Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 16. marec 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1CoZm/9/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1516203956
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 03. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Sedláčková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1516203956.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Sedlačkovej a členiek
senátu Mgr. Soni Pekarčíkovej a JUDr. Andrey Haitovej v právnej veci žalobcu: IMMO PROJECT
MANAGEMENT, s. r. o., Pod Bôrikom 8, Bratislava, IČO: 31 388 485, zast.: SELTON legal s.r.o.,
Medená 24, Bratislava, IČO: 50 001 019 proti žalovanému 1/: O.. D. D., nar. XX.X.XXXX, P. XXXX/
X, T., proti žalovanému 2/: Ľ. D., nar. X.X.XXXX, S. XXXX/X, H., proti žalovanému 3/: Trnava Building

s.r.o., Trenčianska 57, Bratislava, IČO: 44 783 884 a proti žalovanému 4/: O.. J. P., nar. XX.XX.XXXX,
Š. XX, T., žalovaní 1/ - 4/ zastúpení: Advokátska kancelária Kucek & Partners, s. r. o., Mickiewiczova 9,
Bratislava, IČO: 36 865 192 o zaplatenie sumy 405.998,38 eur s príslušenstvom a odmenou 1.353,33
eur zo zmenky, o návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a o odvolaní žalobcu proti
uzneseniu Okresného súdu Bratislava V, č.k. 1CbZm 58/2016-83 zo dňa 14.11.2016 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava V, č.k. 1CbZm 58/2016-83 zo dňa

14.11.2016 p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa
25.10.2016 domáhal nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, ktorým žiadal, aby súd v jeho prospech
zriadil záložné právo na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného 4/, a to na

- pozemok parcelné číslo XXX/X, parcela registra „C“, o výmere 55.239 m2, orná pôda, nachádzajúca
sa v katastrálnom území I., obec I., okres F., zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX a
- spoluvlastnícky podiel vo výške 1/81 k pozemku parcelné č. XXX/XXX, parcela registra „C“, o výmere
2.299 m2, ostatné plochy, nachádzajúca sa v katastrálnom území F. P.I., obec C. A., okres J., zapísaná
na liste vlastníctva č. XXXX.

2. Žalobca návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia odôvodnil tým, že v čase vzniku zmenkovej
pohľadávky vlastnil žalovaný 3/ nehnuteľnosti, ale tie zmluvou zo dňa 8.12.2014 previedol do vlastníctva
obchodnej spoločnosti KAPITULSKÁ 20, s.r.o. Prevodom nehnuteľnosti bola zmarená jeho možnosť
uspokojiť pohľadávku formou exekúcie z majetku žalovaného 3/. Žalobca sa domnieval, že žalovaný
3/ za prevod nehnuteľnosti neobdržal kúpnu cenu, aj keď bola dojednaná a keďže obe obchodné
spoločnosti sú prepojené v osobe žalovaného 4/, ktorý je v oboch spoločníkom a zároveň štatutárnym

zástupcom s právom konať v mene spoločnosti samostatne, išlo podľa neho o jeho účelové konanie s
cieľom vyhnúť sa splneniu zmenkového záväzku. Je preto presvedčený, že vymožiteľnosť pohľadávky
môže byť zabezpečená len z majetku žalovaného 4/, ktorý sa priamo podieľal na účelovom zbavení
sa majetku dlžníka. Žalovaný 4/ vlastní ním označené nehnuteľnosti, iným majetkom, z ktorého by
bolo možné pohľadávku uspokojiť, podľa dostupných informácií nedisponuje. Z doterajších úkonov
žalovaného 4/ žalobca vyvodil, že sa snaží účelovo zbavovať akéhokoľvek majetku, preto považuje za

nevyhnutnénariadiťzabezpečovacieopatrenie,atýmzamedziť,abysaprávnasituáciaďalejzhoršovala.3. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia uviedol,
že žalobca okrem personálneho prepojenia oboch obchodných spoločností, zúčastnených na prevode
nehnuteľnosti, neuviedol žiadne iné skutočnosti, ktoré by aspoň naznačovali, že sa žalovaný 4/ mieni

zbaviť majetku, ktorý on samotný vlastní. Obava žalobcu, že exekúcia bude ohrozená, teda nevyplýva
priamo z konania žalovaného 4/ ako samostatného zmenkového dlžníka a subjektu samostatného
procesného spoločenstva na strane žalovaných, ale z konania žalovaného 3/. Prvoinštančný súd mal
za to, že žalobca neuviedol žiadne skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že žalovaný 4/ svoj
vlastný majetok, postihnuteľný exekúciou, prevádza alebo mieni previesť na iné osoby, resp. s ním

nakladá spôsobom, ktorým jeho hodnotu znižuje. Žalobcom tvrdenú obavu, že exekúcia bude ohrozená,
nespôsobujú podľa názoru súdu prvej inštancie okolnosti na strane žalovaného 4/, ale súvisí s tým,
že jeden zo štyroch dlžníkov pred začatím súdneho konania previedol svoj majetok do vlastníctva
inej osoby. Ani skutočnosť, že práve žalovaný 4/ je spoločníkom a konateľom oboch zúčastnených
spoločností, nie je podľa mienky konajúceho súdu možné hodnotiť ako dôvod, pre ktorý by bolo namieste
zriadenie záložné práva na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného 4/, a preto návrh na nariadenie

zabezpečovacieho opatrenia zamietol.

4. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1
písm. f) a h) CSP. Mal za to, že predloženými dôkazmi dostatočne preukázal skutočnosti, že exekúcia
na majetok žalovaného 4/ bude ohrozená. Zmluvou o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti

zo dňa 8.12.2014 žalobca podľa jeho názoru preukázal, že exekúcia, ktorú mohol realizovať voči
zmenkovému dlžníkovi, už bola zmarená, a preto si vymožiteľnosť svoje pohľadávky môže zabezpečiť
jedine exekúciou na majetok žalovaného 4/. Žalobca ďalej uviedol, že obava, že exekúcia na majetok
žalovaného 4/ bude ohrozená, vyplýva zo skutočnosti, že žalovaný 4/ bol o zbavení sa majetku
spoločnosťou Trnava Building s.r.o. nielen informovaný, ale sa na uvedenom úkone aj priamo podieľal.

Zo vzájomných súvislostí je podľa názoru žalobcu zrejmé, že úmyslom konania spoločnosti Trnava
Building s.r.o. a žalovaného 4/ bolo vyhnúť sa plneniu záväzku zmenky a zbaviť sa majetku, z ktorého by
bolo možné realizovať exekúciu. Žalobca má za to, že na základe uvedeného úmyselného konania sa
zvyšuje pravdepodobnosť, že žalovaný 4/ bude konať rovnako aj v prípade svojho vlastníctva a reálne
tak vzniká obava, že exekúcia bude na majetok žalovaného 4/ ohrozená. Žalobca vyjadril nesúhlas s

názorom súdu prvej inštancie, že pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je potrebné preukázať, že
dlžník nakladá so svojím majetkom. Zopakoval, že z predložených dôkazov vyplýva, že žalovaný 4/ sa
aktívne podieľa na zbavovaní sa majetku spoločnosťou Trnava Building s.r.o. a skutočnosť, že žalovaný
4/akokonateľspoločnostiTrnavaBuildings.r.o.azároveňkonateľspoločnosti,ktoránadobudlauvedený
majetok, znamená pravdepodobnosť rovnakého konania. S poukazom na uvedené skutočnosti žalobca

navrhoval, aby odvolací súd nariadil zabezpečovacie opatrenie v požadovanom znení.

5. Žalovaný 4/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 14.3.2017 uviedol, že tvrdenia žalobcu uvedené
v podanom návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatreniam žiadnym spôsobom neosvedčujú
existenciu obavy z budúceho zmarenia exekúcie. Prezentoval názor, v zmysle ktorého na osvedčenie

obavy, že exekúcia bude ohrozená, nemôže postačovať žalobcom vykonštruovaný úmysel žalovaného
4/ (ako fyzickej osoby) odvodený od úkonov žalovaného 4/ ako konateľa spoločnosti Trnava Building
s.r.o. (t.j. žalovaného 3/). Z uvedeného potom vyplýva, že žalobca neosvedčil, že žalovaný 4/ ako fyzická
osoba vykonáva úkony, ktoré by čo i len naznačovali snahu žalovaného 4/ previesť nehnuteľnosti, ktoré
sú v jeho výlučnom vlastníctve alebo iným spôsobom znížiť hodnotu týchto nehnuteľností. Žalovaný

4/ súčasne poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 22. júla 1997, sp. zn.
5 Obo 144/97, v zmysle ktorého „samotný dlh nemôže bez ďalšieho byť dôvodom na nariadenie
predbežného opatrenia. Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia by bol ohrozený
je predovšetkým také konanie odporcu, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku,
ktorý možno výkonom rozhodnutia postihnúť alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo

ovplyvňuje jeho majetkové pomery“. Ďalej žalovaný 4/ uviedol, že žalobca neosvedčil, že žalovaný 1/,
2/ a 3/ nevlastnia žiaden majetok, z ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávku žalobcu. Žalovaný 4/
považuje konanie žalobcu za účelové, keďže tento podal na Okresný súd Bratislava I dňa 1.12.2016
návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, na základe ktorého súd prvej inštancie uznesením
zo dňa 9.12.2016, č.k. 28Cb 56/2016-107 zriadil záložné právo na nehnuteľnostiach vo vlastníctve

spoločnosti KAPITULSKÁ 20, s.r.o. Za daných okolností je zrejmé, že tvrdenie žalobcu uvedené
v odvolaní, že „vymožiteľnosť svoje pohľadávky si môže zabezpečiť jedine exekúciou na majetok
žalovaného 4/“, je nepravdivé, zavádzajúce a účelové s cieľom dosiahnuť zriadenie záložného práva na
majetok žalovaného 4/. Na základe uvedených skutočností považuje žalovaný 4/ návrh na nariadeniezabezpečovacieho opatrenia v celom rozsahu za nedôvodný, a preto navrhoval, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.

6. Odvolací súd prejednal vec podľa § 379 - 380 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku
(ďalej len „CSP“) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, keď napadnuté uznesenie
súdu prvej inštancie je vecne správne.

7. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu
prvej inštancie, ktoré považuje za vecne správne a v súlade s § 220 ods. 2 CSP.

8. Odvolací súd na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia uvádza, že súd prvej
inštancie sa dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými skutočnosťami uvedenými žalobcom v
podanom návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Súd prvej inštancie vyhodnotil návrh
žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia ako nedôvodný, nakoľko neboli splnené základné
zákonné predpoklady pre jeho nariadenie, a to správne. V zmysle platnej právnej úpravy (§ 343 a

nasl. CSP) môže súd nariadiť zabezpečovacie opatrenie na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa
v prípade, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená, pričom žalobca musí opísaním rozhodujúcich
skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť zabezpečovacie opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného
účelu.Žalobcajepovinnýokremopísaniarozhodujúcichskutočnostíodôvodňujúcichobavu,žeexekúcia
bude ohrozená, opísať tiež skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému

sa má poskytnúť ochrana.

9.Žalobcasanavrhovanýmzabezpečovacímopatrenímdomáhaochranyzabezpečeniasvojejpeňažnej
pohľadávky, teda ochrany veriteľa - potenciálneho oprávneného v exekučnom konaní. Zabezpečovacia
funkcia tohto inštitútu je substancovaná v § 343 ods. 3 CSP, čím dochádza k dôslednej diferenciácii

procesného zabezpečenia a výkonu tohto procesného zabezpečovacieho inštitútu.

10. Odvolací súd v názorovej zhode so súdom prvej inštancie konštatuje, že žalobca v posudzovanom
prípade neosvedčil obavu ohrozenia výkonu exekúcie. Z návrhu na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia a listinných dôkazov založených v súdnom spise nemožno vyvodiť riadne osvedčenie

naliehavosti procesnej prevencie. Odvolací súd nemohol prihliadnuť na tvrdenie žalobcu, že žalovaný
4/ podnikne právne kroky, ktorými sa bude zbavovať svojho majetku s cieľom zmarenia uspokojenia
veriteľa, pretože toto tvrdenie nepreukázal a toto bolo iba v rovine teoretických možností bez reálneho,
dôkazmi osvedčeného základu.

11. Odvolací súd súčasne poukazuje na skutočnosť, že žalobca neodvodzuje obavu, že exekúcia
bude ohrozená, priamo z konania žalovaného 4/ ako samostatného zmenkového dlžníka a subjektu
samostatného procesného spoločenstva na strane žalovaných, ale z konania žalovaného 3/. V súvislosti
s konaním žalovaného 4/ žalobca neuviedol žiadne skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že
žalovaný 4/ svoj vlastný majetok, postihnuteľný exekúciou, prevádza alebo mieni previesť na iné osoby,

resp. s ním nakladá spôsobom, ktorým jeho hodnotu znižuje. Je nutné tiež zdôrazniť, že k prevodu
majetku žalovaného 3/ na tretiu osobu došlo pred začatím súdneho konania a aj z uvedeného dôvodu nie
jemožnévyvodiťúmyselžalovaného4/zbaviťsasvojhomajetku.Okremuvedenéhožalobcaneosvedčil,
že žalovaný 1/, 2/ a 3/ nevlastnia žiadny majetok, z ktorého by bolo možné uspokojiť jeho pohľadávku.

12. Odvolací súd za daného stavu dospel k záveru, že nebolo osvedčené splnenie zákonných náležitostí
na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a to v podobe ohrozenia výkonu exekúcie. Žalobca
nepreukázal, že žalovaný 4/ nakladá so svojím majetkom s cieľom zbavovať sa ho a túto námietku
vyhodnotil ako žalobcom nepreukázanú. Na domnienky žalobcu z objektívneho hľadiska ako domnienky
bez reálneho základu, ktoré bez ďalšieho nemôžu zakladať dôvodnosť nariadenia zabezpečovacieho

nariadenia, nemohol ani odvolací súd prihliadnuť. Po posúdení zákonných podmienok pre nariadenie
zabezpečovaciehoopatreniaaobsahupodstatnýchodvolacíchtvrdenížalobcu,odvolacísúdkonštatuje,
že tieto tvrdenia žalobcu ani v rámci odvolacieho konania neodôvodňujú záver o nariadení
zabezpečovacieho opatrenia. S poukazom na uvedené skutočnosti odvolací súd napadnuté uzneseniesúdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správne potvrdil. O trovách odvolacieho
konania o návrhu na zabezpečovacie opatrenie odvolací súd nerozhodoval, pretože rozhodnutie
o odvolaní proti uzneseniu prvoinštančného súdu o návrhu na zabezpečovacie opatrenie nie je

rozhodnutím, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 1 CSP a contrario).

13. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zákona č.
757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)

v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).