Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 8. december 2020

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 9Tk/1/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2120011344
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 12. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Pollák

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2020:2120011344.23

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Michala Polláka a prísediacich Ľubici

Divišovej a Valérie Kadlecovej v trestnej veci proti obžalovanému U. B., nar.: XX.XX.XXXX pre zločin
ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. X Trestného zákona s poukazom na § 123 ods. 3 písm. e), písm.
i), ods. 4 Trestného zákona na hlavnom pojednávaní konanom dňa 08. decembra 2020 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný

U. B. nar. XX.XX.XXXX v P. W.
trvale bytom: P. ulica XXX/XX, R.-R. W.

t. č. v L. J.

sa uznáva za vinného, že

v presne nezistenom čase cca. od 12.15 hod. do 15.30 hod. dňa 14.12.2019 pozval do miesta
svojho trvalého bydliska na Dlhej ulici č. 426/98 v obci R. - Opatovský Sokolec, okr. Dunajská Streda
poškodeného J. E., kde na chodbe rodinného domu namieril krátkou strelnou zbraňou kategórie „D“

nezistenej značky a nezisteného výrobného čísla kalibru 4 mm na svoje telo a stlačil spúšť, pričom k
výstrelu nedošlo, následne namieril tou istou krátkou strelnou zbraňou kategórie „D“ nezistenej značky
a nezisteného výrobného čísla kalibru 4 mm na poškodeného J. E., ktorú mu priložil na hruď, následne
stlačil spúšť, čím došlo k výstrelu a zástrelu na pravú stranu hrudníka, pričom poškodený J. E., trvale
bytom R. časť R. W., T. W. č. XXX/XX, okr. P. W., utrpel strelné poranenie - zástrel hrudníka, vstrel
sa nachádzal v oblasti vrcholu pravých pľúc, kde poškodil horný lalok pravých pľúc, ktorý prestrelil,
slepo končil v oblasti zadnej hrudnej steny na VII. rebre, strelná rana mala priemer 0,5 cm, ktoré si
vyžadovalo urgentnú operáciu v UNB Nemocnici Ružinov Bratislava, nakoľko boli ohrozené životné

funkcie,dýchanieakrvnýobeh,nakoľkozranenietakéhotocharakterujesprevádzanéPneumothoraxom
- nahromadením vzduchu v hrudnej dutine a Haemothoraxom - nahromadením krvi v hrudnej dutine,
s dobu liečenia poškodeného v trvaní 2 mesiace, počas ktorých bol závažným spôsobom obmedzený
obvyklý spôsob života poškodeného,

teda

inému úmyselne spôsobil ťažkú ujmu na zdraví, a to poškodením dôležitého orgánu a spôsobením
poruchy zdravia trvajúcej dlhší čas,

čím spáchal

zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona s poukazom na § 127 ods. 3 písm. e),
písm. i), ods. 4 Trestného zákona.

Za to sa odsudzuje:Podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona na trest odňatia slobody
vo výmere 5 (päť) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona súd obžalovaného na výkon uloženého trestu odňatia
slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Krajskej prokuratúry v Trnave podal dňa 15.06.2020 na Okresnom súde Trnava obžalobu na
obvineného U. B. pre skutok právne kvalifikovaný ako obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 ods.

1 Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona na tom skutkovom základe,
ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Súd nariadil a vykonal hlavné pojednávanie.

- Dokazovanie vykonané na hlavnom pojednávaní -

Obžalovaný U. B. na hlavnom pojednávaní uviedol, že dňa 14.12.2019 organizoval zabíjačku, na ktorú
pozval celú dedinu. Poškodeného deň predtým požiadal, aby mu v ten deň prišiel pomôcť. Okolo 15.00
hod. dňa 14.12.2019 za ním prišiel poškodený a rozprávali sa. Poškodený sa ho pýtal, či je smelý,

resp. kto je smelší. Poškodenému povedal, že ak chce, tak mu ukáže ako je smelý, pričom poškodený
to chcel vidieť. Nasadli spolu do auta, a išli k obžalovanému domov na adresu P. XXX, R.-R. W.. B.
do rodinného domu, poškodený čakal na chodbe, obžalovaný išiel do spálne, vybral pištoľ, ktorú kúpil
na svoj občiansky preukaz, dal do bubna guľku, ten potočil, zatvoril, priložil si hlaveň pištole k hrudi
a vystrelil, pričom zbraň nevystrelila. Následne mu poškodený zobral pištoľ z rúk, chytil ju do oboch

rúk, priložil si ju ku svojej hrudi, spúšť stlačil palcom a vystrelil, pričom v tomto prípade zbraň vystrelila.
Poškodenéhosaopýtal,akosacítiačimábolesti.Poškodenýodpovedal,ženie,nemážiadneproblémy,
skontroloval sa, či krváca, a keďže nekrvácal, vrátili sa do kaviarne na zabíjačku. Asi po 10 - 15 minútach
poškodený povedal, že sa necíti dobre a išiel domov.

Poškodený J. E. na hlavnom pojednávaní uviedol, že sa zúčastnil na zabíjačke v kaviarni a obžalovaný
sa ho spýtal, či je smelý, na čo reagoval, že je smelý. S obžalovaným išli k nemu domov do rodinného
domu v obci R. - R. W.. Obžalovaný doniesol pištoľ s otočným bubnom, vložil do bubna jednu guľku,
bubon roztočil, najprv si priložil pištoľ k srdcu, stačil spúšť a pištoľ nevystrelila. Následne pištoľ odovzdal
jemu, on si ju priložil na hrudník, stlačil spúšť palcom pravej ruky, v ktorej držal pištoľ, ktorá vystrelila.

Nič necítil, nevedel, že je zranený, a preto sa vrátili do kaviarne. Nepamätá sa, či sa pri jeho prvom
výsluchu spisovala zápisnica.

Na návrh prokurátora bola na hlavnom pojednávaní prečítaná výpoveď poškodeného z prípravného
konania zo dňa 15.12.2019, v ktorej uviedol, že ho postrelil obžalovaný U. B., prezývaný „Q.“ na adrese

P., R., kde obžalovaný býva.

K vzniknutému rozporu poškodený uviedol, že prečítaná výpoveď nie je pravdivá, v tom čase bol pod
vplyvom pervitínu.

W. A. Y., suseda poškodeného, na hlavnom pojednávaní uviedla, že v decembri roku 2019 k nej prišiel
poškodený a žiadal ju, aby mu zavolala sanitku. Zavolala na telefónne číslo 112, medzi tým poškodený
odpadol, zavolala C. B., nech pokračuje v telefonáte, ona išla po vodu a studenou vodou poškodenému
umyla ruky a tvár. Poškodený mal na hrudi kvapku krvi. G. D. E., že jeho bratovi je zle. Potom prišla
sanitka, ktorá poškodenému poskytla pomoc.

Svedkyňa C. X. B. na hlavnom pojednávaní uviedla, že v rozhodnom čase bola u svedkyni A. Y.. Tá
ju zavolala, aby zišla dole, vtedy uvidela poškodeného, ktorý chcel, aby zavolali sanitku. Spýtala sa
poškodeného, čo sa stalo, ten povedal, že strieľal som, strieľali sme nechtiac a odpadol. Potom jej A.
podala telefón a volala sanitku. Poškodený si stiahol oblečenie a ukázal takú bodku ako hrášok.SosúhlasomprocesnýstránbolanahlavnompojednávaníprečítanávýpoveďsvedkaF.B.zprípravného
konania, brata obžalovaného, ktorý uviedol, že o skutku sa dozvedel len z počutia. Obžalovaný bol dňa
14.12.2019 okolo 17.30 hod. dosť opitý. S poškodeným mal obžalovaný pozitívny vzťah.

So súhlasom procesný strán bola na hlavnom pojednávaní prečítaná výpoveď svedka O. U. z
prípravného konania, ktorý uviedol, že dňa 14.12.2019 bol na zabíjačke opitý, vypil asi 2 litre pálenky.
Obžalovaný a poškodený mali pozitívny vzťah.

SosúhlasomprocesnýstránbolanahlavnompojednávaníprečítanávýpoveďsvedkaP.V.zprípravného
konania, ktorý uviedol, že dňa 14.12.2019 okolo 15.00 hod. za nám prišiel obžalovaný a poškodený a
obžalovaný sa ho pýtal na kľúče od auta. Okolo 15.45 hod. odviezol poškodeného domov. O skutku sa
dozvedel od iných osôb.

So súhlasom procesný strán bola na hlavnom pojednávaní prečítaná výpoveď svedkyne P. Q. z

prípravného konania, ktorá uviedla, že obžalovaný a poškodený boli dobrí kamaráti. V ten deň boli obaja
opití. Poškodenému prišlo zle, ale myslela si, že je sfetovaný. O skutku sa dozvedela až od policajtov,
ktorí tú vec prešetrovali.

So súhlasom procesný strán bola na hlavnom pojednávaní prečítaná výpoveď svedka U. S. z

prípravného konania, ktorý uviedol, že poškodený bol dňa 14.12.2019 opitý do nálady. Viezol sa s ním
v aute cestou domov. Potom poškodený a svedok vystúpili z auta a svedok išiel domov.

So súhlasom procesný strán bola na hlavnom pojednávaní prečítaná výpoveď svedka D. E., brata
poškodeného, z prípravného konania, ktorý uviedol, že okolo 16.00 hod. dňa 14.12.2019 mu

zatelefonovala suseda A. Y. a povedala mu, že brata postrelili. Poškodený mu povedal, že mal nehodu.
Keď uvidel poškodeného zranenie, toto nekrvácalo a poškodený mu povedal, že to bola náhoda.
Obžalovaného sa poškodený bojí.

So súhlasom procesný strán bola na hlavnom pojednávaní prečítaná výpoveď svedka X. O. z

prípravného konania, ktorý uviedol, že o skutku sa dozvedel od iných osôb a z televízie.

SosúhlasomprocesnýstránbolanahlavnompojednávaníprečítanávýpoveďsvedkaE.V.zprípravného
konania, ktorý uviedol, že nebol priamym svedkom skutku, dozvedel sa o ňom z počutia.

Znalec MUDr. Marián Pamula na hlavnom pojednávaní uviedol, že poškodený utrpel strelné poranenie
- zástrel hrudníka, vstrel sa nachádzal v oblasti vrcholu pravých pľúc, kde poškodil horný lalok pravých
pľúc, ktorý prestrelil, slepo končil v oblasti zadnej hrudnej steny na VII. rebre, strelná rana mala priemer
0,5 cm. Zranenie takéhoto charakteru je sprevádzané Pneumothoraxom - nahromadením vzduchu
v hrudnej dutine a Haemothoraxom - nahromadením krvi v hrudnej dutine. Intenzita pôsobiacej sily

bola silná, ale výstrel môže mať aj väčšiu intenzitu a spôsobiť čistý priestrel. Poškodenému bolo
spôsobené ťažké zranenie, pričom prišlo k poškodeniu dôležitého ľudského orgánu, a to pľúc. Zranenie
spôsobilo dlho trvajúcu poruchu zdravia poškodeného. Doba liečenia poškodeného trvala 2 až dva
a pol mesiaca, pričom závažné obmedzenie poškodeného v obvyklom spôsobe života trvalo 2 - 3
mesiace a týkalo sa najmä fyzickej aktivity, manuálnej práce a činnosti. K vzniku zranenia poškodeného

prišlo najpravdepodobnejšie zavinením tretej osoby, ktorá stála zoči-voči poškodenému. Je veľmi málo
pravdepodobné, že by si poškodený spôsobil zranenie sám. Pokiaľ by si mal poškodený zranenie
spôsobiťsám,jetotechnickyveľminepravdepodobné,pretožedržanímkrátkejguľovejzbraneklasickým
spôsobom je problematické natočenie tak, aby strelný kanál smeroval zhora nadol a je v podstate jedno,
v ktorej ruke by poškodený zbraň držal. Pokiaľ by držal poškodený zbraň hlavňou proti sebe a palcom

držal spúšť, relatívne by bolo možné spôsobiť predmetné strelné poranenie.

Znalkyňa PhDr. Z. I. na hlavnom pojednávaní uviedla, že obžalovaný má disharmonicky štruktúrovanú
osobnosť so zmnoženými prvkami dlhodobo neprimeraného pocitu nadradenosti nad druhými. Má
problémy s empatiou a neuznáva spoločenské normy, autority, nemá dostatočne vyvinuté vyššie city

a svoje záujmy a potreby povyšuje nad záujmy a potreby iných. Ide o poruchu osobnosti, avšak nie o
psychickú poruchu v pravom zmysle slova. V popredí sa u neho prejavujú antisociálne prvky správania,
býva neadekvátne agresívny v situáciách, ktoré takéto reakcie nepredpokladajú, hlavne pod vplyvom
zmeneného vedomia. Práve takéto vlastnosti, charakter a temperament, skôr inklinujú k negatívnymreakciám a podmienia jeho správanie ku konfliktom. Prognóza vo vzťahu k protispoločenskému konaniu
obžalovaného je nepriaznivá.

Osobnosť poškodeného je akcentovaná, simplexnejšia, závislá od vonkajšieho sveta, sugestibilná,
manipulovateľná,dependentná,rýchlopreberajúcaaudržujúcazvykyskupiny,pričomsamôžedaťľahko
zviesť k protispoločenskej činnosti. Vzťah racionality a emotivity možno považovať za centrálny problém
v jeho živote. Bol dvakrát liečený od závislosti na metamfetamíne, avšak závislosť nie je základom jeho
psychotraumy. V aktuálnom klinickom obraze poškodeného sú potvrdené symptómy posttraumatickej

stresovej poruchy, s vysokou pravdepodobnosťou po udalostiach súvisiacich s vyšetrovaným trestným
činom. Posttraumatická stresová porucha je dôsledkom traumatickej udalosti, ktorá človeka veľmi
zasiahne, pričom v tomto prípade išlo o život. Posttraumatická stresová porucha má svoju dynamiku,
nemusí sa objaviť okamžite, ale aj po troch mesiacoch až polroku po udalosti. Hlavné symptómy sú
úzkosť, strach, nočné mory. V tomto prípade bolo obsahom tejto poruchy aj znovu prežívanie udalosti. V
priebehu dňa popisoval bez toho, aby vedel, aké sú diagnostické kritéria na túto poruchu, ako má udalosť

pred očami. Posttraumatická stresová porucha sa neobjaví u človeka, ktorý si zranenie spôsobí sám. Nie
je možné úplne vylúčiť, že posttraumatická stresová porucha môže súvisí aj s inou udalosťou, ale na 99
%vzhľadomkobsahusnov,živýchpredstáv,obsahustrachupoškodeného,jevysokopravdepodobnéaž
hraničiace s istotou, že ide o súdom prejednávanú udalosť. Vzťah medzi obžalovaným a poškodeným je
patologický, obžalovaný je nadradený a poškodený je v podriadenej pozícii. Poškodený vo výpovediach

proklamoval, že sa postrelil sám, a že chce, aby bol obžalovaný oslobodený.

Znalkyňa Q.. Q. F. na hlavnom pojednávaní uviedla, že obžalovaný nie je závislý na alkohole ani iných
psychotropných látkach. Z uvedeného dôvodu neodporúča uloženie ochranného liečenia. Je možné
predpokladať, že obžalovaný konal pod vplyvnom alkoholu, ale jednalo sa o jednoduchú opitosť, ktorá

nemala forenzne významný vplyv na jeho konanie. Obžalovaný bol schopný rozpoznať závažnosť
a protiprávnosť svojho konania a konanie mohol ovládať. U obžalovaného bola prítomná zmiešaná
porucha osobnosti s prevahou narcistických a disociálnych rysov, ktorý nemá forenzný význam.
Obžalovaný nemá vyvinuté vyššie city, teda city morálne, estetické a intelektuálne. Pri narcistickej
poruche osobnosti je významné, že takýto jedinci dokážu vyššie city predstierať, nakoľko ak sú

priemerne inteligentní, vedia vyhodnotiť, čo je sociálne žiadúce. Práve veľa z takýchto jedincov sú tzv.
moralizátori, ktorí poukazujú na dodržiavanie morálky a odcudzujú nemorálne správanie. V prípade
obžalovaného sú tieto diagnostické kritériá splnené. U obžalovaného nebola zistená žiadna duševná
choroba alebo porucha v pravom zmysle slova. Posttraumatická stresová porucha, jej diagnostika a
liečba patrí psychiatrom, avšak títo úzko spolupracujú s klinickými psychológmi a psychoterapeutmi,

preto klinický psychológ vie posúdiť, či príznaky pacienta inklinujú k posttraumatickej stresovej poruche.

Znalec mjr. H.. Y. B., V.. na hlavnom pojednávaní uviedol, že na rukách obžalovaného a poškodeného
nebola zistená prítomnosť povýstrelových splodín. Na oblečení obžalovaného a poškodeného bola
istená prítomnosť povýstrelových spolodín. Chemické zloženie povýstrelových splodín, zaistených z

trička obžalovaného je zhodné s chemickým zložením povýstrelových splodín, zaistených z trička a
mikiny poškodeného. Pri výstrele sa ústie hlavne dotýkalo oblečenia poškodeného, teda k výstrelu došlo
z bezprostrednej blízkosti.

Znalec mjr. H.. Q. B. na hlavnom pojednávaní uviedol, že pri zbrani kategórie „D“ má výstrelná strela

maximálnu kinetickú energiu 7,5 joula, čo je všeobecne stanovené kritérium ranivosti strely. Ranivosť
majústanovenúmaximálne50joulovnacm2.Jevšeobecnestanovené,ženadtútoranivosťsaspôsobia
zranenia a pod ňou nie, avšak z praxe máme známe prípady, kde aj so strelou, ktorá má ranivosť
pod 50 joulov na cm2, boli spôsobené smrteľné zranenia, ako napr. zástrel do oka, alebo strely do
detí, tam môže spôsobiť smrteľné zranenia aj takáto strela. Ak by išlo o zbraň kategórie „D“, ktorá by

mala maximálne 7,5 joula s konkrétnou strelou, ktorá bola zaistená, by bolo prierezové zaťaženie strely
približne 47 joulov na 1 cm2. Je to pod 50, ale nevylučuje to z praxe spôsobenie smrteľného zranenia.
Na možnosť vzniku zranenia záleží aj akou silou je tam zbraň priložená, fyzickej dispozícii poškodeného
a oblečenia. V danom prípade mohol byť použitý revolver kalibru 4 mm Ranz. court.

Znalec Q.. H. S. na hlavnom pojednávaní uviedol, že poškodený trpí posttraumatickou stresovou
poruchou. U poškodeného sa v krátkej náväznosti na skutok, ktorý je predmetom trestného konania,
vyvinul anxiózne - depresívny syndróm, pokles sebavedomia, strata schopnosti tešiť sa, redukcia záľub,
nedôverčivosť, má pocit ohrozenosti, strach a úzkosť, sťažený spánok a opakované nočné prebúdzanie.Posttraumatiská stresová porucha vzniká ako oneskorená odpoveď na stresovú udalosť nezvyčajne
hrozivého charakteru a katastrofického rázu. Posttraumatická stresová porucha by sa nevyvinula, ak
by svoje konanie poškodený priamo zavinil, teda spôsobil zranenie sám sebe, pretože by chýbala

úzkosť s nadmernou intezivitou alebo trvaním, ktorá sa vyvinie práve z neočakávanej a závažnej
situácie. Adaptačná porucha je len prechodné ochorenie trvajúce 6 - 8 mesiacov, ktoré väčšinou
odoznie bez následkov, alebo prechádza do inej duševnej poruchy, napr. posttraumatickej stresovej
poruchy. Poškodený v čase vyšetrenia priznal poruchy spánku, redukciu záľub, poruchy nálady, zvýšenú
úľakovosť, avšak na priamu otázku či trpí tzv. flashbackmi odmietal odpovedať s odôvodnením, že

nechce aby znalec v posudku uviedol, že má symptómy posttraumatickej stresovej poruchy, ktorú
mu diagnostikovala znalkyňa psychologička v predchádzajúcom vyšetrení, pretože chcel aby bol
obžalovaný prepustený z väzby a nespôsobil mu tým nejaký postih. U poškodeného bola úzkosť viazaná
priamo na skutok, ktorý sa stal dňa 14.12.2019. Po ukončení vyšetrenia u vyšetrovaného došlo k poklesu
napätia,nakoľkoajspomienkynatraumatickúudalosťmuvyvolávajúnepríjemnépocity.Posttraumatická
stresová porucha nevznikne u osoby, ktorá si svoje konanie úmyselne zaviní sama, pretože na

dané konanie sa emočne a vplyvom svojho vedomia pripraví. Napríklad posttraumatickú stresovú
poruchu nemajú pacienti, ktorí prežijú samovražedný pokus, pretože na dané konanie sa ich vedomie
pripravovalo. Pre charakteristiku posttraumatickej stresovej poruchy je kľúčový prvok neočakávanej
traumy, ktorá danú osobu postihne. V prípade dopravnej nehody, pri ktorej sa vodič motorového vozidla
zraní, môže u vodiča motorového vozidla vzniknúť posttraumatická stresová porucha, ak táto udalosť

bola neočakávaná a nie účelovo privodená. Pri hre ruská ruleta, ak zbraň vystrelí, posttraumatická
stresová porucha pravdepodobne nevznikne, nakoľko poškodený pri hre ruská ruleta počíta i s rizikom
výstrelu, jeho organizmus musí vopred reagovať vyplavením adrenalínu pripravením organizmu na
nejaký extrémny zážitok a tým pádom nedochádza tak k závažnej, neočakávanej udalosti, ktorá by
spustila posttraumatickú stresovú poruchu. Ak niekto ide hrať ruskú ruletu, robí tak z dôvodu, aby mal

nejaký výnimočný emočný zážitok tým, že balancuje na hrane života a smrti.

Zo znaleckého posudku Q.. F. K. vyplynulo, že poškodený podľa zápisov znalca nedostatočne
spolupracoval pri vyšetrení a v jednej chvíli chcel z vyšetrenia odísť. Snahou poškodeného je,
ako uviedol aj jemu, pri znaleckom vyšetrení, nepoškodiť obžalovaného. Pokiaľ vyšetrovaný zatají

symptómy posttraumatickej stresovej poruchy aj ak by ňou trpel, znalec, ktorý probanta vyšetruje v
tom momente nemôže diagnostikovať posttraumatickú stresovú poruchu. Ak probant zatajil základný
symptóm posttraumatickej stresovej poruchy, ktorým sú flashbacky, teda znovu prežívanie traumy, buď v
snoch alebo v denných predstavách, znalec nemôže diagnostikovať posttraumatickú stresovú poruchu.
V interview znalca Q.. F. K. poškodený poprel viaceré symptómy a nakoľko znalec nebral v úvahu

predchádzajúci psychologický a psychiatrický znalecký posudok, z výpovede poškodeného ani nemohol
diagnostikovať posttraumatickú stresovú poruchu, nakoľko nemal dostatok diagnostických vodítok.

Znalec Q.. F. K. na hlavnom pojednávaní uviedol, že poškodený trpí adaptačnou poruchou
s prevládajúcou poruchou iných emócií, syndrómom závislosti od metamfetamínu a mentálnou

subnormou. Adaptačná porucha mohla byť spôsobená strelným poranením, ale aj biologickým,
psychologickým a sociálnym stresom z pooperačného stavu a hospitalizácie. U poškodeného nebolo
prítomných dostatok klinických symptómov, aby u neho mohla byť diagnostikovaná posttraumatická
stresová porucha. Posttraumatická stresová porucha je závažnejšia diagnóza, nakoľko vzniká pri
závažnejších stresových faktoroch. Počas celej doby hospitalizácie poškodeného mu bolo kontinuálne

podávané ópiové analgetikum a pre psychomotorický nekľud bol ku nemu privolaný psychiatrický
konziliár, ktorý indikoval podávanie látky na upokojenie pacienta. Vo vypracovanom znaleckom
posudku znalec nebral ohľad na predchádzajúce znalecké posudky. U poškodeného v čase vyšetrenia
absentovalo znovu prežívanie udalosti, prezentoval schopnosť vrátiť sa na miesto udalosti a poprel
akékoľvek poruchy spánku. Diagnostikoval u neho vyššie psychické napätie, ktoré bolo prítomné pred

začatím vyšetrenia. Jeho nálada bola napätá, nepriateľsky ladená a miestami subdepresívna, ale
depresiu ako takú z neho nebol schopný diagnostikovať. Posttraumatická stresová porucha môže
vzniknúť aj u osoby, ktorá si spôsobí život ohrozujúce zranenia úmyselne sama.

So súhlasom procesných strán bol na hlavnom pojednávaní prečítaný znalecký posudok

Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ zo dňa 15.01.2020, ČES: PPZ-KEU-BA-EXP-2019/16069,
z ktorého vyplýva, že v moči obžalovaného bola zistená koncentrácia amfetamínu viac ako 1000 ng/ml,
čo nasvedčuje tomu, že pred odberom moču užil metamfetamín.So súhlasom procesných strán bol na hlavnom pojednávaní prečítaný znalecký posudok
Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ zo dňa 27.04.2020, ČES: PPZ-KEU-BA-EXP-2020/254,
z ktorého vyplýva, že na obväze zaistenom vo vonkajšej smetnej nádobe pri domovej prehliadke u

obžalovaného sa nachádzala krv patriaca obžalovanému.

Zo zápisnice o obhliadke miesta činu zo dňa 14.12.2019 vykonanú v rodinnom dome v obci R. - R. W.,
W. č. XXX/X vyplýva, že bol zaistený pulóver - červená mikina.

Zo zápisnice o vydaní veci zo dňa 15.12.2019 vyplýva, že orgánom činným v trestnom konaní bolo
vydané oblečenie poškodeného a ampulka s projektilom.

Zo zápisnice o vykonaní domovej prehliadky zo dňa 16.12.2019 a z hlásenia o použití služobného psa zo
dňa 16.12.2019 vyplýva, že táto bola vykonaná v rodinnom dome a pozemku obžalovaného na adrese
R. - R. W., P. ul. č. XXX/XX za použitia služobného psa a pri jej vykonaní boli zaistené: sivé tričko s

krátky rukávom s nápisom ESCAPE, Wifi router a obväz so zaschnutou krvou.

Zo zápisnice o vykonaní prehliadky iných priestorov zo dňa 16.12.2019 vyplýva, že táto bola vykonaná
v osobnom motorovom vozidle KIA SORENTO, EČV: P pričom pri prehliadke bola zaistená maskáčová
bunda zn. Kerdier.

Z lekárskych správ poškodeného vyplynuli zranenia, ktoré popísal znalec Q.. Q. V. vo svojom znaleckom
posudku.

Z odpisu registra trestov obžalovaného vyplýva, že bol doposiaľ štyri krát odsúdený, avšak vo všetkých

prípadoch sa na neho hľadí ako keby nebol odsúdený.

Zlustrácievregistripriestupkovobžalovanéhovyplýva,žebolpostihnutýzasedempriestupkovnaúseku
cestnej premávky.

Súd odmietol oboznámiť ako dôkaz prokurátorom navrhované úradné záznamy, nakoľko tieto nemajú
povahu dôkazného prostriedku.

- Výrok o vine -

Vykonaným dokazovaní bolo preukázané, že sa obžalovaný a poškodený stretli dňa 14.12.2019 na
zabíjačke, ktorú organizoval obžalovaný. Pri osobnom stretnutí sa okrem iného rozprávali o tom, kto
z nich je ako smelý, pričom obžalovaný poškodenému navrhol, či chce vidieť, aký je on smelý a za
týmto účelom ho pozval do svojho rodinného domu na P. ulici č. XXX/XX v obci R. - R. W., pričom
poškodený jeho pozvanie akceptoval. Keď prišli do rodinného domu obžalovaného, obžalovaný zo

spálne priniesol strelnú zbraň - revolver a do bubna vložil jeden náboj, potočil ho, pištoľ otočil voči
svojmu telu a stlačil kohútik, pričom pištoľ nevystrelila. Uvedené je preukázané zhodnými výpoveďami
obžalovaného a poškodeného, ako jediných priamych účastníkov skutku.

Zo znaleckého posudku znalca Q.. Q. V. a lekárskych správ poškodeného vyplynulo, že poškodený dňa

14.12.2019 utrpel strelné poranenie - zástrel hrudníka, vstrel sa nachádzal v oblasti vrcholu pravých
pľúc, kde poškodil horný lalok pravých pľúc, ktorý prestrelil, slepo končil v oblasti zadnej hrudnej steny
na VII. rebre, strelná rana mala priemer 0,5 cm, ktoré si vyžadovalo urgentnú operáciu v UNB Nemocnici
RužinovBratislava,nakoľkoboliohrozenéživotnéfunkcie,dýchanieakrvnýobehpoškodeného,nakoľko
zranenie takéhoto charakteru je sprevádzané Pneumothoraxom - nahromadením vzduchu v hrudnej

dutine a Haemothoraxom - nahromadením krvi v hrudnej dutine, nakoľko zranenie takéhoto charakteru
je sprevádzané Pneumothoraxom - nahromadením vzduchu v hrudnej dutine a Haemothoraxom -
nahromadením krvi v hrudnej dutine, s dobu liečenia poškodeného v trvaní 2 mesiace, počas ktorých
bol závažným spôsobom obmedzený obvyklý spôsob života poškodeného.

Predmetom dokazovania bolo ustáliť spornú skutočnosť, a to kto poškodenému spôsobil znalcom
popisované zranenia, pričom do úvahy prichádzali ako možní strelci len obžalovaný a poškodený, keďže
nikto iný s nimi na mieste skutku nebol.K mechanizmu vzniku zranenia poškodeného znalec Q.. Q. V. uviedol, že predmetné zranenie bolo
poškodenému spôsobené s najväčšou pravdepodobnosťou treťou osobou, a to aj s poukazom na
trajektóriu zástrelu, ktorý smeroval od hora dolu. Nevylúčil však ani možnosť, že si predmetné zranenie

mohol poškodený spôsobiť sám, aj keď sa jedná a málo pravdepodobný spôsob vzniku zranenia.

Obžalovaný a poškodený na hlavnom pojednávaní zhodne uviedli, že vyššie uvedené zranenie si
poškodený spôsobil sám. Rozdiel v ich výpovediach na hlavnom pojednávaní sa však týkal popisu
konania poškodeného, ktorým si mal tieto zranenia spôsobiť.

Obžalovaný tvrdil, že poškodený mu po tom, čo namieril zbraň proti sebe a vystrelil, z ruky vytrhol
pištoľ, chytil ju dvomi rukami, priložil si jej hlaveň k telu a palcom stačil spúšť. Poškodený na rozdiel od
obžalovaného uviedol, že pištoľ mu obžalovaný podal, chytil ju do pravej ruky, otočil zbraň voči svojmu a
telu a palcom pravej ruky stlačil spúšť. Je teda zrejmé, že obžalovaným a poškodeným popísaný spôsob
vzniku zranenia poškodeného je rozdielny vo všetkých podstatných bodoch.

Samotnú identifikáciu strelca spochybňuje aj výpoveď poškodeného v prípravnom konaní vo fáze spred
vzneseniaobvinenia,ktorábolanahlavnompojednávanínanávrhprokurátoraprečítaná,kdepoškodený
za strelca označil obžalovaného, čo potvrdzuje variantu vzniku zranenia prezentovanú znalcom MUDr.
Q. V..

Predmetná výpoveď poškodeného bola vykonaná pred vznesením obvinenia obžalovanému, a preto
sa súd musel vysporiadať so zákonnosťou a prípustnosťou vykonania tohto dôkazu na hlavnom
pojednávaní.

Je nepochybné, že výpoveď poškodeného zo dňa 15.12.2019 je zákonným dôkazom, nakoľko pri
jej vykonaní boli rešpektované príslušné ustanovenia Trestného poriadku. Pre posúdenie prípustnosti
tohto dôkazu na hlavnom pojednávaní je podstatné, že pri realizácii výsluchu poškodeného v
prípravnom konaní nebola rešpektovaná zásada kontradiktórnosti, t. j. obžalovaný nemal možnosť
klásť poškodenému otázky a teda spochybniť ním tvrdené skutočnosti. Zásada kontradiktórnosti je

však chápaná ako záruka, aby mal obžalovaný počas trestného konania aspoň raz možnosť klásť
poškodenému otázky a konfrontovať ho s tvrdenými skutkovými okolnosťami. V tomto kontexte môže
na hlavnom pojednávaní prísť k dvom základným procesným situáciám.

Prvou je situácia, kedy svedok vypovedá v štádiu pred vznesením obvinenia a následne využije svoje

právonevypovedať,atoajnahlavnompojednávaní.Prokurátornavrhnevzmysle§258ods.4Trestného
poriadku prečítať výpoveď svedka spred vznesenia obvinenia. Takémuto návrhu prokurátora nemožno
vyhovieť z dôvodu neprípustnosti tohto dôkazu, nakoľko by v konaní nebola rešpektovaná zásada
kontradiktórnosti,keďžeobžalovanýbynemalmožnosťvtrestnomkonaníanirazsvedkovipoložiťotázky
a svedkom popisovaný skutkovú stav by sa v podstate „zakonzervoval“ jeho prvotnou výpoveďou, čo

nemožno považovať za záruku spravodlivého procesu.

Druhou je situácia, kedy svedok vypovedá v štádiu pred vznesením obvinenia a následne vypovedá
aj na hlavnom pojednávaní. Prokurátor navrhne v zmysle § 264 ods. 1 Trestného poriadku prečítať
výpoveď svedka spred vznesenia obvinenia na odstránenie rozporov. Takémuto návrhu prokurátora

možno vyhovieť, nakoľko obžalovaný má, rešpektujúc zásadu kontradiktórnosti, možnosť svedkovi klásť
nahlavnompojednávaníotázky,atoajohľadomspornýchskutočností,pričomnáslednejenakonajúcom
súde, aby sa zaoberal vierohodnosťou a pravdivosťou výpovede svedka, teda hodnotil jeho výpoveď
aj v kontexte iných vykonaných dôkazov, čo možno považovať za záruku spravodlivého procesu, v
niektorých prípadoch aj v prospech obžalovaného (napr. ak svedok ako páchateľa pred vznesením

obvinenia označuje inú osobu ako obžalovaného).

V tomto prípade sa jedná o druhú procesnú situáciu, kedy je zásada kontradiktórnosti, ako záruky
spravodlivého procesu, rešpektovaná a teda prečítanú časť výpovede poškodeného spred vznesenia
obvinenia možno ako prípustný dôkaz hodnotiť v rámci procesu hodnotenia dôkazov.

Poškodený k vzniknutým rozporom na hlavnom pojednávaní uviedol, že jeho výpoveď nie je pravdivá,
pretože bol pod vplyvom pervitínu, avšak nevysvetlil, prečo za strelca v takomto prípade označil práve
obžalovaného.Vzhľadom na tvrdenia poškodeného v prípravnom konaní, že strelcom bol obžalovaný a tvrdenie
poškodeného na hlavnom pojednávaní, že strelcom bol on sám, musel súd hodnotiť, ktoré z tvrdení

poškodeného je pravdivé v kontexte ďalších vykonaných dôkazov, pričom vierohodnosť poškodeného je
s poukazom na uvedený rozpor znížená. Možné ovplyvnenie obsahu výpovede poškodeného opiátmi,
príp. pervitínu nemá zásadný význam, nakoľko vznik zranenia poškodeného konaním tretej osoby opísal
aj znalec MUDr. Q. V., a to aj s poukazom na trajektóriu strely.

Zásadný význam pre ustálenie tejto spornej skutočnosti má práve znalecký posudok znalca MUDr.
Mariána V., ktorý považoval za najpravdepodobnejší variant z medicínskeho hľadiska ten, že
poškodenému boli zranenia spôsobené treťou osobou, avšak nevylúčil ani možnosť, že z medicínskeho
hľadiskajemožné,žesizraneniaspôsobilsámpoškodený.Nazákladetohtoznaleckéhoposudkusasúd
musel zaoberať, a to aj bez výpovede poškodeného, obomi možnosťami vzniku zranenia poškodeného,
teda sebapoškodenie alebo konanie tretej osoby.

S poukazom na dve protichodné tvrdenia poškodeného je zrejmé, že poškodený v jednej zo svojich
výpovedí klamal. Aký bol dôvod tohto konania poškodeného je možné dedukovať zo znaleckého
posudku na osobu poškodeného vypracovaného V.. Z. I..

G. PhDr. Z. I. charakterizovala z psychologického hľadiska vzťah obžalovaného a poškodeného ako
patologický, založený na nadradenosti obžalovaného a podriadenosti poškodeného.

Charaktervzťahuobžalovanéhoapoškodenéhojespôsobilývysvetliť,prečopoškodenýpostupomčasu,
keď už nebol priamo ohrozený na živote, zmenil svoju výpoveď a poprel, že by strieľal obžalovaný a na

druhú stranu výrazne spochybňuje, existenciu motívu poškodeného klamať pri prvotných výpovediach
a krivo obviniť obžalovaného.

Znalkyňa PhDr. Henrieta Tóthpetiová u poškodeného diagnostikovala symptómy posttraumatickej
stresovej poruchy, a to najmä znovu prežívanie tejto udalosti. Zároveň vylúčila, že by sa u obžalovaného

rozvinula posttraumatická stresová porucha, ak by si mal diagnostikované zranenia spôsobiť sám.

Závery znalkyne však boli obžalovaným čiastočne spochybnené, nakoľko z výpovede znalkyne
vyplynulo, že diagnostika posttraumatickej stresovej poruchy patrí do pôsobnosti psychiatra. Uvedený
záver potvrdila na hlavnom pojednávaní aj znalkyňa psychiatrička MUDr. Q. F., ktorá však uviedla, že

klinický psychológ vie posúdiť, či príznaky pacienta inklinujú k posttraumatickej stresovej poruche.

Závery znalkýň súd hodnotí ako vierohodné, pričom skutočnosť, že obe pracujú v Ústave na výkon trestu
odňatia slobody Leopoldov nemajú význam pre relevanciu ich záverov v tomto trestnom konaní, nakoľko
nebolo preukázané, že majú pomer k osobe obžalovaného, príp. poškodeného.

Na overenie záverov znalkyne V.. Z. I. o existencii posttraumatickej stresovej poruchy u poškodeného,
súd do konania pribral znalca psychiatra Q.. H. S., ktorý v znaleckom posudku konštatuje, že u
poškodeného diagnostikoval posttraumatickú stresovú poruchu a teda potvrdil závery znalkyne V.. Z. I..

Do trestného konania bol po vypracovaní znaleckého posudku Q.. H. S. obžalovaným predložený
znalecký posudok znalca psychiatra Q.. F. K., ktorý uviedol, že u poškodeného diagnostikoval adaptačnú
poruchu, avšak nezistil diagnostické kritériá posttraumatickej stresovej poruchy.

V tomto kontexte je potrebné uviesť, že všetci traja znalci osobne vyšetrili obžalovaného a každý z

nich vychádzal z výsledkov realizovaného vyšetrenia poškodeného. Dvaja znalci dospeli k záveru, že
diagnostické kritéria pre posttraumtickú stresovú poruchu sú splnené, pričom jeden znalec konštatuje
príznaky pre adaptačnú poruchu.

Pri riešení vzniknutého rozporu v tom, či poškodený trpel posttraumatickou stresovou poruchou je

potrebné zohľadniť viacero faktorov.

Zásadným faktorom je časová následnosť diagnózy posttrautmatickej stresovej poruchy u jednotlivých
znalcov. Ako prvá ju vo svojom znaleckom posudku deklarovala znalkyňa psychologička PhDr. Z. I.a následne ju diagnostikoval aj znalec psychiater Q.. H. S.. Medzi vyšetreniami poškodeného týmito
znalcami uplynulo niekoľko mesiacov. Za zásadné v tomto kontexte súd považuje, že pri vyšetrení
poškodeného znalcom, je nevyhnutná jeho spolupráca a poškodený má možnosť ovplyvniť závery

znalca tým, že zatají nejaký symptóm, ktorý je pre diagnostiku posttraumatickej stresovej poruchy
nevyhnutný. G. Q.. F. K. vyšetril poškodeného ako posledný v čase, kedy boli vyhotovené dva
predchádzajúce znalecké posudky, v ktorých sa posttraumatická stresová porucha u poškodeného
diagnostikovala, boli identifikované jej diagnostické kritériá, ako aj význam existencie posttraumatickej
stresovej poruchy pre ustálenie skutkového deja. Poškodený pred znalcom Q.. H. S. prezentoval

záujem, že nechce obžalovanému ublížiť, čo by logicky vysvetľovalo, prečo pred tretím znalcom poprel
niektoré z diagnostických kritérií, o ktorých už v tom čase mohol vedieť. Sám znalec Q.. F. K. uviedol,
že vo svojom znaleckom posudku vychádzal len z vlastného vyšetrenia poškodeného a pri svojich
záveroch nezohľadnil predchádzajúce vyšetrenia poškodeného znalcami. Preto nemožno povedať,
že záver prezentovaný znalcom Q.. F. K. je nesprávnym, nakoľko aj znalec Q.. H. S. uviedol, že na
základe odpovedí poškodeného pri vyšetrení znalcom Q.. F. K. u neho nebolo možné diagnostikovať

posttraumatickú stresovú poruchu. Ak však poškodený pri predchádzajúcich vyšetreniach znalcami
popísal diagnostické kritériá posttraumatickej stresovej poruchy, nie je možné závery znalcov ignorovať
a neprihliadnuť na ne pri stanovení diagnózy. Súd teda ustálil, že poškodený trpel posttraumatickou
stresovou poruchou, ktorá priamo súvisí so stíhaným skutkom.

Skutočnosť, že znalec MUDr. H. S. vyšetril poškodeného v reštaurácii, aj s poukazom na opis tohto
vyšetrenia znalcom, nemožno ustáliť, že závery tohto vyšetrenia sú pochybné. Prostredie, v ktorom bolo
vyšetrenie poškodeného realizované mu bolo známe, a preto nemožno vzhľadom na prostredie hodnotiť
vyjadrenia poškodeného, ktoré uviedol znalcovi, ako nepravdivé.

Jediným výrazným rozporom medzi znalcami zostala skutočnosť, či sa u poškodeného mohla rozvinúť
posttraumatická stresová porucha aj v prípade, ak by si strelné poranenie poškodený spôsobil sám.
G. V.. Z. I. a znalec Q.. H. S. uviedli, že v takomto prípade, by sa u poškodeného posttraumatická
stresová porucha nerozvinula. G. Q.. H. S. popísal, že pre vznik posttraumatickej stresovej poruchy
je nevyhnutná existencia nepredvídateľnej udalosti, ktorou nie je ani hra ruskej rulety, pričom príznaky

posttraumatickej stresovej poruchy sa viažu práve k udalosti zo dňa 14.12.2019. Znalec Q.. F. K. uviedol,
že posttraumatická stresová porucha môže vzniknúť aj u osoby, ktorá si zranenia úmyselne spôsobí
sama, avšak svoj záver súdu bližšie neodôvodnil.

Hodnotením všetkých vyššie uvedených dôkazov, a to znaleckého posudku Q.. Q. V., ktorý vzhľadom

na zranenie poškodeného a spôsob vzniku zranenia poškodeného popísal tak, že zranenie mu
najpravdepodobnejšie spôsobila tretia osoba, existenciu posttraumatrickej stresovej poruchy priamo
viažucej sa k stíhanému skutku, pričom jej spôsobenie samozavinením poškodeného bolo znaleckým
skúmaním vylúčené na základe znaleckých posudkov znalcov V.. Z. I. a Q.. H. S. a výpovedi
poškodeného, ktorý za strelca najprv označil obžalovaného, mal súd za preukázané, že poškodeného

postrelil obžalovaný a spôsobil mu vyššie uvedené zranenia.

Súd sa ďalej zaoberal úmyslom obžalovaného a s tým súvisiacou identifikáciou zbrane, ktorou bol
poškodený postrelený.

Obžalovaný uviedol, že sa jednalo o zbraň, ktorú kúpil na občiansky preukaz, teda zbraň kategórie „D“.
Zbraň nebola orgánmi činnými v trestnom konaní zaistená, bolo zaistená len strela, ktorú je možné
použiť do všetkých typov strelných zbraní, a preto v zmysle zásady in dubio pro reo súd ustálil, že
poškodený bol postrelený zbraňou kategórie „D“, nakoľko táto jediná nepodlieha povoľovaciemu konaniu
ani ohlasovacej a evidenčnej povinnosti. Aj znalec Q.. Q. V. k účinnosti zbrane uviedol, že táto mohla

byť vyššia a mohla spôsobiť aj priestrel.

Strelná zbraň kategórie „D“ je najmenej účinnou zbraňou v porovnaní kategóriami strelných zbraní „A“,
„B“ a „C“. Podľa záverov znalca je spôsobenie smrteľného zranenia týmto druhom zbrane ojedinelým
prípadom, kde to závisí od viacerých faktorov, ako miesto postrelenia (najmä oko), telesná stavba

poškodeného, oblečenie a pod. Je preukázané, že obžalovaný poškodenému nemieril na hlavu, ale
zbraň priložil na hrudník poškodeného. Obžalovaný s poukazom na účinnosť takejto zbrane nemohol
vedieť, že poškodenému môže takýmto spôsobom spôsobiť smrť. U obžalovaného absentuje úmysel
poškodeného usmrtiť. Uvedený záver potvrdzuje aj skutočnosť, že zbraň najprv použil voči svojej osobe,vystrelil len jeden krát a ani iným spôsobom sa nepokúsil po tom, čo poškodeného výstrelom neusmrtil,
dosiahnuť jeho usmrtenie, spoločne sa vrátili na zabíjačku, pričom s poškodeným mal pozitívny vzťah.
Žiadny motív obžalovaného usmrtiť poškodeného nebol v trestnom konaní preukázaný.

Súd je však tohto názoru, že obžalovaný musel vedieť, že predmetnou zbraňou priloženou na hrudník
poškodeného je možné spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví - najmä poškodenie dôležitého orgánu, ktorý
sa v týchto miestach u človeka nachádza (pľúca, srdce a pod.) a pre prípad, ak by zbraň vystrelila bol
uzrozumený s následkom, a to poškodením dôležitého orgánu poškodeného, ktorý sa v týchto miestach

tela poškodeného nachádzal. Umiestnenie pľúc v tele človeka je elementárnou vedomosťou, vyučujúcou
sa už na základných školách. Vedomosť obžalovaného o možnosti spôsobiť poškodenému ťažké
zranenie je preukázané aj samotným charakterom hry „ruská ruleta“ a snahou obžalovaného dokázať
poškodenému, že je smelý, čo bolo primárnym motívom obžalovaného hrať túto hru. Umiestnenie
zbrane obžalovaným, najprv na svoje telo, následne na telo poškodeného demonštruje, že zámerom
obžalovaného bolo maximalizovať účinnosť použitej zbrane. S poukazom na uvedené súd hodnotí

zavinenie obžalovaného ako nepriamy úmysel podľa § 15 písm. b) Trestného zákona.

Podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona kto inému úmyselne spôsobí ťažkú ujmu na zdraví, potrestá sa
odňatím slobody na štyri roky až desať rokov.

Podľa § 123 ods. 3 písm. e), písm. i) Trestného zákona ťažkou ujmou na zdraví sa na účely tohto zákona
rozumie len vážna porucha zdravia alebo vážne ochorenie, ktorou je poškodenie dôležitého orgánu a
porucha zdravia trvajúca dlhší čas.

Podľa § 123 ods. 4 Trestného zákona poruchou zdravia trvajúcou dlhší čas sa na účely tohto zákona

rozumie porucha, ktorá si objektívne vyžiadala liečenie, prípadne aj pracovnú neschopnosť, v trvaní
najmenej štyridsaťdva kalendárnych dní, počas ktorých závažne ovplyvňovala obvyklý spôsob života
poškodeného.

V trestnom konaní bolo preukázané, že obžalovaný svojim konaním poškodenému poškodil dôležitý

orgán - pľúca a zároveň sa jednalo o poruchu zdravia trvajúcu 2 mesiace, počas ktorých bol závažne
ovplyvnený obvyklý spôsob života poškodeného.

Vzhľadom na uvedené súd uznal obžalovaného za vinného zo spáchania zločinu ublíženia na zdraví
podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona.

- Výrok o treste -

Pri úvahe nad výškou trestu, jeho druhom a spôsobom výkonu vychádzal súd najmä z ustanovenia §
34 ods. 1 Trestného zákona, v zmysle ktorého účelom trestu je zabezpečiť ochranu spoločnosti pred

páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu
k tomu, aby viedol riadny život. Súčasne má trest iných odradiť od páchania trestných činov a vyjadriť
morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Súd preto pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadol najmä na okolnosti a spôsob spáchania

trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti a na osobu
obžalovaného, jeho pomery a možnosti jeho nápravy. Pri zločine ublíženia na zdraví podľa § 155 ods.
1 Trestného zákona je trestná sadzba trestu odňatia slobody určená od 4 rokov do 10 rokov. Skúmajúc
pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona, dospel súd k záveru,
že nie je potrebné upraviť zákonom stanovenú trestnú sadzbu trestu odňatia slobody, a to z dôvodu

neexistencie poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Súd obžalovanému uložil trest odňatia slobody v
trvaní 5 rokov, teda pri dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby, ktorý považuje vzhľadom
na naplnenie účelu trestu za primeraný. Súd v neprospech obžalovaného zohľadnil samotnú závažnosť
stíhaného skutku, spôsob konania obžalovaného a spôsobený následok, osobu obžalovaného, ktorú
hodnotila znalkyňa V.. Z. I., a ktorá konštatovala negatívnu resocializačnú prognózu obžalovaného.

V prospech obžalovaného súd zohľadnil, že k jeho konaniu prispelo aj požitie alkoholu a obdobným
konaním ohrozil aj svoju osobu, teda nejednalo sa len o konanie proti poškodenému. Obžalovaný už
bol za násilnú trestnú činnosť v minulosti odsúdený, avšak vo všetkých prípadoch na neho hľadí ako
keby nebol odsúdený.Súd obžalovaného na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia
slobody s minimálny stupňom stráženia, a to s poukazom na tú skutočnosť, že obžalovaný doposiaľ

nebol vo výkone trestu odňatia slobody. Uloženie trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom
je vylúčené s poukazom na výmeru uloženého trestu odňatia slobody. Uloženie alternatívneho trestu
(napr. peňažného trestu a trestu povinnej práce) je vylúčené, nakoľko obžalovaný bol odsúdený za
zločin, pričom v prípade trestu domáceho väzenia, by tento, s poukazom na predchádzajúce odsúdenia
obžalovaného a okolnosti tohto prípadu, nebol u obžalovaného spôsobilý dosiahnuť účel trestu.

Takto uložený trest, podľa názoru súdu, v sebe obsahuje tak požadovaný prvok represie (zabránenie v
páchaní ďalšej trestnej činnosti), prvok individuálnej prevencie (výchova k riadnemu životu) ako aj prvok
generálnej prevencie (výchovné pôsobenie na ostatných členov spoločnosti) v zmysle § 34 Trestného
zákona.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom
podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti
toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením
je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie
smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Oprávnená osoba sa môže vzdať

práva podať odvolanie. Odvolanie má odkladný účinok.