Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. marec 2021

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Cob/25/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1518205743
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 03. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Zelenák
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1518205743.2

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu
JUDr.MartyŠašinkovejaJUDr.ĽubiceKriškovejvprávnejvecižalobcuGlobalExchangePayments,SE,
Stará Vajnorská č. 11, 831 04 Bratislava, IČO: 47 526 661, práv. zast. Advokátska kancelária Mgr. Karol
Haťapka, s.r.o., Vretenová 4 841 04 Bratislava - Karlova Ves, IČO: 46 606 122, proti žalovaným 1/ K.. Y.
F., W.. X.X.XXXX, Q. XXX/XX, XXX XX U. T. Y., práv. zast. Mgr. Alicou Mendlovou, advokátkou, Riečna

2, 811 02 Bratislava, 2/ Y.. Y. Z., W.. XX.X.XXXX, Č.. T. XXX/X, XXX XX F., práv. zast. Mgr. Jurajom
Berčom,advokátom,Zimná59,05201SpišskáNováVes,onávrhužalobcunanariadenieneodkladného
opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Malacky č.k. 10Cb/4/2020-332 zo dňa
11.1.2021, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Malacky č.k. 10Cb/4/2020-332 zo dňa 11.1.2021
p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia
zamietol. V odôvodnení súd uviedol, že dňa 5.1.2021 žalobca doručil súdu návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia, ktorým sa voči obom žalovaným opätovne domáhal uloženia rovnakých
obmedzení ako prvým návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, a to povinnosti žalovaného
1/ zdržať sa akéhokoľvek nakladania s pohľadávkami vyplývajúcimi z Rámcovej zmluvy o vývoji a

poskytovaní programátorských činností uzatvorenej 29.1.2016 medzi žalobcom a žalovaným 1/ a
uloženia povinnosti žalovanému 2/ zdržať sa akéhokoľvek nakladania s pohľadávkami z Rámcovej
zmluvy o vývoji a poskytovaní programátorských činností uzatvorenej dňa 29.1.2016 medzi žalobcom
a žalovaným 2/, vrátane prislúchajúcich listín označených ako Uznanie dlhu a zmeniek č. 201602, č.
201603, č. 201604, č. 201605, č. 201606, č. 201608, č. 201609, č. 201610, č. 201611, č. 201612
vystavených žalobcom, do právoplatného rozhodnutia o veci samej.

2. Žalobca návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odvodzoval od toho, že žalovaní majú
snahu uzatvoriť „umelú dohodu“ s treťou osobou - R. Y., ktorý bol do roku 2016 konateľom viacerých
spoločností, v ktorých bol konečným užívateľom M. M.. R. Y. zneužil svoje postavenie a viacero
spoločností nechal zlikvidovať zlúčením so spoločnosťou MA ADVISORS s.r.o. IČO: 47 467 304,
cieleným konaním zanikla aj táto spoločnosť bez právneho nástupcu likvidáciou z úradnej povinnosti pre

neexistenciu sídla a konateľa dňa 19.10.2017. Podľa názoru žalobcu išlo o trestnú činnosť, hoci OČTK
boli iného názoru, žalobca uviedol, že zrejme z dôvodu, že R. Y. ako bývalý policajt mal nadštandardné
vzťahy so svojím švagrom a inými vo vysokej pozícii PZ SR, podľa všetkého v NAKA. Zároveň R.
Y. zneužil postavenie konateľa a voči konečnému užívateľovi výhod M. M. podal návrh na konkurzné
konanie pre neexistujúcu pohľadávku spoločnosti BERAGO, s.r.o., IČO: 46 474 587, ktoré nebolo
doposiaľ skončené. Po jeho odvolaní nový konateľ vydal vyhlásenie, že voči M. M. spoločnosť nemá

žiadnu pohľadávku. Medzi zlúčenými spoločnosťami bola aj spoločnosť jobjob s.r.o., IČO: 43 867 472,
kde spreneveril sumu 300.000,- EUR a zároveň znemožnil plnenie poskytnutého úveru, čím spoločnosťprišla aj o ďalšiu nehnuteľnosť, byt v hodnote 330.000,- EUR na Leškovej ulici č. 3A v Bratislave.
Menovaný pri zlúčení vydal „fiktívne“ čestné vyhlásenie, že koná v mene majoritného akcionára, čo si ani
notárneoveril,ktorýjeokreminéhoznámyprávenekalýmzlučovanímfiriem.Žalobcatvrdí,žeR.Y.podľa

zistených skutočností ponúkol pomoc žalovaným po tom, čo sa dozvedeli o „úmysle súdom schváleného
petitu“, aby mu svoje pohľadávky postúpili, resp. jemu blízkej osobe tak, aby pohľadávku nebolo možné
pri prípadnej výhre vzájomne započítať. Podľa žalobcu k takej dohode nedošlo preto, že žalovaní si
zatiaľ nie sú istí „dobromyseľným nekonaním“ R. Y. a hľadajú spôsob, aby mali k pohľadávke, prípadne
výťažku z nej, prístup a bola v ich dispozičnej sfére. Podľa žalobcu existuje dokonca podozrenie, že

by taká zmluva mohla byť antidatovaná. Žalobca dôvodil, že zatiaľ neprišlo k oznámeniu o postúpení
pohľadávky, ak k tom dôjde, už nebude možné neodkladné opatrenie vydať a prejednávaná vec stratí
pre žalobcu svoj význam a záujem ďalej viesť tento spor, ktorý je protihodnotou za vykonané úkony
žalovaných ako orgány spoločnosti žalobcu.

3. Súd prvej inštancie po posúdení v poradí už druhého návrhu na nariadenie neodkladného oparenia

dospel k záveru, že takémuto návrhu nie je možné vyhovieť, a to v zásade z rovnakých dôvodov,
ako vyplývajú z uznesenia č.k. 10Cb4/2012-274 zo dňa 16.11.2020. Súd uviedol, že žalobca sa voči
žalovaným vo veci samej domáha určenia neplatnosti právnych úkonov (Rámcových zmlúv o vývoji
a poskytovaní programátorských činností uzatvorených 29.1.2016 so žalovaným 1/ a žalovaným 2/ a
Uznania dlhu zo dňa 12.2.2016) a zaplatenia peňažnej pohľadávky a žiada obmedziť žalovaných v

nakladaní s pohľadávkami z týchto Rámcových zmlúv. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
žalobca podal z dôvodu, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán až do právoplatného
rozhodnutia vo veci tak, aby žalovaní nenakladali s pohľadávkami z právnych úkonov, o ktorých platnosť
sa strany sporia. Sledovaný účel teda v zásade nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, avšak
i napriek tomu súd posúdením návrhu dospel k záveru, že žalobca neosvedčil splnenie podmienok pre

nariadenie neodkladného opatrenia. Žalobca ani v druhom podanom návrhu ničím neosvedčil žiadnu
z ním tvrdených skutočností vo viazanosti na prejednávanú vec sp. zn. 10Cb/4/2020, z ktorej by
mala vyplynúť nevyhnutnosť dočasnej úpravy pomerov sporových strán. Z obsahu návrhu vyplýva opis
udalosti, ktoré sa mali uskutočniť v priebehu rokov 2016, 2017 a popísané skutočnosti sa týkajú iných
podnikateľských subjektov, tieto subjekty nie sú sporovými stranami v prejednávanej veci a neexistuje vo

vzťahu k prejednávanej veci žiadna súvislosť (MA ADVISORS s.r.o., BERAGO s.r.o.). Pokiaľ sa žalobca
dovoláva personálneho prepojenia s prejednávanou vecou u osôb M. M., R. Y., z návrhu nevyplýva
akákoľvek súvislosť konania označených fyzických osôb v právnych vzťahoch tretích subjektov v r.
2016, 2017 s prejednávanou vecou a právnym vzťahom žalobcu a žalovaných, ktorý je predmetom
konaniavovecisamej.Špekuláciežalobcutýkajúcesamotivácietýchtoosôbvinýchprávnychvzťahoch,

ako aj týkajúce sa výsledku trestného konania vedeného v inej nesúvisiacej veci, nijako neosvedčujú
nevyhnutnosť neodkladného opatrenia vo veci sp. zn. 10Cb/4/2020. Jediným dôvodom požadovaného
obmedzenia,ktorésaviaženaprejednávanúvec, súsubjektívneaničímneosvedčenétvrdeniažalobcu,
podľaktorýchmalR.Y.údajneponúknuťpomocžalovaným,ktorámalaspočívaťvponukenapostúpenie
ich pohľadávok (ktorých zaplatenie ale nie je predmetom konania v súdenej veci) a malo sa tak stať s

pohnútkou,abypohľadávkynebolomožnépriprípadnejvýhre(zrejmežalobcuvtomtokonaní)vzájomne
započítať. Žalobca napokon tvrdil, že k dohode medzi žalovanými a R. Y. neprišlo z dôvodu zrejme
nedôvery žalovaných v dobromyseľné konanie R. Y. a napokon tvrdil, že v prípade, že by napokon prišlo
k uzatvoreniu zmluvy, existuje „veľké“ podozrenie, že by taká zmluva mohla byť antidatovaná.

4. V odôvodnení ďalej konštatoval, že nakoľko ide už v poradí druhý návrh žalobcu na nariadenie
neodkladného opatrenia, súd považoval za potrebné priamo a bez okolkov na adresu žalobcu
konštatovať, že takto prezentované špekulatívne úvahy strany sporu nemajú miesto v kontradiktórnom
súdnom konaní, a to ani pri rešpektovaní nižších nárokov na postup súdu pri hodnotení
najvýznamnejších skutočností pre rozhodovanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Aj

keď súd pri zisťovaní najvýznamnejších skutočností pre rozhodnutie nemusí dbať na všetky formality,
ako je to pri dokazovaní vo veci samej a postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na
všetky okolnosti javí ako hodnoverná, za osvedčenú skutočnosť nie je možné považovať subjektívne
hodnotiace úsudky žalobcu („išlo o trestnú činnosť, hoci OČTK boli iného názoru, zrejme z dôvodu,
že R. Y. ako bývalý policajt mal nadštandardné vzťahy v Národnej kriminálnej agentúre“); špekulatívne

úvahy o prípadnom možnom postupe protistrany („žalovaní majú snahu urobiť umelú dohodu s R. Y.“,
„existuje dokonca veľké podozrenie, že by taká zmluva mohla byť antidatovaná“), a dokonca pohnútke
protistrany a tretej osoby (R. Y.), spočívajúcej v tvrdenej snahe postúpením pohľadávok zabrániť
žalobcom plánovanému započítaniu. Zákonná úprava vyžaduje, aby navrhovateľ súdu minimálneosvedčil základné skutočnosti, a to vždy vo viazanosti na konkrétnu prejednávanú vec, osvedčenie
znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti
(teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Žalobca však žiadnu z tvrdených skutočností (uzatvorenie

zmluvy o postúpení pohľadávok v úmysle vyhnúť sa započítaniu vzájomných pohľadávok) nielenže
neosvedčil, ale z návrhu vyplýva, že k takýmto úkonom ani neprišlo a dokonca zrejme ani nepríde pre
tvrdenú nedôveru žalovaných v dobromyseľnosť budúceho (tvrdeného) nadobúdateľa. Pokiaľ žalobca
dôvodí, že ak príde k oznámeniu o postúpení pohľadávok, prejednávaná vec stratí pre žalobcu význam a
žalobca stratí záujem ďalej viesť tento spor, súd dal do pozornosti žalobcu, že predmetom konania sp.zn.

10Cb/4/2020 však nie je nárok žalovaných na zaplatenie pohľadávok z rámcových zmlúv (voči ktorým
by mohol v prípade úspechu žalobca započítať tvrdenú uplatnenú protipohľadávku). Súd nemal za
osvedčenú naliehavosť potreby bezodkladnej úpravy pomerov strán ani nemal za osvedčenú existenciu
takého protiprávneho konania žalovaných, v dôsledku ktorého bezprostredne hrozí žalobcovi ujma na
jeho právach.

5. Súd prvej inštancie poukázal ďalej na dôvody uvádzané žalobcom, ktoré napokon spochybňujú nárok
žalobcu vo veci samej, ak žalobca tvrdil, že postúpením pohľadávok žalovanými sa zmarí možnosť
ich plnenia formou zápočtu ako jednostranného úkonu zo strany žalobcu voči nároku na plnenie (ktorý
uplatnil ako „alternatívny“ petit), potom sú jeho skutkové tvrdenia vo vzťahu k nároku vo veci samej
významne nekonzistentné z tohto dôvodu: ak nároky žalovaných z rámcových zmlúv žalobca neuznáva,

potom nie je zrejmé, prečo pohľadávky žalovaných z nich má v úmysle započítať jednostranným úkonom
voči svojej pohľadávke na náhradu škody uplatnenú „alternatívnym“ petitom.

6. Protiuzneseniupodalvzákonnejlehoteodvolaniežalobca,ktorýsasozávermisúdunestotožňuje.Na
vydanie neodkladného opatrenia totiž nie je nutná istota, že ak by nebolo vydané, došlo by jednoznačne

a bez pochybností k obávanému stavu ako to má na mysli zákon. Stačí obava, že sa to môže stať. Teda
už len samotná povaha žaloby je dostatočným osvedčením nutnosti nariadenia neodkladného opatrenia,
ktoré súd podľa skromného názoru žalobcu mohol a snáď aj mal vydať ex offo. Ak vezme do úvahy
úspešnosťprávevalternatívnompetiteažalovaníbypohľadávkupreviedlinatretiuosobu(vtomtosmere
je irelevantné, či by to bol spomínaný R. Y.), nemohlo by dôjsť k zápočtu škody a pohľadávky. Žalobca

by musel uhradiť pohľadávku a v prípade nesplnenia takej povinnosti by žalobcovi ako právnickej osobe
hrozil zánik aj s hodnotami, ktoré má vo svojom vlastníckom portfóliu vrátane nehmotných práv, pretože
by musel plniť tretej osobe bez možnosti započítania vzájomných pohľadávok. Vymoženie škody od
žalovaných by zas predpokladalo ďalšie súdne konanie, čo by spotrebovalo ďalší nemalý čas, výdaje
štátu,nákladynazastupovanieazpohľadunutnostihradiťpohľadávkupostúpenútretejosobetuexistuje

reálna hrozba nedokončenia procesu práve kvôli hrozbe likvidácie žalobcu ako právnickej osoby, resp.
iná forma zániku. Žalobca konštatoval, že situácia tak, ako sa javí teraz a ako ju doteraz dokladoval je
veľmi vážna a s vysokou pravdepodobnosťou tu hrozí ujma, ktorú nebude môcť už napraviť samotným
rozhodnutím vo veci samej, ak by sa pohľadávka previedla. Neodkladné opatrenie za daného stavu
neznamená žiadne ďalšie výdavky pre žiadnu stranu, nemusí nič vykonať, len sa zdržať prípadného

postúpenia pohľadávok tak ako to uvádza v pôvodnom návrhu na vydaní neodkladného opatrenia a v
tomto smere je irelevantné, či ide v poradí o prvé, druhé alebo tretie podanie. Nie je možné od žalobcu
očakávať absolútne osvedčenie hrozby, pred ktorou sa chce chrániť práve neodkladným opatrením. Tu
stačí len hrozba do takej miery, aby jej v porovnaní s možnými následkami bolo možné predísť - v tomto
smere by to mala byť aj súdna povinnosť, vznikol by tým aj nový priestor pre prípadnú žalobu voči

štátu, ak by sa nevydaním neodkladného opatrenia už škode nedalo predísť. Na základe uvedeného
navrhol odvolaciemu súdu napadnuté uznesenie zrušiť a vrátiť vec Okresnému súdu na nové konanie
a rozhodnutie, resp. z dôvodu hospodárnosti vyhovieť jeho návrhu.

7. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný 2/, ktorý sa stotožňuje s tým, že návrh na nariadenie

neodkladného opatrenia bol ako nedôvodný zamietnutý, ako aj s odôvodnením súdu prvej inštancie.
Konštatoval, že je nezmyslom, aby žalovaný 2/ jednal s R. Y., pričom žalovaný 2/ nemá ani žiadnu
vedomosť o tom, aby niekto iný s touto osobou mal jednať. Všetky tvrdenia žalobcu, ktoré uvádza
o osobe R. Y. a M. M. sú pre toto konanie absolútne irelevantné, pričom o ich pravdivosti môže iba
špekulovať. Ak je celý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia založený iba na takejto špekulácii,

navyše absolútne ničím nepodloženej, potom ani len teoreticky nemohol byť žalobca so svojim návrhom
na nariadenie neodkladného opatrenia úspešný. Odvolacia argumentácia, kde sa žalobca domáha
nariadenia neodkladného opatrenia ex offo, celkom určite ani len nemôže mať ambíciu zvrátiť napadnuté
rozhodnutie, keďže v zmysle § 324 ods. 1 C.s.p. možno neodkladné opatrenie nariadiť na návrh. Ďalejuviedol, že konanie o „alternatívnom petite“ bolo uznesením zo dňa 25.1.2021 zastavené, a to pre
nezaplatenie súdneho poplatku. Pokiaľ sa žalobca domáhal nariadenia neodkladného opatrenia z
dôvodu, aby mal pre neho reálny zmysel domáhať sa náhrady škody alternatívnym petitom, potom

tento dôvod odpadol. Navrhol, aby odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie.

8. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril aj žalovaný 1/, ktorý uviedol, že súd dostatočne preskúmal
dôvody návrhu a vec správne právne posúdil. Žalobca v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal
bezprostredne hroziacu ujmu jeho osobe spôsobenú konaním žalobcov/ mal na mysli žalovaných/. Z

jeho návrhu nevyplýva v čom by mala hroziaca ujma spočívať a v čom by teda správanie žalovaných
malo napĺňať zákonné dôvody na vydanie neodkladného opatrenia. Taktiež zo žalobcovho návrhu
nevyplýva dôvod potreby bezodkladne upraviť pomery, a teda nie je zrejmá akútnosť tejto situácie
a potencionálne ohrozovanie žalobcu. Naopak žalobca sa ďalším šikanóznym návrhom snaží sťažiť
konanie. Žalovaný 1/ má dôvodnú pochybnosť o potrebe tejto úpravy, nakoľko pomery absolútne
neodôvodňujú vydanie neodkladného opatrenia a poukazovanie na údajnú a nepreukázanú činnosť

tretích osôb rozhodne nemôže byť dôvodom obmedzenia práv žalovaných týmto výnimočným súdnym
inštitútom, akým vydanie neodkladného opatrenia bezpochyby je. Preto navrhol, aby odvolací súd
napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdil a priznal žalovanému 1/ náhradu trov konania v
rozsahu 100%.

9. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie, prejednal
odvolanie podľa § 379 a 380 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) bez
nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p.) a po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s
dôvodmi odvolania žalobcu, vyjadrením žalovaných, odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie proti
uzneseniu nie je dôvodné.

10. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

11. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne

upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

12. Podľa § 326 C.s.p. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby
podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy
pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich

dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého
neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa
odvoláva.

13. Podľa § 328 C.s.p., ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené

podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

14. Podľa § 329 ods. 1 C.s.p. súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k

návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

15. Neodkladné opatrenie je inštitút súdneho konania, ktorý je na mieste použiť tam, kde sa vyžaduje
okamžitý zásah súdu z dôvodu, že jeho navrhovateľovi reálne a bezprostredne hrozí ujma, alebo
že by výkon v budúcnosti očakávaného súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Navrhovateľ musí po

osvedčení svojho hmotného nároku, ktorého ochrany sa domáha, presvedčivo osvedčiť skutočnosti
odôvodňujúce bezodkladnú potrebu úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená.
Navrhovateľ neodkladného opatrenia tak musí osvedčiť také konkrétne správanie, ktoré mu spôsobuje
nenahraditeľnú ujmu. Nárok pritom nemusí byť nepochybne preukázaný, ale musí byť aspoň osvedčený.
Miera osvedčenia sa riadi situáciou, najmä naliehavosťou riešenia. Osvedčovanie znamená zisťovanie

najvýznamnejších skutočností potrebných pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia prostredníctvom označených dôkazov. Osvedčenie skutočností, ktoré by odôvodňovali
nariadenieneodkladnéhoopatrenia,saposudzujelenpodľanávrhuaknemupriloženýchlistín.Uvedený
postup predpokladá platná právna úprava (§ 329 ods. 1 C.s.p.) sledujúca tým dosiahnutie účelu inštitútuneodkladného opatrenia, ktorým je flexibilné a rýchle riešenie situácie vyžadujúcej si v prípade potreby
okamžitý zásah súdu.

16. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd preberá súdom prvej inštancie osvedčený skutkový stav,
pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia,
a keďže v celom rozsahu zdieľa aj jeho právny záver vo veci, pričom sa stotožňuje s odôvodnením
napadnutého uznesenia, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p. konštatuje správnosť jeho
dôvodov. V danom prípade preto nie je potrebné, aby v odôvodnení svojho rozhodnutia odvolací súd

opakoval tie isté skutkové a právne závery obsiahnuté v napadnutom uznesení súdu prvej inštancie.
Zároveň odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty žalobcu nenachádza dôvod, pre ktorý
by sa mal od skutkových a právnych záverov súdu prvej inštancie odkloniť, nakoľko ani tvrdenia žalobcu
uvádzané v odvolaní neodôvodňujú záver o potrebe nariadenia neodkladného opatrenia.

17. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že z listinných dôkazov, ktoré boli žalobcom k návrhu

na nariadenie neodkladného opatrenia pripojené a z obsahu spisu, nevyplýva nevyhnutnosť dočasnej
úpravy pomerov sporových strán. Žalobcom namietaná motivácia osôb M. M., R. Y. v danom
prípade hodnoverne neosvedčuje existenciu nevyhnutnosti a naliehavosti okamžitého zásahu súdu
prostredníctvom inštitútu neodkladného opatrenia, pretože ide o nepodložené úvahy žalobcu, ktoré
nepreukázal, s poukazom na čo odvolací súd vyhodnotil, že v tomto prípade stav naliehavosti zásahu

súdu nenastal. Žalobca taktiež ním tvrdené skutočnosti (uzatvorenie zmluvy o postúpení pohľadávok v
úmysle vyhnúť sa započítaniu vzájomných pohľadávok) ničím neosvedčil. K úvahám žalobcu v rámci
odvolania, podľa ktorých by súd mal vydať neodkladné opatrenie ex offo, vzhľadom už len na samotnú
povahu žaloby , súd poukazuje na ust. § 324 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého môže súd neodkladné
opatrenie nariadiť na návrh, pričom táto námietka žalobcu je nedôvodná. Odvolací súd na zdôraznenie

uvádza, že neodkladné opatrenie ako inštitút procesného práva plní predovšetkým úlohu rýchleho a
pružného riešenia situácie, ktorá neznesie odklad. Pre osvedčenie tvrdenej obavy ohľadom hroziacej
ujmy je potrebné zo strany žalobcu uviesť také konkrétne správanie žalovaných, výsledkom ktorého je
alebo môže byť poškodenie záujmov žalobcu. Naliehavosť pre nariadenie neodkladného opatrenia je
daná, prípadne osvedčená takým konkrétnym správaním a konaním žalovaných, ktoré je zamerané na

realizáciu úkonov bezprostredne a priamo spôsobujúcich negatívny zásah do práva, ktorému žalobca
žiada priznať ochranu.

18. Je potrebné uviesť, že podľa súdnej judikatúry zmyslom neodkladného opatrenia je dočasná
úprava pomerov strán sporu /nie s konečnou platnosťou/, pričom ochrana musí byť poskytnutá tomu,

kto o nariadenie neodkladného opatrenia žiada, ako aj tomu, voči komu neodkladné opatrenie smeruje.
Ochrana toho, proti komu má navrhované neodkladné opatrenie smerovať, však nemôže dosiahnuť
takú intenzitu , aby v podstate znemožňovala ochranu oprávnených záujmov druhej strany. Ide pritom
o dočasné opatrenie, ktorého trvanie je obmedzené a neodkladným opatrením nie je prejudikovaný
konečný výsledok sporu, ale ide o prostriedok, ktorým sa zabezpečuje , aby konečné rozhodnutie malo

vôbec reálny význam.

19. Ústavný súd Slovenskej republiky už v náleze č. k. II. ÚS 866/2014-42 z 20. augusta 2015 judikoval,
že v konaní o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia príslušný súd v zásade nevykonáva
dokazovanie, vychádza len z tzv. osvedčených skutočností - skutočností, ktoré vyplývajú z tvrdení

účastníkov konania v iných podaniach, prípadne zo skutočností, ktoré možno osvedčiť z dôkazov, ktoré
účastníci predložili v príslušnom štádiu konania o veci samej. Samotný Ústavný súd Slovenskej republiky
následne vo svojom náleze č. k. III. ÚS 175/2017-44 z 4. júla 2017 konštatoval, že závery Ústavného
súduSlovenskejrepubliky,kuktorýmtentodospelvnálezeč.k.II.ÚS866/2014-42z20.augusta2015sú
relevantné aj v súčasnosti, keď rekodifikáciou civilného procesného práva došlo k definitívnemu zániku

inštitútu predbežného opatrenia a s účinnosťou od 1. júla 2016 Civilný sporový poriadok zaviedol inštitút
neodkladného opatrenia a zabezpečovacieho opatrenia.

20. Odvolací súd za daného skutkového stavu a za situácie, kedy nevykonáva rozsiahlejšie
dokazovanie, dospel k záveru, že súd prvej inštancie v danom prípade rozhodol správne, pokiaľ

zamietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko v konaní neboli osvedčené zo
strany žalobcu základné predpoklady pre jeho nariadenie. Žalobca na základe tvrdených skutočností
neosvedčil hodnoverným spôsobom potrebu dočasnej úpravy pomerov medzi stranami a hodnoverným
spôsobom neosvedčil obavu, že prípadná exekúcia bude ohrozená. Vzhľadom na tieto skutočnostiodvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správne
potvrdil.

21. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa konanie
končí (§ 396 ods. 1, § 262 ods. 1 C.s.p.).

22. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá
C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).