresného súdu Zvolen sp. zn. 7C/78/1991-33 zo dňa 19. 05. 1992
zistil, že navrhovateľom v predmetnej veci bol C. I. (žalovaný) a odporcom N. I. (žalobca) s tým, že
výrokom tohto súdu bol odporca povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 3.737,-Kčs. V odôvodnení sa
uvádza, že uvedený spor sa týkal náhrady škody z titulu nákladov, ktoré mal v súvislosti s údržbou domu
navrhovateľ. Čo je podstatné v rámci uvedeného rozsudku, prečo tento rozsudok žalobca predložil je

tá skutočnosť, že chcel poukázať na zlé vzťahy žalobcu a žalovaného, pričom v odôvodnení sa ďalej
uvádza, že posledné tri roky sú medzi účastníkmi nezhody aj z toho dôvodu, že odporca sa nechce
starať o ich otca a musí sa o neho starať výlučne navrhovateľ. Hoci mu toto bolo nariadené cestou
Mestského národného výboru Zvolen, aby si plnil základnú povinnosť, ktorú má voči svojmu otcovi,
odporca to nerešpektoval. Nezhody medzi ním a odporcom sú aj ohľadom údržby spoločného domu,
nakoľko odporca sa odmieta podieľať na nákladoch a hoci sa so svojej časti domu odsťahoval neplatí za

kúrenie, nasťahoval si do svojej časti dievčatá na privát, ktoré sa nevhodným spôsobom správali. Žiadal
preto, aby sa odporca buď do domu nasťahoval alebo, aby sa o svoj dom staral a zaplatil mu polovicu
nákladov, ktoré mal so zakúpením uhlia, vody, dreva za roky 1989 až 1992. V odstavci dva na druhej
strane rozsudku sa zároveň uvádza, že odporca potvrdil nezhody medzi ním a navrhovateľom, avšak
tieto vyplývajú z toho, že jeho brat mu závidí to, že pracuje v zahraničí a tiež, že zdedil dom po tetkinej

matke. Náklady spojené s údržbou domu za rok 1990 zaplatil, pričom neplatil nič v roku 1991, pretože
mu navrhovateľ oznámil, že mu odreže rúry z ústredného kúrenia.

7. Súd z rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 2T/182/76 zistil, že týmto rozsudkom
bol C. I. (v našom návrhu žalovaný) odsúdený a to z dôvodu, že v pivnici rodinného domu (ide o

nehnuteľnosť tú istú, o ktorej sa jedná v tomto konaní) napadol svojho brata N. I., čím mu spôsobil
zranenia a pomliaždenia hrudníka a záhlavia vpravo malé odreniny čo si vyžiadalo dobu liečenia ako
aj práceneschopnosť 16 dní, teda inému úmyselne ublížil na zdraví. V odôvodnení sa uvádza, že
obžalovaný poprel, že by sa dopustil konania, ktoré sa mu viedlo za vinu. Priznal skutočnosť, že sa
pohádalsbratomažedošlomedzinimikústnemunedorozumeniu,alerozhodnehoneudrelaanikošeľu

neroztrhol.Poškodenýsivšetkovymyslelanajmäjehomanželka,pretožeobžalovanémuzávidia.Všetky
vystavené lekárske svedectvá sú falošné a košeľu si poškodený roztrhol sám, aby tam mal dôkaz voči
nemu. Čo sa týka odrenín, ak ich mal, mal ich zrejme od vriec so zemiakmi, ktoré v ten deň nosili.
Z výsluchu svedkov ako lekárov I.. Š. a I. Y., títo plne potvrdili svoje diagnózny, ktoré podali na
poškodeného N. I., pričom vzhľadom na odborné vyšetrenie a neurologický nález si práceneschopnosť

vyžadovala 16 dní. Súd na strane 3 odstavec 1 konštatuje, že po vykonanom dokazovaní a po vypočutí
svedkovsúdnedospelkzáveru,žebysaobžalovanýneboldopustiltrestnéhočinu,zaktorýbolžalovaný.
Práve naopak, všetky vykonané dôkazy hovoria o tom, že sa tohto konania v plnom rozsahu dopustil.

8. Súd z listu Národného výboru vo F. zo dňa 12. 01. 1976 adresovaného

C. I. (žalovanému) zistil, že bol vykonaný pohovor s jeho bratom a manželkou aj za jeho prítomnosti,
pričom bolo zistené, že nevraživosť medzi jeho rodinou a rodinou jeho brata trvá už dlhšie a pochádza
tak možno povedať z takých sporov, ktoré by sa dali riešiť aj iným spôsobom, pekným slovom a nie
nadávaním, poťažne aj fyzickým násilím jeden voči druhému.

9. Súd z listu zo dňa 14. 08. 1998 napísaného žalobcom adresovaného žalovanému
mal preukázané, že už tretíkrát sa nedohodli na odkúpení polovice jeho spoločného domu, nakoľko
žalovaný nie je ochotný zaplatiť trhovú hodnotu. Poukazuje tu žalobca na to, že od roku 1994 je jeho
polovica neobývateľná z dôvodu odpojenia ústredného kúrenia bez jeho súhlasu, hoci na nákladoch na
inštaláciu kúrenia na pevné palivo sa podieľal každý v 1-ici. Žiada tu žalobca žalovaného o uvedenie

ústredného kúrenia do pôvodného stavu. Taktiež poukázal na to, že je nútený hľadať si iného záujemcu,
ktorý s navrhovanou sumou bude súhlasiť.

10. Súd zo znaleckého posudku č. XX/XXXX vypracovaného znalcom V.. Z.
W. ohľadom zistenia všeobecnej hodnoty nehnuteľností ako aj možnosti reálnej deľby predmetnej

nehnuteľnosti a určenia charakteru nehnuteľnosti zistil, že celková hodnota nehnuteľností, ktorých
zrušenia sa žalobca domáha je vo výške 197.550,57 EUR. Zároveň čo sa týka určenia možnosti reálnej
deľby nehnuteľností, tento rodinný dom je možné rozdeliť na dve samostatné jednotky s príslušenstvom
a to byt č. 1 a č. 2. Uvedená nehnuteľnosť má spoločné chodby so schodiskom, z ktorých je prístup domiestnosti v suteréne bytu č. 1 na prízemí, ďalej do bytu č. 2 na prvom poschodí a do manzartovej izby
v podkroví a tiež je spoločný povalový priestor.
V rámci popisu stavby pod bodom 2.1.1 bolo zistené, že všetky podlažia sú prepojené interiérovým

schodiskom. V suteréne sa nachádza pivnica, kotolňa a ďalšie dve miestnosti. Jeden plynový kotol je
zdrojom vykurovania pre dom.

11. Súd z vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu k znaleckému posudku zistil, že oni
čo sa týka určenia sumy súhlasia s touto výškou hodnoty nehnuteľností, pričom však namietajú

skutočnosť, že príslušná správa katastra vlastníctvo osôb k bytom v rodinných domoch nezapisuje,
zapisuje sa len vlastníctvo k bytom v bytových domoch podľa zákona 182/1993 Zb. Zároveň poukazujú
nato,ženesúhlasiatedasostanoviskomznalkyne,žejemožnáreálnadeľba,nakoľkoznaleckýposudok
nerieši v prípade reálnej deľby spôsob dodávky vody, elektriny, odvod kanalizácie, rozdelenie dvorovej
časti, rozdelenie nehnuteľnosti v časti záhrad, okrem iného tiež ani otázku kotolne, ktorá je pričlenená
k bytu č. 1 a teda nie je zodpovedané ako by bolo zabezpečené vykurovanie bytu č. 2.

12. Súd z písomného vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu doručeného súdu dňa 26.
03. 2014 okrem iných skutočností zistil, že čo sa týka vyplatených peňazí vo výške 650.000,- Sk synom
žalovaného H. I., tento do dnešného dňa bez jeho súhlasu užíva jeho spoluvlastnícky podiel (býva v
byte, ktorý v minulosti chcel odkúpiť v uvedenej nehnuteľnosti). Nikdy sa toto nezrealizovalo.

13. Súd z vyjadrenia žalobcu na pojednávaniach zistil, že už pred podaním návrhu mal
spory s bratom a aj z tohto dôvodu neužíval predmetnú nehnuteľnosť, pretože tento ho fyzicky napádal
a bál sa tam aj chodiť. Ohľadom tohto boli aj spory na súde, pričom ak by uvedenú nehnuteľnosť
súd prisúdil jemu, on je ochotný brata vyplatiť takou istou sumou akej sa domáha. Na pojednávaní

konanom dňa 06. 11. 2013 uviedol, že ich vzťahy sú dlhodobo a vážne narušené a on nemôže v tej
nehnuteľnosti bývať a preto žiada, aby súd rozhodol tak ako to navrhol jeho advokát (že zruší podielové
spoluvlastníctvo a prikáže za náhradu nehnuteľnosť žalovanému) s tým, že aj pri samotnej ohliadke, keď
sa robil znalecký posudok sa s bratom nepohodol a tento ukazoval na neho, že ho zastrelí.

14. Žalovaný na pojednávaniach uviedol, že on s bratom nevychádzal zle a nie je
pravdou, že keď bol teraz na ohliadke so znalcom, že by ho nejako vyháňal. Zo strany žalobcu mu bola
spôsobená škoda na tomto dome, v ktorom je on v súčasnosti a to tým, že on mu pootváral okná a vtedy
mrzlo a vymrzlo aj kúrenie.
Čo sa týka pojednávania konaného dňa 01. 04. 2014 tu sa žalovaný vyjadroval k nákladom, ktoré si

uplatnil vzájomným návrhom, avšak vzhľadom na to, že konanie o tom bolo právoplatne zastavené,
súd na toto nebude poukazovať.

15. Právny zástupca žalobcu na pojednávaniach uviedol, že žiadajú, aby bolo
spoluvlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam zrušené a žalovaný bol zaviazaný zaplatiť žalobcovi

podiel na vyporiadanie s tým, že nehnuteľnosti by boli prikázané do vlastníctva žalovaného. Čo sa
týka vzájomných vzťahov žalobcu a žalovaného, jeho klient uvedenú nehnuteľnosť neužíval aj z toho
dôvodu, že pôvodne sa domnieval, že jeho podiel odkúpi syn, ktorý tam bude aj bývať a taktiež tam
býva aj v súčasnosti. Vo veci možného rozdelenia nehnuteľnosti na bytové jednotky poukázal, že
tieto by nemohli byť zapísané na liste vlastníctva a znalkyňa sa nevyporiadala s viacerými otázkami,

najmä čo sa týka dodávky vody, elektriky, kanalizácie, rozdelenia jednotlivých bytov a tiež sa nerieši
celkove otázka pozemkov a to prístupu k tomuto domu a záhrady. Dôležitým faktorom je tá skutočnosť,
žesprávaniesaúčastníkovmedziseboujevtakomrozpore,žebydošlokrôznymfyzickýmnapadnutiam
alebo iným skutočnostiam, na čo už poukázali predtým a do dnešného dňa sa tieto vzťahy medzi
účastníkmi neupravili. Poukazujú na ich podanie zo dňa 19. 04. 2011. Rozsudky, ktoré poukazujú na

vzťah účastníkov sú staršieho dáta, avšak tento vzťah medzi účastníkmi sa ani počas tejto doby, možno
dvadsiatich rokov, nijakým spôsobom nezlepšil a stále je na takomto bode. Účastníci aj v rámci tohto
konania majú voči sebe nevraživý postoj, čo môže vidieť aj súd. Čo sa týka výplaty ich podielu súhlasia s
vyplatením podľa znaleckého posudku, ktorý bol určený na sumu 197.550,- EUR a teda polovicu z tohto
žiadajú vyplatiť. Podľa neho nikto nemôže nútiť žalobcu, aby zotrval v podielovom spoluvlastníctve so

žalovaným s tým, že sú tu dlhodobo narušené vzťahy medzi spoluvlastníkmi uvedenej nehnuteľnosti.
Okrajovo súd poukazuje aj na to, že sa vyjadroval aj k investíciám, ktoré sú podľa neho premlčané.

16. Právny zástupca žalovaného na pojednávaniach poukázal na to, že žiadajú, aby súdnávrh zamietol a nevyporiadal toto spoluvlastníctvo, nakoľko žalovaný žil v dome vyše 20 rokov a
on v súčasnosti nemá kde inde bývať. Podľa nich sú aj tak prípady, že dôjde k vyporiadaniu až po
smrti toho účastníka, ktorý je vlastníkom určitého podielu. Ak by však súd nepristúpil na túto možnosť

žiadajú, aby došlo k reálnej deľbe nehnuteľností s tým, že táto by sa nedala vertikálne rozdeliť, ale
horizontálne a každá bytová jednotka by mala samostatný vchod. Toto navrhuje z toho dôvodu, že
jeho klient v prípade, keby došlo k zrušeniu podielového spoluvlastníctva a prisúdeniu podielu žalobcu
jemu žalovaný by nemal na vyplatenie podielu finančné prostriedky. Podľa nich Občiansky zákonník
hovorí v akom poradí je možné vyporiadať podielové spoluvlastníctvo, pričom aj zo znaleckého posudku

vyplýva, že je možné uvedenú nehnuteľnosť rozdeliť. V rámci záverečnej reči poukázal na to, že ide o
krásny, jedinečný, dokonca kvázi učebnicový príklad toho kedy by sa mala aplikovať zásada a aplikovať
spôsob ako naložiť s podaným návrhom na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
spôsobom, kedy sú napriek danému návrhu a napriek zásade, že nikoho nemožno držať v podielovom
spoluvlastníctve a nútiť, aby v ňom zotrval, takéto spoluvlastníctvo nezruší a nevyporiada. Tak žalobca
ako aj žalovaný sú osobami vo vyššom veku, avšak žalobca spoločnú nehnuteľnosť opustil pred

viac ako 25 rokmi a nejaví o ňu žiadny záujem. Preto jeho prvý návrh ako rozhodnúť je nezrušiť a
nevyporiadať podielové spoluvlastníctvo a v takomto prípade by si neuplatnili trovy konania a právneho
zastúpenia. Druhý návrh je alternatívny k tomu prvému a vychádza zo znaleckého posudku podaného
V.. W. č. XX/XXXX, ktorá skonštatovala, že je možné spoločnú nehnuteľnosť pri eventuálnom zrušení
podielového spoluvlastníctva rozdeliť, o čom hovorí aj Občiansky zákonník ak je to možné tak práve

tento postup je vždy ako prvý. Nevidí reálny ekonomický dôvod, ktorý by bránil rozdeleniu spoločnej
nehnuteľnosti, ktorá v zásade je a bola reálne a skutočne rozdelená už v čase, keď ju spolu užíval
samotný žalobca a keď toto užívanie kontinuálne nejakým spôsobom umožnil synovi žalovaného a proti
tomuto užívaniu namietol až neskôr v priebehu tohto konania podaním žaloby pod sp. zn. 17C/108/2014,
že nesúhlasí s tým, aby daný človek H. I. so svojou manželkou predmetnú nehnuteľnosť vôbec užíval.

Čo sa týka návrhu, aby sa zrušilo podielové spoluvlastníctvo a žalovaný bol zaviazaný vyplatiť hodnotu,
ktorú by nadobudol vyslovene nesúhlasíme, pretože tak ako nemožno nútiť žalobcu, aby zotrval v
podielovom spoluvlastníctve tak nemožno ani nanútiť vlastnícke právo k celku samotného žalovaného
a on jednoducho nechce, aby dostal spoluvlastnícky podiel žalobcu do výlučného vlastníctva, pretože
keby to tak bolo musel by vyplatiť nejakú takúto sumu a jednoducho toto nemá z čoho. Poukazuje ďalej

na zveľaďovanie nehnuteľnosti žalovaným. Z opatrnosti tvrdí, že polovica sumy, ktorú stanovil znalecký
posudok nie je sumou, ktorá by spravodlivo prináležala žalobcovi titulom vyporiadania podielového
spoluvlastníctva, keďže v tejto sú zahrnuté aj preukázateľné investície, ktoré vložil žalovaný. Z opatrnosti
ešte by chcel dopracovať znalecký posudok vo veci aká bola hodnota spoločnej nehnuteľnosti bez takto
vložených investícií.

17. Podľa § 136 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. (ďalej len Občiansky zákonník) vec
môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.

18. Podľa § 139 ods. 1 Občianskeho zákonníka z právnych úkonov týkajúcich sa

spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne.

19. Podľa § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka o hospodárení so spoločnou vecou
rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa

väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.

20. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak nedôjde k dohode, zruší
spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na
veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za

primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla
účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec
žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

21. Podľa § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka z dôvodov hodných osobitného zreteľa

súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a
rozdelením výťažku.

22. Podľa § 149 zákona č. 160/2015 Z. z. (ďalej len Civilný sporový poriadok)prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie
skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na
vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

23. Podľa § 150 ods. 1 Civilného sporového poriadku strany majú povinnosť pravdivo
a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

24. Podľa § 151 ods. 1 Civilného sporového poriadku skutkové tvrdenia strany, ktoré

protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

25. Podľa § 151 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak strana poprie skutkové
tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových
okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

26. Podľa § 185 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd rozhodne, ktoré z
navrhnutých dôkazov vykoná.

27. Podľa § 187 ods. 2 Civilného sporového poriadku dôkazným prostriedkom je
najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka.

Ak nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.

28. Podľa § 191 ods. 1 Civilného sporového poriadku dôkazy súd hodnotí podľa svojej
úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada
na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

29. Podľa § 215 ods. 2 Civilného sporového poriadku skutkový stav sa zisťuje
procesným postupom podľa tohto zákona.

30. Čo sa týka prejednávanej veci súd sa musí predovšetkým vysporiadať s tými

dôvodmi, ktoré boli namietané najmä zo strany žalovaného. V prvom rade sa bude zaoberať návrhom
právneho zástupcu žalovaného, aby súd podielové spoluvlastníctvo nezrušil a nevyporiadal tak ako
na to poukázal právny zástupca žalovaného, že ide o krásny, jedinečný, dokonca kvázi učebnicový
príklad toho kedy by sa mala aplikovať zásada a aplikovať spôsob ako naložiť s podaným návrhom
na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. K uvedenému súd poukazuje na to, že

názor právneho zástupcu žalovaného je absolútne nesprávny, pretože podmienkou pre nezrušenie a
nevyporiadanie spoluvlastníctva je tá podmienka, že vec nemožno vyporiadať rozdelením veci. V tomto
prípade však samotný právny zástupca žalovaného vo viacerých svojich vyjadreniach poukazuje na
to, že zo znaleckého posudku vypracovaného V.. Z. W. č. XX/XXXX viackrát poukázal, že uvedenú
nehnuteľnosť je možné vyporiadať tým spôsobom, že ju súd rozdelí do podielov žalobcu a žalovaného a

zároveňsamozrejmektomutopoukázalajvosvojejzáverečnejrečinaposlednompojednávaní.Vrámcu
judikatúry súd poukáže na tie judikáty, ktoré sa zaoberali nezrušením a nevyporiadaním podielového
spoluvlastníctva z dôvodov hodných osobitného zreteľa so zameraním na to, že v prípade ak je možné
vec rozdeliť a týmto spôsobom vyporiadať podielové spoluvlastníctvo, tak súd nemôže vyhovieť návrhu
na nezrušenie a nevyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Jedná sa napr. o uznesenie Krajského

súdu v Prahe sp. zn. 11Co 183/85, R 41/1988, ďalej rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp.
zn. 3Cz 9/89, R 46/91.
Zároveň v zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk (ktorá vychádza od roku 1949) R 1/1989 na strane
5 odstavec 5 a 6 sa uvádza, že vysoký vek podielového spoluvlastníka nie je spravidla bez ďalšieho
dostatočným dôvodom pre zamietnutie návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva

podľa § 142 ods. 2, ak sa podielový spoluvlastník, proti ktorému návrh smeruje podstatne podieľa
na vyvolávaní nezhôd medzi spoluvlastníkmi, alebo iným obdobným spôsobom koná v rozpore s
pravidlami spolužitia a rovnako v prípadoch, v ktorých by len vysokým vekom podielového spoluvlastníka
bolo odôvodnené zamietnutie návrhu. Súd k uvedenému poukazuje na to, že absolútne by nebolo
spravodlivé, aby súd nevyporiadal a nezrušil podielové spoluvlastníctvo z dôvodov, na ktoré poukazoval

žalovaný prostredníctvom predovšetkým právneho zástupcu a to, že on v tomto dome žije vyše 40 rokov,
že má vysoký vek a iné skutočnosti s tým, že súd mal jednoznačne preukázanú tú skutočnosť, že aj
žalovaný sa správa takým spôsobom, ktorý odporuje pravidlám a zásadám občianskeho spolunažívania
a nesnaží sa uvedenú situáciu, aspoň súdu to žiadnym spôsobom nebolo konkrétne preukázané,vyriešiť, aby došlo k zlepšeniu vzťahov medzi ním a žalobcom. Okrajovo k tomuto súd musí poukázať aj
na to, že tak ako právny zástupca žalovaného vo svojej záverečnej reči poukázal, že na tunajšom súde
prebieha aj konanie voči H. I., teda synovi žalovaného pod sp. zn. 17C/108/2014 ani z takéhoto konania

samozrejme sa nemôžu zlepšiť vzťahy medzi ním a žalobcom, keďže v súčasnosti jeho syn obýva, užíva
nehnuteľnosti, ktoré sú v podielovom spoluvlastníctve žalobcu a žalovaného a to bez právneho dôvodu,
pričom súdu nebol predložený nejaký zmluvný základ tohto bývania, čo určite neprispieva k zlepšeniu
vzťahov medzi účastníkmi. Je len samozrejmé, že takéto správanie aj žalovaného nie je správaním
hodným osobitného zreteľa a že by boli výlučne len zo strany žalobcu zapríčinené zlé vzťahy medzi

účastníkmi konania.

31. Čo sa týka vyjadrenia právneho zástupcu žalovaného, že v prípade ak by súd
nezamietol návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, aby ho vyporiadal tým
spôsobom, že nakoľko zo znaleckého posudku je možné tieto nehnuteľnosti rozdeliť, aby časť
nehnuteľností prikázal žalovanému a časť žalobcovi. K tomuto súd musí poukázať na to, že takéto

rozdelenie, hoci právna prax a judikatúra v prípadoch ak je možné reálne rozdelenie vyporiadavanej
veci, tak má to vyporiadať spôsobom podľa veľkosti podielov súd má za to, že vzhľadom na vzťahy
medzi účastníkmi takéto rozdelenie nehnuteľností nie je účelné. Súd tak ako vyššie poukázal, vzťahy
medzi žalobcom a žalovaný sú tak vážne narušené, že dokonca ani počas šesť ročného trvania sporu
nedošlo k zlepšeniu týchto vzťahov a ani nebolo prezentované zo strany žalovaného, že by tento sa

pokúšal o ich zlepšenie. Predovšetkým súd má za to, že nie je možné povýšiť rozdelenie majetku nad
ochranu zdravia a života niektorého z podielových spoluvlastníkov. Súd zo znaleckého posudku ako
aj z vykonaných dôkazov a to najmä z fotografií poukazuje na to, že vchod do uvedenej predmetnej
nehnuteľnosti domu je jeden, pričom do jednotlivých bytových jednotiek ako aj podkrovia vedie len
jedno schodisko a nedalo by sa, aspoň za súčasnej situácie, zabrániť, aby sa podieloví spoluvlastníci

nestretávali, pričom pri ich stretávaní samozrejme, tak ako to bolo poukázané, by mohli vznikať konflikty
a dokonca by mohlo dôjsť aj k ublíženiu na zdraví. Taktiež, nielen čo sa týka vchodu do samotného
domu, ale aj dvor je v tomto prípade spoločný, záhrada je spoločná a nebolo preukázané, že by sa
aj ostatné nehnuteľnosti a to predovšetkým dvor a záhrada dali tak odčleniť, že by nedochádzalo k
stretu podielových spoluvlastníkov medzi sebou čím by sa zamedzilo možnosti vyvolávania konfliktov.

V samotnom vyjadrení na pojednávaní konanom dňa 06. 04. 2011 právny zástupca žalobcu ako aj
samotný žalobca uviedol, že by bol ochotný vyplatiť žalovanému sumu za vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva. Z tohto jednoznačne vyplýva tá skutočnosť, že účastníci ako podieloví spoluvlastníci
nemôžu vedľa seba žiť, stretávať sa, pretože takéto stretávanie nie je akceptovateľné z hľadiska
vyššieho princípu ochrany života a zdravia oproti majetkovému princípu.

Zároveň súd však poukazuje aj na judikatúru v tom zmysle, že reálne rozdelenie stavby je v zásade
možnéatolenvtedy,akvzniknúnazákladestavebnýchúpravvykonanýchpodľapredpisovostavebnom
konaní samostatné budovy (R 108/1967). Nie je teda prípustné delenie podľa poschodí a ich častí
(horizontálne delenie, tak ako je to v našom prípade), ale len vertikálne delenie a to tak, že výsledkom
deliacich stavebných úprav bude existencia samostatnej veci.

Podľa rozsudku NS ČR z 27. 05. 2004 sp. zn. 22Cdo 629/2004 reálne rozdelenie stavby je možné len
vtedy, ak na základe stavebných úprav urobených podľa stavebných predpisov vzniknú samostatné
veci, pričom samostatnosť týchto vecí je daná aj ich funkčnosťou. Na reálne rozdelenie stavby na
dve alebo viac samostatných vecí rozdelenie stavebnej parcely geometrickým plánom nestačí. Stavbu
možno rozdeliť len vertikálne. Aj na základe tejto skutočnosti, že uvedená stavba by sa mohla deliť len

horizontálne a nie vertikálne, tak ako na to poukázali aj vyššie uvedené judikáty, tak aj z tohto dôvodu súd
nemohol pristúpiť a vyhovieť návrhu, na ktorý poukazoval právny zástupca žalovaného, že je potrebné
uvedené podielové spoluvlastníctvo rozdeliť medzi účastníkov, avšak tak ako súd poukázal dôležitejšie
v tomto prípade boli faktické a reálne zlé vzťahy medzi účastníkmi konania čo by v konečnom dôsledku
mohlo vyvolať až ohrozenie na zdraví a živote niektorým z podielových spoluvlastníkov.

32. Čo sa týka náhrady za vyporiadanie podielového spoluvlastníctva a poukazovanie
právneho zástupcu žalovaného, že jeho klient nemá na vyplatenie podielu žalobcovi také finančné
prostriedky má súd za to, že keďže iným spôsobom a to aj za pričinenia v rámci správania sa žalovaného
nebolo možné rozhodnúť inak, podľa súdu bola znaleckým posudkom stanovená hodnota nehnuteľnosti,

ktorá nebola žiadnym spôsobom spochybnená právnym zástupcom žalovaného. Tvrdenie, že ide o
vyššiuhodnotu,resp.tvrdenie,žejepotrebnéskúmaťhodnotunehnuteľnostibezinvestíciížalovanéhoje
právne irelevantné z toho dôvodu, že čo sa týka tej skutočnosti, že podľa neho je hodnota nehnuteľnosti
určená v zmysle znaleckého posudku vyššia ako je reálna neprodukoval žalovaný žiadne dôkazy. Každýúčastník si musí uvedomiť tú skutočnosť, že nestačí len tvrdiť nejaké skutočnosti, ale je potrebné
tieto skutočnosti aj doložiť predmetnými dôkazmi. Samotný znalecký posudok jednoznačne preukázal
hodnotu nehnuteľnosti a to vo výške 197.550,57 EUR z čoho polovica predstavuje sumu 98.775,28 EUR.

Takto určená hodnota je podľa súdu v súčasnosti nepopierateľná a hodnoverne preukázaná.
Okrajovo však súd musí poukázať aj na to, že žalovaný sa vo vzťahu k spoločnej nehnuteľnosti vo
veci jej vyporiadania správal pomerne nezodpovedne, nakoľko ako už súd poukázal len samotný spor
trval skoro šesť rokov, pričom už pred týmto súdom si mohol a mal byť vedomý tej skutočnosti, že
predsabudemusieťnejakýmspôsobomdôjsťkvyporiadaniutohtopodielovéhospoluvlastníctvaaniepo

šiestich rokoch začať tvrdiť, že on s týmto nepočítal a že nemá na vyplatenie náhrady za spoluvlastnícky
podiel. Zároveň je nepochopiteľná aj tá skutočnosť, že syn žalovaného H. I. sa najprv chcel dohodnúť
so žalobcom, avšak možno len pre malé nezhody a skôr osobnú nevraživosť medzi účastníkmi k
takejto dohode nakoniec nedošlo čím by sa mohol celý problém vyriešiť. Nakoľko však k tomuto do
vynesenia rozsudku nedošlo súd rozhodol tak, že podielové spoluvlastníctvo zrušil, prikázal celú veci do
výlučného vlastníctva žalovaného a tohto zaviazal na zaplatenie sumy 98.775,28 EUR z titulu náhrady

za spoluvlastnícky podiel.

33. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov
konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

34. Zároveň súd rozhodol aj o trovách konania a to tým spôsobom, že nakoľko
vyhovel návrhu žalobcu priznal mu právo na náhradu trov konania vo výške 100%.
§ 136 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb.
§ 139 ods. 1, 2 zák. č. 40/1964 Zb.
§ 142 ods. 1, 2 zák.č. 40/1964 Zb.

§ 149 zák. č. 160/2015 Z. z.
§ 150 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z.
§ 151 ods. 1, 2 zák. č. 160/2015 Z. z.
§ 185 ods. 1 zák.č. 160/2015 Z. z.
§ 187 ods. 2 zák. č. 160/2015 Z. z.

§ 191 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z.
§ 215 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z.
§ 255 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne (§ 362 C. s. p.).

Podanie urobené v listinnej podobe treba doložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa
jeden rovnopis prílohy mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis
s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh súd vyhotoví kópie podania na trovy

toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 C. s. p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných záležitostiach (§ 127 ods. 1 C. s .p.) uviesť proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 C. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu

nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov); ak ide o
rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia sa dáva podľa § 376 C. m. p.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 389 ods. 1, 2 C. s. p.,t. j.

1.odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší len ak:a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala je patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno

napraviť v konaní pred odvolacím súdom,
c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy,
ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo
d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané zanikli alebo ak také dôvody
neexistovali.

2.ak sú dané odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolací súd zruší odvolaním napadnuté
rozhodnutie vo veci samej, zároveň zruší aj právoplatné uznesenie, ktoré rozhodnutiu vo veci samej
predchádzalo.